Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_12C-38-2020.pdf
PDF · 158.25 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/38/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu v 1. rade: T.. Q.. B. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E., Š. XXXX/X, a v 2. rade: N.L. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E., Š. XXXX/X, obaja zastúpení: HALADA advokátska kancelária, s. r. o., Kapitulská 21, Trnava, proti žalovanému v 1. rade: Y. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E., L. B. XXXX/XX, a v 2. rade: Q. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E., L. B. XXXX/XX, obaja zastúpení: JUDr. Mária Jezerská, advokátka, Mýtna 35, Trnava, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutému vydržaním, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaným v 1. a 2. rade sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 22. 07. 2020, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 24. 07. 2020, sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali určenia, že žalobcom v 1. a 2. rade ako vlastníkom nehnuteľnosti - pozemkov registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 154 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a parc. č. XXX/X o výmere 320 m2, zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Trnava, obec Trnava, okres Trnava, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu in rem viaznucemu na pozemku registra „C“ parc. č. XXX/X, a to právo spoločného vchodu na pozemku registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 210 m2, zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Trnava, obec E., okres E., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny, odbor, a náhrady trov konania.
2. Žalobcovia odôvodnili žalobu tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Trnava, obec E., okres E., zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, a to pozemok registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 154 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 320 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 188 m2, zastavaná plocha a nádvorie, stavba súp. č. XXX na parc. č. XXX/X, rodinný dom (parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X ďalej ako „oprávnené nehnuteľnosti“). Podľa zápisu v časti C: Ťarchy LV č. XXXX pod por. č. 1 patrí žalobcom ako vlastníkom oprávnených nehnuteľností právo z vecného bremena, ktoré je zapísané ako: právo z vecného bremena v prospech vlastníka parc. č. XXX/X a XXX/X: Právo spoločného vchodu, ktorý sa nachádza na pozemku parc. č. XXX/X - v. z. XXX/XX (ďalej len „vecné bremeno“). Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcej sa v katastrálnom území Trnava, obec E., okres E., zapísanej na LV č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, ako pozemok registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 210 m2, zastavaná plocha a nádvorie. Ide o nehnuteľnosť zaťaženú vecným bremenom tak, ako je uvedené vyššie (ďalej len „zaťažená nehnuteľnosť“). Žalobcovia dňa 04.
06. 2020 obdržali rozhodnutie Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, zo dňa 21. 05. 2020, č. X. XX/XXXX, ktorým Okresný úrad podľa ust. § 59 ods. 2 písm. a) Zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) opravuje chybu v katastrálnom operáte tak, že v katastrálnom území Trnava ruší v časti C - ťarchy listu vlastníctva č. XXXX zápis: Právo spoločného vchodu, ktorý sa nachádza na pozemku parc. č. XXX/X - v. z. XXX/XX“. Okresný úrad svoje rozhodnutie o oprave chyby zrušením zápisu o práve zodpovedajúcom vecnému bremenu odôvodňuje tým, že pri prešetrení listiny P. T.. XXX/XX - kúpna zmluva registrovaná štátnym notárstvom v roku 1991, na základe ktorej žalobcovia nadobudli do svojho vlastníctva parc. č. XXX/X a prislúchajúci podiel na parc. č. XXX/X a pri registrácii ktorej došlo k zápisu údaju o vecnom bremene na list vlastníctva č. XXXX, zistil, že vecné bremeno nebolo platne zriadené, a teda nemalo byť na list vlastníctva č. XXXX zapísané. Po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia okresného úradu žalobcovia preverili stav zápisov údaju o vecnom bremene, a to kontrolou zápisov na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý obsahuje údaje týkajúce sa oprávnených nehnuteľností a na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý obsahuje údaje k zaťaženej nehnuteľnosti. Žalobcovia zistili, že údaj o práve zodpovedajúcom vecnému bremenu je zapísaný len na liste vlastníctva č. XXXX, pričom na liste vlastníctva č. XXXX údaj o vecnom bremene zaťažujúcom parc. č. XXX/X chýba. Vzhľadom na tieto skutočnosti existuje stav právnej neistoty spočívajúci v tom, či vecné bremeno v prospech oprávnených nehnuteľností viaznuce na zaťaženej nehnuteľnosti existuje alebo nie. Žalobcovia právo zodpovedajúce vecnému bremenu využívajú neprerušene a nerušene od času, kedy do svojho vlastníctva nadobudli parc. č. XXX/X, a to právnym titulom, ktorým je kúpna zmluva P. T. XXX/XX - v. z. XXX/XX, v ktorej sa konštatovalo, že „z obsahu zmluvy registrovanej Štátnym notárstvom Trnava č. P. XXX/XX vyplýva pre vlastníkov parc. č. XXX/X a XXX/X právo spoločného vchodu, ktorý sa nachádza na parc. č. XXX/X“. V užívaní tohto práva žalobcovia pokračovali aj následne po tom, ako do svojho vlastníctva nadobudli parc. č. XXX/X, a to právnym titulom, ktorým je kúpna zmluva P. T. XXX/XX - v. z. XXX/XX, -XXX/XX. Uvedené údaje o právnych tituloch nadobudnutia oprávnených nehnuteľností súhlasia s údajmi uvedenými na LV č. XXXX. Žalobcovia spoločný vchod na zaťaženej nehnuteľnosti využívajú za účelom prístupu k svojim nehnuteľnostiam aj z dôvodu, že sa jedná o jediný prístup k nehnuteľnostiam. Až do momentu doručenia rozhodnutia okresného úradu boli žalobcovia v dobrej viere v tom, že oprávnenie prechodu cez spoločný vchod na zaťaženej nehnuteľnosti majú právne ošetrené, a to vecným bremenom tak, ako to bolo 20 rokov a stále je uvedené na LV č. XXXX. Okresný úrad uvádza, že vecné bremeno platne zriadené nebolo, keďže v právnych tituloch, na základe ktorých žalobcovia nadobudli oprávnené nehnuteľnosti, sa uvádza iba údaj o práve spoločného vchodu na parc. č. XXX/X, ktorý nie je spôsobilý zápisu do katastra nehnuteľností, a teda pri registrácii kúpnej zmluvy P. T. XXX/XX nemalo byť vecné bremeno na LV č. XXXX zapísané. Žalobcovia majú za to, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu im patrí bez ohľadu na skutočnosť, či bolo pred jeho zápisom na LV č. XXXX zriadené platne alebo nie, nakoľko im toto právo patrí minimálne titulom vydržania. Žalobcovia právo zodpovedajúce vecnému bremenu, t. j. spoločný vchod nachádzajúci sa na zaťaženej nehnuteľnosti užívajú za účelom prístupu k svojim nehnuteľnostiam
- oprávneným nehnuteľnostiam nepretržite od momentu, kedy nadobudli parc. č. XXX/X, t. j. minimálne od roku 1983. Žalobcovia tak vykonávajú právo zodpovedajúce vecnému bremenu po dobu dlhšiu než 10 rokov, a to neprerušene a nerušene. Ak by súd ustálil, že dobromyseľnosť žalobcov vo výkone práva zodpovedajúceho vecnému bremenu mohol založiť až zápis údaju o práve z vecného bremena na LV č. XXXX, ku ktorému došlo v roku 1991, podmienka min. 10 ročnej vydržacej doby je taktiež splnená. Údaj o práve zodpovedajúcom vecnému bremenu, ktoré žalobcovia vykonávajú nepretržite a bez prerušenia vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti či iných osôb po zákonom stanovenú vydržaciu dobu, je zapísaný na LV č. XXXX od roku 1991. Hodnovernosť tomuto zápisu priznáva zákon č. 265/1992 Z. z. účinný od 01. 01. 1993, a to v zmysle ust. § 16 ods. 1 (prechodné ustanovenie). Hodnovernosť zápisu priznáva aj súčasná právna úprava - zákon č. 162/1995 Z. z., ktorý zrušil a nahradil zákon č. 265/1992 Zb. Oba právne predpisy zakladajú vyvrátiteľnú právnu domnienku hodnovernosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, a teda aj údaju o vecnom bremene zapísanom na LV č. XXXX. V prípade, ak držiteľ vychádza z toho, že ním vykonávané právo mu náleží a toto svoje presvedčenie opiera o výpis z katastra nehnuteľností, je teda objektívne ohľadne existencie zapísaného práva v dobrej viere. Dobrá viera žalobcov bola spochybnená až momentom, kedy sa dozvedeli o konaní okresného úradu o oprave za účelom výmazu zápisu o vecnom bremene z katastra nehnuteľností, žalobcovia tak objektívne až do tohto momentu nemali pochybnosti o tom, že im toto právo z vecného bremena patrí. Počas celej vydržacej doby žalobcom žalovaní ani predchádzajúci vlastníci zaťaženej nehnuteľnosti nebránili vo výkone práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, t. j. v prechode cez spoločný vchod na zaťaženej nehnuteľnosti. Toto právo žalobcov nikto nikdy nespochybňoval a bolo všetkými dlhodobo rešpektované. Žalobcovia teda objektívne nemali dôvod pochybovať o tom, že im toto právo patrí. Z uvedeného
je zrejmé, že žalobcovia právo zodpovedajúce vecnému bremenu - užívanie spoločného vchodu na zaťaženej parcele vykonávali v ospravedlniteľnom omyle, že im toto oprávnenie svedčí, pričom v rámci bežnej opatrnosti žalobcovia neboli povinní skúmať, či toto právo bolo v roku 1991 zapísané chybne alebo nie. Žalobcovia ako vlastníci oprávnených nehnuteľností majú za to, že im aj v prípade, ak by skutočne vecné bremeno in rem v roku 1991 (prípadne skôr) nevzniklo na základe zmluvy, právo zodpovedajúce vecnému bremenu viaznuce na zaťaženej nehnuteľnosti patrí, a to titulom vydržania, nakoľko pre vydržanie tohto práva splnili všetky zákonom stanovené predpoklady. Naliehavý právny záujem žalobcov na určení, že existuje uvedené právo žalobcov, je daný tým, že bez takéhoto určenia nie je možné odstrániť stav objektívnej právnej neistoty, spočívajúci jednak v tom, že hodnovernosť existujúceho zápisu údaju o práve zodpovedajúcom vecnému bremenu na LV č. XXXX je rozhodnutím okresného úradu spochybnená, ale najmä tým, že zápis o vecnom bremene zaťažujúcom zaťaženú nehnuteľnosť v prospech vlastníkov oprávnených nehnuteľností sa na LV č. XXXX vôbec nenachádza. Konečným cieľom tejto žaloby je, aby Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor, vykonal (na základe rozhodnutia súdu o určení existencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu) v záznamovom konaní zápis údaju o vecnom bremene do katastra nehnuteľností.
3. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe vyjadrili podaním zo dňa 28. 08. 2020, v ktorom uviedli, že zriadenie vecného bremena sa dá vyriešiť dohodou, resp. uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena práva vstupu a prechodu na dobu neurčitú s určením primeranej finančnej náhrady s tým, že sú ochotný vyriešiť vec mimosúdne.
4. Žalobcovia v podaní zo dňa 23. 09. 2020 v rámci repliky uviedli, že mimosúdnej dohode sa nebránia, nesúhlasia však s vyriešením situácie zmluvou o zriadení vecného bremena, nakoľko medzi nadobudnutím vecného bremena vydržaním a zmluvným zriadením vecného bremena je rozdiel, a to v účinkoch. Pokiaľ by žalobcovia uzavreli so žalovaným zmluvu o zriadení vecného bremena, nevyriešilo by to súčasný stav, nakoľko zmluvou by sa medzi žalobcami a žalovanými zriadilo nové vecné bremeno, ktoré by vzniklo až vkladom. Žalobcovia majú za to, že im právo zodpovedajúce vecnému bremenu s obsahom tak, ako bol zapísaný na LV č. XXXX už v roku 1991, patrí, nakoľko sú splnené všetky zákonné predpoklady pre vydržanie vecného bremena. Za toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu navyše nemajú povinnosť platiť žalovaným žiadnu osobitnú odplatu, nakoľko to z obsahu vecného bremena nevyplýva, povinní sú jedine znášať primerane náklady na zachovanie a prípadné opravy zaťaženej nehnuteľnosti na základe ust. § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka.
5. V podaní zo dňa 31. 10. 2020 žalovaní v rámci dupliky uviedli, že žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v celosti nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Trnava, v obci Trnava, v katastrálnom území Trnava, evidovaných Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, ako pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 210 m2, a stavba - budova súpisné číslo XXX, postavená na parc. č. XXX/X, ktorá je zapísaná ako kultúrna pamiatka, a to titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod Z. XXXX/XX dňa XX. XX. XXXX. V čl. T.. bode 2 kúpnej zmluvy predávajúci vyhlásili, že na predmetných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy a ani vecné bremená. Uvedené tvrdenie predávajúceho zodpovedalo aj aktuálnemu výpisu listu vlastníctva, kde v časti: Ťarchy nebol uvedený žiadny zápis. Od roku 2005 do súčasnosti nebol na LV č. XXXX ohľadne predmetných nehnuteľností zapísaná žiadna ťarcha. Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Trnava, v obci E., v katastrálnom území E., evidovaných Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, ako pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 320 m2 (v kúpnej zmluve označené ako parc. č. XXX/X - dom a dvor vo výmere 320 m2), pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 188 m2 (v kúpnej zmluve označená ako parc. č. XXX/X - právo spoločného dvora) titulom kúpnej zmluvy, ktorá bola registrovaná Štátnym notárstvom v Trnave pod P. XXX/XX dňa XX. XX. XXXX, a pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 154 m2, ktorá bola registrovaná pod P.. Z obsahu žaloby nie je zrejmé, od akého titulu žalobcovia svoje právo zodpovedajúce vecnému bremenu odvodzujú, teda aký nadobúdací titul im svedčí. Žalobcovia odvodzujú svoje právo len od doby vydržania s poukazom na dobromyseľnosť, ktorú mala zakladať a) kúpna zmluva P..XXX/XX, ktorou nadobudli do vlastníctva parcely registra „C“ č. XXX/X a č. XXX/X, a v ktorej sa poznamenáva, že z obsahu zmluvy registrovanej Štátnym notárstvom Trnava č. P.:XXX/ XX vyplýva pre vlastníkov parc. č. XXX/X a XXX/X právo spoločného vchodu, ktorý sa nachádza na parc. č. XXX/X, b) alternatívne vraj dobromyseľnosť žalobcov založil chybný zápis o práve z vecného bremena na LV č. XXXX, ku ktorému došlo v r. 1991. Uvedené však na vznik práva z vecného bremena
nepostačuje. Žalovaní pritom poukázali na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Žalobcovia, ale ani ich právni predchodcovia nemajú titul, o ktorý by opreli svoju dobromyseľnosť v tom, že im patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Ako vyplýva aj z rozhodnutia Okresného úradu Trnava č. X. XX/ XXXX zo dňa 21. 05. 2020, v zmluve z roku 1982 registrovanej Štátnym notárstvom v Trnave sa Q. C., N. K. a E. K. osobným záväzkom zaviazali, že vlastníkom parc. č. XXX/X naďalej umožnia používať spoločný vchod a bránu, ktorý sa nachádza na parc. č. XXX/X. Takýto osobný záväzok nie je predmetom zápisu do katastra nehnuteľnosti a nepodliehal ani registrácii štátneho notárstva. Keď v roku 1983 žalobcovia kupovali nehnuteľnosti parc. č. XXX/X a XXX/X, museli byť oboznámení s obsahom zmluvy z r. 1982, pretože to z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva. Vedeli teda, resp. pri obvyklej opatrnosti museli vedieť, že k nehnuteľnostiam, ktoré kupujú, nie je zriadené vecné bremeno, ale len osobný záväzok. Naviac oni samy v predmetnej kúpnej zmluve zriaďovali vecné bremeno na parc. č. XXX/X, a to právo užívania schodiska na parc. č. XXX/X aj pre vlastníkov parc. č. XXX/X. Toto právo vecného bremena bolo registrované štátnym notárstvom pod P. XX/XX a bolo zapísané v listoch vlastníctva tak oprávnených, ako aj povinných z vecného bremena. Jednoznačne tak žalobcovia nemohli byť dobromyseľní v tom, že ich právo užívať vchod na parc. č. XXX/X je právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pretože v čase, keď vstupovali do držby vlastníctva, neexistovala písomná zmluva o zriadení vecného bremena práva vchodu, táto nebola ani registrovaná a ani toto právo nebolo evidované v evidencii nehnuteľností. Naviac v čase vzniku osobného záväzku Občiansky zákonník ani neumožňoval zriadiť vecné bremeno zmluvou. Dobromyseľnosť držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nemohol u žalobcov založiť ani jeho chybný zápis v evidencii nehnuteľností pri zápise kúpnej zmluvy registrovanej štátnym notárstvom v Trnave pod č. reg. P..XXX/XX. Predmetom tejto zmluvy bola zrejme len kúpa nehnuteľností. Ani v jednej zo zmlúv nebolo zriadené vecné bremeno, jednalo sa len o osobný záväzok a aj to len medzi účastníkmi pôvodnej zmluvy z r. 1982, ktorý záväzok zaväzoval len tie osoby, ktoré tento záväzok na seba zobrali. Pri obvyklej miere opatrnosti, ktorú je možné od každého požadovať, žalobcovia totiž mohli zistiť, že ich domnelé právo spoločného vchodu na pozemku parc. č. XXX/X nebolo zriadené písomnou zmluvou o vecnom bremene, ktorá zmluva nebola registrovaná štátnym notárstvom a taktiež to, že ich právo vchodu nebolo ani zapísané ako vecné bremeno na liste vlastníctva žalovaných. Na strane druhej je zrejmé, že tak žalovaní, ako aj ich právni predchodcovia, boli presvedčení o tom, že ich vlastnícke právo k nehnuteľnosti parc. č. XXX/X je bez tiarch, konkrétne, že nie je zaťažené žiadnym vecným bremenom. Žalovaní nebránili žalobcom používať vchod na parc. č. XXX/X. Žalovaní a ani žalobcovia však nikdy nehovorili o existencii práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Žalovaný v 1. rade robil v r. 2005, 2006 rozsiahlu rekonštrukciu stavby s. č. XXX na parc. č. XXX/X, ktorý pozemok je celý zastavaný stavbou s. č. XXX. V tejto súvislosti žalovaný v 1. rade oslovil žalobcu v 1. rade, že je potrebné riešiť aj inžinierske siete. Avšak žalobca v 1. rade vôbec nereagoval a podľa vedomostí žalovaných minimálne od r. 2007 svoje nehnuteľnosti neužíva, tieto chátrajú a sú vo veľmi zlom technickom stave. Dôkazom toho, že žalobcovia nehnuteľnosti neužívajú, a teda nepoužívajú ani vchod na parc. č. XXX/X, je aj fakt, že uvedené nehnuteľnosti sú dlhodobo odpojené od inžinierskych sietí. Žalovaní z opatrnosti vzniesli námietku premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nakoľko, ak žalobcovia tvrdia, že ich právo vyplýva z vecného bremena, treba zisťovať nielen to, či toto vecné bremeno platne vzniklo, ale aj tú skutočnosť, či medzičasom nezaniklo, napr. premlčaním v predpísanej premlčacej dobe.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu, najmä výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, rozhodnutím Okresného úradu Trnava zo dňa 21. 05. 2020, notárskou zápisnicou zo dňa 03. 06. 1983, geometrickým plánom, vyjadrením žalovaných zo dňa 28. 08. 2020, vyjadrením žalobcov k vyjadreniu žalovaných zo dňa 23. 09. 2020 (replika), vyjadrením žalovaných zo dňa 31. 10. 2020 (duplika), kúpnou zmluvou dňa 08. 10. 2004, vyjadreniami právneho zástupcu žalobcov a právneho zástupcu žalovaných na pojednávaní, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Z listu vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre okres Trnava, obec E., katastrálne územie E., je zrejmé, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných ako parcely registra „C“ - pozemok parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 154 m2, parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 320 m2, parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 188 m2, a stavby - rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na parc. č. XXX/X, a to titulom P. T. XXX/XX kúpna zmluva - v. z. XXX/XX a P. T. XXX/XX kúpna zmluva - v. z. XXX/XX, - XXX/XX, pričom v časti C: Ťarchy je zapísané právo z vecného bremena v prospech vlastníka parc. č. XXX/X a XXX/X: právo spoločného vchodu, ktorý sa nachádza na pozemku parc. č. XXX/X - v. z. XXX/XX.
8. Z listu vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre okres Trnava, obec E., katastrálne územie E., vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných ako parcely registra „C“ - pozemok parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 210 m2, a stavby - budova, súpisné č. XXX, postavená na parc. č. XXX/X, a to titulom Z. XXXX/XX kúpna zmluva právoplatná dňa 08. 03. 2005 - v. z. XXXX/ XX, bez zápisu v časti C: Ťarchy.
9. Rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odboru katastrálneho, č. X. XX/XXXX zo dňa 21. 05. 2020, došlo k oprave chyby v katastrálnom operáte tak, že v katastrálnom území Trnava došlo k zrušeniu zápisu „Právo z vecného bremena v prospech vlastníka parc. č. XXX/X a XXX/X: Právo spoločného vchodu, ktorý sa nachádza na pozemku parc. č. XXX/X - v. z. XXX/XX“ v časti C - ťarchy listu vlastníctva č. XXXX, a to s odôvodnením, že v zmluve z roku 1982 registrovanej Štátnym notárstvom v Trnave pod č. P. T.. XXX/XX sa Q. C., N. K. a E. K. osobným záväzkom zaviazali, že vlastníkom parc. č. XXX/X naďalej umožnia používať spoločný vchod a bránu, ktorý sa nachádza na parc. č. XXX/X, ktorý osobný záväzok nie je predmetom zápisu do katastra nehnuteľností. Pri zápise kúpnej zmluvy zo dňa 17. 04. 1991, zaregistrovanej Štátnym notárstvom v Trnave pod č. P. T.. XXX/XX, bolo do časti D LV č. XXXX ako poznámka uvedené právo spoločného vchodu na pozemku parc. č. XXX/X - XXX/XX, ktorý text bol zapísaný nesprávne, pretože pri jeho zápise nebolo došetrené, či predmetom zmluvy P. T.. XXX/XX bolo skutočne zriadenie vecného bremena, alebo sa jednalo len o záväzok zmluvných strán. Pre prepise LV č. XXXX sa táto poznámka bez ďalšieho šetrenia prepísala do časti C LV č. XXXX. Pri prešetrení listiny P. T.. XXX/XX sa zistilo, že sa v nej a ani predchádzajúcich zmluvách text zriadenia vecného bremena - práva spoločného vchodu na parc. č. XXX/X nenachádzal, čiže vecné bremeno nebolo zriadené, a teda nemohlo byť zapísané.
10. Z notárskej zápisnice napísanej na Štátnom notárstve v Trnave dňa 03. 06. 1983 (súčasťou ktorej bol geometrický plán na rozdelenie parc. č. XXX/X) vyplýva, že žalobcovia uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudli nehnuteľnosti parc. č. XXX/X a XXX/X, špecifikované v bode 7. odôvodnenia rozsudku s tým, že na nehnuteľnosť parc. č. XXX/X bolo zriadené vecné bremeno - právo užívania schodiska aj pre vlastníkov parc. č. XXX/X. Súčasne bolo konštatované, že z obsahu zmluvy registrovanej Štátnym notárstvom Trnava č. R I 992/82 vyplýva pre vlastníkov parc. č. XXX/X a XXX/X právo spoločného vchodu, ktorý sa nachádza na parc. č. XXX/X.
11. Žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli nehnuteľnosti bližšie špecifikované v bode 8. odôvodnenia rozsudku kúpnou zmluvou zo dňa 08. 10. 2004, pričom na predmetných nehnuteľnostiach neviazli žiadne ťarchy ani vecné bremená.
12. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava žaloby. Žalobcovia kúpnou zmluvou z roku 1983, ktorá bola registrovaná na štátnom notárstve, nadobudli nehnuteľnosť - parc. č. XXX/X, s ktorou parcelou bolo spojené právo spoločného vchodu na parc. č. XXX/ X. Žalobcovia mali vedomosť o tom, že pri nadobudnutí tejto parcely nadobúdajú aj právo spojené s inou nehnuteľnosťou, teda vecné právo. A to založilo dobromyseľnosť žalobcov vo vzťahu k výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Dobromyseľnosť treba skúmať s ohľadom na všetky okolnosti, ktoré sa diali, predovšetkým na to, že na LV, na ktorom je nehnuteľnosť evidovaná, došlo k zápisu údaja o práve vecného bremena tak, ako to vyplýva z obsahu kúpnej zmluvy. Jednoznačným dôkazom, že zápis bol urobený v súlade s listinou z roku 1983, je aj samotný zápis na LV. Omyl žalobcov je ospravedlniteľný, pretože o tom, že nadobudli parc. č. XXX/X s právom zodpovedajúcim vecnému bremenu, ich ubezpečil aj zápis na LV. Kataster tvrdí, že to bolo v roku 1991, ale žalobcovia si nie sú istí, pretože pri zápise je v. z. XX, čo zodpovedá aj kúpnej zmluve. Z toho vyplýva presvedčenie žalobcov o tom, že vecné bremeno im patrí, pretože zápis na LV platí, kým sa nepreukáže opak. Skutočnosť, že v roku 1982 sa nedalo zriadiť vecné bremeno, je irelevantné, pretože ich putatívny titul sa neodvíja od kúpnej zmluvy z roku 1983.
13. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že žalobu žiada zamietnuť ako nedôvodnú, a to z dôvodov uvádzaných v písomnom vyjadrení, keď žalobcovia neboli dobromyseľní v tom, že im právo vecného bremena patrí. Pri nadobudnutí práva zodpovedajúceho vecnému bremeno nestačí len uplynutie vydržacej lehoty, ale musí byť prítomný titul, na základe ktorého žalobcovia vykonávajú právo, pričom žalobcovia tento titul nepreukázali. Žalobcovia poukázali aj na judikatúru súdov, ktorá uvádza, že pokiaľ by aj existovala zmluva, ale nebola by registrovaná štátnym notárstvom alebo povolený
vklad, ani tento titul by nestačil na preukázanie dobromyseľnosti. Žalobcovia nemajú ani zmluvu, ani ústnu dohodu, ktorou by chceli preukázať, že vecné bremeno bolo nejakým spôsobom dohodnuté. V zmluve z roku 1982 bol jednoznačne zriadený osobný záväzok na právo vchodu, ktoré zaväzovalo len účastníkov zmluvy, a momentom, keď zaviazaní prestali byť vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, osobný záväzok zanikol. Žalobcovia tvrdia, že v roku 1983 údajne kupovali nehnuteľnosť v domnení, že im právo vecného bremena patrí. Toto však nie je pravdou, pretože z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobcovia boli oboznámení o tom, že právo vchodu bolo dohodnuté len ako osobný záväzok. Naviac v tejto dobe takéto právo nebolo zapísané ani v katastri nehnuteľností a žalobcovia museli vedieť, že pre zriadenie vecného bremena je potrebná zmluva a je potrebná aj registrácia, resp. povolenie vkladu. Museli to vedieť o to viac, že sami v tejto zmluve zriaďovali vecné bremená a boli aj registrované. Z toho dôvodu nemohli byť dobromyseľní ani v roku 1983 pri nadobúdaní nehnuteľnosti, keď sa zapisovali práva z kúpnej zmluvy z roku 1983. V evidencii nehnuteľnosti nebolo zapísané takéto právo a nebolo zapísané ani na základe tejto zmluvy, hoci iné vecné bremeno zriadené v tejto zmluve, zriadené bolo. To, že pri opise LV ako hovorí Okresný úrad Trnava vo svojom vyjadrení, došlo k mylnému zápisu v roku 1991 a toto nemôže zakladať dobromyseľnosť žalobcov a nemôže to ani preukazovať titul. Hodnovernosť zápisu bola spochybnená a zápis bol vymazaný. Nestačí len preukázanie skutočnosti, že žalobcovia vchod využívajú, resp. že im v tom nikto nebráni, ale je potrebné preukázať aj to, že okrem výkonu ich práva tu existovala aj povinnosť vlastníka pozemku trpieť výkon žalobcami tvrdeného práva. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, pretože žalovaní nadobudli nehnuteľnosť bez tiarch, dokonca na dražbe, nikdy nemali zápis vecného bremena a ani nemali vedomosť o tom, že by žalobcovia tvrdili existenciu vecného bremena. Nakoniec proti rozhodnutiu Okresného úradu Trnava nepodali žalobcovia ani odvolanie. Žalovaným nie je jasné, prečo žalobcovia postupujú takýmto spôsobom, pretože podľa vedomostí žalovaných, toto právo vôbec nevykonávajú. V dôsledku toho, že ich nehnuteľnosť chátra, dochádza aj k vzniku škôd na majetku žalovaných a je nesporné, že k nehnuteľnosti žalobcov nie je zabezpečená dodávka plynu, elektromer bol odpojený ešte v roku 2000 a nie je tam ani možná dodávka vody.
14. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalobcov opätovne vysvetlil dôvodnosť žaloby, keď z jeho pohľadu došlo k nepochopeniu putatívneho titulu. Čo sa týka námietky premlčania, to, že nehnuteľnosť nemá dodávku plynu, vody a elektriny, neznamená, že žalobcovia svoje právo zodpovedajúce vecnému bremenu nevykonávajú. Žalobcovia majú titul, ktorý sa vzťahuje na právo zodpovedajúce vecnému bremenu a aj potvrdenie tohto titulu bez ohľadu na to, či ide o mylný zápis. Ako mali žalobcovia skúmať, či sa kataster nepomýlil. Žalobcovia odmietajú riešiť, či bola zmluva registrovaná alebo nie, v tomto prípade je to irelevantné. Z pohľadu žalobcov je dobrá viera daná a opierala sa až do momentu, kedy kataster rozhodol o mylnom zápise. Je to jednoznačne ospravedlniteľný dôvod v súvislosti s dobromyseľnosťou pri kúpe parcely č. XXX/X. Je pravdou, že nehnuteľnosť je schátralá, odpojená od energií, a je irelevantné, či žalobcovia prejdú cez vchod a vecné bremeno využívajú. Žalobcovia majú za to, že predpoklady pre určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, sú naplnené.
15. Právny zástupca žalovaných v rámci záverečnej reči uviedol, že sa pridržiavajú svojich doterajších vyjadrení. Pri obvyklej miere opatrnosti by sa ako oprávnený z vecného bremena určite presvedčil, či toto jeho právo je zapísané ako povinnosť aj na LV toho, kto má toto právo povinnosť rešpektovať. Ak toto žalobcovia neurobili, nepostupovali s obvyklou opatrnosťou, a pokiaľ mali žalobcovia konať v akomsi ospravedlniteľnom omyle, tak potom, ako to bolo zdôvodnené, jednalo sa o omyl právny, pričom neznalosť práva neospravedlňuje.
16. Podľa § 495 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. 03. 1983 záložné práva a vecné bremená môžu vznikať len zo zákona; prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
17. Podľa § 135c ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01. 04. 1983 vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu, písomnou zmluvou a na základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom práva (§ 135a). Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebné jej registrácia štátnym notárstvom.
18. Podľa § 132a ods. 1 Zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení účinnom od 01. 04. 1991 do 31. 12. 1991 (v čase, keď došlo k zápisu údaju o práve zodpovedajúcom vecnému bremenu na LV č.
3964) kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci.
19. Podľa § 132a ods. 2 Zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení účinnom od 01. 04. 1991 do 31. 12. 1991 (v čase, keď došlo k zápisu údaju o práve zodpovedajúcom vecnému bremenu na LV č. 3964) to platí obdobne aj o tom, kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že má k veci právo.
20. Podľa § 135a ods. 1 Zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení účinnom od 01. 04. 1991 do 31. 12. 1991 (v čase, keď došlo k zápisu údaju o práve zodpovedajúcom vecnému bremenu na LV č. 3964) vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v drbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú veci tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).
21. Podľa § 151n ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
22. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
23. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
24. Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
25. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
26. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
27. Podľa § 137 ods. 1 písm. c) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
28. Najskôr sa súd zaoberal otázkou, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Určovacie žaloby všeobecne majú potom podľa teórie procesného práva aj relevantných záverov rozhodovacej praxe súdov v tejto oblasti opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia (nakoľko určovacia žaloba podľa § 137 písm. c) CSP má charakter prostriedku preventívnej ochrany práva a naopak nápravu stavu vzniknutého porušením práva je už spôsobilá odstrániť len žaloba na plnenie, teda žaloba podľa § 137 písm. a) CSP). Okrem toho tu však musí byť stav právnej neistoty žalobcov, ktorý má určovacia žaloba odstrániť, pričom naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení tkvie v tom, že práve takéto určenie vyrieši všetky sporné právne otázky medzi účastníkmi a vytvorí tak aj pevný právny podklad pre ich budúce právne vzťahy (čiže najmä vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia a podľa možnosti predíde aj sporom o plnenia). Práve z toho však plynie i to, že naliehavý právny záujem (rozumej tiež stav právnej neistoty majúcej sa požadovaným určením odstrániť) musí byť práve na strane osoby domáhajúcej sa ochrany práva takýmto spôsobom
- žalobcov.
29. Z ustanovení Občianskeho zákonníku citovaných zhora vyplýva i to, kto môže byť účastníkom právneho vzťahu z práv definovaných zákonom súborne ako vecné práva k cudzím veciam, do ktorej skupiny spadajú aj vecné bremená (rozumej povinnosti obmedzujúce vlastníka nehnuteľnosti, ktorým na druhej strane príslušného vzťahu zodpovedajú príslušné práva - osôb z vecných bremien oprávnených). Len takýto účastník právneho vzťahu sa totiž môže úspešne domôcť aj ochrany svojho práva na súde. Práve na existencii právneho vzťahu v žalobe označených účastníkov (a to konkrétne žalobou tvrdeného práva na strane žalobcov a naopak takémuto právu zodpovedajúcej povinnosti na strane žalovaných) je žalovaná aj konštrukcia posudzovania vecnej legitimácie označených účastníkov konania v spore, keď len ten, kto je (rozumej k času rozhodovania) nositeľom žalobou uplatňovaného práva (podľa hmotného práva), je v spore aj vecne (tzv. aktívne) legitimovaným, čo platí obdobne aj v prípade tzv. pasívnej legitimácie (tá prislúcha len držiteľovi povinnosti majúcej sa podľa žaloby splniť alebo tomu, komu čo aj len formálne nasvedčuje také právne postavenie, pre ktoré je nevyhnutné, aby žaloba smerovala práve proti nemu).
30. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko sú vlastníkmi dotknutých nehnuteľností (bez ohľadu na skutočnosť, že v súčasnosti ich neužívajú), a bez rozhodnutia súdu nie je možné odstrániť stav objektívnej právnej neistoty, spočívajúcej jednak tým, že hodnovernosť existujúceho zápisu údaju v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX bola rozhodnutím okresného úradu spochybnená, ale tiež tým, že zápis o vecnom bremene zaťažujúcom nehnuteľnosť žalovaných v prospech žalobcov sa na liste vlastníctva č. XXXX vôbec nenachádza.
31. Žalobcovia sa žalobou domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil existenciu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu in rem, a to právo spoločného vchodu na pozemku patriacom žalovaným. Uvedeného sa domáhali na tom skutkovom základe, že podľa zápisu v časti C: Ťarchy listu vlastníctva č. XXXX patrilo žalobcom právo z vecného bremena v prospech vlastníka parc. č. XXX/X a XXX/X - právo spoločného vchodu, ktorý sa nachádza na pozemku parc. č. XXX/X - v. z. XXX/XX, keď tento údaj je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX od roku 1991. Žalobcovia boli dobromyseľní, že nimi vykonávané právo im náleží, opierajúc svoje presvedčenie o výpis z katastra nehnuteľností, pričom dobrá viera žalobcov bola spochybnená až dňa 04. 06. 2020, kedy bolo žalobcom doručené rozhodnutie Okresného úradu Trnava o výmaze zápisu vecného bremena z katastra nehnuteľností. Žalobcovia právo zodpovedajúce vecnému bremenu (spoločný vchod nachádzajúci sa na zaťaženej nehnuteľnosti) vykonávajú nepretržite od momentu nadobudnutia parc. č. XXX/X, t. j. minimálne od roku 1983. Pokiaľ by aj dobromyseľnosť žalobcov vo výkone práva zodpovedajúceho vecnému bremenu založil až zápis údaju na list vlastníctva č. XXXX v roku 1991, podmienka minimálnej 10-ročnej vydržacej doby je taktiež splnená. Žalobcovia teda mali za to, že v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka došlo k naplneniu všetkých zákonných podmienok pre vydržania práva - vecného bremena spočívajúceho v práve spoločného vchodu.
32. Súd zhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a došiel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná a nemožno jej vyhovieť.
33. Vecné bremeno je vecné právo k cudzej veci a možno charakterizovať aj ako súbor právnych noriem, ktoré vecnoprávne obmedzuje vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Obmedzenie vlastníka spočíva v tom, že tento je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné bremeno je spojené alebo s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo s určitou osobu charakterizovanou jej vzťahom k určitej nehnuteľnosti. Podstatným obsahom vecného bremena je zaťaženie vlastníka nehnuteľnosti, ktorého obmedzujú vo výkone jeho vlastníckeho práva. Na druhej strane každej povinnosti vyplývajúcej z vecného bremena zodpovedá určité právo oprávneného subjektu - právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu musí mať nepretržitý alebo opakujúci sa charakter (opakujúce sa plnenia). Typickým znakom a podstatou práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je jeho vecno-právny charakter. Preto ho nemožno zamieňať s právom záväzkovým, napriek tomu, že nie je vylúčené zabezpečiť právo užívať nehnuteľnosť nielen zriadením vecného bremena, ale aj na základe záväzku, napríklad nájomnej zmluvy. Vecné bremená sa vyznačujú v katastri nehnuteľností v katastrálnom operáte v časti „C“ (ťarchy).
34. Jedným zo spôsobov vzniku vecného bremena je tiež výkon práva (vydržanie). Predpoklady na vydržanie vecného bremena sú rovnaké ako pri vydržaní vlastníckeho práva. Vydržaním vzniká vecné
bremeno v prípadoch, kedy oprávnený držiteľ, t. j. ten, kto vykonáva právo pre seba v dobrej viere o tom, že mu právo patrí, využíva tohto práva nepretržite po dobu desať rokov. Do zmienenej doby sa započítava i doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
35. Oprávnená držba je spojená s dobromyseľnosťou držiteľa práva, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, resp. že toto právo vykonáva oprávnene. Dobromyseľnosť musí byť pritom daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam, čo znamená, že držiteľ práva je presvedčený, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu riadne vzniklo, resp. že na neho riadne prešlo, hoci v skutočnosti sa tak nestalo. Takéto presvedčenie bude v praxi spojené najmä so zmluvou o zriadení vecného bremena, o ktorej neplatnosti držiteľ práva nevie alebo s domnelým právnym titulom, o ktorom sa držiteľ domnieva, že existuje. O takýto prípad však nepôjde, ak niekto vykonáva nejaké právo len na základe súhlasu iného alebo obligačnej zmluvy, či práva vyplývajúceho z právneho predpisu (napr. právo prístupu podľa § 57 Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny).
36. Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci alebo, že je oprávneným vykonávateľom práva. Nestačí presvedčenie držiteľa, že nikoho nepoškodzuje, resp. že nikomu nezasahuje do jeho práv. Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska držiteľa. Do úvahy treba brať, či by držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Vo vzťahu k vydržaniu je nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby. Samotné subjektívne presvedčenie držiteľa o jeho dobromyseľnosti je preto v tomto smere nedostatočné. Nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby. Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí, a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostal v presvedčení o svojom vlastníctve veci alebo oprávnenom výkone práva. V závislosti od konkrétneho prípadu takouto skutočnosťou môže byť oboznámenie sa s vlastníckym zápisom v katastri nehnuteľností alebo verejnou, či inou listinou, z ktorej vyplýva vlastníctvo v prospech inej osoby.
37. Okolnosti nastúpenia dobromyseľnosti musia vždy súvisieť s nejakým omylom, s ktorým je spojené presvedčenie držiteľa, že nadobudol vlastníctvo k veci alebo mu patrí výkon práva. Omyl môže mať skutkovú i právnu povahu. Relevantným je však len ospravedlniteľný omyl, ktorý treba posudzovať objektívne z hľadiska bežnej (normálnej) opatrnosti každého držiteľa. Aj keď sa však držitelia posudzujú bez ohľadu na ich duševnú vyspelosť, intelektuálne vlastnosti, vzdelanie, či životné skúsenosti, nebude omyl ospravedlniteľným, a teda držba dobromyseľnou, ak sa preukáže, že držiteľ musel o svojom omyle vedieť, napr. užívanie pozemku, o ktorom sa držiteľ domnieva, že je súčasťou jemu patriaceho iného pozemku. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo chybnej interpretácii všeobecne záväzného právneho predpisu, pričom zo znenia § 2 Zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky však vyplýva nevyvrátiteľná domnienka znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov uverejnených v Zbierke zákonov. Ospravedlniteľným bude preto len taký právny omyl, ktorý bude vychádzať z aplikácie objektívne nejasného ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu. Oprávnená držba však môže vzniknúť aj na základe domnelého (putatívneho) právneho dôvodu, vo vzťahu ku ktorému sa držiteľ dobromyseľne so zreteľom ku všetkým okolnostiam domnieva, že mu ním priznané právo svedčí. Pôjde najmä o prípady, ak sa držiteľ domnieva, že svoje vlastníctvo nestratil alebo ak v dôsledku nesprávneho zamerania alebo oplotenia užíva väčší pozemok, než mu prináleží. V zásade ale platí, že pre nadobudnutie oprávnenej držby sa právny titul výslovne nevyžaduje, pretože táto nie je viazaná na jeho existenciu, ale dobromyseľnosť držiteľa spočívajúcu v presvedčení, že mu vzhľadom na všetky okolnosti vec alebo právo patrí.
38. Z ustanovení Občianskeho zákonníka teda vyplýva, že vecné bremená môžu vznikať iba taxatívne vymedzenými spôsobmi. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danom prípade nebolo vecné bremeno spočívajúce v práve spoločného vchodu nikdy žiadnym zákonným spôsobom zriadené, keď žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že im právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, teda nepredložili titul, od ktorého právo zodpovedajúce vecnému bremenu odvodzujú.
39. Žalobcovia do konania predložili kúpnu zmluvu zo dňa 03. 06. 1983 (R I 679/83), na základe ktorej nadobudli do vlastníctva parcely registra „C“ č. XXX/X a č. XXX/X, pričom z tejto nevyplýva zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a to práva spoločného vchodu, ktorý sa nachádza na parc.č.
XXX/X. V zmluve sa len konštatuje, že z obsahu zmluvy registrovanej Štátnym notárstvom Trnava č. P. T. XXX/XX vyplýva pre vlastníkov parc. č. XXX/X a XXX/X právo spoločného vchodu, ktorý sa nachádza na parc. č. XXX/X. Takáto poznámka v kúpnej zmluve zo dňa 03. 06. 1983 nemôže podľa názoru súdu zakladať zriadenie vecného bremena, navyše, keď sa odkazuje na kúpnu zmluvu registrovanú pod č. P. T. XXX/XX, pričom podľa ustanovení Občianskeho zákonníka účinného do 31. 03. 1983 vecné bremená mohli vznikať len zo zákona. Každá zmluva o zriadení vecného bremena musí mať totiž písomnú formu a okrem iného musí obsahovať presné vymedzenie obsahu a rozsahu vecného bremena a pre eventuálne vymáhanie neplnenia povinnosti aj rozsah a spôsob výkonu vecného bremena (P. XX/XXXX). Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Okresného úradu Trnava zo dňa 21. 05. 2020, v odôvodnení ktorého sa konštatuje, že medzi účastníkmi zmluvy P. T. XXX/XX bol dohodnutý len osobný záväzok spočívajúci v umožnení spoločného vchodu a brány na parc. č. XXX/X, ktorý nemá charakter vecného práva, preto sa do katastra nehnuteľností nezapisuje, a z tohto dôvodu bolo potrebné opraviť chybu v katastrálnom operáte a zápis v časti C - ťarchy listu vlastníctva č. XXXX zrušiť.
40. Pokiaľ žalobcovia dobromyseľnosť vo vzťahu k výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu založili na obsahu kúpnej zmluvy z roku 1983, súd opätovne poukazuje na bod 39. odôvodnenia tohto rozsudku, keď z kúpnej zmluvy nevyplýva zriadenie vecného bremena - práva spoločného vchodu na pozemku parc. XXX/X vo vlastníctve žalovaných, pričom omyl žalobcov nemôže zhojiť ani následný chybný zápis práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na LV č. XXXX vykonaný v roku 1991.
41. Súd má za to, že omyl žalobcov nemožno posúdiť ako ospravedlniteľný, keď žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by v danom prípade postupovali s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno od nich spravodlivo požadovať s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalovaných, podľa ktorých žalobcovia boli oboznámení s obsahom zmluvy z roku 1982, teda s tým, že právo vchodu bolo dohodnuté len ako osobný záväzok, pretože v dobe uzatvárania kúpnej zmluvy v roku 1983 právo zodpovedajúce vecnému bremenu v katastri nehnuteľností zapísané nebolo. Žalobcovia pritom museli vedieť, že pre zriadenie vecného bremena sa okrem zmluvy vyžaduje aj jej registrácia štátnym notárstvom, resp. povolenie vkladu, pretože kúpnou zmluvou z roku 1983 sami zriaďovali vecné bremeno - právo užívania schodiska a toto vecné bremeno aj bolo registrované.
42. Pokiaľ žalobcovia chceli byť v konaní úspešní, museli rovnako preukázať existenciu povinnosti žalovaných strpieť výkon práva zodpovedajúcemu vecnému bremeno žalobcami. Kataster nehnuteľností je v zmysle Zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) verejný register a zároveň informačný systém obsahujúci geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností a údaje o právach k nim (vlastnícke práva, záložné práva, predkupné práva, vecné bremená, nájomné práva, práva vyplývajúce zo správy majetku štátu, obcí a vyšších územných celkov). Žalobcovia teda nahliadnutím do katastra nehnuteľností pri obvyklej opatrnosti mohli zistiť, či žalovaných ako vlastníkov dotknutej parc. č. XXX/X právo zodpovedajúce vecnému bremenu zaťažuje. Pokiaľ tak neurobili, nemožno konštatovať dobromyseľnosť žalobcov. Žalobcovia boli síce v omyle, že im právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, avšak ich omyl nemožno kvalifikovať ako ospravedlniteľný. Napokon v konaní ani nebolo sporné, že žalovaní nadobudli svoje nehnuteľnosti bez tiarch a vecné bremeno nebolo na liste vlastníctva č. XXXX zapísané.
43. Dobromyseľnosť žalobcov nemohla založiť ani skutočnosť, že žalovaní žalobcom nebránili vo výkone práva spoločného vchodu, ktorí toto právo odvodzovali len od osobného záväzku, pričom žalovaní aj po podaní žaloby prejavili ochotu a snahu vyriešiť spor mimosúdne, t. j. dohodou, resp. uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena.
44. Podporne súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 287/2006, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3MCdo 7/2008, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 2Cdon 431/1996, podľa ktorého „Pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti uspokojí len s ústnym tvrdením prevádzateľa, že s vlastníctvom nehnuteľností je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom táto okolnosť nie je uvedená v zmluve o prevode nehnuteľnosti a nadobúdateľ sa o existencii tohto práva nepresvedčí, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu toto právo prináleží, pretože pri normálnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, by si existenciu tohto práva, prípadne právneho titulu, ktorý mal za následok jeho vznik, overil.“.
45. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobcom nepatrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právo spoločného vchodu, nakoľko v súdenom prípade neboli splnené zákonom ustanovené podmienky pre nadobudnutie vecného bremena výkonom práva (vydržaním). Z uvedeného dôvodu nepovažoval súd potrebné sa vyjadrovať k námietke premlčania vznesenej z opatrnosti žalovanými, pretože pokiaľ žalobcom nepatrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu, nemôže začať plynúť ani osobitná desaťročná premlčania lehota upravená v ustanovení § 109 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo.
46. Navyše súd uvádza, že pokiaľ by aj žalobcom právo zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním svedčalo (čo však nie je tento prípad), právo zodpovedajúce vecnému bremenu by vzhľadom na námietku premlčania podanú žalovanými premlčané bolo, keď počiatok plynutia premlčacej lehoty je stanovený na posledný výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Žalovaný totiž námietku premlčania odôvodnili tým, že žalobcovia nehnuteľnosti minimálne od roku 2007 neužívajú, tieto chátrajú, sú vo veľmi zlom stave a dlhodobo odpojené od inžinierskych sietí, pričom žalobcovia tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nesporovali. Práve naopak, potvrdili, že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov je schátralá a odpojená od energií. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaných, že je irelevantné, či žalobcovia prejdú cez vchod a vecné bremeno využívajú, pričom odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 10Co/30/2012, v ktorom sa riešila otázka premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že to, že nehnuteľnosť nemá dodávky plynu, vody a elektriny, neznamená, že žalobcovia svoje právo zodpovedajúce vecnému bremenu nevykonávajú, súd toto vyjadrenie žalobcov posúdil ako neúčinné popretie skutkových tvrdení, keď žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu aj vykonávajú.
47. Súd z dôvodu hospodárnosti konania nevykonal dôkazy navrhované žalovanými, a to vyzvanie žalobcov na predloženie kúpnej zmluvy č. reg. P.. XXX/XX zo dňa 17. 04. 1991, a ohliadku nehnuteľnosti, nakoľko žalovaní nešpecifikovali, ktoré skutočnosti majú byť navrhovanými dôkazmi preukázané. Pokiaľ kúpnou zmluvou č. P. T.. XXX/XX malo byť preukázané, že jej predmetom mala byť len kúpa nehnuteľnosti - parc. č. XXX/X, táto skutočnosť nebola sporná, preto ju nebolo potrebné preukazovať. A ak navrhovaným dôkazom ohliadkou nehnuteľnosti mal byť preukázaný schátralý stav nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov, toto rovnako nebolo sporné, preto vykonanie tohto dôkazu považoval súd za nadbytočné.
48. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
49. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súdu potom nezostávalo iné ako žalobu zamietnuť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku.
50. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
51. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
53. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
54. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní plne úspešní, preto im súd vo výroku II. rozsudku priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
55. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.