Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/73/2024

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slovinského a sudcov JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Martina Kurečka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. augusta 2024, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3 Tr. zák. a iné, o sťažnosti prokurátora okresnej prokuratúry proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 31.07.2024, sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa , vyhovel žiadosti obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX a prepustil obžalovaného z väzby ihneď na slobodu pri existencii väzobného dôvodu podľa

Podľa prijal písomný sľub obžalovaného A. B. k nahradeniu väzby.

Podľa uložil nad obžalovaným dohľad probačného a mediačného úradníka.

Podľa uložil obžalovanému povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie každú zmenu miesta pobytu.

Podľa uložil obžalovanému zákaz vycestovania do zahraničia.

Podľa uložil obžalovanému povinnosť dostaviť sa pred probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Spišská Nová Ves do 2 pracovných dní od prepustenia z väzby a pravidelne raz za jeden kalendárny týždeň sa dostaviť pred probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Spišská Nová Ves.

Podľa uložil obžalovanému zákaz požívania omamných a psychotropných látok.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil sťažnosť prokurátor okresnej prokuratúry, a to ústne do zápisnice o výsluchu obžalovaného, ktorú bližšie písomne odôvodnil podaním zo dňa 08.08.2024, doručeným krajskému súdu dňa 12.08.2024, v ktorej uviedol, že s rozhodnutím súdu sa nestotožňuje, pretože má za to, že prijatie sľubu obžalovaného a uloženie dohľadu probačného a mediačného úradníka nad obžalovaným za súčasného uloženia vyššie označených obmedzení a povinností nie sú dostatočné, vzhľadom na charakter a povahu trestnej činnosti, ako aj osobu obžalovaného.

Má za to, že už samotná povaha skutku a charakter drogovej trestnej činnosti bránia nahradeniu dôvodov väzby v zmysle , vrátane možnosti uloženia primeraných

obmedzení a povinnosti v rozsahu ustanovenia , , pretože tieto inštitúty náhrady väzby nepredstavujú u osoby obžalovaného dostatočnú záruku tzv. preventívnej väzby. Z doposiaľ vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že v konaní obžalovaného nejde o jednorazovú záležitosť, ale dlhšie obdobie páchanú trestnú činnosť.

Čo sa týka osoby obžalovaného, poukazujúc na jeho trestnú minulosť, možno konštatovať, že predchádzajúce odsúdenia nemali na obžalovaného dostatočný prevýchovný účel.

S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Košiciach napadnuté uznesenie zrušil a obžalovaného ponechal vo väzbe.

Krajský súd podľa preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry nie je dôvodná.

Po preskúmaní veci krajský súd zistil, že obvinený bol vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 03.07.2023, sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.07.2023, sp. zn. z dôvodov uvedených v a jeho väzba začala plynúť dňa 01.07.2023 o 01.15 hod. a vykonáva sa v ÚVV v Košiciach.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podal na obvineného dňa 03.01.2024 obžalobu pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3 Tr. zák. a pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) a písm. d) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Tr. zák.

O väzbe bolo naposledy rozhodnuté obligatórne po podaní obžaloby uznesením zo dňa 09.01.2024, sp. zn. tak, že súd ponechal obvineného A. B. vo väzbe pri existencii väzobného dôvodu podľa V rámci sťažnostného konania rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 26.01.2024, sp. zn. tak, že zamietol sťažnosť obvineného A. B..

Na hlavnom pojednávaní dňa 07.05.2024 prokurátor v rámci prednesu obžaloby uviedol, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba na obvineného A. B. kvalifikuje ako iba jeden trestný čin, a to obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b), písm. d) Tr. zák.

V napadnutom uznesení okresný súd svoje rozhodnutie dôvodil hlavne tým, že síce dôvod väzby u obžalovaného nepominul, ale v rámci dokazovania na hlavných pojednávaniach súd už vypočul obžalovaného, väčšinu navrhovaných svedkov a vykonal aj znalecké dokazovanie. Keďže väzba u obžalovaného plynie od 01.07.2023 a má trvať len nevyhnutý čas, mal za to, že ponúknutý písomný sľub obžalovaného zo dňa 31.07.2024 a dohľad probačného a mediačného úradníka sú dostatočnými inštitútmi nahradzujúcimi väzbu. To možno konštatovať aj napriek tomu, že obžalovaný bol doposiaľ 4-krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 16.05.2005, sp. zn. pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. a) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu do 27.08.2006, v ktorej sa osvedčil, a teda trestnej činnosti sa dopustil takmer pred 18 rokmi. Výpis z evidencie priestupkov u obžalovaného vykazuje vyšší počet postihnutí pre priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ale tieto priestupky majú iný charakter ako stíhaná trestná činnosť.

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť ďalšieho väzobného stíhania je uvedené potrebné posudzovať v každej veci individuálne s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Základným princípom je, že väzba má trvať len nevyhnutnú dobu. Obžalovaný je vo väzbe od 01.07.2023. Prípadným ďalším obmedzením osobnej slobody by došlo zo strany súdu k porušeniu práva obžalovaného na urýchlené a prednostné rozhodnutie o zákonnosti obmedzovania jeho osobnej slobody.

Aj podľa názoru krajského súdu by ďalšie držanie obžalovaného vo výkone väzby bolo v rozpore s účelom trestného konania, ako aj s aktuálnou rozhodovacou činnosťou ústavného súdu, kde tento apeluje na kontrolu len nevyhnutnej doby obmedzenia osobnej slobody.

Aj podľa rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva, keď uvádza, že pretrvávanie dôvodného podozrenia, že osoba, ktorá bola pozbavená slobody väzbou, spáchala trestný čin, je conditio sine qua non zákonnosti jej ďalšieho držania vo väzbe. Po uplynutí určitého času to však už nestačí, pričom keď má väzba trvať naďalej, musí pristúpiť iný významný a dostatočný („relevant and sufficient“) dôvod alebo dôvody a naviac musí byť preukázané, že kompetentné orgány postupujú vo veci s osobitnou starostlivosťou („special diligence“). Tento iný významný a dostatočný dôvod alebo dôvody krajský súd takisto ako prvostupňový súd nezistil.

Krajský súd sa dôvodmi napadnutého uznesenia okresného súdu stotožňuje a v podrobnostiach na neho odkazuje. skutočne neprikazuje držať obžalovaného vo väzbe až do právoplatného skončenia veci. Naopak v súdnom konaní súd musí neustále skúmať dôvodnosť väzobného stíhania obžalovaného tak, aby nedôvodným výkonom väzby nedošlo k porušeniu práva na osobnú slobodu stíhanej osoby. Až preskúmanie ďalšieho trvania väzby aj z pohľadu zásady zdržanlivosti a primeranosti môže viesť k otázke, do akej miery je potrebné trvať na väzobnom stíhaní obžalovaného. Súdna prax už vyslovila názor, že prípustnosť väzby je potrebné skúmať aj z hľadiska možných trestnoprávnych následkov, ktoré do istej miery možno rozumne predpokladať, že môžu postihnúť obžalovaného. Aj v takýchto prípadoch rozhodnutie o väzbe obžalovaného musí vychádzať z komplexného posúdenia všetkých podmienok väzby a skutočností, ktoré zakladajú materiálny dôvod väzby v súlade so spomenutými zásadami, ako aj v súlade s ochranou osobnej slobody jednotlivca tak, ako je vnímaná na úrovni ústavnoprávnej a medzinárodnoprávnej úrovni. Až po tomto posúdení je možné dospieť k relevantným záverom, ktoré môžu tvoriť podklad pre samotné rozhodnutie o väzbe.

Taktiež inštitút väzby ako výnimočného opatrenia predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov do základných ľudských práv a slobôd, ku ktorému dochádza v čase, kedy o vine obžalovaného nie je ešte právoplatne rozhodnuté, čím zároveň naráža na princíp prezumpcie neviny, čím má na obžalovaného i jeho blízke osoby závažný citeľný dopad, a preto je takého pozbavenie osobnej slobody prípustné iba tam, kde je to absolútne nevyhnutné a v súlade so zásadou proporcionality, primeranosti, fakultatívnosti a subsidiarity.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto krajský súd sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry ako nedôvodnú podľa zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.