Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_70C-19-2021.pdf
PDF · 100.75 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-70C/19/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobkyne: Ing. K. G., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom R. 7, R., právne zastúpená: NIKU & partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, proti žalovanému: Ing. G. G., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom H. XX, R., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovaný nemá voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 24.5.2021 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM, resp. do uzatvorenia Dohody strán sporu o vyporiadanie BSM zakáže žalovanému nakladať - najmä predať, darovať, iným spôsobom scudziť, a zaťažiť, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D., obec R., mestská časť D., okres R. V, ktoré sú evidované v Katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Bratislava na LV č. XXXX ako priestor č. XX - XXX, druh nebytového priestoru: XX (garáž) nachádzajúci sa 1. nadzemnom podlaží v bytovom dome H. XX, XX, súpisné číslo XXXX, vchod H. XX v R., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom k pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti XXXXX/XXXXXXX; a LV č. XXXX ako spoluvlastnícke podiely na zastavanom pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX o výmere XXXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo veľkosti XXXXXX/XXXXXXX a vo veľkosti XXXXX/ XXXXXXX.
2. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný sú rozvedení manželia. Ich manželstvo uzavreté dňa 21.6.2005 v Siene v Talianskej republike zaniklo jeho rozvodom, na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 17P/234/2016-637 zo dňa 11.10.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť v časti výroku o rozvode manželstva dňa 12.11.2018. Dňom uzavretia manželstva, t. j. dňom 21.6.2005, vzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej ako „BSM“). Dňom 12.11.2018 BSM so žalovaným zaniklo. BSM so žalovaným nebolo doposiaľ vyporiadané, ani dohodou, ani rozhodnutím súdu na návrh niektorého z manželov. Keďže od zániku BSM neuplynulo obdobie troch rokov, nedošlo k vyporiadaniu ani fikciou vyporiadania na základe zákonnej domnienky upravenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa niekoľkokrát prejavila vôľu zaniknuté BSM vyporiadať so žalovaným dohodou, avšak zo strany žalovaného nie je ochota sa na vyporiadaní dohodnúť. Na druhej strane je žalobkyňa zo strany žalovaného vo svojich právach k veciam v BSM obmedzovaná, keď žalovaný s týmito vecami nakladá bez jej súhlasu a vedomia. Žalobkyňa už opakovane zistila, že žalovaný bez jej vedomia a súhlasu scudzil hnuteľné veci v BSM, ktoré mal vo svojej dispozícii, predaj hnuteľných vecí jej zatajil a z ich predaja získané finančné prostriedky si ponechal pre vlastnú spotrebu. Tesne pred nadobudnutím právoplatnosti výroku rozsudku súdu o rozvode manželstva scudzil
žalovaný bez jej vedomia a súhlasu 637 kusov zamestnaneckých listinných/zaknihovaných akcií na meno/na doručiteľa, emitovaných spoločnosťou Air Liquide S. A., so sídlom 75 Quai d'Orsay, 75321 Paríž, Francúzska republika, identifikačné číslo akcionára 1256763 (ďalej len „akcie“), a to za kúpnu cenu v celkovej hodnote 70 000,- €. Rovnako tak žalovaný odpredal bez vedomia žalobkyne a súhlasu aj 50 kusov zlatých mincí „Wiener Philharmoniker“, každá o hmotnosti jednej trójskej unce, a to údajne za sumu 50 000,- €. To, že uvedené hnuteľné veci patria do masy zaniknutého BSM, potvrdil aj samotný žalovaný prostredníctvom písomnej komunikácie so žalobkyňou, a to v návrhu Dohody o vyporiadanie BSM manželov, ktorý bol súčasťou (prílohou) e-mailu zo dňa 9.11.2016. To, že žalovaný scudzil uvedené hnuteľné veci bez vedomia a súhlasu žalobkyne je zrejmé aj z obsahu zápisníc z pojednávaní v dňoch 18.1.2018 a 16.3.2018 konaných pred Okresným súdom Bratislava V v konaní o rozvod manželstva vedenom pod sp. zn. 17P/234/2016. Aktuálne žalovaný žalobkyňu oslovil s požiadavkou o prehlásenie trvalého pobytu ich spoločnej maloletej dcéry M. G., nar. XX.X.XXXX z adresy trvalého pobytu žalovaného (H. XX, R.), a to e-mailom zo dňa XX.X.XXXX. Žalovaný však neuviedol dôvod, pre ktorý si plánuje odhlásiť svoj trvalý pobyt z uvedenej adresy a pre ktorý požiadal o to, aby žalobkyňa odhlásila aj trvalý pobyt ich spoločnej maloletej dcéry.
3. Žalobkyňa sa dňa 20.5.2021 z verejne dostupnej internetovej stránky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky dozvedela, že na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom v L. nehnuteľnosti vedenom O. úradom R., katastrálny odbor pre katastrálne územie D., obec R., mestská časť D., okres R. V, na ktorom je evidovaný právny vzťah žalovaného (pod poradovým číslom XX a XX) k nehnuteľnosti - pozemok o rozlohe XXXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX, ktorého je žalovaný podielový spoluvlastník vo veľkosti XXXXXX/XXXXXXX a vo veľkosti XXXXX/XXXXXXX, je vyznačená plomba na základe V-XXXXX/XXXX a plomba vyznačená na základe V-XXXXX/XXXX. D. vzťah k stavbe evidovanej na pozemku XXXXX/XX je evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXX. Na základe vyznačenej plomby bolo žalobkyni zrejmé, že žalovaný nakladá s uvedenými nehnuteľnosťami s cieľom tieto scudziť pred procesom vyporiadania BSM.
4. V katastri nehnuteľnosti je síce zapísaný žalovaný ako výlučný vlastník spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti - pozemku, avšak žalobkyni nie je známe, ako sa žalovanému podarilo v minulosti zabezpečiť zápis o jeho výlučnom vlastníctve spoluvlastníckeho podielu k vyššie uvedenému zastavanému pozemku v katastri nehnuteľnosti napriek tomu, že v čase zápisu vlastníckeho práva žalovaného k uvedeným spoluvlastníckym podielom na zastavanom pozemku boli manželmi a spoločne nadobúdali majetok do BSM. Preto skutočnými spoluvlastníkmi predmetných spoluvlastníckych podielov k zastavanému pozemku sú obaja rozvedení manželia (žalobkyňa aj žalovaný), a to v podiele 1/1 a žalovaný nemôže tieto scudziť bez jej súhlasu. Keďže ich manželstvo bolo uzavreté dňa 21.6.2005 a zaniklo rozvodom až 12.11.2018, nie je právne možné, aby žalovaný nadobudol uvedené spoluvlastnícke podiely na zastavanom pozemku do svojho výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy na pozemok podľa V-XXX/XX zo dňa 28.2.2006, ako je uvedený titul nadobudnutia na liste vlastníctva č. XXXX pod údajmi o účastníkovi právneho vzťahu pod poradovým číslami XX a XX. O tom, že žalovaný si bol plne vedomý, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti - pozemok o rozlohe XXXX m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX, a to o veľkosti XXXXXX/XXXXXXX a o veľkosti XXXXX/XXXXXXX - patrí do zaniknutého BSM, svedčí aj samotný obsah návrhu Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, konkrétne v článku II., časť a) aktíva), v bode 1 (pozri znenie priloženého návrhu Dohody o vyporiadaní BSM). Žalovaný jednoznačne uskutočňuje právne úkony smerujúce k nakladaniu (scudzeniu) s nehnuteľným majetkom patriacim do masy zaniknutého BSM bez súhlasu a vedomia žalobkyne za účelom zredukovať masu zaniknutého BSM, znemožniť súdu v konaní o vyporiadanie zaniknutého BSM vykonať dôkazy a vyhnúť sa tak korektnému vyporiadaniu so žalobkyňou. Týmito krokmi zároveň žalovaný zasahuje do jej spoluvlastníckych práv k nehnuteľnostiam, pri ktorých je síce žalovaný evidovaný ako výlučný vlastník v katastri nehnuteľnosti, avšak v súlade s § 143 Občianskeho zákonníka je vylúčené, aby uvedené nehnuteľnosti nepatrili do BSM. S poukazom na § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tejto veci nejde o vybavovanie bežných vecí týkajúcich sa spoločných vecí manželov, resp. bývalých manželov, ale o nakladanie so spoločnou nehnuteľnou vecou, ktorá nie je bežnou vecou a žalovaný evidentne uskutočňuje také právne úkony, ktoré zasahujú do vlastníckeho práva žalobkyne, a s ktorými žalobkyňa nevyjadrila súhlas. Z tohto dôvodu prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. 3867 bez súhlasu žalobkyne napĺňa znaky neplatného právneho úkonu v zmysle § 40a a § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 532/2015, ako aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.: 5Co 238/2012-88 zo dňa 23.5.2013). Rovnako nesprávne
je zapísaný údaj o účastníkoch právneho vzťahu aj k ďalšej nehnuteľnosti, a to priestoru č. XX - XXX, druh nebytového priestoru: 12 (garáž) nachádzajúci sa 1. nadzemnom podlaží v bytovom dome H. XX, XX súpisné číslo XXXX vchod H. XX v R., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom k pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti XXXXX/XXXXXXX zapísané na LV č. XXXX, ktoré sú vedené v katastri nehnuteľností v prospech žalovaného (spoluvlastnícky podiel X/X), avšak boli nadobudnuté na základe L. zmluvy zo dňa 20.11.2013, ktorej vklad bol povolený na základe V-XXXXX/XX zo dňa 17.12.2013, teda počas manželstva a z uvedeného dôvodu je vylúčené, aby nepatrili do masy zaniknutého BSM napriek nesprávnemu zápisu v katastri nehnuteľnosti.
5. Žalobkyňa vzhľadom na už vyznačenú plombu na základe V-XXXXX/XXXX a plombu vyznačenú na základe V-XXXXX/XXXX na liste vlastníctva č. XXXX považovala vzniknutú situáciu za jednoznačne akútnu a tvrdila, že ide o existenciu naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným formou nariadeného neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP, keďže na jednej strane žalovaný scudzuje majetok patriaci aj do jej spoluvlastníctva, čím zasahuje do výkonu jej spoluvlastníckych práv, pritom zneužíva nesprávny formálny zápis v katastri nehnuteľnosti, no na druhej strane realizuje právne úkony, ktoré v konaní o vyporiadanie zaniknutého BSM zmaria možnosť vykonávať riadne dokazovanie, čím žalobkyni zhoršuje postavenie v budúcom konaní o vyporiadanie zaniknutého BSM, ktoré žalobkyňa vzhľadom na správanie žalovaného chce podá na tunajšom súde v priebehu 7 kalendárnych dní od podania tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V aktuálnej situácii, keď stále plynie zákonná 3-ročná lehota na vyporiadanie zaniknutého BSM, pričom medzi stranami evidentne nie je možné vyporiadať zaniknuté BSM dohodou, je nevyhnutné, aby pre účely dokazovania pred príslušným súdom bol zachovaný aktuálny skutkový a právny stav, keďže pri oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu vecí ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4 Cdo 205/2012 zo dňa 28.05.2013). Ak bude žalovaný bez súhlasu a vedomia žalobkyne pokračovať v nakladaní s hnuteľným či nehnuteľným majetkom patriacim do masy zaniknutého BSM, dokazovanie pred konajúcim súdom v právnej veci o vyporiadanie BSM bude jednoznačne ohrozené, nebude možné ani len oceniť hodnotu jednotlivých nehnuteľností, keďže znalci nebudú mať prístup k predmetom znaleckého oceňovania, čo zakladá jednoznačne dôvodnosť zásahu súdu do vzťahov strán sporu formou nariadeného neodkladného opatrenia Nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom.
6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a po preskúmaní a zhodnotení všetkých listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu dospel súd k záveru, že v konaní neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Účelom neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní je predovšetkým dosiahnutie okamžitej úpravy pomerov strán. Okrem riadne podaného návrhu spĺňajúceho všeobecné i osobitné náležitosti podania tohto druhu sú predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. V konaní musí byť aspoň osvedčená dôvodnosť a trvanie práva, resp. právneho vzťahu medzi stranami, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana. Ďalšou podmienkou je osvedčenie toho, že bez okamžitej úpravy pomeru strán by bolo právo strany ohrozené. Samotné navrhované neodkladné opatrenie musí predstavovať účinný prostriedok na dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorý pri zachovaní svojho účelu len v nevyhnutnej miere obmedzí stranu, voči ktorej smeruje. V súlade s princípom proporcionality nemožno nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bola poskytnutá ochrana právu oprávnenej osoby spôsobom neprimerane zasahujúcim do práv povinnej osoby. Neodkladným opatrením dočasnej povahy nesmie byť vytvorený trvalo nezvratný stav. Napokon tiež platí, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
14. Zrýchlený spôsob konania o nariadenie neodkladného opatrenia neumožňuje súdu vykonať plnohodnotné dokazovanie. Z tohto dôvodu navrhovateľa zaťažuje iba povinnosť osvedčiť existenciu skutočností rozhodujúcich pre jeho nariadenie. Z časového hľadiska je nariadenie neodkladného opatrenia prípustné pred začatím konania vo veci samej, v jeho priebehu i po skončení konania.
15. Súd mal za preukázané, že manželstvo strán bolo uzatvorené dňa 21.6.2005 a zaniklo dňa 12.11.2018. S poukazom na § 143 Občianskeho zákonníka majetok, ktorý niektorý z manželov nadobudol počas trvania manželstva v zásade patrí do BSM, pričom nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D., obec R., mestská časť D., okres R. V, vo vzťahu ku ktorým sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, hoci boli v katastri nehnuteľností evidované ako výlučné vlastníctvo žalovaného, boli žalovaným nadobudnuté počas trvania manželstva. Konkrétne priestor č. XX - XXX, druh nebytového priestoru: XX (garáž) nachádzajúci sa 1. nadzemnom podlaží v bytovom dome H. XX, XX, súpisné číslo XXXX, vchod H. XX v R., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom k pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti XXXXX/XXXXXXX, evidovaný na LV č. XXXX (ďalej ako „garáž“), nadobudol žalovaný vkladom vlastníckeho práva založeného kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. E. podiely na zastavanom pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX o výmere XXXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo veľkosti XXXXXX/XXXXXXX a vo veľkosti XXXXX/ XXXXXXX, evidované na LV č. XXXX (ďalej ako „pozemok“) nadobudol žalovaný vkladom vlastníckeho práva založeného kúpnou zmluvou zo dňa 28.2.2006. Možno teda uzavrieť, že žalobkyňa nepochybne prinajmenšom osvedčila dôvodnosť a trvanie práva, ktorému žiada navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochranu.
16. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia súd skúmal vo vzťahu ku každej zo žalobkyňou označených nehnuteľností (garáž a pozemok) samostatne. S poukazom na § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, súd nemohol návrhu žalobkyne v časti, v ktorej sa domáhala voči žalobcovi uloženia zákazu nakladať s pozemkom, vyhovieť. V čase podania návrhu bol žalovaný ešte evidovaný ako vlastník predmetného pozemku, ale ku dňu rozhodovania súdu už boli na príslušnom LV č. XXXX ako vlastník v podiele 1/1 namiesto žalovaného evidovaní B.. Q. G. a D.. N. G., a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.5.2021 (V- XXXXX/XXXX). V tejto časti preto žalovaný stratil v konaní pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko dotknutú nehnuteľnosť už nevlastní.
17. Pokiaľ ide o garáž, v prípade tejto nehnuteľnosti súd dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ani že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. Žalovaný je ku dňu rozhodovaniu súdu evidovaný ako vlastník a jeho pasívna vecná legitimácia je teda daná. Na LV č. XXXX však nie je ku dňu rozhodovania súdu zapísaná žiadna plomba o zmene práva
k nehnuteľnosti a zo žiadnych žalobkyňou produkovaných dôkazov nevyplýva dôvodnosť ňou tvrdenej obavy, že žalovaný mieni nakladať s predmetnou garážou.
18. Žalobkyňa odvodzovala údajný zámer žalovaného nakladať s predmetnou garážou najmä z jeho predchádzajúceho konania vo vzťahu k inému majetku. V konaní bolo osvedčené, že žalovaný v minulosti bez súhlasu žalobkyne nakladal s majetkom, ktorý mohol patriť od ich R.. Podľa vyjadrenia samotného žalovaného na pojednávaní dňa XX.X.XXXX v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX konkrétne malo ísť o akcie spoločnosti K. M. S. A., ktoré žalovaný predal v roku 2017 a o zlaté mince, ktoré predával postupne pred podaním návrhu na rozvod (ktorý bol podaný 20.7.2016). Zároveň mal súd za preukázané, že žalovaný predal žalobkyňou v návrhu označený pozemok, k jeho predaju došlo počas konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutočnosť, že žalovaný nakladal ešte počas manželstva (v roku 2017 a skôr) s hnuteľným majetkom patriacim do BSM bez súhlasu žalobkyne (vtedy manželky) a že naložil i s nehnuteľným majetkom (pozemkom) po zániku manželstva (v roku 2021), bez ďalšieho neznamená, že žalovaný naloží i s ďalším nehnuteľným majetkom (garážou). Žalobkyňa pritom neosvedčila, že by žalovaný podnikal akékoľvek kroky smerujúce k nakladaniu s predmetnou garážou. Takýto zámer žalovaného nevyplýva ani zo zápisníc z konania sp. zn. 17P/234/2017, ani z e-mailovej komunikácie so žalovaným predloženej žalobkyňou. Nemožno ho vyvodiť ani zo skutočnosti, že žalovaný si mienil podľa e-mailu zo dňa 20.5.2021 zmeniť evidovanú adresu trvalého pobytu z terajšej adresy H. XX, R.. Súd podotýka, že predmetná garáž sa nachádza v bytovom dome na H. XX, 16, pričom podľa katastra nehnuteľností žalovaný so súčasnou manželkou vlastní byt č. XX na 3. poschodí bytového domu H. 9, XX, vchod H. XX, teda v rovnakej lokalite.
19. Vzhľadom na povahu nehnuteľnosti - garáže, sa nemožno stotožniť ani s obavami žalobkyne, že výsledkom prípadného nakladania s ňou by bolo znemožnenie jej ocenenia pre účely konania o vyporiadanie BSM, ktoré žalobkyňa mieni iniciovať. Prevod vlastníckeho práva, ani zriadenie, zmena či zrušenie iných vecných práv k nehnuteľnosti samé o sebe neznemožňujú vykonať jej ocenenie, nerobia ju najmä neprístupnou súdom ustanovenému znalcovi a nedá sa ani rozumne očakávať, že by došlo k vykonaniu takých podstatných zmien na nehnuteľnosti, ktoré by znemožnili jej ocenenie.
20. Pre úplnosť súd konštatuje, že žalobkyňa neprejavila v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia záujem, získať predmetnú garáž v rámci vyporiadania BSM do svojho výlučného vlastníctva, preto ani z tohto ohľadu by riziko nakladania s predmetnou garážou (hoci by mohlo ísť o relatívne neplatný právny úkon podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ako uviedla žalobkyňa) nepredstavovalo dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované právne predpisy, nakoľko neboli splnené procesné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh na jeho nariadenie podľa § 328 ods. 1 CSP zamietol.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný v konaní dosiahol plný úspech, nakoľko návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý. Nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. S poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP nebude potom ani potrebné, aby súd o výške náhrady trov konania rozhodoval podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.