Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/24/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: G.., s.r.o., so sídlom JU., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Aurela Stodolu 12, Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 4. októbra 2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10. júna 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.10.2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Žilina č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.06.2019. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa o správne daní (daňový poriadok) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Žilina zo dňa 10.06.2019, ktorým bol v zmysle daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmu právnickej osoby v sume 419.898,72 eur za zdaňovacie obdobie roka 2015. Dôvodom vyrubenia rozdielu dane správcom dane bolo, že žalobca nepreukázal dodanie zdaniteľných plnení dodávateľmi uvedenými na sporných faktúrach, a to spoločnosťami G., s.r.o., X. V., s.r.o., AI V., a.s. a K., s.r.o., a preto žalobcom uplatnené výdavky podľa sporných faktúr vyhodnotil ako nepreukázané a v rozpore ustanovením a

2. Žalobca namietal, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci, resp. rozhodli v rozpore so zisteným skutkovým stavom veci, ktorú aj nesprávne právne posúdili a napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Zistený skutkový stav nemá podľa jeho názoru oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko správca dane ako štátny orgán mal zabezpečiť účtovné doklady dodávateľa, nakoľko on disponuje právomocami, ktoré mu umožňujú získať a zabezpečiť účtovníctvo dodávateľskej spoločnosti. Nemožnosť, resp. žiadna snaha správcu dane a žalovaného na dohľadaní účtovných záznamov dodávateľa nemôže byť dôvodom na neuznanie daňových výdavkov u žalobcu ako odberateľa, ktorý si splnil všetky zákonom stanovené povinnosti. Jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a nevzťahuje sa na právne vzťahy jeho dodávateľa a subdodávateľov, vo vzťahu ku ktorým zaťažuje dôkazné bremeno správcu dane. Dodanie drevnej hmoty a prác od fakturovaných dodávateľov žalobca preukázal výpoveďami svedkov, dokladmi o bezhotovostných úhradách a o preprave a príslušnými potvrdeniami štátnych orgánov. Správcom dane prijaté závery sú výsledkom nedostatočne vykonaného

dokazovania, keď dôkazy neboli vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol, ktoré ustanovenia hmotnoprávneho a procesnoprávneho predpisu boli žalobcom porušené. Skutočnosť, že dodávateľ porušil niektoré z ustanovení zákona a nepodal daňové priznania nemôže byť na ťarchu žalobcu. Daňový subjekt nemôže predpokladať, že pri niektorých dodávateľoch by mal nad rámec svojich povinností zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že pri týchto spoločnostiach nebude účtovná evidencia riadne vedená. Takáto povinnosť nevyplýva daňovému subjektu, ktorý konal v dobrej viere a dodržal potrebnú mieru opatrnosti, zo žiadneho zákona. Žalobca si splnil vlastné dôkazné bremeno a preukázal nákup drevnej hmoty a poskytnutie prác. To, že dodávatelia nepreukázali dodanie predmetu fakturácií nemôže ísť na vrub žalobcu. Vyslovil názor, že ak o materiálnej existencii plnenia neexistujú pochybnosti, nemôže správca dane svojvoľne nepriznať daňovému subjektu odpočítanie dane. Za nezákonný postup vidí to, že správca dane od neho vyžadoval predloženie dôkazov, ktorými on nedisponoval a ani disponovať nemohol, ako i preukázanie skutočností, na ktorých preukázanie nemal reálnu možnosť, a ktorými podmieňoval priznanie daňových výdavkov. Správca dane tak nesprávnym postupom pri dokazovaní prenášal dôkazné bremeno na žalobcu nad rámec zákona.

3. Žalovaný vo vyjadrení ku správnej žalobe navrhol, aby ju súd zamietol. Počas daňového konania dodávateľská spoločnosť G., s.r.o. bola nekontaktná. Plnenie poskytovala cez nekontaktného subdodávateľa A. SR, s.r.o. a X., s.r.o. Podľa kontrolných výkazov spoločnosť G., s.r.o. nedeklarovala žiadne prijatie tovarov a služieb, pričom drevnú hmotu prijímala už ociachovanú od svojich dodávateľov a nezabezpečovala jej prepravu. V súvislosti s použitou ciachou bolo zistené, že ich mal pridelené na použitie žalobca. Tiež je rozdiel medzi množstvom dreva prijatého na sklad v čase od 10/2015 do 12/2015 a množstvom dreva prijatého od G.-u, s.r.o. Uvedená spoločnosť pritom za rok 2015 nevykázala žiadne zdaniteľné príjmy a nebolo preukázané, že by v jej mene bol splnomocnený konať p. Y. Y..

4. Pokiaľ ide o spoločnosť X. V., s.r.o. nebol preukázaný právny vzťah, na základe ktorého spoločnosť dodávala žalobcovi drevnú hmotu, ktorú nadobúdala od svojich dodávateľov, ktorých však správcovi dane nepreukázala. Drevo sa označovalo ciachou dodávateľa alebo žalobcu a prepravu dreva nevykonávala. Právny nástupca spoločnosti X. V., s.r.o., spoločnosť U., s.r.o., je nekontaktná.

5. Zástupcom dodávateľskej spoločnosti AI V., a.s. je p. L., tá istá osoba, ktorá je konateľom spoločnosti G., s.r.o. Účtovné doklady menovanej spoločnosti neboli správcovi dane predložené. Za mesiac spoločnosť podľa daňových priznaní na DPH a kontrolných výkazov nevykázala žiadne prijatie tovarov alebo služieb. Ťažba pre žalobcu bola pritom vykonávaná subdodávateľsky, pričom svojich dodávateľov nevedela identifikovať. Spoločnosť bola bez zamestnancov a aj napriek vykonanej ťažbe neevidovala za 10/2015 až 12/2015 príjem dreva na sklad. Za rok 2015 spoločnosť nepodala priznanie k dani z príjmu.

6. V súvislosti so spoločnosťou K., s.r.o. bol jej bývalý konateľ nekontaktný. Novým konateľom je opäť vyššie spomínaný p. L.. Výkon prác pre žalobcu bol objednaný u spoločnosti G., s.r.o., ktorá ich zase zazmluvnila u spoločnosti A. SK, s.r.o.

7. Žalovaný zdôraznil, že všetky vyššie uvedené zistenia a závery sú v napadnutom rozhodnutí dostatočne zdôvodnené, jasné a zrozumiteľné. Je na žalobcovi, aby preukázal svoje tvrdenia, pričom ten neuniesol dôkazné bremeno o dodaní plnení zo strany fakturovaných dodávateľov. Správca dane v priebehu daňovej kontroly i vo vyrubovacom konaní postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a vyhodnotil všetky dôkazy získané v priebehu daňovej kontroly. Žalobca bol riadne vždy upovedomený o všetkých výsluchoch svedkov, ktorých sa nezúčastnil.

8. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný ( a ) a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

9. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil tieto skutočnosti:

10. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015. Daňová kontrola sa začala dňa 16.04.2018.

11. V daňovom priznaní k dani z príjmu právnickej osoby za rok 2015 žalobca priznal daň v sume 250.141,12 eur pri základe dane 1.137.005,13 eur.

12. Správca dane neuznal žalobcovi náklady na úhradu faktúr od spoločnosti G., s.r.o. so sídlom v Bratislave v celkovej sume 1.221.979,18 eur za dodávky dreva, vykonanú ťažbu a čistenie porastov. Faktúry boli vystavené v mesiacoch júl až december 2015.

13. V čase vystavenia faktúr bol konateľom spoločnosti K. L., ktorý so správcom dane nespolupracoval a má evidovaný pobyt bezdomovca.

14. Z iných daňových kontrol bolo zistené, že spoločnosť nemala reálne sídlo. Podľa vyjadrenia svedka K. L. bola dodávateľom tovarov a služieb spoločnosť A., s.r.o. a X., s.r.o. Spolupráca so žalobcom začala niekedy na jar v roku 2015. Za žalobcu konal H. H., niekedy aj splnomocnený p. Y. Y.. Preverované faktúry vystavil na základe osobných alebo mailových objednávok žalobcu. Drevo vždy nakupoval od svojich dodávateľov už ociachované. Dodávky sa realizovali na skládkach, kde sa nakladalo na vozidlá žalobcu alebo sa nakladalo na vagóny. Preukazy o pôvode dreva vystavil ich dodávateľ a podpisoval ich svedok. Drevnú hmotu označovali svojou ciachou firmy, ktoré ju ťažili a kubíkovali. Svedok nevedel uviesť kto drevnú hmotu prepravoval. Pokiaľ išlo o poskytnuté služby, aj tie zabezpečovala spoločnosť cez subdodávateľov, ktorých svedok nevedel identifikovať, pričom spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov.

15. Podľa skladovej evidencie spoločnosti G., s.r.o. táto v mesiacoch október až december 2015 vykázala príjem drevnej hmoty na sklad z ťažby od Obecné Z. K. a N. K. v objeme 944,86 m3. Na sporných faktúrach je však deklarované množstvo 1.809,29 m3.

16. Z informačného systému Finančnnej správy SR správca dane zistil, že v daňovom priznaní na dani z príjmu za rok 2015 spoločnosť G., s.r.o. vykázala nulové výnosy a nulový základ dane. Z iných kontrolných výkazov iných spoločností žiadna spoločnosť nevykázala predaj spoločnosti G., s.r.o. Tiež bolo zistené, že Ing. Y. Y. nebol splnomocnený na zastupovanie spoločnosti G., s.r.o.

17. Na preukazoch o pôvode dreva bola uvedená ciacha K.-XX/X alebo K.-XX/X. Podľa oznámenia Okresného úradu Čadca, pozemkový a lesný odbor zo dňa 16.12.2016 ciachy boli evidované pre G. H., s.r.o. (pôvodné obchodné meno žalobcu) 18. Správca dane ďalej spochybnil úhrady faktúr od spoločnosti X. V., s.r.o. vo výške 528.396,32 eur za dodávky guľatiny. Faktúry boli vystavené v období od januára do júna 2015.

19. Vo vyššie uvedenom období bol konateľom spoločnosti A.. Y. Y.. Počas výsluchu dňa 07.12.2018 svedok A.. Y. uviedol, že žalobca bol ich hlavným obchodným partnerom. Nevedel ozrejmiť právny dôvod fakturovaných dodávok pre žalobcu a firemné doklady, resp. ich kópie, ktoré si svedok vyhotovil, správcovi dane nedodal. Guľatinu podľa sporných faktúr nadobúdal od neidentifikovaných dodávateľov. Guľatina bola ociachovaná dodávateľom alebo ciachou od žalobcu, vlastnú ciachu spoločnosť nemala. Drevo nakupoval na skládkach dreva, odkiaľ sa priamo dodávala žalobcovi, ktorý si zabezpečoval sám dopravu. Posledný právny nástupca spoločnosti X. V., s.r.o., spoločnosť U., s.r.o. je nekontaktná.

20. Správca dane preveroval aj úhrady faktúr od spoločnosti AI V., a.s. Úhrady vo výške 103.478,47 eur boli realizované za faktúry vystavené v období mesiacov november a december 2015 za ťažbu a čistenie porastov. Štatutárom spoločnosti je od 30.06.2014 K. L..

21. Správca dane využil informácie z iných daňových kontrol týkajúcich sa žalobcu a jeho spolupráce so spoločnosťou AI V., a.s. Podľa daňových priznaní a kontrolných výkazov uvedenej spoločnosti táto za obdobie november až december 2015 nevykázala žiadne vstupy. Z iných kontrolných výkazov iných spoločností len dve spoločnosti vykázali predaj spoločnosti AI V., a.s. v hodnote 132,97 eur. Svedok K. L. vysvetlil, že plnenie pre žalobcu zabezpečoval cez subdodávateľov, nakoľko firma nemala žiadnych zamestnancov.

22. Podľa skladovej evidencie spoločnosť za október až december 2015 neevidovala príjem ťažby od Mestských lesov Považská Bystrica na sklad, hoci fakturovala podľa preverovaných faktúr ťažbu drevnej hmoty v objeme 1.541,43 m3.

23. Za zdaňovacie obdobie 2015 na dani z príjmov spoločnosť daňové priznanie nepodala.

24. Žalobca za rok 2015 evidoval ďalej úhrady faktúr vystavených v období od novembra do decembra 2015 spoločnosťou K., s.r.o., ktoré táto vystavila žalobcovi za vykonané ťažobné práce a čistenie po ťažbách v hodnote 54.776,54 eur.

25. Konateľom dodávateľskej spoločnosti bol od 20.07.2015 do 03.02.2016 J. F., ktorý bol pre správcu dane nekontaktný a mal evidovaný trvalý pobyt len na meste Trstená. Spoločnosť so správcom dane nespolupracovala.

26. Ďalší bývalý konateľ K. L. potvrdil zdaniteľný obchod so žalobcom. Výkon fakturovaných služieb objednali u ich dodávateľa spoločnosti G., s.r.o. a tá ich následne objednala u ďalších poddodávateľov, predovšetkým spoločnosti A. SK, s.r.o.

27. Na základe kontrolných výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie zo dňa 10.06.2019, ktorým žalobcovi určil rozdiel dane z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 vo výške 419.898,72 eur z vyššie uvedených dôvodov.

28. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím zo dňa 04.10.2019 rozhodnutie správcu dane potvrdil stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi správcu dane.

29. Podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/ > o správe daní (daňový poriadok) správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

30. Podľa § 3 ods. 3 daňového <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

31. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

32. Podľa § 24 ods. 1 daňového <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

33. Podľa § 24 ods. 2 daňového <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

34. Podľa § 24 ods. 3 daňového <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

35. Podľa § 24 ods. 4 daňového <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

36. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

37. Podľa § 65 ods. 1 daňového poriadku orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní.

38. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2017 ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.

39. Podľa z. č. o dani z príjmov ( ďalej aj zákon o dani z príjmov) tento zákon upravuje daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

40. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmu výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,

42. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej ostatne taxatívne vymenované výdavky.

43. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

44. V prejednávanom prípade vzhľadom na obsah žalobných dôvodov medzi účastníkmi konania zostalo sporným neuznanie úhrad sporných faktúr za daňové výdavky vzhľadom na nepreukázanie dodania

zdaniteľného plnenia fakturovanými dodávateľmi a nesplnenie podmienok podľa § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmu.

45. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí a konania, ktoré im predchádzalo dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol postačujúce dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, úplne a presne zistil skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že z vykonaného dokazovania nebola potvrdená vierohodnosť účasti fakturovaných dodávateľov na deklarovaných obchodoch, tak ako je uvedené na sporných faktúrach, je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou. Už samotné zistenie, že dodávatelia nie sú ekonomicky činní, nekontaktní, resp. so správcom dane nespolupracujúci, že nemajú personálne a materiálne možnosti na realizáciu dohodnutých dodávok, že pohyb tovaru a finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho daňových vstupoch a výstupoch, vrátane sporného použitia registrovaných ciach a sporného obsahu dokladov o pôvode dreva, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb podľa sporných faktúr. Z preukazov o pôvode dreva nie je známy pôvod dreva, pričom ako odberateľ na uskladnenie a spracovanie dreva je zapísaný fakturovaný dodávateľ. Pre správny súd z uvedeného nie je zrejmé, prečo fakturovaný dodávateľ je uvedený ako odberateľ na uskladnenie a spracovanie dreva, ak išlo len o obchodníka s drevom (nákup dreva a jeho následný predaj ďalšiemu odberateľovi, žalobcovi), ktorý s drevom ani fyzicky nedisponoval. Dodávateľské spoločnosti nedisponovali s tovarom, osobne neposkytovali služby, mnohé z nich podľa účtovných a daňových dokladov nevykazovali žiadnu ekonomickú činnosť, stali sa nekontaktnými, pričom viaceré z nich boli personálne previazané. Použité ciachy na dodanom dreve boli žalobcove, čo svedčí, že si drevo vyťažil sám pre seba a dodávateľské spoločnosti na sporných faktúrach boli do obchodného reťazca vložené umelo za účelom zníženia daňovej povinnosti žalobcu.

46. Podľa názoru správneho súdu výsledky dokazovania založené na vyššie uvedených skutočnostiach jednoznačne svedčia o tom, že žalobca nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli vykonané fakturovanými dodávateľmi tak, ako je deklarované na sporných faktúrach. Správnymi orgánmi zabezpečené dôkazy preto jednoznačne vyvolávajú dôvodné pochybnosti o reálnosti zdaniteľných plnení, čím sa stali zákonným podkladom pre neuznanie sporných fakturovaných výdavkov za daňové, z dôvodu ich nepreukázateľnosti ako vyžaduje § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmu.

47. V danom prípade žalobca neposkytol žiaden relevantný dôkaz a ani správcovi dane sa aj napriek vykonanému dokazovaniu nepodarilo zaobstarať také dôkazy, ktoré by preukázali, že plnenia boli od fakturovaných dodávateľov. Svedkovia síce dodanie tovarov a služieb formálne potvrdili, ale tieto tvrdenia neboli podložené vierohodnými dokladmi, postačujúcimi preto na odstránenie pochybností správcu dane. Predložené doklady bez možnosti ich overenia v účtovníctve nemajú takú právnu silu, aby potvrdili uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Preto pri absencii akéhokoľvek relevantného dôkazu o skutočnom poskytnutí fakturovaných tovarov, resp. služieb vyššie uvedenými dodávateľmi nemožno považovať sporné faktúry a doklady o ich úhrade za presvedčivý dôkazný prostriedok, že dodania sa realizovali vo faktúre deklarovaným spôsobom. O to viac to platí v prípade, ak boli zistené nevysvetlené rozdiely medzi skladovou evidenciou o objeme naskladnenej ťažby a vystavenými faktúrami o objeme dodaného dreva.

48. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie len vykonáva a vedie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Správny súd konštatuje, že je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. V prejednávanom prípade si daňové orgány zabezpečili dostatočné množstvo dôkazov získaných v rámci daňovej kontroly, resp. daňového konania, tieto v rámci aplikovania správnej úvahy riadne vyhodnotili, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

49. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa toho, kto a v akom rozsahu znáša v daňovom konaní dôkazné bremeno, správny súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok

na zníženie daňového základu o vynaložené výdavky, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Samotné faktúry od dodávateľov sú len formálnou podmienkou uplatnenia nákladov, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Rovnako tak zaúčtovanie predmetných faktúr ešte nezakladá nárok na uplatnenie vynaložených úhrad ako daňových výdavkov. Ak daňové a účtovné doklady (faktúry, zmluvy, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na ich uplatnenie a uznanie. Preto bolo základnou povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu preukázať, že na uplatnenie tohto práva má právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, bolo na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok na odpočítanie dane. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsiahlu a všeobecne dostupnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa rozsahu dokazovania v daňovom konaní, otázky dôkazného bremena a jeho prípadného rozloženia medzi správcu dane a daňový subjekt. Z nej vyplýva najmä to, že dôkazná povinnosť v daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt (, ). Na preukázanie reálneho (nie fiktívneho) uskutočnenia zdaniteľného plnenia nie je postačujúca iba formálna existencia faktúry (). Je na správcovi dane, aby s poukazom na konkrétny predmet daňového konania vymedzil potrebný rozsah dokazovania (, ). Ak počas prebiehajúceho dokazovania s ohľadom na zistené objektívne skutočnosti sa niektoré tvrdenia žalobcu správcovi dane javia ako pochybné, spochybnené, resp. nedostatočne preukázané, a túto pochybnosť správca dane daňovému subjektu zrozumiteľne oznámi a riadne vecne zdôvodní, t.j. procesne korektne spochybní tvrdenia daňového subjektu (), je tu procesná povinnosť daňového subjektu obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie (). V prípade, že u obchodných partnerov kontrolovaného daňového subjektu dôjde plynutím času k zmenám spôsobujúcim dodatočnú nemožnosť preveriť u nich uskutočnenie zdaniteľných plnení (prevody obchodných podielov, nekontaktnosť štatutárnych zástupcov, zánik dodávateľa zlúčením s inou spoločnosťou a pod.), nespôsobuje táto skutočnosť presun dôkazného bremena na správcu dane ().

50. Správny súd zastáva názor, že správca dane oprávnene a správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t.j. aj na právne vzťahy dodávateľov deklarovaných na sporných faktúrach, majúc na vedomí, že žalobcu nemožno v tomto smere zaťažiť dôkazným bremenom, nakoľko dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako ani z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, že by správne orgány od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. Samotná skutočnosť, že tieto doklady boli preverované ako i iné súvisiace daňové a účtovné doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení medzi obchodnými partnermi neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v prejednávanej veci takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. Správca dane mal právo preveriť existenciu zdaniteľných obchodov, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nemal však povinnosť žalobcovi oznamovať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že sa obchody tak, ako boli faktúrami deklarované, skutočne realizovali.

51. Možno preto zhrnúť, že v súdenom prípade dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, ktorý si uplatnil výdavky na úhradu sporných faktúr, a preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje v súlade so zákonnými podmienkami a v súlade so skutočnosťou. Správca dane následne verifikoval skutočnosti a doklady predložené žalobcom, od ktorého bolo možné spravodlivo požadovať preukazovanie len tých skutočností, ktoré mohol reálne ovplyvniť, lebo boli v jeho právnej sfére vplyvu, a na ktoré sa viaže jeho dôkazné bremeno.

52. S poukazom na uvedené skutočnosti správny súd vyhodnotil námietku žalobcu čo do rozloženia dôkazného bremena za nedôvodnú. Bol to práve správca dane, ktorý v súlade s § 46 ods. 5 a 24 ods. 2 daňového poriadku vlastným aktívnym preverovaním a dokazovaním a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu spochybnil uskutočnenie zdaniteľných obchodov fakturovanými dodávateľmi, čím sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu, ktorý preukázané pochybnosti o skutočnom dodaní tovaru alebo služieb vyššie uvedenými dodávateľmi nevyvrátil.

53. Správny súd s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora EÚ uvádza, že v rámci boja proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam, ktorý je uznaný a podporovaný Smernicou Rady 2006/112/ES, prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, resp. v súdenom prípade právo na zníženie základu dane, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne a ak sa nepotvrdí, že by sa zdaniteľné plnenia uskutočnili tak, ako to vyplýva zo sporných faktúr. Správny súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v danej veci sa rovnako nejedná o založenie systému zodpovednosti bez zavinenia, ktorý prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií. Správne orgány postupovali v súlade s výkladom súdneho dvora, keď posúdili mieru zapojenia žalobcu do podvodného, resp. zneužívajúceho konania a uplatnené výdavky neuznali za daňové náklady. Žalobca je povinný vykonať všetky opatrenia, aby zamedzil svojej účasti na podvodnom alebo zneužívajúcom konaní iných subjektov, vrátanie preverenia obchodných partnerov, čo sa v prejednávanom prípade nestalo. Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na zníženie daňového základu na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené neoprávneným uplatňovaním práva zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu vo veci samej. Tu treba zdôrazniť základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, schopnosti splniť si zmluvný záväzok, nepreverí si, či prevzatá dodávka skutočne pochádza od zmluvného dodávateľa. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, resp. u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva. Možno preto na základe uvedeného výkladu dospieť k záveru, že žalobca nevyužil všetky rozumné prostriedky, ktoré mohol a mal využiť, aby zabránil svojej účasti na konaní smerujúcom k získaniu neoprávnenej daňovej výhody. Jeho nedbanlivé konanie tak založilo jeho vedomú účasť na zneužívajúcom konaní.

54. Vo vzťahu k spochybneniu identity skutočného dodávateľa žalobcu správcom dane v predmetnom daňovom konaní považuje správny súd za potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.02.2016, v ktorom bol vyjadrený nasledovný názor: „Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné plnenia boli uskutočnené osobou uvedenou vo faktúrach. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. V preverovaných prípadoch, vzhľadom na zistené skutočnosti, došlo k pochybnostiam ohľadom reálneho dodania plnení uskutočnených osobou uvedenou na daňových dokladoch. Keďže v daňovom konaní leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, je na ňom, aby bez všetkých pochybností, v prípade následnej daňovej kontroly preukázal deklarované skutočnosti, aj s určitým časovým odstupom. Najvyšší súd Slovenskej republiky rešpektuje rozsudok ESD Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11, ako aj ostatných obdobných záverov vydaných ESD, ktoré zaujímajú stanovisko k možnosti daňového subjektu sledovať zákonnosť výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Tieto závery sa však týkajú len vzdialenejších dodávateľov v reťazci, ktorí priamo nerealizujú obchodnú transakciu ako bezprostrední dodávatelia preverovaného daňového subjektu. Subjekt, u ktorého sa vyskytujú pochybnosti alebo nezrovnalosti, ktoré nekorešpondujú s údajmi deklarovanými preverovaným daňovým subjektom, ktorý s ním konal a bol priamo účastný deklarovaného zdaniteľného plnenia, nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie, nakoľko bol sám spoluaktérom tejto transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia DPH.“

55. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má aj správny súd za to, že náklady žalobcu na úhradu sporných faktúr nemožno považovať za daňové výdavky, nakoľko vykonaným dokazovaním

nebolo preukázané dodanie fakturovaných služieb a tovarov dodávateľmi uvedenými na preverovaných faktúrach. V zmysle zákonnej definície za daňové výdavky možno považovať len také náklady žalobcu, ktoré boli preukázateľne vynaložené na daňové účely (súvisia so zdaniteľným príjmom), a ktoré žalobca riadne zaúčtoval vo svojom účtovníctve. V súdenej veci však žalobca nepreukázal, že by vynaložil uplatnené výdavky v súlade s deklarovanými spornými faktúrami. Absentuje tu znak preukázateľnosti vynaložených výdavkov na plnenia poskytnuté fakturovanými dodávateľmi, u ktorých nebolo preukázané, že by boli skutočnými dodávateľmi. Správca dane preto postupoval v súlade s § 21 ods. 1 v spojení s § 2 písm. i) a § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmu, ak fakturované výdavky neuznal za spôsobilé znížiť daňový základ.

56. Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania možno konštatovať, že skutkový a právny záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami daňového poriadku a zákona o dani z príjmu. Správny súd nezistil žiadne porušenia zásad daňového konania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a prihliadli na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí, nakoľko napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol ( ).

57. Podľa veta prvá žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.

58. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa tak, že úspešnému žalovanému súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.

59. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.