Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4P/126/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky T.. M. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. Q. C. XXXX/XX E., právne zastúpenej JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa proti manželovi O. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXXX/ XX, A. G. Z., právne zastúpeného JUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom, 17. Novembra 14, Stará Ľubovňa v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu V. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. Q. C., XXXX/XX, E., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa takto

rozhodol:

I. Otec mal. dieťaťa O. A., nar. XX.X.XXXX j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletého V. A., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 9.5.2019 do 30.9.2019 sumou 33,- eur mesačne, za obdobie od 1.10.2019 do 7.7.2020 sumou 70,- eur mesačne a za obdobie od 8.7.2020, t.j. právoplatnosti rozsudku do budúcna sumou 70,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy do 15 - tého dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa M. A., nar. XX.X.XXXX.

II. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na súde prostredníctvom právneho zástupcu dňa 13.11.2017 domáhala, aby súd jej manželstvo s manželom rozviedol a upravil výkon rodičovských práv a povinnosti vo vzťahu k mal. synovi V. tak, že dieťa zveri do jej osobnej starostlivosti a výživné zo strany otca dieťaťa žiadala určiť sumou 300,- eur mesačne a zároveň upraviť styk otca s mal. dieťaťom.

2. Súd uznesením č.k. ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, účastníkom konania doručil poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -445 dňa 15.4.2019 tak, že manželstvo účastníkov konania T.. M. A., nar. XX.X.XXXX a O. A., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Plavnica vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X rozviedol. Súd zveril mal. V. A., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke T.. M. A., ktorá bude mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca mal. dieťaťa O. A. zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého V. A. mesačne sumou 70,- eur, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd styk otca s maloletým synom V. upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým synom každú druhú sobotu v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že dieťa si v určenom čase od matky prevezme na adrese O. č. XXX a na tej istej adrese dieťa matke aj vráti. Po šiestich takto reálne uskutočnených stretnutiach otca s mal. synom, t.j. po uplynutí adaptačnej fázy súd styk upravuje tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. synom každý párny týždeň v mesiaci od piatka od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že otec si v určenom čase dieťa od matky prevezme na adrese O. č. XXX a na tej istej adrese dieťa matke aj vráti. Matka maloletého dieťaťa M. A. je povinná umožniť telefonický kontakt otcovi O. A. s mal. synom V. každý pondelok v čase od 18.00 hod. do 18.15 hod. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

4. Na základe podaného odvolania KS v Prešove rozsudkom č.k. -515 zo dňa 25.6.2020 rozhodol tak, že potvrdil rozsudok vo výrokoch I. a II. a zmenil rozsudok vo výroku IV. tak, že: II.A Počnúc mesiacom júl 2020 je otec oprávnený stretávať sa s mal. V. v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod.., s tým, že v určený čas začatia styku prevezme mal. V. v mieste bydliska matky a po ukončení styku je otec povinný mal. V. odovzdať matke v mieste trvalého bydliska otca. Matka je povinná mal. V. na styk s otcom riadne pripraviť a po skončení styku prevziať mal. V. v mieste trvalého bydliska otca. II.B V prípade splnenia podmienky šiestich reálne uskutočnených stykov otca s mal. V. tak, ako sú uvedené vo výroku II. A tohto rozsudku, je otec oprávnený stretávať sa s mal. V.:

- každý párny kalendárny týždeň v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod.,

- počnúc kalendárnym rokom 2021 počas letných prázdnin mal. V. v čase od 01.07. od 9.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 9.00 hod. do 15.08 do 19.00 hod.. ,

- počas zimných prázdnin mal. V. v každom párnom kalendárnom roku v čase od 27.12. od 9.00 hod. do 02.01. do 16.00 hod.,

- počas zimných prázdnin mal. V. v každom nepárnom kalendárnom roku v čase od 24.12 od 09.00 hod. do 26.12. do 10.00 hod.,

- počas veľkonočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku v čase od Veľkonočného piatka od 9.00 hod. do Veľkonočnej soboty do 19.00 hod.,

- počas veľkonočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku v čase od Veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 17.00 hod.

Otec je oprávnený v určený čas začatia styku mal. V. prevziať v mieste bydliska matky a po skončení styku je otec povinný mal. V. odovzdať matke v mieste bydliska matky. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť túto skutočnosť druhému z rodičov, minimálne 24 hodín pre začatím určeného styku. Taktiež zmenil rozsudok vo výroku V. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým V. prostredníctvom aplikácie Skype v každom kalendárnom týždni v utorok a štvrtok od 18.00 hod. do 18.15 hod.. Matka je povinná zabezpečiť, aby maloletý V. bol dostupný na konverzáciu s otcom prostredníctvom web kamery a aplikácie Skype. Otec je oprávnený realizovať telefonicky kontakt s mal. V. v každom kalendárnom týždni v pondelok v čase od 18.00 hod. do 18.15 hod. Zrušil rozsudok vo výrokoch III. a VII. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Zároveň krajský súd uložil povinnosť náležite zistiť skutočný stav veci v zmysle usmernenia v bode 50. rozsudku a na základe zistení vo veci opätovne rozhodnúť.

5. Vzhľadom na uvedené súd doplnil dokazovanie v zmysle horeuvedených uložených povinnosti v bode 50. s poukazom na to, že predmetom konania ostalo už len rozhodnutie o výške výživného.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavili rodičia dieťaťa, ktorí sú však právne zastúpení, neúčasť klientov ospravedlnili, a preto súd pojednával v ich neprítomnosti.

7. Na pojednávaní právny zástupca matky zotrval na všetkých svojich písomných vyjadreniach a stanoviskách. Uviedol, že otec dieťaťa keď bol podaný návrh na rozvod manželstva prestal pracovať, zrušil si živnosť, následne po určitej dobe od februára 2018 začal maródovať a bol dlhodobo PN do septembra 2019. Po ukončení PN začal vykonávať osobnú asistenciu, kde dokladuje svoj nízky príjem.

Následne predal za korunu garáž, predal za korunu auto a úmyselne od roku 2017 napriek kolaudácii jeho bytu, nie je doteraz zapísaný v katastri na LV . Toto považujú za účelové vyhýbanie sa plateniu výživného. Poukázal na písomné vyjadrenie lekárky MUDr. Čopovej, že otec mal. dieťaťa vzhľadom na zdravotný stav je spôsobilý vykonávať prácu, samozrejme primeranú určitým obmedzeniam, ale nie sú to také obmedzenia, ktoré by mu bránili riadne sa zamestnať. Matka je toho názoru, že zo strany otca ide doslova úmyselné vyhýbanie sa práci a dokladovanie aj svojich príjmov príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi je v skutočnosti ničím nepreverené a nedá sa to ani ničím preveriť. Nie je možné, aby otec, ktorý je vlastníkom a disponuje bytom, ktorý bol skolaudovaný na jeho meno, aby neplatil žiadne poplatky za tento byt a dokladal to čestným prehlásením, že úhrady robí jeho brat. To, že neplatí za byt, ktorý je v používaní niekoho iného, skolaudovaný, čiže svojim spôsobom je vlastníkom, aj keď nie je zapísaný v katastri nehnuteľnosti, nasvedčuje tej skutočnosti, že úmyselne zatajuje svoje príjmy, úmyselne zatajuje svoje výdaje. Právny zástupca matky poukázal ďalej na LV č.XXX k.ú. A. G. Z., z ktorého vyplýva vlastníctvo bratov otca mal. dieťaťa O. A. a M. A., a to k 3 - izbovému bytu č. XX na X. podlaží, vchod č. XX v podiele 1 . Ide o byt, ktorý nadobudli dedičským konaním a a otec dieťaťa nededil zrejme účelovo, dedili iba jeho bratia.

8. Pokiaľ ide o dedičské konanie po neb. otcovi matky mal. dieťaťa a dohodu dedičov, kde matka dieťaťa so súrodencami sa vzdali svojho podielu v prospech ich matky, poukázal na to, že rodinný dom, ktorý namieta otec postavili jej rodičia, a preto bola dohoda dedičov takáto. Ďalej poukázal na to, že namietaný predaj auta matkou nemá podstatný dosah na výživné. Matka predala motorové vozidlo po dopravnej nehode, ktorú ona nezapríčinila, došlo k značnému poškodeniu auta, a preto ho predala za nižšiu cenu. Auto vzala na úver, ktorý sama splácala. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti zotrval na svojom ďalšom návrhu určiť výživné nie sumou 300,- eur mesačne ale sumou 150,- eur mesačne, lebo to zodpovedá schopnostiam, možnostiam otca a potrebám mal. dieťaťa

9. Práv. zástupca otca na pojednávaniach poukázal nato, že otec mal. dieťaťa od začiatku konania poukazuje na svoju neľahkú finančnú situáciu, ktorá je spôsobená jeho nepriaznivým zdravotným stavom, keďže nemôže vykonávať všetky práce, ktoré by zodpovedali jeho vzdelaniu a praxi, ale len tie, ktoré jeho zdravotný stav zohľadňujú, aby sa tento nezhoršoval a aby chrbtica nebola neprimerane zaťažovaná. Má za to, že práca osobného asistenta je prácou, ktorá spĺňa uvedené kritéria. Jediným jeho príjmom je od októbra 2019 príjem z osobnej asistencie v nezmenenej výške, len z určitými odchýlkami, iné príjmy nemá a ani žiadne sociálne dávky nepoberá. Do uvedeného času do PN poberal od apríla 2019 do 10. mesiaca 2019 dávku v hmotnej núdzi vo výške 64,70 eur a predtým dávku vo výške 61,60 eur. Iné príjmy v tomto období nemal. Otec ukončil živnostenské oprávnenie. Potom nastúpil na PN a počas tej doby sa liečil, po uplynutí PN, ktorá mu skončila 24.9.2019 sa pokúšal hľadať si zamestnanie. Aby výživné platil a vyhol sa hroziacemu trestnému stíhaniu musel si a dodnes musí požičiavať. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Matka sa sama vedome pripravila o značnú časť príjmu, keď dohodou k 3.6.2020 skončila pracovný pomer v spoločnosti Slobyterm s.r.o, kde jej čistý mesačný priemerný zárobok bol cca 880,- eur, t.j. skončila u zamestnávateľa, u ktorého pracovala približne 4 roky, a to bez dôležitého dôvodu. Otec dieťaťa má zníženú pracovnú schopnosť o 20% a bez zbytočného odkladu po tom, čo ukončil PN dňa 24.9.2019 si našiel už v októbri 2019 prácu ako osobný asistent ZŤP osoby, aby sa jeho finančná situácia po ukončení PN zlepšila, čo v situácii ovplyvnenej Corona-vírusom je úspechom. Otec mal. dieťaťa žiada, aby súd určil za celé minulé posudzované obdobie ako aj za obdobie do budúcnosti výživné na mal. dieťa sumou 33,- eur mesačne, aj keď už uhradil výživné po 70,- eur mesačne. Otec nesúhlasí napriek tomu, že ide o spotrebované výživné na mal. dieťa, s určením výšky výživného v sume 70,- eur mesačne. Má za to, že je potrebné zobrať do úvahy fakt, že v uvedenom období jeho možnosti a schopnosti neboli adekvátne súdom určenej výške výživného. Peniaze na tento účel si požičiava , a to od bratov, sesterníc a pod. Pokiaľ ide o kolaudačné rozhodnutie vydané na meno otca dieťaťa O. A., a to na stavbu - Nadstavbu bytového domu, na ul. K. XX v A..G..Z. zo dňa 8.3.2017, uviedol, že nie je preukázané, že otec je vlastníkom tohto bytu, náklady za tento byt znáša jeho brat. Listom vlastníctva nedisponuje. Uviedol, že otec dieťaťa nemá v žiadnom peňažnom ústave zriadený účet. Tiež poukázal na to, že otec nededil po svojej matke byt č. XX na X. podlaží, vchod č. XX, nakoľko bolo to želanie jeho matky,

pretože títo dvaja bratia sa o ňu starali. Ide o byt, ktorý nadobudli dedičským konaním a . Je názoru, že matka úmyselne sa vzdala svojho dedičstva po neb. otcovi.

10. Kolízny opatrovník poukázal na správu doručenú súdu k tomuto konaniu od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, ktorý v správe uvádzajú, že aktuálna situácia je nezmenená a z ich vyjadrenia vyplýva, že matka s dieťaťom žije v Trnave, je t.č. nezamestnaná, aktívne si hľadá prácu s ohľadom na potreby mal. dieťaťa. Mal. V. odmieta styk s otcom. ÚPSV a R Trnava mal záujem o spoločný pohovor s rodičmi, vzhľadom však na prijaté opatrenia v súvislosti s Covid-19 nebol pohovor realizovaný. Otec na telefonáty nereaguje, odvoláva sa na emailovú komunikáciu. Vzhľadom na to, že mal. dieťa navštevuje ZŠ a je v druhom ročníku, poukázal na jeho výdaje, ktoré súvisia s jeho rastom, vývinom, vzdelaním a voľnočasovými aktivitami. Navrhli súdu, aby pri určovaní výživného prihliadol na potreby a vek mal. dieťaťa. Konkrétnu výšku výživného ponechali na zváženie súdu.

11.Na základe vykonaného dokazovania výsluchom matky, oboch právnych zástupcov a kolízneho opatrovníka, tiež oboznámením sa s obsahom predmetného spisu a predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav :

12. Rozsudkom tunajší súd rozhodol tak, že zveril mal. V. A., do osobnej starostlivosti matke a otca mal. dieťaťa zaviazal povinnosťou platiť na výživu dieťaťa mesačne sumou 70,- eur, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa a to počnúc dňom 1.2.2018. Dlžné výživné, ktoré za obdobie od 1.2.2018 do 30.4.2019 je vo výške 90,- eur je otec mal. dieťaťa povinný uhradiť v lehote do 30.11.2019. V prevyšujúcej časti výživného konanie zastavil. Zároveň upravil styk otca s mal. synom tak, ako je to už horeuvedené.

13. Na základe podaného odvolania v tejto veci rozhodol KS v Prešove tak, že : Zrušuje rozsudok vo výroku I., V. a VI. a v týchto častiach konanie zastavuje. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. s tým, že otec je povinný platiť výživné na mal. V. A. od 1.2.2018 do vykonateľnosti výroku o výživnom rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. -445 zo dňa 15.04.2019. Potvrdzuje rozsudok vo výroku III., VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Vykonateľnosť výroku o výživnom rozsudkom tunajšieho súdu č. -445 zo dňa 15.4.2019 bola 9.5.2019 a právoplatnosť výroku o rozvode nastala 8.7.2020. Vzhľadom na uvedené, ak by súd rozhodol o výživnom iba od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, ostalo by nerozhodnuté výživné od vykonateľnosti výroku o výživnom do právoplatnosti výroku o rozvode. Súd preto poriešil aj toto obdobie a rozhodol o výživnom od vykonateľnosti t.j. od 9.5.2019 do 7.7.2020 a až následne od 8.7.2020 t.j. od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do budúcna.

15. Otec mal. dieťaťa vykonával živnostenskú činnosť, ktorú ukončil podľa vyjadrení otca pre začínajúce zdravotné problémy dňom 11.12.2017. Následne bol práceneschopný od 28.2.2018 do 24.9.2019. Zo začiatku poberal nemocenské v sume 229,- eur . Od 11.12.2017 bol v evidencii na úrade práce. Dňa 18.10.2019 bol vyradený z evidencie na úrade práce. Od januára 2019 nepoberal žiadne nemocenské dávky. V tomto období poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur do marca 2019 a od apríla do októbra 2019 vo výške 64,70 eur. Od 30.9.2019 - do 3.6.2020 pracoval na Dohodu o pracovnej činnosti Elektrostav-SK /č.l. 588/, kde za rok 2019 v priemere zarobil 62,77 eur mesačne a za rok 2020 v priemere 81,83 eur mesačne. Od 18.10. 2019 na základe uzavretej zmluvy otec vykonáva činnosť osobného asistenta osobe ZŤP Y. W.. /č.l. 590/. Jeho príjem za január 2020 bol 474,90 eur, za február a marec, tiež za máj až júl 2020 - vo výške 292,60 eur, za apríl 200,64 eur, za august až október, tiež december 2020 vo výške 250,80 eur, za november 292,60 eur mesačne. Za január 2021 bol vo výške 405,46 eur a ďalšie mesačne príjmy boli zdokladované v sumách od 200,- do 280,- eur mesačne /č.l. 825/. Iný príjem nemá a jeho výška závisí od individuálnych potrieb, vzhľadom na aktuálny zdravotný stav a okolnosti stým súvisiace s ohľadom na zmluvu sociálnej poisťovne s občanom ZŤP, v ktorej je uvedený max. ročný výkaz a s tým súvisiaci príjem. Taktiež bola posúdená invalidita na žiadosť poistenca o invalidný dôchodok zo dňa 25.7.2019 a vyhodnotená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách - 20%.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne vyplýva zamietnutie žiadosti o invalidný dôchodok otcovi mal. dieťaťa z 25.7.2019. /čl. 692/ Taktiež bolo doručené vyjadrenie Mesta Spišská Nová Ves 23.12.2020, /na čl. 689/ spisu s tým, že Mesto Spišská Nová Ves ako príslušný stavebný úrad vydal pre navrhovateľa O. A. kolaudačné rozhodnutie na stavbu s názvom nadstavba bytového domu, K. XX, A. G. Z. zo dňa 8.3.2017. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 5.4.2017. Napriek tomu býva v podnájme na základe zmluvy o užívaní /č.l. 592/ uzavretej s O. W. M. v domčeku s celkovou plochou 20 m2 v Košiciach.Výdavky otca na bývanie sú 200,- eur mesačne z čoho 100,- eur uhrádza za energie a 100,- eur na udržiavacie a modernizačné prostriedky.

16. Príjem matky z pracovnej činnosti v priemere za rok 2019 bol 783,- eur a za rok 2020 do júna 2020 je 836,60 eur. Matka mal. dieťaťa je od 1.7.2020 - doposiaľ vedená v evidencii na úrade práce a jej príjem pokiaľ ide o dávky v nezamestnanosti bol od júla 2020 v sume 1.416,88 za júl a august 587,85 eur, taktiež za mesiac september, ďalej za mesiac október 569,65 eur, za mesiac november 587,85 eur a december 569,65 eur. Taktiež boli doručované výpisy z účtu pokiaľ ide o náklady na bývanie a Zmluva o užívaní bytu uzavretá medzi matkou a jej partnerom, na základe ktorej platí mesačne za užívanie bytu sumu 290,- eur. Z vyčíslených mesačných nákladov na tento byt však vyplývajú mesačné náklady spolu 270,99 eur /č.l. 868/. Matkou uvádzaná platba sa teda javí ako účelová, a to aj vzhľadom na to, že predtým matka uvádzala tento výdaj v sume 150,- eur mesačne.

17. Maloletý V. je žiakom X. ročníka ZŠ s MŠ v Trnave /č.l. 609/ od 1.9.2020. Dieťa žije spolu s matkou a jej partnerom v Trnave, kde majú aj trvalý pobyt. Výdaje na dieťa matka uvádzala cca 350,- eur mesačne. Výdaje na škol. potreby, ZRPŠ, krúžky 30,- eur , stravné 150,- eur, na bývanie 145,- eur , drogéria cca 20,- eur, ošatenie, obuv cca 25,- eur.

18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

21. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného na strane povinnej osoby je miera jej schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávnenej osoby zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že jeho životná úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. Pokiaľ dieťa žije s niektorým zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a to aj bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a podobne, čo finančne samozrejme zaťažuje rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Mal. dieťa býva spolu so svojou matkou, ktorá mu zabezpečuje osobnú starostlivosť, s čím sú samozrejme spojené výdavky na zabezpečenie bývania, ktoré sa odzrkadľujú jednak v spotrebe vody, elektriny, hygienických potrieb, zabezpečení stravovania, oblečenia, výdavkov v rámci školskej dochádzky, výdavkov v rámci voľného času, pričom je potrebné prihliadnuť nielen na materiálnu, teda finančnú zaťaženosť matky dieťaťa, ale aj na časovú zaťaženosť, kedy matka dieťaťa sa musí venovať v prípade jeho zdravotných problémov, návštev škôl počas rodičovských združení a primerane sa starať aj o jeho spoločenský, kultúrny, športový rozvoj a podobne. Všetky tieto okolnosti a zaťaženosť na strane matky dieťaťa je potrebné preto zohľadniť pri stanovení výšky výživného povinnej osoby.

24. Súd poukazuje na to, že každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Súd konštatuje, že predmetom konania po rozhodnutí KS v Prešove je rozhodnutie o výživnom od vykonateľnosti výroku o výživnom v rozsudku tunajšieho súdu č.. -445 t.j. od 9.5.2019 do 7.7.2020 a následne od 8.7.2020 t.j. od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do budúcna.

26. Súd na základe vykonaného dokazovania určil výživné pre mal. dieťa v zmysle návrhu otca sumou po 33,- eur mesačne a to za obdobie od 9.5.2019 do 30.9.2019 majúc za to, že v tomto období bol otec práceneschopný /PN/ a jeho príjem pozostával z dávky v hmotnej núdzi . PN ukončil 24.9.2019. Ďalej súd špecifikoval platenie výživného za nasledovné obdobie v podstate po ukončení práceneschopnosti /PN/ a začatia realizovania práce osobného asistenta, t.j. od 1.11.2019 do 7.7.2020

a určil ho sumou 70,- eur mesačne a v tej istej sume aj od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva od 8.7.2020 do budúcna. Súd prihliadol na príjmové pomery otca mal. dieťaťa, avšak aj na potencionalitu jeho príjmov a celkové pomery na strane oboch rodičov

27. Súd zo stanoviska otca zistil, že dôvodom skončenia jeho živnostenskej činnosti 11.12.2017 bolo to, že mu bol na adrese matky zrušený trvalý pobyt a aj to, že mu už začali zdravotné problémy. PN ale začala až vo februári 2018. Ďalej súd poukazuje na vyjadrenie lekárky MUDr. Viktórie Čopovej z 27.5.2021 z ktorého vyplýva stanovisko citujem: „zdravotný stav pacienta nebráni vykonávaniu práce, posledná PN ukončená 24.9.2019. Posledná návšteva na našej ambulancii 22.2.2021, nie kvôli vertebrogénnym ťažkostiam. Snáď nevhodná práca s nadmerným fyzickým zaťažením chrbtice kvôli možnosti zhorenia zdravotného stavu“. Z uvedeného vyplýva, že od ukončenia PN v septembri 2019 bol otec v ambulancii uvedenej lekárky až vo februári 2021, ale nie kvôli ťažkostiam, pre ktoré v predchádzajúcom období maródoval. Otec teda môže vykonávať aj inú prácu ako prácu osobného asistenta, ktorá by bola aj inak platená a jeho potencionálne príjmy by tým boli vyššie /samozrejme zohľadniac bez nadmernej fyzickej záťaže./ Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 25.7.2019 vyplýva, že otcovi bola zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok. Ďalej z predložených dokladov v podstate vyplýva, že sumu, ktorú otec zarobí ako asistent, zároveň platí za užívanie domčeka podľa Zmluvy z č.l. 592 spisu. Naviac otec uhrádza sumu 100,- eur mesačne na udržiavacie a modernizačné prostriedky na nehnuteľnosť, ktorú vôbec nevlastní. Na strane druhej má bývanie vyriešené v byte v nadstavbe bytového domu, K. XX, A. G. Z. , ktorý bol riadne skolaudovaný dňa 8.3.2017.

28. Pokiaľ ide o pomery na strane otca je zrejme len zavádzajúce a účelové tvrdenie otca, ktorý nebýva v riadne skolaudovanom byte v Sp. N. Vsi, ale býva v prenajatom domčeku, resp. ho užíva.. Naviac zo zmluvy o užívaní vyplýva zhodné priezvisko prenajímateľa a osoby, ktorej vykonáva osobnú asistenciu. Z čl. VII predmetnej zmluvy - Doba nájmu a skončenie nájmu vyplýva, že nájom sa uzatvára na dobu neurčitú alebo skončí dňom ukončenia asistencie Y. W.. Čiže sumu, ktorú otec dostáva z titulu vykonávania asistencie menovanej zároveň dáva naspäť vo výške 200,- eur O. W. ako platbu za užívanie jeho tzv. chatky - domčeka. Súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. 689 spisu z ktorého vyplýva potvrdenie Mesta Spišská Nová Ves o vydaní kolaudačného rozhodnutia na meno otca mal. dieťaťa pokiaľ ide o nadstavbu bytového domu K. č. XX, A. G. Z.. To, že nie je otec zapísaný na LV a v byte nežije, je zrejmá nečinnosť otca, ktorý to doposiaľ nezrealizoval. Z čestného prehlásenia o realizovaní platieb za uvedený byt jeho bratom, vôbec nevyplýva akú sumu uhrádza, nebol predložený doklad SIPO, na aké meno je vystavený.

29. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa odpredaje motorových vozidiel tak na strane otca ako aj na strane matky, v tomto smere ide o rovnaké obojstranné argumenty, ktoré podstatným spôsobom nemôžu ovplyvniť výšku vyživovacej povinnosti a rovnako aj námietky týkajúce sa výdajov matky na právne zastúpenie advokátom v predmetnej veci. Rovnako námietky vzdania sa dedičského podielu sú rovnaké u oboch, pretože nielen matka ale aj otec sa vzdali svojho dedičského podielu po smrti rodiča v prospech ostatných dedičov, resp. uzavreli dohodu dedičov.

30. Taktiež je zarážajúce, že otec mal. dieťaťa nedisponuje žiadnym bankovým účtom, nakoľko z toho vyplýva, že všetky jeho platby - výdaje ako aj jeho príjmy sú iba hotovostné a teda nedajú sa riadne zdokladovať, čo je tiež možné vyhodnotiť ako účelové. Vzhľadom na uvedené súd je toho názoru, že je v možnostiach otca, vzhľadom aj jeho zdravotný stav, zabezpečiť si prácu, ktorá bude primeraná jeho zdravotnému stavu, ale najmä z ktorej bude dosahovať vyšší príjem ako doposiaľ tak, aby plnil svoju vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu.

31. Pokiaľ ide o matku táto sa odsťahovala do Trnavy s mal. synom k terajšiemu partnerovi, odôvodňujúc to tým že situácia v Plavnici bola pre ňu a aj mal. dieťa už neúnosne stresujúca, pre podávanie rôznych sťažností a trestných oznámení zo strany otca. Naviac otec neprejavil záujem o psychologické poradenstvo navrhované psychológom.

Matka mal. dieťaťa po ukončení predchádzajúceho pracovného pomeru v ST. Ľubovni, je od 1.7.2020

- doposiaľ vedená v evidencii na úrade práce a jej príjem pokiaľ ide o dávky v nezamestnanosti a aj v súvislosti s Covid - 19 je horeuvedený. /v priemere 580,- eur mesačne/. Matka nie je vlastníčkou nehnuteľnosti. Taktiež boli doručované výpisy z účtu pokiaľ ide o náklady na bývanie a Zmluva o užívaní bytu uzavretá medzi matkou a jej partnerom, na základe ktorej platí mesačne za užívanie bytu sumu 290,- eur. Z vyčíslených mesačných nákladov na tento byt však vyplývajú mesačné náklady spolu 270,99 eur /č.l. 868/. Matkou uvádzaná platba v tejto výške sa teda javí ako účelová, a to aj vzhľadom na to, že predtým matka uvádzala tento výdaj v sume 150,- eur mesačne.

32. Súd dáva do pozornosti, že mal. dieťa je zverené právoplatných súdnym rozhodnutí do osobnej starostlivosti matky, a preto súd pri určení výšky výživného, zohľadnil aj jej osobnú starostlivosť o mal. dieťa.

33. Súd nerozhodoval o dlžnom výživnom, nakoľko zo stanoviska práv. zástupcov vyplynulo, že výživné je otcom riadne uhrádzané po 70,- eur mesačne od r. 2019 až doposiaľ, t.j. na výživnom pre mal. dieťa nie je dlh. Aj keď z tvrdení otca vyplýva, že si na to požičiava od rodiny, je len málo vierohodné, že rodinní príslušníci už niekoľko rokov živia nielen otca ale aj jeho dieťa, a to s poukazom na horeuvedené a ním deklarované jeho príjmy a výdaje. Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol o výške výživného tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku, majúc za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca, súdom určené výživné riadne uhrádzať.

34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle , tak žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Stará Ľubovňa, písomne, v štyroch vyhotoveniach. ( )

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. [( a (ďalej len ,P“)]

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 )

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( ).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa a nasl. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.