Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoCsp-21-2021.pdf
PDF · 90.76 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoCsp/21/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, o zaplatenie 1 341,94 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2Csp/166/2019 - 108, zo dňa 1. decembra 2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2Csp/166/2019-123 zo dňa 12. januára 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 533,79 EUR spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 533,79 EUR od 17.11.2016 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. III. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“
2. Žalobca, ako univerzálny právny nástupca spoločnosti CEELEM SLOVENSKO, a.s., podanou žalobou uplatnil svoj nárok zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.01.2013, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu CETELEM SLOVENSKO, a. s., a žalovaným. Domáhal sa zaplatenia sumy 1 341,94 EUR spolu s úrokom z dlžnej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 1 126,85 EUR od 17.11.2016 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 314,94 EUR od 17.11.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané uzavretie uvedenej zmluvy. Ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje režim spotrebiteľského práva - zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Súd ex offo podrobil zmluvu prieskumu z hľadiska dodržania obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovených zákonom o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 1, 2) a dospel k záveru, že úver poskytnutý na základe zmluvy zo dňa 23.01.2016 je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b), d) cit. zákona. Súd konštatoval, že v zmluve nie je jasne, zrozumiteľne a jednoznačne uvedená výška úverového rámca - použité vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského
úveru nie je v súlade s podstatou, zmyslom a účelom ust. § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z.. Zmluva tiež neobsahuje správny údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov, vypočítanú na základe platných údajov v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Nakoľko tvoril výšku splátky úveru aj poplatok za poistenie pri základnom súbore poistenia, tak podľa názoru súdu tento poplatok bol podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, preto mal byť zahrnutý pre účely výpočtu celkovej čiastky nákladov spojených s úverom. Keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bezpoplatkový, žalovaný je povinný žalobcovi vrátiť iba poskytnutú istinu úveru - jej nesplatenú časť. Súd mal preukázané, že žalovaný čerpal úver celkom v sume 1 490,90 EUR a žalobcovi zaplatil sumu 957,11 EUR. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 533,79 EUR (istinu) a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 533,79 EUR od 17.11.2016 (prvého dňa nasledujúceho po mimoriadnom zosplatnení úveru) do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP. Čistý úspech (pomer úspechu) v konaní svedčí v prospech žalovaného v rozsahu 20,6 %. Keďže žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, ani mu nevyplývajú zo spisu, súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, voči výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Žalobca namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP).
5. Podanou žalobou žalobca uplatnil nárok titulom neuhradených záväzkov žalovaného z uzatvorenej Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 23.01.2013. Na základe tejto zmluvy Cetelem poskytol žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5 000,00 EUR. Žalovaný takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1 623,21 EUR. Žalovaný svoj záväzok zo zmluvy splácať úver v dohodnutých splátkach neplnil, preto dňa 16.11.2016 veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh žalovaného stal splatný v celom rozsahu. Do podania návrhu na začatie konania uhradil žalovaný žalobcovi sumu 957,11 EUR. Ku dňu zúčtovania do právneho vymáhania predstavoval dlh žalovaného voči žalobcovi sumu 1 341,94 EUR, ktorá pozostávala zo sumy dlžnej úverovej istiny vo výške 1 126,85 EUR, zo sumy dlžných úrokov 160,42 EUR, dlžného poistného vo výške 27,67 EUR a nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 27,00 EUR. Žalobcom uvádzaná suma plne korešponduje so zostatkom na úverovom účte žalovaného podľa predloženého výpisu z úverového účtu. Okrem toho sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 1 126,85 EUR od 17.11.2016 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 314,94 EUR od 17.11.2016 do zaplatenia.
6. Žalobca nesúhlasí so záverom okresného súdu, že v zmluve absentujú podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. g) a j) zákona č. 129/2010 Z. z. K názoru súdu o nejasnosti a neurčitosti ohľadom výšky dohodnutého úverového rámca žalobca poukazuje na bod 1.1. úverovej zmluvy, kde bola dohodnutá maximálna výška úverového rámca vo výške 5 000,00 EUR a aktuálna výška úverového rámca vo výške 600,00 EUR. Podľa bodu 1.3. časti 2. Úverovej zmluvy bol veriteľ oprávnený na základe predbežného vyhodnotenia bonity, platobnej disciplíny a potrieb klienta jednostranne zvýšiť výšku aktuálneho úverového rámca, najviac však do výšky úverového rámca (5 000,00 EUR) dohodnutého v základných podmienkach Zmluvy o revolvingovom úvere. Teda výška úverového rámca bola v zmluve dohodnutá vo výške 5 000,00 EUR. Suma 600,00 EUR predstavovala len aktuálny úverový rámec, ktorý bol žalovanému poskytnutý na základe predbežného vyhodnotenia bonity pri prvom čerpaní úveru.
7. V súvislosti s RPMN žalobca namieta, že žalovaný si pri uzatváraní zmluvy zvolil poistenie úveru, a to základný súbor poistenia s výškou poistného 3,33 % z mesačnej splátky (bod 1.1 časť 2. Zmluvy). To znamená, že súčasťou mesačnej splátky bol aj tento poplatok. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 45,94 % v súlade s predpokladmi uvedenými v bode 1.1. časti 2., t.j. výške čerpania úveru 600,00 EUR, výške mesačnej splátky 58,10 EUR, s poplatkom za správu úveru 2,90 EUR pri splatnosti úveru 12 rovnakých mesačných splátkach s celkovou čiastkou k zaplateniu 732,00 EUR. Žalobca poukazuje na dikciu ust. § 2 psím. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, že v zmysle dikcie tohto ustanovenia poplatok za poistenie v danom prípade nemohol a nemal byť započítaný do výpočtu RPMN, pretože
tento poplatok nebol podmienkou uzavretia zmluvy o úvere ako nesprávne konštatoval okresný súd, poistenie v danom prípade bolo dobrovoľné, žalovaný ho mohol kedykoľvek v súlade s bodom 1.6. časti 3. úverovej zmluvy ukončiť. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by povinnou podmienkou poskytnutia úveru bolo uzavretie poistenia a zároveň žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by mu bolo poistenie zo strany žalobcu akýmkoľvek spôsobom nanútené ako podmienka poskytnutia úveru. Zároveň povinnou náležitosťou úverovej zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch nie je uvedenie možnosti odmietnuť poistenie. Žalobca trvá na tom, že RPMN uvádzaná v zmluve ja vypočítaná správne.
8. Žalovaný sa odvolaniu žalobcu nevyjadril.
9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Vo výroku I. rozhodnutie zostáva nedotknuté.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil, pokiaľ mal zato, že predmetná zmluva je svojim charakterom zmluva spotrebiteľská - o spotrebiteľskom úvere, a že úver, ktorý bol žalobcovi poskytnutý na jej základe, je treba považovať zo zákona za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b, d) zákona o spotrebiteľských úveroch) pre súdom zistené nedostatky obsahových náležitostí zmluvy vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi, ktoré v tejto súvislosti uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, na tieto dôvody odkazuje. Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako okresný súd, že použité vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru v zmluve nie je v súlade s podstatou, zmyslom a účelom ust. § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, niet dôvodu na to, aby nebolo možné priamo v zmluve jednoznačne a presne určiť výšku úverového rámca. Taktiež obligatórny údaj o RPMN, tak ako je uvedený v úverovej zmluve, je klamlivý o celkovej sume „preplatenia“ úveru, je v neprospech spotrebiteľa. Potom je správny aj záver okresného súdu o dôvodnosti nároku žalobcu na vrátenie nesplateného zostatku poskytnutej istiny úveru, ktorá v posudzovanom prípade zodpovedá sume 533,79 EUR, ako správne vypočítal okresný súd z údajov uvedených priamo v žalobe žalobcu, kde je uvedené, že: „Žalobca po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1 633,21 EUR tak, že sumu 1 490,90 EUR žalovaný čerpal výbermi hotovosti z bankomatov, platbami na vybraných obchodných miestach a financovaním na svoj účet a sumu 142,31 EUR predstavujú poplatky, ktoré Cetelem účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny“. Okresný súd správne vychádzal z toho, že poskytnutá istina úveru je 1 490,00 EUR (bez poplatkov). V odvolacom konaní odvolateľ neuviedol iné dôvody než tie, s ktorými sa už vysporiadal okresný súd. Odvolací súd v súlade s ods. 2 ust. § 387 CSP svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval iba dodáva, že rozhodnutie okresného súdu je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, teda náležite, presvedčivo a je preskúmateľné.
12. Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu vo veci samej, nadväzne ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok o trovách konania.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto žalovanému prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Preto odvolací súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).
14. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).