Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_47Ek-164-2025.pdf
PDF · 71.61 KB
Case nature
Subarea
47Ek/164/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar: XX.XX.XXXX, 935 03 Bátovce 325, o vymoženie 1.802,51 eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12.03.2025, sp. zn. 47Ek/164/2025, takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť oprávneného zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súdny úradník uznesením zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku.
2. Uviedol, že oprávnený v časti H) Vyhlásenia a návrhu vyhlásil, že návrhom na vykonanie exekúcie sa uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Označeným a predloženým exekučným titulom je platobný rozkaz Okresného súdu Levice zo dňa 03.09.2015, č. k. 9C/551/2015 – 25, v spojení s opravným uznesením zo dňa 09.10.2015, č. k. 9C/551/2015 – 29. Súdny úradník uviedol, že v zmysle § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku je exekučný súd povinný zisťovať, či rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom bolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky. Exekučný súd totiž nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu, ktorý bol vydaný súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, kde možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil, pretože by tým rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu. Na základe uvedeného oprávnenému v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie vznikla povinnosť predložiť súdu podľa § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku spotrebiteľskú zmluvu a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré odkazujú, keďže ide o exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Oprávnený však príslušnú spotrebiteľskú zmluvu nepredložil, pričom tak neučinil ani na základe výziev súdneho úradníka. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie je teda neúplný.
3. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal oprávnený sťažnosť s tým, že § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní žiadnym spôsobom neuvádza obligatórnu povinnosť predložiť aj spotrebiteľskú zmluvu k opätovnému návrhu na vykonanie exekúcie. Názor, že opätovný návrh musí spĺňať (pokiaľ ide o predloženie listín) podmienky podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z. z. a súčasne podľa § 48 ods. 4 Exekučného poriadku, oprávnený považuje za nesprávny. Poukázal na jednotlivé výkladové pravidlá (predovšetkým na to, ktorá norma je všeobecná a ktorá špeciálna) a na okolnosti praktického a bežného podnikateľského života (archivačná doba). Oprávnený preto navrhol,
aby súd pokračoval v exekučnom konaní i napriek absencii spotrebiteľskej zmluvy a poveril príslušného exekútora vykonaním exekúcie.
4. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
5. Je nepochybným, že exekučným titulom je platobný rozkaz, teda rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, v ktorom bola možnosť podania odporu limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. Ďalej je nepochybným, že oprávnený si uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. počíta s možnosťou podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (tzv. repodaja) a za tým účelom pri takto novo podanom (opätovnom) návrhu vymenúva osobitne ďalšie doklady, ktoré je potrebné k návrhu na vykonanie exekúcie predložiť. Okresný súd Banská Bystrica už v rozhodnutí sp. zn. 40Ek/214/2025 uviedol, že je právne bezvýznamné, že určitý doklad (exekučný titul) je stanovený duplicitne v § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. a aj v § 48 ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, pretože tento nerozlišuje náležitosti (úplne) nového návrhu na vykonanie exekúcie a opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. bolo rozlíšiť (napr. aj z dôvodu potenciálneho skúmania premlčania pohľadávky pôvodne vymáhanej v starej exekúcii), či sa v novom exekučnom konaní uplatňuje úplne nový nárok alebo nárok, ktorý bol už uplatnený v starom exekučnom konaní. Preto toto zákonné ustanovenie za účelom tohto rozlíšenia stanovuje ako prílohu opätovného návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodnutie či už súdneho exekútora alebo súdu svedčiace o tejto skutočnosti, o zastavení starej exekúcie. V tomto duchu treba chápať osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie upravené v § 9 zákona č. 233/2019 Z. z. V tomto zmysle je dané ustanovenie aj vzhľadom na vyššie uvedené v postavení špeciálnej, osobitnej právnej úpravy oproti právnej úprave uvedenej v Exekučnom poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, stanovujúcej ďalšie prílohy opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017 (vrátane ustanovenia § 48 ods. 4 písm. d/ Exekučného poriadku) sa vzťahujú na všetky exekučné konania začaté od 01.04.2017 bez ohľadu na to, či sa začali na základe úplne nového návrhu na vykonanie exekúcie, alebo tzv. repodaja, opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (samozrejme okrem § 53 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku, ktoré sa na exekučné konania začaté na základe opätovného návrhu na vykonanie exekúcie neaplikuje) (obdobne viď aj uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/2/2025).
6. Ďalej súd poukazuje na závery ústavného súdu v obdobnej veci, ktorý uviedol, že bez ohľadu na to, či ide o „nové“ exekučné konanie alebo také, ktoré sa začalo na základe opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, exekučný súd je v zmysle judikatúry Súdneho dvora povinný zisťovať, či nejaký súd už v ním posudzovanej veci preskúmal neprijateľné zmluvné podmienky alebo nie. Ak sa tak stalo a svoje závery súd riadne odôvodnil a spotrebiteľovi vysvetlil, ochrana bola poskytnutá. Ak nie, je tak povinný bezodkladne urobiť sám... Ak spotrebiteľská zmluva nie je súčasťou pôvodného exekučného spisu, potom je zrejmé, že exekučný súd v tomto pôvodnom konaní nemohol vykonať prieskum neprijateľných zmluvných podmienok. Za týchto okolností nejde zo strany exekučného súdu o žiadny formalizmus, ak tieto podklady od sťažovateľky vyžaduje v konaní o opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie, ale o dôsledné naplnenie požiadaviek vyplývajúcich (okrem iného) z § 53 Exekučného poriadku, európskeho práva a rozhodovacej praxe Súdneho dvora (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. III. ÚS 378/2024).
7. Možno teda uzavrieť, že je povinnosťou exekučného súdu vo veciach spotrebiteľských pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie skúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré môžu mať vplyv na vymáhaný nárok. V prípade, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, postupoval súdny úradník správne, keď oprávneného vyzval na splnenie povinnosti – doloženie spotrebiteľskej zmluvy. Ako to uviedol ústavný súd, nešlo o formalizmus a ani nesprávny výklad ustanovení Exekučného poriadku. Táto povinnosť oprávneného tu je a v prípade
jej nesplnenia, ani na podklade dodatočných výziev, bolo nevyhnutným neúplný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietnuť. Tento výklad nie je rozporný s § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. Ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. a § 48 ods. ods. 4 Exekučného poriadku nie sú konkurenčné (aj keď sa čiastočne prekrývajú), ale sa vzájomne dopĺňajú (k čomu už opakovane dospel aj tunajší exekučný súd). Oprávnený tak bol povinný splniť pri podaní tohto návrhu na vykonanie exekúcie povinnosti z oboch týchto zákonných ustanovení. Uznesenie súdneho úradníka je tak vecne správne a sťažnosť oprávneného nedôvodná. Preto ju súd zamietol (§ 250 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).