Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-555-2026.pdf
PDF · 98.39 KB
Case nature
Subarea
59Ek/555/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO 35 937 874 proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX B., o vymoženie 679,87 eur s prísl. vedenom súdnym exekútorom Mgr. MVDr. Pavlom Kovaľom, Exekútorský úrad Prešov, Hlavná 137, 080 01 Prešov pod sp. zn. 89EX 284/26, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/555/2026 zo dňa 19.05.2026 takto
r o z h o d o l :
sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/555/2026 zo dňa 19.05.2026 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 59Ek/555/2026 zo dňa 19.05.2026, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor doručil súdu podanie F. B., bytom D. XXXX/ XX, XXX XX B. (pozn. súdu matka povinného), prostredníctvom ktorého žiadala o prešetrenie veci, kde oprávnený neumožnil po zomrelom G. B. splátkový kalendár dlhu 1.359,48 eur a aj po žiadosti nadelil exekúciu napriek neukončenému dedičskému uzneseniu otvorenému v decembri 2025. Výzva nedoplatkov ku dňu 23.01.2026 a žiadosť bola zaslaná k 26.01.2026. Uznesenie prebrala 18.03.2026 priamo u notára a hneď to riešila s exekútormi, že pohľadávka sa vyplatí. Pohľadávka by sa vyplatila hneď po prebratí uznesenia, ale už bola na ňu zaslaná exekúcia, poplatky a súdne trovy aj napriek výhovorke oprávneného, že nemali zo súdu novú skutočnosť k dedičskému otvoreniu uznesenia a novej podstate. Zároveň matka povinného uviedla, že namieta voči začatiu exekúcie v tejto veci na základe nedoplatku po zomrelom, ktorý bol vystavený na jej syna. Dňa 23.03.2026 sa prevzali listy už o začatí exekúcie dvoch exekútorov D. D. B. a D. D. B. H., nakoľko k tejto pohľadávke bola doručená žiadosť 01/2026 o splátkový kalendár oprávnenému a v decembri 2025 bolo nanovo otvorené dedičské konanie, ktoré nebolo ukončené, a to ku dňu 18.03.2026 a riadne prevzaté od notára. Bola zaslaná riadna žiadosť o splátky, kým sa finančné prostriedky nevybavia a zaplatí sa celá časť dlhu jej syna 679,87 eur aj jej dcéry 679,87 eur spolu a to ako dlh po zomrelom otcovi. Nie je ochotná platiť súdne poplatky k tejto pohľadávke a žiadala ich zrušiť a zaplatiť len pohľadávku zomrelého v sume 1.359,48 eur, pričom priložila žiadosť a uznesenie, keďže jej dcéra je neplnoletá a žiadne peniaze neboli uvoľnené na vyplatenie.
3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu matky povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že dňa 03.03.2026 podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým požadoval splnenie nároku z exekučných titulov - výkazu nedoplatkov č. 2646038513 zo dňa 23.01.2026, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.02.2026, nakoľko podľa uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. 13D/72/2024, Dnot 161/2024 zo dňa 04.11.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2025 (ďalej len „uznesenie“), v konaní
o dedičstve po poručiteľovi G. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „poručiteľ“) prešla na dediča (povinného) povinnosť zaplatiť neuhradené poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 2022.07 do 2022.12 za poručiteľa. Nedoplatok vo výške 102,63 eur bol zistený ku dňu 23.01.2026 a zodpovedá výške podielu nadobudnutého dedičstva povinného po poručiteľovi, t. j. podiel 1. Návrh podal aj na podklade výkazu nedoplatkov č. 2646038613 zo dňa 23.01.2026, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.02.2026, nakoľko podľa uznesenia prešla na dediča (povinného) povinnosť zaplatiť neuhradené poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 2024.05 do 2024.11 za poručiteľa. Nedoplatok vo výške 287,77 eur bol zistený ku dňu 23.01.2026 a zodpovedá výške podielu nadobudnutého dedičstva povinného po poručiteľovi, t. j. podiel 1 a zároveň na podklade výkazu nedoplatkov č. 2446784317 zo dňa 01.08.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.09.2024 a vykonateľnosť dňa 12.11.2024, na základe ktorého bol poručiteľ povinný uhradiť oprávnenému pohľadávku z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2023 v sume 578,83 eur, predmetom exekúcie je suma 289,42 eur, ktorá zodpovedá výške podielu nadobudnutého dedičstva povinného po poručiteľovi, t. j. podiel 1. Pohľadávku evidovanú voči poručiteľovi spolu vo výške 1.359,61 eur si riadne prihlásil do dedičského konania.
4. Oprávnený ďalej poukázal na to, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný osobou, ktorá na jeho podanie nebola oprávnená. Podanie nie je opatrené podpisom povinného a ani jeho zástupcu. Z obsahu podania vyplýva, že bolo vyhotovené a podané matkou povinného, ktorá však nepreukázala oprávnenie konať v mene povinného predložením splnomocnenia. Z uvedeného dôvodu sa jedná o podanie urobené neoprávnenou osobou, ktoré nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, a preto naň nemožno prihliadať.
5. Nad rámec vyššie uvedeného oprávnený uviedol, že eviduje žiadosť o uzavretie splátkového kalendára zo strany povinného doručenú dňa 29.01.2026. Uvedená žiadosť však neobsahovala žiadne konkrétne návrhy týkajúce sa výšky splátok a ani časového rámca plnenia, a teda nebola spôsobilá na jej reálne posúdenie. Zároveň z obsahu žiadosti vyplývalo, že povinný viazal splnenie svojej povinnosti na výsledok ďalšieho dedičského konania. V čase doručenia tejto žiadosti oprávnený nemal k dispozícii informácie, na základe ktorých by bolo možné posúdiť, či výsledok dodatočného dedičského konania môže mať vplyv na rozsah zodpovednosti povinného za dlhy poručiteľa. Z uvedeného dôvodu oprávnený postupoval obozretne a vyžiadal si zo súdu príslušné rozhodnutie o dedičstve, pričom mu bolo doručené totožné, aké už mal k dispozícii. Až následne, v priebehu exekučného konania, bolo doložené rozhodnutie týkajúce sa ďalšieho dedičského konania, z ktorého vyplynulo, že sa jedná o prejednanie novoobjaveného majetku poručiteľa, ktorý však nemá vplyv na existenciu, ani platnosť vymáhaného nároku. Oprávnený zdôraznil, že zodpovednosť povinného za dlhy poručiteľa vznikla už na základe právoplatného uznesenia a to do výšky nadobudnutého dedičstva. Skutočnosť, že následne došlo k ďalšiemu dedičskému konaniu, nemá vplyv na existenciu ani splatnosť vymáhaného nároku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov. Oprávnený pre úplnosť poukázal na skutočnosť, že predmetný návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí zákonnej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a zároveň neboli preukázané žiadne skutočnosti v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu je návrh na zastavenie exekúcie právne irelevantný. Oprávnený mal za to, že v tomto konaní nenastali skutočnosti, ktoré zakladajú dôvodnosť zastavenia exekúcie, a teda nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opatrený podpisom a zároveň je podaný neoprávnenou osobou. Vzhľadom na uvedené oprávnený podaný návrh na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný, pričom so zastavením exekúcie nesúhlasil. Oprávnený mal za to, že nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie, návrh bol podaný neoprávnenou osobou a nepodpísaný, a preto navrhol, aby súd návrh na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie zamietol.
6. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, ktorého subjekty významným spôsobom ovplyvňujú priebeh konania, ako aj jeho výsledok. Ide o tie subjekty, ktoré v konaní realizujú zákonom im priznané procesné práva a procesné povinnosti. Inak povedané, subjektom exekučného konania je osoba zúčastnená na konaní, v rámci ktorého realizuje procesné a iné úkony, v dôsledku čoho ovplyvňuje samotný priebeh konania. Medzi subjekty exekučného konania možno zaradiť exekučný súd, účastníkov konania a osoby na exekučnom konaní zúčastnené. Z uvedeného možno vyvodiť, že pojem účastník konania je pojmom užším ako je subjekt exekučného konania, keďže subjektom môže byť napr. poddlžník, platiteľ mzdy povinného a iné na
konaní zúčastnené osoby, ktorých však nemožno stotožňovať s účastníkmi exekučného konania. Exekučný poriadok totiž za účastníkov konania považuje predovšetkým oprávneného a povinného. Inú osobu možno považovať za účastníka len za predpokladu, že pre určitý úsek exekučného konania jej toto postavenie Exekučný poriadok priznáva.
7. V nadväznosti na uvedené exekučný súd ďalej uviedol, že účastníci konania majú procesné práva a povinnosti, medzi ktoré patrí aj možnosť podávať návrhy na zastavenie exekúcie. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy je inštitút zastavenia exekúcie zakotvený v ust. § 61k a § 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky rozhodne, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ak bol exekučný titul zrušený, alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie z uvedených dôvodov je povinný. Návrh na zastavenie exekúcie však môže podať aj oprávnený, avšak o takto podaných návrhoch rozhoduje súdny exekútor, ktorý exekúciu obligatórne zastaví bez ohľadu na dôvody, ktoré oprávnený v návrhu uviedol. Exekučný poriadok tak umožňuje namietať dôvodnosť, resp. prípustnosť prebiehajúcej exekúcie formou podania návrhu na jej zastavenie, pričom na podanie návrhu z dôvodov, ktorých posúdenie spadá do právomoci exekučného súdu a na podklade ktorých môže exekúciu zastaviť, je oprávnený účastník exekučného konania v procesnom postavení povinného.
8. Exekučný súd ďalej uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Súd v súvislosti s podaným návrhom z úradnej povinnosti skúma v prvom rade to, či návrh bol podaný oprávnenou osobou a či bol podaný v zákonom stanovenej lehote na jeho podanie, pričom nedostatok niektorej z uvedených zákonných predpokladov je dôvodom na zamietnutie návrhu bez toho, aby sa súd zaoberal vecnými dôvodmi podaného návrhu.
9. V posudzovanej veci bolo nesporné, že návrh na zastavenie exekúcie podala matka povinného, ktorá nie je účastníkom konania, a preto nemôže byť ani osobou oprávnenou na podanie tohto návrhu. Keďže za nedôvodné návrhy na zastavenie exekúcie sú považované aj tie návrhy, ktoré sú podané neoprávnenou osobu, pričom procesnoprávnym následkom podania návrhu neoprávnenou osobu je zamietnutie takéhoto návrhu, nebolo možné v súvislosti s návrhom matky povinného na zastavenie exekúcie prijať iný právny záver než ten, že jej návrh nie je dôvodný a je potrebné ho v celom rozsahu zamietnuť. S poukazom na uvedené skutočnosti a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrh na zastavenie exekúcie podaný matkou povinného ako neoprávnenou osobou vyhodnotil ako nedôvodný, a preto návrh podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol bez toho, aby sa zaoberal jeho obsahom.
10. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 35 ods. 1, § 48 ods. 1, § 48 ods. 2, § 50 ods. 1, § 57 ods. 1, § 61k ods. 1, § 61k ods. 2, § 61k ods. 5 a § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
11. Proti tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedla, že podáva námietku voči rozhodnutiu súdu, že neoprávnene podala námietku exekúcie ako zákonný zástupca dcéry G. B., nar. XX.XX.XXXX a syna A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý ju oprávnil konať v jej mene generálnou plnou mocou zo dňa 28.11.2024, ktorá bola riadne nahratá v systéme Všzp a vedeli o tom, aj exekútor a pracovníci Všzp, ktorá sama navrhla, kde situáciu riešila, aby poslala námietku voči exekúcii, pretože G. B., neplnoletá, nezárobkovo činná má právo po otcovi na riadny splátkový kalendár dlhu 679,87 eur. Syn ho taktiež zdedil a chcel splátkový kalendár voči dlhu 679,87 eur. Žiadosť bola podaná v limite ešte pred ukončením dedičského konania, uznesenia v januári 26.01.2026 a dňa 23.03.2026 už bola zaslaná exekúcia voči neplnoletej a zdedenému celkovému dlhu 1.359,48 eur rozdeleného medzi súrodencov. Dlh po zomrelom by sa riadne splácal, keďže sa splácali aj iné podlžnosti po zomrelom G. B. a pred exekúciou bola zaslaná riadna žiadosť hneď po zistení dlhu. Každý občan SR má právo riešiť situáciu, ktorá vznikla nie jeho činom, pretože deti prišli o svojho otca a už pri dedičskom konaní sa zamietol návrh predaja bytu, pretože je to v záujme dieťaťa. A je v záujme dieťaťa, ktoré nie je zárobkovočinné a neplnoleté platiť niečo, čo nie je jeho dlhom. Voči tomuto rozhodnutiu koná v záujme spravodlivosti, kde Všzp pochybila a nedala žiadne možnosti na
obranu, ale hneď zaslala exekúciu dlhu po zomrelom, a zastavenie exekúcie, lebo neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie neoprávnenou osobou E. F. B., nar. XX.XX.XXXX a zamietol to napriek nahratej v systéme generálnej plnej moci A. B.. Prikladá to v liste. A majú to doložené priamo na pobočke v čase vybavovania. Oprávnený jej dal podnet na toto konanie k predmetnému konaniu v súvislosti spravodlivosti a mala predloženú generálnu plnú moc, že môže konať v záujme svojho syna A. B.. K sťažnosti splnomocnená zástupkyňa povinného priložila generálnu plnú moc a vyjadrenie oprávneného.
12. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
13. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
14. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
15. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné..
16. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
17. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
18. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
19. Podľa § 161 ods. 3 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného, aj keď vyšší súdny úradník pri vydaní napadnutého uznesenia pochybil, nie je dôvodná.
21. V prvom rade súd uvádza, že je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania uplatňujúc princíp jednotnosti konania, resp. arbitrárneho poriadku, podľa ktorého konanie tvorí celok. Povinný podaním návrhu na zastavenie exekúcie inicioval na súde spor (konanie) o prípustnosť exekúcie. Za procesné podmienky vedenia tohto konania možno považovať predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd skúma splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení odstrániteľnej podmienky konania je súd povinný urobiť vhodné opatrenia na jej odstránenie a len v prípade, že sa napriek tomu nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. Medzi odstrániteľné procesné podmienky konania patrí aj chýbajúce splnomocnenie (plná moc) pre zvoleného zástupcu, ktorý urobil úkon v mene účastníka konania. Vzhľadom na uvedené tak nemožno postup vyššieho súdneho úradníka, ktorý návrh na zastavenie exekúcie zamietol ako podaný neoprávnenou osobou (matkou povinného), považovať za správny. Jeho úlohou bolo totiž po zistení, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný matkou povinného, urobiť vhodné úkony na odstránenie tejto procesnej podmienky konania, t. j. vyzvať matku povinného na predloženie oprávnenia konať za
povinného a len v prípade, že by tento nedostatok nebol odstránený, t. j. nebola by predložená plná moc na zastupovanie v konaní, mohol návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť.
22. Keďže matka povinného v sťažnostnom konaní predložila generálnu plnú moc, ktorou ju povinný dňa 28.11.2024 okrem iného splnomocnil aj na zastupovanie v súdnych sporoch, bol tento nedostatok procesnej plnej moci ako podmienky konania odstránený a súd mohol pristúpiť k samotnému prejedaniu meritu veci.
23. Zákon v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne uvádza dôvody, pre ktoré súd môže exekúciu zastaviť. Návrh povinného na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť, a teda povinný musí uviesť všetky okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia jeho vymáhateľnosti. Povinný však vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie, ani sťažnosti neuviedol žiadne relevantné dôvody na zastavenie exekúcie, ktoré by umožňovali postup súdu podľa § 61k Exekučného poriadku. Povinný de facto vo svojej obrane len namieta, že postup oprávneného, keď podal návrh na vykonanie exekúcie, bol predčasný, nakoľko ho požiadal o splátkový kalendár, bolo na novo otvorené dedičské konanie a dlh chce splácať vzhľadom na svoju majetkovú situáciu podľa svojich možností.
24. K vyššie uvedeným dôvodom obrany sťažnostný súd uvádza, že aj keď exekúcia predstavuje významný zásah do práv povinného, treba však zároveň zdôrazniť, že tento zásah je právnym poriadkom predvídaný a ospravedlnený, pretože nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (napr. I. ÚS 5/00, I. ÚS 164/04), pričom aj podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva by právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne (administratívne) rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (obdobne III. ÚS 15/03 a III. ÚS 125/07). Zmyslom súdnej exekúcie je nútený výkon súdnych rozhodnutí, a to v prípadoch, keď povinná osoba dobrovoľne uloženú povinnosť neplní. Cieľom exekučného konania je teda, pokiaľ možno, úplné uspokojenie právoplatne priznanej pohľadávky oprávneného voči povinnému, resp. právoplatne uloženej povinnosti povinnému v prospech oprávneného, a to aj proti vôli povinného právom regulovaným zásahom do jeho absolútnych majetkových práv. Je potrebné si totiž uvedomiť, že tu existujú i práva oprávneného, ktorý má v rukách právoplatný a vykonateľný exekučný titul, teda taký dokument, na základe ktorého sa môže relevantne obrátiť na štát o pomoc, ak v ňom uvedená povinnosť nie je splnená. Túto pomoc v podobe súdnej ochrany práva v rámci exekučného konania mu štát garantuje. Základom je teda právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Inak povedané, oprávnený má právo obrátiť sa na súd o ochranu svojho nároku, ak mu nie je povinnosť uložená právoplatným a vykonateľným exekučným titulom dobrovoľne splnená. Bez ohľadu na to, či povinný požiada o splátkový kalendár, resp. prejavuje ochotu plniť svoj dlh podľa svojich možností, rozhodujúce je, že povinná osoba si svoju povinnosť v celom rozsahu nesplní dobrovoľne v lehote určenej v rozhodnutí. Uvedené snahy povinného tak nepredstavujú dôvod obmedzenia práva oprávnenej osoby domáhať sa núteného výkonu právoplatne uloženej povinnosti.
25. Dôvodom na zastavenie exekúcie nie je ani poukaz povinného na obnovené dedičské konanie. Povinný je na základe uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. 13D/72/2024, Dnot 161/2024 zo dňa 04.11.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2025, právnym nástupcom pôvodného dlžníka neb. G. B., zomr. dňa 21.11.2024 titulom neuhradených nedoplatkov na verejnom zdravotnom poistení priznaných právoplatnými a vykonateľnými výkazmi nedoplatkov. Dedič za dlhy poručiteľa zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (§ 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z podstaty dedenia ako univerzálnej sukcesie totiž vyplýva, že dedič smrťou poručiteľa nenadobúda len aktíva (majetkový prospech), ale aj pasíva majúce za následok zodpovednosť dediča za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za dlhy poručiteľa, ktoré naňho prešli smrťou poručiteľa (tie dlhy poručiteľa, ktoré vznikli ešte za jeho dediča a ktoré jeho smrťou nezanikajú), pričom nie je rozhodujúce, či o týchto dlhoch dedičia vedeli alebo či vyšli najavo až neskoršie, príp. i po skončení dedičského konania. Inak povedané, smrťou poručiteľa na jeho dedičov prechádzajú zásadne všetky práva a povinnosti poručiteľa (neprechádzajú iba tie, ktoré smrťou zanikajú alebo prechádzajú na ďalšie subjekty inak než na základe dedičského práva). To znamená, že predmetom dedičského nástupníctva sú nielen práva, ale aj povinnosti, t. j. aj poručiteľove dlhy, a to bez ohľadu na to, že v dedičskom rozhodnutí dlh nie je
v súpise pasív uvedený. Na uvedenej zodpovednosti povinného ako dediča nič nemení ani obnovené dedičské konanie, ktorého predmetom bol len novoobjavený majetok právneho predchodcu povinného a ktorý na základe uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. 17D/157/2025, Dnot 37/2026 zo dňa 18.03.2026 nadobudol len ďalší majetok.
26. Napokon kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku nie je ani nepriaznivá majetková situácia povinného. Pri súčasnej právnej úprave exekučného konania nemajetnosť povinného nie je automatickým dôvodom na zastavenie exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená, musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekútora, a to zisteniami súdneho exekútora. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekútora, bude daný ex offo dôvod na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Táto nemajetnosť však v zmysle uvedeného ustanovenia musí trvať počas zákonom predpísanej doby 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku, ktorá v posudzovanej veci ani nemohla objektívne ešte uplynúť. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti, na ktoré nemá ani súd právomoc, by tak bolo predčasné.
27. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/555/2026 zo dňa 19.05.2026 zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.