Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14Csp-111-2020.pdf
PDF · 163.83 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/111/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobkyne: U. A. E., nar. X.X.XXXX, bytom K. č. XX, T. X. proti žalovanému: Silverside, a.s., Plynárenská 7/B, Bratislava, IČO: 50 052 560, v konaní zastúpenému VIVID LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 36 807 915, o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iné, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 1.10.2020 domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, určenia neplatnosti zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX . a určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX uzavretej medzi ňou a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Tiež sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia povinnosti jej zamestnávateľovi GreenCoop družstvo zdržať sa vykonávania zrážok z jej mzdy.
2. Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že uzavrela úverové právne úkony, ktoré sa stali právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov v sume 4.500,- €. Išlo o formulárovú, typovú, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu - úverovú zmluvu. Túto zmluvu považovala za problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej v časti neudržateľnú, nakoľko obsahuje neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona - zrážky zo mzdy. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa jej zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považovala za rozporný s právom Európskej únie a preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Uviedla, že ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad jej majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jej majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne
plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie a čl. 7 Ústavy SR (rozpor s medzinárodnou zmluvou). Poukázala na právo Európskej únie, citovala a poukazovala na rozsudok z 27.6.2000 vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editoréz, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-1491, bod 25 a 26, rozsudok C-24/98 zo dňa 87.6.2000 Oceáno Grupo Editorila SA proti Roció Murciano Quinterol, smernicu Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1), čl. 169 ods. 1 a čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, rozsudky Súdneho dvora (ES): vo veci 14/83 zo dňa 10.4.1984 Dorota Harz proti Deutsche Tradax GmbH (bod 26), vo veci C-334/92 zo dňa 16.12.1193 Teodoro Waner Miret proti Fondo de Garantia Salarial body (body 20 a 21), vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (bod 25, 27, 38), vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt proti Erzsébet Sustikné Györfi (bod 43). Konštatovala, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej). S využitím komparatívnej metódy poukázala na rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi zrážkami zo mzdy a to ustanovenie § 12 zákona z 8.3.1979, ktorým sa vydávajú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa (spol. zák. č. 140/1979, naposledy novelizovaný zákonom č. 21/2018 Spol. zák. L), ktorý hovorí o zákaze postúpenia mzdy. V zmysle rozsudku Simmenthal existuje možnosť judikovať rozpor inštitútu zrážok zo mzdy spotrebiteľa s právom EÚ. Ak je slovenská právna úprava Dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s právom Európskej únie, bol by dôvod konštatovať rozpor predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom resp. medzinárodnou zmluvou ako normou vyššej právnej sily. Súd musí uprednostniť právo Európskej únie (rozsudok Simmenthal C- 106/77). Ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, nemá bez presného vyhlásenia veriteľa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy, a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. V čase uzavretia zmluvy žalobkyňa nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázala ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jej majetok v podobe mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Poukázala na Infrigement Európskej komisie proti SR č. 2012/4165, kde bolo uvedené, že okrem rozhodcovského konania v obchodnom styku a priameho či nepriameho vzdania sa spotrebiteľských práv existujú na Slovensku aj iné možnosti ako obísť uplatňovanie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, či ochranu pred nekalými podmienkami a tieto sú využívané v značnom rozsahu - napr. záložné zmluvy, notárske zápisnice alebo vzdanie sa mzdových nárokov v prospech veriteľa. Všetky tieto prostriedky obsahujú porušenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa bez riadnej kontroly zo strany nezávislého súdu. Konštatovala, že vo veci má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, keď deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým (ne)prípustnosť Dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (6Cdo 192/2010, 1Cdo 91/2006). Ďalej uviedla, že prelomovo navrhuje určiť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, keď hrubá nerovnováha je daná z vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Poukázala na to, že žalovaný dojednal podmienku, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho mzdy mesačnú zrážku zo mzdy i vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky, stanovenej v úverovej zmluve. Klient podpisom zmluvy dáva zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru ponížením jeho pohľadávok na mesačnú výplatu mzdy a k jeho uhradeniu na účet spoločnosti a súčasne spoločnosť oprávňuje k ich prijatiu s tým, že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a spoločnosť je oprávnená ich prijímať nie len do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i s úrokmi z oneskorenia sa, zmluvných pokút, náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov klienta z Úverovej zmluvy, čo je neprijateľné. Táto
dohoda sa vzťahuje aj na budúcich platcov mzdy klienta ako aj na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou, čo je v rozpore so zákonom a je neprijateľnou podmienkou. Je nesporné, že zrážky zo mzdy zvlášť na plnenia z nekalých podmienok citlivo zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny a preto sú akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliadne v rámci princípu ochrany povinného na neprimeranosti. Považovala za absolútne neprípustné, aby si žalovaný vyhradil právo dvojnásobných splátok, čím môže v istých situáciách vážne ohroziť rodiny s dopadom na vyživované osoby. Podstatnou skutočnosťou v zmysle platnej legislatívy je, že ustanovenie úverovej zmluvy s poukazom na úverové podmienky nie je možné považovať za dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je bez osobitného vyjednávania neprijateľná (rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/544/2013). Tiež dala do pozornosti nález ÚS SR sp zn. III.ÚS 107/07.
3. O podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tunajší súd uznesením č.k. 14Csp/111/2020-21 zo dňa 7.10.2020 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 1.10.2020 zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2020.
4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že so žalobkyňou uzatvoril dňa 6.12.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 4.500,- € a tento sa žalobkyňa zaviazal vrátiť spolu so zmluvným úrokom 19,31 % ročne. Dňa 6.12.2017 bola medzi stranami sporu uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy a to v zmysle § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá obsahovala všetky základné obsahové náležitosti v zmysle Občianskeho zákonníka. V zmysle článku XIV. Zmluvy sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému poskytnutý Úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 117,50 € (každá splátka sa skladala z časti istiny a z časti zmluvného úroku). Žalovaný eviduje od žalobkyne úhradu splátok vo výške 3.612,66 €. Nakoľko sa žalobkyňa dostala do omeškania so splácaním Úveru, žalovaný opakovane písomne vyzval žalobkyňu na splnenie dlhu - na zaplatenie omeškaných splátok Úveru: písomnou upomienkou s názvom ,,Upomienka č.1“ zo dňa 2.10.2018, písomnou výzvou na plnenie s názvom „Posledná výzva“ zo dňa 29.4.2019. Žalovaný vyzval žalobkyňu na plnenie aj prostredníctvom sms správ. Nakoľko žalobkyňa svoju povinnosť uhrádzať splátky Úveru neplnila riadne a včas, žalovaný zaslal zamestnávateľovi žalobkyne písomnú žiadosť s názvom „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy/ iných príjmov“ zo dňa 23.7.2020 (ďalej len „Žiadosť“). Ako vyplýva z obsahu žiadosti, žalovaný žiadal zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok zo mzdy výlučne vo výške pravidelnej splátky Úveru - nie však vyššej ako pripúšťajú právne predpisy. Zamestnávateľ žalobkyne začal vykonávať zrážky zo mzdy podľa Dohody a vo výške, ktorá neprevyšuje zákonom stanovenú maximálnu výšku zrážok zo mzdy. Uviedol, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 4.500,- € s celkovou čiastkou na zaplatenie vo výške 7.050,- €. Žalobkyňa uhradila v prospech žalovaného splátky vo výške 3.612,66 € (z toho istina vo výške 1.794,08 €, zmluvný úrok vo výške 1.818,58 €). Žalobkyňa je v omeškaní so splácaním úveru 127 dní a zostáva jej uhradiť sumu 3.437,34 €. Podanú žalobu označil za šikanóznu a účelovú, pričom jediným cieľom žalobkyne je oddialiť povinnosť plniť splátky Úveru. Nárok uplatnený v žalobe neuznal a žalobu v celom rozsahu odmietol a v zmysle príslušných ustanovení CSP ju navrhol zamietnuť. Konštatoval, že Zmluva a ani Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahujú neprijateľné podmienky, neobsahujú žiadne také ustanovenia, ktoré by spôsobovali neplatnosť týchto právnych úkonov, Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v súlade s platnými právnymi predpismi a žalovaný preto má legitímne právo na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, žalobkyňa bola pred zaslaním žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy v pravidelnom omeškaní so splácaním Úveru. Námietky žalobkyne nezodpovedajú skutkovému stavu veci a ani nemajú oporu v právnych predpisoch. Žalovaný všetky tvrdenia žalobkyne odmietol a považoval ich právnu argumentáciu za nesprávnu, nemajúcu oporu v právnych predpisoch. Žalovaný mal za to, že Zmluva, ako aj Dohoda sú platné právne úkony; zrážky zo mzdy, ktoré sa vykonávajú zo mzdy žalobkyne sú vykonávané v súlade s právnymi predpismi. Námietka žalobkyne, že Zmluva predstavuje formulárovú, typovú a predtlačenú zmluvu a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, podľa jeho názoru nemôže obstáť. Samotný OZ v ust. §53 a nasl. predpokladá a aprobuje existenciu tzv. formulárových zmlúv. Tieto zmluvy nie sú predmetom súdnej kontroly. Predmetom súdnej kontroly sa stávajú, až keď sa kumulatívne naplnia dve podmienky, a to (i) uzavretie formulárovej zmluvy a (ii) formulárová zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade však nemožno hovoriť o tom, že bolo potrebné, aby sa Zmluva podrobila súdnej kontrole, nakoľko nebol naplnený predpoklad pre vznik takéhoto oprávnenia (existencia neprijateľnej podmienky). Žalovaný mal zároveň za to, že nemôže obstáť ani tvrdenie žalobkyne o tom, že Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 OZ a inými kogentnými ustanoveniami OZ, pričom žalobkyňa tieto „údajné“
neprijateľné podmienky žiadny spôsobom nešpecifikuje a on má za to, že Zmluva ani žiadne neprijateľné podmienky neobsahuje. Inštitút Dohôd nie je založený na subjektívnej predstave žalovaného o výške dlhu, nakoľko: Zmluva presne vymedzuje spôsob výpočtu omeškanej pohľadávky, resp. spôsob ako má Žalovaný nakladať s plnením žalobkyne (ust. článku II.8,9, článku IX. Zmluvy); Dohoda vymedzuje mechanizmy jednak výpočtu pohľadávky, ktorá sa má uspokojiť prostredníctvom zrážok zo mzdy a jednak obmedzujú Žalovaného v rozsahu vymáhania dlžnej sumy a to z nasledovných dôvodov: Dohoda vymedzuje maximálnu výšku Pohľadávky, ktorá môže byť prostredníctvom zrážok zo mzdy uspokojená sumou 7.050,- € (článok II. bod 1 Dohody); zrážky zo mzdy sa vykonávajú až do doby, kým nedôjde k splneniu dlžnej (resp. omeškanej) Pohľadávky (článok II. bod 4 Dohody); Žalovaný ako veriteľ je povinný oznámiť platiteľovi mzdy, že došlo k splneniu Pohľadávky. Žalovaný oboznámil pred začatím zrážok zo mzdy Žalobkyňu o výške jej aktuálneho dlhu, a to aj s presným výpočtom výšky tohto dlhu podľa Zmluvy. Inštitút Dohody ako taký nie je v rozpore (resp. obchádza) s unijným právom - v rozpore s unijným právom môže byť výkon zrážok iba za splnenia dvoch podmienok: (i) výlučne vtedy, ak sa zrážky vykonávajú na splnenie plnenia, ktoré má svoj pôvod v neprijateľnej podmienke (ii) a výlučne v rozsahu zrážky, ktorá je určená na splnenie plnenia, ktoré má svoj pôvod v neprijateľnej podmienke. Žalobkyňa podpísala so Žalovaným Dohodu dobrovoľne a pred podpisom Dohody bola oboznámená s tým, že ide o právny úkon, ktorý môže odmietnuť uzatvoriť. Právny predpisy SR vo svojich ustanoveniach nezakazujú využitie inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, preto je použitie Dohody zákonné a Žalovaný je oprávnený v zmysle ust. článku 2 ods. 2 Ústavy Dohodu ako alternatívny zdroj plnenia dlhu dlžníka použiť. Dohoda nepredstavuje neprijateľnú podmienku. Preto nie je namieste poskytovať žalobkyni súdnu ochranu. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že Dohoda neobsahuje ani jedno ustanovenie, ktoré by nebolo v súlade s právnymi predpismi. V ust. článku I. Dohody sa vymedzuje informovanosť Žalobkyne s obsahom Dohody, jej (Žalobcov) záujem Dohodu uzavrieť a súčasne sa zvýrazňuje, že sa bude zo mzdy Žalobkyne strhávať len tá časť mzdy, ktorá má slúžiť na úhradu už splatných záväzkov. V ust. článku II. Dohody sa vymedzuje výška pohľadávky žalovaného voči žalobkyni v súlade so Zmluvou a vymedzuje sa mechanizmus uskutočňovania zrážok zo mzdy, ktorý je vymedzený v súlade s ust. §551 a nasl. OZ. Ust. článku III. Dohody obsahuje osobitné poučenie Žalobkyne o postupe vykonávania zrážok zo mzdy, ako aj o práve Žalobkyne Dohodu nepodpísať v súlade s ust. § 5a Zákona o ochrane spotrebiteľa. Navyše samotný výkon zrážok zo mzdy sa uskutočňuje prísne v súlade s právnymi predpismi. Ak by aj Dohodu ako celok podriadil testu prijateľnosti podľa ust. § 53 ods. 4 písm. s) OZ, v zmysle ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka taká, ktorá od spotrebiteľa požaduje, aby poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, tak Dohoda neprijateľnou podmienkou nie je, keďže hodnota zabezpečenia je totožná s celkovou výškou sumy, ktorú je Žalobkyňa povinná vrátiť Žalovanému (ust. článku II. bod1. Dohody - výška zabezpečenej pohľadávky predstavuje sumu 7.050,- €; ust. článku II. bod 2 Zmluvy - celková čiastka na zaplatenie predstavuje sumu 7.050,- €). V súlade s vyššie uvedeným sú tak tvrdenia Žalobkyne o tom, že Dohoda je neprijateľnou podmienkou nesprávne. Ochrana pred plnením istiny poskytnutého Úveru a zákonných úrokov z omeškania Žalobkyni nenáleží a súd jej ju nemá prečo poskytnúť - keďže povinnosť plniť istinu Úveru a zákonné záväzky (zákonné úroky z omeškania) nie je existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky nijako dotknuté, pretože aj v prípade, ak by Zmluva bola určená za neplatnú, Žalobkyni sa povinnosť vrátiť istinu Úveru a zákonné plnenia (úrok z omeškania) týmto nemení, bola by povinná uvedené vrátiť tak či tak (titulom vydania prípadného bezdôvodného obohatenia). Za predpokladu, že by súd osvedčil, že sa na základe Dohody plní plnenie, ktoré má svoj pôvod v neprijateľnej podmienke, mal by unijné právo aplikovať správne a mal by obmedziť plnenie v zmysle Dohody v rozsahu, ktorý mu unijné právo umožňuje, t.j. mal by poskytnúť spotrebiteľovi ochranu pred tým, aby neplnil plnenie, ktoré je dôsledkom neprijateľnej zmluvnej podmienky (t.j. aby napríklad neplnil neprimerane vysoké zmluvné pokuty, zmluvné úroky) a v tomto rozsahu by mal aj zakázať plnenie v zmysle Dohody. Avšak plnenie, ktoré za žiadnych okolností nemôže byť dôsledkom aplikácie neprijateľnej zmluvnej podmienky (splácanie istiny Úveru a zákonných úrokov z omeškania) a súčasne plnenie, ktoré nemá svoj pôvod v neprijateľnej podmienke, nepodlieha takejto sudcovskej ochrane, a teda, v tejto časti plnenia nemá súd právomoc do nej nijako zasahovať. Zrážky zo mzdy predstavujú zabezpečenie splnenia dlhu veriteľa za situácie, ak dlžník svoj dlh riadne a včas neplní. V dôsledku uskutočňovania zrážok zo mzdy sa nezvyšuje finančné zaťaženie Žalobkyne. Na základe zrážok zo mzdy len dochádza k takému plneniu dlhu Žalobkyne, ako by ho Žalobkyňa plnila sama, ak by riadne plnila v zmysle Zmluvy. Vo vzťahu k žalovanej neplatnosti úverovej zmluvy žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa spochybňuje zákonnosť a platnosť zmluvy, avšak údajnú nezákonnosť a neplatnosť zmluvy žiadnym spôsobom nekonkretizuje a iba vo všeobecnej (bez akéhokoľvek právneho základu) rovine spochybňuje jej platnosť
a zákonnosť. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa vo vzťahu k predmetnej námietke neuniesla dôkazné bremeno. Ak sa má totižto na základe ust. § 124 ods. 1 CSP každé podanie posudzovať podľa jeho obsahu, obsah žaloby žalobkyne je všeobecný a špekulatívny, a v súlade s tým by tak na ňu nemal súd prihliadať. Zmluva obsahuje všetky náležitosti vymedzené v ust. § 52 a nasl. OZ, v ust. § 9 a nasl. Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení k 31.12.2017. Následne žalovaný poskytol výpočet všetkých náležitostí zmluvy, ktoré sú v nej uvedené a majú byť aj uvedené. Zmluva neobsahuje ani jedno ustanovenie, ktoré by bolo v rozpore s OZ, Zákonom o spotrebiteľských úveroch, ako aj so Zákonom o ochrane spotrebiteľa, najmä s ust. §§ 4, 4a, 5a, 7, 8, 9, 18. Dokonca Zmluva v ust. článku XIII. bod 2 odkazuje na aplikáciu Zákona o ochrane spotrebiteľov v prípadoch výslovne neupravených Zmluvou. S prihliadnutím na vyššie uvedené sa domnieval, že žaloba je bezdôvodná. V závere žalovaný poukázal na súdne konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.:41Cpr/22/2018, v ktorom súd rozsudkom rozhodol, že rovnaká zmluva žalobcu a iného spotrebiteľa bola uzavretá v súlade s právnymi predpismi a neobsahuje neprijateľné podmienky. To, že formulárový text Zmluvy, ako aj Dohody, neobsahuje neprijateľnú podmienku a že úplne identická dohoda o zrážkach zo mzdy ako aj zmluva o spotrebiteľskom úvere sú platné, spoľahlivo ustálil. V záujme zachovania princípu právnej istoty, by malo byť toto rozhodnutie smerodajné. Svoje vyjadrenie k žalobe zhrnul tak, že žaloba je nedôvodná a účelová a Žalobkyňa v obsahu Žaloby úmyselne zatajuje konajúcemu súdu reálny skutkový stav. Zmluva, ako aj Dohoda bola uzatvorená v súlade s právnymi predpismi. Žalobkyňa podpísala a uzavrela so žalovaným Dohodu dobrovoľne a pred podpisom Dohody bola oboznámená s tým, že ide o právny úkon, ktorý možno odmietnuť uzatvoriť. OZ a ani Zákon o spotrebiteľských úveroch nezakazuje využitie inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy ako alternatívny zdroj plnenia dlhu dlžníka. Zmluva, ako aj Dohoda neobsahujú neprijateľné podmienky, Dohoda nepredstavuje neprijateľnú podmienku a ani nepredstavuje hrubú nerovnováhu medzi Žalobkyňou a Žalovaným. Dohoda neobsahuje ani jedno ustanovenie, ktoré by nebolo v súlade s právnymi predpismi. Obsah Dohody korešponduje s ustanoveniami príslušných právnych predpisov. Konajúci súd nemá kompetenciu posudzovať platnosť Dohody, nakoľko zrážky zo mzdy sa nevykonávajú na plnenie, ktoré má svoj pôvod neprijateľnej podmienke; ak by aj súd osvedčil názor, že zrážky zo mzdy sa vykonávajú na plnenie, ktoré má svoj pôvod v neprijateľnej podmienke, má kompetenciu poskytnúť žalobkyni ochranu len čiastočne, a to prísne v rozsahu plnenia, ktoré má pôvod v neprijateľnej podmienke (nie v rozsahu plnenia istiny Úveru, zákonných úrokov atď.); inak povedané súd nikdy nemôže úplne zakázať vykonávanie zrážok zo mzdy v plnej sume. Zrážky zo mzdy sa vykonávajú výlučne vo výške pravidelných splátok Úveru, vychádzajúcich zo Zmluvy, resp. vo výške, ktorá je nižšia ako sú stanovené splátky v Zmluve (za predpokladu, ak zákonný strop je nižší ako výška splátky). Využitím Dohody nedochádza k zvyšovaniu preplatku, nakoľko sa strhávajú zrážky zo mzdy výlučne vo výške pravidelných splátok. K vzniku reálnej ujmy na strane Žalobkyne tak nemôže dôjsť a ani nedochádza. Žalovaný využil Dohodu v čase, kedy sa žalobkyňa dostala do omeškania s úhradou pravidelných splátok, a na pravidelné listinné upomienky zo strany žalovaného nereagovala. Žiadosť o výkon zrážok zo mzdy tak bola zamestnávateľovi žalobkyne zaslaná až momentom, kedy sa žalobkyňa dostala do omeškania s úhradou platieb a jedinou možnosťou na úhradu bolo využitie Dohody.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k podaniu žalovaného zotrvala na podanej žalobe o zastavenie zrážok zo mzdy. Uviedla, že jej to ohrozuje rodinný rozpočet. Je samoživiteľka, má dcéru v dospelom veku, ktorá navštevuje vysokú školu a je aj chorá. Suma 200,- € mesačne, ktorú jej strhávajú titulom zrážok zo mzdy, je pre ňu privysoká, zmenili sa jej pomery, po zaplatení šekov jej nezostane na jedlo, kvôli korone prišla minulý rok dvakrát o prácu a hneď ako sa zamestnala, jej začali vykonávať zrážky zo mzdy. Doplnila, že od žalovaného má ešte jeden úver, ohľadom ktorého ju budú žalovať na súde. Na úver č. 764599788 má už splatených nejakých 3.600,- €, len 500,- € je pozadu od roku 2018, kedy brala úver vo výške 4.500,- €. Presný výpočet uviesť nevedela, nakoľko stratila šeky. Požiadala súd o zastavenie vykonávania zrážok zo mzdy. Tiež požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov a priložila doklady ohľadne toho, koľko už zaplatila.
6. Žalovaný vo vyjadrení k podaniu žalobkyne poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe, na ktorom zotrval. Konštatoval, že vyjadrenie žalobkyne neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia, žaloba ako aj vyjadrenie žalobkyne je nedôvodné, obsahujúce nesprávne a ničím nepodložené tvrdenia, pričom žalobkyňa ničím neosvedčila ani jednu skutočnosť, na ktorú sa v žalobe odvoláva. Opakovane skonštatoval, že Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za platný právny úkon a zrážky zo mzdy sú vykonávané v súlade s právnymi predpismi, preto nie je dôvod podanej žalobe vyhovieť. V čase zasielania žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy disponoval potvrdením o príjme žalobkyne zo dňa 26.10.2017, z ktorého vyplývalo, že priemerný čistý príjem žalobkyne za posledných 6 mesiacov pred
26.10.2017 predstavoval sumu 493,38 € a za posledné 3 mesiace pred 26.10.2017 predstavoval sumu 507,20 €. Žalovaný zároveň disponoval informáciou od žalobkyne o výške priemerného mesačného príjmu 507,20 €. V čase zasielania predmetnej žiadosti mal tak žalovaný objektívnu informáciu o tom, že žalobkyňa mala mesačne príjem vo výške 507,20 €. V súlade s uvedeným tak uskutočnil výpočet maximálnej zrážky zo mzdy žalobkyne, pričom maximálna výška zrážky zo mzdy bola vyčíslená v sume 117,50 €. Žalovaný aj preto v žiadosti požiadal zamestnávateľa žalobkyne, aby v prípade, ak zrážky zo mzdy žalobkyne presahujú maximálnu možnú výšku, aby tieto vykonával v zmysle zákona do maximálnej možnej výšky. Konštatoval, že žalobkyňa ku dňu podania tohto vyjadrenia uhradila v prospech žalovaného splátky v celkovej výške 4.136,98 €, z čoho bola v súlade so Zmluvou platba započítaná na istinu Úveru vo výške 2.121,62 € a zmluvný úrok Úveru vo výške 2.015,36 €. Žalobkyňa je momentálne v omeškaní so splácaním Úveru (ku dňu 22.3.2021) v trvaní 87 dní a zostáva jej uhradiť celkove sumu 2.913,02 €. Zhrnul, že žalobu považuje za nedôvodnú a účelovú, Zmluvu a Dohodu považuje za súladnú s právnymi predpismi, žalobkyňa Zmluvu a Dohodu uzavrela dobrovoľne, Občiansky zákonník ani zákon o spotrebiteľských úveroch nezakazujú využitie inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, Zmluva a Dohoda neobsahujú neprijateľné podmienky, Dohoda nepredstavuje neprijateľnú podmienku a ani hrubú nerovnováhu medzi stranami sporu, obsah Dohody korešponduje s ustanoveniami príslušných právnych predpisov, konajúci súd nemá oprávnenie posudzovať platnosť Dohody, keďže zrážky zo mzdy sa nevykonávajú na plnenie, ktoré má svoj pôvod v neprijateľnej podmienke, súd nikdy nemôže úplne zakázať vykonávanie zrážok zo mzdy v plnej sume, zrážky zo mzdy sa vykonávajú výlučne vo výške pravidelných splátok Úveru, k vzniku reálnej ujmy žalobkyni tak nemôže dôjsť a ani nedochádza, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy bola zamestnávateľovi žalobkyne zaslaná až momentom, kedy sa žalobkyňa dostala do omeškania s úhradou platieb a jedinou možnosťou na úhradu bolo využitie Dohody. Podanú žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu. Právny zástupca žalobkyne ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť žalobkyne na pojednávaní a vyjadril súhlas s prejednaním veci a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Po vypočutí si prednesu právneho zástupcu žalovaného a po oboznámení sa s obsahom listín založených v spise, a to zmluvy o spotrebiteľskom úvere na č.l. 6 až 16, dohody o zrážkach zo mzdy na č.l. 53 až 55, informácie o RPMN na č.l. 59 a 60, návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere na č.l. 61 až 68, poslednej výzvy na č.l. 69 a 70, prehľadu transakcií na č.l. 71 až 82, štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere na č.l. 83 až 86, upomienky č. 1 na č.l. 87 a 88, žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy na č.l. 100 až 102, žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru na č.l. 103 a 104, rozsudku na č.l. 106 až 125, rozsudku na č.l. 126 až 136, potvrdenia o zamestnaní na č.l. 169, potvrdenia o zrealizovaní transakcie na č.l. 170, potvrdenia na č.l. 171, podania na č.l. 172, prehľadu transakcií na č.l. 184 až 196, potvrdenia zamestnávateľa o výške pracovného príjmu zamestnanca na č.l. 197 a ostatných ku spisu pripojených listín a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
8. Ako vyplynulo z listinných dôkazných prostriedkov predložených stranami sporu v priebehu konania, dňa 15.11.2017 požiadala žalobkyňa žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 4.500,- € so splatnosťou 60 mesiacov a mesačnom splátkou vo výške 116,26 €. V žiadosti žalobkyňa poskytla údaje o svojej osobe a osobnom stave, o vzdelaní, zamestnaní, výške príjmu, výške výdavkov a výške voľných zdrojov. Žalobkyňa tiež predložila žalovanému potvrdenie zamestnávateľa o výške pracovného príjmu zamestnanca vypracované spoločnosťou KROMBERG & Schubert s.r.o. dňa 26.10.2017, v zmysle ktorého mala žalobkyňa priemerný mesačný príjem za posledných 6 mesiacov vo výške 493,38 € a za posledné 3 mesiace vo výške 507,20 €. Na základe tejto žiadosti bol dňa 15.11.2017 vypracovaný návrh zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorom boli uvedené údaje o tom, v akej výške by mal byť úver poskytnutý, tiež údaje o: počte splátok, výške splátky, splatnosti splátok, dátume splatnosti prvej splátky, dátume splatnosti poslednej splátky, celkovej čiastke na zaplatenie, úrokovej sadzbe, RPMN, priemernej RPMN, odplate za poskytnutie úveru, dobe trvania zmluvy, úrokovej sadzbe pre prípad omeškania spotrebiteľa, bankových spojeniach na účely splácania úveru. Dňa 6.12.2017 uzavreli strany sporu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 764599788. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovaný žalobkyni spotrebiteľský úver bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet žalobkyne po splnení podmienok na poskytnutie úveru stanovených veriteľom v celkovej sume 4.500,- €. Úrok bol v zmluve uvedený vo výške 19,31 % ročne, pričom zároveň bola uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom (žalobkyňou) v sume 7.050,- €. Poskytnutý úver sa žalobkyňa zaviazala uhradiť v 60 mesačných splátkach vo výške 117,50 € mesačne počnúc od 25.1.2018 do 25.12.2022. RPMN bola v zmluve ustálená vo výške 20,56 % a priemerná RPMN vo výške 12,99 %. Odplata
podľa Občianskeho zákonníka bola ustálená v hodnote 19,31 %. Súčasťou zmluvy bol aj presný a kompletný rozpis splátkového kalendára (článok XIV). Súčasťou zmluvy boli aj v nej uvedené zmluvné podmienky. Zároveň vystavil žalovaný žalobkyni formulár obsahujúci štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a informáciu o RPMN. V rovnaký deň, teda dňa 6.12.2017, uzatvorili strany sporu aj dohodu o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcu pohľadávku vo výške 7.050,- € vyplývajúcu z uvedenej úverovej zmluvy č. 764599788 uzavretej medzi stranami sporu. V zmysle článku I. Základné ustanovenia vety prvej, uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy je dobrovoľné. V zmysle článku III. Poučenie bod 7, dlžník má zákonnú možnosť odmietnuť uzavretie tejto Dohody (pozn. súdu - dohody o zrážkach zo mzdy) tým, že ju nepodpíše. Platobnú disciplínu žalobkyne mal súd preukázanú z predloženého prehľadu finančných transakcií. Upomienkou č. 1 zo dňa 2.10.2018 žalovaný vyzval žalobkyňu na úhradu mesačnej splátky vo výške 117,50 € splatnej dňa 25.9.2018. keďže žalobkyňa ani po tejto upomienke platobnú disciplínu nedodržiavala, žalovaný poslednou výzvou zo dňa 29.4.2019 oznámil žalobkyni, že je v omeškaní s úhradou splátok celkove vo výške 211,48 €. Zároveň bola v tejto výzve upozornená na možnosť predčasného zosplatnenia úveru ako aj na možnosť žalovaného uplatniť si nárok na vykonávanie zrážok zo mzdy v zmysle uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. Písomným podaním zo dňa 23.7.2020 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne (GreenCoop družstvo) o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne s tým, že tieto žiadal vykonávať v sume 117,50 € mesačne až do úplného splatenia, prípadne do doby, kedy mu bude oznámené pozastavenie/ukončenie vykonávania zrážok zo mzdy/z iných príjmov. V prípade, ak výška žiadanej zrážky zo mzdy presahuje zákonom stanovenú výšku zrážky, žiadal o vykonanie zrážky zo mzdy v maximálnej možnej zákonnej výške.
9. Ako vyplynulo z potvrdenia o zamestnaní, žalobkyňa bola zamestnancom spoločnosti KROMBERG & Schubert s.r.o. v období od 19.9.2016 do 17.5.2020, v tomto období jej boli vykonané zrážky zo mzdy v prospech žalovaného v sume 1.950,24 €. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 9.2.2018 vyplynulo, že z účtu majiteľa: Tibor Bödők bola dňa 9.2.2018 poukázaná suma vo výške 117,50 € na účet žalovaného. Z potvrdenia vystaveného spoločnosťou KROMBERG & Schubert s.r.o. zo dňa 12.11.2019 vyplynulo, že od septembra 2018 vykonávajú zo mzdy žalobkyne zrážky v prospech žalovaného podľa zmluvy 764599788. Celková zrazená suma predstavuje 1.474,98 €. Z podania žalovaného zo dňa 29.10.2020 vyplynulo, že tento na základe písomnej žiadosti žalobkyne zo dňa 29.10.2020 o predčasné splatenie spotrebiteľského úveru na základe zmluvy č. 764599788 vyčíslil zostatok ku dňu 14.11.2020 vo výške 3.216,06 € s tým, že táto suma musí byť pripísaná na jeho účet do 14.11.2020 a následne bude zmluva o spotrebiteľskom úvere ukončená, o čom bude žalobkyňa informovaná.
10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 2.6.2021 zotrval na písomných vyjadreniach žalovaného k predmetu sporu. Podanú žalobu považoval za nedôvodnú a všetky skutkové tvrdenia žalobkyne z ich strany za vyvrátené. Preto žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
11. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k), s) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 261 ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o úvere (§ 497).
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
Podľa § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v súčasnosti, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
Podľa § 5a písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
Podľa § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
12. Predmetom sporu je žalobkyňou požadované určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, určenie bezúročnosti a bezpoplatkovitosti úveru a určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
13. Na základe vykonaného dokazovania súd k požadovanému určeniu neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere dospel k záveru, že podaná žaloba je v tejto časti nedôvodná. V zmysle §
137 písm. d) CSP je možné domáhať sa neplatnosti právneho úkonu (určenia právnej skutočnosti), ak právo na požadované určenie vyplýva z osobitného predpisu. Právo spotrebiteľa (teda žalobkyne) na určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je výslovne zakotvené v § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase rozhodovania súdu o podanej žalobe. Preto súd konštatuje, že táto časť žaloby, teda o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je procesne prípustná. Vo všeobecnosti pre zmluvu o úvere, ktorej zákonná (právna) úprava je obsiahnutá v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka platí, že je zmluvou, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť peňažné prostriedky v stanovenej výške a dlžník sa zväzuje poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Pre zmluvu o úvere Obchodný zákonník nestanovuje žiadnu formu. Podstatnými náležitosťami zmluvy sú určenie subjektov (veriteľa a dlžníka), určenie poskytovaných peňažných prostriedkov čo do čiastky a meny a záväzok dlžníka, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti a zaplatí úroky. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, naopak musí byť pod následkom neplatnosti uzatvorená v písomnej forme (§ 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch), pričom oproti zmluve o úvere podľa Obchodného zákonníka, musí obsahovať popri všeobecných náležitostiach zmluvy o úvere aj iné náležitosti, uvedené v zákone o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch). Ich neuvedenie má rôzne právne následky (najmä bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru). Dlžník môže, pokiaľ si zmluvné strany nedohodnú inú lehotu, požadovať dojednanú čiastku do doby, pokiaľ nie je poskytnutie úveru niektorou zo strán vypovedané. Veriteľ je povinný požadované prostriedky poskytnúť v lehote, ktorú si strany dohodli, alebo ktorú vo svojej požiadavke stanovil dlžník, inak bez zbytočného odkladu po doručení žiadosti. Povinnosťou veriteľa je prijať vrátené prostriedky a to i pred dohodnutou lehotou. Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote dohodnutej v zmluve, inak podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka, alebo ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa síce v podanej žalobe namietala neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, avšak v podanej žalobe za jedinú neprijateľnú zmluvnú podmienku označila len dohodu o zrážkach zo mzdy. Súd vykonaným dokazovaním, preskúmajúc náležitosti uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. nevzhliadol žiadny dôvod neplatnosti medzi stranami sporu uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predložená zmluva spĺňa podľa obsahu jej písomného vyhotovenia všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre jej platnosť, a ktoré sú popísané vyššie (označenie zmluvných strán, určenie konkrétnej výšky úveru, záväzok dlžníka zaplatiť úroky a vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky).Takisto súd nevzhliadol neprijateľnosť žiadnej dojednanej zmluvnej podmienky, keď uzavretá zmluva má písomnú formu v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a obsahuje aj všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., preto nebol dôvod priznať zmluve následky v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovitosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Súd tiež skúmal, či žalovaný ako veriteľ skúmal tzv. bonitu žalobkyne pre uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V tomto smere súd vychádzajúc zo žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 15.11.2017 (žiadosť založená na č.l. 103 a 104 spisu) mal preukázané, že žalovaný ako veriteľ si bonitu žalobkyne ako klienta riadne preveril, pričom vychádzal z údajov vyplnených žalobkyňou v žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 15.11.2017, v ktorej žalobkyňa uviedla údaje o svojom osobnom stave, zdroji príjmu, zárobkových pomeroch, o svojich výdavkoch, keď uviedla výšku svojho čistého mesačného príjmu v sume 507,20 € a výšku výdavkov v sume 199,48 € mesačne, pričom predložila i potvrdenie zamestnávateľa o výške jej pracovného príjmu zo dňa 26.10.2017. Mesačná splátka v sume 117,50 € tak podľa názoru súdu bola dohodnutá v súlade s právnymi predpismi, keď táto bola primeraná bonite žalobkyne, ktorú žalovaný riadne preveril. Preto súd žalobu v tejto časti (o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v časti o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov) pre jej nedôvodnosť zamietol.
14. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala tiež určenia neplatnosti právneho úkonu - dohody o zrážkach zo mzdy. Ohľadne takejto určovacej žaloby už bolo súdmi SR opakovane judikované v konaniach, v ktorých žalovaný vystupoval ako strana sporu v rovnakej procesnej pozícii ako v tomto spore a predmet sporu bol totožný ako v tomto spore, pričom predmetom sporu bolo (okrem iného) aj určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej v roku 2016 (ako v tomto spore), že ide o žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, pri ktorej žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa domáha, nakoľko len takouto žalobou je možné odstrániť stav právnej neistoty, v ktorej sa žalobkyňa nachádza (napr. rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 41Cpr/22/2018 zo dňa 12.9.2018 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoPr/1/2019 zo dňa 5.9.2019, rozsudok Okresného súdu Okresný súd Žiar nad Hronom sp zn. 25Csp/60/2020 zo dňa 24.3.2021, rozsudok Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 17Csp/1/2019 zo dňa 14. 07. 2020, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/80/2016 zo 16.2.2016 a iné). Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú medzi stranami sporu dňa 6.12.2017, vykonaným dokazovaním súd zistil, že tento zabezpečovací inštitút bol stranami sporu využitý za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 6.12.2017 vo výške 7.050,- €. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom a táto plní aj uhradzovaciu funkciu. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí byť uzatvorená písomne a ako každý právny úkon musí byť určitá, jasná, zrozumiteľná a uzavretá slobodne. Z jej podstaty vyplýva, že musí obsahovať aj označenie pohľadávky, ktorú zabezpečuje. Aj keď dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť z formálneho hľadiska platná a obsahovať všetky náležitosti, ktoré musí dohoda o zrážkach zo mzdy podľa zákona požadovať, táto dohoda ako akcesorický záväzok nemôže byť dohodnutá platne, ak sa na jej základe majú vykonávať zrážky zo mzdy v neoprávnenej výške. Z uvedeného vyplýva, že ak sú zmluvné dojednania hlavného záväzku - v zmluve o úvere neplatné, pričom majú vplyv na výšku záväzku, nemôže byť platná ani dohoda o zrážkach zo mzdy, nakoľko nie je určitá pokiaľ ide o výšku plnenia. Uvedené vyplýva napríklad z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/38/2018 z 14.03.2018. Vychádzajúc z právneho názoru súdu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 6.12.2017 je platným právnym úkonom, na základe ktorého žalovaný má právo požadovať od žalobkyne okrem zaplatenia istiny i zaplatenie príslušenstva (zmluvného úroku, úroku z omeškania) a aj zaplatenie poplatkov, teda žalovanému ako veriteľovi patrí celá pohľadávka vrátane príslušenstva (t.j. suma do výšky 7.050,- € (istina + dohodnutý zmluvný úrok)), ktorá je zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi stranami sporu dňa 6.12.2017. Z uvedeného dôvodu, keď dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi stranami sporu dňa 6.12.2017 obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti a táto obsahuje aj údaj o výške zabezpečeného záväzku, ktorý je totožný so sumou, ktorú sa žalobkyňa zaviazala žalovanému titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 764599788 zo dňa 6.12.2017 uhradiť, predmetnú dohodu je potrebné v tomto smere považovať za platný právny úkon. Súd dopĺňa, že dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorili strany sporu ako samostatný právny úkon na samostatnej listine a nie ako súčasť inej zmluvy (v tomto prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 6.12.2017), preto túto dohodu o zrážkach zo mzdy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Táto dohoda je napísaná jasne, určito a zrozumiteľne. Súd takisto nezistil žiadnu skutočnosť, pre ktorú by bolo možné tento právny úkon považovať za uzatvorený v rozpore s dobrými mravmi, resp. v rozpore s právami, ktoré žalobkyni ako spotrebiteľovi patria. Z textu dohody o zrážkach zo mzdy (článok I. veta prvá, článok III. bod 7) jasne vyplýva, že uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy je dobrovoľné a žalobkyňa bola v poučení v bode 7 zvýrazneným písmom poučená o zákonnej možnosti odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy tým, že ju nepodpíše. Súd v tomto smere považuje obranu žalovaného za plne dôvodnú, keďže dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonom dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch a právna úprava povoľuje tento inštitút ako štandardný spôsob zabezpečenia záväzku. Ak je inštitút dohody o zrážkach zo mzdy aprobovaným právnym inštitútom, nie je možné bez ďalšieho a priori tvrdiť, že ide o dohodu neplatnú alebo dokonca, že ide o neprijateľné dojednanie. Dokonca ani v spotrebiteľských vzťahoch nie je vylúčené uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie poskytnutého spotrebiteľského úveru (§ 5a zák. č. 250/2007 Z. z.), a to v prípade: ak je dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená na samostatnej listine a ak dlžník bol poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia. Z prehľadu finančných transakcií mal súd preukázané, že zrážky zo mzdy v prospech žalovaného boli vykonávané len vo výške, ktorá zodpovedá výške dohodnutej mesačnej splátky. Preto súd podanú žalobu aj v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, keď žalovaný bol s ohľadom na výsledok sporu v konaní plne úspešnou stranou sporu. O výške trov žalovaného rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach, resp. autorizovaným elektronickým podaním.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).