Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-171-2020.pdf
PDF · 254.1 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/171/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v spore žalobcu: A. W. W. H. B., B. B.F. A. S. X, XXXXX W., H., D. M. W. T. Y. P. B. W. Č.. XXX XXX XXX, K. N. Ú. B. T. W.E. A. W. W. H. B., W. D. A., B. B. K. X, XXX XX A., J.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému: B. A., N.. XX.XX.XXXX, C. A. B. XX, o zaplatenie 1.179,99 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Z a s t a v u j e sa konanie o zaplatenie sumy vo výške 568,99 Eur a v časti úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 1.053,86 Eur od 19.06.2018 do zaplatenia a v časti úrokov z omeškania
- vo výške 5,00 % ročne zo sumy 568,99 Eur od 19.06.2018 do 19.02.2019,
- vo výške 5,00 % ročne zo sumy 568,99 Eur od 20.02.2019 do 22.03.2019,
- vo výške 5,00 % ročne zo sumy 568,99 Eur od 23.03.2019 do 17.04.2019,
- vo výške 5,00 % ročne zo sumy 568,99 Eur od 18.04.2019 do zaplatenia.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 611,- Eur spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 5 % ročne zo sumy 121,- Eur od 19.06.2018 do 19.11.2018,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 101,- Eur od 20.11.2018 do 19.02.2019,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 81,- Eur od 20.02.2019 do 22.03.2019,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 61,- Eur od 23.03.2019 do 17.04.2019,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 41,- Eur od 18.04.2019 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 30,- Eur od 11.07.2018 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 30,- Eur od 11.08.2018 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 30,- Eur od 11.09.2018 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 30,- Eur od 11.10.2018 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 30,- Eur od 11.11.2018 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 30,- Eur od 11.12.2018 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 30,- Eur od 11.01.2019 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 30,- Eur od 11.02.2019 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 30,- Eur od 11.03.2019 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 30,- Eur od 11.04.2019 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 30,- Eur od 11.05.2019 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 30,- Eur od 11.06.2019 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 30,- Eur od 11.07.2019 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 30,- Eur od 11.08.2019 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 30,- Eur od 11.09.2019 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 30,- Eur od 11.10.2019 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 30,- Eur od 11.11.2019 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 30,- Eur od 11.12.2019 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 30,- Eur od 11.01.2020 do zaplatenia,
s tým, že súd povoľuje žalovanému vyššie uvedenú istinu a vyššie uvedený úrok z omeškania splácať žalobcovi v mesačných splátkach po 25,- eur mesačne vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.
III. Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta. IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 3,56 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.12.2020 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 1.179,99 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 1.053,86 Eur od 19.06.2018 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.224,99 Eur od 19.06.2018 do 19.02.2019, 1.219,99 Eur od 20.02.2019 do 22.03.2019, 1.199,99 Eur od 23.03.2019 do 17.04.2019, 1.179,99 Eur od 18.04.2019 do zaplatenia, a náhrady trov konania.
2. Túto svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti E. B. P..B.., B. B. W. X, XXX XX A., J.Y.: XX XXX XXX (zanikajúca spoločnosť) so spoločnosťou A. W. W. H. B., B. B.F. A. S. X, XXXXX W., H., zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. XXX XXX XXX (nástupnícka spoločnosť). Spoločnosť E. B. P..B.. (ďalej len E.) v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť A. W. W. H. B. sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Dňa 27.09.2015 uzavrel E. ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "úverová zmluva") podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Podľa bodu 3.1. časti 2. Úverovej zmluvy bol žalovaný oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru a/alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený žalovaným alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií. Žalovaný takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.276,00 Eur tak, že sumu 1.200,00 Eur žalovaný čerpal financovaním na svoj účet a sumu 76,00 Eur predstavujú poplatky, ktoré E. účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Uvedené skutočnosti potvrdzuje Výpis z úverového účtu žalovaného. Poukazujúc na bod 2.1. Časti 3. Úverovej zmluvy ďalej uviedol, že žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi do dňa spísania žaloby len časť dlžnej sumy a to sumu vo výške 589,-- Eur, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaného. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. Citujúc bod 3.1. Časti 3. a bod 6. Časti 3. Úverovej zmluvy žalobca ďalej v žalobe uviedol, že v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 18.06.2018 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Citujúc bod 3.2. a bod 3.4. časti 3. Úverovej zmluvy a § 502 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi ku dňu spísania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti z tejto úverovej zmluvy v celkovej výške 1179,99 Eur (1.053,86 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 126,13 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 1.053,86 Eur od 04.01.2018 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy zo sumy 1.224,99 Eur od 19.06.2018 do 19.02.2019, 1.219,99 Eur od 20.02.2019 do 22.03.2019, 1.199,99 Eur od 23.03.2019 do 17.04.2019, 1.179,99 Eur od 18.04.2019 do zaplatenia.
3. Žalovaný k žalobe nepodal žiadne písomné vyjadrenie aj keď bol na to vyzvaný súdom uznesením sp.zn. 16Csp/171/2020-58 zo dňa 07.04.2021, ktoré mu spolu so žalobou a jej prílohami bolo doručené do vlastných rúk dňa 20.04.2021.
4. V nadväznosti na výzvu súdu uskutočnenú uznesením sp.zn. 16Csp/171/2020-74 zo dňa 06.05.2021 na písomne doplnenie podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdených v žalobe žalobcu o vyjadrenie sa k skutočnosti, na základe čoho žalobca určil v Zmluve o spotrebiteľskom úvere priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov pri aktuálnom revolvingovom rámci 600,--EUR hodnotou 24,97 % p.a., ďalej o vyjadrenie sa kedy a akým spôsobom došlo medzi stranami sporu k dohode o tom, že žalovaný na uvedený revolvingový úverový vzťah pri aktuálnom revolvingovom rámci 600,--EUR bude uhrádzať poistné práve vo výške 3,15 EUR mesačne, o vyjadrenie sa k skutočnosti, akým spôsobom žalobca vypočítal hodnotu RPMN stanovenú hodnotou 46,36 %, o vyjadrenie sa, kedy a akým spôsobom došlo medzi stranami sporu k dohode o tom, že aktuálny úverový rámec poskytnutý žalobcom žalovanému bude vyšší než v sume 600,--EUR, o vyjadrenie sa, kedy, kde a akým spôsobom boli medzi stranami sporu dojednané ostatne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísané príslušnými všeobecne záväznými právnym predpismi na ochranu práv spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutím revolvingového úveru, u ktorého aktuálny úverový rámec poskytnutý žalobcom žalovanému bude vyšší než v sume 600,--EUR, ďalej o vyjadrenie sa k skutočnosti, ako si splnil povinnosti vymedzené v ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia predmetných úverových zmlúv, a o vyjadrenie sa ako si splnil svoju povinnosť podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase uzavretia predmetných úverových zmlúv, tento písomným podaním zo dňa 19.05.2021 doručeným súdu dňa 21.05.2021 vzal späť žalobu v časti istiny vo výške 568,99 Eur, v časti úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 1.053,86 Eur od 19.06.2018 do zaplatenia a v časti úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 568,99 Eur od 19.06.2018 do 19.02.2019, 568,99 Eur od 20.02.2019 do 22.03.2019, 568,99 Eur od 23.03.2019 do 17.04.2019, 568,99 Eur od 18.04.2019 do zaplatenia, a zároveň žiadal zaviazať žalovaného povinnosť mu zaplatiť sumu 611,00 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 691,00 Eur od 19.06.2018 do 19.11.2018, 671,00 Eur od 20.11.2018 do 19.02.2019, 651,00 Eur od 20.02.2019 do 22.03.2019, 631,00 Eur od 23.03.2019 do 17.04.2019, 611,00 Eur od 18.04.2019 do zaplatenia.
5. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 01.06.2021 s uvedeným čiastočným späťvzatím žaloby vyslovil súhlas.
6. Žalobca a jeho právny zástupca sa pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, nezúčastnili, pričom právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil. Súd preto konal a napokon aj rozhodol bez účasti strán sporu. Žalovaný sa predmetného pojednávania zúčastnil.
7. Súd vykonal dokazovanie ,a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. 262608347962437 dňa 27.09.2015 , s formulárom „ Spracovanie osobných údajov“, s prehľadom úhrad žalovaného k úverovému prípadu 4275726111100,VS: 1196374514, s prípisom zo dňa 18.06.2018 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 4275726111100- Predžalobná výzva“ a oznámením o jeho nedoručení žalovanému, s výpisom z obchodného registra v SR vedeným na obchodnú spoločnosť E. B., P..B.., s výpisom z registratúry obchodného súdu v W.- hlavného zápisu v obchodnom a podnikovom registri vedenom na terajšieho žalobcu, ako aj oboznámiac sa s ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré si obstaral súd postupom v zmysle 185 ods. 2 a § 295 Civilného sporového poriadku, a síce s výstupom z kalkulačky na výpočet RPMN umiestnenej v súdnom registri tunajšieho súdu, so Súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi zverejňovaných Ministerstvom financií SR o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnenej uvedenou inštitúciou pre Kreditné karty pre 2. štvrťrok roku 2015 so stavom platným k 30.06.2015 aj s odkazom na príslušnú webovú stránku uvedenej inštitúcie so zistením údaje, kedy boli zverejnené, so Súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk zverejňovaných Ministerstvom financií SR o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnenej uvedenou inštitúciou pre Kreditné karty pre 5. štvrťrok roku 2015 so stavom platným k 30.06.2015 aj s odkazom na príslušnú webovú stránku uvedenej inštitúcie, s výstupom z registra veriteľov vedeného Národnou bankou Slovenska, so Zoznamom registrov údajov o spotrebiteľských úveroch vedeným Národnou bankou Slovenska, a na ich základe zistil tento skutkový stav:
8. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 27.09.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. 262608347962437, na základe ktorej bol podľa časti 2 uvedenej zmluvy žalovanému okrem iného poskytnutý revolvingový spotrebiteľský úver s výškou úverového rámca 5.000,--EUR a aktuálnou výškou úverového rámca 600,--EUR. Spôsob čerpania úveru bol stanovený jednorázovo. Výška mesačnej splátky bola minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,--EUR, splatnosť prvej mesačnej splátky bola stanovená na 10-tý deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru. Zároveň splatnosť mesačnej splátky bola stanovená na 10-tý deň v mesiaci.
9. Podľa článku 2 bod 2.1. časti 2 predmetnej zmluvy, táto bola uzatvorená na dobu neurčitú.
10. Podľa zmluvy výška úrokovej sadzby bola uvedená vo výške 28,68 % p.a. a bola uvedená ako fixná, hodnota odplaty bola uvádzaná 34,66 %, priemerná RPMN bola stanovená hodnotou 24,97 %.
11. Vyššie uvedená zmluvná hodnota priemernej RPMN nezodpovedá hodnote priemernej RPMN uvedenej v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi zverejňovanej Ministerstvom financií SR na jeho internetovej stránke pre Kreditné karty pre 2. štvrťrok roku 2015 so stavom platným k 30.06.2015, nakoľko táto hodnota bola v týchto informáciách udávaná hodnotou 23,53 %, pričom uvedený stav bol na stránke Ministerstva financií SR zverejnený dňa 31.07.2015.
12. Podľa uvedenej zmluvy uvedený úver bol poistený, pričom mal byť zvolený rozšírený súbor poistenia s poplatkom za poistenie vo výške 6,99 %.
13. V zmluve bola tiež uvedený údaj o RPMN a to hodnotou 46,36 %, pričom sa v tejto zmluve nachádzal aj indikatívny výpočet RPMN, podľa ktorého ako predpoklady pre výpočet RPMN boli použité vstupné údaje a síce výška čerpania Revolvingového úveru 600,00 EUR, s výškou mesačnej splátky 58,10 EUR, s poplatkom za správu úveru 2,99 EUR a splatením Revolvingového úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach, pričom pre výpočet RPMN nebola zohľadnená suma určená na úhradu poistného, pretože poistenie nie je podľa obsahu uvedeného článku tejto zmluvy podmienkou poskytnutia Revolvingového úveru a dlžník je oprávnený kedykoľvek odvolať svoj súhlas s poistením Revolvingového úveru, a to aj pred poskytnutím Revolvingového úveru. Zároveň pri tomto indikatívnom výpočte bola uvedená aj celková čiastka k zaplateniu a to sumou 733,08 EUR.
14. Vyššie uvedená zmluvná hodnota RPMN nezodpovedala hodnote RPMN určenej podľa kalkulačky na výpočet RPMN umiestnenej v súdnom registri tunajšieho súdu. U tejto pri zadaní parametrov uvedených pre výpočet RPMN priamo v predmetnej zmluve, a síce „dátum pôžičky“ : 27.09.2015, / t.j. dátum uzavretia zmluvy/ „výška pôžičky“ : 600,-- EUR, „Periodicita splátok“ : mesačne, „Počet splátok“ : 12, „Deň splátky“ : 10-tý deň, „Dátum prvej splátky“ : 10.10.2015 a "Dodatočnom náklade " 0,--EUR pri zohľadnený splátky 58,10 EUR ( t.j. bez poplatku za správu úveru 2,99 EUR mesačne) , RPMN síce predstavuje hodnotu 36,50 % , avšak s celkovou čiastkou na splatenie tohto úveru len v sume 697,20 EUR. Pri zohľadnený splátky 61,09 EUR( t.j. vrátane poplatku za správu úveru 2,99 EUR mesačne , teda 58,10 EUR + 2,99 EUR = 61,09 EUR), už predstavuje hodnotu 52,05 % s celkovou čiastkou na splatenie tohto úveru v sume 733,08 EUR tak ako túto čiastku uvádza aj zmluva. Uvedený údaj RPMN je tak uvedený v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa keďže je reálne vyšší ako udáva predmetná zmluva.
15. Podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk zverejňovaných Ministerstvom financií SR priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnená uvedenou inštitúciou pre Kreditné karty pre 2. štvrťrok roku 2015 so stavom platným k 30.06.2015 bola 20,80 % p.a., pričom uvedený stav bol na stránke Ministerstva financií SR zverejnený dňa 31.07.2015.
16. Z prehľadu úhrad vedeného na žalovaného pod číslom úverového prípadu: 4275726111100,VS: 1196374514, vyplynulo, že žalovaný na tento revolvingový úver vyčerpal celkovú sumu dvakrát po 600,-- EUR ( 04.08.2016 a 11.07.2017), t.j. spolu 1.200,--EUR. Žalobca mu ešte podľa žaloby navyše účtoval
sumu 76,00 Eur, ktorá predstavovala poplatky účtované podľa vyjadrenia žalobcu žalovanému v súlade s úverovou zmluvou.
17. Podľa článku 12 časti 3 predmetnej zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy mal byť aj aktuálny sadzobník poplatkov a reklamačný poriadok, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke E. a dostupné v sídle spoločnosti E.. E. je oprávnený jednostranne zmeniť výšku poplatkov stanovených sadzobníkom poplatkov z dôvodu zmeny podmienok závislých na objektívnych skutočnostiach, napr. zmena všeobecné záväzných právnych predpisov, zmena úrokových sadzieb na finančných trhoch alebo zmena obchodnej politiky. E. je povinný oznámiť zmenu nákladov a termín účinnosti zmeny najmenej 30 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny, napr. písomne, na internetových stránkach E., u zmluvných partnerov E. a pod..
18. Z tohto prehľadu úhrad vedeného na žalovaného ďalej vyplynulo, že tento na predmetný úverový vzťah zrealizoval úhrady v celkovej čiastke 509,-- EUR, do žalobcom uvádzaného predčasného zosplatnenia úveru a následne ešte do podania žaloby žalovaný podľa tohto prehľadu uhradil ďalších 80,--EUR ( t.j. štyrikrát po 20,--EUR v dňoch 19.11.2018, 19.02.2019, 22.03.2019 a 17.04.2019), čo zo strany žalovaného nebolo spochybnené.
19. Zároveň z uvedeného prehľadu vyplynulo, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením splátok, ktoré podľa prehľadu mali byť vo výške 48,- Eur mesačne, ktoré boli splatné ku dňu 10.12.2017, 10.01.2018, 10.02.2018, 10.03.2018, 10.04.2018, 10.05.2018 a 10.06.2018. Žalovaný v tomto spore uvedené skutočnosti nenamietal.
20. Zároveň z uvedeného prehľadu tiež vyplynulo, že pôvodne výška mesačnej splátky bola stanovená na sumu 30,--EUR , čo aj korešpondovalo so znením Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátka mala predstavovať 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,--EUR ( t.j. 5% z 600,--EUR ako dohodnutý úverový rámec = 30,--EUR). Žalobca nezdokladoval súdu, že by sa strany boli bývali dohodli na zmene uvedenej výšky splátky.
21. Podľa článku 3 uvedenej časti 3, bodu 3.1 predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade, ak žalovaný, ako klient, nespláca poskytnutý úver riadne a včas, bol právny predchodca žalobcu oprávnený okrem iného vyhlásiť aj mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú právny predchodca žalobcu určil v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
22. Podľa bodu 3.2 predmetného článku bol právny predchodca žalobcu tiež oprávnený v prípade porušenia povinností žalovaného ako klienta splácať poskytnutý úver, požadovať od neho zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu žalovaného ako klienta, so splácaním úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako klient, bol povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť.
23. Písomným prípisom zo dňa 18.06.2018 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 4275726111100- Predžalobná výzva“ právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že sa ku dňu 18.06.2018 stal jeho záväzok z poskytnutého spotrebiteľského úveru v sume 1.259,99 EUR splatným v celom rozsahu a zároveň vyzval žalovaného na úhradu uvedenej dlžnej sumy zloženej z úverovej istiny vo výške 1.053,86 Eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 171,13 Eur a nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky vo výške 35,--EUR . Uvedený prípis sa žalobcovi vrátil ako nedoručená poštová zásielka dňa 11.07.2018.
24. Podľa žalobcom predložených dokladov -„ Spracovanie osobných údajov podľa zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov v platnom znení“ - v súvislosti s poskytnutím predmetného úveru žalobca vykonal šetrenie o majetkových pomeroch žalovaného vyplnením uvedeného tlačiva, kde do príslušných koloniek boli zapísané údaje o tom, že žalovaný v uvedenom období, kedy sa mu mal poskytnúť úver, mal uvedeného zamestnávateľa Y. Ú. B. , jeho čistý mesačný príjem bol XXX,-- EUR, a ďalej v rámci položky „ spôsob bývania“ bolo uvádzané, že býva u rodinného príslušníka bytu, kedy mal náklady na nájomné 30,--EUR a ostatné záväzky v sume 0,--Eur, a nemal mať žiadnu vyživovaciu povinnosť. Uvedené údaje neboli osvedčené podpisom žalovaného.
25. Podľa Zoznamu registrov údajov o spotrebiteľských úveroch vedeného Národnou bankou Slovenska Spoločný register bankových informácií "SRBI" - časť Register spotrebiteľských úverov v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov začal vykonávať činnosť od 01.10.2015, Nebankový register klientskych informácií "NRKI" - časť Register spotrebiteľských úverov v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov začal vykonávať činnosť od 01.10.2015, Register údajov o spotrebiteľských úveroch začal vykonávať činnosť od 01.10.2015, a od 10.07.2017 začal vykonávať činnosť aj EURI (Európsky register informácií).
26. Právny predchodca žalobcu (E. B. P..B..) bol podľa registra veriteľov vedeného Národnou bankou Slovenska v období od 31.08.2015 do 01.07.2016, kedy bol zrušený, veriteľom s udeleným povolením na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a (§ 20 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. ).
27. Právnym nástupcom právneho predchodcu žalobcu , t.j. obchodnej spoločnosti - E. B., P..B.., ktorá zanikla dňom výmazu, t.j. dňom 30.06.2016 sa podľa výpisu z obchodného registra v SR stal terajší žalobca, pričom podľa výpisu z registratúry obchodného súdu v W., D. hlavného zápisu v obchodnom a podnikovom registri je žalobca vedený ako obchodná spoločnosť s dátumom zápisu od 07.12.1954.
28. Podľa § 144 zákona č, 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
29. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
30. Podľa § 145 ods. 2 CSP , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej
31. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
32. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
33. Vzhľadom na to, že došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby a to v časti istiny vo výške 568,99 Eur, v časti úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 1.053,86 Eur od 19.06.2018 do zaplatenia a v časti úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 568,99 Eur od 19.06.2018 do 19.02.2019, 568,99 Eur od 20.02.2019 do 22.03.2019, 568,99 Eur od 23.03.2019 do 17.04.2019, 568,99 Eur od 18.04.2019 do zaplatenia, súd konanie v uvedenej časti v zmysle vyššie uvedených ustanovení Civilného sporového poriadku zastavil.
34. Postupoval tak bez ohľadu na súhlasné či nesúhlasné stanovisko žalovaného, nakoľko k späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo ešte skôr, než sa začalo predbežné prejednanie tohto sporu podľa § 168 CSP a ani pojednávanie o tomto spore ešte neprebehlo, a z obsahu žaloby je zrejmé, že sa nejedná o spor, v rámci ktorého určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu by mal vyplývať z osobitného predpisu.
35. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
36. Podľa § 53 ods. 1, 3, 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
37. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
38. Podľa § 266 ods.5 Obchodného zákonníka, v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
39. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.
40. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
41. Podľa § 273 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.
42. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
43. Podľa § 499 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
44. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
45. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ , g, h./, i./ a l./ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
46. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
47. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom 17).
48. Podľa § 7 ods.4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom od 30.09.2015, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 15 a 16.
49. Podľa § 20 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, veriteľ je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu:
a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a alebo b) v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.
50. Podľa § 7 ods.15 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
51. Podľa § 7 ods.16 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi.
52. Podľa § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
53. Podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
54. Podľa § 9 ods.9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
55. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
56. Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
57. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.
58. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
59. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
60. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
61. Podľa § 19 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.
62. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
63. Podľa §10c ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014.
64. Podľa §10c ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31. máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy; úverom alebo pôžičkou sa rozumie aj obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
65. Podľa §1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
66. Podľa §1 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
67. Podľa §1 ods.2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
68. Podľa §1 ods.3 písm.b.) nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
1.opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, 2.jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, 3.opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100.
69. Podľa §1 ods.4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
70. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
71. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
72. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca má nárok na ním uplatňovanú sumu a jej príslušenstvo a to aj po čiastočnom späťvzatí žaloby len v čiastočnom rozsahu .
73. Predovšetkým nebolo pochýb, že vzťah založený Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015, uzavretou medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľskoprávnym a teda že uvedená zmluva spĺňajú predpoklady pre jej zadefinovanie ako spotrebiteľskej zmluvy a to jednak v zmysle zákonných definícii § 53 ods. 1 a násl. Občianskeho zákonníka a jednak aj v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného a účinného v čase dojednania predmetnej zmluvy (ďalej len ako „ zák.č. 129/2010 Z.z.“). V čase uzatvárania uvedenej zmluvy v zmysle vtedy platného a účinného ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považovala každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom v zmysle ods. 3 citovaného paragrafu dodávateľ bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a v zmysle ods. 4 spotrebiteľom bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 1 ods. 2 zák.č.129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, pričom podľa § 2 písm. a.) a b.) citovaného zákona sa spotrebiteľom rozumela fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúkala alebo poskytovala spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
74. Z predloženej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.09.2015 nie je zrejme, aby žalovaný pri uzatváraní uvedenej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože uvedená zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalovaného. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto vzťahy založené touto zmluvou je potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.
75. Zo strany žalovaného v tomto spore neboli vznášané žiadne relevantné námietky, pripomienky, či iné vyjadrenia k predmetu sporu. Súd však v danom prípade upriamuje pozornosť na judikatúru európskeho súdneho dvora a to konkrétne na povinnosti vyplývajúce vnútroštátnemu súdu pri posudzovaní ochrany spotrebiteľa v súvislosti s aplikáciou úniového spotrebiteľského práva.
76. Z tej vyplýva, že „Súdny dvor viackrát potvrdil povinnosť vnútroštátneho súdu skúmať ex offo porušenie niektorých ustanovení úniového spotrebiteľského práva [pozri v tomto zmysle v súvislosti so smernicou 93/13 rozsudok zo 4. júna 2009, Pannon GSM, C-243/08, EU:C:2009:350, bod 32; v súvislosti so smernicou Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov (Ú. v. ES L 372, s. 31; Mim. vyd. 15/001, s. 262) rozsudok zo 17. decembra 2009, Martín Martín, C-227/08, EU:C:2009:792, bod 29, a v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, s. 12; Mim. vyd. 15/004, s. 223) rozsudok z 3. októbra 2013, Duarte Hueros, C-32/12, EU:C:2013:637, bod 39].“ ( porovnaj bod 62 rozsudku SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 21. apríla 2016 vo veci C - 377/14 - Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti Finway a.s. ( ďalej len ako „ rozsudok SD EÚ sp.zn. C - 377/14“, tiež bod 18 rozsudku
SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 05. marca 2020 vo veci C - 679/18 - OPR Finance ss.r.o. proti GK ( ďalej len ako „ rozsudok SD EÚ sp.zn. C - 679/18“).
77. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora systém ochrany zavedený smernicou 2008/48 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 1. októbra 2015, ERSTE Bank Hungary, C-32/14, EU:C:2015:637, bod 39 a citovaná judikatúra). ( porovnaj bod 62 rozsudku C-377/14, resp. bod 19 rozsudku C-679/18).
78. Povinnosť posúdiť ex offo nekalý charakter niektorých podmienok a existenciu povinných informácií v zmluve o úvere predstavuje v danej veci procesnú požiadavku, ktorá neplatí pre jednotlivcov, ale pre súdne orgány (pozri analogicky rozsudky z10. septembra 2014, Kušionová, C-34/13, EU:C:2014:2189, bod 67, ako aj z 18. februára 2016, Finanmadrid EFC, C-49/14, EU:C:2016:98, bod 35 a citovanú judikatúru). ( porovnaj bod 77 rozsudku C-377/14).
79. Pokiaľ navyše vnútroštátny súd ex offo konštatuje porušenie tejto povinnosti, musí bez toho, aby čakal, že spotrebiteľ podá návrh v tomto smere, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, pod podmienkou dodržania zásady kontradiktórnosti, a že sankcie, ktoré toto právo stanovuje, rešpektujú požiadavky stanovené v článku 23 smernice 2008/48, ako ich vyložil Súdny dvor (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. apríla 2016, Radlinger a Radlingerová, C-377/14, EU:C:2016:283, body 71, 73 a 74). ( porovnaj bod 24 rozsudku C-679/18).
80. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sú vnútroštátne súdy pri uplatňovaní vnútroštátneho práva povinné vykladať ho v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a účel smernice 2008/48 tak, aby sa dosiahol ňou sledovaný výsledok, a takto konať v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ. Táto povinnosť konformného výkladu vnútroštátneho práva je totiž vnútorne spätá so systémom Zmluvy o FEÚ, keďže umožňuje vnútroštátnym súdom v rámci ich právomocí zaistiť úplnú účinnosť práva Únie pri rozhodovaní o sporoch, ktoré im boli predložené (rozsudok z 24. januára 2012, Dominguez, C-282/10, EU:C:2012:33, bod 24 a citovaná judikatúra).( porovnaj bod 79 rozsudku C-377/14, resp. bod 41 rozsudku C-679/18).
81. Vnútroštátne súdy, vrátane tých, ktoré rozhodujú v poslednom stupni, musia v prípade potreby zmeniť ustálenú vnútroštátnu judikatúru, ak vychádza z výkladu vnútroštátneho práva, ktorý je nezlučiteľný s cieľmi smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019, Pohotovosť, C-331/18, EU:C:2019:665, bod 56 a citovanú judikatúru).( porovnaj bod 43 rozsudku C-679/18).
82. Z toho vyplýva, že vnútroštátny súd nemôže vo veci samej platne zastávať názor, že sa nachádza v situácii, keď nemôže predmetné vnútroštátne ustanovenia vykladať v súlade s právom Únie len z toho dôvodu, že české súdy / rozumej súdy členského štátu - poznámka tunajšieho súdu/ vykladali tieto ustanovenia v zmysle, ktorý nie je zlučiteľný s týmto právom. Vnútroštátnemu súdu teda prislúcha zabezpečiť plný účinok smernice 2008/48 a v prípade potreby neuplatniť z vlastnej iniciatívy výklad používaný českými súdmi/ rozumej súdmi členského štátu - poznámka tunajšieho súdu/, pokiaľ tento výklad nie je zlučiteľný s právom Únie (pozri analogicky rozsudok z 8. novembra 2016, Ogňanov, C-554/14, EU:C:2016:835, body 69 a 70, ako aj citovanú judikatúru). ( porovnaj bod 44 rozsudku C-679/18).
83. Súd tiež poukazuje aj na analytickú právnu vetu Uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 246/2019 zo dňa 11.06.2019, podľa ktorej „Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená)“.
84. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd podrobil spotrebiteľskoprávny vzťah medzi sporovými stranami založený Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.09.2015 dôslednému skúmaniu, aj keď zo strany žalovaného ako spotrebiteľa v tomto smere neboli vznášané žiadne námietky
a pripomienky v tomto spore. Súd tak pri dôkladnom posudzovaní obsahu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami dôsledne napĺňajúc ustanovenia úniového spotrebiteľského práva, ktoré v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora má súd realizovať ex offo, posudzoval tento vzťah aj bez zreteľa na to, že zo strany žalovaného ako spotrebiteľa neboli určité skutočnosti tohto úverového vzťahu namietané, napriek tomu ich súd jednoznačne neurčil za nesporné, pokiaľ ďalšie listinného dôkazy tvrdenie žalobcu nepodporovali.
85. Postupujúc v zmysle vyššie uvedeného súd po preskúmaní listinných dôkazov zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným nemá všetky zákonom predpísané náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy v zmysle právnych predpisov platných v čase uzavretia tejto zmluvy, a okrem toho sú tu tiež dané ďalšie skutočnosti, na základe ktorých je potrebné uver poskytnutý na základe vyššie uvedenej predmetnej zmluvy žalobcom žalovanému považovať za bezúročný a bez poplatkov.
86. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je však údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť. Je vlastne indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. A zároveň takýmto indikátorom je aj uvedenie príslušnej priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov v danom období, aby si tak spotrebiteľ mohol porovnať relevantné údaje o tom, či sa mu s dotyčným poskytovateľom úveru oplatí vstúpiť do zmluvného vzťahu z hľadiska nákladov, ktoré tento úver má obnášať pre neho v porovnaní s nákladmi, ako existujú v rámci príslušného segmentu na relevantnom trhu.
87. Pokiaľ ide o údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, súd zastáva názor, že aj pri revolvingovom úvere je možné túto ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítať podľa počiatočných základných údajov v zmluve, čo napokon je zrejmé aj zo samotnej predmetnej zmluvy, kde takýto indikatívny výpočet RPMN je obsiahnutý. V predmetnej zmluve je síce uvedený indikatívny výpočet RPMN, avšak tento plne nekorešponduje s reálnym stavom úverového vzťahu medzi stranami sporu.
88. Hodnota RPMN uvedená v zmluve hodnotou 46,36 % p.a. nezodpovedala hodnote RPMN určenej podľa kalkulačky na výpočet RPMN umiestnenej v súdnom registri tunajšieho súdu, u ktorej pri zadaní parametrov uvedených pre jej výpočet priamo v predmetnej zmluve, a síce „dátum pôžičky“ : 27.09.2015, / t.j. dátum uzavretia zmluvy/ „výška pôžičky“ : 600,-- EUR, „Periodicita splátok“ : mesačne, „Počet splátok“ : 12, „Deň splátky“ : 10-tý deň, „Dátum prvej splátky“ : 10.10.2015 a "Dodatočnom náklade " 0,--EUR pri zohľadnený splátky 61,09 EUR( t.j. vrátane poplatku za správu úveru 2,99 EUR mesačne , teda 58,10 EUR + 2,99 EUR = 61,09 EUR), táto RPMN predstavuje hodnotu 52,05 % s celkovou čiastkou na splatenie tohto úveru v sume 733,08 EUR. Uvedený údaj je tak uvedený v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, čo má za následok že predmetný úver je potrebné v súlade s § 11 ods. 1 písm d./ zákona č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov.
89. Okrem toho z obsahu zmluvy je zrejmé, že ani do samotného indikatívneho výpočtu RPMN , ktorý sa v zmluve nachádza a ktorý je stanovený pre úverový rámec 600,--EUR, nie je zahrnuté poistenie predmetného úveru. Z textu predmetnej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.09.2015 nie je nespochybniteľne zrejmé, že to mal byť práve žalovaný, ktorý žiadal, aby bol uvedený úver poistený.
90. Rovnako tak zo spôsobu vyplňovania predmetnej zmluvy tiež nie je možné vyvodiť, že to mal byť práve žalovaný, ktorý bol určujúcou osobou, ktorá sa domáhal, či žiadal poistenia tohto revolvingového úveru . Z formulácie textu uvedenej zmluvy nie je možné vyvodiť, že by žalovanému bola poskytnutá možnosť výberu, či sa poistí alebo nie vo forme výberu medzi viacerými možnosťami. Podľa textu zmluvy nebolo potrebné pri vyplňovaní nič „zaškrtávať“, „krúžkovať“, či „ krížikovať“ ako je to bežné a štandardné pri výberoch z viacerých možnosti vyplňovania formulárových dokumentov.
91. V tejto súvislosti súd tiež uvádza, že podľa § 2 písm. g./ zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov. Z takto formulovaného znenia nevyplýva záver o tom, že náklady na poistenie, sa nemajú považovať za náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Zákon totiž výslovne z takýchto nákladov vylučuje len notárske poplatky.
Je síce pravdou , že vo vete za bodkočiarku sa ďalej spomínajú náklady na doplnkové služby , u ktorých je príkladmo uvedené aj tzv. povinné poistné, na uzavretie ktorého je viazané poskytnutie spotrebiteľského úveru, resp. úveru za ponúkaných podmienok, avšak opätovne táto formulácia tzv. nákladov na doplnkové služby v konečnom dôsledku aj poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nevylučuje uvedené medzi stranami dobrovoľne dohodnuté poistné z nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda ani z ich zahrnutia do príslušných výpočtov ako RPMN , tak aj ich uvedenia do celkovej čiastky vymedzenej v § 2 písm. h./ zák. č. 129/2010 Z.z . Pokiaľ sa totiž zmluvné strany dohodli, že ich žalovaný ako spotrebiteľ bude uhrádzať v súvislosti s touto zmluvou o spotrebiteľskom úvere , tak ich následne aj „musí“ uhrádzať a v takom prípade sa splátky tohto poistného musia vnímať ako poplatok akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Navyše sú to poplatky žalobcovi ako veriteľovi známe , keďže nejde o dojednania poistenia mimo rámca uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd opätovne zdôrazňuje , že na rozdiel od notárskych poplatkov zákon takéto poistenie výslovne z definície „celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom“ nevylučuje a preto ako také je ich tiež potrebné zahrnúť do uvedených celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj premietnuť do výpočtu príslušnej RPMN.
92. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie v zmysle ktorej podľa článku 3 písm. g) smernice 2008/48 pojem „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ zahŕňa „celkové náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov“. Zo znenia tohto ustanovenia na jednej strane vyplýva, že z tejto definície sú výslovne vylúčené len „náklady na notárov“. Na druhej strane táto definícia nespresňuje, či sa poplatky, ktoré sú v nej uvedené, obmedzujú na poplatky nevyhnutné na získanie úveru. Naopak, z tohto znenia vyplýva, že pojem „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ zahŕňa „poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi známe“, a že tieto poplatky zahŕňajú „aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o úvere“. Podľa judikatúry Súdneho dvora tento pojem označuje všetky náklady, ktoré je poskytovateľ povinný zaplatiť za zmluvu o úvere a ktoré sú veriteľovi známe (rozsudky z 21. apríla 2016, Radlinger a Radlingerová, C-377/14, EU:C:2016:283, bod 84, ako aj z 8. decembra 2016, Verein für Konsumenteninformation, C-127/15, EU:C:2016:934, bod 34), vrátane provízií, ktoré je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2012, SC Volksbank România, C-602/10, EU:C:2012:443, bod 65). S cieľom zabezpečiť širokú ochranu spotrebiteľov normotvorca Únie v článku 3 písm. g) smernice 2008/48 používa širokú definíciu pojmu „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ (rozsudok z 26. marca 2020, Mikrokasa a Revenue Niestanyzowany Sekurytyzacyjny Fundusz inwestycyjny Zamknięty, C-779/18, EU:C:2020:236, bod 39, ako aj citovaná judikatúra). V tejto súvislosti nielenže definícia pojmu „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ neobsahuje žiadne obmedzenie týkajúce sa doby trvania zmluvy o úvere, ale najmä náklady a ich rozdelenie počas trvania tejto zmluvy spadajú pod uvedený pojem (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2019, Lexitor, C-383/18, EU:C:2019:702, body 23 a 31 až 33). Potvrdzuje to aj odôvodnenie 20 smernice 2008/48, podľa ktorého pojem „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ treba chápať „v súvislosti so zmluvou o úvere“. Z toho vyplýva, že pojem „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzťahuje tak na náklady spojené so získaním úveru, ako aj na náklady spojené s jeho použitím v čase. / porovnaj bod 28 až 33 odôvodnenia rozsudku SÚDNEHO DVORA (šiesta komora) z 16. ´júla 2020 vo veci C - 686/19 - SIA „Soho Group“proti Pateretaju tiesibu aizsardzibas centrs, ( ďalej len ako „ rozsudok SD EÚ sp.zn. C - 686/19“/.
93. Súd tiež poukazuje na to, že ako vyplýva z definícií uvedených v článku 3 smernice 2008/48, že na účely výpočtu RPMN je pojem „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ spojený s pojmami „celková výška úveru“ a „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“. Keďže článok 3 smernice 2008/48 neobsahuje v prípade týchto pojmov nijaký odkaz na vnútroštátne právo, každý z nich sa musí považovať za autonómny pojem práva Únie, ktorý sa má na jej území vykladať jednotne (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 2019, State Street Bank International, C-255/18, EU:C:2019:967, bod 33). Ďalej na jednej strane, pokiaľ ide o pojem „celková výška úveru“ v zmysle smernice 2008/48, tento pojem je definovaný v jej článku 3 písm. l) ako maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere. Na druhej strane podľa článku 3 písm. i) tejto smernice RPMN predstavujú „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ vyjadrené ako percento ročne z celkovej výšky úveru, prípadne vrátane nákladov v súlade s článkom 19 ods. 2 tej istej smernice. Keďže je pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ vymedzený v článku 3 písm. h) smernice
2008/48 ako „súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“, vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa (rozsudok z 21. apríla 2016, Radlinger a Radlingerová, C-377/14, EU:C:2016:283, bod 85). Smernica 2008/48 tak obsahuje úplnú koncepciu rozdelenia súm, na ktoré sa vzťahujú zmluvy o spotrebiteľskom úvere. / porovnaj bod 38 až 43 odôvodnenia rozsudok SD EÚ sp.zn. C - 686/19/.
94. I táto Súdnym dvorom Európskej únie podaná definícia pojmu „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“, ktorý je autonómnym pojmom práva Únie, a ktorý sa tak má na jej území vykladať jednotne, potvrdzuje názor súdu, že do výpočtu hodnoty RPMN sa musia zahŕňať aj náklady na poistenie tohto úveru, tak ako to súd už vyššie naznačil.
95. Súd bol preto toho názoru, že aj keby prípadne žalovaný čerpal úverový rámec len v sume 600,--EUR a teda vo vzťahu k nemu by sa uplatňoval v zmluve uvedený indikatívny výpočet RPMN s príslušným výsledným údajom 52,05 % p.a. , tak aj tak by bolo tento potrebné posudzovať ako údaj uvedený v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, nakoľko by do svojho výpočtu nezahrnul všetky obligátorné náklady, ktoré mal, teda aj vrátane poistenia uvedeného úveru, čo evidentne viedlo k tomu, že tento údaj predstavuje nižšiu hodnotu než by reálne pri zahrnutí všetkých nákladov bola sa dosiahla, a teda v konečnom dôsledku je uvedený v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, čo taktiež spôsobuje, že predmetný revolvingový úver je bezúročný a bez poplatkov.
96. V zmluve je tiež uvedená priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 24,97 % ročne (§ 9 ods. 2 písm z./ zák.č.129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy).
97. Táto hodnota však nekorešponduje s údajmi vyplývajúcimi zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi zverejňovaných Ministerstvom financií pre Kreditné karty pre 2. štvrťrok roku 2015 so stavom platným k 30.06.2015, ktorá bola 23,53 % p.a., a ktorá bola na stránke Ministerstva financií SR zverejnená dňa 31.07.2015, teda pred uzavretím predmetnej zmluvy o revolvingovom spotrebnom úvere.
98. V tejto súvislosti súd uvádza, že podľa § 9 ods.2 písm z./ v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, sa pod uvedenou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnou k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere rozumela hodnota, ktorá vyplynula z informácii zverejnených ministerstvom financií alebo ním určenou osobou na webovom sídle tohto ministerstva. Z oboch vyššie uvedených ustanovení zákona jednoznačne nevyplýva, o ktoré údaje zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch o priemernej hodnote RPMN zverejňovaných Ministerstvom financií SR , ide, či teda sú to údaje poskytované veriteľmi, alebo údaj poskytované bankami a pobočkami zahraničných bánk.
99. Je však potrebné uviesť, že uvedené ustanovenie § 21 ods. 2 bolo do zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase , kedy bola medzi sporovými stranami uzavretá Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, bolo zapracované novelou č. 394/2011 Z.z. účinnou od 01.12.2011.
100. Pôvodné znenie uvedeného paragrafu v spojení s jeho odsekom 1 znelo „ veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch.( odsek 1 ) Ministerstvo, Národná banka Slovenska alebo nimi určená osoba zverejňujú informácie z údajov podľa odseku 1. ( odsek 2).“ . Zároveň vtedajší § 9 ods. 2 písm. y./ pojednávajúci o priemernej RPMN odkazoval na toto ustanovenie.
101. V súvislosti s týmto pôvodným znením dôvodová správa k zákonu č. 129/2010 Z.z. k § 9 vtedajšieho znenia uvedeného zákona uvádzala, že „Priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov pre typ spotrebiteľského úveru podľa písmena d) platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uverejnenú podľa s § 21 ods. 2 (cieľom tohto ustanovenia je zvýšiť informovanosť spotrebiteľa. Veriteľ bude povinný v zmluve uviesť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov pre podobný
produkt na trhu. Nakoľko údaje o priemerných hodnotách ročnej percentuálnej miery nákladov za všetkých veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery budú v súlade s § 21 verejne prístupné, veritelia ich budú môcť jednoducho získať a bude možné do zmluvy o spotrebiteľskom úvere doplniť hodnotu priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov platnú ku dňu podpisu zmluvy. Spotrebiteľ tak bude presne vidieť, akú zmluvu podpisuje vzhľadom na trhový priemer. Bude sa tak môcť rozhodnúť, či si ponuku spotrebiteľského úveru podpisom akceptuje alebo bude hľadať lepšiu ponuku u iného veriteľa.)“. Zároveň k vtedajšiemu ustanoveniu § 21 táto dôvodová správa uvádzala, že „Uvedené ustanovenie je prebraté z doterajšej právnej úpravy, ktorá súvisí so zlepšením informovanosti spotrebiteľov vo vzťahu k porovnaniu RPMN na porovnateľné úverové produkty zverejňovaním priemerných hodnôt RPMN na spotrebiteľský úver. Zverejňovanie priemerných RPMN umožňuje spotrebiteľom lepšie porovnávať konkrétnu ponuku s priemerným produktom na trhu a zároveň mu to umožní lepšie porovnávať ponuky. Podľa tohto ustanovenia majú veritelia povinnosť poskytovať Ministerstvu financií SR a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch. Rozsah, podrobnosti, lehoty a spôsob predkladania údajov ako aj miesto zverejňovania priemerných údajov na trhu so spotrebiteľskými úvermi upravuje všeobecný právny predpise, vydaný Ministerstvom financií SR.“
102. Ako je zrejmé, aj zákonodarca v súvislosti so zverejňovaním údaja o priemernej RPMN operoval s termínom „veriteľ“ a nie banka, resp. pobočka zahraničnej banky , pričom sa mohol jednať jedine o veriteľa definovaného v tom čase v § 2 písm.b/ uvedeného zákona, ktorým sa rozumela fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
103. Následná vyššie uvedená novela č. 394/2011 Z.z. , ktorá pozmenila text § 21 ods. 2 citovaného zákona sa však nijako nedotkla okruhu subjektov, ktoré boli povinné príslušné dáta o úveroch predkladať ministerstvu (ostali ním „ veritelia“) . Dôvodová správa k tejto novele pre uvedenú zmenu tohto ustanovenia uvádzala, že táto bola vykonaná z dôvodu, že „Navrhovaným ustanovením sa zosúlaďuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov so zákonom č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov dotknutých osôb bez ich súhlasu, vzhľadom na to, že Ministerstvo financií SR, Národná banka Slovenska a DataCentrum spracúvajú osobné údaje veriteľov, ktorí sú fyzickými osobami a zodpovedných osôb veriteľov, ktoré predkladajú údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a vyhlášky č. 289/2010 Z.z. o predkladaní údajov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery, v rozsahu meno a priezvisko fyzickej osoby, telefónne číslo a e-mailová adresa.“
104. Z výkladu zákonodarcu k uvedenému ustanoveniu, ktorý je tak možné vyvodiť z jeho dôvodových správ teda vyplýva, že zákonodarca zdôrazňuje že údaj o priemernej RPMN má vychádzať zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi, teda nie iba zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk. Táto bola určujúca len pre posudzovanie najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., nie však ako údaj o priemernej RPMN, ktorý sa mal objaviť v zmluve v zmysle § 9 ods. 2 písm.z./ zákona č. 129/2010 Z.z. v čase uzatvárania takejto Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Napokon je to aj logické, keďže úvery okrem bánk poskytujú aj tzv. nebankové subjekty , ktoré na to majú príslušné oprávnenie, a teda do prepočtu RPMN na trhu je potrebné zahrnúť aj údaje , ktoré prichádzajú od týchto subjektov.
105. Vzhľadom na uvedené tak súd uzatvára, že pokiaľ ide o údaj o priemernej RPMN , ktorý mal byť uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere, mal ním byť údaj zverejnený Ministerstvom financií SR ako údaj vyplývajúci zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi pre Kreditné karty pre 2. štvrťrok roku 2015 so stavom platným k 30.06.2015, a teda údaj 23,53% p.a., a nie 24,97 %, ako to uvádzala predmetná zmluva.
106. Podľa § 11 ods. 1 písm d) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, by absencia vyššie uvedeného údaja o priemernej RPMN mala spôsobovať to, že predmetný úver by mal byť bezúročný a bez poplatkov.
107. I keď v čase uzatvorenia predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené znenie § 11 ods. 1 písm. b./ citovaného zákona bolo síce platné a účinné, podľa názoru súdu uvedená okolnosť, t.j.
uvedenie nesprávneho údaja o priemernej RPMN na trhu v danej zmluve, pri eurokomformnom výklade tejto náležitosti zmluvy nemohla sama o sebe viesť k sankcii v podobe straty nároku na úroky a poplatky prináležiace k predmetnému úveru.
108. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v jeho znení platnom a účinnom od 01.05.2018, t.j. na základe novely č. 279/2017 Z.z. už údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver nie je povinným údajom, ktorý sa má uvádzať v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, a zároveň podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona od prijatia citovanej novely už absencia tohto údaja nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru.
109. Ako vyplýva z dôvodovej správy k uvedenej novele č. 279/2017 Z.z. ( viď táto správa k čl. XII K bodu 3, 30, 35, 45) uvedená zmena je „ Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zabezpečenie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ES") aj v spojitosti s úpravou náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ods. 2. Vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté z dôvodu záverov Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová. V zmysle uvedeného rozsudku zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať len náležitosti výslovne uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, a to vzhľadom k tomu, že touto smernicou sa zabezpečuje úplná harmonizácia v oblasti spotrebiteľských úverov (v článku 22 ods. 1 smernice 2008/48/ES je uvedené, že ,,členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice.". Zmluva o spotrebiteľskom úvere môže obsahovať aj prípadné iné zmluvné podmienky zakotvené v čl. 10 ods. 2 písm. u) smernice 2008/48/ES, avšak tieto podmienky musia byť individuálne dohodnuté so spotrebiteľom v rámci ich úverového zmluvného vzťahu, ako to vyplýva z bodu 57 predmetného rozsudku. Ustanovenie čl. 10 ods. 2 písm. u) smernice 2008/48/ES by sa nemalo podľa bodu 58 rozsudku vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice.“
110. Podľa rozsudku SÚDNEHO DVORA (šiesta komora) z 5. novembra 2019 vo veci C - 331/18 - TE. proti Pohotovosti, s. r. o., ( ďalej len ako „ rozsudok SD EÚ sp.zn. C - 331/18“, bod 2 jeho výroku „Článok 10 ods. 2 a článok 22 ods. 1 smernice 2008/48, ako boli vyložené rozsudkom z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia (C-42/15, EU:C:2016:842), sa majú uplatniť na zmluvu o úvere, o akú ide vo veci samej, ktorá bola uzatvorená pred vyhlásením tohto rozsudku a pred zmenou vnútroštátnej právnej úpravy vykonanou s cieľom dosiahnuť súlad s výkladom prijatým v uvedenom rozsudku.“
111. Ako vyplýva z bodu 55 a 56 rozsudku SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 9. novembra 2016 vo veci C - 42/15 - Home Credit Slovakia , a.s. proti Kláre Bíróovej ( ďalej len ako „ rozsudok SD EÚ sp.zn. C - 42/15“, „ .... pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti smernice 2008/48, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (pozri analogicky rozsudok z 12. júla 2012, SC Volksbank România, C-602/10, EU:C:2012:443, body 63 a 64). Pritom je potrebné konštatovať, že článok 10 ods. 2 smernice 2008/48 obsahuje takúto harmonizáciu, pokiaľ ide o náležitosti, ktoré musia byť nevyhnutne obsahom zmluvy o úvere.“. Ako sa ďalej v bode 57 a 58 uvedeného rozsudku uvádza „Je nepochybné, že v zmysle článku 10 ods. 2 písm. u) tejto smernice zmluva o úvere musí zrozumiteľne a stručne uvádzať prípadné iné zmluvné ustanovenia a podmienky. Cieľom tohto ustanovenia je však stanoviť povinnosť zahrnúť do zmluvy vyhotovenej písomne alebo na inom trvalom nosiči akékoľvek ustanovenie a akúkoľvek povinnosť, ktoré sa dohodli medzi zmluvnými stranami v rámci ich úverového zmluvného vzťahu. Uvedené ustanovenie by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice.“
112. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd uzatvára, že aj keď Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.09.2015 neobsahovala správny údaj o priemernej hodnote RPMN na trhu v čase uzatvorenia tejto zmluvy, uvedená skutočnosť vzhľadom na vyššie prezentovaný eurokomformný výklad nespôsobila, že úver poskytnutý na základe tejto zmluvy, len z toho dôvodu mal byť bezúročný a bez poplatkov, aj keď právna úprava § 11 ods. 1 v tom čase platného a účinného zákona č. 129/2010 Z.z. takýto následok stanovovala.
113. Žalobca nepreukázal ani to, že si pri uzatváraní zmluvy riadne splnil povinnosť v zmysle § 7 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého bol tento povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom mal vziať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
114. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca ako zahraničná banka, bol, resp. je podľa § 7 ods.4 zákona č. 129/2010 Z.z povinný s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.
115. Podľa § 7 ods.16 písm b./ zákona č. 129/2010 Z.z. bol žalobca ako veriteľ povinný posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zároveň podľa § 7 ods.16 písm b./ zákona č. 129/2010 Z.z. bol žalobca ako veriteľ povinný vynaloženie tejto odbornej starostlivosti aj hodnoverne preukázať.
116. Vzhľadom na uvedené a to aj s prihliadnutím na výzvu tunajšieho súdu uskutočnenú v uznesení sp.zn. 16Csp/171/2020-74 zo dňa 06.05.2021 bolo preto povinnosťou žalobcu hodnoverne preukázať, že pri posudzovaní bonity žalovaného postupoval v súlade s § 7 ods. 16 a 17 citovaného zákona a teda vykonal overenia bonity žalovaného v príslušných databázach, čo mal aj následne súdu riadne zdokladovať a tým hodnoverne preukázať splnenie si uvedených povinností.
117. Nesplnenie si tejto jeho povinnosti hodnoverného preukázania vynaloženia náležitej odbornej starostlivosti vo forme nahliadnutia do príslušných registrov je preto potrebné v spojení ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., považovať za hrubé porušenie povinnosti žalobcu podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona a preto je potrebné predmetné úver z danej zmluvy aj z tohto dôvodu považovať za bezúročný a bez poplatkov.
118. Keďže predmetný úver vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi vo vzťahu žalovanému vznikol čo do istiny len nárok na vrátenie sumy 611,-- EUR ako rozdielu medzi sumou reálne poskytnutého úveru vo výške 1.200,- EUR (ktorú skutočne len čerpal) a súm žalovaným vykonaných platieb na tento úver vo výške 589,-- EUR. Túto sumu istiny si napokon po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca aj od žalovaného uplatňoval.
119. Žalobca vo vzťahu k žalovanému mal podľa svojich tvrdení zosplatniť úver vyplývajúci z úverového vzťahu založeného Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, a to dňom 18.06.2018.
120. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa ust. § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka , platného a účinného v čase omeškania žalovaného s plnením splátok, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, mohol dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
121. Z hľadiska tejto formulácie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že toto uvedené ustanovenie dopĺňa ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, takže otázku zosplatnenia úveru je potrebné vykladať skrz text oboch uvedených ustanovení súčasne.
122. Podľa uvedeného ust. § 565 Občianskeho zákonníka na to, aby žalobca ako veriteľ mohol žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky bolo potrebné , aby mu toto právo vyplynulo buď z dohody medzi zmluvnými stranami alebo aby mu bolo určené rozhodnutím.
123. V danom spore je zrejmé, že takéto oprávnenie žalobcu malo vyplynúť z článku 3 uvedenej časti 3, bodu 3.1 predmetnej Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere , podľa ktorého v prípade, ak žalovaný ako klient, nesplácala poskytnutý úver riadne a včas, bol žalobca oprávnený okrem iného
vyhlásiť aj mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú právny predchodca žalobcu určil v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
124. Okrem toho je potrebné uviesť, že z obsahu uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka (t.j. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka) je možné vyvodiť, že povinnosťou žalobcu ako veriteľa je upozorniť žalovaného ako dlžníka na možnosť zosplatnenia záväzku pred tým, ako k zosplatneniu dôjde. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi. Doručenie žiadosti o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky dlžníkovi až po dni splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky nemá za následok stratu výhody splátok pre dlžníka, pretože splatnosťou ďalšej nasledujúcej splátky toto právo veriteľa zaniklo.
125. Zároveň je potrebné uviesť, že samotné ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby v prípade ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní pred uplatnením práva na zosplatnenie, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Lehota 15 dní začína plynúť nasledujúci deň potom, čo dodávateľovi vzniklo právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (pozri § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie právna na zosplatnenie neúčinné. (viď. Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre prax (komentár) Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP- I. (§ 1 - § 135 C) vydavateľstvo Eurounion, spol. s. r. o., Bratislava, 2015, komentár k § 53 ods. 9, str. 758 a 759, resp. aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/178/2017 zo dňa 19.4.2018 ).
126. V danom spore z prehľadov úhrad vedených na žalovaného vyplynulo, že tento sa v prípade úveru dojednaného Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.09.2015 dostal do omeškania s plnením splátok , a to so splátkami splatnými dňa 10.12.2017, 10.01.2018, 10.02.2018, 10.03.2018, 10.04.2018, 10.05.2018 a 10.06.2018.
127. Žalobca však súdu nepreukázal v tomto spore, že si riadne splnil svoju povinnosť mu vplývajúcu z § 53 Ods. 9 Občianskeho zákonníka a teda, že pred ním realizovaným zosplatnením úveru žalovaného aj riadne upozornil na to, že uvedené právne kroky podnikne. Žalobca súdu totiž predložil len prípis zo dňa 18.06.2018 označený ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 4275726111100- Predžalobná výzva“, ktorý sa podľa vrátenej doručenky ani nepodarilo žalovanému doručiť.
128. K tomuto prípisu je potrebné uviesť, že ním žalobca už priamo realizoval predmetné zosplatnenie, a nie plnenie si oznamovacej povinnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
129. Podľa názoru súdu, tak ako už vyššie uviedol, v prípade spotrebiteľských záväzkov upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a následná samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky, predstavujú dva rôzne právne úkony veriteľa, a preto podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi. Je teda zrejmé , že nie je možné vykonať obe tieto oznámenia žalovanému jedným úkonom, a preto nie je možné prípis zo dňa 18.06.2018 označený ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 4275726111100- Predžalobná výzva“, považovať za právny úkon , ktorým právny predchodca žalobcu splnil požiadavku zákona v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 občianskeho zákonníka.
130. Sprísnená ochrana spotrebiteľa vyžaduje, aby sa v prípade, ak sú dané pochybností obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným, použil výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Je nepochybné, že výklad, v zmysle ktorého, pokiaľ sa riadne nepreukáže splnenie všetkých podmienok na predčasné splatenie úveru a ponechá sa žalovanému ako spotrebiteľovi možnosti splácať úver naďalej v dojednaných splátkach je priaznivejší a je na mieste ho aplikovať. Vzhľadom na vyššie uvedené sa preto nemohol stať splatným celý dlh žalovaného naraz a platí, že medzi zmluvnými stranami naďalej platil dojednaný splátkový kalendár .
131. Na základe uvedeného teda súd žalovaného zaviazal na úhradu súdom vyššie priznanej istiny vo výške vo výške 611,--EUR , ktorú po čiastočnom späťvzatí žaloby žiadal aj samotný žalobca, a ktorá zároveň zodpovedala súčtu sumy 11,-- EUR ako v plnej výške neuhradenej v poradí 20. splátky splatnej dňa 10.05.2018 , ďalej v poradí 21. splátky splatnej dňa 10.06.2018 až 40. splátky splatnej dňa 10.01.2020 po 30,-- EUR ( t.j. 20 splátok po 30,-- EUR = 600,-- EUR ) , keďže úver bol z vyššie uvedených dôvodov bezúročný a bez poplatkov , ( t.j.11,-- EUR + 20 splátok x 30,-- EUR = 611,-- EUR).
132. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom k 27.09.2015, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
133. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom k 27.09.2015, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere , ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva..
134. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
135. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
136. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 369 ods.1,3 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z, a to najskôr odo dňa ním uplatneného v žalobe , t.j. odo dňa 19.06.2018 vo vzťahu k tým mesačným splátkam uvedeného úveru, ktoré v tom čase už boli splatné a neuhradené zo strany žalovaného k tomuto dátumu ( t.j. od 17. splátky splatnej dňa 10.02.2018 a tej len vo výške 1,--EURA, nakoľko len v tejto časti uvedená splátka k uvedenému dátumu nebola splatená , až po 21. splátku splatnú 10.06.2018 vrátane , t.j. ( 1,--EURO + 4x 30,-- EUR = 121,-- EUR).
137. Keďže ale následnými štyrmi úhradami po 20,--EUR žalovaný splatil do podania žaloby čiastku 80,--EUR, uvedené úhrady sa postupne započítavali na tieto najskôr splatné dosiaľ neuhradené splátky, takže úrok z omeškania do dňa rozhodovania v tomto spore predstavoval sumu v prípade týchto vyššie uvedených splátok výšku 5% ročne zo sumy 121,--EUR od 19.06.2018 ( dátumu, od ktorého si ho žalobca uplatňoval ) do 19.11.2018 ( t.j. dátumu úhrady prvej zo štyroch 20,---eurových úhrad po žalobcom uvádzanom zosplatnení), ďalej výšku 5 % ročne zo sumy 101,--EUR ( t.j. rozdielu sumy 121,-- EUR a prvej úhrady 20,-- EUR) od 20.11.2018 ( t.j. odo dňa nasledujúceho po dni prvej zo štyroch 20,---eurových úhrad) do 19.02.2019 ( t.j. dátumu úhrady druhej zo štyroch 20,---eurových úhrad po žalobcom uvádzanom zosplatnení), vo výške 5 % ročne zo sumy 81,--EUR ( t.j. rozdielu sumy 101,-- EUR a druhej úhrady 20,-- EUR) od 20.02.2019 ( t.j. odo dňa nasledujúceho po dni druhej zo štyroch 20,---eurových úhrad) do 22.03.2019 ( t.j. dátumu úhrady tretej zo štyroch 20,---eurových úhrad po žalobcom uvádzanom zosplatnení), vo výške 5 % ročne zo sumy 61,--EUR ( t.j. rozdielu sumy 81,--EUR a tretej úhrady 20,-- EUR) od 23.03.2019 ( t.j. odo dňa nasledujúceho po dni tretej zo štyroch 20,--- eurových úhrad) do 17.04.2019 ( t.j. dátumu úhrady štvrtej - poslednej zo štyroch 20,---eurových úhrad po žalobcom uvádzanom zosplatnení), a vo výške 5 % ročne zo sumy 41,--EUR ( t.j. rozdielu sumy 61,--
EUR a tretej úhrady 20,-- EUR) od 18.04.2019 ( t.j. odo dňa nasledujúceho po dni poslednej štvrtej úhrady zo štyroch 20,---eurových úhrad) do zaplatenia.
138. Následne tieto úroky súd priznával od 22. splátky splatnej dňa 10.07.2018 až po 40. splátku splatnú dňa 10.01.2020, a ktorou ako poslednou sa splatila celá suma priznanej istiny, vždy počnúc od 11- tého dňa toho-ktorého mesiaca v ktorom bola tá-ktorá z týchto splátok splatná, keďže tieto splátky boli splatné vždy k 10-tému dňu toho-ktorého mesiaca a dňom nasledujúcom po tomto dní sa žalovaný s ich úhradami dostával do omeškania.
139. V čase omeškania žalovaného sa úhradami vyššie uvedeným jednotlivých priznaných splátok bola úroková sadzba hlavných refinančných obchodov stanovená Európskou centrálnou bankou za obdobie za obdobie od 16.03.2016 do dňa rozhodovania súdu vo výške 0,00% p.a.. Pri započítaní 5 percentuálnych bodov v zmysle citovaného nariadenia úroky z omeškania z jednotlivých istín splátok predstavovali súdom priznané ročné úroky z omeškania hodnoty uvedené vo výroku rozsudku.
140. Súd žalobu zamietol v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania, teda u splátok č. 22. až 40. pokiaľ ide o úroky z omeškania uplatnené za obdobie v deň ich riadnej zmluvnej splatnosti a pred dňom ich riadnej zmluvnej splatnosti, keďže na tieto žalobca vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie vo veci neplatného predčasného zosplatnenia úveru nemal nárok.
141. Podľa § 217 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti
142. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
143. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
144. I keď súčasné znenie Civilného sporového poriadku nemá ustanovenie obdobné pôvodnému ustanoveniu § 160 ods. 1 druhá veta za bodkočiarkou niekdajšieho Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého súd mohol určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil, takýto postup a priori nie je zo zákona vylúčený. Súd túto možnosť môže vyvodiť z § 232 ods. 4 CSP v časti za bodkočiarkou , nakoľko toto ustanovenie sa môže týkať práve prípadov , kedy už v čase rozhodovania bola splatná celá suma, ktorá bude rozložená do splátok. (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 803 ) .
145. Súd vzhľadom na vyššie uvedené a prihliadajúc na súčasné osobné a majetkové pomery žalovaného, tomuto umožnil súdom priznanú istinu a jej príslušenstvo splácať v príslušných mesačných splátkach.
146. Pri rozhodnutí o povolení splátok žalovanému bral do úvahy jeho príjmové a majetkové, ktoré súdu tento prezentoval na pojednávaní dňa 01.06.2021, kedy uviedol, že je hlásený na Úrade práce, poberá podporu vo výške XX,--EUR , z ktorej platí výživné v sume cca XX,--EUR.
147. Vzhľadom na uvedené preto súd umožnil žalovanému splácať dlžné sumy ( istina a úrokové príslušenstvo) v mesačných splátkach po 25,-- EUR, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich. ( tzv. doložka cross default).
148. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
149. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
150. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
151. Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
152. Podľa § 256 ods.2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
153. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
154. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
155. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu zodpovedajúcom pomeru jeho úspechu v tomto spore.
156. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ skutočnosť, že pomer úspechu žalobcu k žalovanej sume bol 51,78 % (611,-- EUR ako priznaná sumy istiny / 1.179,99 EUR ako celková žalovaná suma istiny =0,5178= 51,78 %) a úspechu žalovaného bol 48,22 % (568,99 EUR ako nepriznaná suma istiny, resp. v tejto časti istiny vzatá späť žaloba / 1.179,99 EUR ako celková žalovaná suma istiny =0,4822 = 48,22 %).
157. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu pokiaľ ide o čiastočné zastavenie konania čo do sumy 568,99 EUR z dôvodu späťvzatia žaloby v uvedenej časti uvádza, že je jeho povinnosťou skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania, pričom rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. V danej veci žalobca svoje späťvzatie žaloby v uvedenej časti ničím relevantným neodôvodnil, takže súd ustálil , že zastavenie konania v uvedenej časti zavinil samotný žalobca.
158. Žalobcovi ako úspešnej strane sporu tak vznikol nárok len na pomernú časť trov konania a to v rozsahu 3,56 %, kedy uvedené percento predstavuje rozdiel medzi percentuálnym úspechom žalobcu a percentuálnym úspechom žalovaného (51,78 % - 48,22 %).
159. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v uznesení sp.zn. 6 Cdo/65/2017 zo dňa 30.05.2017, ako aj v uznesení sp. zn. 6 Cdo 222/2016 zo dňa 23. marca 2017, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.
160. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa § 8 písm. a) a § 9 ods. 1 zákona č. 9/2021 o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (19. januára 2021) do 28. februára 2021 neplynú lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní.