Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/173/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobcu: L. P., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: XXX S., XXX XX, právne zastúpeného: JUDr. Helena Čerešňová, advokátka, so sídlom Horné predmestie 261/16, 900 21 Svätý Jur, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102226994/2019 zo dňa 24.09.2019 takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím č. 102226994/2019 zo dňa 24.09.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“ alebo „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej aj ako „správca dane“) č. 1384112/2017 zo dňa 11.10.2017, ktorým správca dane podľa daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 219 452,16 eur za zdaňovacie obdobie január 2009.

2. Daňový úrad Trnava rozhodnutím č. 1384112/2017 zo dňa 11.10.2017, vydanom po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/395764/2014/5098 zo dňa 05.09.2014, ako aj rozhodnutia správcu dane č. 9214401/5/4970646/2013/Vla zo dňa 06.11.2013 rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. -356 zo dňa 29. septembra 2016 skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa odpočet dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) viaže; nepreukázal, že obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a osobami uvedenými na faktúrach. Dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bolo neuznanie žalobcom uplatneného odpočtu dane v zdaňovacom období január 2009 v sume 102 067,20 Eur za nákup tovaru - bravčových polovičiek od deklarovaného dodávateľa MEAT SK, s.r.o. V súvislosti s týmto zdaniteľným plnením sa v rámci daňovej kontroly nepotvrdil reálny základ dodávok tovaru od uvedeného dodávateľa žalobcu, a teda záverom bolo konštatovanie o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Ďalším dôvodom dodatočného určenia dane bola skutočnosť, že žalobca nepriznal nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, a to nadobudnutie tovaru z Českej republiky od platiteľa Masocentrum CZ, s.r.o. so sídlom v Českej republike, vo výške, aká bola zistená v priebehu daňovej kontroly, neúčtoval tiež jeho obstaranie v záznamoch DPH, v účtovníctve, pričom v daňovom priznaní na DPH za január 2009 mal

žalobca priznané nadobudnutie tovaru od uvedeného českého dodávateľa len z časti. Preto správca dane konštatoval, že žalobca nepreukázal, že pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona o DPH má na faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru podľa § 51 ods. 1 písm. c) citovaného zákona a rovnako žalobca nepreukázal, že by viedol podrobné záznamy o prijatých tovaroch a službách, osobitne o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Preto podľa skutkových a vecných záverov daňových orgánov oboch stupňov žalobca nemal právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) v spojení s § 51 ods. 1 písm. c) zákona o DPH.

3. Správca dane preveroval v predmetnom zdaňovacom období žalobcom dodávky tovaru od deklarovaných dodávateľov, a to obchodných spoločností MEAT SK, s.r.o., Ostwerke s.r.o. a GIBALEX spol. s r.o.

4. Po vykonanom a doplnenom dokazovaní daňový orgán prvého stupňa konštatoval, že obchodné transakcie deklarované vo faktúrach predložených žalobcom ku kontrole za január - december 2009 sa neuskutočnili, a preto dodávateľom spoločnostiam MEAT SK, s.r.o., Ostwerke s.r.o. a GIBALEX spol. s r.o. nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru v súlade s § 19 zákona o DPH a kontrolovanému žalobcovi tak nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúr od týchto deklarovaných dodávateľov podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správca dane doplnil, že cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií založených len na fakturácii tovaru, bez reálneho plnenia bolo neoprávnené uplatnenie odpočítania DPH, čerpanie nadmerných odpočtov v reťazci obchodníkov s bravčovým mäsom a v konečnom dôsledku zneužitie výhody DPH. Správca dane poukázal tiež na to, že žalobca ako daňový subjekt vo vzťahu k zisteniam správcu dane neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil pochybnosti o tom, že sa zdaniteľné obchody reálne uskutočnili dodávateľmi uvedenými na faktúre. Uviedol, že nevykonal len formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach, pričom dospel k záveru, že obchody s tovarmi neboli reálne uskutočnené - išlo len o fiktívne fakturačné obchody. V tejto súvislosti poukázal na to, že predmetom obchodu bolo dodanie toho istého tovaru - bravčového mäsa - polovičiek medzi minimálne troma subjektmi, s dodaním mäsa sa viazala jedna preprava tovaru, dodávky sú idúce časovo po sebe a zakladajú fyzický pohyb tovaru, ktorý sa uskutočňuje priamo od prvého dodávateľa z EÚ (Českej republiky) k poslednému odberateľovi (daňový subjekt), kde preprava končila. Z uvedeného dôvodu správca dane zastal názor, že pohyb tovaru sa uskutočnil len fakturačne, s cieľom uplatnenia zneužitia výhody DPH, poukázal na § 3 ods. 6 daňového poriadku, a preto žalobcovi znížil žalobcom uplatnené odpočítanie dane za kontrolované zdaňovacie obdobie január 2009 a vyrubil rozdiel dane v sume 219 452,16 eur.

5. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi správcu dane, odvolaním napadnuté rozhodnutie prvého stupňa potvrdil.

6. Žalovaný poukazujúc na skutkové zistenia získané v rámci daňovej kontroly, ako aj v ďalšom konaní nasledujúcom po zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Trnave, dospel k záveru, že obchodné transakcie deklarované vo faktúrach predložených žalobcom ku kontrole za január - december 2009 sa neuskutočnili dodávateľmi žalobcu - spoločnosťami MEAT SK, s.r.o., Ostwerke s.r.o. a GIBALEX spol. s r.o., týmto nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru podľa § 19 zákona o DPH, a preto následne nevzniklo kontrolovanému žalobcovi právo na odpočítanie dane z predložených faktúr podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Stotožnil sa tiež s názorom správcu dane, že cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií, založených len na fakturácii tovaru bez reálneho plnenia bolo neoprávnené uplatnenie odpočítania DPH, čerpanie nadmerných odpočtov v reťazci obchodníkov s bravčovým mäsom a v konečnom dôsledku zneužitie výhody DPH.

II. Rozsah a dôvody žaloby

7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102226994/2019 zo dňa 24.09.2019, ako aj zrušenia rozhodnutia Daňového úradu Trnava č. 1384112/2017 zo dňa 11.10.2017 z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a písm.

g) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

8. Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu vo vzťahu k realizácii sporných zdaniteľných plnení a nesprávne závery žalovaného, pretože nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní ani v zákone. Vychádzajúc z SR, a , až 4 daňového poriadku dôvodil, že dokazovanie je procesný inštitút, ktorého cieľom je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane. Mal za to, že dôkazné bremeno nezaťažuje len daňový subjekt, ale aj správcu dane. Uviedol, že je pravdou, že daňový subjekt má podľa daňového poriadku preukázať skutočnosti majúce vplyv na správne vyrubenie dane, avšak ak sa správca dane s tvrdeniami a preukázanými skutočnosťami nestotožňuje, je povinný preukázať opak, t. j. dôkazné bremeno zaťažuje aj správcu dane, pokiaľ chce vyvrátiť tvrdenia daňového subjektu, a to s podmienkou, že ich musí vyvrátiť prostredníctvom zákonných dôkazov.

9. K dodávateľovi MEAT SK, s.r.o. žalobca uviedol, že správca dane oprel svoje rozhodnutie len o výpoveď svedka O. G., konateľa spoločnosti MEAT SK, s.r.o., ktorý uviedol, že spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť a že on ako konateľ nevlastnil žiadnu pečiatku spoločnosti MEAT SK, s.r.o. a ani nevystavoval žiadne doklady, pričom uvedené, jediné tvrdenie svedka postačovalo žalovanému na vyvodenie záveru, ktorý je však v príkrom rozpore s písomnými dôkazmi a množstvami svedeckých výpovedí, že dodacie listy preukazujúce dodávku mäsa od spoločnosti MEAT SK, s.r.o. nie sú vierohodným dôkazom jednoznačne preukazujúcimi dodávku tovaru. Poukázal na to, že žalovaný ani správca dane nebrali do úvahy skutočnosť, že svedkovia (str. 14-18 prvostupňového rozhodnutia) potvrdili, že odoberal tovar od spoločnosti MEAT SK, s.r.o., čím porušili svoju zákonnú povinnosť uloženú v § 3 ods. 3 daňového poriadku, t. j. prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo.

10. Poukázal na to, že svedecké výpovede jednoznačne uvádzajú spoločnosť MEAT SK, s.r.o. ako dodávateľa tovaru, konkrétne svedok O. X. (str. 14 prvostupňového rozhodnutia) uviedol, že: „Spoločnosť MEAT poznám ako dodávateľa bravčových polovičiek.“; svedok O. P. (str. 15 prvostupňového rozhodnutia) uviedol, že : „Spoločnosť MEAT dovážala bravčové polovičky.“; svedok L. P. (str. 15 prvostupňového rozhodnutia) uviedol, že : „LAPREMA nakupovala tovar od Ostwerke, MEAT...“; svedok Z. P. (str. 15 prvostupňového rozhodnutia) uviedol, že : „Pozná spoločnosť MEAT

- za spoločnosť vystupovali p. O. a p. D., dodávali bravčové polovičky.“; svedkyňa O. A. (str. 16 prvostupňového rozhodnutia) uviedla, že : „Firmu MEAT pozná, dodávali bravčové polovičky.“; svedkyňa Y. A. (str. 17 prvostupňového rozhodnutia) uviedla, že : „Mala k dispozícii dodávateľské faktúry, dodacie listy, prepravné doklady.. Firmu MEAT pozná, vystupovali za ňu A. D.. Tovar vyplácala ona osobne.“; svedkyňa M. D. (str. 18 prvostupňového rozhodnutia) uviedla, že : „Mala k dispozícii dodávateľské faktúry, dodacie listy, prepravné doklady.. Firmu MEAT pozná, vystupovali za ňu A. D.. Tovar vyplácala ona osobne.“; svedok A. I. (str. 18 prvostupňového rozhodnutia) uviedol, že : „Z počutia vie, že spoločnosť MEAT dodávala L. P. tovar.“ V súvislosti so svedeckými výpoveďami upriamil pozornosť správneho súdu na to, že žalovaný na str. 51 napadnutého rozhodnutia 16- ty riadok zavádzajúco a v príkrom rozpore s administratívnym spisom uvádza, že „svedkovia popísali obchody ako dodávky od spoločnosti MASOCENTRUM CZ.“

11. Žalobca poukázal ďalej na to, že žalovaný je povinný postupovať podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, avšak ignoroval viaceré svedecké výpovede obsiahnuté na strane 14-18 prvostupňového rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne potvrdzujú nielen dodanie tovaru spoločnosťou MEAT SK, s.r.o., ale aj riadne zaplatenie kúpnej ceny uvedenej na faktúrach s odôvodnením, že svedecké výpovede síce prispeli k objasneniu skutkového stavu, ale ani jednu výpoveď (napr. M. D., S. I. atď.) nemožno hodnotiť ako dôkaz v jeho prospech a to z dôvodu, že ich výpovede vyplývajú z pracovného pomeru a tiež, že nedisponujú vierohodnými dôkazmi o ich tvrdeniach. Vychádzajúc zo svedeckých výpovedí zastal žalobca názor, že tým, že žalovaný a správca dane odmietli prihliadať na svedecké výpovede zamestnancov a iné čestné prehlásenia svedkov, konali v rozpore s ustanovením daňového poriadku, daňového poriadku, čím konali v rozpore s SR. Toto konanie žalovaného zakladá podľa žalobcu dôvod na podanie žaloby podľa a .

12. Žalobca dal do pozornosti, že po celý čas tvrdil, že O. O. vystupoval za spoločnosť MEAT SK, s.r.o., pričom žalovaný a správca dane popreli všetky obchodno-záväzkové vzťahy medzi ním a spoločnosťou MEAT SK, s.r.o. len na tom základe, že O. O. nebol v rozhodnom čase konateľom tejto spoločnosti.

V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že za spoločnosť nemusí konať len konateľ, za spoločnosť môže konať aj splnomocnenec, mandatár, obchodný zástupca, resp. tretia osoba na základe akéhokoľvek zmluvného vzťahu so spoločnosťou, v mene ktorej koná. Žalobca doplnil, že uvedené tvrdenie sa vzťahuje rovnako aj pre osobu A. D., ktorý bol splnomocneným zástupcom spoločnosti MEAT SK, s.r.o., pričom splnomocnenie mu udelil O. O. v čase kedy bol konateľom spoločnosti, pričom splnomocnenie zánikom funkcie konateľa nezaniká. Pre úplnosť dodal, že splnomocnenie slúži splnomocnencovi, aby sa preukázal voči tretej osobe oprávnením konať, pričom nie je povinný ho odovzdávať a teda ani on nie je oprávnený/povinný splnomocnenie archivovať, najmä pokiaľ nejde o písomné právne úkony. Preto zastal názor, že uvedené protiprávne konanie žalovaného je naplnením dôvodu na podanie žaloby podľa a .

13. V súvislosti s osobou O. O. poukázal na to, že Krajský súd v Trnave v rozsudku zo dňa 29. septembra 2016 sp. zn. v bodoch 70. a 71. jasne a zrozumiteľne uviedol, že : „...pokiaľ žalovaný pri dokazovaní neobjasní zjavné nezrovnalosti vo výpovediach svedkov O. O., Z. S. a X. X., potom skutočnosti rozhodujúce pre stanovenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie.“ Mal za to, že nakoľko nedošlo k výsluchu O. O., pretože svedok O. nevypovedal, nezrovnalosť nebola odstránená, čo v rovnakom rozsahu platí aj pre svedkov p. S. a X., naďalej pretrváva vada, ktorá už bola v minulosti súdom vytknutá a táto bráni určeniu daňovej povinnosti, označiac túto vadu za zjavne neodstrániteľnú. Túto skutočnosť označil ako dôvod na podanie správnej žaloby podľa a .

14. Žalobca dal do pozornosti, že správcovi dane predložil všetky relevantné dokumenty preukazujúce dodávky tovaru od spoločnosti MEAT SK, s.r.o. do svojej prevádzky v Siladiciach, a to faktúry, dodacie listy, ako aj príjmové a výdavkové doklady, pričom žalovaný a správca dane prvý krát spochybnil, že tieto doklady neboli vydané spoločnosťou MEAT SK, s.r.o. len na základe jediného vyjadrenia O. G.. V tejto súvislosti žalobca dodal, že žalovaný objektívnym spôsobom (napríklad znaleckým dokazovaním) nevyvrátil pravosť predložených dokumentov, pričom pokiaľ žalovaný nepreukázal opak, je potvrdená pravosť dokumentov. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že kontrolovaný subjekt nezodpovedá za to, že vystaviteľ faktúry napríklad faktúru zničil a prijaté peniaze si ponechá bez splnenia daňovej povinnosti, pričom je na správcovi dane, aby v zmysle zákona postihoval MEAT SK, s.r.o. za to, že nemá v účtovníctve vystavené faktúry a z prijatého plnenia neodviedla DPH. Žalobca tiež vytkol žalovanému, že si nezabezpečil a nevykonal dokazovanie účtovnými dokladmi spoločnosti MASOCENTRUM CZ ako dodávateľa, vystavené pre spoločnosti MEAT SK ako odberateľa, čím sa žalovaný nesnažil čo najúplnejšie zistiť skutočnosti potrebné pre určenie dane.

15. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15.03.2011, v ktorom najvyšší súd dospel k záveru, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho dôkazu, ako je faktúra aj s prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Rovnako poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch (C-354/03, C-355/03 a C-484/03), kde Súdny dvor EÚ vyslovil, že nárok na odpočet DPH nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že predložením faktúr, dodacích listov a dôkazov o zaplatení fakturovaných kúpnych cien v plnom rozsahu vyčerpal svoje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku.

16. Ďalej poukázal na to, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s faktom, že došlo k reálnemu zaplateniu kúpnej cien, čím bol relevantne preukázaný skutočný (reálny) obsah dodávateľsko-odberateľských vzťahov a teda obchod nebol len „papierový“. Svoje tvrdenia o relevantnom zaplatení kúpnych cien podporil dôkazom a to, že jednotlivé hotovostné úhrady kúpnych cien plne korešpondujú s výbermi z jeho bankového účtu. V tejto súvislosti poukázal na to, že keďže žalovaný abstrahoval od jedného z najpodstatnejších dôkazov preukazujúcich reálny obsah dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ktorým je preukázanie skutočného zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar, je daný dôvod na podanie žaloby podľa .

17. Žalobca ďalej namietal účelové a neobjektívne vyhodnocovanie ostatných dôkazov v jeho neprospech. Uviedol, že svedok O. O., ktorý si najskôr predvolanie na výsluch neprevzal, potom si

ho prevzal a nedostavil sa, musel byť predvedený policajnou eskortou, po predvedení vypovedal, že žalobcu pozná len cca rok a pol, avšak s ním nikdy neobchodoval a v ďalšom prípade, už radšej pre istotu odmietol vypovedať. V tejto súvislosti poukázal na svedeckú výpoveď S. I., ktorá výslovne uviedla, že spoločnosť MEAT SK, s.r.o. pozná, nakoľko tejto spoločnosti ona osobne vyplácala kúpnu cenu za dodaný tovar a tiež na svedeckú výpoveď M. D., ktorá taktiež výslovne uviedla, že spoločnosť MEAT SK, s.r.o. pozná, nakoľko tejto spoločnosti ona osobne vyplácala kúpnu cenu za dodaný tovar, pričom obe svedkyne uviedli, že mená U. G. a O. O. sú im známe a že za MEAT SK, s.r.o. vystupoval A. D., ktorý peniaze preberal. Vychádzajúc z uvedeného poukázal na to, že bolo nepochybne viacerými svedeckými výpoveďami preukázané poskytnutie finančného plnenia spoločnosti MEAT SK, s.r.o. za dodanie bravčových polovičiek, ktoré boli dodané touto spoločnosťou, toto bolo tiež potvrdené relevantnými dokumentmi, ako sú faktúry, dodacie listy, príjmové a výdavkové doklady, ktorých pravosť nebola spochybnená. V súvislosti s tvrdenými dôkazmi zopakoval, že ich dokázala negovať jediná svedecká výpoveď O. G.. Súčasne poukázal na to, že žalovaný použil svedeckú výpoveď O. G., ktorá sa mu hodila na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a to bez toho, aby zohľadnil akékoľvek ďalšie relevantné dôkazy a aby odstránil rozpory vo výpovediach svedka O. O., tak ako mu to bolo súdom uložené, pričom mal za to, že uvedeným konaním žalovaný opakovane porušil ustanovenie daňového poriadku, keďže nezistil čo najúplnejšie skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, čo zakladá dôvod na podanie žaloby podľa .

18. Žalobca dal do pozornosti, že výpoveď konateľa spoločnosti MASOCENTRUM CZ s.r.o. bola žalovaným a správcom dane jemne modifikovaná, a to v závislosti od námietok podaných v odvolaní. Uviedol, že žalovaný a správca dane vo svojich rozhodnutiach za mesiac november 2009 uviedli citáciu výpovede pána I., z ktorej je zrejmé, že : „...on o ničom nevie a všetky informácie má od svojich zamestnancov resp. predpokladá, že to tak bolo...“ teda jeho výpoveď nie je dôkazom podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, nakoľko nie je spôsobilá prispieť k objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane (keďže len „predpokladá, že to tak bolo“). K uvedenému navrhol pripojiť súdny spis sp. zn. , pretože súčasťou administratívneho spisu je aj rozhodnutie správcu dane č. 1199892/2017 zo dňa 13.07.2017, kde je výpoveď p. I. uvedená presne tak, ako uvádza, t.j. len so samými domnienkami a nejasnosťami. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný a správca dane vynechali vo svojich nasledujúcich rozhodnutiach všetky vytýkané neurčité vyjadrenia p. I., čím bola jeho výpoveď posunutá do úplne inej roviny. Rovnako vytkol žalovanému a správcovi dane, že nevykonali výsluch tých zamestnancov spoločnosti MASOCENTRUM CZ s.r.o., od ktorých údajne O. I. tieto informácie mal, pričom údajne uviedol, že objednávky na dodávku tovaru preberal Ing. O. I., pričom žalovaný ani správca dane túto osobu nevypočuli. S poukazom na uvedené mal za to, že žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie vyjadrením O. I., ktoré nie je spôsobilé byť dôkazom podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku a na strane druhej nevykonal dokazovanie výsluchom osôb, ktoré podľa neho komunikovali s odberateľmi spoločnosti MASOCENTRUM CZ s.r.o. resp. od ktorých svedok informácie „čerpal“. Uvedené je podľa názoru žalobcu dôvodom žaloby podľa .

19. Žalobca ďalej dôvodil, že žalovaný absolútne nerozvinul podstatu obchodovania medzi MASOCENTRUM CZ, s.r.o. a MEAT SK, s.r.o., keď žalovaný (respektíve správca dane na str. 8 rozhodnutia) len okrajovo spomenul faktúry vystavené spoločnosťou MASOCENTRUM CZ, s.r.o. ako dodávateľom, avšak nijako ich nevyhodnotil, vôbec ich ako dôkaz neposudzoval, len skonštatoval ich existenciu. Preto zastal názor, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil jeho tvrdenia podložené svedeckými výpoveďami, ako aj písomnými dôkazmi o existujúcom a fungujúcom relevantnom vzťahu medzi ním a MEAT SK, s.r.o.

20. Žalobca dal do pozornosti skutočnosť, že svedok O. I. vedel, že za spoločnosť MEAT SK, s.r.o. preberal od neho peniaze pán D.. Preto z uvedeného vyplýva, že za spoločnosť MEAT SK, s.r.o. vystupoval pán D. a keďže reálne preberal peniaze, tak je absolútne zrejmé, že nebol jeho fiktívnym partnerom, ale jeho skutočným dodávateľom tovaru, ktorý reálne inkasoval kúpnu cenu za dodanie tovaru. Tiež poukázal na to, že z výpovede svedka vyplýva, že za všetok tovar, ktorý dodával spoločnosti MEAT SK, s.r.o. dostal zaplatené. V súvislosti s platbou kúpnej ceny za tovar žalobca poukázal na to, že nebolo naznačené a nie to ešte preukázané, že by uhrádzal tovar spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o., a preto je zrejmé, že tu existovali dva samostatné a reálne záväzkové vzťahy, a to záväzkový vzťah vzniknutý titulom kúpnej zmluvy medzi spoločnosťami MASOCENTRUM CZ, s.r.o. a MEAT SK, s.r.o., na základe ktorého MEAT SK, s.r.o. kupovala tovar a platila kúpnu cenu, a záväzkový vzťah vzniknutý na základe kúpnej zmluvy medzi ním a spoločnosťou MEAT SK, s.r.o., na základe ktorého kupoval tovar

od tejto spoločnosti a platil jej kúpnu cenu, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Dôvodil tiež, že ak by bol vzťah medzi ním a spoločnosťou MEAT SK, s.r.o. len fakturačný, potom by nebol dôvod, aby reálne vyplácal kúpnu cenu dodávateľom uvedeným na faktúrach, ale kúpnu cenu by vyplácal priamo spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o., avšak žiadna priama úhrada medzi ním a spoločnosťou MASOCENTRUM CZ, s.r.o. nebola ani len naznačená, nieto ešte preukázaná. Preto pokiaľ žalovaný prezentoval, že vzťah medzi ním a spoločnosťou MEAT SK, s.r.o. je len fakturačný, prezentoval skutkový stav, ktorý nemá oporu v administratívnom spise, a to je dôvod na podanie žaloby podľa .

21. Vo vzťahu k dôvodu upretia práva na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH a to, že údajne vzťah s dodávateľom bol výlučne fakturačný, pričom žalovaný poukázal na § 3 ods. 6 daňového poriadku, žalobca namietal, že žalovaný nemusí zohľadniť právny úkon len ak sú kumulatívne splnené zákonné podmienky a to, že právny úkon nemá ekonomické opodstatnenie a zároveň výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie daňového zvýhodnenia. V súvislosti s uvedeným poukázal na to, že žalovaný nezdôvodnil, v čom vidí absenciu ekonomického opodstatnenia a zároveň nepreukázal existenciu účelu, ktorého dôsledkom by malo byť obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie daňovej výhody, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného. Preto uzavrel, že žalovaný nesprávne (bezdôvodne) aplikoval ustanovenie daňového poriadku a vec nesprávnej právne posúdil, čím je založený dôvod na podanie žaloby podľa a .

22. Žalobca ďalej dôvodil, že žalovaný nepreukázal, že by spoločnosť MEAT SK, s.r.o. nebola jeho dodávateľom (predávajúcim), naopak on preukázal, že vo vzťahu k nemu bola dodávateľom spoločnosť MEAT SK, s.r.o., a že dodávateľom tovaru pre MEAT SK, s.r.o. bola spoločnosť MASOCENTRUM CZ, s.r.o. má zjavne preukázané žalovaný, nakoľko má k dispozícii faktúry spolu s prílohami vystavené spoločnosťou MASOCENTRUM CZ, s.r.o. pre spoločnosť MEAT SK, s.r.o., avšak s touto skutočnosťou sa žalovaný zjavne nezaoberal.

23. Žalobca mal za to, že preukázal, že tovar mu dodala spoločnosť MEAT SK, s.r.o., pričom je právne bez významu akým vozidlom, a za tovar zaplatil cenu vrátane DPH. Teda je nepochybné, že žiadnu daňovú výhodu nezískal, nakoľko DPH za dodaný tovar v zmysle záväzkových vzťahov (ktoré sú plne v súlade s platným právnym poriadkom SR) zaplatil dodávateľovi t. j. spoločnosti MEAT SK, s.r.o., pričom takto zaplatenú DPH si v súlade s platnou legislatívou uplatnil, dodajúc, že považuje za zneužitie právomoci žalovaného, keď v rozpore so zisteným a preukázaným skutkovým stavom žiada zaplatenie DPH od neho, namiesto toho, aby DPH žiadal od spoločnosti MEAT SK, s.r.o. Poukázal na to, že žalovaný nespochybnil pravosť faktúr založených v jeho účtovníctve, teda nie je spochybnené, že všetky faktúry, ktoré predložil, boli platne vystavené, a preto mu nemôže byť pričítané na ťarchu a nemôže byť použitý ako dôkaz proti nemu, ak spoločnosť MEAT SK, s.r.o. nespochybnené faktúry nemá založené v účtovníctve.

24. Žalobca namietal, že žalovaný vyhodnocoval dôkazy účelovo a v rozpore so zákonom, k dôkazom pristupoval selektívne, nebral do úvahy dôkazy svedčiace v jeho prospech a naopak vyberal len „dôkazy“, ktoré boli v jeho neprospech. Zastal názor, že žalovaný oprel svoje rozhodnutie o rozpornú výpoveď O. O., neurčitú výpoveď O. I. (až na potvrdenie skutočného toku peňazí), neexistenciu účtovných dokladov v účtovníctve MEAT SK, s.r.o., na ktoré nemá dosah. Rovnako mal za to, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že spoločnosť MEAT SK, s.r.o. mu dodávala tovar, za ktorý zaplatil vrátane DPH, a preto sa pozornosť žalovaného mala zamerať na spoločnosť MEAT SK, s.r.o., ktorá má nepochybne nedostatky v účtovníctve, zjavne vystavila faktúry, na základe ktorých preukázateľne prijala plnenie a neskôr faktúry do účtovníctva nezaložila a teda prijatú DPH neodviedla. Preto uzavrel, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že na jeho strane nie sú naplnené podmienky pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH (dôvod podania žaloby podľa a ).

25. Žalobca vo vzťahu k dodávateľovi Ostwerke s.r.o. nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žiadnym vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že tovar uvedený na dodávateľských faktúrach reálne dodal subjekt uvedený na faktúre a že údajne neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil pochybnosti o tom, že sa zdaniteľné obchody reálne uskutočnili. Poukázal na výpoveď zamestnanca spoločnosti Ostwerke s.r.o., J. D., ktorá jasne a zrozumiteľne potvrdzuje dodávanie tovaru žalobcov, ktorý jej za to platil kúpnu cenu vrátane DPH. Mal za to, že žalovaný svojím konaním porušil

ustanovenia a daňového poriadku, čím porušil SR a v nadväznosti na uvedené mu uprel v rozpore s ustanovením zákona o DPH právo na odpočítanie dane.

26. Ďalej v súvislosti s dodávateľom Ostwerke s.r.o. poukázal tiež na to, že aj jeho zamestnanci potvrdili, že túto spoločnosť poznajú, uviedli, že sú im známe osoby J. D. a A. K., že tovar vážili a prevzali. Preto skonštatoval, že žalovaný zneužíva svoje postavenie a účelovo abstrahuje od skutočnosti, že spoločnosť Ostwerke s.r.o. mohla relevantným spôsobom obchodovať s mäsom bez toho, aby vlastnila bitúnok a za irelevantné označil, či spoločnosť Ostwerke s.r.o. mala jedného alebo viac zamestnancov odkazujúc na možnosť uplatňovania aj iných záväzkových vzťahov (v tejto súvislosti poukázal na argumentáciu uvedenú pri spoločnosti MEAT SK, s.r.o.) ako napríklad, že podnikateľ si môže najať účtovníka, môže uzavrieť mandátnu zmluvu, môže splnomocniť splnomocnenca, pričom tieto úkony nevyžadujú písomnú formu. Dôvodil, že žalovaný v rozpore s ustanovením § 3 ods. 3 daňového poriadku ignoroval dôkazy, odmietal prijať preukázané fakty a stále ho nútil obhajovať a preukazovať niečo, čo ani žalovaný nevedel popísať.

27. Žalobca mal za to, že predložil faktúry, dodacie listy a doklady preukazujúce zaplatenie kúpnej ceny vrátane DPH, pričom žalovaný pravosť dôkazov žiadnym relevantným dôkazom nespochybnil a nepreukázal, že by faktúry a iné dokumenty nevystavila spoločnosť Ostwerke s.r.o. a že by tejto spoločnosti nezaplatil fakturovanú kúpnu cenu vrátane DPH. Preto nemohol získať neoprávnenú daňovú výhodu, daň v zákonnom rozsahu zaplatil v rámci kúpnej ceny svoju dodávateľovi (slovenskej obchodnej spoločnosti) a právo na odpočet takto zaplatenej dane si uplatnil podľa platnej legislatívy.

28. Žalobca vo vzťahu k dodávateľovi Ostwerke s.r.o. zhrnul, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by mu spoločnosť Ostwerke s.r.o. fakturovaný tovar nedodala a naopak on preukázal dodanie tovaru, tak písomnými dokumentmi, ako aj svedeckými výpoveďami. Mal za to, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že predložil všetky dokumenty, na ktoré je podľa § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku povinný, a ktorých pravosť žalovaný nespochybnil. Ďalej poukázal na to, že preukázal, že tovar nadobudol od spoločnosti Ostwerke s.r.o. a že za dodanie tovaru zaplatil, ďalej, že skutočný obsah záväzkového vzťahu medzi ním a spoločnosťou Ostwerke s.r.o. potvrdil svedok J. D., ďalej že, žalovaný konštatuje len pochybnosť, či sa zdaniteľné obchody skutočne realizovali, avšak nepredložil relevantný zákonný dôkaz, ktorým by tieto „pochybnosti“ odstránil a ktorý by spochybňoval jeho tvrdenia a ďalej, že žalovaný nezdôvodnil a nepreukázal kumulatívne naplnenie podmienok uvedených v § 3 ods. 6 daňového poriadku potrebných k tomu, aby nemusel prihliadnuť na právne úkony uskutočnené so spoločnosťou Ostwerke s.r.o. S poukazom na uvedené uzavrel, že žalovaný konal v rozpore s ustanovením a daňového poriadku, čo je dôvod na podanie žaloby podľa .

29. Ohľadom deklarovaného dodávateľa, obchodnej spoločnosti GIBALEX spol. s r.o. rovnako dal žalobca do pozornosti, že žalovaný oprel svoje závery len o konštatovanie, že obchodné transakcie deklarované na faktúrach sa neuskutočnili, pretože dodávatelia údajne len fiktívne fungovali ako sprostredkovatelia. V tejto súvislosti uviedol, že mu nie je zrejmé ako žalovaný (správca dane) dospel k týmto záverom, keďže svedkovia Z. S. a X. X. nikdy v tejto súvislosti nevypovedali, práve naopak na strane 27 až 31 prvostupňového rozhodnutia potvrdili dodávku tovaru zo spoločnosti GIBALEX spol. s r.o. do jeho prevádzky v Siladiciach, ako aj zaplatenie dojednanej kúpnej ceny. Rovnako poukázal na to, že predložil relevantné faktúry a dodacie listy, ktorých pravosť nebola nikdy spochybnená, čím zároveň vyčerpal svoje zákonné dôkazné bremeno.

30. V súvislosti so svedkami Z. S. a X. X. poukázal na to, že Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 29. septembra 2016 sp. zn. v bodoch 70 a 71 jasne a zrozumiteľne uviedol, že : „pokiaľ žalovaný pri dokazovaní neobjasní zjavné nezrovnalosti vo výpovediach svedkov O. O., Z. S. a X. X., potom skutočnosti pre stanovenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie.“ Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že naďalej existuje zásadná prekážka na strane žalovaného, aby mohol stanoviť daňovú povinnosť, pretože nezrovnalosť odstránená nebola s tým, že tvrdenie žalovaného, že odstránil vady vytknuté súdom a vypočul svedkov pána S., X. a O. nemá oporu v administratívnom spise. Uvedené skutočnosti označil za dôvod žaloby podľa a .

31. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný na strane 54 napadnutého rozhodnutia uvádza, že konateľka spoločnosti GIBALEX spol. s r.o. obstarávala tovar od spoločnosti Ostwerke s.r.o., čo

znamená, že aj konateľka tejto spoločnosti potvrdila existenciu dvoch samostatných záväzkových vzťahov a to záväzkový vzťah vzniknutý titulom kúpnej zmluvy medzi Oswerke s.r.o. ako predávajúcim a GIBALEX spol. s r.o. ako kupujúcim a záväzkový vzťah vzniknutý titulom kúpnej zmluvy medzi ním a spoločnosťou GIBALEX spol. s r.o., čím bolo potvrdené, že mu vznikol nárok na odpočítanie DPH podľa zákona o DPH. Uvedené tvrdenie označil za dôvod žaloby podľa , a .

32. Žalobca vo vzťahu k dodávateľovi GIBALEX spol. s r.o. zhrnul, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že predložil všetky dokumenty, na ktoré je podľa § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku povinný, ďalej poukázal na to, že preukázal, že nadobúdal tovar od spoločnosti GIBALEX spol. s r.o. a za tovar mu uhradil kúpnu cenu, ktorú skutočnosť potvrdil aj svedok J. D. a konateľka spoločnosti GIBALEX spol. s r.o., ďalej, že žalovaný konštatuje len pochybnosť, či sa zdaniteľné obchody skutočne realizovali, avšak nepredložil relevantný zákonný dôkaz, ktorým by tieto pochybnosti odstránil a ktorý by spochybňoval jeho tvrdenia, ďalej, že žalovaný nezdôvodnil a nepreukázal kumulatívne naplnenie podmienok uvedených v § 3 ods. 6 daňového poriadku potrebných k tomu, aby nemusel prihliadnuť na právne úkony uskutočnené so spoločnosťou GIBALEX spol. s r.o. a ďalej, že v rozpore so zákonom ignoroval svedecké výpovede jeho zamestnancov a predložené čestné vyhlásenia.

33. Žalobca ďalej k ustanoveniu § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dôvodil, že pod slovným spojením „nadobudnutie práva nakladať ako vlastník“ nemožno rozumieť len to, že si odberateľ dovezie bravčové polovičky k sebe do kancelárie, aby si ich fyzicky ohmatal a až potom ich môže dodať ďalej. Poukázal na to, že uvedená právna úprava hovorí o možnosti disponovania s tovarom ako vlastník, t. j. o možnosti tovar naložiť a dodať a fakturovať cenu za dodanie tovaru, teda toto ustanovenie neukladá dodávateľovi mäsa povinnosť, aby mal mäso uložené výlučne vo svojich priestoroch alebo vlastniť bitúnok. Uviedol, že dodávateľ môže kúpiť mäso a nechať ho uskladnené tam, kde sú na to vhodné podmienky a v prípade, keď má odberateľa len zabezpečí dopravu zo skladu k príjemcovi (odberateľovi), pričom v zmysle zákona nie je dodávateľ osobne povinný šoférovať vozidlo s tovarom. Dôvodil tiež, že jedinou dôležitou skutočnosťou, ktorú má žalovaný (správca dane) skúmať, je, či mali jeho dodávatelia právo nakladať s tovarom ako vlastník, pričom správca dane nepreukázal, že by tieto spoločnosti nemohli s tovarom nakladať ako vlastníci t. j., že nemohli naložiť tovar do auta a doviesť ho kontrolovanému subjektu s tým, že z hľadiska § 8 a § 11 zákona o DPH nie je právne významné, kde sa tovar nachádza. Zopakoval, že preukázal, že jeho dodávatelia mu tovar dodali (je právne bez významu akým vozidlom), on za tovar zaplatil a preto nemožno konštatovať, že keďže bol tovar dopravený z bodu A do bodu B, že zmluva vznikla medzi subjektom v bode A a subjektom v bode B, nakoľko tento výklad nezodpovedá skutočnosti, vykonaným dôkazom a nie je v súlade so zákonom. Preto zotrval na názore, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno, preukázal reálne dodanie tovaru od subjektov uvedených v dodávateľských faktúrach, preukázal zaplatenie kúpnych cien, bol mu teda tovar dodaný v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH (t. j. dodanie v rámci SR), pričom žalovaný tieto skutočnosti nevyvrátil žiadnym relevantným dôkazom.

34. Ďalej žalobca poukázal na to, že tým, že mal zabezpečiť, aby daňové doklady jednoznačne preukazovali zdaniteľné obchody mu žalovaný a správca dane ukladali nesplniteľnú podmienku, ktorá nemá oporu v zákone. V tejto súvislosti dôvodil, že preukázal svoje tvrdenia písomnými dokladmi (faktúry, dodacie listy, príjmové a výdavkové doklady), čestnými prehláseniami, svedeckými výpoveďami, na strane druhej žalovaný jeho tvrdenia a preukázané skutočnosti nevyvrátil žiadnym zákonným dôkazom a preto pokiaľ žalovaný (správca dane) požaduje, aby preukázal skutočné dodanie tovaru iným spôsobom, než je uvedené v v spojitosti s daňového poriadku, koná žalovaný nad rámec uvedených ustanovení, čím dochádza k porušeniu SR a je tým založený dôvod na podanie žaloby podľa .

35. Vo vzťahu k ustanoveniu § 3 ods. 6 daňového poriadku žalobca argumentoval, že žalovaný sa vôbec nezaoberal tým, či záväzkové vzťahy, ktoré nebral do úvahy majú alebo nemajú ekonomické opodstatnenie a túto podstatnú náležitosť dôsledne neskúmal a nezdôvodnil a rovnako nezdôvodnil, ako na jeho strane mohlo vzniknúť neoprávnené daňové zvýhodnenie, keď preukázateľne zaplatil svojim dodávateľom dojednanú kúpnu cenu vrátane DPH. K ekonomickému opodstatneniu deklarovaných obchodov uviedol, že ak spoločnosť MEAT SK, s.r.o. nakupovala od MASOCENTRUM CZ s.r.o. (resp. Ostwerke s.r.o. a GIBALEX spol. s r.o. od svojich dodávateľov) vo veľkých objemoch, v dôsledku čoho mala výhodné ceny a následne mu so ziskom tovar predávala, bolo založené nepochybné ekonomické

opodstatnenie obchodu. Preto uzavrel, že žalovaný konal v rozpore s daňového poriadku, čím zároveň porušil SR, čo zakladá dôvod na podanie žaloby podľa a zároveň .

36. Záverom žalobca vo vzťahu k zamietnutiu práva na odpočítanie dane a s ním súvisiace dôkazné bremeno poukázal na Smernicu č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len ako „Smernica č. 2006/112/ES) a rozhodnutia SD EÚ C-285/11, C-354/03, C-80/11, C-142/11 a uzavrel, že nakoľko žalovaný a správca dane nepreukázali žiadne daňové podvodné konanie a zároveň nepreukázali, že by žalobca vedel alebo mal vedieť o tom, že by bol súčasťou reťazca daňových podvodníkov je nepochybné, že mu vznikol nárok na odpočítanie DPH podľa zákona o DPH a upretím tohto práva žalovaný konal v rozpore s platnou právnou úpravou, čím zároveň porušil svoju ústavnú povinnosť uloženú v SR.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

37. Žalovaný svoje vyjadrenie, rovnako ako žalobca správnu žalobu, rozdelil do jednotlivých častí, týkajúcich sa konkrétnych dodávateľov žalobcu a to spoločností MEAT SK, s.r.o., Ostwerke s.r.o. a GIBALEX spol. s r.o.

38. Žalovaný vo vzťahu k žalobným bodom týkajúcich sa dodávateľa MEAT SK, s.r.o. skonštatoval, že tieto nie sú dôvodné. Žalovaný poukázal na to, že vo svojom rozhodnutí a rovnako správca dane v prvostupňovom rozhodnutí vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu týkajúceho sa preverenia obchodných transakcií medzi žalobcom a spoločnosťou MEAT SK, s.r.o. Uviedol, že žalobca nemôže predložením účtovných dokladov inej firmy tvrdiť, že tieto doklady má spoločnosť MEAT SK, s.r.o. zaúčtované vo svojom účtovníctve, a že tovar bol reálne dodaný tak, ako to deklarujú ním získané „dokumenty“, nakoľko toto mal a mohol preukázať výlučne dodávateľ - spoločnosť MEAT SK, s.r.o. Konateľ dodávateľa však jednoznačne poprel, že spoločnosť vykonávala akúkoľvek činnosť v roku 2009, poprel, že vystavoval faktúry, poprel tiež, že splnomocnil inú osobu na zastupovanie jeho osoby, ako jediného konateľa a žiadnym spôsobom nepreukázal, že by reálne dodal bravčové mäso pre žalobcu. Preto nie je možné preukazne potvrdiť, že práve tomuto daňovému subjektu vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH a nie je možné ani uznať právo na odpočítanie dane u kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu), nakoľko mu toto právo v zmysle § 49 ods. 1 ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nevzniklo. Poukázal na to, že správca dane v rámci výkonu kontroly preveroval, kto je oprávnený konať za spoločnosť MEAT SK, s.r.o., pričom na základe údajov z obchodného registra zistil, že za spoločnosť MEAT SK, s.r.o. bol v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov so žalobcom oprávnený konať O. G., ktorý bol jediným spoločníkom a jediným konateľom od 31.07.2008 do 16.03.2011. V tejto súvislosti skonštatoval, že údaje o osobách, ktoré za spoločnosť konajú sú informácie, ktoré sú daňovému subjektu voľne prístupné a ich preverením daňové subjekty minimalizujú riziko konania s neoprávnenými osobami, hlavne v prípade, ak s nimi uskutočňujú značné obchody. Tiež doplnil, že počas kontroly nebolo správcovi dane predložené plnomocenstvo, ktorým by okrem konateľa bol splnomocnený konať za MEAT SK, s.r.o. aj niekto iný.

39. Žalovaný ďalej poukázal na to, že správca dane vypočul jediného konateľa spoločnosti MEAT SK, s.r.o., pričom výsluchu sa za žalobcu nezúčastnila žiadna osoba, ktorá by napádané konanie oprávnenej osoby spochybnila. O. G. vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol, že spoločnosť nezamestnávala žiadnych zamestnancov, nevykonávala žiadnu činnosť, nevystavovala žiadne doklady, neviedla účtovníctvo a nepoveril nikoho oprávnením konať za spoločnosť. Na strane druhej k povereniu A. D., ktorý mal byť splnomocneným zástupcom na všetky právne a faktické úkony, pričom splnomocniť ho mal A. O., žalovaný uviedol, že žalobca žiadnymi dôkazmi nepotvrdil, že za spoločnosť MEAT SK, s.r.o. bola ním uvádzaná osoba ku konaniu oprávnená, zopakujúc, že správca dane jednoznačne preukázal, že O. G., ako jediný konateľ nikoho nesplnomocnil, aby konal v mene tejto spoločnosti a preto žalobca dohadoval obchody s neoprávnenou osobou.

40. Za účelové označil tvrdenie žalobcu, že správca dane poprel skutočnosť, že po celý čas konal len s O. O., len na základe toho, že O. O. nebol v rozhodnom čase konateľom spoločnosti MEAT SK, s.r.o. V tejto súvislosti poukázal na to, že správca dane spísal s O. O. zápisnicu o vypočutí svedka, ktorá bola žalobcovi predložená ako dôkaz. Zo zápisnice vyplýva, že O. O. bol konateľom a spoločníkom troch

spoločností, ani jedna spoločnosť však nebola MEAT SK, s.r.o., že pracuje ako živnostník, pričom sa nevyjadril, že by bol konateľom alebo osobou oprávnenou konať za spoločnosť MEAT SK, s.r.o., tak ako túto skutočnosť uvádza žalobca. Žalovaný poukázal na to, že na rovnakom princípe boli preverované aj obchody spoločnosti Lukus group, s.r.o., v ktorej O. O. nevystupoval ako konateľ, ale aj tu mal vo vzťahu k žalobcovi vystupovať len na základe plnej moci, avšak toto jeho konanie bolo rozhodnutím Krajského súdu v Trnave popreté, teda ani tu sa nepreukázalo, že O. O. bol skutočne osobou oprávnenou konať za Lukus group, s.r.o. a dohadovať tak obchody so žalobcom. Z uvedeného preto vyplýva, že aj za túto spoločnosť vystupoval O. O. ako „nastrčená osoba.“

41. Žalovaný mal za to, že obchody realizované spoločnosťou MEAT SK, s.r.o. nepopísal ani konateľ spoločnosti O. G., ani O. O., ktorý podľa vyjadrenia žalobcu, mal byť práve tou osobou, ktorá ich dojednávala. Poukázal na to, že tieto obchody boli popísané žalobcom a jeho zamestnancami, avšak z vyjadrení a svedeckých výpovedí sú tieto obchody popísané ako dodávky od spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o. Dodávky boli realizované priamo z Českej republiky a žalobca ich v Českej republike priamo objednával, preprava tovaru bola realizovaná do prevádzky žalobcu, zamestnanci žalobcu vo svojich výpovediach potvrdili, že tovar sa vozil vozidlami s českými ŠPZ priamo do Siladíc, pričom táto skutočnosť je preukázaná aj na základe medzinárodnej výmeny informácií. Ďalej poukázal na to, že z dokazovania vyplynulo, že u českého dodávateľa spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o. konal za spoločnosť MEAT SK, s.r.o. údajne D., ktorý bol poverený O., avšak z výpovede svedka I. za MASOCENTRUM CZ, s.r.o. vyplynulo, že až neskôr na polícii zistil, že za D. sa vydával niekto iný. Žalovaný s poukazom na uvedené uzavrel, že dodávky bravčových polovičiek od českého dodávateľa boli pre MEAT SK, s.r.o. realizované priamo k žalobcovi, pričom spoločnosť MEAT SK, s.r.o. o týchto obchodoch nič nevedela, čo potvrdzuje umelo vytvorený charakter obchodov, ktoré preukazujú, že spoločnosť MEAT SK, s.r.o. bola nastrčená do reťazca dodávok s jediným cieľom a to, aby si žalobca mohol z jej vystavených faktúr odpočítať DPH. V súvislosti s uvedeným dodal, že obchody s bravčovým mäsom reálne za spoločnosť MEAT SK, s.r.o. nikto nerealizoval, okrem faktúr, dodacích listov a dokladov o úhrade, neboli daňovým subjektom predložené žiadne relevantné dôkazy, ktorými by bolo preukázané, že spoločnosť MEAT SK, s.r.o. bola práve tým dodávateľom, ktorý dodal žalobcovi bravčové polovičky nadobudnuté od českého dodávateľa MASOCENTRUM CZ s.r.o.

42. Vo vzťahu k osobe A. D. žalovaný uviedol, že súhlasí s konštatovaním žalobcu, že splnomocnenie zánikom funkcie konateľa nezaniká. Súčasne doplnil, že okrem žalobcu, fakt, že O. splnomocnil D. k zastupovaniu spoločnosti MEAT SK, s.r.o. nepotvrdila žiadna iná osoba a teda ide len o ďalšie z tvrdení žalobcu. V tejto súvislosti podotkol, že ak podnikateľ dlhší čas, dokonca niekoľko rokov, obchoduje so spoločnosťou, ktorá má v obchodnom registri uvedenú inú osobu, než s ktorou po celý čas „jedná“, je zarážajúce, že vôbec nenavštívil sídlo spoločnosti, nekomunikoval s jej jediným skutočným konateľom naviac, pri takom veľkom obrate, ktorý deklaroval, ho nezaujímalo kde spoločnosť sídli, aké mäso mu je dodávané, či má spoločnosť seriózne podnikateľské priestory, kancelárie, zamestnancov, motorové vozidlá, ktorými by mu nezávadné mäso dodával, či napríklad disponuje potvrdeniami od veterinárov o zdravotnej nezávadnosti, atď.

43. Žalovaný vo vzťahu k výpovediam svedkov - zamestnancov mal za to, že tieto prispeli k objasneniu skutkového stavu zisteného správcom dane, avšak ani jednu výpoveď nemožno hodnotiť ako dôkaz v prospech tvrdení žalobcu, nakoľko ich výpovede vyplývajú z ich pracovného pomeru a svedkovia spoločne uviedli, že nedisponujú vierohodnými dôkazmi o ich tvrdeniach doplniac, že realizáciu predmetných zdaniteľných obchodov nepreukázali ani písomné svedecké výpovede zamestnancov daňového subjektu. V súvislosti s písomnou svedeckou výpoveďou skonštatoval, že táto bez predloženia dôkazov o uskutočnení zdaniteľných obchodov nie je dôkazom, ktorý by bez ďalšieho preukazoval tvrdenia žalobcu.

44. K námietke, ktorou žalobca poukazoval na to, že konajúce orgány verejnej správy považujú za kľúčový dôkaz výpoveď svedka O. I., poukazujúc na svoje stanovisko v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že výpoveď tohto svedka bola uskutočnená na žiadosť žalobcu a tiež preto, že nevykonanie výpovede žalobcom navrhovaného svedka bol jeden z dôvodov zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného súdom. Preto na základe záverov rozsudku krajského súdu správca dane požiadal českú finančnú správu o výsluch, podľa daňového subjektu kľúčového svedka

- O. I., pričom česká finančná správa zaslala dňa 15.12.2016 odpoveď na medzinárodnú výmenu informácií, ktorej prílohou bol protokol z ústneho pojednávania č. 3490641/16/3212-60562-805124 zo

dňa 29.11.2016. Z protokolu, konkrétne k vykládke tovaru vyplýva, že O. I. sa vyjadril tak, že tovar vykladal šofér, ktorý tento tovar viezol a prevzali ho v Siladiciach zamestnanci daňového subjektu (žalobcu). Ďalej na otázku správcu dane kto tovar objednával a u koho, svedok uviedol, že tovar si objednávali navzájom, oni dodávali polovičky žalobcovi a u žalobcu si objednávali mäso, ktoré im chýbalo do výroby, tiež uviedol, že dodávky boli na základe toho, aby nemuseli platiť peniaze, oni brali polovičky a následne došlo k zápočtu. Svedok nevedel uviesť ako prebiehalo doručovanie faktúr, nevedel uviesť dôvod, prečo dodávky pre žalobcu museli fakturovať cez spoločnosť MEAT SK, s.r.o., nepoznal konateľa spoločnosti pána O., s pánom D. sa videl, tento bol v spoločnosti Tešínske jatky, s.r.o. s poverením, že môže jednať za pána O., pričom neskôr na polícii zistil, cca pred 3-4 rokmi, že to v skutočnosti žiadny D. nebol, ale niekto iný, niekto sfalšoval jeho doklady. V súvislosti s výpoveďou svedka O. I. žalovaný uviedol, že sa touto výpoveďou potvrdili práve pochybnosti správcu dane len o fakturačnom zapojení spoločnosti MEAT SK, s.r.o. do reťazca dodávok tovaru pre daňový subjekt.

45. Žalovaný poukázal na to, že z výpovede daňového subjektu, svedkov a spoločnosti Tešínske jatky, s.r.o. vyplynulo, že tovar - bravčové polovičky, ktoré mala dodať spoločnosť MEAT SK, s.r.o., boli priamo dovezené k daňovému subjektu, pričom tento tovar bol priamo objednávaný daňovým subjektom. Nebolo preukázané nadobudnutie predmetného tovaru spoločnosťou MEAT SK, s.r.o. a ani jeho dodanie daňovému subjektu. Poukázal tiež na to, že pri nakladaní a vykladaní tovaru nebol za spoločnosť MEAT SK, s.r.o. nikto prítomný, nikto z tejto spoločnosti nekontroloval dodané množstvo a kvalitu tovaru a rovnako podľa vyššie uvedených vyjadrení obchody so spoločnosťou Tešínske jatky, s.r.o. a spoločnosťou MEAT SK, s.r.o. nedojednávala oprávnená osoba, keď sa svedok I. vyjadril, že s ním jednal D. za MEAT SK, s.r.o., pričom neskôr zistil, že to vôbec nebol on, ale niekto, kto sa za neho vydával.

46. Žalovaný ďalej poukázal na to, že pri správe daní - pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia. Preto správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa, ale iba prejednáva dôkazy predložené platiteľom, čo vyplýva zo skutočnosti, že dôkazná povinnosť je na strane platiteľa (§ 24 ods. 1 a ods. 4 daňového poriadku).

47. Za nedôvodné tiež označil námietky, že ignoroval svedecké výpovede zamestnancov žalobcu. Poukázal na to, že vo svojom rozhodnutí sa vyjadril, že výpovede svedkov - zamestnancov prispeli k objasneniu skutkového stavu zisteného správcom dane, nesúhlasiac však s tvrdením žalobcu, že tieto výpovede jednoznačne potvrdzujú skutočnosť, že spoločnosť MEAT SK, s.r.o. bola aj reálnym dodávateľom mäsa. Poukázal na to, že ich výpovede súvisia s ich pracovným zaradením, čo znamená, že nemohli mať komplexnú vedomosť o obchodných transakciách žalobcu s dodávateľmi z hľadiska dodržania podmienok zákona o DPH. Tiež poukázal na to, že pani S. I., ako aj M. D. spoločne uviedli, že nedisponujú vierohodnými dôkazmi o ich tvrdeniach, obe uviedli, že za spoločnosť MEAT SK, s.r.o. vystupoval A. D., ktorému boli vykonané hotovostné platby za dodaný tovar a vyplácali ho ony osobne. Svedkyne tiež uviedli, že tovar sa dovážal do Siladíc, pri vykládke tovaru neboli prítomné, nevedeli, akým spôsobom bol tovar dodaný do Siladíc. Vo vzťahu k výpovedi svedkyne Y. A., ktorá bola skladníčka, žalovaný uviedol, že táto okrem iného uviedla, že bravčové polovičky denne dovážali nákladné chladiarenské autá s českými, rakúskymi ŠPZ s označením na vozidlách napr. Tešínske jatky a iné. Žalovaný tiež uviedol, že nebola spochybňovaná skutočnosť, že tovar bol žalobcovi dodávaný, preto nie je pravdou, že by ignoroval výpovede zamestnancov žalobcu, naopak vyhodnotil ich tak, že ani jednu výpoveď nemožno hodnotiť ako jednoznačný dôkaz v prospech tvrdení žalobcu a uzavrel, že z výpovedí svedkov nie je preukázané, že spoločnosť MEAT SK, s.r.o. bola aj reálnym dodávateľom tovaru, ktorý bol priamo fyzicky dodávaný a prepravovaný českým dodávateľom Tešínske jatky, s.r.o.

48. Ďalej sa žalovaný vyjadril k námietkam vo vzťahu k dodávateľovi Ostwerke s.r.o. Nestotožnil sa s názorom daňového subjektu (žalobcu), že zamestnanec Ostwerke s.r.o. J. D. svojou výpoveďou jednoznačne potvrdil skutočnosť, že táto spoločnosť dodávala žalobcovi mäso a žalobca jej za to platil kúpnu cenu vrátane DPH. Rovnako uzavrel, že vyjadrenia niektorých zamestnancov, že poznajú spoločnosť Ostwerke s.r.o. a sú im známe osoby J. D. a A. K. nie sú preukazujúcimi dôkazmi, že zdaniteľné plnenia boli uskutočnené tak, ako sú deklarované na faktúrach. Žalovaný poukázal na výpoveď žalobcu, ktorý v odpovedi doručenej správcovi dane dňa 20.12.2011 uviedol, že jeho spoločnosť oslovil pán K. na dodávku bravčového a hovädzieho mäsa, ktoré podľa pána K. pochádzalo z Čiech a Nemecka, pričom jeho spoločnosť komunikovala s povereným zástupcom firmy pánom K., a že faktúry boli uhrádzané daňovým subjektom v hotovosti pánovi J. D. alebo pánovi A. K..

49. Žalovaný poukázal na to, že podľa zistení správcu dane spoločnosť Ostwerke s.r.o. v období od 01.01.2009 od 31.12.2009 evidovala jedného zamestnanca J. D., pričom A. K. ani J. D. nikdy neboli a nie sú evidovaní u správcu dane ako splnomocnené osoby, ktoré mohli zastupovať spoločnosť Ostwerke s.r.o. Podľa názoru správcu dane, žalobca nepredložil k svojim tvrdeniam o dodaní tovaru spoločnosťou Ostwerke s.r.o. žiaden vierohodný dôkaz a taktiež sa preverovaním nezistilo, že by táto spoločnosť preukázala dodanie deklarovaného tovaru žalobcovi.

50. Žalovaný ďalej poukázal na rozpornú výpoveď svedka J. D., pričom ústneho pojednávania sa zúčastnil aj žalobca s tým, že správca dane mu na ústnom pojednávaní ponúkol priestor na položenie otázok, avšak žalobca skonštatoval, že : „Nemám k tomu čo povedať, ani sa ho opýtať. Povedal, čo povedal.“ K výpovedi svedka žalovaný uviedol, že J. D. síce na jednej strane potvrdil, že spoločnosť Ostwerke s.r.o. dodávala daňovému subjektu mäso - bravčové polovičky, ktoré bol on osobne skladať, avšak nevedel uviesť, kto bol konateľom spoločnosti, pamätal si len osobu A. K., ktorá mala na starosti obchody s bravčovým mäsom, nevedel či bol pán K. zamestnancom tejto spoločnosti, nevedel kde sedel, kde mal a či vôbec mal kanceláriu. K spôsobu fakturácie a úhrad sa vyjadril, že nevie kto faktúry vystavoval, mal ich už nachystané v kancelárii, v ktorej boli nejaké ženy, kancelária bola v Dubnici nad Váhom, adresu nevedel. Uviedol, že tie ženy nachystali vždy papiere - faktúry pre L. P. a on mu ich nosil, nevedel aká suma bola fakturovaná, ale videl ich, nevedel kto ich vystavoval. Za dodávky bolo platené jemu osobne, hotovosť, ktorú prijal doniesol do kancelárie a tam ju odovzdal. K námietke žalobcu ohľadom možnosti zastupovania spoločnosti Ostwerke s.r.o. pánom K. a pánom D. v obchodných transakciách so žalobcom žalovaný uviedol, že táto skutočnosť nebola zo strany žalobcu ani zo strany uvedených osôb a spoločnosti žiadnym spôsobom preukázaná (napr. písomným splnomocnením).

51. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu žalovaný zastal názor, že správcovi dane vznikli oprávnené pochybnosti o reálnosti deklarovaných obchodných transakcií medzi žalobcom a spoločnosťou Ostwerke s.r.o. a preto bolo na žalobcovi, aby pochybnosti správcu dane vyvrátil, takže dôkazné bremeno mal v tomto prípade žalobca (§ 24 ods. 1 daňového poriadku) dodajúc, že nie je oprávnená a relevantná námietka žalobcu, aby správca dane, resp. žalovaný preukazoval opak. V tejto súvislosti uviedol, že pri správe daní, pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia, správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa.

52. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení, že správca dane zhodnotil všetky dôkazy v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku a dospel k správnemu a logickému záveru, že žalobca vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že tovar uvedený na dodávateľských faktúrach reálne dodal dodávateľ uvedený na faktúre. Preto spoločnosti Ostwerke s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v súlade s § 19 ods. 1 zákona o DPH a následne žalobcovi nevzniklo právo odpočítať daň podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalovaný súčasne dodal, že na odpočítanie dane nepostačuje iba predloženie dokladov, ale daňové doklady musia jednoznačne preukazovať zdaniteľné obchody, t. j. skutočnosť, že zdaniteľný obchod bol reálne a preukazným spôsobom uskutočnený dodávateľom, ktorý fakturoval zdaniteľný obchod, pričom pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, na vznik nároku na odpočet dane nepostačuje len samotná existencia dokladu, hoci by obsahoval všetky formálno-právne náležitosti.

53. Žalovaný sa ďalej vyjadril k námietkam týkajúcich sa dodávateľa žalobcu - spoločnosti GIBALEX spol. s r.o. Za nepravdivé tvrdenie žalobcu označil, že správca dane svoje tvrdenie oprel len o nejaké konštatovanie, dôvodiac, že správca dane v prípade kontroly DPH vykonávanej u žalobcu vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré je uvedené v protokole a následne aj vo vydanom rozhodnutí. Poukázal na to, že za spoločnosť GIBALEX spol. s r.o. sa vyjadrila konateľka spoločnosti (Mgr. C. D.), ktorá uviedla, že tovar bol dodávaný od dodávateľa Ostwerke s.r.o., ktorá zabezpečovala aj prepravu dodávaného tovaru. Ďalej sa vyjadrila, že tovar bol nakladaný v Českej republike, ktorá bola aj prvotným dodávateľom už rozpracovaného mäsa, toto bolo naložené v Českej republike a český prepravca mäso vyložil u konečného spotrebiteľa uvedeného na faktúrach vystavených spoločnosťou Ostwerke s.r.o. Podľa vyjadrenia konateľky spoločnosť GIBALEX spol. s r.o. chov ošípaných nemá, porážku ošípaných nevykonáva, prepravu mäsa nevykonáva. Žalovaný v súvislosti s touto výpoveďou poukázal na to, že správca dane na jej základe preveroval ďalšieho dodávateľa v rade spoločnosti Ostwerke s.r.o., pričom z rozsiahleho dokazovania správcu dane vyplýva, že jediný konateľ spoločnosti Ostwerke s.r.o. Z. S. je

nekontaktný, so správcom dane nespolupracuje a so správcom dane nespolupracuje ani splnomocnený zástupca tejto spoločnosti, pričom spoločnosť Ostwerke s.r.o. je od 18.09.2015 ex offo vymazaná z obchodného registra. S poukazom na uvedené žalovaný uviedol, že sa správcovi dane nepodarili získať účtovné a daňové doklady tejto spoločnosti dodajúc, že ani zo strany preverovaných daňových subjektov a ani kontrolovaným daňovým subjektom neboli predložené žiadne vierohodné dôkazy o tom, že by spoločnosti Ostwerke s.r.o., ktorá na faktúrach v marci 2009 bola uvedená ako dodávateľ bravčového mäsa pre svojho odberateľa GIBALEX spol. s r.o., vznikla daňová povinnosť.

54. Žalovaný poukázal na to, že správca dane po odvolacom konaní predvolal svedka J. D., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že bol zamestnancom Ostwerke s.r.o., pričom táto skutočnosť bola potvrdená aj Sociálnou poisťovňou, ktorou bolo súčasne potvrdené, že žiadna iná osoba nebola v spoločnosti Ostwerke s.r.o. zamestnaná. Žalovaný označil výpoveď za rozporuplnú, keďže svedok uviedol, že bol v preverovanom období zamestnancom len on, tiež uviedol, že faktúry vystavovali „baby“, podľa jeho vyjadrenia tovar objednávala osoba K., ktorá nebola v pracovnom pomere so spoločnosťou Ostwerke s.r.o., nevedel, kde má spoločnosť Ostwerke s.r.o. sídlo, nevedel, kto bol konateľom tejto spoločnosti a čím sa spoločnosť zaoberala, nevedel preukázať, ako bola zabezpečovaná preprava tovaru, uviedol, že dodával tovar L. P. cca 2 krát do týždňa, mäso nevozil, neobjednával, obchody realizované za spoločnosť GIBALEX spol. s r.o. pre žalobcu nepopísal a neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by sa jeho vyjadrenia potvrdili. Vo vzťahu k výsluchom svedkov X. a S. žalovaný skonštatoval, že týchto sa v ďalšom konaní nepodarilo vypočuť, nakoľko sa k ústnym pojednávaniam nedostavili.

55. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca sa vo svojich vyjadreniach k obchodom realizovanými spoločnosťou GIBALEX spol. s r.o. vyjadril, že za túto spoločnosť jednal s J. D., ktorého vo svojich výpovediach spomínajú aj jeho zamestnanci, ako osobu vystupujúcu za túto spoločnosť, pričom svedok J. D. vo svojej výpovedi uviedol, že nebol zamestnancom spoločnosti GIBALEX spol. s .r.o., mäso nevozil, ale do GIBALEX spol. s r.o. vozil papiere, pričom za túto činnosť nedostával finančnú odmenu. V súvislosti s J. D., ktorý mal realizovať obchody za spoločnosť GIBALEX spol. s r.o. žalovaný poukázal tiež na to, že konateľka tejto spoločnosti vo svojej výpovedi neuviedla, že by obchody za túto spoločnosť dojednával J. D..

56. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu, že v prípade spoločnosti GIBALEX spol. s r.o. konal s J. D. žalovaný uviedol, že aj v prípade tohto dodávateľa konal žalobca s osobou, ktorá nebola nijako oprávnená konať za spoločnosť, pričom v čase uskutočnenia obchodov mohol podľa výpisu z obchodného registra vedieť, kto je osobou oprávnenou konať za túto spoločnosť.

57. K legislatívnym východiskám, ktoré žalobca uviedol v VII. časti žaloby žalovaný uviedol, že správca dane ani žalovaný nespochybnili u žalobcu právo nakladať s tovarom ako vlastník, ale spôsob jeho nadobudnutia. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že tovar žalobca nadobudol od tuzemských dodávateľov v zmysle § 8 ods. 1 zákona o DPH, pretože túto skutočnosť jednoznačne nepreukázal. Stotožnil sa so závermi správcu dane, že žalobca nadobudol tovar a tým aj právo nakladať s tovarom ako vlastník v zmysle § 11 ods. 1 zákona o DPH od zahraničného dodávateľa a preto tuzemským dodávateľom uvedeným na faktúrach nevznikla daňová povinnosť v súlade s § 19 ods. 1 zákona o DPH, čím žalobcovi nevznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH. V tejto súvislosti zastal názor, že ak by malo dôjsť k dodaniu tovaru podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH, potom by malo byť zrejmé, kedy a akým spôsobom jeho dodávatelia nadobudli tovar a právo nakladať s tovarom ako vlastníci doplniac, že správcovi dane neboli predložené žiadne písomné zmluvy o dodaní tovaru, ktoré by tieto právne náležitosti upravovali a ktoré by upravovali tzv. záväzkové vzťahy medzi jednotlivými subjektmi zainteresovanými v obchodných transakciách.

58.K príkladu, ktorým žalobca odôvodňoval ekonomickú opodstatnenosť obchodov s dodávateľmi, žalovaný uviedol, že tým, že spoločnosť MEAT SK, s.r.o. nakupovala od spoločnosti Tešínske jatky s.r.o., resp. Ostwerke s.r.o. a GIBALEX spol. s r.o. od svojich dodávateľov vo veľkých objemoch, v dôsledku čoho mali výhodné ceny a následne predávali so ziskom žalobcovi, nebolo zdôvodnené ekonomické opodstatnenie obchodu pre žalobcu. Preto zastal názor, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal „výhodnosť“ obchodu cez sprostredkovateľské spoločnosti, pričom v konaní sa preukázalo, že žalobca vykonával aj priame obchody so zahraničnými dodávateľmi (napríklad Tešínske jatky). V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že pokiaľ by žalobca postupoval v zmysle § 11 zákona o DPH, t.j. priznal nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, v takom prípade, by sa v zmysle § 69

ods. 6 stal osobou povinnou platiť daň, čo znamená, že by sa v daňovom priznaní tzv. samozdanil, t.j. priznal daň a zároveň by si ju aj odpočítal, čím by sa stransparentnili deklarované obchodné transakcie.

59.Žalovaný za nedôvodné považoval aj poukázanie na súdne rozsudky SD EÚ, pretože ich skutková podstata nie je totožná s posudzovaným prípadom dodajúc, že žalobca uvádza len všeobecné právne závery z rozsudkov bez konkretizácie so zisteným skutkovým stavom. Žalovaný pripomenul a to aj s poukazom na rozsudky SD EÚ (najmä rozsudok z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s. 1-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax a i.,, C-255/02, Zb. s. 1-1609, bod 71) a rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a , že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte a že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania.

60.K námietke žalobcu, že mu nebolo preukázané, že by mal vedomosť o nezákonnom konaní alebo by sa na ňom vedome podieľal žalovaný, uviedol, že je vecou daňového subjektu, ako a či si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov. V tejto súvislosti zdôraznil, že základným predpokladom pre riadne fungovanie podnikateľa je aj to, že tento musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu svojej podnikateľskej činnosti, ale musí mať vedomosť aj o subjektoch, s ktorými spolupracuje, a to v rozsahu relevantnom pre preukázanie spolupráce, dodajúc, že ak takéto vedomosti podnikateľovi preukázateľne chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení daňového poriadku oprávnené.

61. Žalovaný dal do pozornosti, že v napadnutom rozhodnutí v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že samotný žalobca potvrdil, že deklarované dodávky mäsa dojednával s osobami, u ktorých sa podľa zistenia správcu dane, nepreukázalo, že boli oprávnenými osobami konať za uvedené tuzemské subjekty. Ide o osoby ako D., K., D., pričom tieto osoby nosili faktúry žalobcovi a týmto osobám aj uhrádzal peniaze v hotovosti za dodaný tovar. Konatelia, ktorých sa správcovi dane podarilo vypočuť, ako napr. O., G., nepotvrdili obchodné vzťahy so žalobcom, ani vystavenie dokladov potrebných pre uplatnenie nároku na vrátenie dane. Podľa vyjadrení zástupcov českých dodávateľov Těšínske Jatky (O. I.) a MAKOVEC a. s. (W. A.), ani im sa nepozdávali obchodné vzťahy s tuzemskými spoločnosťami

- dodávateľmi pre žalobcu. W. A. uviedol, že spoločnosť Ostwerke s. r. o. zastupoval A. K., a to na základe plnej moci udelenej konateľom spoločnosti Z. S.. Na inom mieste W. A. uviedol, že za firmu Ostwerke s. r. o. jednal X. X.. W. A. upozornil, že podnikanie týchto osôb a obchodných spoločností, v ktorými sú konatelia, resp. splnomocnení zástupcovia, sa mu javí ako veľmi neštandardné, účelovo premyslené za účelom nedodržania morálnych pravidiel pri obchodných vzťahoch. O. I. sa vyjadril, že s ním jednal D. za Jtrade s. r. o., avšak neskôr zistil, že to vôbec nebol on, ale niekto kto sa za neho vydával. Spoločnosť Tešínske jatky s. r. o. nejednala so žiadnym konateľom spoločnosti Jtrade s. r. o., meno O. mu nič nehovorilo.

62. Záverom žalovaný poukázal na skutočnosť, že v identických veciach už rozhodoval Krajský súd v Trnave rozsudkami sp. zn. -87, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , pričom všetky žaloby žalobcu boli krajským súdom zamietnuté. Žalovaný za účelom bližšieho objasnenia toku tovaru a fakturácie tovaru predložil súdu spolu so spisovým materiálom aj schému daňových subjektov a deklarovaných dodávok tovaru žalobcovi za kontrolované zdaňovacie obdobia roka 2009.

63. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného uviedol, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril k jeho tvrdeniam a tieto tvrdenia nevyvrátil a ani neuviedol žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa mohol vyjadriť, preto nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k vyjadreniu žalovaného.

64. Žalovaný sa k replike žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

65. Podľa § 6 ods. 1 SPP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

66. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

67. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

68. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

69. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

70. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

71. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

72. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

73. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH dodaním tovaru je

a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

74. Podľa § 11 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. Za nadobudnutie tovaru podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie tovaru na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte

prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane.

75. Podľa § 11 ods. 2 zákona o DPH nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak

a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.

76. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

77. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

78. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

79. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

80. Podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a.

81. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

82. Podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu.

83. Podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

84. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa v spojení s vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle správneho súdu a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

85. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca si v zdaňovacom období január 2009 uplatnil na základe faktúr od dodávateľa MEAT SK, s.r.o. odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v celkovej výške 102 067,20 Eur za dodanie tovaru - bravčových polovičiek. Pre úplnosť správny súd dodáva, že deklarovaný dodávateľ žalobcu bol

vymazaný z obchodného registra ex offo dňa 17.03.2011, keďže obchodná spoločnosť MEAT SK, s.r.o. bola zrušená od 01.03.2011.

86. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že daňová kontrola bola u žalobcu začatá na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č. zo dňa 05.05.2011, pričom ako deň začatia daňovej kontroly bol určený 6. jún 2011. Zápisnica č. 647/320/21425/2011/ DEC o začatí daňovej kontroly bola s kontrolovaným daňovým subjektom spísaná dňa 06.06.2011. Správca dane listom č. /DEC zo dňa 14.11.2011 požiadal o predĺženie polročnej lehoty na kontrolu, pričom podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“) bola lehota na vykonanie daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január

- december 2009 predĺžená do 05.06.2012. Daňová kontrola bola ďalej prerušená rozhodnutím č. 9214401/1/377183/2012, ktoré splnomocnená zástupkyňa daňového subjektu prevzala dňa 13.03.2012. Správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly dňa 5. augusta 2013, kedy bola na Daňový úrad Trnava doručená odpoveď na žiadosť č. 9214401/1/350027/12 zo dňa 06.03.2012 o medzinárodnú výmenu informácií. Dňa 17. septembra 2013 správca dane vypracoval protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 9214401/5/4224621/2013/Vav (ďalej len ako „protokol“), ktorý bol osobne doručený splnomocnenej zástupkyni daňového subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie (výzva č. 9214401/5/4227429/2013/Vla. Dňa 27. septembra 2013 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie k protokolu. Správca dane dňa 23.10.2013 vypracoval dodatok k protokolu. Protokol vrátane dodatku bol prerokovaný so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu dňa 25.10.2013 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9214401/5/4809502/2013/Vla), ktorým dňom bola daňová kontrola ukončená ( ). Správca dane vydal dňa 06.11.2013 dodatočný platobný výmer č. 9214401/5/4970646/2013/Vla, ktorým podľa v nadväznosti na daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2009. Proti dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/395764/2014/5098 zo dňa 05.09.2014 napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu, ktorú Krajský súd v Trnave vyhodnotil ako dôvodnú, a preto rozsudkom č. k. -356 zo dňa 29.09.2016 zrušil uvedené rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

87. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.09.2016 vyplýva, že správny súd zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovaného jednak z dôvodu, že bolo nepreskúmateľné, a jednak z dôvodu, že bolo potrebné objasniť nezrovnalosti vo výpovediach svedkov, konkrétne O. O., Z. S. a X. X. vo vzťahu k obchodným transakciám medzi žalobcom a ostatnými dodávateľmi, ktorí na jednej strane potvrdili realizáciu obchodných transakcií, ale tiež uviedli, že k nim nedošlo (bod 70 rozsudku), pričom správny súd v bode 71 rovnako s poukazom na rozsudok Mestského súdu v Prahe sp. zn. zo dňa 26.10.1999 uviedol, že pokiaľ správca dane neobjasní zjavné nezrovnalosti v predmetných právnych vzťahoch, svedčí to o tom, že skutočnosti rozhodujúce pre stanovenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie. Správny súd tiež uložil správnym orgánom vykonať výsluch svedka O. I. a to v súvislosti s dodaním tovaru od spoločnosti Tešínske jatky, s.r.o. žalobcovi.

88.Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že po vrátení veci na ďalšie konanie správca dane opakovane predvolal na výsluch svedka O. O. (dodávateľ Jtrade s.r.o., MEAT SK, s.r.o.), J. D. (dodávateľ Oswerke s.r.o., GIBALEX spol. s r.o.), Z. S. (dodávateľ Ostwerke s.r.o.), X. X. (dodávateľ GIBALEX spol. s r.o.) a v súlade s článkom 7 Nariadenia Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH požiadal o výsluch svedka O. I.. Rovnako je obsahom administratívneho spisu preukázané, že správca dane požiadal o predvedenie O. O. (žiadosť č. 100383622/2017 zo dňa 02.03.2017), Z. S. (žiadosť č. 100384945/2017 zo dňa 02.03.2017) a X. X. (žiadosť č. 100382722/2017 zo dňa 02.03.2017), pričom predvedenia neboli úspešné z dôvodu, že Z. S. a X. X. sa na adrese trvalého pobytu nezdržiavajú. Vo vzťahu k O. O. je potrebné tiež uviesť, že dňa 16.11.2016 mal odoprieť vypovedať, avšak obsahom administratívneho spisu má správny súd preukázané, že na základe dožiadaní správcu dane, bol O. O. opakovane predvolávaný aj po uvedenom dátume, jednak z adresy trvaného pobytu a jednak z adresy G. č. XX, J. , avšak sa ho predviesť pred správcu dane nepodarilo.

89.Po vrátení veci na ďalšie konanie boli správcom dane vypočutí J. D. a O. I..

90.J. D. bol vypočutý dňa 7. marca 2017 za prítomnosti žalobcu. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100411301/2017 vyplýva, že bol zamestnancom spoločnosti Ostwerke s.r.o., robil obchodného zástupcu, mal na starosti obchod s mäsom. Vo vzťahu k tomuto obchodu uviedol, že išlo o bravčové mäso, o bravčové polovičky, chodil k vykládkam, pomáhal skladať mäso, kontroloval, aby všetko prebehlo v poriadku a aby sedela aj váha. Uviedol, že vodič kamióna mal vždy CMR, ktorú mu dal, on jednu CMR odovzdal vodičovi, jedna sa nechala tam, kde sa vykladalo a jednu zobral do kancelárie, kde ju odovzdal dievčatám na stôl, vodičovi za mäso neplatil, nedochádzal do styku s hotovosťou za mäso, ani s faktúrami od dodávateľa mäsa. Na otázku správcu dane vo vzťahu k dievčatám uviedol, že to boli asistentky, nevedel ich priezviská, nevedel, či to boli zamestnankyne tejto spoločnosti. Príkazy mu mal dávať telefonicky pán K., ktorý mu kázal, ku ktorému kamiónu má ísť. Svedok nevedel uviesť, či mala spoločnosť priestory, uviedol, že obchodovala s bravčovým mäsom. Vo vzťahu k žalobcovi sa svedok vyjadril, že spoločnosť Ostwerke s.r.o. s ním obchodovala, pričom nevedel uviesť iných odberateľov. Pokiaľ išlo o dodávateľov tejto spoločnosti uviedol, že mäso išlo z Čiech - Bučovice a Makovec. K priebehu obchodu so žalobcom uviedol, že boli dva kamióny za týždeň utorok, streda, kamión s bravčovým mäsom prišiel z Čiech, mäso sa neprekladalo, nebolo skladané v Ostwerke s.r.o., zložilo sa v Siladiciach, dalo sa na váhu, prevzali ho mäsiari, bol vždy prítomný pri vykladaní tovaru, niekedy tam prišiel pán K., niekedy obaja. Tiež uviedol, že mäso sa v Ostwerke s.r.o. nevážilo, bola CMR a váha u pána P., k CMR bol aj nejaký biely papier, asi dodací list, faktúra tam nebola, spolu s pánom P. vypísali dodací list, teda on sám ho vypísal, pán P. ho podpísal a orazil, následne CMR aj s dodacím listom priniesol do kancelárie spoločnosti, na konci týždňa tam mal nachystanú faktúru, ktorú zaniesol pánovi P. na podpísanie, potom mu pán P. vždy preberal hotovosť, príjmový doklad vystavil pán P. alebo úradníčka, čo bola v kancelárii pána P., hotovosť zobral pán K. alebo on a zaniesol ju do kancelárie dievčatám, s dodávateľskými faktúrami nemal nič spoločné, ani ich nikdy nevidel. Na otázku správcu dane ďalej uviedol, že približná hodnota obchodu bola 60 000 eur za týždeň. Svedok si nepamätal meno konateľa spoločnosti, ktorý ho mal prijímať do zamestnania, vo vzťahu k iným zamestnancom tejto spoločnosti uviedol, že tam boli dievčatá z kancelárie a pán K., pričom nevedel, akú mal funkciu, označil ho však za nákupcu bravčového mäsa, tiež uviedol, že on s dodávateľmi nikdy nejednal. Vo vzťahu k spoločnosti GIBALEX spol. s r.o. uviedol, že nebol zamestnancom tejto spoločnosti, ale túto spoločnosť poznal v súvislosti s mäsom, pretože aj táto spoločnosť vozila mäso pánovi P.. O obchode s mäsom vedel, nakoľko bral papiere do spoločnosti GIBALEX spol. s r.o., kde ich dával pánovi M. a nejakej asistentke, robil to zadarmo. K priebehu obchodu uviedol, že to bolo presne tak isto, ako pri Ostwerke s.r.o., uviedol, že bol v roku 2009 zamestnaný len v Ostwerke s.r.o. Tiež uviedol, že hlavným odberateľom spoločnosti GIBALEX spol. s r.o. bol pán P.. Na otázku správcu dane, či sa okrem pána M. stretol aj s niekým iným za túto spoločnosť uviedol, že nie, len s ním a s asistentkou. Záverom uviedol, že si stojí za svojou výpoveďou, aj za výpoveďou zo dňa 30.09.2016 a dodal, že obchody boli uskutočňované tak, ako uviedol. Z obsahu zápisnice vyplýva, že žalobca svedkovi nepoložil žiadne otázky.

91.Konateľ spoločnosti Tešínske jatky, s.r.o. (od 1.9.2009 právny nástupca spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o.) O. I. bol vypočutý ako svedok dňa 29.11.2016 v prítomnosti žalobcu a dňa 23.05.2017, pričom tohto výsluchu sa žalobca nezúčastnil. Obsahom administratívneho spisu je preukázané, že žalobca bol upovedomený o vypočutí svedka, upovedomenie prevzala splnomocnená zástupkyňa žalobcu dňa 12.05.2017. Z obsahu protokolu o ústnom pojednávaní o výpovedi svedka zo dňa 29.11.2016, ktorý spísal Finančný úrad pre Moravskoslezský kraj vyplýva, že predmetom ústneho pojednávania bol výsluch svedka vo veci obchodných vzťahov spoločnosti Tešínske jatky, s.r.o. a firiem

- L. P. LAPREMA a Jtrade s.r.o. Správny súd s poukazom na žalobný bod, ktorým sa žalobca dovolával obsahu zápisnice z 29.11.2016, konkrétne pokiaľ ide o tvrdenie O. I., že si nepamätal, kto za Jtrade s.r.o. objednával tovar a u koho, pričom uviedol, že tovar za slovenskú stranu objednával pán P. a objednávky preberal O. I., že mu to povedali zamestnanci a že si to nepamätá, považuje za potrebné poukázať aj na obsah danej výpovede. Z obsahu protokolu má správny súd preukázané, že spoločnosť Tešínske jatky, s.r.o. dodávala v tovar aj priamo žalobcovi, ktorú skutočnosť žalobca v priebehu konania nerozporoval. Tovar vozili vozidlá spoločnosti Tešínske jatky, s.r.o., nakladal sa v závode Tešínske jatky, s.r.o. a tovar vykladal vodič, ktorý ho viezol a preberali ho zamestnanci firmy P.. Tovar si vzájomne započítavali, teda Tešínske jatky, s.r.o. bral tovar od pána P. a aby nemuseli platiť, pán P. bral bravčové polky od nich a následne došlo k zápočtu, teda úhrada prebiehala vzájomnými zápočtami. Vo vzťahu k dodávkam pre spoločnosť Jtrade s.r.o. O. I. uviedol, že tovar v kontrolovanom období bol dodávaný tovar, prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť Tešínske jatky, s.r.o na svoje náklady, k preprave boli vyhotovované dodacie alebo prepravné listy, pričom na základe potvrdenia o prevzatí firmou P. - LAPREMA bola vystavená faktúra na spoločnosť Jtrade s.r.o. Tovar sa nakladal rovnako, ako v prípade

dodávok pre pána P., teda nakladali ho zamestnanci spoločnosti Tešínske jatky, s.r.o. a tovar sa vykladal v Siladiciach, vykladal ho vodič spoločnosti Tešínske jatky, s.r.o. a zamestnanci firmy P. tovar preberali. Na otázku správcu dane, kto objednával za Jtrade s.r.o. tovar a u koho, O. I. uviedol, že za slovenskú stranu objednával tovar pán P., objednávky preberal I. O., takto mu to mali uviesť zamestnanci, on si to už nepamätal. Na otázku daňového subjektu (žalobcu), akú úlohu zohrali pán O. a pán D., ktorý preberali peniaze za Jtrade s.r.o. a platili spoločnosti Tešínske jatky, s.r.o. za dodaný tovar uviedol, že pán O. mu nič nehovorí a vo vzťahu k pánovi D. uviedol, že ak preberal peniaze, tak preberal peniaze za mäso, ktoré objednala spoločnosť LAPREMA. K osobe pána D. tiež uviedol, že ho videl, bol v jeho spoločnosti s poverením, že môže konať za pána O., avšak pred 3-4 rokmi na polícii zistil, že to v skutočnosti nebol pán D., ale niekto iný. Žalobca O. I. položil otázku týkajúcu sa spôsobu platby za Jtrade s.r.o., konkrétne kto a akým spôsobom hradil firme Tešínske jatky, s.r.o. za dodaný tovar a v akej mene. K otázke O. I. uviedol, že predpokladá, že za firmu Jtrade s.r.o. predával peniaze rovnaký človek, ktorý peniaze inkasoval vo firme LAPREMA, pričom peniaze v spoločnosti Tešínske jatky, s.r.o. preberal JUDr. A. alebo pán S., títo jazdili na Slovensko, nevedel, kde to preberali ani od koho, za poslednú dodávku nezaplatili a dlžia 700 tisíc Kč. Ďalej uviedol, že nebol osobne pri inkasovaní peňazí, ale predpokladal, že to bol za Jtade s.r.o. pán D.. K spôsobu doručovania faktúr odberateľovi Jtrade s.r.o. uviedol, že pri nasledujúcej dodávke tovaru bola vytlačená faktúra a jej súčasťou bol dodací list potvrdený firmou L. P. z minulej dodávky a táto faktúra s potvrdeným dodacím listom bola odovzdaná jeho zamestnancami, zamestnancom alebo ľuďom povereným za prevzatie firmou Jtrade s.r.o. Uvedené predpoklad, lebo osobne pri tom nebol. Na otázku správcu dane, prečo bol tovar fakturovaný spoločnosti Jtrade s.r.o., ale fyzicky bol dodaný firme P. - LAPREMA, a kto to tak stanovil, uviedol, že to je otázka na pána P., a že keď to tak mali dohodnuté, tak to tak bolo. Uviedol, že pán P. naňho pôsobil serióznym dojmom, vedel, že zásobuje na Slovensku reťazec Billa, preto nemal najmenší dôvod pochybovať o tom, že keď chcela LAPREMA preberať cez firmu Jtrade s.r.o., že za tovar nedostanú zaplatené. Na otázku žalobcu, že ako je možné, že pán O., keď ho oslovil o dodávanie bravčového mäsa, priniesol podpísanú zmluvu medzi spoločnosťou Tešínske jatky, s.r.o. a Jtrade s.r.o., v dobe keď bol konateľom tejto spoločnosti a taktiež predstavil pána D., ktorého poveril pre prípad, keď nebude môcť prevziať peniaze, jeho zastupovaním, pričom do tej doby pána O. a pána D. nepoznal, svedok uviedol, že sa mu zdá tvrdenie o tom, že videl pána O. a pána D. po prvý krát keď prišli so zmluvou smiešne a dodal, že pán P. je dobrý a schopný obchodník, aby nevedel čo robí, a že by si len tak nechal priniesť nejakú zmluvu, a že je povinný od nich odoberať mäso, pričom mu toto mäso, keby chcel, mohli dodávať na priamo.

92. Do protokolu o ústnom pojednávaní zo dňa 23.5.2017, spísaného českou finančnou správou vo veci výsluchu svedka O. I. vo vzťahu k dodaniu tovaru spoločnosti MEAT SK, s.r.o., tento svedok uviedol, že tovar bol dodávaný vozidlami MASOCENTRUM CZ, s.r.o. (do 31.08.2009, od 01.09.2009 Tešínske jatky, s.r.o.), pričom predložil zoznam daňových dokladov, v ktorých je uvedený typ vozidla, registračná značka, meno vodiča a miesto vykládky. Tovar nakladali zamestnanci spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o. v Českom Tešíne a tovar vykladal vodič, ktorý tovar viezol a preberali ho zamestnanci L. P.. Tovar objednával za slovenskú stranu pán L. P., na strane spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o. objednávky prijímal Ing. O. I., hotovostné úhrady za spoločnosť MEAT SK, s.r.o. predával zástupca tejto spoločnosti prevažne pán D. a za spoločnosť MASOCENTRUM CZ, s.r.o. preberali peniaze JUDr. O. A. a pán C. S.. Taktiež uviedol, že hotovosť prevzali na Slovensku a vždy na inom mieste z dôvodu opatrnosti. Daňové doklady boli doručované s ďalšou dodávkou, pričom za zdaňovacie obdobie január 2009 boli uskutočnené dodávky mäsa pre MEAT SK, s.r.o. v sume 14 727 627,00 CZK, všetky boli uhradené v hotovosti. Spolu s odpoveďou na MVI boli zaslané aj faktúry vystavené pre MEAT SK, s.r.o. spolu s prílohami, pričom na dodacích listoch vystavených pre odberateľa MEAT SK, s.r.o. je o. i. aj odtlačok pečiatky žalobcu, L. P. LAPREMA.

93. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi MEAT SK, s.r.o. preukázané, že O. G. bol konateľom tejto spoločnosti od 28.07.2008 až do jej zániku t. j. 17.03.2011. Pred O. G. bol konateľom tejto spoločnosti O. O. (v obchodnom registri je uvedené priezvisko O., hoci podľa občianskeho preukazu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu sa jedná o O. O. - poznámka správneho súdu), a to krátku dobu od 27.03.2008 do 28.07.2008. Charakteristické pre uvedenú spoločnosť bolo krátke trvanie funkcie konateľa, keď aj konateľ, ktorý túto spoločnosť zastupoval pred O. O., funkciu konateľa vykonával od 27.09.2007 od 27.03.2008. V tejto súvislosti správny súd, práve vo vzťahu k zodpovednosti daňového subjektu za svoje obchodné vzťahy, zastáva názor, že častá zmena na poste konateľa spoločnosti nesvedčí o dôveryhodnosti samotnej spoločnosti, pričom informácie o spoločnosti sú verejne dostupné prostredníctvom obchodného registra.

94. Ďalej je obsahom administratívneho spisu preukázané, že Daňový úrad Trenčín vykonal dňa 17.10.2011 ústne pojednávanie s O. G., o ktorom bola spísaná zápisnica č. /Por, pričom žalobca sa ústneho pojednávania nezúčastnil napriek tomu, že bol o výsluchu preukázateľne upovedomený (upovedomenie prevzala splnomocnená zástupkyňa dňa 13.10.2011). Z výpovede svedka vyplýva, že počas výkonu jeho funkcie spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť, neviedlo sa účtovníctvo, nevystavovali sa žiadne doklady, spoločnosť nemala žiadnych odberateľov, spoločnosť nepodávala daňové priznanie a nepoveril nikoho na zastupovanie tejto spoločnosti. Osobu L. P. nepoznal, nikdy s ním nebol v kontakte. Na základe výpovede O. G. zaslal správca dane žalobcovi výzvu zo dňa 04.11.2011 na predloženie dokladov a dôkazov, ktorými mal preukázať, že reálne došlo k dodaniu tovaru uvedeného na faktúrach vystavených spoločnosťou MEAT SK, s.r.o. Žalobca v písomnej odpovedi zo dňa 10.11.2011 uviedol, že jeho firmu oslovil p. O. O., ktorý v tom čase už nebol konateľom, ale len zástupcom spoločnosti MEAT SK, s.r.o., na uzatvorenie dohody na dodávku tovaru - bravčového a hovädzieho mäsa, pričom tovar pochádzal od firmy MASOCENTRUM CZ, s.r.o. Ďalej uviedol, že tovar firma neskladovala, nakoľko bol dovážaný priamo z Čiech do ich firmy, komunikoval s A. D., za dodávateľa podpisoval dodacie listy p. O. a za ich firmu on alebo poverená osoba, tovar bol dovážaný z MASOCENTRUM CZ, s.r.o., faktúry boli uhrádzané v hotovosti p. O.. V ďalšom vyjadrení zo dňa 20.12.2011 žalobca uviedol, že vo firmách Jtrade s.r.o. a MEAT SK, s.r.o. konali s O. O. (O. O. - poznámka správneho súdu), pričom podľa jeho vyjadrenia bola firma Jtrade s.r.o. predaná novému majiteľovi aj so všetkými účtovnými dokladmi a firma MEAT SK, s.r.o. bola zrušená 1.3.2011 a preto požiadali zástupcu firmy MASOCENTRUM CZ, s.r.o., aby predložil doklady, ktoré reálne dokazujú, že tovar bol dovezený priamo do ich firmy cez firmu Jtrade s.r.o., a súčasne dodal, že nemajú prístup k účtovníctvu dodávateľov, pričom za účtovníctvo a účtovné doklady zodpovedajú konatelia.

95. Bývalý konateľ spoločnosti MEAT SK, s.r.o. O. O. vypovedal dňa 16.12.2011 pred Daňovým úradom Trenčín so zameraním na spoločnosť Jtrade, s.r.o, pričom uviedol, že žalobcu osobne pozná, avšak so žalobcom nikdy neobchodoval a nespolupracoval pri dodávkach mäsa. Vo výpovedi uskutočnenej dňa 3.7.2012 v súvislosti s dodávkami mäsa spoločnosťou Lukus group, s.r.o. uviedol, že pre spoločnosť Lukus group, s.r.o. zabezpečoval objednávky mäsa pre žalobcu, pričom to bol jediný obchod, ktorý pre spoločnosť Lukus group, s.r.o. robil. Uviedol, že spoločnosť nakupovala tovar od dodávateľa Tešínske jatky, s.r.o., iných dodávateľov nevedel a rovnako nevedel iných odberateľov okrem žalobcu. Mal plnomocenstvo na zastupovanie tejto spoločnosti, nevedel ho predložiť. Na otázku správcu dane, či obdobnú mandátnu zmluvu, ako so spoločnosťou Lukus group, s.r.o. resp. zmluvu o sprostredkovaní, uzatvoril aj s inými daňovými subjektmi, uviedol, že len s touto spoločnosťou. Ďalej na otázku správcu dane, či pozná L. P. a kedy s ním začal spoluprácu uviedol, že ho osobne pozná, a že spolupracujú tak rok a pol dozadu. Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že uvedené vyjadrenie je relevantné, pretože z neho vyplýva, že v rámci zdaňovacieho obdobia január 2009, O. O. so žalobcom neobchodoval. K tvrdeniu žalobcu o nedôveryhodnosti výpovedí O. O. správny súd dodáva, že skutočnosť, že O. O. zabezpečoval obchod s mäsom v danom zdaniteľnom období nepotvrdil ani O. I., konateľ spoločnosti, ktorá mala bravčové mäso spoločnosti MEAT SK, s.r.o. dodávať, tento potvrdil, že za túto spoločnosť vystupoval A. D., pričom O. O. nepoznal.

96. Z vyjadrenia žalobcu, ako aj písomných svedeckých výpovedí zamestnancov žalobcu a rovnako tiež zo svedeckej výpovede O. I. vyplýva, že za spoločnosť MEAT SK, s.r.o. vystupoval aj A. D., ktorý bol, podľa vyjadrenia žalobcu, splnomocneným zástupcom na všetky „právne a faktické“ úkony, pričom ho mal splnomocniť bývalý konateľ spoločnosti O. O..

97. Podľa údajov vyplývajúcich z obchodného registra bol v rozhodnom čase (január 2009) konateľom spoločnosti MEAT SK, s.r.o. O. G., pričom O. O. bol konateľom tejto spoločnosti od 27.03.2008 do 28.07.2008. Podľa vyjadrení konateľa spoločnosti Tešínske jatky, s.r.o. O. I. za spoločnosť MEAT SK, s.r.o. konal s osobou, ktorá mala byť A. D., avšak neskôr zistil, že táto osoba A. D. nebola. Z vyjadrení žalobcu, ako aj zo svedeckých výpovedí vyplýva, že žalobca v rámci obchodných vzťahov so spoločnosťou MEAT SK, s.r.o. konal s O. O. a A. D.. Žalobca k výpovedi konateľa spoločnosti O. G., označiac ju za nedôveryhodnú, uviedol (vyjadrenie k zápisnici zo dňa 07.02.2012) O. G. reálne za spoločnosť nekonal, nakoľko v mene spoločnosti vystupoval O. O. (správne O.), ktorý bol jej konateľom a spoločníkom a A. D., ktorý bol splnomocneným zástupcom spoločnosti, pričom splnomocniť ho mal O. O.. Vo vzťahu k uvedenému správny súd uvádza, že žalobca nekonal vo vzťahu k tejto spoločnosti zodpovedne, pretože uzatváral obchodné vzťahy v nadmernom rozsahu s O. O. a A. D., s týmto

na základe splnomocnenia O. O., pričom O. O. sa vyjadril, že v preverovanom období so žalobcom neobchodoval. Žalobca v súvislosti s obchodovaním poukázal na Kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťami MEAT SK, s.r.o. a MASOCENTRUM CZ, s.r.o. zo dňa 19.05.2008 (v tomto čase bol konateľom O. O.) na kúpu mäsových výrobkov, ktorá má potvrdzovať, že spoločnosť MEAT SK, s.r.o. kupovala mäso od spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o. Správny súd na tomto mieste opätovne poukazuje na písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 20.12.2011, v ktorom uviedol, že tovar bol dovezený zo spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o. priamo do ich firmy cez firmu Jtrade s.r.o. V danom prípade sa síce neposudzuje reálnosť obchodov dodávateľa Jtrade s.r.o., avšak uvedené správny súd použil na ilustráciu reálnosti obchodných vzťahov žalobcu so svojimi dodávateľmi.

98. Vo vzťahu k dodaniu tovaru deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou MEAT SK, s.r.o. je podľa názoru správneho súdu relevantná odpoveď žalobcu zo dňa 10.11.2011, v ktorej okrem iného uviedol, že dodaný tovar pochádzal od firmy MASOCENTRUM CZ, s.r.o., tovar firma MEAT SK, s.r.o. nikde neskladovala, nakoľko vozidlá dovážali tovar priamo z Čiech do ich firmy. Ďalej v písomnom vyjadrení k zápisnici č. 9214401/5/3521/2012 zo dňa 07.02.2012 žalobca uviedol, že spoločnosť MEAT SK, s.r.o. mu predala tovar, ktorý zakúpila od spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o., pričom tovar bol priamo dodaný do jeho prevádzky v Siladiciach spoločnosťou MASOCENTRUM CZ, s.r.o. Rovnako je v danej veci relevantná skutočnosť, že na dodacích listoch je uvedený dodávateľ - MASOCENTRUM CZ, s.r.o., platiteľ - MEAT SK, s.r.o. a príjemca dodávky - L. P. - LAPREMA.

99. Z obsahu administratívneho spisu vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi tovaru - spoločnosti Ostwerke s.r.o. vyplýva, že dňa 01.12.2011 bol vypočutý splnomocnený zástupca spoločnosti X. X., ktorý v súvislosti s obchodnými transakciami medzi spoločnosťou Ostwerke s.r.o. a žalobcom uviedol, že pre žalobcu vystavil faktúry a dodacie listy v súvislosti s dodávkou bravčového mäsa, pričom z faktúr odviedli daň, ošípané nechovali, zaoberali sa len obchodnou a sprostredkovateľkou činnosťou, prepravu zabezpečovali dodávatelia.

100. V rozhodnom období bol konateľom spoločnosti Ostwerke s.r.o. Z. S., pričom obsahom administratívneho spisu je preukázané, že túto osobu sa v priebehu daňovej kontroly nepodarilo predvolať pred správcu dane a ani predviesť, pričom správca dane žiadal o predvedenie tejto osoby niekoľkokrát. V súvislosti s iným konaním (vo vzťahu k spoločnosti GIBALEX spol. s r.o.) Daňový úrad Trenčín dňa 14.03.2013 predviedol Z. S., pričom z výsluchu bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9301401/5/983383/2013, v ktorej Z. S. potvrdil, že bol konateľom spoločnosti od 07.03.2008 do 28.06.2010, vyjadril sa, že spoločnosť mäso kupovala len od dodávateľov z Českej republiky, mäso sa vozilo v chladiacich kamiónoch, prepravcov osobne nevybavoval, nevedel, kto ich vybavoval, nevedel, kde sa mäso vyložilo, bol pri nakládke a vykládke, spoločnosť neznášala náklady na prepravu. Ďalej uviedol, že osobne uzatváral zmluvy k dodávke mäsa medzi spoločnosťou Ostwerke s.r.o. a jej dodávateľmi, nevedel však s kým ich uzatváral, nepamätal sa na nikoho. Z odpovede Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany zo dňa 11.10.2016 vyplýva, že spoločnosť Ostwerke s.r.o. zamestnávala jedného zamestnanca, a to J. D. od 04.07.2007 do 07.07.2010.

101. Na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) zo dňa 15.10.2012 vo veci preverenia uskutočnenia zdaniteľných obchodov u českého dodávateľa MAKOVEC a.s., Česká republika vo vzťahu k odberateľovi spoločnosti Ostwerke s.r.o. bolo zistené (odpoveď zo dňa 25.01.2013), že spoločnosť Ostwerke s.r.o. mala zmluvne dohodnuté jednotlivé mäsiarstva, kam sa tovar dodával, prepravu vykonávala spoločnosť MAKOVEC a.s. vlastnými vozidlami alebo externe dohodnutými dopravcami. W. A., člen predstavenstva, okrem iného uviedol, že spoločnosť zastupoval A. K., a to na základe plnej moci udelenej konateľom spoločnosti Z. S., na inom mieste W. A. uviedol, že za spoločnosť Ostwerke s.r.o. konal X. X.. Súčasne upozornil, že podnikanie týchto osôb a obchodných spoločností sa mu javí ako veľmi neštandardné. Ďalej z protokolu o ústnom pojednávaní č. 272761/12/325934701515 zo dňa 04.12.2012, na ktorom bol prítomný okrem správcu dane aj žalobca, W. A. a L. Z. (vedúci jatočného závodu) vyplýva, že L. Z. sa vyjadril tak, že v prípade spolupráce so spoločnosťou Ostwerke s.r.o. urobil pán K. objednávku a sám nadiktoval dodávateľovi (Makovec a.s.), kam majú tovar na Slovensko voziť.

102. Ďalej na základe odpovede zo dňa 27.02.2013 na žiadosť o MVI bolo zistené, že spoločnosť Ostwerke s.r.o. nadobudla od českého daňového subjektu Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. v zdaňovacom období 2009 bravčové mäso, pričom táto skutočnosť bola potvrdená na základe

vystavených faktúr českým dodávateľom, ktoré boli vystavené pre spoločnosť Ostwerke s.r.o., ale príjemcom tovaru bol L. P.. Prepravu zabezpečoval český daňový subjekt a vykládka tovaru bola na adrese uvedenej v prepravných listoch - Siladice 276. Podľa vyjadrenia p. I. I., konateľa spoločnosti Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. (Protokol o miestnom zisťovaní č. 60169/12/348930703714 zo dňa 19.12.2012) za spoločnosť Ostwerke s.r.o. zmluvy uzatváral Z. S., objednávateľom a príjemcom bol L. P. - P..

103. Žalobca vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi spoločnosti Ostwerke s.r.o. uviedol v odpovedi na výzvu zo dňa 10.11.2011, že ho oslovil p. K. na dodávku bravčového a hovädzieho mäsa, podľa jeho vyjadrenia tovar pochádzal z Čiech a SRN, komunikoval s povereným zástupcom spoločnosti p. K. alebo D.. Vo vzťahu k doručovaniu faktúr uviedol, že sa doručovali osobne v prevádzke firmy na Okružnej č. 6 v Trnave povereným zástupcom a to p. K. alebo D.. Nebola mu známa skutočnosť, kde MASOCENTRUM CZ, s.r.o. nakupovali živé zvieratá, faktúry boli uhrádzané p. J. D. alebo p. A. K.. Rovnako z písomných výpovedí zamestnancov žalobcu vyplýva, že za spoločnosť Ostwerke s.r.o. vystupovali p. K. a p. D. (výpoveď Z. K., O. P., Z. P., O. A., Y. A., S. I., M. D.).

104. Po vrátení veci na ďalšie konanie vypočul správca dane vo vzťahu k spoločnosti Ostwerke s.r.o. a GIBALEX spol. s r.o. J. D. (bod 95 tohto rozsudku). Správny súd k výpovedi J. D. uvádza, že tento síce uviedol, že spoločnosť Ostwerke s.r.o. obchodovala so žalobcom, avšak jeho výpoveď ako celok spochybňuje skutočnosť je spoločnosť Ostwerke s.r.o. bola reálnym (skutočným) dodávateľom žalobcu. Tento záver správnemu súdu vyplýva z vyjadrenia svedka, ktorý napriek tomu, že preukázateľne bol zamestnancom spoločnosti nevedel, kto ho prijímal do zamestnania, nepoznal konateľa spoločnosti (Z. S.), nevedel, kde má spoločnosť sídlo, nevedel, či A. K., ktorý mal zabezpečovať obchod s mäsom bol zamestnancom spoločnosti. Tiež výpoveď svedka je nepresná, keď napríklad na jednom mieste tvrdí, že nedochádzal do styku s hotovosťou, na druhom mieste tvrdí, že hotovosť zobral pán K. alebo on. Rovnako žalobca v odpovedi na výzvu zo dňa 10.11.2011 uviedol, že faktúry boli uhrádzané p. J. D. alebo p. A. K.. Rovnako svedok opísal priebeh obchodov, pričom zo samotného opisu nevyplýva reálnosť deklarovaných obchodov, ale iba ich papierové zabezpečenie, vrátane spôsobu úhrady za dodaný tovar. Správny súd však uvádza, že v danom konaní nebolo sporné, že tovar bol žalobcovi dodaný, avšak sporné bolo, či bol dodaný deklarovaným dodávateľom, teda spoločnosťou MEAT SK, s.r.o.

105. Z obsahu administratívneho spisu vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi tovaru - spoločnosti GIBALEX spol. s r.o. vyplýva, že táto spoločnosť preverované faktúry vystavila, zaúčtovala vo svojom účtovníctve, zaevidovala v evidencii DPH a priznala v daňových priznaniach za príslušné zdaňovacie obdobia (odpoveď Daňového úradu Trenčín z 24.10.2011). Konateľka spoločnosti GIBALEX spol. s r.o. Mgr. C. D. sa v rámci miestneho zisťovania (zápisnica č. /Bed zo dňa 19.10.2011) vyjadrila, že dodávaný tovar je nakladaný v Českej republike, ktorá je aj prvotným dodávateľom už rozpracovaného mäsa, a český prepravca mäso vyloží u konečného odberateľa, ktorý je uvedený na faktúrach vystavených spoločnosťou Ostwerke s.r.o., ktorá bola dodávateľom spoločnosti GIBALEX spol. s r.o.

106. Žalobca vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi spoločnosti GIBALEX spol. s r.o. uviedol v odpovedi na výzvu zo dňa 10.11.2011, že ho oslovil p. K. na dodávku bravčového a hovädzieho mäsa, osobne sa stretol s konateľom spoločnosti pánom M. a dohodli sa na podrobnostiach o dodávkach a platbách za tovar. Vo vzťahu k doručovaniu faktúr uviedol, že sa doručovali osobne v prevádzke firmy na Okružnej č. 6 v Trnave povereným zástupcom a to p. J. D., podľa jeho vyjadrenia tovar pochádzal z Čiech a SRN, komunikoval s povereným zástupcom spoločnosti p. K. alebo D., faktúry boli uhrádzané p. J. D. alebo p. A. K.. Rovnako z písomných výpovedí zamestnancov žalobcu vyplýva, že za spoločnosť GIBALEX spol. s.r.o. p. K. a p. D. (výpoveď O. P., Z. P., O. A., Y. A., S. I., M. D.).

107. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že k dodaniu tovaru žalobcovi reálne došlo. Spornou medzi účastníkmi konania bola otázka, či tovar uvedený na faktúrach dodali žalobcovi deklarovaní dodávatelia, t. j. obchodné spoločnosti MEAT SK, s.r.o., Ostwerke s.r.o. a GIBALEX spol. s r.o. Nosnou žalobnou námietkou bolo jednak rozloženie dôkazného bremena medzi správcom dane a žalobcom, keď žalobca tvrdil, že predložením faktúr, dodacích listov a dôkazov o zaplatení fakturovaných kúpnych cien v plnom rozsahu vyčerpal svoje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku a jednak tvrdenie žalobcu, že konajúce orgány verejnej správy nedostatočne zistili skutkový stav veci, keď nevykonali potrebné dôkazy, konkrétne vo vzťahu k spornej výpovedi O. I.. Žalobca v

tejto súvislosti vytýkal konajúcim orgánom verejnej správy, že nevypočuli Ing. O. I. a zamestnancov spoločnosti Tešínske jatky, s.r.o., ktorí mali mať vedomosť o tom, že objednával tovar, pričom objednávky mal spracovávať za túto spoločnosť Ing. O. I.. Žalobca dôvodnosť správnej žaloby ďalej založil na tvrdení, že správca dane a následne žalovaný založili svoje rozhodnutia len na pochybnostiach, pričom nepreukázali relevantnými dôkazmi, že tovar deklarovanými dodávateľmi dodaný nebol. Na strane druhej on listinnými dôkazmi, ktorých pravosť nebola spochybnená, napríklad znaleckým posudkom, preukázal, že tovar mu deklarovaní dodávatelia reálne dodali.

108. Správny súd považuje za potrebné na tomto mieste upriamiť pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) sp. zn. zo dňa 03.07.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. -106 zo dňa 14. marca 2016. Týmto rozsudkom bola zamietnutá žaloba L. P. (aj v danom konaní žalobcu) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 1100307/1/91396/2014/4884 zo dňa 19.02.2014, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9200402/5/2084414/2012/DEC zo dňa 03.08.2012, ktorým nebol žalobcovi za zdaňovacie obdobie august 2010 priznaný nadmerný odpočet v sume 37 495,04 eur a bola mu vyrubená daň z pridanej hodnoty vo výške 86 916,90 eur, pričom v danom prípade išlo rovnako o obchody s mäsom, ktoré mala žalobcovi dodávať aj spoločnosť Lukus group, s.r.o. prostredníctvom O. O.. V danej veci boli pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní tovaru touto spoločnosťou krajským súdom a následne Najvyšším súdom Slovenskej republiky potvrdené. Najvyšší súd Slovenskej republiky v bode 4.42 skonštatoval, že : „ Za stavu, že žalobca nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na faktúrach a doklady, ktoré predložil nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné použiť ako jednoznačný dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov, nepreukázal splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil tak dôvodné pochybnosti správcu dane o reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení.“

109. Relevantnou skutočnosťou vo vzťahu k citovanému rozsudku najvyššieho súdu je, že žalobca argumentoval totožne v tom smere, že preukázal všetky zákonné skutočnosti, ktoré majú podstatný a rozhodujúci vplyv na preukázanie, že tovar nakúpil od spoločnosti Lukus group, s.r.o. (jej dodávateľom bola spoločnosť Tešínske jatky, s.r.o. a osobou, s ktorou mal žalobca konať bol O. O., rovnako ako v prípade nákupu tovaru od dodávateľa MEAT SK s.r.o.), pričom rovnako ako v danom prípade citoval obdobnú judikatúru najvyššieho súdu a SD EÚ. V danej veci najvyšší súd rozhodol dňa 3. júla 2017, teda ide o rozhodnutie vydané po 29. septembri 2016.

110. Správny súd považuje tiež za potrebné vyjadriť sa na tomto mieste k tvrdeniu žalobcu, že tým, že správca dane nevypočul svedkov - O. O., Z. S. a X. X. neboli odstránené pochybnosti v danej veci v zmysle právneho názoru krajského súdu, pričom túto vadu označil za neodstrániteľnú. Ako už bolo uvedené, správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že správca dane niekoľko krát predvolal tieto osoby a taktiež požiadal o ich predvedenie, ktoré však bolo neúspešné. Nie je preto namieste vyčítať v tomto smere správcovi dane, že nevynaložil všetky dostupné prostriedky na to, aby tieto osoby k výsluchu dostal. Na strane druhej bol vypočutý konateľ spoločnosti Tešínske jatky, s.r.o. (do 31.08.2009 MASOCENTRUM CZ, s.r.o.), ktorá bola dodávateľom nielen samotného žalobcu (obchodný vzťah bol v tomto prípade založený na vzájomných zápočtoch tovaru), ale aj spoločnosti MEAT SK, s.r.o. a Ostwerke s.r.o., pričom z výpovedí tohto svedka (pri výpovedi dňa 29.11.2016 bol prítomný aj žalobca, pri výpovedi dňa 23.05.2017 žalobca prítomný nebol) vyplýva, že modus operandi realizovaných obchodných vzťahov bol rovnaký vo všetkých prípadoch, pre ktoré bolo typické, že bravčové mäso sa vozilo z Českej republiky (prevádzka spoločnosti Tešínske jatky, s.r.o.) priamo do prevádzky žalobcu v Siladiciach, ktorú skutočnosť priamo niekoľko krát potvrdil nielen žalobca, ale aj jeho zamestnanci, ktorí uviedli, že tovar vozili autá s českou ŠPZ s označením Tešínske jatky, s.r.o. (napríklad výpoveď O. A., Y. A.). Tento záver nie je spôsobilé oslabiť ani tvrdenie O. I., že nevedel uviesť, kto bol objednávateľom tovaru, ale počul od svojich zamestnancov, že ním bol samotný žalobca, nakoľko pokiaľ by aj nepotvrdili, že tovar objednával žalobca, na závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania, by to nemohlo mať dosah. Napríklad z vyjadrenia p. I. I., konateľa spoločnosti Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. vyplýva, že za spoločnosť Ostwerke s.r.o. zmluvy uzatváral Z. S., ale objednávateľom a príjemcom bol L. P.. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že správca dane mal za účelom náležitého zistenia skutkového stavu vypočuť tých zamestnancov, ktorí mali mať vedomosť o objednávaní tovaru zo strany žalobcu, ako Ing. O. I. a zamestnancov spoločnosti Tešínske jatky, s.r.o. správny súd upriamuje

pozornosť žalobcu, že správca dane nie je povinný viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona) s tým, že v rámci dokazovania sa v daňovom konaní uplatňuje prejednávacia, nie vyhľadávacia zásada. Naviac žalobca výsluch týchto svedkov ani nenavrhol vykonať, pričom bol priamo prítomný pri výsluchu, keď to O. I. uviedol.

111. Správca dane doplnil dokazovanie aj výsluchom J. D., ktorý sa uskutočnil dňa 7. marca 2017 v prítomnosti žalobcu, pričom táto výpoveď podľa názoru správneho súdu podporila spochybnenie reálnosti dodania bravčového mäsa spoločnosťami Ostwerke s.r.o. a GIBALEX spol. s r.o. J. D. bol zamestnancom spoločnosti Ostwerke s.r.o., pričom správcovi dane popísal priebeh realizácie samotného obchodu s bravčovým mäsom, vrátane doručovania CMR, dodacích listov a odovzdávania faktúr žalobcovi. Potvrdil, že mäso bolo dovážané z Čiech kamiónmi, toto sa neprekladalo, nebolo skladové spoločnosťou Ostwerke s.r.o. ani GIBALEX spol. s r.o., zložilo sa v Siladiciach, kde sa dalo na váhu, s dodávateľskými faktúrami nemal nič spoločné, ani ich nikdy nevidel. J. D. si nepamätal meno konateľa spoločnosti, nevedel akú funkciu mal p. K., ktorého označil za nákupcu bravčového mäsa. Tiež vo vzťahu k spoločnosti GIBALEX spol. s r.o. uviedol, že hlavným odberateľom tejto spoločnosti bol žalobca. Žalobca svedkovi žiadne otázky v súvislosti s dodávkou tovaru nepoložil. Aj vo vzťahu k spoločnostiam Ostwerke s.r.o. a GIBALEX spol. s r.o. je obsahom administratívneho spisu preukázané, že žalobca nekonal s konateľmi týchto spoločností, ale podľa jeho vyjadrenia s J. D., ktorý bol zamestnancom spoločnosti Ostwerke s.r.o., nebol však zamestnancom spoločnosti GIBALEX spol. s r.o. a s A. K., ktorý mal byť splnomocnený konať za spoločnosť Ostwerke s.r.o., ktorá skutočnosť sa však nepreukázala, pričom nič žalobcovi nebránilo, aby si túto skutočnosť preveril na základe plnomocenstva, ktoré by si mal ako obozretný obchodník založiť, naviac, keď táto osoba mala od žalobcu preberať hotovosť v nemalých čiastkach.

112. Z vyjadrenia O. I. vyplýva, že za spoločnosť MEAT SK, s.r.o. vystupoval A. D., pričom neskôr sa ukázalo, že osoba, ktorá sa vydávala za A. D., touto osobou v skutočnosti nebola. V súvislosti s výpoveďou O. I. sa správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že reálnosť deklarovaných dodávok bravčového mäsa spoločnosťou MEAT SK, s.r.o. je preukázaná tým, že podľa vyjadrenia svedka táto spoločnosť platila spoločnosti Tešínske jatky, s.r.o. za dodaný tovar a tento bol následne dodaný žalobcovi, nakoľko zaplatenie kúpnej ceny samo osebe nepreukazuje reálnosť uskutočneného obchodu, nakoľko tento musí byť preukázaný aj v subjekte a objekte, pričom v danom prípade, s poukazom na výsledky dokazovania, bolo dostatočne spochybnené, že subjektom dodávajúcim tovar žalobcovi bola práve spoločnosť MEAT SK, s.r.o.

113. Pokiaľ tiež ide o výpovede zamestnancov žalobcu, tieto nie sú, a to nielen s poukazom na ich pracovnoprávny vzťah k žalobcovi, ale aj s poukazom na ich obsah, spôsobilé vyvrátiť skutkové a právne závery správcu dane. Správny súd v tejto súvislosti dodáva, že niektorí zamestnanci potvrdili, že tovar bol dovážaný autami spoločnosti Tešínske jatky, s.r.o.

114. Správny súd považuje dokazovanie doplnené správcom dane za dostatočné na prijatie záveru, že reálnosť dodania tovaru deklarovanými dodávateľmi bola spochybnená. Výpovede vypočutých svedkov potvrdzujú závery správcu dane a následne žalovaného, že obchody s tovarmi neboli reálne uskutočnené, išlo len o fiktívne fakturačné obchody, predmetom obchodu bolo dodanie toho istého bravčového mäsa, s dodaním ktorého sa viazala len jedna preprava, čo zakladá odôvodnený záver, že pohyb tovaru sa uskutočňuje priamo od prvého dodávateľa z EÚ [Českej republiky - Tešínske jatky, s.r.o. (dodávateľ MEAT SK, s.r.o., Ostwerke s.r.o.) MAKOVEC a.s., Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. (Ostwerke s.r.o.)] k žalobcovi, ako poslednému odberateľovi, kde preprava preukázateľne skončila, pričom túto skutočnosť tvrdil aj sám žalobca. Vychádzajúc z uvedeného preto správca dane dôvodne ustálil aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 6 daňového poriadku. Aj podľa názoru správneho súdu účelom

opísaných reťazových obchodov bolo získanie daňovej výhody, na ktorú by žalobca, v prípade, ak by mu tovar fakturovali dodávatelia z Českej republiky, nemal nárok.

115. Pokiaľ ide o objektívne sa javiacu sledovanú výhodu vo vzťahu k štátnemu rozpočtu prostredníctvom umelo vytvorených obchodných reťazcov, jej podstatu v súvislosti s námietkami žalobcu daňové orgány v napadnutých rozhodnutiach ozrejmili. Tá inými slovami vo všeobecnosti spočívala v tom, že pokiaľ žalobca dovážal mäso priamo od dodávateľa z Českej republiky, ktorého intrakomunitárne dodanie tovaru do členského štátu EÚ bolo oslobodené od dane, bol povinný platiť daň správcovi dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH, a to ako platiteľ dane nadobúdajúci tovar v tuzemsku z iného členského štátu od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte (v danom prípade v Českej republike), pričom by si v tom istom zdaňovacom období za splnenia podmienok podľa § 49 a § 51 zákona o DPH uplatnil odpočítanie dane, čím by sa tieto dve položky vynulovali a zo štátneho rozpočtu by neinkasoval nič. Naproti tomu, pokiaľ sa žalobca na základe vytvoreného obchodného reťazca, v danom prípade bez naplnenia ekonomického účelu obchodných káuz (len formálneho bez reálneho obsahu), stal odberateľom toho istého tovaru v tuzemsku od dodávateľa registrovaného ako platcu DPH v Slovenskej republike, išlo o dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, teda za nadobudnutie toho istého tovaru žalobca platil na vstupe DPH dodávateľovi, pričom za splnenia podmienok podľa § 49 a § 51 zákona o DPH, mal žalobca právo na uplatnenie odpočítania tejto zaplatenej dane.

116. Pokiaľ žalobca odôvodnil ekonomické opodstatnenie obchodných vzťahov tým, že jeho dodávatelia mali cenové zvýhodnenie, žalovaný správne konštatoval, že cenovým zvýhodnením svojich dodávateľov žalobca ekonomický účel zrealizovaných obchodov nepreukázal.

117. Podľa názoru správneho súdu žalobca musí znášať následky svojho konania, ktoré vznikli tým, že v deklarovaných obchodných vzťahoch nepostupoval s dávkou náležitej obozretnosti, keď, ako tvrdil, začal s dodávateľmi obchodovať na základe toho, že bol oslovený osobami, ktoré neboli konateľmi spoločností, ktoré mali tovar dodávať. Konkrétne ho mali osloviť O. O., A. D. (spoločnosť MEAT SK, s.r.o.), pri ktorom sa neskôr zistilo, že nebol osobou, za ktorú sa vydával a A. K. (spoločnosť Ostwerke s.r.o., GIBALEX spol. s r.o.). Následne s týmito osobami, ako aj s J. D. spolupracoval v rámci dodávok bravčového mäsa, pričom je na zamyslenie, že dodávky smerovali v nadmerných objemoch aj napríklad od spoločnosti Tešínske jatky, s.r.o., s ktorou žalobca na aj priamo obchodoval. Rovnako je vo vzťahu k posudzovaniu obozretnosti žalobcu relevantné, že uvedené spoločnosti s mäsom reálne nepracovali (správny súd má na mysli napríklad vykonávanie porážky zvierat, spracovanie mäsa atď). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok sp. zn. z 31. mája 2018, v ktorom najvyšší súd okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej najvyšší súd skonštatoval, že : „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“

118. S poukazom na citovaný rozsudok najvyššieho súdu správny súd za nedôvodnú vyhodnotil námietku, ktorou žalobca tvrdil, že žalovaný a správca dane nespochybnili pravosť predložených dokladov (napr. znaleckým dokazovaním) a preto je jeho nárok na odpočítanie dane oprávnený. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Na priznanie práva na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry sa vyžaduje, aby platiteľ preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne

dodaný (§ 8 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, pričom nestačí iba predloženie faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28. septembra 2017). Je tomu tak preto, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). Správny súd s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.06.2012 konštatuje, že existencia podmienok pre nárok na odpočet dane musí byť preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, pričom v danom prípade sú dodávky tovaru postihnuté veľkým množstvom pochybností, ktoré majú podklad v administratívnom spise. Rovnako reálnosť dodania tovaru osobou uvedenou na faktúre nepreukazuje ani jej úhrada v hotovosti, pričom preukázanie výberu konkrétnej hotovosti z účtu, je na preukázanie reálnosti dodania tovaru nepostačujúce.

119. Vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena si správny súd dovolí poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“

120. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje aj na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané, je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane, tak ako v danom prípade.

121. Podľa názoru správneho súdu, správca dane ako aj žalovaný správne vyhodnotili skutkový stav vyplývajúci z rozsiahle vykonaného dokazovania preverením listinných dôkazov, odpovedí dožiadaných daňových orgánov, informácií získaných v rámci MVI, ako aj z výpovedí veľkého množstva svedkov, ktoré vo vzájomných súvislostiach nepotvrdili reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení vo vzťahu k dodávateľským subjektom, následkom čoho nebola preukázaná oprávnenosť uplatneného odpočtu DPH za dodanie tovaru od uvedených dodávateľov.

122. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu, k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu a k námietke nedostatku subjektívnej stránky žalobcu k zistenej fiktívnosti deklarovaných zdaniteľných plnení, odvolací súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a), písm. c) a v § 51 ods. 1 písm. a), c) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a objektívne sa na ich bezpodmienečné splnenie viaže nárok na odpočet.

123. Za daných okolností prípadu nie je možné prisvedčiť požiadavke žalobcu na uznanie ním uplatneného nároku na odpočítanie DPH v zdaňovacom období január 2009 za kúpu bravčových polovičiek od deklarovaného dodávateľa MEAT SK, s.r.o. Argumentácia svedčiaca právu na odpočet

dane nemôže vychádzať len z priamočiareho jazykového výkladu ustanovení § 8 ods. 1 písm. a), § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ale je potrebné vo vzájomných súvislostiach s využitím teleologického a systematického výkladu prihliadnuť i na základné princípy, na ktorých je výber dane z pridanej hodnoty postavený.

124. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepriznal nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, a to nadobudnutie tovaru z Českej republiky od platiteľa Masocentrum CZ, s.r.o. so sídlom v Českej republike, vo výške, aká bola zistená v priebehu daňovej kontroly, neúčtoval tiež jeho obstaranie v záznamoch DPH a v účtovníctve, pričom v daňovom priznaní na DPH za január 2009 mal žalobca priznané nadobudnutie tovaru od uvedeného českého dodávateľa len z časti, je správny skutkový záver daňových orgánov oboch stupňov, že žalobca nepreukázal, že pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona o DPH má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru podľa § 51 ods. 1 písm. c) citovaného zákona. Rovnako žalobca nepreukázal, že by viedol podrobné záznamy o prijatých tovaroch a službách, osobitne o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Preto sú taktiež správne skutkové a hmotnoprávne závery daňových orgánov oboch stupňov, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) v spojení s § 51 ods. 1 písm. c) zákona o DPH.

125. Rovnako daňové orgány v súlade so závermi relevantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, t. j. s ohľadom na objektívne skutočnosti a prihliadnuc na vyššie popísané okolnosti prípadu, správne vyhodnotili potrebnú mieru odbornej starostlivosti žalobcu, ktorú mohol a aj mal vynaložiť na to, aby sa vyhol jeho objektívne sa javiacej účasti na umelo vytvorenom obchodnom reťazci, ktorý bol vytvorený za účelom získania neoprávnených plnení zo štátneho rozpočtu. Vo všeobecnosti je potrebné vychádzať z premisy, že podnikateľ nesie zodpovednosť a riziko za obchodné vzťahy, do ktorých vstupuje, i v nadväznosti na administratívnoprávne konsekvencie, ktoré z nich a z príslušných noriem verejného práva vyplývajú. Ani zásadu neutrality DPH, uplatňovanú na jednotlivých stupňoch zdaniteľných plnení, nemožno bezvýhradne aplikovať v prípadoch, ktoré svojou podstatou a prevedením postrádajú ekonomický účel obchodnej kauzy a odporujú účelu sledovanému zavedením uvedenej nepriamej dane.

126. Správny súd súčasne konštatuje, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a), c) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a), c) zákona o DPH.

127. Záverom správny súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu a v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

128. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

129. Správny súd označil žalobcu ako fyzickú osobu podľa v spojení s , teda menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu a dátumom narodenia, pričom IČO už ako ďalší

údaj neuviedol, a to z dôvodu, že mal výpisom zo živnostenského registra preukázané, že žalobca, ako fyzická osoba, ukončil svoju podnikateľskú činnosť dňa 1. februára 2018.

130. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v zásade neprináleží.

131. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).