Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/82/2026

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej, v právnej veci žalobcu JUDr. Juraj Rybár, so sídlom kancelárie Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 31 819 451 správca úpadcu V A V invest, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 615 325, v konaní zast. JUDr. Michal Mikula, advokát, so sídlom kancelárie Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 55 980 210 proti žalovanému PROFINEX holding, s.r.o., so sídlom Horná 65A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 045 284, v konaní zast. Advokátska kancelária Kašuba spol. s r.o., so sídlom Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 095 o nariadenie neodkladného opatrenia a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -393 zo dňa 10. júna 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -393 zo dňa 10. júna 2026 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie uznesením sp. zn. -393 zo dňa 10.06.2026:

- vo výroku I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému zakázal nakladať s nasledovnými nehnuteľnosťami: a) nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. A. A. (obec Banská Bystrica, okres Banská Bystrica), spoluvlastnícky podiel žalovaného: 1/1, a to:

- pozemok parc. č. KN-C 3341/14, druh pozemku: ostatná plocha, výmera: 2200 m2, b) nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. A. A. (obec Banská Bystrica, okres Banská Bystrica), spoluvlastnícky podiel žalovaného: 3/4, a to:

- pozemok parc. č. KN-C 2992/15, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 6665 m2, c) nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. A. A. (obec Banská Bystrica, okres Banská Bystrica), spoluvlastnícky podiel žalovaného: 1/1, a to:

- pozemok parc. č. KN-C 3453/15, druh pozemku: záhrada, výmera: 12223 m2,

- pozemok parc. č. KN-C 3453/23, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 411 m2,

- pozemok parc. č. KN-C 3453/26, druh pozemku: záhrada, výmera: 1930 m2,

- pozemok parc. č. KN-C 3453/33, druh pozemku: záhrada, výmera: 58 m2,

- pozemok parc. č. KN-C 3453/48, druh pozemku: trvalý trávnatý porast, výmera: 4570 m2,

- pozemok parc. č. KN-C 3453/50, druh pozemku: záhrada, výmera: 5641 m2,

- pozemok parc. č. KN-C 3453/52, druh pozemku: trvalý trávnatý porast, výmera: 33 m2,

- pozemok parc. č. KN-C 3453/55, druh pozemku: trvalý trávnatý porast, výmera: 1305 m2,

- pozemok parc. č. KN-C 3453/80, druh pozemku: ostatná plocha, výmera: 5377 m2,

- pozemok parc. č. KN-C 3453/84, druh pozemku: ostatná plocha, výmera: 708 m2,

- pozemok parc. č. KN-C 3453/85, druh pozemku: ostatná plocha, výmera: 403 m2, d) nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. A. A. (obec Banská Bystrica, okres Banská Bystrica), spoluvlastnícky podiel žalovaného: 2/3, a to:

- pozemok parc. č. KN-C 3004/3, druh pozemku: ostatná plocha, výmera: 375 m2,

- pozemok parc. č. KN-C 3006/1, druh pozemku: záhrada, výmera: 566 m2,

- pozemok parc. č. KN-C 3006/2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 155 m2, e) nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. A. A. (obec Banská Bystrica, okres Banská Bystrica), spoluvlastnícky podiel žalovaného: 1/1, a to:

- pozemok parc. č. KN-C 3453/78, druh pozemku: trvalý trávnatý porast, výmera: 1128 m2,

- pozemok parc. č. KN-C 3453/82, druh pozemku: záhrada, výmera: 519 m2, a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností.

- vo výroku II. nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. B. C. D. (obec Zlatná na Ostrove, okres Komárno), spoluvlastnícky podiel žalovaného: 1/1, a to pozemok parc. č. KN-C 779/2, druh pozemku: ostatná plocha, výmera: 10725 m2, a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 557.537,40 eur s príslušenstvom.

- vo výroku III. uložil žalobcovi povinnosť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia podať na Okresnom súde Banská Bystrica žalobu vo veci samej proti žalovanému, ktorou sa bude domáhať zaplatenia sumy 557.537,40 Eur.

- vo výroku IV. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení ich výšky (ďalej aj len „rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia spočívaného v zákaze nakladať so špecifikovanými nehnuteľnosťami zapísanými pre k.ú. A. A., okres Banská Bystrica, obec Banská Bystrica na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX (ďalej aj len „Pozemky BB“), a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností a nariadenia zabezpečovacieho opatrenia spočívaného v zriadení záložného práva v prospech žalobcu k špecifikovanej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. B. C. D., obec Zlatná na Ostrove, okres Komárno (ďalej aj len „Pozemok KN“), a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 557.537,40 Eur s príslušenstvom a uloženia povinnosti žalobcovi do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia podať na Okresnom súde Banská Bystrica žalobu vo veci samej proti žalovanému, ktorou sa bude domáhať zaplatenia sumy 557.537,40 Eur.

3. Žalobca v návrhu uviedol, že dňa 17.05.2013 bola medzi úpadcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o pripojení a spolupráci v znení Dodatku č. 1 zo dňa 06.12.2013, Dodatku č. 2 zo dňa 04.06.2015 a Dodatku č. 3 zo dňa 18.11.2015 (ďalej aj len „Zmluva“). V zmysle čl. II. ods. 2 Zmluvy úpadca udelil žalovanému a obchodnej spoločnosti ANTEA SLOVAKIA, s.r.o., Banská Bystrica, IČO 36 349 127 súhlas na pripojenie akýchkoľvek stavieb, ktoré budú postavené na špecifikovaných pozemkoch označovaných v zmluve „Pozemok PROFINEX“ a „Pozemok ANTEA“ na všetky stavebné objekty popísané v čl. I ods. 8 až 13 Zmluvy prostredníctvom akýchkoľvek inžinierskych stavieb vo vlastníctve úpadcu, ako aj súhlas s takýmto pripojením pre potreby vydania rozhodnutí príslušných stavebných úradov o umiestnení akýchkoľvek stavieb a vydania stavebných povolení na uskutočnenie akýchkoľvek stavieb na uvedených pozemkoch a tiež súhlas na použitie a rozkopanie SO-01 Komunikácie, chodníky za účelom výstavby a užívanie akýchkoľvek stavieb, ktoré budú na pozemkoch postavené. Dohodnutá odplata vo výške 557.537,40 Eur s DPH mala byť úpadcovi uhradená prostredníctvom notárskej úschovy peňazí, keď strany sa v čl. III. ods. 1 a 2 Zmluvy zároveň dohodli, že nárok na odplatu vznikne dňom, kedy dôjde k splneniu podmienok, na preukázanie splnenia ktorých majú slúžiť listiny uvedené v čl. III. ods. 2 písm. a) až g) Zmluvy, t.j. dňom vzniku špecifikovaných vecných bremien a nadobudnutím právoplatnosti všetkých tam uvedených stavebných povolení, pričom odplata bude v takom prípade úpadcovi uhradená do troch pracovných dní odo dňa doručenia listín zo strany úpadcu notárovi, keď doba na predloženie listín notárovi sa predĺžila Dodatkom č. 1 do 31.03.2014, Dodatkom č. 2 do 30.09.2015 a Dodatkom č. 3 do 31.01.2016. Dňa 20.06.2016 bolo predchádzajúcemu správcovi úpadcu doručené Rozhodnutie Mesta Banská Bystrica zo dňa 10.06.2016 č. OVZ-SU-116626/14141/2016/Va o povolení stavby

„Polyfunkčný obytný súbor „ANTEA SITY“ Banská Bystrica“, ktoré predchádzajúci správca ako aj žalobca považujú za listinu podľa čl. III. ods. 2 písm. g) Zmluvy a ktoré stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2016. V nadväznosti na uvedené predchádzajúci správca dňa 18.07.2016 doručil notárovi zvyšné chýbajúce listiny, a to Stavebné povolenie a originál faktúry č. 1020160003 zo dňa 18.07.2016 vyhotovenej úpadcom ako dodávateľom pre žalovaného ako odberateľa, obsahom ktorej bolo vyúčtovanie odplaty (ďalej aj len „Faktúra“). E-mailom zo dňa 25.07.2016 požiadal notár predchádzajúceho správcu, aby v súčinnosti so žalovaným zosúladili podmienky vydania odplaty z notárskej úschovy. Rokovania o zosúladení podmienok vydania odplaty z notárskej úschovy so žalovaným neboli úspešné. Dňa 05.08.2020 bolo predchádzajúcemu správcovi notárom oznámené, že peňažné prostriedky zložené v notárskej úschove boli v rovnaký deň vrátené žalovanému. Vzhľadom k tomu, že predchádzajúci správca mal za to, že došlo k splneniu všetkých predpokladov pre zaplatenie odplaty, postupoval podľa čl. III. ods. 3 Zmluvy a listom dňa 14.10.2016 označeným ako „Výzva na zaplatenie“ vyzval žalovaného, aby v prospech konkurzného účtu úpadcu uhradil sumu 557.537,40 Eur zodpovedajúcu výške odplaty, a to do 15 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy, ktorej prílohou bola aj Faktúra a ktoré boli žalovanému doručené dňa 07.11.2016. K dobrovoľnému plneniu odplaty nedošlo, a preto predchádzajúci správca podal dňa 29.06.2017 na Okresnom súde Banská Bystrica žalobu o zaplatenie sumy 557.537,40 Eur s príslušenstvom, konanie o ktorej bolo vedené pod sp. zn. (ďalej aj len „pôvodné konanie“). Kľúčovou spornou skutočnosťou v pôvodnom konaní bola otázka, či došlo k splneniu všetkých podmienok vzniku nároku na odplatu, keď žalovaný namietal, že Stavebné povolenie nie je vydané v súlade s článkom III. ods. 2 písm. g) Zmluvy v znení Dodatku č. 3 a zároveň namietal nedostatky doručenej Faktúry, a to okrem iného, že mu nebol doručený originál faktúry s poukazom na čl. III. ods. 2 písm. h) Zmluvy, ale len kópia faktúry, z čoho vyvodzoval, že nárok na odplatu sa nestal splatným, resp. že povinnosť žalovaného nevznikla, a teda žaloba bola podaná predčasne. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -498 zo dňa 18.06.2024 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi odplatu spolu s príslušenstvom. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali obe strany sporu odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici pod sp. zn. , keď odvolanie žalobcu smerovalo len proti marginálnej časti o nepriznaní žalobcovi časti úrokov z omeškania a proti výroku o náhrade trov konania. Dňa 02.10.2024 žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, v rámci ktorého poukázal na plombu ohľadom prebiehajúceho vkladového konania vedeného Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor pod sp. zn. , predmetom ktorého má byť vklad záložného práva k špecifikovaným pozemkom v k.ú. A. A. vo vlastníctva žalovaného a zároveň žalobca poukázal aj na skoršie a početné prevody majetku z vlastníctva žalovaného na spriaznené osoby, ku ktorým došlo v období rokov 2020-2024. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -775 zo dňa 04.10.2024 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -979 bolo vydané neodkladné opatrenie, ktorým súd zakázal žalovanému nakladať s Pozemkami BB a tiež zriadil záložné právo k Pozemku KN, a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky z titulu odplaty s príslušenstvom. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 28.04.2025 na odvolanie žalovaného bolo uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdené. Dňa 23.04.2026 sa v rámci konania o odvolaní proti rozsudku uskutočnilo na Krajskom súde v Banskej Bystrici pojednávanie, na ktorom odvolací súd vyhlásil rozsudok sp. zn. , ktorým okrem iného vo výroku III. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcu v časti o zaplatenie odplaty s príslušenstvom zamietol a v rámci výroku VI. zrušil neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie nariadené v pôvodnom konaní. Žalobca ku dňu podania tohto návrhu nedisponuje písomným vyhotovením rozsudku odvolacieho súdu, pričom vychádzajúc z predbežného právneho posúdenia veci odvolacím súdom na pojednávaní konanom dňa 23.04.2026 je zrejmé, že odvolací súd nijako nespochybňuje vznik nároku úpadcu na odplatu, keď v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že došlo k vzniku všetkých podmienok pre vznik tohto nároku s tým, že pokiaľ ide o Stavebné povolenie, ktoré má preukazovať splnenie podmienky podľa čl. III. ods. 2 písm. g) Zmluvy, odvolací súd považoval za nesporný záver súdu prvej inštancie o neplatnosti čl. III. ods. 2 písm. g) Zmluvy v znení Dodatku č. 3, a teda jediný dôvod, pre ktorý zamietol žalobu v pôvodnom konaní je predčasné podanie žaloby, keď podľa názoru odvolacieho súdu sa záväzok, resp. odplata ešte nestala splatnou z dôvodu, že žalobca nedoručil žalovanému originál Faktúry. Žalobca za účelom predídenia pochybnostiam o zosplatnení nároku na odplatu, doručil dňa 04.05.2026 žalovanému okrem iného aj úradne osvedčenú fotokópiu Faktúry, čím splnil chýbajúcu podmienku pre zosplatnenie odplaty. Žalobca doručil žalovanému osvedčenú fotokópiu faktúry v sídle žalovaného, a to za prítomnosti notára JUDr. Jozefa Brázdila, ktorý formou notárskej zápisnice osvedčil priebeh jej doručovania. Z notárskej zápisnice vyplýva, že žalobca zanechal osvedčenú fotokópiu faktúry na stole v kancelárskych priestoroch žalovaného, kde bol v tom

čase prítomný aj štatutár žalovaného JUDr. Roman Kvasnička (čo potvrdili aj prítomné pracovníčky žalovaného), ktorý sa však napriek žiadosti žalobcu k prevzatiu doručovaných písomností nedostavil. Jedna z prítomných pracovníčok žalovaného bola zjavne oprávnená a ochotná Faktúru za žalovaného prevziať, avšak po „konzultácii“ s konateľom žalovaného sa tak nestalo. Žalobca má za to, že k doručeniu Faktúry žalovanému došlo prípadne podľa čl. VI. ods. 4 Zmluvy, podľa ktorého platí, že faktúra sa považuje za doručenú odmietnutím jej prevzatia žalovaným. Nárokom, ktorému má byť prostredníctvom tohto návrhu poskytnutá ochrana, je v zhode s uvedenými skutočnosťami nárok na odplatu, keď napriek tomu, že tento nárok nebol priznaný v pôvodnom konaní, z rozhodnutí súdov je zrejmé, že pohľadávka je nesporná, keďže sporným bolo len jej zosplatnenie. Pokiaľ ide o zosplatnenie pohľadávky, podľa čl. III. ods. 3 Zmluvy je žalovaný povinný zaplatiť odplatu „do 15 dní od doručenia výzvy VAV na zaplatenie odplaty do PROFINEX a Faktúry VAV pre PROFINEX“, pričom žalobca doručil žalovanému úradne osvedčenú fotokópiu faktúry dňa 04.05.2026. Pohľadávka ku dňu podania tohto návrhu nie je splatná, splatnou sa stane dňom 20.05.2026.

4. Žalobca uviedol v návrhu k osvedčeniu obavy, že exekúcia bude ohrozená, že odôvodnenie týchto predpokladov je do značnej miery identické s odôvodnením uvedeným v pôvodnom návrhu, keďže dôvody naďalej pretrvávajú, a zotrváva aj dôvodná obava žalobcu, že exekúcia bude ohrozená. Z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že žalovaný je vlastníkom Pozemkov BB a Pozemku KN. Vo vzťahu k Pozemkom BB je na príslušných listoch vlastníctva evidovaná plomba týkajúca sa vkladového konania vedeného Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom pod sp. zn. , ktoré vkladové konanie bolo iniciované dňa 25.09.2024 a ktorého predmetom má byť vklad záložného práva k pozemkom na základe zmluvy o zriadení záložného práva. Hoci vkladové konanie je momentálne prerušené z dôvodu zapísanej obmedzujúcej poznámky o neodkladnom opatrení nariadenom v pôvodnom konaní, potom čo dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu, bude táto poznámka vymazaná, pričom príslušnému katastru v takom prípade nebude nič brániť pokračovať v prerušenom konaní. Síce zriadením záložného práva, resp. jeho vkladom do katastra nehnuteľností nedochádza k zmenšeniu majetku žalovaného, uvedené konanie má nepochybne kvalitatívny dopad na takýto majetok, keďže ich zaťažením dochádza k zníženiu hodnoty a možnosti speňaženia nehnuteľností, osobitne s dôrazom na exekúciu, kde platí ustanovenie . Konanie žalovaného môže sťažiť, ak nie priamo zmariť vedenie exekúcie na pozemky v k.ú. A. A., ako nepochybne podstatnú časť majetku žalovaného. V prípade Pozemkov BB a Pozemku KN ide v zásade o jediný relevantný majetok žalovaného, ktorý vie žalobca z verejne dostupných zdrojov identifikovať a ktorého hodnota môže postačovať na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Žalovaný bol v poslednom období výlučným vlastníkom, resp. spoluvlastníkom aj ďalších nehnuteľností, ktoré v období rokov 2020 - 2024 previedol. Uvedené obdobie je v každom prípade obdobím, kedy už bol v rámci pôvodného konania uznesením odvolacieho súdu zrušený (v poradí prvý) rozsudok zo dňa 02.05.2019, sp. zn. -274, ktorým súd žalobu zamietol a vec bola vrátená na opätovné prejednanie a rozhodnutie, čo nasvedčuje tomu, že tieto prevody boli realizované v súvislosti s týmto, pre žalovaného negatívnym vývojom konania; o to viac, keď tieto nehnuteľnosti, resp. príslušné spoluvlastnícke podiely k nim boli prevedené na spriaznené osoby žalovaného, resp. štatutára žalovaného JUDr. Romana Kvasničku. Jedná sa o spoluvlastnícke podiely k 122 špecifikovaným pozemkom a ďalších 7 špecifikovaným pozemkov a 2 špecifikovaným nebytovým priestorom vo výlučnom vlastníctve žalovaného, o ktoré sa v sledovanom období zmenšil majetok žalovaného, čo rozhodne nemožno považovať za zanedbateľný úbytok. Žalovaný bol zároveň v poslednom období, a to vrátane rokov 2021 - 2024 majiteľom viacerých obchodných podielov, a to v spoločnostiach PROFINEX Pršianska terasa III; s.r.o., IČO: 52 563 057; PROFINEX Pršianska terasa IV, s.r.o., IČO: 52 563 073; PROFINEX Pršianska terasa V, s.r.o., IČO: 52 562 549; PROFINEX Pršianska terasa VII, s.r.o., IČO: 52 832 571; PROFINEX Industrial park, s.r.o., IČO: 51 889 391 a PROFINEX ventures, s. r. o., IČO: 56 127 049, ktoré spoločnosti sa venujú prevažne developerským projektom, resp. podnikaniu na realitnom trhu. Uvedené spoločnosti pritom boli, resp. stále sú vlastníkmi nehnuteľností ako i iného majetku v deklarovanej (v účtovných závierkach) hodnote miliónov eur. Skutočnosť, že v prípade snahy o zaťaženie Pozemkov BB ide o ďalšie účelové konanie žalovaného s cieľom zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu však najlepšie vystihuje fakt, že záložným veriteľom na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 25.09.2024 je ďalšia spriaznená osoba žalovaného, a to spoločnosť PROFINEX engineering, s.r.o., IČO: 36 044 351. Túto zmluvu teda tak za žalovaného ako záložcu ako aj za záložného veriteľa podpisovala tá istá osoba, a to JUDr. Roman Kvasnička ako štatutár oboch spoločností. Obdobné konanie bolo možné vidieť aj v prípade spoločnosti PROFINEX developing, s.r.o., IČO: 36 050 041, s deklarovanou hodnotou majetku viac než 20 miliónov eur, v ktorej spoločnosti bol síce žalovaný

naďalej majiteľom väčšinového obchodného podielu, avšak podľa údajov z obchodného registra bol tento obchodný podiel zaťažený záložným právom na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 25.09.2024, pričom záložným veriteľom bola v tomto prípade rovnako spoločnosť PROFINEX engineering, s.r.o. Podľa aktuálnych údajov z obchodného registra spol. PROFINEX developing, s.r.o. dňom 10.10.2024 vstúpila do likvidácie a dňa 10.05.2025 bola vymazaná z obchodného registra. Uvedené vzbudzuje dôvodné pochybnosti o pohnútke žalovaného a spriaznenej spoločnosti pri zriadení tohto záložného práva, pričom vzhľadom na doterajšie konanie žalovaného sa dá dôvodne predpokladať, že v prípade povolenia vkladu záložného práva, by táto spoločnosť ako záložný veriteľ, vzhľadom na to, že je ovládaná totožnými osobami ako žalovaný, marila akúkoľvek možnosť vedenia exekúcie na tento majetok ( ). Totožnosť jediného spoločníka a konateľa u žalovaného ako záložcu a v uvedenej spoločnosti ako záložného veriteľa (teda aj totožnosť konečných užívateľov výhod) aj bez ďalšieho dokazuje, že zriadenie takéhoto záložného práva nemá žiadny reálny hospodársky ani iný logický význam, ale jeho účelom je výlučne špekulatívne zaťažovanie majetku žalobcu s cieľom zmariť uspokojenie pohľadávok veriteľov žalovaného, vrátane pohľadávky žalobcu. Pokiaľ ide o podmienku, že neodkladné opatrenie možno nariadiť iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, žalobca zdôraznil, že v zmysle Katastrálneho zákona platí, že konanie o návrhu na vklad sa preruší len v prípade, ak bolo účastníkovi neodkladným opatrením alebo predbežným opatrením nariadené, aby nenakladal s určitou nehnuteľnosťou (a contrario na prerušenie vkladového konania nemá vplyv vydanie zabezpečovacieho opatrenia).

5. Žalovaný sa vyjadril k návrhu, a to bez výzvy súdu prvej inštancie a navrhol návrh zamietnuť. Uviedol, že žalobca nepreukázal a ani neosvedčil nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. o zamietnutí žaloby v pôvodnom konaní a poukázal na to, že originál faktúry, ktorého doručenie je jedným z predpokladov vzniku vymáhateľnej pohľadávky, nebol žalovanému nikdy doručený v súlade so Zmluvou. Namietal, že žalobcom priložená faktúra k návrhu nie je v súlade so znením čl. III. ods. 3 Zmluvy, pričom jej obsah a aj forma je v rozpore s výzvou na zaplatenie zo dňa 14.10.2016, pretože v nej pôvodný správca v rozpore aj so zmluvou vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 557.537,40 eur vrátane DPH v prospech špecifikovaného účtu. Žalovaný má za to, že pohľadávka žalobcu sa doteraz nestala splatnou a ani sa nemôže stať splatnou, keďže právo žalobcu doručiť originál faktúry podľa Zmluvy je premlčané.

6. Žalobca v následnom vyjadrení považoval tvrdenia žalovaného o nepreukázaní dôvodnosti návrhu za všeobecné, nekonkrétne, a preto ich nemožno považovať za relevantné. Žalovaný účelovo prezentuje rozsudok odvolacieho súdu ako rozhodnutie, ktorým bola potvrdená neexistencia pohľadávky, avšak to z rozhodnutia nevyplýva. Nedostatok splatnosti pohľadávky bol žalobcom následne odstránený, keď dňa 04.05.2026 doručoval žalovanému faktúru v jeho sídle. Námietky ohľadom nesúladu obsahu faktúry so Zmluvou boli už predmetom pôvodného konania, pričom táto obrana bola vyhodnotená ako bezvýznamná. Doručenie faktúry nie je majetkovým právom, ktoré by podliehalo premlčaniu. K doručeniu výzvy, ako právneho úkonu, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia pohľadávky, došlo už dňa 07.11.2016, pričom spornou otázkou podľa odvolacieho súdu nebola absencia výzvy, ale pochybnosti o doručení faktúry.

7. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. zo dňa 23.04.2025, ktorý podanú žalobu v pôvodnom konaní zamietol, vyplýva, že dôvod zamietnutia žaloby bol, že odvolací súd vyhodnotil žalobu za predčasne podanú, avšak súd prvej inštancie mal za to, že z jeho obsahu nevyplýva, že by uplatnenú pohľadávku vyhodnotil ako neexistujúcu. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami uvedenými žalobcom mal súd prvej inštancie za to, že žalobca osvedčil, že došlo k zmene skutkových okolností prípadu vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia len v tom rozsahu, že v pôvodnom konaní došlo k rozhodnutiu v merite veci a zo strany žalovaného (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť „žalobcu“) po vydaní rozhodnutia odvolacím súdom došlo k vykonaniu faktických krokov smerujúcich k zosplatneniu odplaty uplatnenej v pôvodnom konaní.

8. Súd prvej inštancie sa zaoberal tým, či vo vzťahu k domáhanému nariadeniu neodkladného opatrenia nie je možné vydať zabezpečovacie opatrenie, pričom dospel k záveru, že vydanie zabezpečovacieho opatrenia by neposkytovalo žalobcovi ochranu práv, ktorých sa podaným návrhom

domáha. Z ustanovenia § 41 ods. 2 v spojení s § 35 Katastrálneho zákona vyplýva zásada priority zápisov práv k nehnuteľnostiam, podľa ktorej sa práva k nehnuteľnosti zapisujú v poradí, v akom sa orgánu katastra doručili vkladové zmluvy a záznamové listiny, prípadne návrhy na vykonanie záznamu na zápis do katastra nehnuteľností. Sudcovské záložné právo zriadené vydaním zabezpečovacieho opatrenia tak nedosiahne zabezpečovací účel vtedy, ak by dotknutá nehnuteľnosť už bola predmetom prebiehajúceho vkladového konania, ako je tomu v tomto prípade. V prebiehajúcom vkladovom konaní je možné zabezpečovaný účel dosiahnuť len vydaním neodkladného opatrenia, ktoré sa do katastra nehnuteľností zapisuje poznámkou, vo vzťahu ku ktorej sa neaplikuje zásada priority zápisov. V tomto prípade s prihliadnutím na prebiehajúce vkladové konanie k nehnuteľnostiam, ku ktorým sa vzťahuje samotný návrh žalobcu, nemožno dosiahnuť účel ochrany zabezpečovacím opatrením.

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že podstata osvedčenia predpokladov pre nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia zo strany žalobcu spočíva v poukazovaní na prebiehajúce vkladové konanie V-4922/2024, v ktorom je riešený vklad záložného práva k Pozemkom BB na základe zmluvy o zriadení záložného práva a ktoré konanie bolo na základe pôvodných rozhodnutí súdu o nariadení neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia prerušené. Z predložených listinných dôkazov, najmä avšak nie výlučne z listov vlastníctva, výpisov spriaznených obchodných spoločností žalovaného, mal súd prvej inštancie za osvedčené, že žalovaný sa v krátkom časovom období rokov 2020-2024 s pravdepodobnosťou účelovo zbavuje svojho majetku, či už v podobe predaja a zaťažovania nehnuteľností, ktoré má vo svojom výlučnom alebo podielovom vlastníctve, prípadne vykonával prevody svojich obchodných podielov v spriaznených obchodných spoločnostiach. Napriek tomu, že v prípade povolenia vkladu v súvislosti s prebiehajúcim vkladovým konaním by nedošlo k priamemu zmenšeniu majetku žalovaného, tak možno konštatovať, že zaťaženie pozemkov záložným právom by jednoznačne malo vplyv na zmenu hodnoty nehnuteľností v negatívnom svetle a taktiež by spôsobilo aj sťaženie ich speňaženia. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že zo strany žalobcu bolo dostatočne osvedčené, že konanie žalovaného spočíva v tom, že sa pokúša predať, resp. zaťažiť jediný nehnuteľný majetok relevantnej hodnoty, ktorý na území Slovenskej republiky aktuálne vlastní, koná spôsobom, ktorým sa fakticky pokúša o zníženie hodnoty svojho majetku. Uvedené dôvody možno považovať za také, ktoré v dostatočnom rozsahu opodstatňujú obavu žalobcu zo zmarenia budúcej existencie. Zároveň mal súd prvej inštancie za to, že zo strany žalobcu bola náležitým spôsobom osvedčená existencia svojej pohľadávky, vo vzťahu ku ktorej sa domáha nariadenia dočasnej ochrany, keď uvedené v dostatočnom rozsahu vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu v merite veci. Súd prvej inštancie poukázal na to, že jediným dôvodom na zamietnutie podanej žaloby v pôvodnom konaní odvolacím súdom bola pre včasnosť podanej žaloby z dôvodu, že pohľadávka žalobcu ešte nebola splatnou. Po rozhodnutí odvolacieho súdu v pôvodnom konaní však žalobca vykonal faktické kroky smerujúce k tomu, že faktúru doručoval žalovanému formou notárskej zápisnice, ktorú predložil spolu s podaným návrhom. Uvedené podľa súdu prvej inštancie dostatočne osvedčuje existenciu samotného nároku.

10. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v súvislosti s rozhodnutím o návrhu je potrebné prihliadať aj na primeranosť rozsahu v akom majú byť neodkladné a zabezpečovacie opatrenia vydané, a teda nemajú nad primeranú mieru zaťažovať povinnú stranu, t.j. žalovaného. V danom prípade však mal súd prvej inštancie za to, že nariadené neodkladné a zabezpečovacie opatrenie sú požadovaným rozsahom primerané vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke. Pôvodné konanie bolo medzi sporovými stranami vedené o zaplatenie zmluvnej odplaty, ktorá predstavovala výšku 557.537,40 Eur spolu s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania a paušálnej náhrady nákladov. V konaní bolo osvedčené, že nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha dočasnej ochrany, sú jediným majetkom žalovaného. Napriek uvedenému s prihliadnutím na výšku pohľadávky, ktorá má byť týmito procesnými inštitútmi zabezpečená spolu s príslušenstvom a prípadnými trovami konania, predstavuje rozsah nariadeného neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia primerané obmedzenie žalovaného, teda je v súlade so zásadou proporcionality.

11. Súd prvej inštancie konštatoval k vyjadreniu žalovaného k návrhu, že námietky žalovaného boli všeobecného charakteru, bez ich bližšej konkretizácie a súd prvej inštancie ich vyhodnotil ako nedôvodné. Vo vzťahu k námietke rozporu spornej faktúry s obsahom Zmluvy mal súd prvej inštancie za to, že z obsahu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej v pôvodnom konaní vyplýva, že sa súdy zaoberali týmito dôvodmi a vyhodnotili ich ako nerelevantné s prihliadnutím na vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Vo vzťahu k námietke premlčania mal súd prvej inštancie za to, že v rozsahu a spôsobom, akým bola uplatnená žalovaným, nespôsobuje nedôvodnosť uplatneného

nároku. Súd prvej inštancie mal za to, že doručenie faktúry predstavuje len faktický úkon žalobcu a nie je vykonávaním majetkového práva, obzvlášť za situácie, keď zo strany žalobcu bola doručená žalovanému predchádzajúca osobitná výzva na zaplatenie odplaty, a preto súd prvej inštancie vyhodnotil túto námietku žalovaného za nedôvodnú vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia. Zároveň je potrebné uviesť a zdôrazniť, že v konaní o nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia nie je možné riešiť všetky otázky a vykonať rozsiahle dokazovanie ako v konaní vo veci samej, a preto nie je možné sa zaoberať podrobne všetkými námietkami uplatnenými žalovaným obzvlášť v situácii krátkej časovej lehoty na rozhodnutie o podanom návrhu a s prihliadnutím uplatnenia týchto námietok 4 dni pred uplynutím lehoty súdu. Posúdenie dôvodnosti podanej námietky premlčania bude predmetom konania vo veci samej, pričom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd prvej inštancie za to, že námietka žalovaného v uplatnenom rozsahu nie je dôvodná.

12. Súd prvej inštancie z prezentovaného skutkového stavu s poukazom na skutkové odlišnosti, ktoré nastali od momentu nariadenia neodkladného opatrenia v pôvodnom konaní mal za to, že žalobcom podaný návrh je v celom rozsahu dôvodný, keďže žalobca dostatočným spôsobom osvedčil existenciu obavy zo zmarenia budúcej exekúcie a zároveň boli osvedčené aj predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z rovnakých dôvodov. Zároveň súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia podať voči žalovanému žalobu vo veci samej o zaplatenie sumy zodpovedajúcej odplate dohodnutej vo vzájomnom záväzkovoprávnom vzťahu, keďže nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania, pričom z povahy veci vyplýva, že neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov.

13. Súd prvej inštancie žalobcovi ako plne úspešnej strane v konaní priznal nárok na náhradu trov konania.

14. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odvolanie z odvolacích dôvodov podľa , , , , (ďalej len „“), a teda z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na vydanie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia zamietol v celom rozsahu, prípadne aby rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Žalovaný v odvolaní uviedol, že predovšetkým zákonom stanovené podmienky pre vydanie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia neboli v čase jeho vydania a ani nie sú splnené, pretože žalobca nepreukázal a ani neosvedčil nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a následne potom ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným, pričom nie je ani potrebné bezodkladne upraviť pomery strán a ani nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa úmyselne zbavuje svojho majetku. Žalobca nepreukázal a ani neosvedčil svoje tvrdenie, že prípadne vo fáze núteného výkonu prípadného rozhodnutia nebude mať žalovaný ako povinný žiadne aktíva, z ktorých by sa žalobca mohol uspokojiť. Žalobca teda neosvedčil existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie žalovaným, a teda také konanie žalovaného, z ktorého by vyplývalo, že pohľadávka vymáhaná žalobcom v tomto konaní bude nevymožiteľná.

16. Žalovaný poukázal na to, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia už neexistovala podstata osvedčenia predpokladov pre nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia spočívajúca v poukazovaní na prebiehajúce vkladové konanie V-4922/2024, pretože dňa 09.06.2026 bolo Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, vydané rozhodnutie o povolení vkladu záložného práva na základe záložnej zmluvy zo dňa 25.09.2024, čo preukazuje žalovaný predmetným rozhodnutím a výpismi z listov vlastníctva. Žalovaný tiež poukazuje na to, že predmetná záložná zmluva bola uzatvorená v čase, keď žalobca nemal voči žalovanému žiadnu vymáhateľnú pohľadávku, čo vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 23.04.2024, a teda už len z tohto dôvodu nie

je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa z dôvodu pohľadávky žalobcu voči žalovanému zbavuje svojho majetku.

17. Podľa žalovaného súd prvej inštancie sa nekriticky stotožnil s tvrdeniami a argumentáciou žalobcu bez toho, aby ju vôbec preveril, pričom do odôvodnenia rozhodnutia ju miestami prevzal doslovne, no na druhej strane sa dostatočne nevysporiadal s obsahom podania žalovaného zo dňa 08.06.2024 a aj vo vzťahu k nemu prevzal vyjadrenie žalobcu, čím došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní a práva žalovaného na spravodlivý proces. Žalovaný preto opätovne poukazuje na skutočnosť a trvá na tom, že originál faktúry, ktorého doručenie je jedným z predpokladov vzniku vymáhateľnej pohľadávky, nebol žalovanému nikdy doručený v súlade so Zmluvou . Žalovaný opätovne namieta aj to, a teda trvá na tom, že faktúra priložená žalobcom k návrhu nie je v súlade so znením čl. III. ods. 3 Zmluvy, pričom nielen jej forma, ale aj jej obsah je v rozpore s výzvou na zaplatenie zo dňa 14.10.2016. Žalovaný opätovne namieta skutočne činnosť, že pohľadávka žalobcu z titulu práva na zaplatenie odplaty sa doteraz nestala splatnou a ani sa nemôže splatnou stať, pretože právo úpadcu/správcu, resp. žalobcu doručiť žalovanému originál faktúry podľa predmetnej Zmluvy je premlčané a týmto žalovaný opätovne vznáša námietku premlčania. Predmetné doručenie nepredstavuje len faktický úkon žalobcu, ale je právnym úkonom žalobcu, ktorý sa vyžaduje pre vznik vymáhateľného nároku žalobcu podľa obsahu Zmluvy, a teda je vykonaním majetkového práva, ktoré sa premlčuje. Nie je správne a zákonné, ak súd prvej inštancie námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnocuje raz ako všeobecnú, následne ako nedôvodnú a napokon tak, že posúdenie dôvodnosti podanej námietky premlčania bude predmetom konania vo veci samej, pričom ale ide o absolútne podstatnú námietku žalovaného týkajúcu sa vôbec osvedčenia existencie nároku, ktorému sa má neodkladným a zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana, a teda týkajúcu sa úplnej podstaty osvedčenia predpokladov pre nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia.

18. Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie nijako nereflektuje na skutočnosť, že v čase jeho vydania nemá žalobcom tvrdená pohľadávka žiadne príslušenstvo spočívajúce v úrokoch z omeškania, pretože tak ako tvrdí samotný žalobca vo svojom návrhu, v čase jeho podania nie je ešte ani splatná. Napadnuté rozhodnutie potom nemôže reflektovať, resp. správne zhodnotiť ani primeranosť nariadeného neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia. Primeranosť súd prvej inštancie nijako nezisťoval. V uvedenej súvislosti žalovaný poukazuje na to, že už zo samotného návrhu vyplýva, že žalovaný disponuje viacerými, resp. mnohými nehnuteľnosťami, ktorých hodnota by celkom jednoznačne niekoľkonásobne prevyšovala žalobcom tvrdenú pohľadávku, ktorá je v polovičnej výške oproti jej výške v čase, keď súd prvej inštancie vydal neodkladné a zabezpečovacie opatrenie v pôvodnom konaní, pričom je potrebné si tiež uvedomiť, že v čase jeho vydania v pôvodnom konaní bol vydaný rozsudok v prospech žalobcu, avšak v súčasnosti je situácia presne opačná, čo v napadnutom rozhodnutí tiež nie je nijako zohľadnené, resp. reflektované.

19. Žalovaný zdôraznil, že osobitnou podmienkou, ktorú musí súd pri nariadení neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia povinne skúmať, je aj primeranosť zabezpečovanej pohľadávky voči veciam, právam alebo iným majetkovým hodnotám, vo vzťahu ku ktorým žalobca neodkladné a zabezpečovacie opatrenie navrhuje, v zmysle čoho tak súd musí rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality, ktorú v tomto prípade súd prvej inštancie nerešpektoval, pretože vydal neodkladné a zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu ku všetkým veciam vlastneným žalovaným, ktorých hodnota mnohonásobne prevyšuje sumu vymáhanú žalobcom v tomto súdnom konaní, nakoľko už len hodnota nehnuteľností uvedených vo výroku II. zodpovedá výške žalobcom vymáhanej sumy, čo je možné zistiť už len z výmery predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je 10725 m2, pričom žalovaný podáva návrh na zistenie, resp. preukázanie znaleckým posudkom, a teda na doplnenie dokazovania za uvedeným účelom. Aj v prípade preukázania opodstatnenosti návrhu je teda nariadenie neodkladného opatrenia popri nariadení zabezpečovacieho opatrenia neproporcionálne, a teda nariadené navyše v nezákonnom rozsahu.

20. Žalovaný v odvolaní poukázal na nesúlad výroku III. napadnutého rozhodnutia s obsahom ods. 26 jeho odôvodnenia pokiaľ ide o lehotu, v ktorej súd prvej inštancie uložil povinnosť žalobcovi podať voči žalovanému žalobu vo veci samej, čo považuje žalovaný tiež za inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Podľa žalobcu sa žalovaný svojou argumentáciou snaží

navodiť dojem, že v konaní o zabezpečovacom a neodkladnom opatrení je potrebné s konečnou platnosťou posudzovať otázky patriace do rozhodnutia vo veci samej, čím neprípustne zamieňa účel zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia s rozhodnutím vo veci samej. V tomto type konania nie je úlohou konajúceho súdu definitívne posudzovať existenciu, oprávnenosť a výšku peňažnej pohľadávky, rozsah jej možného budúceho uspokojenia v prospech žalobcu, ale jeho jediným účelom je poskytnúť rýchlu a dočasnú ochranu práv veriteľa voči jeho dlžníkovi, ak sú na to dostatočne odôvodnené predpoklady. Za žiadnych okolností nie je možné sa stotožniť so stavom, ktorý sa celkom zjavne pokúša navodiť žalovaný, a to že zápisom záložného práva, ktorý bol vykonaný dňa 09.06.2026 pod vkladovým konaním V-4922/2024 sa okrem iného stráca význam zriadenia neodkladného opatrenia v prospech žalobcu. Je síce pravda, že žalobca sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhal najmä z dôvodu zabrániť zámeru žalovaného zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom v prospech spriaznenej osoby, k čomu nakoniec aj došlo o jeden deň skôr ako bolo vydané napadnuté rozhodnutie, uvedené však nespôsobuje ďalšiu neopodstatnenosť trvania neodkladného opatrenia. Žalobca v návrhu podrobne opísal sústavnú snahu žalovaného o zmenšenie jeho majetku, ktorý podľa žalobcu naďalej odôvodňuje obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalovanému by totiž bez aktuálne trvajúceho neodkladného opatrenia nič nebránilo predmetné nehnuteľnosti previesť tak, ako to doposiaľ urobil s väčšinou ostatného svojho majetku. Samotné zriadenie záložného práva nespôsobuje nemožnosť prevodu nehnuteľností, o to viac, keď ide o záložné právo v prospech spriaznenej osoby, ktorá sa môže tohto záložného práva bez ďalšieho vzdať. Zriadené neodkladné opatrenie zároveň bráni výkonu tohto záložného práva, keďže záložným veriteľom je síce tretí subjekt, avšak tento v zmysle koná pri výkone záložného práva v mene záložcu (žalovaného), a teda by sa podľa názoru žalobcu mal zákaz nakladania vzťahovať aj na záložného veriteľa. Ďalšie trvanie neodkladného opatrenia je tak aj v súlade so zásadou efektívnosti a hospodárnosti, keďže v opačnom prípade by bolo potrebné domáhať sa nariadenia nového neodkladného opatrenia priamo voči záložnému veriteľovi. Aj napriek povoleniu vkladu záložného práva je ďalšie trvanie nariadeného neodkladného opatrenia opodstatnené vzhľadom na pretrvávajúcu obavu, že exekúcia za účelom vymoženia peňažnej pohľadávky bude ohrozená.

22. Podľa žalobcu ďalším z argumentov žalovaného, ktorý je nevyhnutné vyvrátiť, je namietaná neprimeranosť zásahu do jeho dispozičných práv vo vzťahu k výške pohľadávky žalobcu a údajnú súdom nepreskúmavanú primeranosť. Len výška istiny pohľadávky predstavuje sumu 557.537,40 Eur, pričom k tejto je potrebné pripočítať aj príslušenstvo tvorené z úrokov z omeškania. Žalobca považuje zásah do dispozičného práva žalovaného ako adekvátny, pričom žalovaný tvrdenia o údajnej neprimeranosti nijako bližšie nekonkretizuje a už vôbec nepreukazuje. Žalobca objektívne nedokáže zistiť iný majetok žalovaného a je absurdné od neho požadovať zdôvodnenie primeranosti nároku v tomto smere. V súdenej veci pritom o zjavnú neprimeranosť celkom určite nejde. Hodnotu nehnuteľnosti pritom nemožno spoľahlivo určiť iba podľa ich výmery alebo všeobecnej cenovej úrovne v danej lokalite. Bez odborného ocenenia, ktoré však žalovaný nijako nedeklaruje a už vôbec nepreukazuje, preto nie je možné hodnoverne určiť hodnotu nehnuteľností a následne ani posúdiť tvrdený nepomer medzi ich hodnotou a výškou pohľadávky, pričom tvrdenia žalovaného o neprimeranosti zásahu tak zostávajú bez relevantného odborného podkladu. Zároveň však nie je možné opomenúť, že ani prípadná vyššia znalecká hodnota nehnuteľností automaticky neznamená ich vysokú likviditu či dobrú speňažiteľnosť.

23. Žalobca konštatoval s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -11 zo dňa 04.08.2020 a uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.08.2025 a sp. zn. zo dňa 09.02.2017, že tvrdenia žalovaného o údajnom porušení zásady rovnosti zbraní nemožno akceptovať. Konanie o nariadení neodkladného a/alebo zabezpečovacieho opatrenia má osobitnú povahu, kedy v rámci tohto konania sa zásada rovnosti zbraní a kontradiktórnosti neuplatňuje tak striktne a v takej miere/rozsahu, ako je tomu v konaniach vo veci samej, a teda konajúci súd je oprávnený rozhodnúť aj bez vyjadrenia žalovaného. Súd prvej inštancie sa pritom v ods. 25 odôvodnenia explicitne vysporiadal aj s argumentáciou žalovaného a uviedol k nej svoje stanovisko.

24. Podľa žalobcu žalovaným namietaný nesúlad výroku III. napadnutého rozhodnutia s ods. 26 odôvodnenia predstavuje iba chybu v písaní a počítaní. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 17.12.2025 a sp. zn. zo dňa 19.11.2024 s tým, že zaväzujúcou časťou individuálneho právneho aktu je výlučne výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie.

25. Žalobca vo vyjadrení opakovane zdôraznil, že dňa 04.05.2026 doručil žalovanému faktúru vo forme jej úradne osvedčenej kópie v sídle žalovaného za prítomnosti notára, pričom ako vyplýva z notárskej zápisnice, žalovaný sa fakticky vyhol jej prevzatiu, čím pokračuje v úsilí mariť uspokojenie peňažnej pohľadávky. Žalovaný pritom na uvedené tvrdenia a predložené dôkazy ohľadne tohto doručenia faktúry zo dňa 04.05.2026 a jeho priebehu v podanom odvolaní nijako nereaguje. Žalobca nesúhlasí, že doručenie faktúry predstavuje výkon samostatného majetkového práva podliehajúceho premlčaniu. Ide len o Zmluvou predpokladaný realizačný úkon nadväzujúci na už vzniknutý nárok na odplatu. Právnym úkonom, ktorým sa žalobca domáhal plnenia, bola Výzva na zaplatenie, ktorá bola žalovanému doručená už dňa 07.11.2016. Žalobca tak námietku premlčania naďalej považuje za nedôvodnú.

26. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací doručil vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanému (zástupcovi žalovaného), avšak napadnuté rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia a nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím vo veci samej a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že pred rozhodnutím o odvolaní malo byť umožnené uplatniť žalovanému ako odvolateľovi odvolaciu repliku a následne prípadne žalobcovi ako protistrane odvolaciu dupliku, a preto bez potreby ďalších vyjadrení strán odvolací súd podľa , a rozhodol vec v senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia je vo výroku vecne správne.

27. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

28. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

29. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

30. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

31. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

32. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

33. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

34. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie odvolania, keďže podľa platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa platí, že odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Pretože viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolacie konanie nepredstavuje všeobecnú kontrolu správnosti napadnutého rozhodnutia zo strany odvolacieho súdu z úradnej povinnosti, ale jeho zmyslom je cielený prieskum rozhodnutia súdu prvej inštancie na základe podaného odvolania, odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie len z dôvodov uvedených a obsahovo vymedzeným žalovaným v podanom odvolaní, pričom v zmysle v spojení s vychádzal zo stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a vyhodnotením tých námietok a argumentov, ktoré mali význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.03.2005), na podklade odvolania žalovaného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav obstojí a nie sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia a nariadení zabezpečovacieho opatrenia vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces, nezistil inú vadu konania a ex offo nezistil ani vady procesných podmienok.

35. Neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenia sú inštitúty procesného práva umožňujúce súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu strán, a to v prípade neodkladného opatrenia vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená tak, ako to vyplýva z a v prípade zabezpečovacieho opatrenia vtedy, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená tak, ako to vyplýva z . Nariadiť neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie môže súd len na návrh, a to pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení.

36. Žalobca sa nariadenia neodkladného opatrenia a nariadenia zabezpečovacieho opatrenia domáhal pred začatím konania vo veci samej, v ktorom sa od žalovaného bude domáhať splnenia peňažnej povinnosti v sume 557.537,40 Eur titulom odplaty na základe Zmluvy o pripojení a spolupráci zo dňa 17.05.2013 v znení jej dodatkov. Nariadením neodkladného opatrenia chcel žalobca dosiahnuť, aby žalovaný nenakladal so špecifikovanými nehnuteľnosťami v k.ú. A. A., obec Banská Bystrica, okres Banská Bystrica, vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností a nariadením zabezpečovacieho opatrenia chcel žalobca dosiahnuť zriadenie záložného práva v prospech žalobcu k špecifikovanej nehnuteľnosti v k.ú. B. C. D., obec Zlatná na Ostrove, okres Komárno za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu proti žalovanému vo výške 557.537,40 Eur s príslušenstvom, a teda nariadenia neodkladného opatrenia a nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáhal z dôvodu obavy ohrozenia prípadnej exekúcie.

37. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca náležitým spôsobom osvedčil existenciu svojej pohľadávky, vo vzťahu ku ktorej sa domáha nariadenia dočasnej ochrany, keď uvedené v dostatočnom rozsahu vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu v merite veci a zároveň žalobca dostatočne osvedčil, že konanie žalovaného spočíva v tom, že sa pokúša predať, resp. zaťažiť jediný nehnuteľný majetok relevantnej hodnoty, ktorý na území Slovenskej republiky aktuálne vlastní, koná spôsobom, ktorým sa fakticky pokúša o zníženie hodnoty svojho majetku, pričom v krátkom časovom období rokov 2020-2024 sa zbavoval svojho majetku, či už v podobe predaja a zaťažovania nehnuteľností, ktoré mal vo svojom výlučnom alebo podielovom vlastníctve, prípadne vykonával prevody svojich obchodných podielov v spriaznených obchodných spoločnostiach, a preto podľa súdu prvej inštancie tieto dôvody možno považovať za také, ktoré v dostatočnom rozsahu opodstatňujú obavu žalobcu zo zmarenia budúcej exekúcie.

38. Žalovaný v odvolaní vyčítal súdu prvej inštancie, že neboli a nie sú splnené zákonné podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, pretože žalobca nepreukázal a ani neosvedčil nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pričom nie je ani potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným a nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa úmyselne zbavuje svojho majetku a žalobca ani nepreukázal a neosvedčil, že prípadne vo fáze núteného výkonu prípadného rozhodnutia nebude mať žalovaný žiadne aktíva, z ktorých by sa žalobca mohol uspokojiť, a teda žalobca neosvedčil existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie žalovaným. Odvolací súd však na podklade odvolania žalovaného nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto odvolací súd konštatuje vecnú správnosť výroku napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalovaného dopĺňa ďalšie dôvody.

39. K námietke žalovaného v odvolaní, že žalobca nepreukázal a ani neosvedčil nárok, ktorému sa má navrhovaným neodkladným a zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana, pričom žalovaný opätovne poukazuje na skutočnosť, že originál faktúry, ktorého doručenie je jedným zo zmluvných predpokladov vzniku vymáhateľnej pohľadávky, nebol žalovanému nikdy doručený v súlade so Zmluvou, opätovne namieta, že faktúra priložená žalobcom k návrhu nie je v súlade so znením čl. III. ods. 3 Zmluvy a opätovne vznáša námietku premlčania, odvolací súd udáva, že k osobitým obsahovým náležitostiam návrhu neodkladného opatrenia, ako aj návrhu zabezpečovacieho opatrenia, okrem iného

patrí opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ( v spojení s ). Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia potom podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia a inštitút zabezpečovacieho opatrenia, kedy dokazovanie má povahu osvedčovania, t.j. spravdepodobnenia, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia s osobitným dôrazom na osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonodarca pritom aj pri osobitných náležitostiach návrhu neodkladného opatrenia alebo návrhu zabezpečovacieho opatrenia zvýraznil, že navrhovateľom (žalobcom) opísané skutočnosti majú hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a teda že pri rozhodovaní o návrhu neodkladného opatrenia alebo návrhu zabezpečovacieho opatrenia nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, má byť len „osvedčený“, nie preukázaný, resp. dokázaný.

40. Potom, ak nariadením neodkladného opatrenia a nariadením zabezpečovacieho opatrenia chcel žalobca dosiahnuť ochranu nároku na odplatu zo Zmluvy o pripojení a spolupráci zo dňa 17.05.2013 v znení jej Dodatkov, ak v návrhu popis skutkového stavu uviedol s dôrazom na predmetnú Zmluvu, s dôrazom na pôvodné konanie proti žalovanému o zaplatenie odplaty vedené na Okresnom súde Banská Bystrica ako súde prvej inštancie pod sp. zn. a na Krajskom súde v Banskej Bystrici ako súde odvolacom pod sp. zn. a najmä s dôrazom na doručovanie Faktúry č. 1020160003 zo dňa 18.07.2016 žalovanému v sídle spoločnosti žalovaného dňa 04.05.2026 za prítomnosti notára JUDr. Jozefa Brázdila, PhD., ktorý osvedčil túto inú právne významnú skutočnosť v Notárskej zápisnici N 210/2026, Nz 25592/2026, NCRls 25985/2026 a ak ako listiny, na ktoré sa odvoláva, okrem iného k návrhu pripojil Zmluvu o pripojení a spolupráci zo dňa 17.05.2013 a jej Dodatok č. 1, Dodatok č. 2 a Dodatok č. 3, Faktúru č. 1020160003 zo dňa 18.07.2016, Notársku zápisnicu N 210/2026, Nz 25592/2026, NCRls 25985/2026, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -498 zo dňa 18.06.2024, zápisnicu o pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 23.04.2026 v konaní vedenom pod sp. zn. , zvukový záznam o pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 23.04.2026 v konaní vedenom pod sp. zn. , pričom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia bol do konania predložený aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 23.04.2026, pre účely rozhodovania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia išlo o skutočnosti a listiny dostatočne osvedčujúce dôvodnosť nároku žalobcu, ktorému sa mala poskytnúť ochrana. Žalovaný pritom nielen vo vyjadrení k návrhu, ale ani v podanom odvolaní nereflektuje na zmenu skutkového stavu, ku ktorej došlo po rozhodnutí odvolacieho súdu v pôvodnom konaní, a kedy žalobca dňa 04.05.2026 osobne doručoval žalovanému predmetnú Faktúru v sídle spoločnosti žalovaného. Bez relevancie na osvedčenie dôvodnosti nároku žalobcu je aj nekonkretizovaná a nešpecifikovaná námietka žalovaného, že Faktúra nie je v súlade so znením čl. III. ods. 3 Zmluvy, pričom aj jej obsah a forma sú v rozpore s výzvou na zaplatenie zo dňa 14.10.2016. Pokiaľ žalovaný vznášal námietku premlčania, odvolací súd zdôrazňuje, že relevantne uplatnená hmotnoprávna námietka vo forme námietky premlčania môže byť spôsobilá zoslabiť, resp. znegovať osvedčenosť nároku, avšak v konkrétnych okolnostiach súdenej veci zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd vyhodnocuje, že žalovaným uplatnená námietka takúto spôsobilosť nemala, keďže bola len všeobecná a nekonkrétna a nebolo povinnosťou, ale ani právom súdu prvej inštancie, aby hmotnoprávnu námietku žalovaného vo forme námietky premlčania posudzoval a vyhodnocoval nad rozsah žalovaným uvedených tvrdení, t.j. aby argumentáciu žalovaného dopĺňal a dotváral, a teda aby námietku premlčania vyhodnocoval a posudzoval na rozsah žalovaným uvedenej argumentácie.

41. K námietke žalovaného v odvolaní, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia neexistovala podstata osvedčenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia spočívajúca v poukazovaní na prebiehajúce vkladové konanie V-4922/2024 , keďže dňa 09.06.2026 bolo Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, vydané rozhodnutie o povolení vkladu záložného práva na základe Záložnej zmluvy zo dňa 25.09.2024, odvolací súd udáva, že je pravdou, že ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, t.j. ku dňu 10.06.2026, v predmetnom vkladovom

konaní už bolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu, ktoré bolo vydané dňa 09.06.2026, a teda deň pred vydaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak žalovaný vo svojej odvolacej argumentácii opomína a ponecháva bez povšimnutia, že súd prvej inštancie nielenže poukázal na prebiehajúce vkladové konanie V-4922/2024, ale v ods. 20 odôvodnenia súd prvej inštancie tiež vyhodnotil aj prípadný následok tohto vkladového konania, keď zdôraznil, že napriek tomu, že v prípade povolenia vkladu v súvislosti s prebiehajúcim vkladovým konaním by nedošlo k priamemu zmenšeniu majetku žalovaného, tak možno konštatovať, že zaťaženie pozemkov záložným právom by jednoznačne malo vplyv na zmenu hodnoty nehnuteľností v negatívnom svetle a taktiež by spôsobilo aj sťaženie ich speňaženia. V kontexte obavy žalobcu z ohrozenia exekúcie tak naďalej ide o relevantnú skutočnosť, ktorú žalovaný svojou odvolacou argumentáciou nespochybnil. Len strohé konštatovanie žalovaného, že dňa 09.06.2026 bolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu záložného práva, preto bez ďalšieho nebolo spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, keď žalovaný ako odvolateľ žiadnym konkrétnym spôsobom nedôvodí, ako táto okolnosť spôsobuje nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť odvolacie dôvody totiž neznamená, že odvolateľ len uvedie niektorý z odvolacích dôvodov taxatívne upravených v , ale povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí ním tvrdený dôvod nesprávnosti rozhodnutia aj obsahovo vymedziť, a teda musí uviesť tvrdenia a argumenty o tom, ktoré zistenia, závery a postupy súdu prvej inštancie sú nesprávne a najmä musí relevantne dôvodiť, že prečo sú tieto zistenia, závery a postupy súdu prvej inštancie nesprávne. Zákonný imperatív vyjadrený v in fine neumožňuje vyzývať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov, a preto lehota na podanie odvolania limituje odvolateľa nielen v povinnosti vymedziť dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ale aj v povinnosti tvrdené odvolacie dôvody obsahovo vymedziť, keď názor, že za obsahové vymedzenie odvolania zodpovedá odvolateľ, bol vyslovený aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.10.2023). Nebolo preto povinnosťou, ale ani právom odvolacieho súdu odvolaciu argumentáciu žalovaného dopĺňať a rozvíjať a vyvozovať si alebo zisťovať si konkrétne dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia nad rámec odvolacej argumentácie žalovaného, keďže takýto postup odvolacieho súdu by bol v rozpore s princípom rovnosti strán ( ), ako aj princípom kontradiktórnosti konania ( ). Vo vzťahu k prekročeniu prieskumného oprávnenia odvolacieho súdu aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. z 27. júna 2025, zverejnenom v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu pod č. 21/2025, prijal právnu vetu: „Aj vecne správny dôvod kasácie opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia funkčne príslušným súdom môže porušiť právo na spravodlivý proces podľa a dohovoru v kontexte nerovného postavenia strán civilného sporového konania, ak opravný súd relevantne prekročí rozsah svojho prieskumného oprávnenia.“.

42. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti poukázal, že predmetná záložná zmluva bola uzatvorená v čase, keď žalobca nemal voči žalovanému žiadnu vymáhateľnú pohľadávku, a teda už len z tohto dôvodu nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa z dôvodu pohľadávky žalobcu zbavuje svojho majetku, odvolací súd už konštatoval, že pre účely neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia sa od navrhovateľa (žalobcu) týchto inštitútov vyžaduje osvedčenie dôvodnosti a trvania „nároku“, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo nie je možné pojmovo stotožniť so žalovaným konštatovanou „vymáhateľnou pohľadávkou“. Najmä však, zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia v zmysle a je obava, že exekúcia bude ohrozená. bližšie nešpecifikuje, čo presne znamená zákonná požiadavka, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže exekúciou sa rozumie nútený výkon rozhodnutia, pričom ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) vykonať i prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľností, predajom podniku a keďže zabezpečovacím opatrením možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, zo zákonnej formulácie „ak je obava, že exekúcia bude ohrozená“, je potrebné dovodiť, že ide o také skutočnosti a okolnosti, ktoré vzbudzujú a opodstatňujú obavu navrhovateľa neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený, teda že protistrana koná alebo sa správa spôsobom, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou alebo že inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje svoje majetkové pomery. Obava z budúceho ohrozenia exekúcie sa teda neosvedčuje tým, či žalovaný sa zbavuje majetku z dôvodu, resp. v dôsledku pohľadávky žalobcu, ale osvedčuje sa v celom kontexte konania a správania žalovaného vedúceho k dispozíciám s majetkom alebo

k iným negatívnym ovplyvňovaniam majetkových pomerov. Pre nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia sa totiž vyžaduje obava z ohrozenia exekúcie, a teda nielen zbavovanie sa majetku z dôvodu existencie pohľadávky, tak ako konštatuje žalovaný, ale vyžaduje sa také konanie alebo správanie protistrany (žalovaného), ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Obava z budúceho zmarenia exekúcie žalovaným sa teda neosvedčuje tým, či prípadne vo fáze núteného výkonu rozhodnutia bude mať žalovaný aktíva, z ktorých by sa žalobca mohol uspokojiť. V čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie totiž ešte nie je zrejmé a známe, či a kedy výkon rozhodnutia bude, avšak v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie už je zrejmé a známe, či k dispozíciám s majetkom alebo k iným negatívnym ovplyvňovaním majetkových pomerov dochádza. Bola preto bez právneho významu pre toto odvolacie konanie námietka žalovaného v odvolaní, že už zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že žalovaný disponuje viacerými, resp. mnohými nehnuteľnosťami, ktorých hodnota by celkom jednoznačne niekoľkonásobne prevyšovala žalobcom tvrdenú pohľadávku.

43. K námietke žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie sa nekriticky stotožnil s tvrdeniami a argumentáciou žalobcu, odvolací súd udáva, že bolo na žalovanom ako odvolateľovi, aby túto svoju odvolaciu argumentáciu konkretizoval a špecifikoval, a teda uviedol tie tvrdenia a argumentáciu žalobcu, s ktorými sa mal súd prvej inštancie nekriticky stotožniť, ale najmä bolo potrebné, aby žalovaný ako odvolateľ relevantne dôvodil prečo a ako táto okolnosť spôsobuje nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Obdobne potom, pokiaľ žalovaný súdu prvej inštancie vytýka, že na druhej strane sa dostatočne nevysporiadal s obsahom podania žalovaného zo dňa 08.06.2026 a vo vzťahu k nemu prevzal vyjadrenie žalobcu, bolo na žalovanom ako odvolateľovi, aby túto odvolaciu argumentáciu konkretizoval a špecifikoval a najmä, aby relevantne dôvodil prečo a ako táto okolnosť spôsobuje nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto len pre úplnosť na tomto mieste udáva, že pre rozhodovanie súdu prvej inštancie o návrhu neodkladného opatrenia a návrhu zabezpečovacieho opatrenia je charakteristický zjednodušený procesný postup, kedy súd môže o návrhu rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania ( veta prvá ). Pokiaľ však v súdenej veci žalovaný bez výzvy súdu prvej inštancie sa k návrhu žalobcu vyjadril, k tvrdeniam a argumentom žalovaného súd prvej inštancie zaujal stanovisko v ods. 25 odôvodnenia. Ak žalovaný prípadne nesúhlasil so spôsobom vysporiadania sa súdu prvej inštancie, neznamená to, že by súd prvej inštancie na vyjadrenie žalovaného nereagoval a bolo potom na žalovanom ako odvolateľovi, aby svoj nesúhlas konkretizoval a špecifikoval. Žalovaný sa však v odvolaní obmedzil len na opakovanie svojej argumentácie, pričom odvolací súd už vyhodnotil (ods. 40 odôvodnenia tohto rozhodnutia), že išlo o tvrdenia a argumenty, ktoré neboli spôsobilé oslabiť, resp. negovať osvedčenosť nároku žalobcu, ktorému sa mala v tomto konaní poskytnúť ochrana.

44. K námietke žalovaného v odvolaní, že napadnuté rozhodnutie nijako nereflektuje na skutočnosť, že v čase jeho vydania nemá žalobcom tvrdená pohľadávka žiadne príslušenstvo spočívajúce v úrokoch z omeškania, a preto napadnuté rozhodnutie nemôže reflektovať, resp. správne zhodnotiť ani primeranosť nariadeného neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia a primeranosť súd prvej inštancie nijako nezisťoval, odvolací súd udáva, že podmienku primeranosti súd prvej inštancie vyhodnocoval a posudzoval v ods. 24 odôvodnenia, pričom ak žalovaný s odôvodnením súdu prvej inštancie nesúhlasil, opäť bolo na žalovanom ako odvolateľovi, aby v konkrétnostiach dôvodil, prečo zistenia a závery prijaté a uvedené súdom prvej inštancie spôsobujú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Takúto argumentáciu však odvolací súd v odvolaní žalovaného a jeho obsahovom vymedzení nenachádza.

45. K námietke žalovaného v odvolaní, že osobitnou podmienkou, ktorú musí súd pri nariadení neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia povinne skúmať, je aj primeranosť zabezpečovanej pohľadávky vo veciam, právam alebo iným majetkovým hodnotám, vo vzťahu ku ktorým žalobca neodkladné a zabezpečovacie opatrenie navrhuje, odvolací súd udáva, že i keď platí, že neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie nesmie neprimerane zasahovať do právneho postavenia žalovaného a že medzi zabezpečovanou pohľadávkou a hodnotou majetku, resp. zálohou nesmie byť výrazný nepomer vedúci k zjavnému zneužitiu práva, neznamená to, že pre primeranosť, resp. proporcionalitu neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia je potrebné skúmať proporcionalitu spočívajúcu v komparovaní hodnoty zabezpečovanej pohľadávky a hodnoty vecí,

práv alebo iných majetkových hodnôt, ktorých sa bude neodkladné opatrenie týkať alebo na ktorých má byť sudcovské záložné právo zriadené. Požiadavka primeranosti neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia totiž znamená, že právne účinky týchto procesných inštitútov neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah neobmedzia žalovaného ako povinnú osobu z neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. Strohý poukaz žalovaného na výmeru nehnuteľností, na ktoré bolo zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo, však sám osebe nie je spôsobilý osvedčiť, že v konkrétnych okolnostiach súdenej veci nariadením neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia nebola rešpektovaná požiadavka proporcionality. Z odvolacej argumentácie žalovaného totiž nie je zrejmé, ako údaj o výmere nehnuteľnosti má osvedčovať, že rozsah a povaha zriadenia neodkladného opatrenia nezodpovedá primeranej a efektívnej ochrane práv žalobcu, a teda že nad potrebnú mieru zasahuje do právneho postavenia žalovaného, vrátane jeho podnikateľskej činnosti. Len samotný poukaz žalovaného na výmeru nehnuteľnosti, na ktorú bolo zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo, preto bol nepostačujúci pre záver, že súd prvej inštancie nerešpektoval zásadu a požiadavku proporcionality, a teda že popri zabezpečovacom opatrení je neodkladné opatrenie nariadené navyše v nezákonnom rozsahu. Pokiaľ potom v kontexte hodnoty nehnuteľností žalovaný v odvolaní navrhol jej zistenie, resp. preukázania znaleckým posudkom, a teda podal návrh na doplnenie dokazovania za uvedeným účelom, odvolací súd udáva, že takýto dôkaz by presahoval rámec a účel konania o nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia ako procesných inštitútov, pri ktorých sa od súdov vyžaduje zrýchlené konanie. Najmä však, žalovaný ako odvolateľ ani len netvrdil, prečo vykonanie takého dôkazu prenáša na súdy.

46. K námietke žalovaného v odvolaní o nesúlade výroku III. napadnutého rozhodnutia s obsahom ods. 26 jeho odôvodnenia pokiaľ ide o lehotu, v ktorej súd prvej inštancie uložil povinnosť žalobcovi podať voči žalovanému žalobu vo veci samej, odvolací súd udáva, že aj pre súdne rozhodnutie vo forme uznesenia platí jeho subjektívna záväznosť v zmysle v spojení s , a teda platí záväznosť výroku pre strany a pre tých, ktorí po právoplatnosti rozhodnutia sa stali nástupcami strán. Je potom pravdivá diskrepancia medzi výrokom III. napadnutého rozhodnutia a k nemu prináležiacemu odôvodneniu v ods. 26, keď súd prvej inštancie vo výroku rozhodnutia uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, t.j. rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia a nariadení zabezpečovacieho opatrenia, tak ako žalobný návrh (petit) požadoval aj žalobca, avšak v ods. 26 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie konštatuje, že zároveň uložil žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia podať voči žalovanému žalobu vo veci samej. Skutočnosť, že žalobným návrhom (petitom) žalobca požadoval pre povinnosť podať žalobu lehotu 30 od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, uviedol súd prvej inštancie aj v ods. 1 odôvodnenia, kedy uvádzal, čoho sa žalobca podaným návrhom domáhal. Pokiaľ potom súd prvej inštancie v ods. 26 a ods. 29 odôvodnenia s poukazom na dôvodí uloženie povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej, z úvah a myšlienkových postupov súdu prvej inštancie nevyplýva a nie je zrejmé, že by súd prvej inštancie mienil oproti žalobcom navrhovanému petitu zmeniť, t.j. zúžiť lehotu na podanie žaloby, a teda poskytnúť žalobcovi lehotu kratšiu, t.j. „len“ 30 dní od doručenia rozhodnutia, nie „až“ 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Najmä však, ak by súd prvej inštancie skutočne bol uvažoval o lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, musel by túto skutočnosť reflektovať aj vo výroku rozhodnutia, a teda čo do lehoty v zostávajúcej časti návrh zamietnuť, keďže žalobca navrhoval lehotu 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaným poukazovanú diskrepanciu medzi výrokom rozhodnutia a jeho odôvodnením preto odvolací súd vyhodnocuje len ako zjavnú nepozornosť a nedôslednosť konajúceho sudcu súdu prvej inštancie, ktorá vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia nespôsobuje.

47. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu neodkladného opatrenia a návrhu zabezpečovacieho opatrenia, vrátane uloženia povinnosti podať žalobu, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, o ktorej súd prvej inštancie správne rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa , a a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Strana sporu má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).