Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/39/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvalé bytom D. E. XX/XX, C., okres C., pre pokračujúci prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. -48 zo dňa 03.06.2026, podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. júla 2026 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvalé bytom D. E. XX/XX, C., F. C.

je vinný, že

1.

po tom, čo pred jazdou dňa 1.12.2025 vedome aplikoval návykovú látku pervitín, ktorá je podľa o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradená do II. skupiny psychotropných látok, tak toho istého dňa v čase o 06.57 hod. v rozpore s ustanovením , , , , , o cestnej premávke v znení neskorších predpisov riadil po ulici Stakčínskej v Snine osobné motorové vozidlo značky VW Passat, evidenčné číslo G., z dôvodu porušenia pravidiel cestnej premávky bol zastavený hliadkou PZ, po zákonnom poučení bol toho istého dňa v čase o 08.00 hod. podrobený odberu biologického materiálu (krvi a moču), pričom takto bolo zistené, že v čase jazdy mal koncentráciu metamfetamínu v krvi minimálne v hodnote 402,82 ng/ml a pozitívnu koncentráciu amfetamínu v krvi v hodnote 37,20 ng/ml, pričom týmto hodnotám zodpovedajúce množstvo omamných a psychotropných látok v krvi a stav ovplyvnenia jeho reakčných a motorických funkcií s poruchami odhadu vzdialenosti, časovej dezorientácie, poruchami pozornosti a sústredenia v čase jazdy, vylučovali jeho schopnosť pre bezpečné vedenie motorových vozidiel,

2.

po tom, čo pred jazdou dňa 18.12.2025 vedome aplikoval návykovú látku pervitín, ktorá je podľa o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradená do II. skupiny psychotropných látok, tak toho istého dňa v čase o 20.51 hod. v rozpore s ustanovením , , , , , o cestnej premávke v znení neskorších predpisov riadil po ulici H. G. C., F. C. v smere od hotela I. osobné motorové vozidlo značky VW Passat, evidenčné číslo G., z dôvodu porušenia pravidiel cestnej premávky bol zastavený hliadkou PZ, po zákonnom poučení bol toho istého dňa v čase o 22.10 hod. podrobený odberu biologického materiálu (krvi a moču), pričom takto bolo zistené, že v čase jazdy mal koncentráciu metamfetamínu v krvi minimálne v hodnote 280,14 ng/ml a pozitívnu koncentráciu amfetamínu v krvi v hodnote 48,20 ng/ml, pričom týmto hodnotám zodpovedajúce množstvo omamných a psychotropných látok v krvi a stav ovplyvnenia jeho reakčných a motorických funkcií s poruchami odhadu vzdialenosti, časovej dezorientácie, poruchami pozornosti a sústredenia v čase jazdy, vylučovali jeho schopnosť pre bezpečné vedenie motorových vozidiel

3.

po tom, čo pred jazdou dňa 17.1.2026 vedome aplikoval návykovú látku pervitín, ktorá je podľa o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradená do II. skupiny psychotropných látok, tak toho istého dňa v čase o 22.30 hod. v rozpore s ustanovením , , , , , o cestnej premávke v znení neskorších predpisov riadil po ceste I. triedy č. 74 medzi obcami J. I. C. osobné motorové vozidlo značky Toyota Avensis, evidenčné číslo C., z dôvodu porušenia pravidiel cestnej premávky bol zastavený hliadkou PZ, po zákonnom poučení bol toho istého dňa v čase o 23.55 hod. podrobený odberu biologického materiálu (krvi a moču), pričom takto bolo zistené, že v čase jazdy mal koncentráciu metamfetamínu v krvi minimálne v hodnote 333,85 ng/ml a pozitívnu koncentráciu amfetamínu v krvi v hodnote 71,77 ng/ml, pričom týmto hodnotám zodpovedajúce množstvo omamných a psychotropných látok v krvi a stav ovplyvnenia jeho reakčných a motorických funkcií s poruchami odhadu vzdialenosti, časovej dezorientácie, poruchami pozornosti a sústredenia v čase jazdy, vylučovali jeho schopnosť pre bezpečné vedenie motorových vozidiel,

teda

v skutkoch č. 1, č. 2 a č. 3 pokračujúcim konaním, vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

tým spáchal

v skutkoch č. 1, č. 2. a č. 3 pokračujúci prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa .

Za to sa odcudzuje:

Podľa , za použitia na trest odňatia slobody v trvaní 10 / desať / mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa , na trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 60 / šesťdesiat / mesiacov.

Podľa ukladá obvinenému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby predseda senátu poučil obžalovaného o jeho právach a povinnostiach a taktiež aj v zmysle , , , , a , po ktorom poučení obžalovaný prehlásil, že poučeniu porozumel.

Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo skutkov, ktoré sú uvedené v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 03.06.2026 sp. zn. K. XX/XX/XXXX-XX. Svoje konanie ľutuje.

Keďže obžalovaný po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe prokurátora, súd poučil obžalovaného v zmysle : písm. c) – či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo sa mu kladie za vinu zo samostatného skutku, písm. d) – či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že áno, boli mu poskytnuté všetky práva na obhajobu a mohol sa radiť s obhajcom písm. f) – či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu

písm. g) – či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, udáva, že áno, bol uzrozumený s trestnými sadzbami písm. h) – či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, dobrovoľne sa priznal ku skutku.

Súd dal v zmysle slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu obžalovaného. Prokurátor uviedol, že nemá pripomienky a navrhuje vyhlásenie obžalovaného prijať.

Na základe uvedeného súd podľa rozhodol, že prijíma vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo skutkov uvedených vo výroku tohto rozsudku.

V zmysle súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovaného za skončené a vykonal iba dokazovanie ohľadom trestu, keďže obžalovaný sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky.

Pri zisťovaní osobných pomerov obžalovaný v prvom rade uviedol, že ľutuje skutok, ktorý spáchal. Našiel si prácu, ktorú však nevykonáva, je to práca, ktorú vykonával na družstve v obci L., F.. M. L. N.. Príjem z tejto práce by mal byť od 1000-1300 eur. Má dve vyživovacie povinnosti. Nevlastní žiaden majetok vyššej hodnoty, motorové vozidlo predal. Odbornú pomoc zatiaľ nevyhľadal. Avšak na O. K. G. C. mu ponúkli možnosť využiť služby psychologičky. Aj naďalej žije v spoločnej domácnosti s rodičmi.

Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX B. I. K. vyplýva, že na položenú otázku aby zistil, či obvinený A. B. má sklon k zneužívaniu alkoholu, analgetík, omamných a psychotropných látok, resp. či má sklon k drogovej alebo k inej závislosti odpovedal, že znaleckým vyšetrením u posudzovaného A. B. na základe ním podaných údajov o požívaní návykových látok zistil užívanie pervitínu majúce charakter psychickej závislosti, pre túto svedčí túžba požiť látku, ťažkosti s kontrolou jej užívania, užívanie látky napriek jasnému dôkazu škodlivých následkov-opakované zadržania políciou, ktoré boli spojené so šoférovaním po požití návykových látok, pričom uvedené prejavy sa opakovali v kratších obdobiach v priebehu dvanástich mesiacov. Nezistil závislosť od alkoholu. Známky závislosti od iných návykových látok anamnesticky ani klinickým vyšetrením nezistil. Na otázku v prípade zistenia závislosti, aby určil o akú závislosť ide, v akom rozsahu, stupeň závislosti a tiež uviedol potrebu uloženia niektorého z druhov ochranných opatrení a v akej forme odpovedal, že znaleckým vyšetrením u posudzovaného A. B. zistil poruchu psychiky a správania zapríčinená užívaním psychostimulancií - psychickú závislosť na pervitíne, v rámci, ktorej odporučil zváženie nariadenia ambulantnej ochrannej protitoxikomanickej liečby, kde pri znaleckom vyšetrení zistil, že aj posudzovaný verbalizuje ochotu podrobiť sa takejto liečbe. Iné skutočnosti nezistil.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný má 6 záznamov.

Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný má 55 záznamov, pričom väčšina z týchto priestupkov bola spáchaná na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Obžalovaný v záverečnej reči ľutoval, čo spravil, ponaučil sa a chce viesť riadny život v budúcnosti.

Podľa § 33a ods.1 Tr. zákona (v znení účinnom od 06.08.2024), páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť.

Podľa § 33a ods.2 Tr. zákona, sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného

činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na to, aby uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z trestnej činnosti.

Podľa § 33a ods.3 Tr. zákona, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, totižto trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona (v znení účinnom od 06.08.2024), zase pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce okolností, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na protispoločenské konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu po spáchanom čine. v ust. neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a základných zásad pre ukladanie trestov.

Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio ( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom prípade vzhliadol, že niektorý z dôsledkových účelov trestu - napr. odstrašenie potenciálnych páchateľov, vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napr. spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, miera zavinenia,

pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa ( majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny ) či možnosť jeho nápravy.

Teda pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Rovnako súd prihliadal aj na jeho správanie po spáchaní trestného činu, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, majúc na zreteli aj účel trestu, vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona a to ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život ako aj odradenie iných od páchania trestných činov a morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. No najmä na znenie ust. Tr. zákona, že trest má predovšetkým postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zároveň súd je povinný od účinnosti novely od 06. 08. 2024 prihliadať v zmysle aj na správanie páchateľa po spáchaní trestného činu.

V rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Tr. zák.

V tomto konaní súd obžalovaného odsudzuje za jeden pokračujúci trestný čin. Za posudzovaný prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky možno uložiť páchateľovi trest odňatia slobody až na jeden rok.

U obžalovaného súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa , keďže tento sa k skutku priznal a oľutoval jeho spáchanie, avšak už bol v minulosti odsúdený, preto súd u neho vzhliadol aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa . Zároveň obžalovaný spáchal žalovaný trestný čin počas plynutia skúšobnej doby jeho skoršieho odsúdenia, a to odsúdenia Okresného súdu Humenné sp. zn. XX/XX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 01. 2025, pričom bol odsúdený za prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa , , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní na 1 roka do 24. 01. 2026, pričom pokračujúceho prečinu sa dopustil 3 skutkami dňa 01. 12. 2025, dňa 18. 12. 2025 a dňa 17. 01. 2026, teda všetky 3 skutky spáchal počas plynutia skúšobnej doby

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov ( ) najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a v ustanovení odseku 4, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Po zvážení všetkých okolností rozhodných pre posúdenie možnosti nápravy obžalovaného, berúc do úvahy príčiny, okolnosti a následky, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, toho či sa v minulosti už dopustil takého, či iného protiprávneho konania, ako aj prostredie, v ktorom žije, súd dospel k záveru, že pre dosiahnutie účelu trestu predpokladaného v , ktorým je primárne prevýchova páchateľa a ochrana spoločnosti pred ním, je v danom prípade nevyhnutné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Obžalovaný nevyužil možnosť, ktorá mu bola daná predchádzajúcim odsúdením, kde trest odňatia slobody bol podmienečne odložený. Zároveň, obžalovaný sa trestného činu dopustil pokračujúcim konaním, a to 3 skutkami, kedy bol dňa 01. 12. 2025, dňa 18. 12. 2025 a dňa 17. 01. 2026 pod vplyvom omamných a psychotropných látok, pričom všetky skutky spáchal počas plynutia skúšobnej doby. Zároveň aktuálne bolo obžalovanému vznesené obvinenie pre ďalších 6 skutkov, opäť pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa 289 ods. 1 , pričom vo všetkých týchto prípadoch riadil vozidlo pod vplyvom návykových látok, pervitínu.

Súd zohľadňujúc, že trest ako sankcia cielene zasahuje do základných práv a slobôd, pričom (podľa možností) postihuje len páchateľa (zásada personality trestu) vzal pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného do úvahy aj skutočnosť, že obsahom vykonávaného trestu je určitá ujma na inak chránených základných právach a slobodách páchateľa, avšak samotná ujma nie je cieľom trestu, je iba

nevyhnutným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu (pozri tiež ). Preto súd preferujúc konzekvencionalistický prístup k uloženému trestu odňatia slobody nepodmienečne a jeho výmere vo vzťahu k obžalovanému považoval tento za primeraný a spravodlivý.

Súd zároveň uvádza, že obžalovaný má evidovaný vysoký počet priestupkov ( 55 – prevažne na úseku cestnej premávky ) a súdeného skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu trestu odňatia slobody, avšak doposiaľ nebol odsúdený pre trestný čin takej povahy, za ktorý je aktuálne stíhaný. Súd pozitívne vníma prejavenú ľútosť na hlavnom pojednávaní, pričom práve s poukazom na vyhlásenie viny o spáchaní skutku na hlavnom pojednávaní je podľa názoru konajúceho súdu uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov potrebné považovať za primeraný a spravodlivý. Obžalovaný vyhlásením na hlavnom pojednávaní v zmysle ods. ods. 1 písm. b) prijal neodvolateľne následky takéhoto vyhlásenia bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške trestu. V tejto súvislosti súd v žiadnom prípade nebagatelizuje trestnú činnosť obžalovaného, avšak prihliadol pritom na skutočnosť, že obžalovaný sa k spáchanej trestnej činnosti priznal a na hlavnom pojednávaním urobil vyhlásenie v zmysle , čo bolo významnou pomocou pre prokurátora ako nositeľa dôkazného bremena a v neposlednom rade prijaté vyhlásenie o uznaní viny, predstavuje prakticky nespochybniteľný záver o vine a právnom posúdení skutku do budúcnosti a súčasne takáto procesná situácia má pozitívny dopad tiež na hospodárnosť celého trestného konania.

Takýto postoj obžalovaného bolo preto potrebné vyhodnotiť v jeho prospech, pričom v ustanovení § 39 ods. 5 Tr. zákona je vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní priamo zakotvené aj ako fakultatívna možnosť pre mimoriadne zníženie trestu. Pri vyhodnotení všetkých okolností rozhodných pre ukladanie trestu obžalovanému dospel súd k záveru, že aplikácia ustanovenia Tr. zákona nie je odôvodnená, a to práve s ohľadom na vysoký počet priestupkových postihnutí obžalovaného a viaceré porušenie . V kontexte všetkých uvedených rozhodných skutočností dospel súd k záveru, že trestom odňatia slobody na hornej hranici trestnej sadzby bude naplnená aj funkcia trestu zameraná na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 26.11.2025).

Súd odsúdeného v súlade s ustanovením písmeno a/ pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

S prihliadnutím na charakter súdenej trestnej činnosti, keďže sa obžalovaný dopustil trestného činu pod vplyvom návykovej látky, mu bol uložený aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze viesť motorové vozidlá všetkých skupín, a to na 60 mesiacov.

Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Okrem nepodmienečného trestu odňatia slobody po zohľadnení okolností spáchanej trestnej činnosti a vzhľadom na závery znaleckého posudku B. I. K., uložil obžalovanému aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, nakoľko stíhaných skutkov sa dopustil pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

Takto uložené tresty súd považuje za najvhodnejšie na dosiahnutie účelov trestov, ktorými je primárne prevýchova obžalovaného a ochrana spoločnosti pred ním.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za mladistvého obžalovaného. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.