Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2Co-39-2023.pdf
PDF · 108.42 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/39/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: B. R., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, XXX XX F., zastúpený: JUDr. František Komka, advokát so sídlom Hlavná 27, Prešov, IČO: 37 941 054, proti žalovaným: 1) W. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, XXX XX F., 2/ C. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, XXX XX F., 3/ E. E., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX D., 4/ G. T., nar. XX.X.XXXX, bytom H. R. XXX, XXX XX H. R., 5/ G. R., na neznámom mieste, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 6/ E. R., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, XXX XX F. 7/ F. D., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXXX/X, XXX XX F., 8/ R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. T. XXXX/X, XXX XX R. - N. U. H., 9/ G. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX D., XX/ B.. K. D., nar. X.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., XX/ G. R., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX D., XX/ E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXXX/XA, XXX XX D., XX/ H. F., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, XXX XX F., XX/ G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Z., XX/ G. R., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, XXX XX F., 16/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 17/ T. H., nar. XX.X.XXXX, bytom U. E. XXXX/XX, XXX XX E., XX/ W. H., nar. XX.X.XXXX, zomrel: XX.X.XXXX, naposledy bytom A. XXX, XX/ G. D., rod. H., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX L., XX/ T. G., rod. H., nar. XX.X.XXXX, bytom N. U. H. XX, XXX XX N. U. H., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného v 5. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 30.1.2023 č.k. 24C/6/2022-95 jednohlasne takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok okrem výroku I. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie voči žalovaným v 2., 3. a 4. rade zastavil. Žalobu voči žalovaným v 8., 9., 17., 18., 19. a 20. rade zamietol. Nariadil predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. F. zapísaných na LV č. XXX, parc. č. XX orná pôda vo výmere 6648 m2 a parc. č. XX, orná pôda vo výmere 1463 m2 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. F. s tým, že výťažok sa rozdelí medzi podielových spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. Čiastočné zastavenie konania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca vzal na pojednávaní žalobu späť voči žalovaným v 2., 3. a 4. rade, preto rozhodol o zastavení konania postupom podľa § 145 ods. 2 CSP. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako jeden z podielových spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými. Poukázal na ust. § 142 OZ a § 21 a nasl. zákona č. 180/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Mal za nesporné, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a toto spoluvlastníctvo je potrebné vyporiadať rozhodnutím súdu. Nebola sporná veľkosť podielov a účelné využitie nehnuteľností. Zistil, že reálne rozdelenie nehnuteľností v zmysle predloženého geometrického plánu nie je dobre možné ani účelné, nakoľko žalobca by si takýmto postupom odčlenil časť nehnuteľnosti, ktorá je vhodná na výstavbu, kým ostatným podielovým spoluvlastníkom by pripadla
časť nehnuteľnosti, ktorá je svahovitejšia a navrhovaným reálnym rozdelením by žalovaným pripadla menšia, resp. menej hodnotná časť nehnuteľnosti. Nakoľko ani jeden z podielových spoluvlastníkov sa nevyjadril, že má záujem o prikázanie nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, súd prvej inštancie rozhodol o nariadení predaja týchto nehnuteľností s tým, že predajom nehnuteľností dôjde k zrušeniu podielového spoluvlastníctva. Čiastočné zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že v zmysle aktuálnych výpisov z listov vlastníctva žalovaný v 8., 9., 17., 18., 19. a 20. rade títo nie sú evidovaní ako spoluvlastníci predmetných nehnuteľností. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku okrem výroku o čiastočnom zastavení konania podal včas odvolanie žalovaný v 5. rade, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, alternatívne navrhol rozsudok zmeniť v naznačenom smere v dôvodoch odvolania. Uvádza, že v napadnutom rozsudku chýba výrok rozhodnutia súdu o zrušení podielového spoluvlastníctva k parcelám, ktoré boli predmetom tohto súdneho konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné, nakoľko súd dostatočne a zrozumiteľne nevysvetlil, akými úvahami sa zaoberal keď dospel k právnemu záveru o nutnosti použitia až tretieho spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným parcelám, a teda o nutnosti nariadenia predaja sporných parciel. Súd zrozumiteľne a jasne nevysvetlil, prečo v danom prípade neprichádza do úvahy zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva buď reálnou deľbou alebo prikázaním veci za náhradu, prípadne tzv. kombinovaným spôsobom zrušenia a vyporiadnia podielového spoluvlastníctva. Žalovaný v 5. rade v priebehu konania požadoval, aby bola vyžiadaná územno- plánovacia informácia z obce F. za účelom preukázania funkčného využitia sporných parciel v rámci územného plánu obce F.. Súd prvej inštancie nevykonal navrhovaný dôkaz a zamietol návrh na doplnenie dokazovania. Požadované vyjadrenie k funkčnému využitiu sporných parciel žalovaný v 5. rade považuje za zásadné. Ak by totiž bolo preukázané, že parcela L. XX kat. úz. F. je v zmysle územného plánu určená na výstavbu či už v celku alebo len v časti, toto by zakladalo výnimku zo zákazu drobenia pozemkov, s ktorou počíta zákon č. 180/1995 v § 24 ods. 3, čo by znamenalo, že túto parcelu možno deliť. Objasnenie skutočností, a teda funkčné využitie sporných parciel je zásadné kvôli posúdeniu hodnoty samotných parciel. Parcela, ktorá je určená na výstavbu má vyššiu trhovú hodnotu ako parcela, ktorá je územným plánom obce určená na poľnohospodárske využitie. Ak súd zruší a vyporiada podielové spoluvlastníctvo k pozemku a to reálnou deľbou, prihliada aj na tú skutočnosť, aby novovytvorené parcely, ktoré pripadnú žalobcovi na jednej strane a žalovaným na druhej strane, boli hodnotovo rovnocenné. Zdôraznil, že súd v tomto konaní nie je viazaný žalobným petitom, preto mu nič nebráni po náležitom dokazovaní rozhodnúť aj iným spôsobom, ako to žalobca navrhuje. V tomto prípade sa súd obmedzil len na výpoveď žalovaného v 11. rade na pojednávaní, ktorý uviedol, že časť pozemku, ktorú žiada žalobca priznať do svojho výlučného vlastníctva, je v podstate terén vhodný do budúcna na výstavbu, avšak časť, ktorá má pripadnúť do podielového spoluvlastníctva ostatných žalovaných je terénom viac svahovitá, a táto parcela do budúcna podľa jeho názoru nie je využiteľná na výstavbu. Tieto skutočnosti uvádzané žalovaným v 11. rade neboli preukázané územnoplánovacou informáciou ani ohliadkou na mieste samom, a preto podľa žalovaného v 5. rade nemohli viesť súd k záveru, že rozdelenie veci nie je dobre možné ani účelné. Nemožno predsa považovať pre ustálenie spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva za smerodajný názor strany sporu pre budúce využitie parcely, pokiaľ tento nie je podložený územnoplánovacou informáciou zo strany obce F.. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani inými alternatívami rozdelenia sporných parciel, ktoré by prichádzali do úvahy po náležitom preukázaní skutočnosti, že rozdelenie parciel podľa návrhu žalobcu nie je dobre možné. Nesúhlasí ani so záverom súdu prvej inštancie v zmysle tom, že žiaden z podielových spoluvlastníkov sa nevyjadril, že má záujem o prikázanie nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, keďže žalobca v podaní zo 17.1.2023 uviedol, že pokiaľ by nastala procesná situácia, že by spoluvlastníci požadovali finančnú náhradu, ktorá by zodpovedala hodnote výšky ich spoluvlastníckeho podielu. Žalobca súhlasí, aby pripadli nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva. Uvedené nezodpovedá zisteniam súdu prvej inštancie, keďže bolo spoľahlivo preukázané, že žalobca má záujem aj o prikázanie sporných parciel do jeho výlučného vlastníctva, čo by následne absolútne vylučovalo možnosť pristúpenia súdu k tretiemu spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva - nariadeniu predaja. Zároveň chýba presné vyčíslenie ako sa má rozdeliť výťažok z predaja spornej nehnuteľnosti, pokiaľ už súd pristúpil k nariadeniu predaja týchto parciel. Súd prvej inštancie vo veci tak podľa žalovaného v 5. rade rozhodol predčasne, vážne pochybil keď sa nezaoberal návrhmi na doplnenie dokazovania, nezobral do úvahy súhlas žalobcu s prípadným prikázaním parciel do jeho výlučného vlastníctva, tým dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v
konečnom dôsledku tak vec nesprávne právne posúdil. Na základe týchto dôvodov navrhol žalovaný v 5. rade podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Proti rozsudku, a to proti výrokom II., III. a IV. podal včas odvolanie aj žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. S rozsudkom nesúhlasí, považuje ho neúplný, predčasný a nezákonný. Uviedol, že v tomto konaní musí súd bezpečne zistiť okruh spoluvlastníkov a rozsah ich podielov. Pokiaľ ide o navrhovaný spôsob vyporiadania, súd nie je viazaný podaným návrhom, a teda môže rozhodnúť, že zrušené spoluvlastníctvo bude vyporiadané aj inak, než je navrhované. Podstatné a záväzné však je, že súd musí pri rozhodovaní vychádzať z hľadísk uvedených v § 142 ods. 1 veta druhá OZ, ktorými sú veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci. Má za to, že predmet sporu predmetnej nehnuteľnosti sú druhovo určené ako orná pôda a sú reálne deliteľné. Preto žalobca zabezpečil ešte pred začatím konania geometrický plán, ktorým došlo k rozdeleniu nehnuteľnosti a vytvoreniu samostatnej časti ako novovytvorenej parcely CKN XXX/X orná pôda vo výmere 3034 m2, ktorá reálne zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu žalobcu k pôvodným parcelám CKN XX a CKN XX kat. úz. F.. Z dôvodu možnosti reálnej deľby nehnuteľností súd nedodržal záväzné poradie vysporiadania spoluvlastníctva a rozhodol o nariadení predaja týchto nehnuteľností, rozhodol nesprávne, preto takýto postup považuje žalobca za neprípustný, nezákonný, ba až svojvoľný.
5. Žalovaný v 1. rade sa vyjadril, že nesúhlasí s rozsudkom v tejto veci. Nesúhlasí s predajom nehnuteľnosti tak, ako je to uvedené v predmetnom rozsudku, navrhuje rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že uvedená vec musí byť súdom pre nemožnosť reálneho delenia zamietnutá.
6. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku I. v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Zb. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolania strán sporu sú opodstatnené.
7. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie (okrem výroku I.) z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tomto konaní sa súd prvej inštancie nevyporiadal so všetkými námietkami strán ohľadom spôsobu zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj s návrhmi na ďalšie dokazovanie vo veci, čím došlo zo strany súdu prvej inštancie k vydaniu nepreskúmateľného rozhodnutia, pričom nepreskúmateľnosť rozhodnutia je porušením práva strán na spravodlivý proces. Aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, či Ústavného súdu SR vyplýva, že súdne rozhodnutie vyžaduje, aby obsahovalo odpoveď na námietky vznášané stranami sporu, pričom práve dostatočné dôvody musia byť uvedené ku skutočnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci. V prípade, ak súd v odôvodnení nereaguje, resp. nesprávne reaguje na zásadné a relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené stranami sporu, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti.
8. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nepochybne je porušením práva strany sporu na spravodlivý proces. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry ESĽP ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade o použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04). Z práva na spravodlivé súdneho konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinnými námietkami, argumentmi a návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie o veci (napr. I. ÚS 46/05).
9. Predmetom daného konania je návrh žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané v kat. úz. F. k parcele č. XX - orná pôda vo výmere 6648 m2 zapísanej na LV č. XXX a k parcele č. XX - orná pôda vo výmere 1463 m2 zapísanej na LV č. XXX.
10. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
11. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
12. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
13. Zmyslom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotnoprávnych vzťahov odvíjajúcich sa od spoločnej veci a vyporiadanie doterajších vzťahov k nej. Predmetom vyporiadania preto môže byť len celá vec a nielen jej spoluvlastnícky podiel, aj keď len on môže byť v konkrétnom prípade vyporiadaním dotknutý. Takýto záver vyplýva z konštantnej judikatúry súdov v rozhodovaní v týchto veciach. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní a ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne sa pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
14. Občiansky zákonník vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže byť nútený, aby zotrval v spoluvlastníctve, dáva v citovaných zákonných ustanoveniach prednosť dohode spoluvlastníkov, v ktorej dojednajú niektorý zo spôsobov vyporiadania uvedených v § 142 OZ. Zvolený spôsob vyporiadania nemá spočívať len v poskytnutí náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale má viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať návrh na súd na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ vzťahujúce sa na tento prípad neustanovuje iba výpočet spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania. Reálne rozdelenie podľa podielov (prvý spôsob) prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Rozdelením nemusia vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú výmeru, rovnakú kultúru, bonitu) a na tieto okolnosti sa v praxi súdov pri vyporiadaní prihliada tým, že sa vyjadrí primeraná peňažná náhrada, ktorá sa priznáva príslušnému spoluvlastníkovi.
15. Odvolací súd zdôrazňuje, že poradím jednotlivých spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva upravených Občianskych zákonníkom je súd viazaný. Prvým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov a jedná sa aj o najprirodzenejší spôsob likvidácie spoluvlastníckych vzťahov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich
vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľností súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Zb.). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, je potrebné vyhotoviť geometrický plán, ktorý je podkladom na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností a ktorý sa stáva súčasťou rozsudku.
16. Súd prvej inštancie sa predovšetkým nesprávnym spôsobom vyporiadal s tým, či s ohľadom na druh nehnuteľností (orná pôda vo výmere 6648 m2 a 1463 m2) je potrebné aplikovať aj ust. § 23 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Zb. v znení neskorších predpisov.
17. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Zb. v znení neskorších predpisov v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastaveného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.
18. Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve, vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3000 m2 ak ide o poľnohospodársky pozemok alebo pozemok menší ako 5000 m2 ak ide o lesný pozemok.
19. Podľa § 24 ods. 3 citovaného zákona podľa § 22 a § 23 sa nepostupuje, ak a) sa pozemok uvedený v § 21 ods. 1 rozdeľuje na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav, b) ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa osobitného predpisu, c) sa odčleňuje časť pozemku od pozemku, ktorý je uvedený v § 1 ods. 1, a táto časť sa pričleňuje k susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok, d) ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady v území určenom územným plánom obce na záhradkárske a rekreačné účely.
20. Súčasťou právnej konštrukcie pozemkového vlastníctva je verejná evidencia pozemkov a právnych vzťahov k nim. Táto evidencia má zásadný, často konštitutívny význam pre vznik a trvanie právnych vzťahov a v podstate i pre právnu existenciu pozemkov ako predmetu majetkových vzťahov. Za dobu od vzniku platného individuálneho pozemkového vlastníctva na území Slovenskej republiky prakticky nebola táto evidencia v úplnosti a komplexnosti uskutočnená, naopak jej úplnosť a dokonalosť bola oslabovaná rôznymi historicky podmienenými vplyvmi, až napokon sa po určité obdobie prestala viesť celkom. Opatrenia uvedené v § 21 až § 24 zákona č. 180/1995 Z.z. vychádzajú z neúnosného stupňa rozdrobenosti pozemkového vlastníctva v Slovenskej republike a snahou zákonodarcu bolo obmedzenie ich ďalšieho drobenia. Tento návrh predpokladá spojenie ekonomických a administratívnoprávnych nástrojov obmedzenia drobenia poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Obmedzenia sa netýkajú všetkých druhov pozemkov a vychádzajú predovšetkým z kritérií zabezpečenia funkčnosti poľnohospodárskej a lesnej výroby. Uvedené obmedzenia ale nie sú pritom absolútne, pretože je možné vytvárať i menšie pozemky, ak to nebude v rozpore s účelom ich použitia, čo je spravidla vyjadrené v schválenom územnom pláne alebo v schválenom projekte pozemkových úprav.
21. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon), mestá a obce s viac ako 2000 obyvateľmi sú povinné mať územný plán obce. Ostatné obce sú povinné mať územný plán obce, ak treba riešiť koncepciu ich územného rozvoja, uskutočniť rozsiahlu novú výstavbu a prestavbu v obci alebo umiestniť verejnoprospešné stavby, resp. to vyplýva zo záväznej časti územného plánu regiónu, najmä na splnenie medzinárodných záväzkov, alebo na umiestnenie verejného dopravného a technického vybavenia územia celoštátneho významu.
22. Medzi stranami konania nebolo sporné, že obe parcely EKN XX a EKN XX sa nachádzajú v bezprostrednom susedstve s pozemkami, za ktorými sa končí intravilán obce F..
23. So zreteľom na túto situáciu, žalovaný v 5. rade navrhoval v priebehu prvoinštančného konania doplniť dokazovanie predložením územnoplánovacej informácie obce F., ktorá by preukazovala funkčné
využitie sporných parciel, a teda na aké využitie sú určené, keď táto informácia by mohla zároveň preukazovať aj výnimku zo zákazu drobenia pozemkov podľa § 21 a nasl. zákona č. 180/1995 Z.z. (predovšetkým z dôvodu odčlenenia dielu 2 z pôvodnej parcely EKN XX, podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX). Tento návrh na doplnenie dokazovania, vyjadrený v podaní z 15.12.2022 (č.l. 68) zopakoval zástupca žalovaného v piatom rade aj na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 30.1.2023.
24. Súd prvej inštancie pritom nemal dôvod neakceptovať tento návrh na vykonanie uvedeného dôkazu, pričom s ohľadom na dĺžku konania a procesnú aktivitu žalovaného v 5. rade nemožno konštatovať, že by išlo o oneskorene podaný návrh na vykonanie dokazovania, ktorý je navyše akceptovateľný práve v tomto druhu sporu. Vyriešenie tejto otázky je podstatné pre rozhodnutie o veci a nepochybné zistenie, či možno akceptovať návrh žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu v poradí prvým spôsobom, predpokladaným v § 142 ods. 1 OZ, a teda rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov.
25. Súd prvej inštancie preto pochybil, ak s ohľadom na charakter veci neakceptoval uvádzaný návrh na vykonanie dokazovania v naznačenom smere.
26. Už vôbec nie je z obsahu preskúmavaného rozhodnutia zrejmé, na základe čoho prvoinštančný súd vyhodnotil, že žiaden z podielových spoluvlastníkov nemá o nehnuteľnosti v ich celom rozsahu záujem a nariadil ich predaj. Toto konštatovanie je priamo v rozpore s vyjadrením žalobcu, obsiahnutým v jeho písomnom podaní zo dňa 17.1.2023 (č.l. 80), v ktorom súhlasil aj s takým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, aby do jeho výlučného vlastníctva boli prikázané obe parcely vedené na LV č. XXX a LV č. XXX, kat. úz. F..
27. Ako predčasný sa napokon javí aj záver prvoinštančného súdu o tom, že ostávajúce časti parciel (pri prípadnom rešpektovaní výnimky plynúcej z ust. § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z.), ktoré by ostali v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, sa nachádzajú v teréne svahovitom a menej hodnotnom ako nehnuteľnosti vytvorené geometrickým plánom č. 110/2020, ktorý v konaní predložil žalobca. K tomuto zisteniu pritom nebolo vykonané žiadne dokazovanie, ktorého závery by boli podložené napr. spomínanou územnoplánovacou informáciou zo strany obce F..
28. So zreteľom na všetky uvádzané dôvody je rozhodnutie súdu prvej inštancie predčasné, keďže vo veci neboli vykonané všetky navrhované dôkazy, výsledky ktorých by odôvodňovali zákonné a spravodlivé usporiadanie budúcich vzťahov strán sporu z existujúceho podielového spoluvlastníctva daných nehnuteľností. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku I. zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vrátil mu vec na ďalšie konanie tak, ako to ukladá § 391 ods. 1 CSP.
29. Ako bolo odvolacím súdom vyššie naznačené, úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vykonať všetky doteraz navrhnuté dôkazy, konkrétne dôkazy navrhované žalovaným v 5. rade, za účelom nepochybného zistenia dôvodnosti aplikácie ust. § 21 a nasl. zákona č. 180/1995 Z.z. pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán s ohľadom na charakter a druh predmetných nehnuteľností. Pri novom rozhodnutí o veci v závislosti od vykonaného dokazovania súd prvej inštancie prihliadne na veľkosť spoluvlastníckych podielov strán sporu a na budúce účelné využitie nehnuteľností. Je potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní reálnej deliteľnosti pozemku je potrebné brať do úvahy aj prístup ku komunikáciám, účelnosti technického spôsobu navrhovaného riešenia rozdelenia, prihliadnuť aj na tvar, celkovú plochu a veľkosť pozemku. Cieľom reálneho rozdelenia je to, aby aj po rozdelení pozemkov mohli bývalí spoluvlastníci dobre užívať jednotlivé novovytvorené pozemky. Je ďalej zrejmé, že žalobca vyjadril záujem aj o prikázanie týchto nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva, a preto zatiaľ nemožno akceptovať to, aby sa nariadil predaj týchto nehnuteľností tak, ako to bolo realizované v preskúmavanom rozhodnutí. Súd prvej inštancie sa napokon dôsledne vyporiada s okruhom strán sporu na strane žalovaných tak, aby pasívna vecná legitimácia zodpovedala všetkým podielovým spoluvlastníkom aktuálne zapísaným na LV č. XXX a LV č. XXX, kat. úz. F..
30. Všetky takto zistené okolnosti súd prvej inštancie opätovne vyhodnotí a rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo predpokladom určeným v ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).