Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Sas-17-2025.pdf
PDF · 128.58 KB
Case nature
Area
Subarea
32Sas/17/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Šamuovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 610 729 7339 0 zo dňa 31.01.2025, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 610 729 7339 0 zo dňa 31.01.2025 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 610 729 7339 0 zo dňa 30.10.2024 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 610 729 7339 0 zo dňa 30.10.2024 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“) rozhodla podľa § 60 ods. 2, § 65, § 82, § 255 ods. 5 a § 293gb ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) o priznaní starobného dôchodku v sume 307,70 eur mesačne od 29.09.2024. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu vyplýva, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 63 rokov a 2 kalendárnych mesiacov dňa 29.09.2024, ku ktorému získal 7 740 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 21 rokov a 75 dní, pričom poukázal na jeho presný rozpis v Osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvoril prílohu rozhodnutia prvostupňového orgánu. Do uvedeného obdobia nebolo započítané obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie po 31.12.2003, nakoľko nejde o obdobie dôchodkového poistenia, zároveň ďalšie obdobia, ktoré by bolo možné započítať neboli preukázané, t. j. nebolo započítané ani obdobie, ktoré bolo zhodnotené na účely priznaného výsluhového dôchodku, čím sa dané obdobie s poukazom na § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia. Záverom prvostupňový orgán uzavrel, že nakoľko žalobca nezískal najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia, nesplnil tak jednu z podmienok na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.
2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie zo dňa 20.12.2024, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ žalovaného rozhodnutím č. 610 729 7339 0 zo dňa 31.01.2025 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie
prvostupňového orgánu. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný zhrnul doterajší priebeh administratívneho konania, závery prvostupňového orgánu, poukázal na príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení a vyjadril sa k odvolaniu žalobcu. Žalovaný v prvom rade zdôraznil, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný od 01.02.2011 podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), na účely ktorého mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 30.03.1981 do 23.03.1983 a doba služobného pomeru od 07.11.1983 do 31.01.2011. Žalovaný preto konštatoval, že nakoľko žalobcovi bolo uvedené obdobie zhodnotené na účely výsluhového dôchodku, a zároveň služobný pomer žalobcu nebol zaradený v I. a II. kategórií funkcií, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa doba zhodnotená na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok. V rámci odôvodnenia rozhodnutia žalovaný konkrétne rozobral, ktoré doby boli zhodnotené (a ktoré nie) vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Námietku žalobcu ohľadom diskriminácie Sociálnej poisťovne neakceptoval, nakoľko neobsahuje skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne dospieť k záveru o predpojatosti, resp. diskriminačnom správaní Sociálnej poisťovne, resp. žalobca nepreukázal, že by Sociálna poisťovňa vo vecne totožných prípadoch rozhodovala rôzne. Postup, ktorý je v súlade so zákonom, nemožno podľa žalovaného považovať za diskriminačný alebo nepriateľský voči žalobcovi.
II.
Súdne konanie
3. Správnou žalobou zo dňa 07.04.2025, doručenou správnemu súdu listinne (pošta) dňa 09.04.2025, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového orgánu a vrátania veci na ďalšie konanie. V rámci správnej žaloby žalobca uviedol, že nežiada o nariadenie pojednávania.
4. Dôvodom podania správnej žaloby bolo nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, kedy nezapočítal pri výpočte starobného dôchodku všetky doby poistenia, hoci boli preukázané dokladmi, a ktoré sú aj v evidencii žalovaného. Podľa žalobcu je pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky, a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená, teda v jeho prípade aj obdobie od roku 1993 do roku 2007. Táto povinnosť vyplýva aj z čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej len „Dohovor č. 128“). Sociálna poisťovňa tak pri výpočte starobného dôchodku neakceptovala § 3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) (ďalej len „antidiskriminačný zákon“), čím postupovala voči žalobcovi diskriminačne. Na podporu svojich tvrdení žalobca záverom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011. Prílohou správnej žaloby boli nasledovné dokumenty: rozhodnutie prvostupňového orgánu, potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 24.04.2019, evidenčné listy (vydané: ČSAD, n. p. B. Bystrica; TZ VRSR, n. p.; Okresný národný výbor Žilina; Technické služby mesta Žilina; Okresná správa Zboru požiarnej ochrany; Okresný úrad v Žiline, Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Žiline) a rozhodnutie žalovaného.
5. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 03.06.2025, ktorým v prvom rade zhrnul priebeh administratívneho konania, poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení a uviedol k žalobným námietkam nasledovné. Keďže žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, doba, ktorá bola zhodnotená na jeho účely, sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Zároveň služobný pomer žalobcu nebol zaradený v I. a II .kategórií funkcií, a teda neboli u neho splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru č. 128. Žalovaný konštatoval, že žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok vo výške 307,70 eur mesačne, čo zodpovedá preukázanému obdobiu dôchodkového poistenia a v sume vymeriavacích základov za kalendárne roky rozhodujúceho obdobia. Naďalej sa tak pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré považuje za správne, a zároveň ktoré je vecne totožné s rozhodnutím prvostupňového orgánu. K nariadeniu pojednávania uviedol, že nežiada o jeho nariadenie.
6. Dňa 24.07.2025 bolo správnemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.
7. Na repliku žalobcu už žalovaný nereagoval.
III.
Relevantná právna úprava
8. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
9. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
10. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
11. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
14. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.
15. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
16. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.
17. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
19. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
21. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak
23. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
IV.
Posúdenie veci správnym súdom
24. Správny súd prv, než pristúpil k meritórnemu rozhodnutiu, preskúmal splnenie procesných podmienok podľa § 97 SSP a zistil o. i., že v danom prípade sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP), bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), včas [rozhodnutie žalovaného bolo oznámené žalobcovi dňa 12.02.2025 a správna žaloba bola podaná listinne (pošta) dňa 07.04.2025] (§ 181 ods. 1 SSP) a správny súd je vecne a miestne príslušný súd na konanie o danej správnej žalobe (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP).
25. Následne správny súd preskúmal správnu žalobu, vyjadrenia účastníkov konania ako aj žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie, vrátane priebehu administratívneho konania na základe predloženého administratívneho spisu, a to nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov v zmysle § 134 ods. 2 písm. d) SSP, nakoľko sa v danom prípade jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, v prípade ktorej správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP nie je viazaný žalobnými bodmi.
26. V predmetnej veci rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, v súlade s prejavenou vôľou oboch účastníkov konania, a keďže nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by bolo nevyhnutné nariadiť pojednávanie podľa § 170 ods. 1 SSP, správny súd postupom podľa § 137 ods. 4 SSP rozsudok verejne vyhlásil, a to najmenej päť dní po tom, čo bolo oznámenie o termíne a mieste verejného vyhlásenia rozsudku zverejnené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke.
27. Predmetom správnej žaloby bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného (vrátane prvostupňového orgánu) vo veci posúdenia žiadosti žalobcu o starobný dôchodok, a to najmä vo vzťahu k určeniu obdobia dôchodkového poistenia, v ktorom nebolo zohľadnené obdobie poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia.
28. Z obsahu administratívneho spisu a súdneho spisu mal správny súd za preukázané nasledovné skutočnosti:
· žalobca požiadal o starobný dôchodok na predpísanom tlačive dňa 02.10.2024; · starobný dôchodok žiadal priznať od 29.09.2024, t. j. od dovŕšenia 63 rokov a 2 mesiacov veku podľa § 293fw a prílohy č. 3a) zákona o sociálnom poistení; · žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku od 01.02.2011, na výpočet ktorého bola zhodnotená doba: · základnej vojenskej služby od 30.03.1981 do 23.03.1983 v II. pracovnej kategórii; · služobného pomeru v HaZZ od 07.11.1983 do 31.12.1999 v II. pracovnej kategórií a · služobného pomeru v HaZZ od 01.01.2000 do 31.01.2011 v III. pracovnej kategórií, čo predstavuje 29 rokov a 87 dní; · z osobného listu dôchodkového poistenia bolo preukázateľne zistené, že žalobca získal za obdobie od 01.09.1976 do 28.09.2024 celkovo 7 740 dní (t. j. 21 rokov a 75 dní) dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia; · o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok bolo rozhodnuté rozhodnutím prvostupňového orgánu, ktoré bolo následne potvrdené rozhodnutím žalovaného.
29. V nadväznosti na dosiaľ uvedené, tak v predmetnej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné či doba, ktorá bola žalobcovi zhodnotená pre priznanie výsluhového dôchodku, má byť zhodnotená aj pre účely posúdenia nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení.
30. Právna úprava v systéme sociálneho poistenia a zabezpečenia rozlišuje všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia, ktoré sú založené na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní, ale vzťahuje sa len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca. Z uvedeného tak možno vyvodiť záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.
31. V problematike konkurencie systémov sociálneho poistenia a zabezpečenia existuje pomerne rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“), ktorá obdobné prípady detailne analyzuje, napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2013, podľa ktorého cit.: „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom, krátenia ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. ... Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu
poistenia vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku“, alebo aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, z ktorého vyplýva: „Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.“. Rozhodovacia prax vzťahu výsluhového a starobného dôchodku bola jednoznačne zjednotená rozhodnutím veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024, podľa ktorého cit.: „Podľa názoru veľkého senátu teda aj v prípade priznávania predčasných starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov je potrebné do doby poistenia započítať aj dobu služby, aj keď bola zohľadnená pre priznanie výsluhového dôchodku. Veľký senát nevzhliadol žiaden racionálny dôvod, aby premisy a závery vyslovené najvyššími súdnymi autoritami ohľadne priznávania starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov neuplatnil aj na prípady priznávania predčasných starobných dôchodkov takýmto žiadateľom. Ako bolo vyššie uvedené, aj predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle III. časti Dohovoru, má teda rovnaký charakter ako starobný dôchodok a pri jeho priznávaní majú byť uplatnené zásadne rovnaké princípy deklarované v judikatúre o priznávaní starobných dôchodkov. Takýmto základným princípom je i hodnotenie doby výkonu služby ako doby poistenia podľa zákona o sociálnom poistení za súčasného krátenia výslednej starobnej dávky. Inak by došlo k nenáležitej a neodôvodnenej diskriminácii žiadateľov o predčasný starobný dôchodok, poberajúcich výsluhový dôchodok, oproti poberateľom výsluhových dôchodkov, ktorí požiadali o starobný dôchodok.“ Hoci daná vec sa týkala predčasného starobného dôchodku, nič to nemení na skutočnosti, že záver prijatý veľkým senátom je v plnom rozsahu aplikovateľný aj na starobný dôchodok.
32. Z uvedených záverov je zrejmé, že hoci vnútroštátna právna úprava nereflektuje na požiadavky stanovené v čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, je preto úlohou správnych súdov, aby výkladom relevantných predpisov spôsobom konformným s Ústavou Slovenskej republiky preklenuli túto nedokonalosť tak, aby bolo zachované právo na primerané hmotné zabezpečenie.
33. Vychádzajúc z vyššie citovaných rozhodnutí je správny súd toho názoru, že na účely posudzovania nároku a následne aj výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení započítať aj dobu, ktorá bola hodnotená pre účely priznania výsluhového dôchodku, nakoľko dôchodok z osobitného systému poistenia má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecného systému sociálneho poistenia charakter dávky v starobe v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady, kedy sa určuje výška invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v zmysle ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z. Správny súd tak nepovažoval argumentáciu žalovaného ohľadom výkladu § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho poistenia nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto nemôže byť žalobcovi zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, t. j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia, za správnu a udržateľnú. Výklad uvedených ustanovení poskytol kasačný súd opakovane vo svojich rozhodnutiach, okrem vyššie citovaného rozsudku sp. zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009, aj napr. v rozsudku sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019, v zmysle ktorého cit.: „Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme)“. Z ustálenej
judikatúry tak jednoznačne vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, mala Sociálna poisťovňa hodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme poistenia.
34. Na predídenie vyplácania dôchodku duplicitne za to isté obdobie dôchodkového poistenia sa pri určení výšky starobného dôchodku v prípade konkurencie týchto systémov sociálneho poistenia a zabezpečenia, za súčasnej aplikácie čl. 19 a 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, postupuje tak, že sa vypočíta teoretická suma starobného dôchodku, kde sa zhodnotia všetky doby poistenia, teda vo všeobecnom aj osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) a takto vypočítaný dôchodok sa bude krátiť koeficientom určeným ako podiel doby poistenia získanej z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (delenec) a súčtu doby poistenia vo všeobecnom systéme poistenia aj doby v osobitnom systéme (deliteľ), najviac o sumu výsluhového dôchodku. Odlišným postupom by sa doby poistenia poistenca stratili a neboli by zohľadnené spôsobom zodpovedajúcim zámeru zákona.
35. Správny súd sa zaoberal aj argumentáciou žalovaného týkajúcou sa vplyvu nezaradenia výkonu služby hasiča do zvýhodnenej I. resp. II. kategórie funkcií pre účely určenia starobného dôchodku. Aj táto námietka už bola viackrát rozoberaná v rámci judikatúry kasačného súdu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017), v zmysle ktorej postup podľa Dohovoru č. 128 sa nevzťahuje len na tých výsluhových dôchodcov, ktorí vykonávali službu zhodnotenú pre výsluhový dôchodok a zaradenú v I. alebo II. kategórií funkcií, ale na každého bez ohľadu na zaradenie do tej-ktorej kategórie funkcií. Zároveň konštantná judikatúra najvyšších súdnych autorít sa vzťahuje aj na hasičov, pretože pod pojmom „policajt“ sa v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. označuje aj príslušník Hasičského a záchranného zboru. To znamená, že judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. resp. v II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku, ale vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenia v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. A preto argumentácia žalovaného o nemožnosti postupu pri hodnotení doby služby žalobcu podľa ustálenej judikatúry z dôvodu, že nebol zaradený v I. či II. kategórií funkcií, a ani aplikovať § 274 zákona o sociálnom poistení je absolútne irelevantná, nakoľko výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. výkon služobného pomeru vo zvýhodnenej pracovnej kategórii má vplyv na zníženie dôchodkového veku, ale netýka sa vymedzenia dôb dôchodkového poistenia. Nad rámec uvedeného správny súd považoval za potrebné upriamiť pozornosť na evidenčné listy (ktoré tvoria prílohu správnej žaloby, ale sú aj súčasťou administratívneho spisu), ako aj Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcia personálnych a sociálnych činností zo dňa 29.07.2020, z ktorých vyplýva, že základná vojenská služba a výkon služby v HaZZ od 07.11.1983 do 31.12.1999 boli zaradené do II. pracovnej kategórie, napriek tomu prvostupňový orgán i žalovaný konštatovali, že žalobca nevykonával službu ani v jednej z uvedených kategórií. Teda aj v tomto bode mohol správny súd konštatovať nesprávne právne posúdenie veci žalovaným.
36. Orbiter dictum považoval správny súd za potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/59/2012 zo dňa 13.08.2013, týkajúci sa viazanosti orgánov verejnej správy vysloveným právnym názorom, a síce o. i. aj orgán verejnej správy je povinný zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, a ktoré sú mu nepochybne známe či už z iniciatívy účastníkov, alebo z dôvodu oficiality jeho činnosti. Pokiaľ orgán verejnej správy (ako prvostupňový orgán tak i odvolací orgán) vo svojom konaní a rozhodovaní nerešpektoval ustálenú súdnu prax, a teda záväzný právny názor týkajúci sa započítateľnosti celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok z osobitného systému dôchodkového poistenia s následným určením sumy starobného dôchodku postupom krátenia podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, v takom prípade nie je možné rozhodnutie považovať za zákonné.
37. Napriek vyššie uvedenému správny súd na margo žalobcom uplatnenej námietky diskriminačného konania Sociálnej poisťovne dodáva, že v zmysle § 6 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení sociálna poisťovňa ako orgán rozhodujúci v oblasti sociálneho poistenia je povinná zaobchádzať s každým poistencom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Jednotlivé formy diskriminácie následne upravuje antidiskriminačný zákon, podľa ktorého priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa
mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu. O priamej alebo nepriamej diskriminácii možno hovoriť vtedy, ak existuje rozdiel v (potenciálnom) zaobchádzaní s dvoma odlišnými osobami. Nemôže ísť teda o diskrimináciu, ak neexistuje iná osoba v porovnateľnom postavení ako osoba, ktorá bola údajne diskriminovaná, s ktorou sa alebo by sa zaobchádzalo odlišne. Z rovnakého predpokladu vychádza aj čl. 2 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, na ktorej implementáciu slúži zákon č. 365/2004 Z. z. (k všeobecným východiskám viď napr. rozsudok Súdneho dvora z 22. januára 2019, C-193/2017, Cresco Investigation, ods. 37, 38, 41 až 43). Postup sociálnej poisťovne v tej ktorej veci závisí od konkrétneho prípadu a jeho skutkových okolností, t. j. každý prípad posudzuje individuálne pri objektívnom zhodnotení veci a bez uplatňovania subjektívnych prvkov ako je hodnotenie poistencov na základe rasy, vierovyznania, pohlavia a i. Preto ak sociálna poisťovňa rozhoduje v skutkovo podobných veciach, neznamená to, že rozhodne rovnako, ale vždy bude postupovať podľa konkrétnych skutkových okolností jednotlivého prípadu aplikujúc príslušné právne predpisy. V nadväznosti na uvedené tak nemožno konštatovať, že pokiaľ Sociálna poisťovňa nerozhodne podľa subjektívnej predstavy poistenca, automaticky k nemu pristupovala diskriminačne. Z administratívneho spisu nevyplýva žiadne konanie žalovaného resp. prvostupňového orgánu, ktoré by čo i len naznačovalo diskriminačný charakter.
38. V kontexte vyššie uvedeného správny súd mohol konštatovať, že hoci žalovaný i prvostupňový orgán dostatočne zistili skutkový stav, nesprávne ho však právne posúdili, keď nezohľadnili obdobie dôchodkového poistenia nadobudnuté v osobitnom systéme sociálneho poistenia na účely rozhodnutia o starobnom dôchodku, čím bolo porušené žalobcovo ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, keďže za primerané sa považuje také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/2/2015 z 24.08.2016).
39. Správny súd tak dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového orgánu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, čo svedčí o dôvodnosti podanej správnej žaloby a naplnenia dôvodu na ich zrušenie. Nakoľko je potrebné opätovné posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok, správny súd zároveň vrátil vec prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
V.
Záver a rozhodnutie o trovách konania
40. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP (výrok I).
41. Úlohou prvostupňového orgánu tak bude opätovne posúdiť žiadosť žalobcu o starobný dôchodok v súlade s ustálenou judikatúrou vyšších súdnych autorít, a zároveň toto svoje nové rozhodnutie náležite odôvodniť. To všetko pri viazanosti právnym názorom správneho súdu formulovaným v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.
42. Keďže žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II).
43. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd v súlade s § 175 ods. 2 SSP, a teda po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania ) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. ( § 449 ods. 1, 2 SSP ).
O kasačnej sťažnosti rozhodne podľa § 438 ods. 2 SSP Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V Banskej Bystrici dňa 21. septembra 2026
JUDr. Monika Šamuová
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Magdaléna Morongová