Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_40Ek-214-2025.pdf
PDF · 109.12 KB
Case nature
Subarea
40Ek/214/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C. XXX, XXX XX C. C., o vymoženie 4 915,47 eura s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/214/2025 zo dňa 09.04.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.40Ek/214/2025 zo dňa 09.04.2025 z a m i e t a .
II. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov sťažnostného konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.01.2025 domáhal od povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 4 915,47 eura s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojil k návrhu na vykonanie exekúcie platobný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 26Rob/848/2006 zo dňa 21.05.2007.
2. Uznesením sp. zn.40Ek/214/2025 zo dňa 09.04.2025 súd I. výrokom návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol a II. výrokom oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh zistil, že oprávnený podal opätovný návrh podľa § 9 ZoUNEK. Súd tiež zistil, že oprávnený v časti H) elektronického formulára „Vyhlásenia a návrh“ uviedol, že návrhom na vykonanie exekúcie sa uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Ak potom oprávnený uviedol, že sa návrhom na vykonanie exekúcie uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, je povinný pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie tiež spotrebiteľskú zmluvu za účelom preskúmania neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a následného posúdenia možnosti vydať poverenie na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku. Nakoľko súd zistil, že spotrebiteľská zmluva ako jedna z obligatórnych náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie absentuje, preto súd výzvou zo dňa 05.03.2025 vyzval oprávneného na doplnenie spotrebiteľskej zmluvy a všetkých ďalších zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje. Oprávnený uvedené v súlade s výzvou nedoplnil, pričom uviedol, že spotrebiteľskú zmluvu neprikladá z dôvodu, že v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. nie je obligatórnou prílohou opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Súd ďalej uviedol, že povinnosť podľa § 48 Exekučného poriadku platí aj v súvislosti s opätovnými návrhmi na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK. Hoci sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie, súčasne to ale neznamená, že tento návrh by mal byť posudzovaný inak než akýkoľvek iný „nový“ návrh na vykonanie exekúcie. Rovnako súd poukázal na to, že povinné prílohy v § 48 Exekučného poriadku nadväzujú na dôvody zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie upravené v §
53 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré exekučný súd skúma ex offo v štádiu pred vydaním poverenia. Inak povedané, zákonodarca určil povinnosť predložiť takéto povinné prílohy (aby súd nemusel vyzývať na ich predloženie), na podklade ktorých má exekučný súd posúdiť, či nie je daný niektorý z dôvodov zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie. To platí aj pre prílohy podľa § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, keď exekučný súd je povinný v rámci exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, skúmať aj neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku. Súd ďalej poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 378/2024-36 zo dňa 10.12.2024, keď Ústavný súd SR uviedol, cit.: „Ak spotrebiteľská zmluva nie je súčasťou pôvodného exekučného spisu, potom je zrejmé, že exekučný súd v tomto pôvodnom konaní nemohol vykonať prieskum neprijateľných zmluvných podmienok. Za týchto okolností nejde zo strany exekučného súdu o žiadny formalizmus, ak tieto podklady od sťažovateľky vyžaduje v konaní o opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie, ale o dôsledné naplnenie požiadaviek vyplývajúcich (okrem iného) z § 53 Exekučného poriadku, európskeho práva a rozhodovacej praxe Súdneho dvora.“ Vzhľadom na to, že oprávnený nepripojil k návrhu na vykonanie exekúcie ako obligatórnu náležitosť spotrebiteľskú zmluvu a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, súd tak zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, a preto návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol.
3. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť. V podanej sťažnosti dal súdu do pozornosti, že opätovný návrh na vykonanie exekúcie alebo tzv. repodaj podľa zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), sa podáva podľa ust. § 9 ZoUNEK. Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoUNEK: „Ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.“ Ustanovenie § 9 ods. 1 ZoUNEK presne definuje, čo je potrebné priložiť k takémuto repodaju, pričom sa jedná a) o exekučný titul, b) upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo c) uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli. Predmetné ustanovenie teda žiadnym spôsobom neuvádza obligatórne predložiť aj spotrebiteľskú zmluvu. Ak je súd toho názoru, že opätovný návrh musí spĺňať (pokiaľ ide o predloženie listín) aj ust. § 48 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „EP“ alebo „Exekučný poriadok“) a dodatočne náležitosti uvedené v rámci ust. § 9 ZoUNEK, tak predmetný názor oprávnený považuje za nesprávny z viacerých dôvodov. V tejto súvislosti poukázal na gramatický výklad zákonného znenia, kedy ust. § 9 ods.1 ZoUNEK ako prvú listinu na predloženie k návrhu uvádza exekučný titul. Exekučný titul sa však spomína aj v rámci ust. § 48 ods. 4 písm. a) EP. Teda ak by mal zákonodarca za to, že ust. § 9 ods. 1 ZoUNEK uvádza (len) dodatočné listiny (navyše), potom by exekučný titul predsa neuvádzal (duplicitne), ale uviedol by len listiny, ktoré nie sú taxatívne vymedzené Exekučným poriadkom. Ďalej poukázal na znenie ust. § 10 ods. 1 ZoUNEK, podľa ktorého: „Ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).“ Z logického i gramatického výkladu, je zrejmá tzv. subsidiarita právnych predpisov, slovne (štandardne) vyjadrená: „Ak tento zákon neustanovuje inak“. ZoUNEK však obligatórne listiny k repodaju ustanovuje inak ako v Exekučnom poriadku, teda Exekučný poriadok je v tejto časti neaplikovateľný – subsidiarita sa neuplatní, nakoľko tento zákon (ZoUNEK) ustanovuje inak. V predmetnom právnom predpise nie je uvedený žiaden dualistický prístup vo veciach spotrebiteľských – napokon, ak by zákonodarca postup vyžiadaný súdom mienil zachytiť v ZoUNEK, podľa názoru oprávneného by to tam bolo presne zadefinované (normované). Ani ochrana spotrebiteľa neoprávňuje súd k nerešpektovaniu zákonných ustanovení, resp. k takým extenzívnym výkladom, ktoré nemajú oporu v prijatej právnej úprave a nemožno ju ani vyvodiť žiadnym z právom akceptovaných výkladov zákona. Oprávnený pripomenul, že aj ust. § 54 ods. 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, sa týkajú obsahu spotrebiteľských zmlúv, nie obsahu právnych noriem, resp. zvolených právnych predpisov. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť základné právne zásady, ako je Lex specialis derogat legi generali (špeciálny/konkrétnejší zákon deroguje všeobecnejší zákon), t. j. právny princíp pochádzajúci z rímskeho práva, ktorý znamená, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov, prednosť má konkrétnejší právny predpis oproti všeobecnejšiemu. Záverom oprávnený poukázal aj na praktickú rovinu bežného podnikateľského života, kedy je potrebné si uvedomiť aj základne súvislosti spojené s takouto požiadavkou súdu, ako je napr. archivačná doba.
Exekúcie v režime ZoUNEK sú exekúciami starými (§ 1 ods. 2 ZoUNEK), ktoré začali viac než pred dekádou, pričom samotné spotrebiteľské zmluvy sú ešte omnoho staršie a teda je viac než zrejmé, že takouto listinou už bežne veriteľ ani nemusí disponovať, či už z dôvodu uplynutia archivačnej doby alebo aj z dôvodu, že ako veriteľ sa oprávnene spoliehal na to, že keď sa už raz vedie exekúcia spred obdobia 01.04.2017, na základe exekučného titulu s tým, že bolo riadne vydané upovedomenie začatí exekúcie. Veriteľ predsa nemohol dobre predpokladať, že v roku 2019 bude prijatý zákon (ZoUNEK) a veriteľ (ako už oprávnený z exekučného konania, právoplatne priznaného exekučného titulu) bude opätovne potrebovať v konkrétnych prípadoch aj 20 rokov starú spotrebiteľskú zmluvu. Podľa názoru oprávneného je výklad právnych noriem zvolený súdom v rozpore s oprávnenými očakávaniami subjektov práv (legitímne očakávania veriteľa), čo podľa názoru oprávneného nemôže ísť na ťarchu veriteľa pohľadávky. Exekučný súd nemôže zasahovať do legitímne nadobudnutých práv veriteľa, ktorý legitímne očakával, že bude rešpektovaná právna norma a rovnako jeho judikované právo, ktoré už prešlo exekúciou v minulosti. Oprávnený ma za to, že zákonodarca s uvedeným scenárom rátal a preto od iných listín (ktoré teraz vyžaduje súd) v rámci povinných náležitostí podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK upustil (teda ich nevyžaduje, lebo v uvedených prípadoch to zväčša ani nie je dobre možné). Oprávnený ďalej uviedol, že konajúci súd sa žiadnym spôsobom v rámci exekučného konania a teda v rámci napadnutého rozhodnutia nevysporiadal s otázkou, či boli v rámci predchádzajúceho exekučného konania, ba dokonca v priebehu pôvodného súdneho konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, preskúmavané neprijateľné zmluvné podmienky. Takéto rozhodnutie možno bez pochýb označiť za nepreskúmateľné, nakoľko bez náležitého preskúmania uvedených skutočností konajúci súd vyžadoval predloženie spotrebiteľskej zmluvy, pričom prieskum neprijateľných zmluvných podmienok mohol byť súčasťou či už súdneho konania, tak aj predchádzajúceho exekučného konania. Zároveň veriteľ poukázal na absurditu takéhoto rozhodnutia súdu, ktorý hraničí so šikanóznym postupom v neprospech veriteľa pri vymožiteľnosti jeho práva a samotnej pohľadávky. V konkrétnom súdenom prípade bol vydaný exekučný titul ešte v roku 2007. Pôvodné exekučné konanie sa viedlo od roku 2009 do roku 2020, kedy bolo zastavené ako stará exekúcia, teda viedlo sa 11 rokov. Sám súdom spomínaný nález ÚS poukazuje na skutočnosť, že povinnosť exekučných súdov preskúmavať spotrebiteľské zmluvy podľa ust. § 53 ods. 3 Exekučného poriadku bola do zákona zavedená až novelou č. 2/2017 Z.z. s účinnosťou od 01.02.2017. Bežné archivačné doby na listinné dokumenty predstavujú obdobie 10-tich rokov. Pre zhrnutie teda oprávnený upriamuje pozornosť súdu opakovane na skutočnosť, že v roku 2007 bol vydaný exekučný titul – teda je zrejmé, že jeho nárok bol v danom čase riadne dôvodný. Veriteľ si následne svoj nárok na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu riadne uplatnil cestou exekučného konania, pričom v tom čase nebolo povinnosťou veriteľa predložiť spotrebiteľskú zmluvu. Exekučné konanie sa viedlo 11 rokov. Poukázal opätovne – 11 rokov, kedy bolo zastavené ako stará exekúcia na základe ZoUNEK z roku 2019. Veriteľ podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v roku 2025, pričom súd teraz od veriteľa vyžaduje spotrebiteľskú zmluvu – teda veriteľ mal podľa súdu v roku 2007, kedy mu bol vydaný exekučný titul predpokladať, že v roku 2019 príde do účinnosti ZoUNEK a ignorovať archivačné doby napriek celosvetovej elektronizácii a digitalizácii. Nehovoriac o skutočnosti, že v tomto prípade bola pohľadávka postúpená v čase už vydaného exekučného titulu v roku 2008, pričom pôvodný veriteľ už ani ako subjekt neexistuje. Súd podľa názoru oprávneného svojím konaním zamedzuje vymožiteľnosti práva veriteľa, a to stanovením povinnosti predložiť listinu, ktorú nebol absolútne žiadny dôvod všetky tie roky uchovávať či archivovať, nakoľko do roku 2017 táto požiadavka nebola ani v rámci exekučného poriadku upravená, s prihliadnutím na už uvedené archivačné doby, ktoré sú zväčša 10 rokov. Veriteľ teda ako subjekt, ktorý sa spolieha na právny systém a vymoženia sa svojej pohľadávky formou súdneho a exekučného konania, bude týmto rozhodnutím sankcionovaný zastavením exekúcie z dôvodu neuchovania si spotrebiteľskej zmluvy do roku 2025 teda po dobu 20-tich rokov.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú.
12. Exekučným titulom, na základe ktorého sa domáha oprávnený vymoženia svojej pohľadávky v predmetnom exekučnom konaní je platobný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 26Rob/848/2006 zo dňa 21.05.2007.
13. V prípade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), kde dal zákonodarca možnosť oprávnenému aj v prípade, že dôjde k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom opätovného návrhu. Preto oprávnený mohol podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ bolo predchádzajúce exekučné konanie ukončené jedným zo spôsobov stanovených v ZoUNEK-u a nebola vymožená pohľadávka oprávneného. Je potrebné ale zdôrazniť, že hoci sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie, exekučný súd v tomto „novom“ exekučnom konaní začatom na základe opätovného návrhu oprávneného musí skúmať návrh oprávneného v kontexte ust. § 53 Exekučného poriadku, a to ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie konkrétnemu súdnemu exekútorovi, t.j. pred začatím exekúcie, pričom ak pri jeho posudzovaní vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný, je povinný návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť (v celom rozsahu alebo v časti).
14. V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
15. Podľa ust. § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
16. V zmysle ust. § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide o exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy; to neplatí, ak je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní alebo bol návrh na vydanie platobného rozkazu podaný podľa zákona o upomínacom konaní.
17. Z návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie je zrejmé, že oprávnený si v predmetnom konaní uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy.
18. So zreteľom na vyššie uvedené súd udáva, že ustanovenie § 9 (ods. 1) ZoUNEK počíta s možnosťou podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (tzv. repodaja) a za tým účelom pri takto novo podanom, opätovnom návrhu vymenúva osobitne ďalšie doklady, ktoré je potrebné k návrhu na vykonanie exekúcie predložiť, pričom je právne bezvýznamné, že určitý doklad je stanovený duplicitne (exekučný titul ako prílohu opätovného návrhu stanovuje ust. § 9 ods. 1 ZoUNEK, ako aj ust. § 48 ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, pretože tento osobitne nerozlišuje náležitosti (úplne) nového návrhu na vykonanie exekúcie a opätovného návrhu na vykonanie exekúcie). Účelom ustanovenia § 9 ods. 1 ZoUNEK bolo rozlíšiť (napr. aj z dôvodu potenciálneho skúmania premlčania pohľadávky pôvodne vymáhanej v starej exekúcii podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK), či sa v novom exekučnom konaní uplatňuje úplne nový nárok alebo nárok, ktorý bol už uplatnený v starom exekučnom konaní. Preto toto zákonné ustanovenie za účelom tohto rozlíšenia stanovuje ako prílohu opätovného návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodnutie či už súdneho exekútora alebo súdu svedčiace o tejto skutočnosti, o zastavení starej exekúcie. V tomto duchu treba chápať osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie upravené v § 9 ZoUNEK, v tomto zmysle je dané ustanovenie aj vzhľadom na vyššie uvedené v postavení špeciálnej, osobitnej právnej úpravy oproti právnej úprave uvedenej v Exekučnom poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, stanovujúcej ďalšie prílohy opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017 (vrátane ustanovenia § 48 ods. 4 písm. d)) sa vzťahujú na všetky exekučné konania začaté od 01.04.2017 bez ohľadu na to, či sa začali na základe úplne nového návrhu na vykonanie exekúcie, alebo tzv. repodaja, opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (samozrejme okrem už spomínaného ust. § 53 ods. 3 písm. g), ktoré sa na exekučné konania začaté na základe opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, tzv. repodaja neaplikuje).
19. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na rozhodnutie – nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 378/2024-36 zo dňa 10.12.2024, na ktoré poukázal už vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení a v zmysle ktorého: „Podľa zákona o ukončení starých exekúcií sa k opätovnému návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť „... exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli“. Sťažovateľke možno prisvedčiť, že toto ustanovenie skutočne neobsahuje slová ako „a iné podklady vyžadované osobitným predpisom“. Na druhej strane zo znenia tohto ustanovenia nevyplýva ani to, že by malo ísť o prísne taxatívny výpočet, ktorý nemožno rozširovať. Ustanovenia § 48 Exekučného poriadku okrem exekučného titulu obsahujú výpočet podkladov, ktorých predloženie je nevyhnutné pre posúdenie splnenia podmienok pre vedenie exekučného konania - napríklad listinu, ktorá preukazuje právne nástupníctvo [§ 48 ods. 4 písm. b) Exekučného poriadku], listinu, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo vzájomná povinnosť, ak vyplývala z exekučného titulu [§ 48 ods. 4 písm. c) Exekučného poriadku], ale tiež listiny vyžadované podľa osobitného predpisu (podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov). Ako správne poukázal exekučný súd v napadnutom uznesení, „... povinné prílohy nadväzujú na dôvody zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie upravené v § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré exekučný súd skúma ex offo v štádiu pred vydaním poverenia. Inak povedané, zákonodarca určil povinnosť predložiť takéto povinné prílohy (aby súd nemusel vyzývať na ich predloženie), na podklade ktorých má exekučný súd posúdiť, či nie je daný niektorý z dôvodov zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie...“. To platí aj pre prílohy podľa § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, ktoré vyžadoval od sťažovateľky exekučný súd. Zrejmým dôvodom na povinné predloženie týchto podkladov je totiž povinný prieskum neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách exekučným súdom [pozri § 53 ods. 3 písm. e) a f) Exekučného poriadku]. Myšlienka prieskumu spotrebiteľských zmlúv (aj) v exekučnom konaní je vo svojej podstate veľmi jednoduchá a rozhodovacia prax Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) pomerne jednoznačná – ochrana spotrebiteľa je zaručená len vtedy, ak vnútroštátny súd výslovne uvedie vo svojom rozhodnutí, že preskúmal ex offo nekalú povahu podmienok právneho titulu, na základe ktorého sa začalo konanie o výkone rozhodnutia, že toto preskúmanie, aspoň stručne odôvodnené, nepreukázalo existenciu žiadnej nekalej podmienky a že pri nepodaní námietky v lehote stanovenej vnútroštátnym právom bude pre spotrebiteľa nemožné uplatniť prípadnú nekalú povahu týchto podmienok (rozsudok Súdneho dvora zo 17. 5. 2022, Ibercaja Banco, C-600/19, bod 51). Teda platí, že kým (nejaký) súd nepreskúma nekalú povahu zmluvných podmienok a tento prieskum neodôvodní, ochrana spotrebiteľa nebola zavŕšená. Ak preto exekučný súd v priebehu súdneho konania zistí, že do daného momentu k takému prieskumu iný súd nepristúpil, tak má povinnosť taký prieskum vykonať, a to aj v prípade, ak už je vec v štádiu exekučného konania, a podľa najnovšej judikatúry Súdneho dvora aj v prípade, ak nešlo o skrátené konanie (pozri rozsudok
Súdneho dvora ERB New Europe Funding II č. C-178/23 zo 7. 11. 2024). Podľa Súdneho dvora: „... povinnosť vnútroštátneho súdu preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok je odôvodnená povahou a významom verejného záujmu, ktorý je základom ochrany, ktorú smernica 93/13 priznáva spotrebiteľom, takže účinné preskúmanie prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok, ako to vyžaduje smernica 93/13, nemožno zaručiť, ak by sa právna sila rozhodnutej veci vzťahovala na súdne rozhodnutia, v ktorých sa takéto preskúmanie neuvádza (rozsudok zo 17. mája 2022, Ibercaja Banco, C 600/19, EU:C:2022:394, bod 50).“ „Ak spotrebiteľská zmluva nie je súčasťou pôvodného exekučného spisu, potom je zrejmé, že exekučný súd v tomto pôvodnom konaní nemohol vykonať prieskum neprijateľných zmluvných podmienok. Za týchto okolností nejde zo strany exekučného súdu o žiadny formalizmus, ak tieto podklady od sťažovateľky vyžaduje v konaní o opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie, ale o dôsledné naplnenie požiadaviek vyplývajúcich (okrem iného) z § 53 Exekučného poriadku, európskeho práva a rozhodovacej praxe Súdneho dvora. Výklad sťažovateľky, podľa ktorého exekučný súd nesmie vyžadovať od oprávneného nielen podklady k spotrebiteľským veciam, ale žiadny z podkladov upravených v § 48 ods. 4 a 5 Exekučného poriadku, by v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci znamenal, že by nemal možnosť preskúmať splnenie podmienok pre vedenie exekučného konania, a preto je potrebné uzavrieť, že takýto výklad by bol zjavne nesprávny.
20. Exekučný súd pri rozhodovaní o podanej sťažnosti oprávneným overil (zapožíčaním sisového materiálu Okresného súdu Trnava sp. zn. 18Er/276/20009) , že spotrebiteľská zmluva a ani ďalšie podklady s ňou súvisiace sa v pôvodnom exekučnom spise vedenom Okresným súdom Trnava sp. zn. 18Er/276/2009 nenachádzajú a teda logicky nebolo možné, aby exekučný súd v tomto pôvodnom konaní mohol vykonať prieskum neprijateľných zmluvných podmienok. Rovnako exekučným titulom je vydaný platobný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 26Rob/848/2006 zo dňa 21.05.2007. Z uvedeného rozhodnutia a to aj s poukazom na vyššie uvedený záver ústavného súdu nemožno dospieť k záveru, že ochrana spotrebiteľa bola zaručená, keďže v predmetom rozhodnutí sa výslovne neuvádza, že súd preskúmal ex offo nekalú povahu podmienok právneho titulu.
21. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na povinnosť exekučného súdu pri rozhodovaní postupovať v súlade s platnou právnou úpravou, v súlade s rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR a v neposlednom rade aj v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
22. Sťažnostný súd je názoru, že možnosť exekučného súdu preskúmavať rozhodnutie súdu (exekučný titul) z hľadiska, či ním nie je priznaný nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľských vzťahoch vyplýva z ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Uvedené zákonné ustanovenie bližšie nekonkretizuje konanie, resp. formu rozhodnutia, ktorým bol v danom konaní priznaný nárok oprávneného, neobmedzuje svoju aplikáciu len na určité druhy konaní. V tejto súvislosti sťažnostný súd rovnako poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PLz. ÚS 1/2022 z 15. júna 2022, podľa ktorého: „Iba taká interpretácia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorej všeobecnému súdu v exekučnom konaní prináleží skúmať exekučný titul – platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní, zodpovedá naplneniu cieľov sledovaných smernicou 93/13/EHS.“
23. Nakoľko je teda povinnosťou súdu vo veciach spotrebiteľských pri posudzovaní návrhu skúmať exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, postupoval vyšší súdny úradník správne, keď oprávneného vyzval na splnenie povinnosti – doloženie spotrebiteľskej zmluvy.
24. So zreteľom na uvedené preto súd postupom podľa § 250 ods. 1 CSP sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/214/2025 zo dňa 09.04.2025 vydaného vyšším súdnym úradníkom ako nedôvodnú zamietol.
25. Podľa ust. § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
26. Nakoľko návrh na vykonanie exekúcie bol súdom zamietnutý, pričom do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania výlučne oprávnený, súd rozhodol, že tento nemá nárok na náhradu trov sťažnostného konania z dôvodu, že oprávnený nebol vo veci podaného návrhu na vykonanie exekúcie úspešný; v tomto štádiu konania je účastníkom exekučného konania výlučne oprávnený a teda niet subjektu, ktorého by bolo možné k náhrade trov konania zaviazať, povinný sa stáva účastníkom exekučného konania až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok v ustanovení § 199a taxatívnym spôsobom vymenúva, čo považuje za trovy účastníkov konania. Na strane oprávneného sú to výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Tieto trovy v zmysle § 199b Exekučného poriadku platí oprávnený. Na ich náhradu od povinného má však nárok len v prípade, že súd vyhodnotí jeho návrh na vykonanie exekúcie ako dôvodný a teda vydá poverenie na vykonanie exekúcie, v ktorom sa tieto trovy uvedú a na jeho základe vymáhajú. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku má totiž oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie. Argumentum a contrario ak teda súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydá, pretože návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietne ako nedôvodný, oprávnený nemá nárok na náhradu trov exekučného konania, ktoré platil. Na ich náhradu teda nemá nárok, keďže úspech v konaní nemal a neexistuje subjekt, ktorého by bolo možné na náhradu trov zaviazať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).