Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Vyd-1-2026.pdf
PDF · 94.64 KB
Case nature
Area
Subarea
12Vyd/1/2026
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v právnej veci navrhovateľa: Urbárske pozemkové spoločenstvo Novoť, so sídlom Novoť 285, IČO: 55 534 716, právne zastúpený: JUDr. Linda Terkaničová, advokátka, so sídlom Žilinská cesta 1649/28, Ružomberok, IČO: 52 075 982, v konaní o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
r o z h o d o l :
I. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania s a z a m i e t a.
II. Navrhovateľovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu dňa 05.03.2026 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia o tom, že vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku parc. č. E-KN 6994, druh pozemku: lesný pozemok, výmera: 518508 m2, nachádzajúceho sa v okrese A., v obci a katastrálnom území B., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX (ďalej aj ako „Predmetný pozemok“), je navrhovateľ, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1.
2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že Predmetný pozemok bol pôvodne vedený v pozemkovej knihe ako parc. č. 144/a/2 Pastvina Čepele o výmere 960 siah vo vlastníctve Bývalých urbarialistov obce Novoť, ktorý nadobudli na základe pokonávky uzatvorenej pred Okresným súdom v Námestove s Oravským panstvom č. 3303/922 zo dňa 19.12.1922. Bývalý urbarialisti obce Novoť sú zapísaný v pozemkovoknižnom protokole č. XXX, k.ú. B., v časti B. vlastníctvo, zápis č. XXX/XXXX. Na základe ust. § 1 zákona SNR č. 2/1958 Zb. o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov (ďalej len ako „Zákon SNR č. 2/1958 Zb.“) spoločenstvo Bývalých urbarialistov obce Novoť bolo zrušené zo zákona. Vlastnícke právo k Predmetnému pozemku pre jednotlivých členov (podielnikov) spoločenstva Bývalých urbarialistov obce Novoť ostalo zachované, a to vo veľkosti ich podielov, pričom v prípade, že sa veľkosť podielov nedala zistiť, každý mal rovnaký diel (spoluvlastnícky podiel). Rozhodnutím odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Námestove č. 766/58/14 zo dňa 06.11.1958 bol spoločný lesný majetok vo vlastníctve Bývalých urbarialistov obce Novoť odovzdaný do obhospodarovania Krajskej správe lesov v Žiline. Dohodou o vydaní majetku uzatvorenou dňa 11.01.1994 medzi Urbárskym pozemkovým spoločenstvom Novoť a Severoslovenským lesmi, štátny podnik, odštepný závod Oravský Podzámok boli Urbárskemu pozemkovému spoločenstvu Novoť vydané nehnuteľnosti, ktoré boli v zmysle rozhodnutia ONV dané do užívania a obhospodarovania štátnym lesom. Na základe zákona č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbarníkov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, došlo k odňatiu vlastníckeho práva k spoločným nehnuteľnostiam pasienkových spoločenstiev zriadených podľa zák. čl. X/1913 na JRD v príslušnej obci, vzniknutého v období od 15.03.1949 do 01.10.1959. Vzhľadom k tomu, že v obci A. bolo JRD založené 19.06.1977 podľa zákona č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve, vlastníctvo k Predmetnému pozemku nemohlo byť odňaté a ostalo zachované. Z uvedeného dôvodu bol zamietnutý uplatnený
reštitučný nárok k Predmetnému pozemku uplatnený Urbárskym pozemkovým spoločenstvom Novoť zo dňa 20.12.1993, ktorý bol podaný podľa ust. § 6 ods. 1 písm. d), § 37 ods. 1 a 2, § 42 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Na základe osvedčenia o zápise do evidencie pozemkových spoločenstiev č. 3/1993 zo dňa 02.12.1993 vydaného obecným úradom obce A. vzniklo Urbárske pozemkové spoločenstvo Novoť, ako právny nástupca Bývalých urbarialistov obce Novoť podľa ust. § 40 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (v znení zákona č. 187/1993 Z.z.). Urbárskemu pozemkovému spoločenstvu Novoť bolo pridelené IČO: 319 360 41. Urbárske pozemkové spoločenstvo Novoť bolo združenie osôb za účelom spoločného hospodárenia na poľnohospodárskej a lesnej pôde v podielovom spoluvlastníctve a nedeliteľnom (nezrušiteľnom) užívaní, ktorí boli členmi pozemkových spoločenstiev zrušených na základe zákona SNR č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov. Vzhľadom na rad ďalších právnych predpisov upravujúcich činnosť pozemkových spoločenstiev, a to zákon č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách a zákon č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej aj ako „Zákon č. 97/2013 Z.z.“) v súčasnosti existuje subjekt s právnou subjektivitou, a to navrhovateľ - Urbárske pozemkové spoločenstvo Novoť, IČO: 55 534 716, zapísaný v registri pozemkových spoločenstiev pod č. R-2029/507. Spoločenstvo Bývalých urbarialistov obce Novoť sa pri hospodárení s lesným majetkom spravovalo zákonným článkom XIX/1898 o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a hôľ, ako aj o úprave hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a hôľ, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov. Podľa ust. § 25 zákonného článku XIX/1898 gazdovské záležitosti tých hôr a holotín, ktoré sa nachádzajú v nerozdielnej vlastnosti kompossesorátství a bývalých urbarialistov, a ktoré sa spoločne užívajú, spravuje zhromaždenie spoločných majiteľov. V roku 1848 bolo v Uhorsku zrušené poddanstvo (zákonný článok IX/1848) a poddaní sa stali vlastníkmi pozemkov, ktoré obrábali. Zákonným článkom LII/1871 sa urbárnici stali vlastníkmi bývalej urbárskej pôdy so všetkými právami k nej. Bývalí poddaní sa stali spoluvlastníkmi lesov a pasienkov, ktoré nebolo účelné deliť. Ostatné pozemky si bývalí poddaní rozdelili do svojho individuálneho vlastníctva. Zákon č. 2/1958 Zb. o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov, ktorým boli zrušené spoločenstvá bývalých urbarialistov v ust. § 9 ods. 1 ďalej stanovil, že vlastnícke právo podielnikov ostalo zachované, pričom ak les vlastnilo priamo spoločenstvo, prešlo vlastníctvo priamo na členov (podielnikov) tohto spoločenstva. Lesy užívané spoločenstvami sa odovzdali do správy a obhospodarovania krajským správam lesov s právom les užívať a brať z neho výnosy. Podielnikom (členom) zrušeného spoločenstva ostalo tzv. holé vlastníctvo a poskytovala sa im náhrada za obmedzenie vlastníctva v naturáliách. Podľa ust. § 9 ods. 1 Zákona č. 2/1958 SNR, cit.: „Odovzdanie spoločných lesov do obhospodarovania nedotýka sa doterajších vlastníckych pomerov spoločných lesov. Členovia zrušených útvarov ostávajú spoluvlastníkmi spoločných lesov v pomere podľa svojich podielov.“ Podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona SNR, cit.: „Pokiaľ spoločné lesy vlastnil zrušený útvar, prechádza vlastníctvo na členov zrušeného útvaru podľa zásad vyslovených v predchádzajúcom odseku. Ak sa veľkosť podielov jednotlivých členov nedá zistiť, platí, že sú spoluvlastníkmi každý rovnakým dielom. Oprávnená držba právnych predchodcov navrhovateľa je preukázaná minimálne od roku 1994, kedy boli vydané nehnuteľnosti, ktoré boli v zmysle rozhodnutia odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Námestove č. 766/58/14 zo dňa 06.11.1958 odovzdané do obhospodarovania Krajskej správe lesov v Žiline dané do užívania a obhospodarovania štátnym lesom. Podmienka 10 ročnej oprávnenej držby v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola splnená už právnymi predchodcami navrhovateľa, ktorí v dobrej viere Predmetný pozemok považovali ako svoje vlastníctvo. Ako rozhodujúci deň nadobudnutia vlastníckeho práva právneho predchodcu navrhovateľa k Predmetnému pozemku, vzhľadom na rôznu právnu úpravu inštitútu vydržania je možné uviesť ako najneskorší deň 01.01.1992 (kedy nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka, zákonom č. 509/1991 Zb.). Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že navrhovateľ a jeho právny predchodcovia boli po celú dobu oprávnenými držitelia, nakoľko užívali Predmetný pozemok v dobrej viere, že im vec vlastnícky patrí aj vzhľadom na historické súvislosti uvedené v tomto návrhu. Navrhovateľ platil za Predmetný pozemok dane z nehnuteľností a zo strany oprávnených orgánov bol považovaný za vlastníka Predmetného pozemku. Subjekt Bývalí urbarialisti Obce Novoť, nemohol byť vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. B. ako pozemok KN-E parc. č. 6994 lesný pozemok o výmere 518508 m2. Vlastníkom nehnuteľnosti boli jednotliví podielnici (členovia) Bývalých urbarialistov obce Novoť v zmysle zákonného článku XIX/1898. Napriek tomu, že subjekt Bývalí urbarialisti obce Novoť bol zrušený zákonom č. 2/1958 Zb. o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov, vlastnícke právo k nehnuteľnosti
jednotlivých jeho podielnikov (členov) nezaniklo a ostalo naďalej zachované. Rovnako z uvedených dôvodov nie je neznámym vlastníkom, ku ktorému by mal vykonávať správu Slovenský pozemkový fond. Vlastníkom Predmetného pozemku boli jednotliví podielnici (členovia) spoločenstva Bývalí urbarialisti obce Novoť, ktorého právnym nástupcom je v súčasnosti Urbárske pozemkové spoločenstvo Novoť. Uvedený faktický stav spočívajúci v dlhodobom dobromyseľnom užívaní je preto potrebné zosúladiť so stavom právnym, čo predstavuje naliehavý právny záujem na podaní tohto návrhu, nakoľko nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je možné jedine prostredníctvom súdu. Doba oprávnenej držby v trvaní viac ako 10 rokov bola splnená už právnymi predchodcami navrhovateľa.
3. K návrhu na začatie konania navrhovateľ pripojil: Dohodu o vydaní majetku z 11.01.1994, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. B., Osvedčenie o zápise do evidencie pozemkových spoločenstiev č.j. 3/1993 zo dňa 02.12.1993, výpis z pozemkovej knihy – protokol č. XXX k.ú. B., listina: Reštitúcia urbárskeho pozemkového majetku zo dňa 20.12.1993, rozhodnutie Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Námestove o odovzdaní spoločného lesa do obhospodarovania podľa § 2 zák. SNR 2/1958 Zb. z roku 1958 a zápisnica k nemu, rozhodnutie Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Námestove č. Pôd/5.766/14/20/1958 zo dňa 06.11.1958, pozemnoknižný výpis zo dňa 13.05.1958, zápisnica napísaná pri Okresnom súde v Námestove dňa 19.12.1922.
4. Podľa § 359a zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Podľa § 359c ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa § 359c ods. 2 CMP, účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond.
Podľa § 359d ods. 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
Podľa § 359e ods. 1 až 3 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.
5. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
6. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania označil všetkých účastníkov konania tak ako ich definuje § 359c ods. 2 CMP.
7. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia a druhá po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania súd návrh zamietne ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, teda skúma či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Vychádza pritom z opísania skutkových okolností navrhovateľom v návrhu a ním označených a predložených dôkazov.
8. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej dlhodobej držby oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Podmienkou vydržania je oprávnená držba spôsobilej veci, trvajúca po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam; uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, poprípade že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Dobrá viera je vnútorný, psychický stav držiteľa. Zo zákona vyplýva, že nestačí prostá subjektívna dobrá viera; oprávnený držiteľ musí byť v dobrej viere „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka, a je treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom k okolnostiam a povahe daného prípadu po každom požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Oprávnená držba s a teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Je treba zdôrazniť, že ide o opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo i napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu po každom požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného, obvyklého posudzovania vecí, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu, môže byť síce v dobrej viere, avšak nie „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“, a preto nemôže byť držiteľom oprávneným. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/234/2009 zo dňa 28.09.2010)
9. Podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 97/2013 Z.z., spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti možno zrušiť a vyporiadať podľa osobitného predpisu. Spoločnou nehnuteľnosťou nie je stavba.
Podľa § 9 ods. 1 prvej vety Zákona č. 97/2013 Z.z., členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti.
Odkaz na osobitný predpis podľa prvej vety § 8 ods. 1 ako aj odkaz podľa § 9 ods. 1 prvej vety Zákona č. 97/2013 Z.z. odkazuje na: · Zákonný článok XIX/1898 o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a hôľ, ako aj o úprave hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a hôľ, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov. · Zákonný článok X/1913 o nedielnych spoločných pasienkoch. · Zákonný článok XXXIII/1913 o predaji niektorých štátnych nemovitostí, poťažne o zamenení týchto.
10. Po preskúmaní obsahu návrhu a obsahu listín nachádzajúcich sa v spise súd konštatuje nasledovné:
11. Navrhovateľ uviedol, že Predmetný pozemok nadobudli Bývalí urbarialisti obce Novoť na základe pokonávky zo dňa 19.12.1922, pričom tento zápis bol zaznamenaný do pozemkovej knihy pod č. 170/1923 v pozemnoknižnom protokole č. XXX, k.ú. B.. Následne bolo za základe zákona č. 2/1958 Zb. spoločenstvo Bývalých urbarialistov obce Novoť zrušené, avšak vlastníctvo pre jednotlivých členov (podielnikov) spoločenstva Bývalých urbarialistov obce Novoť ostalo zachované. Predmetný pozemok
bol odovzdaný do užívania a obhospodarovania Krajskej správe lesov v Žiline. Po opätovnom nastolení demokratického zriadenia vzniklo v roku 1993, ako právny nástupca Bývalých urbarialistov obce Novoť, Urbárske pozemkové spoločenstvo Novoť, ktoré zjavne nemalo právnu subjektivitu a bolo založené za účelom spoločného hospodárenia, okrem iného aj na Predmetnom pozemku. Zo samotných tvrdení navrhovateľa je zrejmé, že Predmetný pozemok v minulosti spĺňal definíciu spoločnej nehnuteľnosti podľa Zákona č. 97/2013 Z.z. a zároveň išlo aj o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť. Navrhovateľ neuvádza žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli tento charakter Predmetného pozemku do dnešného dňa zmeniť. Pozemkové spoločenstvá sú prioritne zriadené za účelom obhospodarovania nehnuteľností vlastnenými ich členmi avšak Zákon č. 97/2013 Z.z. pripúšťa aj takú situáciu (napr. § 9 ods. 11, § 15 ods. 1), kedy aj samotné pozemkové spoločenstvo nadobudne majetok, ktorým môže byť aj nehnuteľnosť alebo podiel na nej, do svojho vlastníctva. Navrhovateľ je pozemkovým spoločenstvom a má právnu subjektivitu. Treba preto striktne rozlišovať či nadobúdateľ koná v mene členov alebo koná vo svojom mene. Nič na tom nemení ani to, že následne skrz veľkosť členských podielov by pri likvidácii spoločenstva bol likvidačný podiel vyplatený priamo členom. Treba preto rozlišovať, či podiely na nehnuteľnosti nadobúdajú priamo členovia spoločenstva, a to v konkrétnych spoluvlastníckych podieloch, alebo pozemkové spoločenstvo vo svojom mene do svojho výlučného vlastníctva. Na základe návrhu navrhovateľa, ak by bol úspešný, by došlo k zápisu navrhovateľa ako výlučného vlastníka Predmetného pozemku. Tu však musí súd konštatovať, že navrhovateľ vedel a aj vie o tom, že Predmetný pozemok mal v minulosti vlastnícky patriť jednotlivým podielnikom, a predošlé pozemkové spoločenstvá tiež len obhospodarovali Predmetný pozemok, ale ho nevlastnili. Z uvedeného potom vyplýva neexistencia dobromyseľnosti, ako nevyhnutnej podmienky vydržania Predmetného pozemku navrhovateľom, keďže navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by objektívne mohli navodiť jeho presvedčenie o tom, že je nielen správcom/obhospodarovateľom Predmetného pozemku, ale že je aj jeho výlučným vlastníkom.
12. Súd len dodáva, že ani zo samotného označenia navrhovateľa v návrhu na začatie konania nie je zrejmé, že by konal v mene členov spoločenstva.
13. V konaní o potvrdení vydržania súd návrh odmietne len ak navrhovateľovi nesvedčí účastníctvo (§ 8 ods. 1 CMP), v ostatných prípadoch súd návrh, ktorému nevyhovie, zamieta. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ nie je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu dobromyseľným držiteľom Predmetného pozemku, nie sú preto splnené podmienky pre pokračovanie konania vydaním vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 CMP, a preto súd podľa § 359e ods. 2 CMP jeho návrh zamietol.
14. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
15. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP v spojení s § 359e ods. 3 CMP a navrhovateľovi ich nepriznal, nakoľko súd nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznať navrhovateľovi nárok na náhradu ich trov konania. V konaní zároveň doposiaľ ani nevystupoval iný účastník, ktorého by bolo možné k náhrade trov konania zaviazať alebo ktorému by bolo možné priznať nárok na náhradu jeho trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.