Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/40/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: EQUINOX, s.r.o., Banská Bystrica, Radvanská 1625/9, IČO 44 979 819 zast. Aequitas s.r.o., Banská Bystrica, Dolná 19, IČO 36 628 841, proti žalovanému: U. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. V., G. XXXX/XX, zast. JUDr. Andrea Slezáková, AK JUDr. Andrea Slezáková, s. r. o., Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 860 999, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. -41 zo dňa 19.03.2021, takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že: „I. Nariaďuje sa zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriaďuje záložné právo na spoluvlastnícky podiel odporcu vo výške 4/9 k celku k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom V.

- odbor katastrálny na LV č. XXX pre kat. úz. P., obec P., okres V., a to pozemku - parcela reg. "C" č. XXXX o výmere 416 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemku - parcela reg. "C" č. XXXX o výmere 405 m2 - záhrada a stavbe - rodinnému domu súp. č. XXX postavenej na pozemku reg. "C" č. XXXX v prospech navrhovateľa EQUINOX, s.r.o., Banská Bystrica, Radvanská 1625/9, IČO 44 979 819 na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa vo výške 75 000,-Eur s príslušenstvom.

II. Navrhovateľovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v plnom rozsahu.“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh na zabezpečovacie opatrenie považoval za dôvodný. Z doložených dokladov vyplýva potencionálny dlh odporcu voči navrhovateľovi vo výške 75 000,- Eur s príslušenstvom, ktorý si chce navrhovateľ uplatniť aj súdnou cestou. Existuje tu aj dôvodná obava, že prípadná budúca exekúcia by mohla byť ohrozená. Navrhovateľ preukázal konanie odporcu, ktoré smeruje k zmenšovaniu majetku odporcu - prevod obchodného podielu spoločnosti KB KOVO s. r. o., rozvod manželstva, čím po uplynutí troch rokov od právoplatného zániku manželstva dôjde k zmenšeniu majetku odporcu vyporiadaním BSM, neexistencia dôkazu, že je zamestnaný a má pravidelný príjem, z ktorého by bolo možné napr. vykonávať zrážky zo mzdy, ako aj samotné tvrdenie odporcu, že nemá v úmysle sa v blízkej dobe sa vrátiť na Slovensko. Napriek tomu, že aj Okresný súd Banská Bystrica nariadil zabezpečovacie opatrenia ohľadom nehnuteľností, ktoré odporca vlastní spolu s bývalou manželkou v zatiaľ nevyporiadanom BSM, tak je dôvodné nariadiť zabezpečovacie opatrenie aj v tomto prípade, keď na nehnuteľnosti nevyporiadanom BSM je zriadené záložné právo aj prednostného veriteľa, ktorým je banka (výška jej pohľadávky pritom nie je známa) a navrhovateľ by musel najprv získať súhlas na realizáciu výkonu záložného práva. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia nedochádza k neprimeranému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a takýto

zásah v forme zabezpečovacieho opatrenia je primeraný aj k výške uplatňovanej pohľadávky (75 000,- Eur s príslušenstvom). Rozhodnutie oprel o ust. , , ; ; ; ; , . O trovách konania rozhodol podľa , . 3. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že uznesenie okresného súdu zruší v celom rozsahu, resp. zmení tak, že návrh zamietne. Namietal, že nie je splnená podmienka na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to obava z budúceho zmarenia exekúcie. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia navrhovateľa, a to tvrdenie o rozvode manželstva, nevyporiadanie BSM, prevod obchodného podielu a pobyt v cudzine, jedná sa o bežné úkony a konania človeka, ktoré sa vyskytnú v priebehu života a určite nejde z jeho strany o žiadne konanie, ktoré by mohlo vzbudzovať obavu, že exekúcia bude ohrozená alebo zmarená. Poukázal na skutkovo totožnú vec (len iné nehnuteľnosti) uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 18.02.2021 v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30.12.2020. Všetky skutočnosti, ktorými navrhovateľ odôvodňuje svoj nárok, sú skutočnosti, ktoré nie sú nové alebo aktuálne, a ktoré by zakladali neodkladnú úpravu pomerov zabezpečovacím opatrením. Ďalej namietal porušenie zásady „res iudicata“ s poukazom na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15.03.2021 č.k. -18. Tento istý, skutkovo totožný prípad, o ktorom opätovne rozhodol Okresný súd Banská Bystrica (v novom a opätovnom návrhu žalobca nepreukázal žiadne nové a ďalšie skutočnosti významné pre rozhodnutie, už bol prejednávaný predtým na Okresnom súde Banská Bystrica - konanie sp. zn. , a to uznesením zo dňa 30.12.2020, a to na podklade návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeného súdu dňa 14.12.2020, ktorý prípad bol prejednávaný aj na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn. uznesením zo dňa 18.02.2021. Z uvedeného vyplýva, že ani nie mesiac po tom, čo súdy právoplatne v tej istej veci rozhodli a návrh navrhovateľa na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zhodne zamietli, rozhodol o tej istej veci - skutkovo absolútne totožnej, pri nerešpektovaní zásady res iudicata. Pokiaľ zostanú v platnosti obe uznesenia (uznesenie OS Brezno), ktoré svojim odvolaním napáda a aj uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15.03.2021 sp. zn. -18 (ktorým bola porušená zásada res iudicata), uvedené bude predstavovať neopodstatnený a nevyvážený zásah do žalovaného základných práv a slobôd, nakoľko týmto dochádza duplicitne k zriadeniu sudcovského záložného práva dvojmo (k jednej a tej istej pohľadávke). Poukázal na to, že jeho pobyt v zahraničí nemá žiadny súvis s akýmkoľvek dispozíciami jeho majetku a tiež poukazuje na to, že má zriadenú aktívne používanú elektronickú schránku. Ďalej namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Má za to, že žalovanými subjektmi mali byť v tomto súdnom konaní všetci podieloví spoluvlastníci zapísaní na LV č. XXX, k.ú. P. a na základe uvedeného nedostatku mal súd žalobu zamietnuť. Zriadenie sudcovského záložného práva by nepochybne obmedzilo vlastnícke právo ostatných podielových spoluvlastníkov nehnuteľností, najmä pokiaľ ide o dispozíciu s nehnuteľnosťami. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení (zo dňa 03.05.2021) k odvolaniu navrhol uznesenie okresného súdu potvrdiť. Poukázal na to, že vydaním druhého uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica nedošlo k porušeniu zásady res iudicata, nakoľko súd rozhodoval o veci, v ktorej vystupovali iné strany sporu ako v konaní, v ktorom bolo vydané prvé uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, a ktorá sa zároveň týkala iných skutkových okolností významných pre rozhodnutie. Okresný súd Brezno posudzoval odlišné skutkové okolnosti významné pre rozhodnutie ako Okresný súd Banská Bystrica, ale zároveň aj ako Krajský súd Banská Bystrica, ktorý nepristúpil k preskúmaniu všetkých skutkových okolností uvedených v odvolaní a doplnení odvolania žalobcom. Žalobca dal na vedomie súdu, že žalovanému bola platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.04.2021 sp. zn. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku. V čase podania vyjadrenia (04.05.2021) lehota na podanie odporu zo strany žalovaného ešte neuplynula. Žalobca zdôraznil, že všetky skutkové okolnosti, ktoré tvrdí, je potrebné posudzovať v ich vzájomnej súvislosti. Poukázal na to, že neustanovuje v akej lehote je žalobca oprávnený domáhať sa ochrany návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda ani do kedy od vzniku alebo objavenia sa rozhodných skutočností. Žalobca poskytol žalovanému pôžičku v čase, kedy nemal a nemohol mať vedomosť o žiadnych skutočnostiach odôvodňujúcich obavu, že exekúcia na vymoženie jeho pohľadávky bude ohrozená s výnimkou existencie záložného práva na nehnuteľnostiach v prospech banky, ktorá však sama o sebe takúto obavu v danom čase nevzbudzovala. Žalovaný neuviedol žiadne skutkové okolnosti týkajúce sa neprimeraného zásahu. Vzhľadom na výšku pohľadávky považuje žalobca za primerané zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach, ktoré sú už zaťažené záložným právom v prospech banky a na spoluvlastníckom podiele, ktorý je vo výške 4/9 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci P.. Podľa žalobcovi dostupných informácií žiadna z uvedených nehnuteľností sama o sebe nepostačuje na plnohodnotné zabezpečenie žalobcovej pohľadávky. Je v rozpore s dispozičným princípom a právom

na spravodlivý proces, aby žalobca nemohol podať úspešne návrhy na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na zabezpečenie tej istej pohľadávky, a to na základe rovnakých skutkových okolností a navyše vo vzťahu k rôznym nehnuteľnostiam, resp. majetku žalobcu. Žalobca má za to, že boli splnené všetky predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Na zriadenie záložného práva na spoluvlastnícky podiel k veci nie je potrebný súhlas ostatných spoluvlastníkov, keďže nejde o prípad hospodárenia so spoločnou vecou podľa . Nejedná sa o nútené spoločenstvo podľa . 5. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd rozhodol tak, ako žiada v petite svojho odvolania. Zotrváva na všetkých svojich tvrdeniach a skutočnostiach uvádzaných v podanom odvolaní. Obava z budúceho zmarenia exekúcie v tomto prípade naplnená nie je. Navrhovateľ nepreukázal ani neosvedčil také konanie žalovaného, ktoré by smerovalo k potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Uviedol, že momentálne sa už nezdržiava v zahraničí, ale nachádza sa na území Slovenskej republiky na adrese G. XXXX/XX, XXX XX V. V. a je riadne zamestnaný ako prevádzkovo-administratívny pracovník, o čom súdu predložil aktuálnu pracovnú zmluvu. Voči platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.04.2021 sp. zn. , ktorým mu bola uložený povinnosť zaplatiť navrhovateľovi pohľadávku odpor nepodal. Uvedené svedčí v plnej miere o tom, že má reálny záujem urovnať vzťahy s navrhovateľom. 6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania ( ), viazaný odvolacími dôvodmi ( ), bez nariadenia pojednávania (a contrario ), prejednal odvolanie žalovaného a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa , . 7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s doplnením ďalších dôvodov v nadväznosti na odvolacie námietky. 10. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Už zo zákonnej formulácie zabezpečovacieho opatrenia možno vyvodiť základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a musí tu byť zároveň existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, ako aj existencia spôsobilého predmetu záložného práva. 12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne a odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho vyjadrení k odvolaniu a v podrobnostiach na ňu odkazuje. 13. Námietka žalovaného, že žalobca neosvedčil existenciu obavy z obavy z budúceho zmarenia exekúcie nie je dôvodná. Pokiaľ ide o obavu, že budúca exekúcia na vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 75 000,- Eur plus 300,- Eur príslušenstvo bude ohrozená, odvolací súd ju má vzhľadom na okolnosti prípadu za dostatočne osvedčenú. Táto obava vyplýva totiž nielen z umenšenia majetku žalovaného, tak ako na to správne poukázal okresný súd, ale aj z toho , že žalovaný neuviedol účinnú obranu vyvracajúcu túto obavu, spočívajúcu napr. v tom, že disponuje dostatočným majetkom na úhradu pohľadávky žalobcu. Žalobca nemá možnosť získať zákonným spôsobom informácie o aktívach a pasívach žalovaného, tak ako na to poukázal vo svojom vyjadrení k odvolaniu, okrem tých, ktoré vyplývajú z verejne dostupných registrov a evidencií, preto nemožno od neho požadovať, aby nad tento rámec osvedčoval obavu, že exekúcia bude ohrozená. Preto má odvolací súd za to, že v danom prípade je osvedčený aj zákonný predpoklad na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, a to obava, že exekúcia bude ohrozená. Odvolací súd podotýka, že pre posúdenie tejto obavy nie je rozhodujúce, či uvedené skutočnosti, ktoré žalobca uvádza ako dôvody pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú nové, aktuálne, poprípade, že žalobca má iné právne možnosti a prostriedky, ktorými môže uplatňovať svoje práva. Zabezpečovacie opatrenie slúži aj na premostenie časového priestoru medzi judikovaním peňažnej pohľadávky a podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V čase judikovania pohľadávky by už mohlo byť totiž neskoro domáhať sa vydania zabezpečovacieho opatrenia. Preto aktivita, či pasivita strán sporu pred judikovaním pohľadávky nie je právne významná pre posúdenie obavy, či bude

potenciálna exekúcia ohrozená. Navyše zo správania žalovaného v tomto konaní nevyplynula snaha pohľadávku uhradiť v dohľadnej dobe, resp. vôbec neuviedol kedy a ako mieni uvedenú pohľadávku žalobcovi zaplatiť spolu s úrokom. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia možno odôvodniť minulým aj súčasným správaním žalovaného, tak ako na to správne poukázal žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu. Je teda irelevantné tvrdenie žalovaného, že žalobcom tvrdené dôvody sú staršieho dáta. Odvolací súd musí prisvedčiť žalobcovi, ktorý zostal v obave, či jeho pohľadávka bude vôbec v budúcnosti žalovaným uspokojená, keď od splatnosti pohľadávky ubehlo 2,5 roka, a žalovaný pohľadávku ani len čiastočne neplnil a naviac podal odvolanie voči zriadeniu záložného práva na nehnuteľnostiach. 14. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou žalovaného, že došlo k porušeniu zásady res iudica. Odvolací súd v tomto smere v podrobnostiach odkazuje na písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 03.05.2021 k odvolaniu žalovaného (bod I., II. vyjadrenia). Odvolací súd má v zhode so žalobcom za to, že Okresný súd Brezno rozhodoval o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré smerovalo k zriadeniu záložného práva na iný predmet záložného práva, a to na spoluvlastnícky podiel a taktiež je jednoznačne zrejmé, že posudzoval odlišné skutkové okolnosti ako Okresný súd Banská Bystrica a Krajský súd Banská Bystrica, na ktoré sa žalovaný odvoláva. 15. Námietka žalovaného, že vydaním dvoch samostatných rozhodnutí súdov, ktorým boli zriadené dve sudcovské záložné práva k tej istej pohľadávke, došlo k neprimeranému zásahu do práv žalovaného a k porušeniu práva na spravodlivý proces, nie je dôvodná. Žalobcovi nič nebráni v tom, aby sa mohol úspešne domáhať podaním návrhov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na základe rovnakých skutkových okolností, na zabezpečenie tej istej pohľadávky, a to voči rôznym nehnuteľnostiam, poprípade majetku žalovaného. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že sa jedná o vysokú pohľadávku - 75 000,- Eur, ktorú je spravidla možno ťažko zabezpečiť len jedným záložným právom. Naviac v tejto súvislosti žalovaný neuviedol žiadne skutkové okolnosti ohľadom neprimeraného zásahu do jeho práv. 16. Pokiaľ sa jedná o námietku pasívnej vecnej legitimácie, uvedená námietka nie je dôvodná. Na zriadenie záložného práva na spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, nie je potrebný súhlas ostatných spoluvlastníkov, keďže sa v danom prípade nejedná o prípad hospodárenia so spoločnou vecou podľa a záložné právo bolo zriadené len na spoluvlastnícky podiel žalovaného a nie na celú nehnuteľnosť. Záložné právo teda zaťažuje len žalovaného (jedného spoluvlastníka) a týka sa len jeho podielu. V danom prípade sa nejedná o nerozlučné ( ) ani o nútené spoločenstvo ( ). Z uvedeného dôvodu preto nemusia byť ostatní spoluvlastníci účastníkmi konania. 17. Zo strany žalobcu boli splnené všetky predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na základe čoho súd prvej inštancie správne rozhodol a zriadil záložné právo formou zabezpečovacieho opatrenia na návrh žalobcu. Nakoľko rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil, a to aj v závislom výroku o trovách konania vzhľadom na úspech žalobcu. 18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie), v nadväznosti na (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, prináleží mu náhrada trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. 19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).