Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoP-43-2026.pdf
PDF · 97.79 KB
Case nature
Subarea
24CoP/43/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Zuzany Biščákovej vo veci starostlivosti súdu o mal. Q. X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpený kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., dieťa matky: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX/XX, XXX XX F. - E. a otca: X. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX/XX, XXX XX F. - E., právne zastúpený advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, o zrušenie neodkladného opatrenia a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 10P/93/2026-28 zo dňa 17. júna 2026, takto
r o z h o d o l :
Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu dňa 20.05.2026 sa otec domáhal zrušenia neodkladného opatrenia č.k. 10PPOm/1/2026-23 zo dňa 17.04.2026 a zároveň sa domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by došlo k úprave jeho styku s maloletým.
2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Súd návrh na zrušenie neodkladného opatrenia č. k. 10PPOm/1/2026-23 zo dňa 17.04.2026 z a m i e t a .
II. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku s mal. dieťaťom z a m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
3. Rozhodnutie právne odôvodnil čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 ods. 1, § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, § 334, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c), d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka si svoju povinnosť uloženú neodkladným opatrením č. k. 10PPOm/1/2026-23 zo dňa 17.04.2026 splnila a v súdom stanovenej lehote podala návrh na úpravu rodičovských povinností k maloletému. Toto konanie vo veci samej je vedené pod sp. zn. 10P/81/2026, kde je vytýčený termín pojednávania na 08.07.2026. Po preskúmaní návrhov otca zistil, že ani jeden nie je aktuálne dôvodný. V danom prípade sledujúc najlepší záujem maloletého, nezrušil a zároveň ani nenariadil neodkladné opatrenie vo veci styku, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky, a to predovšetkým s poukazom na to, že ani po predložení dôkazov - úradných záznamov, vyhlásení dcér a vyjadrení otca aktuálne nebolo zistené, že by bol dôvod na jeho zrušenie. Podotkol, že vo veci prebieha konanie vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, kde sa náležitým spôsobom vykonáva riadne dokazovanie. Zároveň zdôraznil, že v konaní vo veci samej je povinný
skúmať aktuálne schopnosti rodičov, ich postoje, otázky starostlivosti a detaily výchovného prostredia, v ktorom rastie maloletý, schopnosť rodičov poskytnúť maloletému predovšetkým bezpečné výchovné prostredie, v ktorom taktiež vyrieši otázku nastavenia styku, resp. podmienok realizácie styku vzhľadom na danú situáciu, a to po náležitom preskúmaní všetkých relevantných dôkazov a výpovedí. Uvedené skutočnosti, bez riadne vykonaného dokazovania, ako to umožňuje len konanie vo veci samej, nateraz nespochybňujú dôležitosť čo najskoršej úpravy styku, avšak aktuálna situácia nedovoľuje súdu prijať iný záver, na základe ktorého by vedel zrušiť neodkladné opatrenie a upraviť styk. Vzhľadom k tomu, že návrh na zrušenie neodkladného opatrenia č.k. 10PPOm/1/2026-23 zo dňa 17.04.2026 aktuálne v celom rozsahu zamietol, neostávalo nič iné ako zároveň zamietnuť aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku, keďže aktuálny zákaz priblíženia stále trvá.
5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Namietal, že mu rozhodnutím súdu prvej inštancie mu boli upreté všetky rodičovské práva k maloletému, napriek tomu, že sa o maloletého staral od narodenia. Osobitne dal do pozornosti prípade rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 23CoP/6/2025, ktorým bolo zrušené neodkladné opatrenia v obsahovo oveľa vážnejšom prípade. Poukázal na to, že jeho stanovisko k veci bolo podopreté troma nezávislými stanoviskami jeho dcér, ktoré dôverne poznajú situáciu. Namietal nevysvetlenie, prečo nie je možné dočasne upraviť jeho osobný styk s maloletým, ktorého od 10.04.2026 nevidel a nemá o ňom žiadnu relevantnú informáciu, ktorú by bolo možné akýmkoľvek spôsobom overiť alebo potvrdiť. Prebiehanie súdneho konania vo veci samej a vytýčenie pojednávania nie je dostatočným uveriteľným vysvetlením, prečo nebolo rozhodnuté o dočasnej úprave jeho rodičovských práv a povinností, čo je v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa a zákonom o rodine, resp. ostatných všeobecne záväzných a akceptovaných pravidiel. V žiadnom doterajšom konaní nebolo preukázané, že by sa dopustil akéhokoľvek násilného konania voči maloletému ani voči jeho matke. Dôkazy predložené matkou sú pravdepodobne výsledkom jej sebapoškodzovania spojeného s možnou psychickou labilitou alebo poruchou, o ktorej až do času ich predloženia nevedel. Konanie matky je možné označiť ako účelové spôsobené s určitým náznakom duševnej poruchy a tiež konanie za účelom uvedenia do omylu spojenom so znemožnením jeho osobného styku s maloletým. Ohľadom kladného vzťahu ku všetkým deťom a ostatnej najbližšej rodine svedčí aj skutočnosť, že má posledné dve dcéry z posledného manželstva v striedavej osobnej starostlivosti a vychádzajú veľmi dobre. Poukázal na to, že súd prvej inštancie opakoval prvotnú chybu v hodnotení dôkazov a nesprávne posúdil viaceré dôležité okolnosti prípadu, nedôvodne sa držal iba svojho predošlého nesprávneho rozhodnutia, napriek tomu, že z jeho podaní vyplývajú iné skutočnosti. Namietal neskorigovanie abnormálneho stavu, ktorý v súčasnosti nie je v prospech najlepšieho záujmu maloletého. Navrhol zmeniť rozhodnutie a vyhovieť návrhu a umožniť mu osobný styk s maloletým.
7. Kolízny opatrovník k podanému odvolaniu uviedol, že svoje stanovisko prednesie priamo na pojednávaní vo veci samej po predmetnom dokazovaní.
8. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
9. Odvolací súd si v priebehu odvolacieho konania vyžiadal Zápisnicu z pojednávania konaného dňa 08.07.2026 vo veci vedenej pod sp. zn. 10P/81/2026 z ktorej vyplýva, že na pojednávaní bolo nariadené neodkladné opatrenie na základe ktorého je otec oprávnený stýkať sa s maloletým každý druhý kalendárny týždeň v pondelok od 13:00 hod. do 15:00 hod. a v piatok od 13:00 hod. do 15:00 hod. bez prítomnosti matky v D. V. P. a Y. V., V. XX/XXXX, V., až do právoplatného skončenia konania vo veci 10P/81/2026. Všetci účastníci konania sa vzdali práva podať odvolanie voči nariadenému neodkladnému opatreniu.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), v spojení s ustanovením § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.
11. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného mimosporového poriadku.
12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloby, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
14. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
15. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
16. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
17. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
19. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
20. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
21. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
22. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
23. Podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom
prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.
24. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty účastníkov konania predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti pre zamietnutie oboch návrhov otca.
25. Podľa ustálenej súdnej praxe pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje minimálne osvedčenie skutočností podstatných pre rozhodnutie. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010).
26. Keďže neodkladné opatrenie je možné nariadiť aj v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti za predpokladu, že pomery maloletého je nevyhnutné upraviť bezodkladne, odvolací súd skúmal aj záujem maloletého na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorý bude daný predovšetkým vtedy, ak tento záujem maloletého bude narušený alebo ohrozený v prípade absencie bezodkladnej úpravy jeho pomerov. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie aj preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Je potrebné poznamenať, že nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) je dôvodné iba za situácie, ak je potrebné bezodkladne vyriešiť situáciu, v akej sa maloleté dieťa ocitlo (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I ÚS. 347/06). V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje naliehavosť požadovanej úpravy vzhľadom na nevyhnutnosť rozhodnúť tak, aby sa predišlo vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy.
27. V konaní bolo osvedčené, že maloletý pochádza z partnerského zväzku rodičov, ktorí už nežijú v spoločnej domácnosti. Matka sa spolu s maloletým odsťahovala zo spoločnej domácnosti a v súčasnosti sama zabezpečuje jeho osobnú starostlivosť. Rodičovské práva a povinnosti k maloletému boli po prvý krát upravené neodkladným opatrením, č.k. 10PPOm/1/2026-23 zo dňa 17.04.2026 v zmysle ktorého bol otcovi uložený zákaz priblížiť sa k maloletému na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov s výnimkou špecifikovaných úkonov, a to len v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť na týchto úkonoch. Matke bola zároveň uložená povinnosť podať návrh vo veci samej ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému, a to do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Súd prvej inštancie zároveň určil trvanie neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ak dovtedy nezanikne inak. Matka si splnila uloženú povinnosť a v stanovenej lehote podala návrh vo veci samej, ktorý je vedený pod sp. zn. 10P/48/2026. Konanie vo veci samej doposiaľ nie je právoplatne skončené, avšak na pojednávaní konanom dňa 08.07.2026 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol upravený tzv. asistovaný styk otca s maloletým v D. V. P. a Y. V. (ďalej len „D. V.“). Účastníci konania vo veci samej sa vzdali práva podať odvolanie voči takto nariadenému neodkladnému opatreniu.
28. Z doterajšieho priebehu konania má odvolací súd osvedčené, že vzťahy medzi rodičmi sú konfliktné, komunikácia je sťažená a nedokážu spolu úplne konštruktívne komunikovať ani ohľadom vecí týkajúcich sa maloletého. Dôvodom pre ktorý bol otcovi neodkladným opatrením uložený zákaz priblíženia sa k maloletému spočíval v tom, matka v danom čase osvedčila násilie, ktoré sa mal otec dopustiť voči nej a ktorého svedkom mal byť aj maloletý, preto súd prvej inštancie dospel k záveru o potrebe poskytnutia dočasnej ochrany maloletému. Ani v predmetnom konaní súd prvej inštancie nevyhovel návrhu otca na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia a ani jeho návrhu na úpravu styku s maloletým. Následne však v konaní vo veci samej vedenej pod sp. zn. 10P/48/2026 na pojednávaní konanom dňa 08.07.2026 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým súd prvej inštancie upravil tzv. asistovaný styk otca s maloletým v D. V.. Odvolaciemu súdu však nie je zrejmé, aká podstatná zmena okolností nastala v čase od rozhodnutia v predmetnej veci, t.j. od 17.06.2026 do nariadenia neodkladného opatrenia na pojednávaní vo veci samej, t.j. do 08.07.2026, kedy už súd prvej inštancie pristúpil k úprave tzv. asistovaného styku otca s maloletým a ako sa vysporiadal s už nariadeným neodkladným opatrením č.k. 10PPOm/1/2026-23 zo dňa 17.04.2026, ktorým bol otcovi uložený zákaz priblíženia sa k maloletému, pretože z výrokovej časti neodkladného opatrenia v konaní vo veci samej sp. zn. 10P/48/2026 zo dňa 08.07.2026 nevyplýva, či sa dočasne mení alebo sa zrušuje neodkladné opatrenie
č.k. 10PPOm/1/2026-23 zo dňa 17.04.2026. Za súčasnej situácie sú právoplatné a vykonateľné dve neodkladné opatrenia, kde v jednom je otcovi uložený zákaz priblíženia k maloletému s výnimkou úkonov trestného, priestupkového a civilného konania a druhým je upravený tzv. asistovaný styk otca s maloletým. Z uvedeného dôvodu bude potrebné, aby sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s uvedenou skutočnosťou a opätovne posúdil otcom predložený návrh na zrušenie neodkladného opatrenia č.k. 10PPOm/1/2026-23 zo dňa 17.04.2026 a náležite odôvodnil, prečo sú alebo nie sú dôvody na jeho zrušenie. To isté platí aj vo vzťahu k druhému návrhu otca, ktorým žiadal upraviť jeho styk s maloletým. Všetky uvedené zistenia bude potrebné posúdiť aj s ohľadom na najlepší záujem maloletého, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo veciach, ktoré sa týkajú maloletého.
29. V najlepšom záujme maloletých detí je rozvíjať vzájomné citové väzby s oboma rodičmi. Jedným z výrazných prostriedkov pre zabezpečenie spoluúčasti druhého rodiča na výchove a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta je osobný styk rodiča s mal. dieťaťom. „Byť spolu znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života, a to aj napriek nezhodám vo vzťahoch medzi rodičmi. Ako vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo udržovať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1). Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu rodinného života (styku medzi rodičom a dieťaťom), musí byť riadne a starostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané. Kritéria pre rozhodovanie o zverení dieťaťa do starostlivosti sa analogicky uplatnia aj v prípade rozhodovania o styku. V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené, a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Pokiaľ všeobecné súdy rozhodujú o úprave styku, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, a teda ak je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, potom by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takáto úprava je spravidla vždy v "najlepšom záujme dieťaťa", pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané.... Vo všeobecnej rovine je možné súhlasiť s doktrinálnym záverom, že "styk by mal byť stanovený v rozsahu, ktorý umožní nerezidentnému rodičovi v dostatočnej miere participovať na bežných každodenných záležitostiach dieťaťa, rovnako ako na jeho voľnočasových aktivitách.“ (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 955/15 zo dňa 14.03.2017).
30. Akékoľvek obmedzenie podielu starostlivosti rodiča o dieťa musí vždy sledovať legitímny cieľ - najlepší záujem dieťaťa - a byť mu primerané (nález sp. zn. I. ÚS ČR 1079/17 zo dňa 26.07.2017, bod 19).
31. Spoločné trávenie času predstavuje pre rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života, a to aj napriek problémom vo vzťahoch medzi rodičmi alebo medzi rodičmi a deťmi. Dieťa má právo udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa).
32. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
33. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom, následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.
34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).