Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Sas-13-2025.pdf
PDF · 139.41 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sas/13/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, v konaní pred sudkyňou A. B. C., v právnej veci žalobkyne: D. A. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XXX, E. F., právne zastúpenej: JUDr. Erika Beňová, advokátka so sídlom Škultétyho 2, Košice, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.10.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.10.2025 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou v sociálnych veciach doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 16.12.2025 žalobkyňa žiadala preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie (v ďalšom texte len „žalovaný“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.10.2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo v celom rozsahu zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.06.2025 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe žiadala, aby súd rozhodol tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.
Administratívne konanie
2. Žiadosťou doručenou prvostupňovému orgánu dňa 28.05.2025 požiadala žalobkyňa o priznanie invalidného dôchodku.
3. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.06.2025 zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na lekársky posudok zo dňa 22.05.2025, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná, nakoľko nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako 40%.
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala, že v čase relevantnom pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok sa jej zdravotný stav zhoršil. Uviedla, že ňou predložené lekárske nálezy preukazujú, že miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v jej prípade
je vyššia ako bola stanovená posudkovým lekárom. Poukázala na neschopnosť pracovať, a to ani v sedavom zamestnaní, z dôvodu zvýšeného tŕpnutia nohy pri sedení, čo si vyžaduje častejšie ležanie. Ako prílohu odvolania predložila Lekársku správu zo dňa 31.05.2024 vyhotovenú D. G., Výsledky MR- LS chrbtice zo dňa 13.06.2025 a Lekársku správu zo dňa 15.06.2025 vyhotovenú D. H..
5. O odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie zamietol a v celom rozsahu potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na lekársky posudok zo dňa 14.10.2025 vyhotovený posudkovým lekárom ústredia v odvolacom konaní: „Účastníčka konania bola v Sociálnej poisťovni, pobočke Poprad posúdená dňa 22. mája 2025 na opakovanú žiadosť o invalidný dôchodok, s priznaním 35% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Toho času posudzuje druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zdravotný stav účastníčky konania v neprítomnosti, na základe doložených odborných lekárskych nálezov, v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v rámci odvolacieho konania, v ktorom uvádza, že v čase relevantnom pre posúdenie nároku na posúdenie invalidného dôchodku sa zdravotný stav účastníčky konania zhoršil, s neschopnosťou pracovať ani v sedavom zamestnaní z dôvodu zvýšeného tŕpnutia nohy pri sedení, čo si vyžaduje častejšie ležanie, k čomu dokladovala vyšetrenia od neurológa z júla 2025, vrátane MRI a EMG vyšetrenia a od ortopéda z mája 2025. Od 15. veku života je liečená pre bolesti hlavy pri náleze 15 mm nezhubného ložiska v oblasti vermis cerebelli (červ mozočka – stredová časť mozočka, ktorá spája jeho dve hemisféry), bez indikácie k operačnému riešeniu pre stacionárny nález, bez tendencie k progresii, čo nemá vplyv na pracovné zaradenie, ani nepredstavuje dlhodobo nepriaznivý charakter ochorenia. Od roku 2012 podstúpila opakované artroskopické zákroky na ľavom kolene (v celkovom počte 6), posledný v marci 2024, kedy bola vykonaná aj plastika predného skríženého väzu a ošetrenie vonkajšieho menisku, pri toho času popisovanej citlivosti kĺbnej štrbiny, s obmedzením pohyblivosti, ale koleno je stabilné, bez opuchu, ortopédom suponovaný skôr neurologický pôvod ťažkostí v podobe tŕpnutia a poruchy citlivosti ľavej dolnej končatiny, čo podmieňuje toho času maximálne 30% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, v dolnej hranici percentuálneho rozpätia 30% - 45% pre trvalé následky po vybratí menisku s ťažkou poruchou funkcie kolenného kĺbu, súvisiacou s antalgickou parézou (slabosťou) ľavej dolnej končatiny pri fixovanom extenčnom (vystretom) držaní ľavej dolnej končatiny s čiastočnou imobilizáciou, bez dokumentovanej artrózy na kolene, so suspektovaním zrastov, s nemožnosťou určenia hornej hranice percentuálneho rozpätia 30% - 45% vzhľadom na ortopedické vyšetrenie z mája 2025, podľa ktorého je síce popisované obmedzenie hybnosti, ale nie stuhnutie v kolene, obmedzená pohyblivosť súvisí aj s nedostatočným cvičením a posilňovaním stehenného svalstva, kvôli čomu účastníčka konania pociťuje aj slabosť celej ľavej dolnej končatiny. Ortopédom má doporučené aktívne cvičenie a rozcvičovanie kolena. Samotná operácia (artroskopia) nie je dôvodom invalidizácie. Operácia je vykonávaná za účelom zlepšenia zdravotného stavu, kedy lekári urobia prvý krok, ale to ostatné (cvičenie) ostáva na pacientoch. Pracovný potenciál je v prípade účastníčky konania v určitej miere ovplyvňovaný aj senzitívnym poškodením nervov oboch dolných končatín, pričom sám neurológ uvádza, že nález je modifikovaný hyperstenickým habitom (obezitou) a že na zníženej citlivosti sa môže podieľať aj syringomyelická cysta hrudnej chrbtice (Th8-10) a mierne vyklenutie medzistavcovej platničky Th11/12 s nepatrnými vyklenutiami medzistavcových platničiek a L1/2 a L5/S1, čo môže súvisieť s nedostatočným svalovým korzetom pri dlhodobej svalovej inaktivite, čo podmieňuje maximálne 5% zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, s predpokladom zlepšenia zdravotného stavu pri dodržiavaní pokynov všetkých odborných lekárov, ktorí doporučujú pokračovať v aktívnej rehabilitácii kolena vľavo, inak hrozí extenčná kontraktúra a fixovanie nevhodných pohybových stereotypov, ktoré by mohli mať vážnejšie dôsledky s trvalým ťažkým obmedzením pohyblivosti. Po dôkladnom preštudovaní celej zdravotnej dokumentácie, dokladovanej k obom žiadostiam, aj k odvolaniu, vrátane elektronickej zdravotnej knižky sa druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie stotožňuje so záverom prvostupňového posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad, ktorý zaradil Vaše rozhodujúce zdravotné ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G – postihnutie končatín, pod položku 48 – trvalé následky po vybratí menisku, písmena c) – pri ťažkej poruche funkcie kolenného kĺbu, s percentuálnym rozpätím 30% - 45%, v dolnej hranici percentuálneho rozpätia, t. j. 30%, s vyššie uvedeným odôvodnením, ktoré zvýšil o 5% pre ostatné dokladované ochorenia, uvedené v diagnostickom závere podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., čím je výsledná celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%.“ Vychádzajúc z uvedeného žalovaný dospel k záveru o nesplnení zákonných podmienok na priznanie invalidného dôchodku u žalobkyne.
Súdne konanie
6. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že v rámci posudzovania jej zdravotného stavu nebolo riadne posúdené súčasné a trvalé poškodenie pohybového aparátu, neurologického systému a chrbtice, bol ignorovaný reálny a preukázaný funkčný dopad ochorení. Uviedla, že jej zdravotný stav je dlhodobo závažný a komplexne obmedzujúci, a to v dôsledku (i) stavu po plastike LCA ľavého kolena (M.17.) autogaraft quadricceps, fixácia I. J., parciálna menisektómia mediálneho menisku, chondropatia II-III. stupňa; (ii) G62 – paréza nervus peroneus et tibialis anterior vľavo; (iii) M54 – radikulopatia L5 vľavo; (iv) degeneratívne zmeny chrbtice a poškodenie medzistavcových platničiek s trvalou poruchou funkcie a častými recidívami. V dôsledku týchto diagnóz uviedla, že má pohybovú obmedzenosť kolena (flexia do 20st.), nutnosť chôdze o barlách, používanie kolennej ortézy a bedrového pásu, pretrvávajúce bolesti kolena a chrbtice, tŕpnutie a necitlivosť ľavej nohy, neschopnosť dlhšie stáť a sedieť, ktoré zdravotné problémy u nej spôsobujú nemožnosť vykonávať akúkoľvek sústavnú zárobkovú činnosť. Žalobkyňa uviedla, že posudkový lekár posudzoval jej zdravotný stav neúplne a izolovane, bez komplexného zohľadnenia ortopedického, neurologického a vertebrogénneho postihnutia a vzájomného dopadu na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. Napadnuté rozhodnutia podľa jej názoru ignoruje jej preukázané obmedzenie pohyblivosti, nutnosť používania zdravotníckych pomôcok, nemožnosť stáť a sedieť, ktoré jednoznačne znemožňujú sústavnú prácu.
7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k žalobným námietkam uvedeným v správnej žalobe uviedol, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.. Posudkový lekár v prípade žalobkyne zaradil po celkovom zhodnotení jej zdravotného stavu rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne podľa č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G – postihnutie končatín, pod položku 48 – trvalé následky po vybratí menisku, písmena c) – pri ťažkej poruche funkcie kolenného kĺbu, s percentuálnym rozpätím 30% - 45%, v dolnej hranici percentuálneho rozpätia, t. j. 30%, s vyššie uvedeným odôvodnením, ktoré zvýšil o 5% pre ostatné dokladované ochorenia, uvedené v diagnostickom závere podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., čím je výsledná celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%. Invalidita nevznikla. V odvolacom konaní, bolo podľa žalovaného preukázané, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudková medicína sa vo všeobecnosti zaoberá chorobnými zmenami dokumentovanými klinickou medicínou a zhodnocuje najmä z nich vyplývajúci funkčný postih, a to z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Žalovaný uviedol, že pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol posudkovým lekárom sociálneho poistenia pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne a objektívne posúdený, nie sú relevantné. Sú vyvolané jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jej následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré vo veciach sociálnych boli zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe vyšetrenia žalobkyne, z doloženej zdravotnej dokumentácie, teda z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Žalovaný uviedol, že odborný lekársky posudok, ktorý bol použitý ako jeden z dôkazov pre rozhodnutie je logický, presvedčivý a preskúmateľný, pričom závery v ňom obsiahnuté zodpovedajú záverom v lekárskych správach. Na základe uvedeného mal za to, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Na základe uvedeného navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
8. Žalobkyňa v replike zotrvala na dôvodnosti správnej žaloby. Poukázala na to, že spolu s replikou aj samostatným podaním doručeným súdu dňa 19.02.2026 predložila novšie lekárske správy, ktoré
boli vyhotovené až po vykonaní posudkovej činnosti a vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného. Uviedla, že tieto lekárske správy preukazujú zhoršenie jej zdravotného stavu a funkčné obmedzenia, ktoré posudkový lekár nemohol zohľadniť. Vzhľadom na kumuláciu diagnóz a nové vyšetrenia mala za to, že miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v jej prípade presahuje 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobkyňa zároveň navrhla vykonať dokazovanie ustanovením znalca z odboru ortopédia, traumatológia, neurológia, neurochirurgia, ktorý by objektívne posúdil jej zdravotný stav a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podaním zo dňa 19.05.2026 žalobkyňa súdu doručila lekárske správy za účelom ich posúdenia v rámci preskúmania jej zdravotného stavu (lekárske správy zo dňa 12.05.2026 a 13.05.2026).
9. Žalovanému bola replika žalobkyne spolu s výzvou na vyjadrenie doručená dňa 26.05.2026. Žalovaný dupliku nepodal.
10. Žalobkyňa dňa 31.07.2026 doručila súdu lekárske správy zo dňa 22.07.2026, 15.07.2026, 28.06.2026, 23.06.2026, 16.06.2026 a 12.06.2026.
11. Na žiadosť žalobkyne súd nariadil vo veci pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 07.09.2026. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne, žalobkyňa a poverená zamestnankyňa žalovaného. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na správnej žalobe a dôvodoch v nej uvedených, pričom poukázala aj na to, že z lekárskeho posudku nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré bol ako hlavná diagnóza stanovený stav po operácii kolena, keďže žalobkyňa trpí aj degeneratívnymi poruchami chrbtice, ktoré ochorenie rovnako podľa jej názoru prichádza do úvahy ako rozhodujúce zdravotné ochorenie, a pri ktorom je v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. stanovené rozpätie 40 – 50%. Žalovaný na pojednávaní zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom na otázku súdu uviedol, že súdu bol predložený kompletný administratívny spis žalovaného, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.
Právne východiská
12. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
14. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálne poistenie upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.
17. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
18. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
19. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
21. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
22. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
23. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
24. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
25. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
26. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
27. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
28. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom
29. Súd v rámci preskúmavania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia podrobne preskúmal súdny spis a administratívny spis žalovaného a po zistení, že správna žaloba bola podaná včas oprávnenou osobou, pristúpil k súdnemu prieskumu veci v rozsahu podľa § 199 a nasl. SSP.
30. Predmetom konania bol prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorými bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok. V prejednávanej veci bola spornou skutočnosť, či na základe žalobkyňou predložených lekárskych správ je žalobkyňa invalidná, teda či z predmetných lekárskych správ vyplýva, že u žalobkyne je miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou vyššia ako 40%.
31. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že posudkový lekár nezohľadňoval jej stav úplne a jej jednotlivé zdravotné obmedzenia vo vzájomných súvislostiach, ako aj to aký majú tieto jej zdravotné obmedzenia celkový dopad na jej možnosť vykonávať zárobkovú činnosť.
32. V úvode je nevyhnutné poukázať na to, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. (k tomu porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/17/2021 zo dňa 09. februára 2022)
33. Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 15 ods. 3 písm. b), ktorú vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia príslušnej pobočky a ústredia (§ 153 ods. 5). Správne súdy teda v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu invalidnú, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku o invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžo/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Podľa judikatúry musí byť z lekárskeho posudku zrejmé, akými úvahami sa pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu posudkoví lekári riadili, ako aj dôvody určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia s prislúchajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (porov. v tomto smere ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, napr. sp. zn.1So/97/2005, judikát R 29/2007, sp. zn.10So/97/2014, sp. zn. 1So/72/2015 alebo napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 9Sk/7/2021, 9Sk/11/2021 a 7Ssk/67/2021).
34. Správny súd skúma, či obsah posudku nie je v rozpore s obsahom lekárskych nálezov alebo niektoré lekárske nálezy vôbec nezohľadňuje, a či je svojou celkovou skladbou preskúmateľný. Len taký posudok je možné považovať za presvedčivý a dostatočný, ktorý nevnáša pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žiadateľa o dávku (respektíve jej zvýšenie), obsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom nielen o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ale aj o závažnosti ostatných zdravotných postihnutí.
35. Súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu zistil, že v ňom absentujú lekárske správy, jednak tie, na ktoré odkazuje žalobkyňa v podanom odvolaní, ale aj lekárske správy, na ktoré odkazujú posudkoví lekári v svojich posudkoch, a to aj napriek tomu, že žalovaný bol súdom vyzvaný na predloženie „úplného zažurnalizovaného (v časovej postupnosti) a originálneho zväzku listín, týkajúcich sa veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí“. Administratívny spis, ktorý bol zo strany žalovaného predložený súdu nebol žurnalizovaný v časovej postupnosti (de facto nebol vôbec
žurnalizovaný) a ako už súd uviedol, absentovala v ňom časť podkladov, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, teda nebol ani úplný. Vychádzajúc z konštatovania poverenej zamestnankyne žalovaného, ktorá na pojednávaní vyslovene uviedla, že súdu bol predložený úplný spis, je nevyhnutné konštatovať absenciu opory skutkových zistení žalovaného, z ktorých pri odôvodnení rozhodnutia vychádzal v obsahu administratívneho spisu.
36. Súd aj napriek uvedenému, pristúpil aj k meritórnemu prieskumu napadnutého rozhodnutia a to jednak z dôvodu, že v súdnom spise sa nachádzajú lekárske správy predložené žalobkyňou, z ktorých je možné vychádzať (po vylúčení lekárskych správ, ktoré boli vystavené až v čase po vydaní napadnutého rozhodnutia), a zároveň aj z dôvodu, že v administratívnom spise sa nachádzajú lekárske posudky, z ktorých žalovaný vychádzal pri odôvodnení svojho rozhodnutia. Z posudku posudkového lekára zo dňa 14.10.2025 vyplýva, že posudkový lekár vychádzal z lekárskych správ predložených v konaní žalobkyňou ( lekárska správa z neurochirurgického vyšetrenia, UN Bratislava, D. F., zo dňa 04.12.2023; lekárska správa z neurologického vyšetrenia D. K. L. s.r.o., Neurologická ambulancia Kežmarok zo dňa 23.01.2023; lekárska správa UP ambulancia úrazovej chirurgie Nemocnica Poprad a.s., D. M., zo dňa 19.01.2023; lekárska správa D. J. N. s.r.o. Poprad, Ambulancia úrazovej chirurgie a chirurgie zo dňa 24.01.2023, 08.02.2023, 22.02.2023, 06.04.2023, 05.05.2023, 05.06.2023; lekárska správa z ortopedického vyšetrenia O. P. Q. R. C., D. G., zo dňa 14.04.2023, 05.07.2023; lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie Klinika ortopédie a traumatológie pohybového ústrojenstva Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, zo dňa 08.08.2023 – 10.08.2023; lekárska správa z ortopedického vyšetrenia Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, D. G., zo dňa 18.08.2023, 17.10.2023, 12.01.2024; lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie Klinika ortopédie a traumatológie pohybového ústrojenstva Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, zo dňa 20.03.2024 – 23.03.2024; lekárska správa z ortopedického vyšetrenia O. P. Q. R. C., D. E. zo dňa 05.04.2024, D. G. zo dňa 31.05.2024; lekárska správa z ortopedického vyšetrenia O. P. Q. R. C., D. G. zo dňa 18.10.2024; lekárska správa z neurologického vyšetrenia Gianna-med, s.r.o. D. R. zo dňa 16.09.2024; lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie Neurologické oddelenie s JIS Nemocnica Poprad a.s. zo dňa 01.10.2024 – 08.10.2024; lekárska správa z neurochirurgického vyšetrenia Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica D. E. zo dňa 28.10.2024, 11.04.2025; lekárska správa z neurologického vyšetrenia Gianna-med, s.r.o. D. R. zo dňa 05.11.2024, 13.02.2025; lekárska správa z neurologického vyšetrenia Nemocnica AGEL Levoča, a.s. D. H. zo dňa 03.04.2025; lekárska správa z neurologického vyšetrenia Nemocnica AGEL Levoča, a.s. D. H. zo dňa 15.07.2025; lekárska správa z EMG vyšetrenia Nemocnica AGEL Levoča, a.s. D. H. zo dňa 15.07.2025; lekárska správa z ortopedického vyšetrenia Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, D. G. zo dňa 23.05.2025; lekárska správa z MR vyšetrenia LS chrbtice Magnetická rezonancia MR Poprad s.r.o. zo dňa 13.06.2025.), ako aj z elektronickej zdravotnej knižky žalobkyne, osobné posúdenie žalobkyne nebolo vykonané. Čo sa týka samotného vnútorného obsahu a odôvodnenia predmetného lekárskeho posudku, z jeho obsahu vyplýva, že posudkový lekár stanovil za rozhodujúce zdravotné ochorenie trvalé následky po vybratí menisku s ťažkou poruchou funkcie kolenného kĺbu (súvisiacou s antalgickou parézou (slabosťou) ľavej dolnej končatiny pri fixovanom extenčnom (vystretom) držaní ľavej dolnej končatiny s čiastočnou imobilizáciou, bez dokumentovanej artrózy na kolene, so suspektovaním zrastov), ktoré zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G – postihnutie končatín, pod položku 48 – trvalé následky po vybratí menisku, písmena c) – pri ťažkej poruche funkcie kolenného kĺbu, s percentuálnym rozpätím 30% - 45%, pričom mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v prípade žalobkyne stanovil na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, teda 30%. Uvedené odôvodnil tým, že „vzhľadom na ortopedické vyšetrenie z mája 2025, podľa ktorého je síce popisované obmedzenie hybnosti, ale nie stuhnutie v kolene, obmedzená pohyblivosť súvisí aj s nedostatočným cvičením a posilňovaním stehenného svalstva, kvôli čomu účastníčka konania pociťuje aj slabosť celej ľavej dolnej končatiny. Ortopédom má doporučené aktívne cvičenie a rozcvičovanie kolena. Samotná operácia (artroskopia) nie je dôvodom invalidizácie. Operácia je vykonávaná za účelom zlepšenia zdravotného stavu, kedy lekári urobia prvý krok, ale to ostatné (cvičenie) ostáva na pacientoch.“ Z dôvodu ostatných, tzv. pridružených ochorení žalobkyne posudkový lekár zvýšil percentuálnu mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 5%, ktorú výšku tohto navýšenia odôvodnil tým, že „neurológ uvádza, že nález je modifikovaný hyperstenickým habitom (obezitou) a že na zníženej citlivosti sa môže podieľať aj syringomyelická cysta hrudnej chrbtice (Th8-10) a mierne vyklenutie medzistavcovej platničky Th11/12 s nepatrnými vyklenutiami medzistavcových platničiek a L1/2 a L5/S1, čo môže súvisieť s nedostatočným svalovým korzetom pri dlhodobej svalovej inaktivite.“. Z uvedeného vyplýva, že posudkový lekár odôvodnil stanovenie percentuálnej miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. jednak tým, že v prípade operácie kolena sa všeobecne jedná o operáciu, ktorej účelom je zlepšenie zdravotného stavu pacienta (čo podľa názoru súdu je možné konštatovať o každej operácii, a teda súdu nie je z uvedeného zrejmé čo týmto vyjadrením posudkový lekár mal na mysli), ako aj tým, že poukázal na to, že žalobkyni bolo ošetrujúcimi lekármi odporúčané cvičenie a rehabilitácie (pričom poukázal na lekármi konštatovaný hyperstenickým habit a obezitu – k uvedenému konštatovaniu však absentujú objektívne lekárske správy). Z obsahu lekárskeho posudku však nie je zrejmé, akým spôsobom posudkový lekár dospel k záveru o tom, že žalobkyňa nevykonáva lekármi odporúčané cvičenia, pričom samotné odporúčania ošetrujúcich lekárov vyjadrené v lekárskych správach (teda odporúčania na rehabilitácie a pravidelné cvičenie) automaticky a bez ďalšieho nie je možné interpretovať tak, že žalobkyňa uvedené nedodržiava (žalobkyňa so správnou žalobou doručila aj lekársku správu z rehabilitačnej kliniky REHA PULZ – absolvovanie rehabilitačnej liečby 11.04.2024 – 25.04.2024). Zároveň je nevyhnutné uviesť, že účelom lekárskeho posudku je objektívne zistenie a posúdenie zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok v čase vykonávania lekárskej posudkovej činnosti, ktoré ma vychádzať z objektívneho a nestranného posúdenia zdravotného stavu žiadateľa a dopadu jeho zdravotného stavu na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Konštatovanie posudkového lekára, že v prípade ak by žalobkyňa cvičila, čím by sa zvýšil jej svalový tonus, malo by to pozitívny vplyv na jej celkový zdravotný stav, je možno validný z prognostického lekárskeho hľadiska, avšak toto hľadisko nemôže neprimerane prevážiť nad aktuálnym, v čase posudzovania existujúcim a objektívne zdokumentovaným funkčným obmedzením posudzovanej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť má odrážať reálny dopad zdravotného stavu na pracovnú schopnosť v danom čase, nie hypotetický stav, ktorý by mohol nastať po absolvovaní ďalšej, v čase posudzovania ešte neuskutočnenej liečby či postupov (rehabilitácií, cvičenia ). Pokiaľ sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, sám zákon č. 461/2003 Z. z. predpokladá, že sa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity posúdi opätovne (podľa § 71 ods. 10).
37. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že posudkovým lekárom nebolo v odôvodnení lekárskeho posudku dostatočným odôvodnené ani 5% navýšenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu ďalších pridružených ochorení žalobkyne, kde z obsahu lekárskeho posudku nie je zrejmý dôvod stanovenia navýšenia miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 5% (z maximálne možných 10% podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.). Posudkový lekár žalovaného bol aj v otázke možného zvýšenia určenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť povinný riadne a presvedčivo odôvodniť, prečo danú vec žalobkyne takto posúdil, pretože len tak si žalobkyňa, ako osoba nedisponujúca odbornými medicínskymi znalosťami, môže urobiť v logických súvislostiach obraz o tom, akými úvahami sa posudkový lekár pri vykonávaní posudkovej činnosti riadil, aké skutočnosti bral pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne do úvahy a akým spôsobom ich vyhodnotil.
38. Na základe vyššie uvedeného, správny súd dospel k záveru, že odborný lekársky posudok zo dňa 14.10.2025 neobsahuje presvedčivé a zrozumiteľné dôvody pre ustálenie miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici zákonom stanoveného percentuálneho rozptylu pre jej rozhodujúce zdravotné postihnutie (ochorenie), a zároveň neobsahuje ani riadnu medicínsku a posudkovú úvahu vo vzťahu k zostatkovému pracovnému potenciálu žalobkyne - k jej pracovným schopnostiam, k schopnostiam vykonávať určitú prácu a dodržiavať pracovné tempo v interakcii na, u žalobkyne indikované rozhodujúce zdravotné postihnutie. Správny súd poukazuje aj na to, že v lekárskom posudku absentuje aj uvedenie pracovnej rekomendácie a v rozhodnutí žalovaného chýba správna úvaha, aké pracovné zaradenie sa odporúča žalobkyni, vzhľadom na vzdelanie a doterajšie pracovné zaradenie a na dlhodobé zdravotné problémy prejavujúce sa pri sedení aj státí. Aj z uvedeného dôvodu trpí rozhodnutie žalovaného a lekársky posudok vadou nepreskúmateľnosti.
39. Taktiež sa žiada dodať, že aj keď lekársky posudok tvorí podklad rozhodnutia správnych orgánov, podľa správneho súdu nepostačuje len mechanické prevzatie záverov lekárskeho posudku do rozhodnutia, ale je potrebné, aby tieto boli účastníkovi konania vysvetlené vo vzájomných súvislostiach a aby bol preskúmateľný ich záver o miere funkčnej poruchy žalobkyne, čo sa v preskúmavanom prípade nestalo.
40. Vo všeobecnosti odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy spĺňa atribúty preskúmateľnosti, pokiaľ poskytuje správnemu súdu dostatok dôvodov a východísk pre vecný prieskum zákonnosti
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, vo vzťahu k sporným otázkam v prejednávanej veci. Len takéto odôvodnenie rozhodnutia je spôsobilé splniť svoju funkciu spočívajúcu v presvedčení adresáta tohto rozhodnutia - účastníka administratívneho konania o tom, že v rozhodnutí prijaté závery a postup orgánu verejnej správy, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia sú správne a zákonné. Iba atribút preskúmateľnosti, z hľadiska vymedzenia dôvodov rozhodnutia, dáva priestor na to, aby správny súd pristúpil k vecnému prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ v preskúmavanom rozhodnutí absentujú dostatočné dôvody prijatého záveru, nemôže ani správny súd preskúmať, na základe akých úvah a skutočností a na základe vnímania akých súvislostí po ich vyhodnotení, dospel orgán verejnej správy ku konkrétnemu záveru. Ak uvedené v obsahu odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy absentuje, nemôže správny súd tento nedostatok nahrádzať alebo akokoľvek dopĺňať prostredníctvom vlastných zistení a vlastných úvah. Pre rozhodnutie vydané podľa zákona o sociálnom poistení platí, že jeho odôvodnenie musí spĺňať požiadavku vymedzenia zákonom stanoveného minima náležitostí odôvodnenia, v tomto prípade vyplývajúceho z § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.. Napadnuté rozhodnutie, podľa názoru súdu, neobsahuje náležité vyhodnotenie zistených skutkových okolností (vyplývajúcich z lekárskych správ a lekárskych posudkov) a nevyplýva z neho nepochybné objasnenie a úvahy správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a použitých právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o otázku určenia miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, čo nezodpovedá zákonným náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia.
41. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), pričom zároveň je nevyhnutné konštatovať (vzhľadom na absenciu lekárskych správ v administratívnom spise), že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v obsahu administratívneho spisu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP), preto správny súd rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
42. V ďalšom konaní žalovaný v prvom rade zabezpečí úplnosť administratívneho spisu jeho doplnením o lekárske správy žalobkyne. Následne vykoná dokazovanie vo veci zabezpečením odborného lekárskeho posudku, v ktorom posudkový lekár objektívnym spôsobom posúdi zdravotný stav žalobkyne, pričom odborný lekársky posudok náležitým spôsobom odôvodní, a to v súlade s vyššie uvedeným. Žalovaný následne rozhodne o odvolaní žalobkyne, pričom svoje rozhodnutie preskúmateľným spôsobom odôvodní.
43. Záverom súd poukazuje na to, že podľa § 135 ods. 1 SSP posudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia výlučne vo vzťahu k skutkovým a právnym dôvodom existujúcim v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Inak povedané, nemôže prihliadnuť na skutočnosti, ktoré nastali po tomto rozhodnom okamihu, čo znamená, že nemôže zohľadniť tvrdenia žalobkyne uvedené v neskorších podaniach alebo uvedené na pojednávaní, rovnako tak pre rozhodovanie súdu z uvedeného dôvodu nie sú relevantné lekárske správy predkladané do konania žalobkyňou, ktoré podľa ich obsahu boli vyhotovené až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Súd preto na tieto lekárske správy v konaní neprihliadal.
44. Vo vzťahu k návrhu žalobkyne na vykonanie dokazovania ustanovením znalca v súdnom konaní za účelom vyhotovenia znaleckého posudku ohľadne jej zdravotného stavu, súd v prvom rade poukazuje na to, že nie je súdom skutkovým. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho administratívneho konania. V rámci posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia nie je posúdenie zdravotného stavu žalobkyne v aktuálnom čase relevantné. Správny súd nie je súdom skutkovým a spravidla nenahrádza činnosť správnych orgánov ani čo sa týka riadneho zistenia skutkového stavu veci. Zo Správneho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť správneho súdu vykonať každý dôkaz navrhnutý účastníkom konania. V tomto smere možno tiež odkázať na § 204 SSP, podľa ktorého, ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, z ktorého však nevyplýva, že by správny súd preberal na seba vykonávanie dokazovania namiesto orgánu verejnej správy, najmä, ak aj v dávkových veciach sociálneho poistenia bolo zavedené dvojinštančné administratívne konanie, čím sa vytvára dostatočný priestor na náležité zistenie skutočného stavu veci samotným orgánom verejnej správy. Správny súd preto nezistil dôvod pre ďalšie dokazovanie resp. nariadenie znaleckého dokazovania (pozri napr. bod 37 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR z 27. septembra 2023, sp. zn. 6Ssk/52/2022). Týmto však nebola dotknutá procesná možnosť žalobkyne, pokiaľ chcela
relevantným spôsobom spochybniť správnosť záverov prijatých posudkovými lekármi, zabezpečiť si znalecký posudok, s ktorým by sa ako s dôkazom musel súd vysporiadať (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.novembra 2016, sp. zn. I. ÚS 701/2016, bod 24).
45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdneho úradníka po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 1 a 5 SSP a § 493e SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).