Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-14-2026.pdf
PDF · 72.74 KB
Case nature
Subarea
6Tos/14/2026
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka, PhD. a sudcov Mgr. Petra Lengyela a JUDr. Mateja Čintalu, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. júla 2026, v trestnej veci proti odsúdenému A. B., vedenej pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. e) Tr.zák. (účinného od 06.08.2024) o sťažnosti odsúdeného a zúčastnenej osoby C. B. proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 1T/1/2024 z 26.1.2026, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr.por. z r u š u j e napadnuté uznesenie a ukladá súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Spišská Nová Ves v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.X.XXXX v B., trvale bytom D. XXX, vedenej pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. e) Tr.zák. (účinného od 06.08.2024), uznesením sp.zn. 1T/1/2024 z 26.1.2026 rozhodol tak, že Podľa § 83 ods. 1 písm. c) Tr.zák. zhabáva vec - zaistené finančné prostriedky v sume 33.355,-€ (tridsaťtritisíctristopäťdesiatpäť Eur). Podľa § 83 ods. 2 Tr.zák. vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát.
Proti označenému uzneseniu podali odsúdený A. B. a zúčastnená osoba C. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, v zákonom ustanovenej lehote (do zápisnice o verejnom zasadnutí okresného súdu) sťažnosť, ktorú odôvodnili prostredníctvom obhajkyne v podstate tým, že zaistené finančné prostriedky, o ktorých zhabaní prvostupňový súd napadnutým uznesením rozhodol, nemohli pochádzať z trestnej činnosti odsúdeného A. B., keďže samotný okresný súd už v rozsudku, ktorým odsúdeného uznal za vinného (z drogovej trestnej činnosti, pozn.) konštatoval, že predmetné peniaze nepatrili odsúdenému (súd mu ani neuložil trest prepadnutia veci, predmetných peňazí), a preto, keďže nie sú výnosom z trestnej činnosti, ich nebolo možné ani postihnúť zhabaním. Sťažovatelia zároveň poukazovali na to, že v celom priebehu trestného konania preukazovali, že dotknuté financie pochádzali od rodinných príslušníkov zúčastnenej osoby, C. B., ktorí jej ich posielali zo zahraničia. Na základe týchto skutočností sťažovatelia navrhujú, aby nadriadený súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného a zúčastnenej osoby je vo svojich dôsledkoch dôvodná.
Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol o zhabaní zaistených finančných prostriedkov v sume 33.355 eur podľa § 83 ods. 1 písm. c) Tr.zák., v zmysle ktorého ak nebol uložený trest prepadnutia
veci uvedenej v § 60 ods. 1, súd uloží zhabanie veci, ak nepatrí páchateľovi a je výnosom z trestnej činnosti. Okresný súd však svoje rozhodnutie v posudzovanej veci odôvodnil na jednej strane tým, že predmetné finančné prostriedky sú výnosom z trestnej činnosti odsúdeného A. B., zo spáchania ktorej bol právoplatne uznaný za vinného rozsudkom okresného súdu sp.zn. 1T/1/2024 z 20.11.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6To/32/2025 z 24.04.2025 [zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. e) Tr.zák. účinného od 06.08.2024, pozn.], ale na druhej strane zároveň (aj) tým, že vykonaným dokazovaním neboli preukázané tvrdenia odsúdeného a zúčastnených osôb (vrátane C. B.), že tieto peniaze pochádzali od rodinných príslušníkov zúčastnených osôb (a teda nesúviseli s odsúdenou trestnou činnosťou A. B. a nepatrili mu).
Vychádzajúc z uvedeného krajský súd konštatuje, že z odôvodnenia samotného napadnutého uznesenia okresného súdu možno vyvodiť, že neboli splnené zákonné podmienky na zhabanie veci (peňažných prostriedkov) podľa § 83 ods. 1 písm. c) Tr.zák., keďže podľa prvostupňového súdu tieto boli výnosom z trestnej činnosti odsúdeného a zároveň nepatrili inej osobe než odsúdenému. V takom prípade však bolo potrebné odsúdenému v meritórnom rozhodnutí (rozsudku) uložiť trest prepadnutia veci (predmetnej hotovosti) podľa § 60 ods. 1 písm. c) Tr.zák. Skutočnosť, že okresný súd si rozhodnutie o zhabaní veci vyhradil na verejné zasadnutie po právoplatnosti rozsudku, čím bola eliminovaná možnosť uloženia trestu prepadnutia veci, nemôže založiť dôvod na uloženie zhabania veci bez splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok na vydanie takého rozhodnutia.
V nadväznosti na uvedené sťažnostný súd poukazuje na to, že prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia (a ani v odsudzujúcom rozsudku) žiadnym spôsobom neobjasnil, komu, ak nie odsúdenému, predmetné peňažné prostriedky patrili, konštatoval len to, že išlo o výnos z trestnej činnosti odsúdeného a zároveň, že neobstojí argumentácia odsúdeného a zúčastnených osôb, že tieto peniaze nepochádzali z trestnej činnosti odsúdeného. Z argumentácie prvostupňového súdu v napadnutom uznesení pritom možno (paradoxne, keďže rozhodnutie o nich si podľa rozsudku vyhradil z dôvodu, že „z vykonaného dokazovania vyplynulo, že finančné prostriedky v sume 35.055 eur nepatrili obžalovanému ...") vyvodiť, že inkriminované peniaze podľa neho patrili odsúdenému, čomu nasvedčuje aj výslovná formulácia v odôvodnení napadnutého uznesenia „...časť zaistených peňažných prostriedkov v sume 33.355 eur, o nej súd rozhodol tak, že sa zhabáva vec postupom podľa § 83 ods. 1 písm. c/ Tr.zák., pretože odsúdenému A. B. nebol uložený trest prepadnutia veci uvedený v § 60 ods. 1 Tr.zák., ale časť zaistených peňažných prostriedkov, bola výnosom z trestnej činnosti, pre ktorú bol právoplatne odsúdený“. V takom prípade však nebolo možné uložiť ochranné opatrenie zhabania veci, keďže na to nebola splnená zákonná podmienka spočívajúca v tom, že ide o výnos z trestnej činnosti, ktorý nepatrí páchateľovi.
Za daných okolností by tak zhabanie veci podľa krajského súdu prichádzalo do úvahy len v prípade, ak by bolo preukázané, že predmetné finančné prostriedky boli výnosom z trestnej činnosti odsúdeného, ten ich však ako také odovzdával na vlastné použitie zúčastneným osobám (svojej družke E. B., prípadne jej matke C. B. alebo inej osobe), ktorým by v takom prípade „patrili“ tak, ako to predpokladá ustanovenie § 83 ods. 1 písm. c) Tr.zák. Z okolností posudzovanej veci sa však ako pravdepodobnejšie javí, že dotknuté peňažné prostriedky si odsúdený (ako vlastné) uchovával v obydlí jeho družky, resp. jej matky, čomu nasvedčuje aj to, že kľúč od trezora, v ktorom boli peniaze zaistené, bol vydaný práve odsúdeným (pri jeho osobnej prehliadke), a teda peniaze boli (stále) v jeho dispozícii (patrili mu), pričom navyše podľa príkazu na vykonanie domovej prehliadky v predmetnom obydlí (v ktorom bol nájdený trezor s peniazmi) mal v tom čase odsúdený B. bývať spolu so svojou družkou (čo tiež naznačuje, že si tam peniaze uchovával).
Nad rámec už uvedeného krajský súd poukazuje aj na to, že z napadnutého uznesenia, ani v spojení s odsudzujúcim rozsudkom, žiadnym spôsobom (napr. porovnaním s legálnym príjmom odsúdeného, príp. poukazom na jeho absenciu) nevyplýva, na základe akých skutočností okresný súd dospel k záveru, že celá zvyšná zaistená suma 33.355 eur (t.j. po odrátaní sumy 1.700 eur z celkovej zaistenej sumy 35.055 eur, o ktorej súd uznesením z 26.01.2026 rozhodol, že sa podľa § 97 ods. 1 Tr.por. vracia družke odsúdeného, E. B., keďže išlo o jej vlastné prostriedky pochádzajúce zo štátnych dávok resp. príspevkov) pochádza z trestnej činnosti odsúdeného A. B., zo spáchania ktorej bol uznaný za vinného právoplatným rozsudkom z 20.11.2024. Ani v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku sa pritom neuvádza, že predmetná (konkrétna) suma bola výnosom z (konkrétnej) trestnej činnosti odsúdeného,
zo spáchania ktorej bol uznaný za vinného. Konštatovanie prvostupňového súdu vychádzajúce z vykonaného dokazovania, že predmetná suma peňazí nepochádzala z externých zdrojov (nesúvisiacich s trestnou činnosťou) tak, ako tvrdili odsúdení a zúčastnené osoby, samo osebe nepostačuje na záver o tom, že táto suma (v celom svojom konkrétnom rozsahu) bola výnosom z trestnej činnosti, za ktorú bol A. B. odsúdený.
Na základe uvedených skutočností krajský súd, v podstate z dôvodu nesúladu výroku napadnutého uznesenia s jeho odôvodnením, napadnuté uznesenie prvostupňového súdu ako nezákonné podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr.por. zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Úlohou okresného súdu po vrátení veci bude jej opätovné posúdenie tak, aby (aj po prípadnom doplnení dokazovania) výrok rozhodnutia a jeho odôvodnenie boli vo vzájomnom súlade, teda aby z odôvodnenia rozhodnutia (po právnej i skutkovej stránke) jednoznačne a zrozumiteľne vyplývalo, prečo súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.