Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/23/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Kataríny Radičovej, v právnom spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 279,88 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -52 zo dňa 28. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol o žalobe žalobcu na náhradu škody podľa tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 279,88 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 279,88 € od 27. 05. 2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške nároku bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (výrok II.).

2. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a , , , a , . 3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za nesporné, že sa dňa 03. 02. 2023 o 13:30 hod. stala v Žiline dopravná nehoda, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla značky VW PASSAT, EČV: A. XXXXX, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený B. B.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla Ford Focus, EČV: B. XXXXX, v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovanej. V dôsledku dopravnej nehody bol poškodený nútený, za účelom zabezpečenia svojich potrieb, zapožičať si vozidlo u žalobcu, konkrétne vozidlo značky NISSAN QASHQAI, EČV: BL XXXXX, kedy prenájom vozidla trval 18 dní, a to od 11. 04. 2023 do 28. 04. 2023. Za nájom vozidla žalobca vyúčtoval poškodenému faktúrou č. 230257 zo dňa 27. 04. 2023, splatnou dňa 12. 05. 2023 sumu 1 259,93 €. Poškodený následne postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 04. 2023. 4. Súd prvej inštancie mal za to, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 04. 2023, uzavretej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným

B. B. ako postupcom, kedy došlo k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky vo výške 1 259,93 € z titulu nároku poškodeného voči poisťovni na náhradu účelne vynaložených nákladov na nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 03. 02. 2023. Vzájomné nároky zmluvných strán na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa vzájomne započítali, čím došlo k zániku dvoch vzájomne existujúcich a platných pohľadávok, a to pohľadávky postupníka – žalobcu a zároveň prenajímateľa, ktorý mal v čase uzavretia zmluvy existujúcu pohľadávku voči poškodenému z titulu neuhradenej faktúry na základe zmluvy o nájme motorového vozidla vo výške 1 259,93 € s existujúcou pohľadávkou poškodeného na zaplatenie odplaty vo výške 1 259,31 €. Podľa súdu prvej inštancie mohla byť pohľadávka poškodeného predmetom postúpenia, pretože bol postúpený nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok škodovej udalosti. Nie je totiž žiadna pochybnosť o tom, že stret vozidiel pri uvedenej škodovej udalosti bol skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku vzniku škody spočívajúcej v nákladoch na náhradné vozidlo. Postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Identifikovaná pohľadávka bola existujúca, vyjadrená určito a bez pochybností bola identifikovateľná. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s námietkou žalovanej v otázke neplatnosti zmluvy o postúpení z dôvodu absencie identifikačného údaju poškodeného. Zmluvu o postúpení pohľadávky na strane postupcu uzavrel B. B., bytom C. D., ktorý zároveň zmluvu o postúpení pohľadávky podpísal, ktorá skutočnosť nebola sporná. 5. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná uhradila poškodenému sumu 979,95 €, a to nájomné za obdobie 14 dní, keď mala za to, že sa jedná o primeranú dobu na zapožičanie náhradného vozidla, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že takémuto tvrdeniu žalovanej nie je možné priznať právo. Z vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplýva, že po celú dobu, kedy bolo poškodené vozidlo v oprave, si poškodený prenajal náhradné vozidlo. Súd prvej inštancie mal za to, že za dobu, pokiaľ svoje vlastné vozidlo nemohol používať (v dôsledku poškodenia vozidla klientom žalovanej), mal právo na prenájom náhradného vozidla. Pokiaľ prenájom auta trval rovnaký časový úsek ako trvala oprava poškodeného motorového vozidla, išlo o náklady za prenájom náhradného vozidla účelne vynaložené. Poškodený nemal nijakú možnosť ovplyvniť konanie autorizovaného autoservisu, v ktorom bola vykonávaná oprava jeho poškodeného vozidla, preto nemôže znášať následky neopravenia vozidla v skoršom čase (technicky eventuálne možnom), keď dokonca v konaní ani nebolo preukázané, že by autoservis GALIMEX s.r.o. pracovisko Žilina, malo reálne možnosti poškodené vozidlo opraviť v lehote kratšej ako 18 dní. Tvrdenia žalovanej o tom, že na strane autoservisu dochádzalo k neúmernému navyšovaniu doby opravy v konaní, zostali iba v rovine nepreukázaných skutkových tvrdení. Pokiaľ žalovaná nesúhlasila so zvoleným postupom pri oprave či konečnej dĺžke opravy, neprimeranosť jej trvania alebo údajná nečinnosť autoservisu mali byť z jej strany zohľadnené a namietané priamo voči autoservisu pri poskytovaní poistného plnenia za opravu, keďže je zmluvným autoservisom žalovanej. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. 6. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobe ako dôvodnej vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa (ďalej len „“) a žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 7. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná z dôvodov podľa , , a odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zmeny, spočívajúcej v zamietnutí žaloby v celom rozsahu, alternatívne zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. Žalovaná v odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie, ktorý mal za to, že v konaní je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Mala za to, že napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa aktívnej legitimácie žalobcu vykazuje znaky závažnej meritórnej (hmotnoprávnej) svojvôle, a to vo vzťahu k a , čím došlo zo strany súdu prvej inštancie aj k porušenia jej práva na spravodlivý proces. 9. Podľa žalovanej pred uzavretím Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 04. 2023 neboli naplnené zákonné podmienky vyplývajúce z , za splnenia ktorých mohlo dôjsť k vzniku nároku poškodeného voči žalovanej ako poisťovateľovi na výplatu poistného plnenia z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom motorového vozidla vo výške 1 259,93 €. Z uvedeného dôvodu poľa žalovanej nie je daná ani jej pasívna legitimácia.

Ďalej mala žalovaná za to, že akýkoľvek nárok poškodeného na náhradu škody voči poisťovateľovi má charakter tzv. mimozmluvného záväzku, na ktorého vznik musia byť splnené zákonné podmienky uvedené v Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28. 02. 2023, Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 18. 12. 2018, ako aj na pojem skutočná škoda. Keďže z jednotlivých dôkazov je zrejmé, že poškodený ako nájomca faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi nikdy riadne neuhradil, neexistovala na strane poškodeného v čase podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky žiadna škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Poškodený teda nemohol mať pred uzavretím Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 04. 2023 voči žalovanej žiadnu peňažnú pohľadávku spočívajúcu v nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného motorového vozidla. 10. Žalovaná namietala i bod 27. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nakoľko za skutočnú škodu možno v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21. 12. 2009 považovať len takú ujmu, ktorá sa v rozhodnom čase už aj reálne prejavila v majetkovej sfére poškodeného subjektu a nie škodu, ktorá je v rozhodnom čase len hypotetická, s neistou možnosťou jej vzniku niekedy v budúcnosti. Vzhľadom na uvedené mala žalovaná za to, že v rámci bodu 4. zmluvy o postúpení pohľadávky nemohla byť medzi žalobcom a poškodeným ani platne dojednaná odplata za postúpenie pohľadávky vo výške 1 259,93 €, a teda pohľadávka poškodeného voči žalobcovi na odplatu za postúpenie nebola ani započítateľná. Žalovaná tu poukázala na to, že aj keby došlo k platnému započítaniu pohľadávok, tak v dôsledku právneho úkonu započítania podľa bodu 5. zmluvy by poškodenému nikdy nemohla vzniknúť žiadna skutočná škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, nakoľko právny úkon započítania je len právny konštrukt, pri ktorom k žiadnemu skutočnému plneniu, a teda ani ku skutočnému zmenšeniu majetku poškodeného, nedochádza pričom sa jedná len o ekvivalentný právny úkon. Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 04. 2023 preto možno podľa žalovanej považovať za absolútne neplatný právny úkon. 11. Žalovaná ďalej nesúhlasila s bodom 32. napadnutého rozhodnutia, kedy poukázala na to, že počas konania rozporovala celkovú dobu opravy poškodeného vozidla, a to najmä s poukazom na čistý čas opravy vyplývajúci z faktúry za opravu havarovaného vozidla, ako aj s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 11. 05. 2023, a preto došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu. Bolo preto na žalobcovi, aby riadne zdokladoval, prečo oprava vozidla mala trvať 18 dní. Nesúhlasila preto s tým, že by vo vzťahu ku svojim skutkovým tvrdeniam ohľadne neúčelnosti nájmu neprodukovala žiadne dôkazy, nakoľko poukazovala práve na faktúru za opravu a oznámenie o poistnom plnení. Okrem uvedeného z faktúry vyplýva, že čistý čas opravy poškodeného vozidla bol 5,6 hod., a preto bolo na žalobcovi, aby riadne preukázal, prečo sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v autoservise až 18 dní. 12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 13. Žalobca považoval právne posúdenie a odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za zrozumiteľné a správne, poukazujúc pritom na rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 25. 04. 2019 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 13. 06. 2019. Poukázal na ust. , z ktorého podľa neho nevyplýva, že nároky musia byť najprv uplatnené a preukázané priamo poškodeným u poisťovne vinníka. Nárok na náhradu škody, t. j. na náhradu všetkých nákladov spojených s odstraňovaním následkov dopravnej nehody podľa , patril poškodenému voči poisťovateľovi od času poistnej udalosti. Od uvedeného momentu vznikol záväzkový vzťah medzi poškodeným a poisťovateľom na náhradu škody vyplývajúci zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, v rámci ktorého vzťahu už bol ustaľovaný len rozsah škody, ktorá má byť poškodenému nahradená, a ktorý nárok bolo povinné preukázať, tak v zmysle , ako aj Postúpením pohľadávky z poškodeného na žalobcu prešli na žalobcu práva a povinnosti poškodeného, teda aj právo domáhať sa nároku na náhradu škody. 14. Pokiaľ ide o skutočnú škodu, poukázal na to, že súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov vynaložených v súvislosti so vznikom alebo zabezpečením škody. Je nesporné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovanej. Predmetom sporu je teda skutočná škoda podľa , t. j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného vozidla. Žalobca mal za to, že neexistuje rozdiel v tom, či poškodený uhradí žalobcovi v

hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie pohľadávky späť poškodenému, alebo sa toto zrealizuje vzájomným zápočtom. I v zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -186 zo dňa 25. 06. 2019 je zrejmé, že uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu. Podľa žalobcu rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. nie je možné aplikovať na predmetnú vec, keďže uplatňovaný nárok žalobcom – teda škoda vyplývajúca z prenájmu náhradného vozidla reálne vznikla a nie, že by mala vzniknúť do budúcnosti. Z judikatúry okresných či krajských súdov jednoznačne vyplýva, že započítanie pohľadávok sa považuje za legálny spôsob zániku pohľadávky, ktorý nahrádza plnenie. K úhrade nájomného poškodeným voči žalobcovi došlo formou započítania, čo predstavuje jeden zo spôsobov zániku záväzku, resp. jeden zo spôsobov úhrady peňažnej pohľadávky. Takýmto spôsobom bol preukázaný vznik a existencia škody na strane poškodeného subjektu, keď zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že sa vzájomné nároky žalobcu a poškodeného, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, navzájom započítavajú. Započítaním došlo k zmene majetkových pomerov na strane poškodeného v podobe straty jeho pohľadávky na poistné plnenie voči žalovanej, a teda ku vzniku škody v rozsahu zodpovedajúcom postupovanej pohľadávke na poistné plnenie. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry, nespôsobuje rozpor s ust. či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky neodporuje zákonu. 15. Ďalej žalobca poukázal na to, že bolo na žalovanej, aby preukázala, že oprava mala byť vykonávaná kratšie, ako v skutočnosti bola. Žalovaná však uvedené neučinila, a preto jej obrana ostala len v rovine nepreukázaných tvrdení. V dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovanej nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si zapožičať náhradné vozidlo po dobu jeho opravy, čo považuje žalobca za preukázané v rámci jeho dôkaznej povinnosti. Náhradu nákladov vynaložených poškodeným účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou – dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený, právny predchodca žalobcu. Počas opravy poškodeného vozidla bol poškodený nútený si riešiť túto situáciu zabezpečením si náhradného vozidla, ktoré náklady s tým vzniknuté v tomto konaní žalobca riadne preukázal a mal za to, že tým uniesol dôkazné bremeno žalovaného nároku. 16. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvala na námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako aj predchádzajúcej argumentácii. Navyše uviedla, že z vyjadrenia samotného žalobcu vyplýva, že právnym dôvodom vzniku škody v súvislosti s prenájmom motorového vozidla mala byť samotná Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 04. 2023, čo samo o sebe vylučuje, že žalobca pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky za poškodeného u nej uplatnil a preukázal, že poškodenému mala v súvislosti s prenájmom vozidla vzniknúť škoda vo výške 1 259,93 €. Mala za to, že zmluva o postúpení pohľadávky nemôže byť originárnym právnym dôvodom vzniku pohľadávky, ktorá ňou má byť postupovaná. Žalobca si tak podľa žalovanej nesprávne zamieňa postúpenie pohľadávky s akousi univerzálnou sukcesiou, na základe ktorej by mal vstúpiť do všetkých práv a povinností poškodeného. Ďalej uviedla, že je na slobodnej vôli poškodeného, či si vôbec náhradné vozidlo počas doby opravy jeho havarovaného vozidla prenajme, a ak áno, tak škoda vzniká až zaplatením nájomného. Žalovaná mala preto za to, že argumentácia žalobcu o tom, že od času poistnej udalosti mal medzi poškodeným a žalovanou ako poisťovateľom vzniknúť záväzkový vzťah na náhradu škody vyplývajúci zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je v rozpore so zákonnou právnou úpravou, ale i so závermi rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Pokiaľ ide o posúdenie nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla, poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -34 zo dňa 16. 02. 2023. 17. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrval na predchádzajúcich tvrdeniach. K otázke aktívnej vecnej legitimácie poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 01. 08. 2019, rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 19. 09. 2019 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 25. 06. 2019. Pokiaľ ide o námietky žalovanej, tieto považoval za nedôvodné. 18. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, z úradnej povinnosti prihliadajúc zároveň na vady týkajúce sa procesných podmienok (, ) a, vyhodnotiac odvolanie

žalovanej ako nedôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil. 19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalovanej, vyjadrenia žalobcu a obsahu spisu, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, spôsobom zodpovedajúcim kontradiktórnej povahe konania, z vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne i správne právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. , preto odvolací súd podľa , konštatujúc správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje. 20. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie v konaní vyplýva, že dňa 03. 02. 2023 došlo k dopravnej nehode v Žiline, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného VW PASSAT, EČV: A. XXXXX, a to prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovanej. Poškodený si dal motorové vozidlo opraviť v autoservise, pričom počas doby opravy uzavrel dňa 11. 04. 2023 so žalobcom ako prenajímateľom Zmluvu o prenájme č. 228/607, ktorej predmetom bol nájom osobného motorového vozidla. Nájom motorového vozidla skončil dňa 28. 04. 2023, kedy bolo opravené motorové vozidlo odovzdané poškodenému. Poškodený tak náhradné motorové vozidlo užíval od 11. 04. 2023 do 28. 04. 2023, t. j. po dobu 18 dní, ktoré užívanie mu bolo vyúčtované faktúrou č. 230257 zo dňa 27. 04. 2023 v sume 1 259,93 €. Následne bola medzi poškodeným a žalobcom uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 04. 2023, ktorou poškodený previedol pohľadávku vo výške 1 259,93 € na žalobcu za odplatu 1 259,93 €. Zmluvné strany si zároveň dohodli, že si vzájomné nároky započítajú.

21. Žalovaná v odvolaní primárne namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, majúc za to, že pred uzavretím Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 04. 2023 neboli naplnené zákonné podmienky vyplývajúce z , nakoľko poškodený nepreukázal, že by mu v súvislosti s nájmom náhradného vozidla vznikla skutočná škoda (keďže uvedenú sumu nezaplatil), ktorú by si mohol voči žalovanej uplatniť a platne postúpiť na žalobcu. Odvolací súd sa s predmetným názorom žalovanej nestotožnil, nakoľko úhradu nájomného možno považovať za škodu, na zaplatenie ktorej poškodenému vznikol nárok v zmysle , a ktorú si mohol voči žalovanej ako poisťovateľovi uplatniť priamo. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. Na základe tak vznikol záväzkovo-právny vzťah medzi poškodeným a žalovanou, kde na jednej strane vystupuje poisťovateľ ako subjekt povinný poskytnúť plnenie a poškodený ako subjekt oprávnený na prijatie takéhoto plnenia. Táto pohľadávka je spôsobilá byť predmetom postúpenia v zmysle . Prípady, kedy pohľadávka nie je spôsobilá na postúpenie upravuje ust. , pričom v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by tu existovali takéto zákonné dôvody vylučujúce postúpenie.

22. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že poškodený uhradil žalobcovi nájomné za prenájom dopravného prostriedku na základe zmluvy č. 228/604 zo dňa 11. 04. 2023 formou započítania, čo je jeden zo zákonných spôsobov zániku záväzku, resp. spôsobov úhrady podľa v spojení s . Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovanej, že z dôvodu neuhradenia faktúry za nájom motorového vozidla poškodeným pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky nedošlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére poškodeného. Podľa odvolacieho súdu neexistuje rozdiel v tom, či poškodený zaplatí faktúru a bezodkladne na to mu bude zo strany žalobcu zaplatená úhrada za postúpenie pohľadávky, alebo či zmluvné strany využijú inštitút započítania, ktorý slúži práve pre takéto prípady. V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, sa navzájom započítajú. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V zmysle a nasl. môže byť postúpená iba existujúca pohľadávka, a to aj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka,

pokiaľ je určitá, identifikovateľná. Zmluva o postúpení pohľadávky zahŕňa úhradu faktúry a zároveň postúpenie pohľadávky poškodeného voči žalovanej. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanej tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávky tak nie je v rozpore s ust. a , a teda sa nejedná ani o absolútne neplatný právny úkon. Žalobca sa na základe zmluvy uzatvorenej s poškodeným stal aktívne vecne legitimovanou osobou na uplatňovanie nároku na náhradu škody.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval námietky žalovanej vytýkajúce súdu prvej inštancie nesprávne posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za nedôvodné. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že na žalobcu bola platne postúpená pohľadávka poškodeného voči žalovanej v sume 1 259,93 € za prenájom náhradného vozidla, ktorá predstavuje nárok poškodeného na náhradu škody, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 04. 2023, v zmysle ktorej došlo k platnému započítaniu vzájomných pohľadávok. 24. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku žalovanej týkajúcu sa neúčelnosti nájmu motorového vozidla. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, má za to, že žalobca listinami priloženými k žalobe preukázal skutočnosť, že oprava poškodeného vozidla, a teda aj účelne vynaložené náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla, boli dôvodné počas zotrvania motorového vozidla v autoservise, t. j. odo dňa odovzdania motorového vozidla autoservisu na opravu (11. 04. 2023) do odovzdania opraveného motorového vozidla poškodenému autoservisom (28. 04. 2023). V tejto súvislosti odvolací súd primárne poukazuje na účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ako ho prezumuje , ktorým je poskytnutie právnej ochrany poškodenému pred škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu, a teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla nielen vo sfére materiálnej ujmy, vychádzajúc z ust. a , ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. Ústavný súd Slovenskej republiky sa v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 06. 08. 2025 venoval posúdeniu primeranosti doby nájmu náhradného vozidla, kedy v zhode s rozhodnutím sp. zn. zaujal stanovisko, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa , resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. Z uvedeného rozhodnutia možno tiež vyvodiť, že účel náhradného motorového vozidla a účelnosť a primeranosť nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla je previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla. 25. V konaní bolo nesporným, že sa vozidlo poškodeného z dôvodu škodovej udalosti nachádzalo za účelom opravy v autoservise od 11. 04. 2023 do 28. 04. 2023, kedy poisťovňa ukončila šetrenie poistnej udalosti a poskytla poistné plnenie na účet autoservisu (Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 28. 04. 2023). Po uvedenú dobu trval i nájom motorového vozidla poškodeným, a preto má odvolací súd za to, že sa jedná o dobu, počas ktorej poškodený nemohol z dôvodu dopravnej nehody vozidlom škodcu užívať svoje motorové vozidlo. Náklady na prenájom vozidla počas opravy motorového vozidla tak možno považovať za oprávnené a vynaložené v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovanej o presune dôkazného bremena na žalobcu z dôvodu, že žalovaná mala spochybniť dĺžku opravy motorového vozidla. Žalovaná v konaní nepredložila žiadny relevantný dôkaz, ktorým by preukazovala, resp. aspoň spochybnila dĺžku opravy motorového vozidla a jeho potrebu zotrvať v autoservise po dobu kratšiu ako 18 dní. Takýmto dôkazom v žiadnom prípade nie je len

samotný poukaz žalovanej na čistý čas opravy uvedený vo faktúre a na Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 28. 04. 2023 a tam uvedené dôvody krátenia poistného plnenia. Odvolací súd má za to, že časové trvanie vykonania jednotlivých čiastkových opravných prác na poškodenom vozidle nemožno stotožniť s nevyhnutnosťou ponechania poškodeného motorového vozidla za účelom jeho komplexnej opravy v servise. Trvanie opravy môže byť v každom individuálnom prípade podmienené ďalšími okolnosťami, z ktorých niektoré sú dané objektívne a nemožno ich ovplyvniť (napr. dni pracovného voľna, nedostupnosť náhradných dielov, vyťaženosť prevádzok, počet zamestnancov). Žalovaná vo svojej obrane pred súdom prvej inštancie, a ani v samotnom odvolaní, pritom neuviedla konkrétne individuálne okolnosti, ktoré by mohli spochybniť dĺžku trvania opravy motorového vozidla poškodeného. Pokiaľ žalovaná poukazovala na dôvody krátenia uvedené v oznámení o poistnom plnení, tieto neboli dostatočne skutkovo vymedzené a ani podložené dôkazmi preukazujúcimi oprávnenosť krátenia plnenia. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd plne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná v konaní neuniesla dôkazne bremeno na preukázanie ňou tvrdenej účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla v nižšom rozsahu, ako bol uplatnený žalobcom.

26. Vychádzajúc z uvedených skutočností a záverov, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , . Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ). 28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )