Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_63Cb-53-2021.pdf
PDF · 99.62 KB
Case nature
Subarea
63Cb/53/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: ENTO, spol. s. r. o. Košice, so sídlom: Jesenského 6, 040 01 Košice, IČO: 31 656 552, právne zast.: JUDr. Dana Danišová, advokátka, so sídlom: Svätoplukova 15, 040 01 Košice, proti žalovanému: FLORIÁNSKA ROYAL s. r. o., so sídlom: Zelená 2C/X3, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 36 853 917, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 20.05.2021 žalobca doručil tunajšiemu súdu návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný ako investor realizuje výstavbu bytov v Košiciach na ulici L.. Žalobca v doručenom návrhu uviedol, že eviduje voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 110.152,00 Eur. Dlžná suma vznikla z dvoch mandátnych zmlúv o obstaraní náležitosti investora, pričom v uzavretých zmluvách bola celková dohodnutá odmena vo výške 530.784,00 Eur s DPH, pričom žalovaný doposiaľ uhradil sumu vo výške 417.942,00 Eur, takže dlžná suma podľa názoru žalobcu činí 110.152,00 Eur. Ďalej je v návrhu uvedené, že žalovaný dňa 18.02.2021 potvrdil svoj záväzok prostredníctvom Inventarizácie pohľadávok, avšak predmetná suma nebola doposiaľ uhradená, a to aj napriek viacerým výzvam. Pre úplnosť žalobca dodal, že svoje záväzky zo zmlúv vykonal riadne a včas a celý komplex bytov je už skolaudovaný. Keďže žalobca eviduje neuhradenú pohľadávku, tak sa obrátil dňa 12.05.2021 na Okresný súd Banská Bystrica, oddelenie upomínacieho konania s návrhom na vydanie platobného rozkazu. Žalobca nahliadnutím do Obchodného registra Okresného súdu Košice I zistil, že u žalovaného sú zriadené záložné práva na obchodné podiely spoločníkov žalovaného v prospech úverujúcej banky UniCreditBank Czech Republic and Slovakia a. s. V podanom návrhu bolo ďalej uvedené, že žalovaný pristúpil k realizácii kúpnych zmlúv s jednotlivými investormi bytov, a preto má žalobca dôvodnú obavu, že po realizácii kúpnych zmlúv a vysporiadaní svojich záväzkov voči úverujúcej banke dôjde k ohrozeniu, prípadne zmareniu úhrady dlžnej sumy žalovaného žalobcovi. Žalobca sa obáva z ohrozenia exekúcie aj kvôli tomu, že žalobca svoj záväzok nepoprel a čiastočne plnil. Značné meškanie žalovaného s úhradou žalobcových faktúr, existencia iných záväzkov, zriadenie záložných zmlúv na obchodné podiely žalovaného zakladá u žalobcu dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie a tiež opodstatnený dôvod na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia. Záverom žalobca upozornil na to, že v deň, keď žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu, tak žalovaný preniesol svoje sídlo z Košíc do Banskej Bystrice a zmenil konateľa, čo v žalobcovi vyvoláva obavu z ohrozenia exekúcie, pričom žalovaný tieto zmeny ani žalobcovi neoznámil, čo žalobca považuje za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom. Na základe uvedeného sa žalobca domáha, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záloh vo výške dlžnej sumy a aby súd prostredníctvom neodkladného opatrenia zakázal žalovanému nakladať do zriadeným zálohom. Zároveň žalobca žiada, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobca navrhuje, aby súd vydal uznesenie v nasledovnom znení:
I. Súd zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu/ veriteľa/, ENTO spol. s r o Košice, IČO:31656552, na právo na vyplatenie peňažných prostriedkov žalovaného / dlžníka/ spoločnosti FLORIÁNSKA ROYAL s r.o. , IČO: 36853917, vedených na podnikateľskom účte vo vlastníctve žalovaného ,v tvare U. S. XX XXXX XXXX XXXXXXXX v Q. W..S.. U.: XXXXXXXX, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu/ veriteľa/ voči žalovanému /dlžníkovi/ vo výške istiny 110 152,-EUR s prísl., ktorá, ktorá vznikla z titulu nároku žalobcu na zaplatenie peňažnej pohľadávky , vyplývajúcej z neuhradených fa, z Mandátnych zmlúv č. 24/13 a 4/14. II. Súd zakazuje žalovanému nakladať so zálohom zriadeným k účtu žalovaného č.ú. U. S. XX XXXX XXXX XXXXXXXX, vedeného v Q. I., W..S.. U.: XXXXXXXX v prospech žalobcu a to do výšky 110 152,- EUR s prísl. Súd prikazuje žalovanému zdržať sa takého konania voči zálohu zriadenému k účtu žalovaného č.ú. U. S. XX XXXX XXXX XXXXXXXX, vedeného v Q. W..S.. U.: XXXXXXXX, ktorým by sa znížila, resp. by zanikla možnosť uspokojenia žalobcu zo zálohu do výšky 110 152,-EUR s prísl. III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. K návrhu žalobca predložil nasledovné prílohy:
- Plná moc pre právneho zástupcu (advokáta);
- Výzva zo dňa 28.04.2021 na úhradu dlžnej sumy;
- Inventarizácia pohľadávok žalobcu k 31.12.2020;
- Mandátna zmluva č. 24/13 zo dňa 04.06.2013;
- Dodatok č. 1 zo dňa 31.01.2014 k Mandátnej zmluve č. 24/13 zo dňa 04.06.2013;
- Dodatok č. 2 zo dňa 10.01.2017 k Mandátnej zmluve č. 24/13 zo dňa 04.06.2013;
- Dodatok č. 3 zo dňa 30.10.2017 k Mandátnej zmluve č. 24/13 zo dňa 04.06.2013;
- Mandátna zmluva č. 4/14 zo dňa 31.01.2014;
- Dodatok č. 1 zo dňa 30.09.2016 k Mandátnej zmluve č. 4/14 zo dňa 31.01.2014;
- Dodatok č. 2 zo dňa 30.0910.2017 k Mandátnej zmluve č. 4/14 zo dňa 31.01.2014;
- Dodatok č. 3 zo dňa 30.04.2018 k Mandátnej zmluve č. 4/14 zo dňa 31.01.2014;
- Dodatok č. 4 zo dňa 28.09.2018 k Mandátnej zmluve č. 4/14 zo dňa 31.01.2014;
- Dodatok č. 5 zo dňa 30.12.2018 k Mandátnej zmluve č. 4/14 zo dňa 31.01.2014;
- Dodatok č. 6 zo dňa 30.04.2019 k Mandátnej zmluve č. 4/14 zo dňa 31.01.2014;
- Dodatok č. 7 zo dňa 30.08.2019 k Mandátnej zmluve č. 4/14 zo dňa 31.01.2014;
- Dodatok č. 8 zo dňa 31.10.2019 k Mandátnej zmluve č. 4/14 zo dňa 31.01.2014;
- Dodatok č. 9 zo dňa 31.12.2019 k Mandátnej zmluve č. 4/14 zo dňa 31.01.2014;
- Dodatok č. 10 zo dňa 31.03.2020 k Mandátnej zmluve č. 4/14 zo dňa 31.01.2014;
- Dodatok č. 11 zo dňa 30.04.2020 k Mandátnej zmluve č. 4/14 zo dňa 31.01.2014;
- Dodatok č. 12 zo dňa 31.05.2020 k Mandátnej zmluve č. 4/14 zo dňa 31.01.2014;
- Dodatok č. 13 zo dňa 31.07.2020 k Mandátnej zmluve č. 4/14 zo dňa 31.01.2014;
- Dodatok č. 14 zo dňa 31.12.2020 k Mandátnej zmluve č. 4/14 zo dňa 31.01.2014.
4. Podľa ust. § 324 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“); pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP; neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP; neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) CSP; neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
8. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP; neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP; v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP; ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP; súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP; zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa ust. § 343 ods. 2 CSP; záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
14. Podľa ust. § 344 CSP; ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie 15. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že tu existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97 - zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).
16. Nariadenie neodkladného opatrenia je osobitným inštitútom procesného práva, ktoré umožňuje súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným za predpokladu, že sú v návrhu osvedčené také rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie, na základe ktorých je možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému je nutné poskytnúť ochranu a zároveň je v návrhu odôvodnené nebezpečenstvo ujmy bezprostredne hroziacej žalobcovi. Neodkladné opatrenie je súd oprávnený nariadiť v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo v prípade, ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená. Zo samotnej podstaty konania o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva, že súd nevykonáva dokazovanie ohľadom
tvrdených skutočností. Súd môže vychádzať iba z údajov uvedených v návrhu, prípadne osvedčených listinami alebo dôkazmi predloženými žalobcom. Mieru pravdepodobnosti, s akou sú uvedené údaje pravdivé, pritom súd vyhodnocuje vzhľadom na individuálne okolnosti návrhu. Špecifikom rozhodnutia v prípade nariadenia neodkladného opatrenia je skutočnosť, že súd bez vykonania dokazovania môže zasiahnuť do právneho vzťahu sporových strán, nariadiť im výkon určitej činnosti, alebo ich naopak obmedziť vo výkone práv, ktoré im vyplývajú z určitého právneho vzťahu. Tak významný zásah do práv subjektov však musí mať nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu nároku, ktorého sa navrhovateľ domáha a ktorému navrhuje poskytnúť ochranu, aj keď nariadenie neodkladného opatrenia je len zabezpečovacím procesným inštitútom. Zjavne neodôvodnenému nároku preto ani nie je možné prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia poskytnúť ochranu. 17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, s obsahom súdneho spisu, ako aj s dôkazmi, na ktoré žalobca odkázal vo svojom návrhu.
18. V danom prípade žalobca podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia základné predpoklady vyžadované zákonom neosvedčil. Žalobcovi sa nepodarilo osvedčiť obligatórnu podmienku nariadenia tak zabezpečovacieho ako aj neodkladného opatrenia, a to, že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, keďže nebezpečenstvo zmarenia výkonu nehrozí bezprostredne.
19. Súd preštudovaním spisového materiálu zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 04.06.2013 mandátnu zmluvu, ktorá bola menená, resp. dopĺňaná 3 dodatkami. Zároveň súd zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 31.01.2014 ďalšiu mandátnu zmluvu, ktorá bola menená, resp. dopĺňaná 14 dodatkami. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca a žalovaný sú zmluvnými partnermi v rámci ich podnikateľskej, resp. obchodnej činnosti.
20. Žalobca v podanom návrhu tvrdí, že eviduje voči žalovanému dlh vo výške 110.152,00 Eur. Súd považuje za nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným existuje zmluvný vzťah, ktorý určuje obom zmluvným stranám určité práva a povinnosti, avšak zo strany žalobcu nebolo dostatočne preukázané, že mu žalovaný dlhuje sumu vo výške 110.152,00 Eur. Z predložených dokumentov vyplýva, že v rámci prvej mandátnej zmluvy (mandátna zmluva č. 24/13 zo dňa 04.06.2013 v znení neskôr prijatých 3 dodatkov) mal žalovaný uhradiť žalobcovi sumu vo výške 55.800,00 Eur a z druhej mandátnej zmluvy (mandátna zmluva č. 4/14 zo dňa 31.01.2014 v znení neskôr prijatých 14 dodatkov) vyplýva, že žalovaný mal žalobcovi uhradiť sumu vo výške 386.520,00 Eur, čo je spolu 442.320,00 Eur bez DPH, čiže s DPH je to 530.784,00 EUR, ktorá suma sedí s tým, čo tvrdí žalobca. Avšak súdu nebolo nijakým spôsobom preukázané, akú časť z tejto sumy žalovaný uhradil žalobcovi. Na základe uvedeného súd nevie verifikovať tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 417.942,00 Eur a tým pádom súd nevie verifikovať ani tvrdenie, že zostatok neuhradenej sumy je vo výške 110.152,00 Eur, ktorá suma by mala podľa podaného návrhu predstavovať záloh zriadený súdom a s ktorým zálohom by mal žalovaný podľa podaného návrhu zakázané nakladať. Pre úplnosť je potrebné dodať, že medzi žalobcom a žalovaným bola dohodnutá odmena vo výške 530.784,00 Eur s DPH a ak by žalovaný z tejto sumy uhradil 417.942,00 Eur, tak zostatok by mal byť 112.842,00 Eur, pričom žalobca tvrdí, že neuhradený zostatok je 110.152,00 Eur, čo predstavuje nesúlad vo výpočtoch žalobcu a výpočtoch súdu. S ohľadom na uvedené je dlžná suma uvedená žalobcom vo výške 110.152,00 Eur sporná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca predložil súdu dokument s názvom „Inventarizácia pohľadávok“, pričom týmto dokumentom zrejme chcel preukázať výšku dlhu. K tomuto súd uvádza že dokument s názvom „Inventarizácia pohľadávok“ bol vystavený žalobcom pre žalovaného, pričom z obsahu tohto dokumentu vyplýva, že žalovaný mal možnosť vyjadriť sa k tomuto dokumentu v lehote 15 dní, avšak žalobca súdu nedoručil žiadny dokument, ktorý by predstavoval spätnú väzbu (vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu) od žalovaného na uvedenú inventarizáciu, dokonca žalobca súdu ani nepreukázal, či tento dokument bol naozaj zasielaný žalovanému a či si vôbec žalovaný tento dokument prevzal a oboznámil sa s jeho obsahom. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že uplatnenie tejto sumy (110.152,00 Eur) v upomínacom konaní nepresvedčilo súd o jej výške, keďže v uvedenom súdnom konaní týkajúcom sa zaplatenia dlžnej sumy ešte nebolo vydané, resp. nebolo tunajšiemu súdu predložené žiadne právoplatné rozhodnutie. Súd má teda pochybnosti o existencii dlhu a hlavne o výške tohto dlhu, avšak aj keby súd takéto pochybnosti nemal, tak by bolo potrebné splniť obligatórnu náležitosť, a tou je obava z ohrozenia exekúcie.
21. Žalobca odôvodnil svoje obavy z ohrozenia exekúcie tým, že „žalovaný pristúpil k realizácii kúpnych zmlúv s jednotlivým investormi bytov“. Uvedený dôvod by teoreticky mohol predstavovať obavu z ohrozenia exekúcie, avšak žalobca uvedené tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi, preto súd nemôže vychádzať len z neodôvodneného tvrdenia. Nestačí niečo tvrdiť, ale v rámci konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho, resp. neodkladného opatrenia je potrebné svoje tvrdenia aspoň osvedčiť, avšak v tomto prípade žalobca neosvedčil tvrdenie, že žalovaný predáva postavené byty. Možno konštatovať, že žalobca neosvedčil, že žalovaný zmenšuje, resp. sa snaží zmenšiť svoje majetok alebo znížiť jeho hodnotu.
22. Žalobca odôvodnil svoje obavy z ohrozenia exekúcie aj tým, že žalovaný konal v rozpore s poctivým obchodným stykom, a to tým, že v deň, keď žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu, tak si žalovaný zmenil sídlo do Banskej Bystrice a zmenil aj konateľa obchodnej spoločnosti. Súd uvedené tvrdenie preskúmal a z úplného výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky pre obchodnú spoločnosť: FLORIÁNSKA ROYAL s. r. o. zistil, že u žalovaného došlo od 29.04.2021 k zmene sídla ako aj k zmene konateľa. Súd považuje za potrebné uviesť, že k takýmto zmenám v obchodnom registri predchádza zvolanie a uskutočnenie valného zhromaždenie, resp. mimoriadneho valného zhromaždenia, na ktorom dôjde k rozhodnutiu o zmene sídla, resp. o odvolaní konateľa a o vymenovaní nového konateľa, následne je potrebné podať návrh na príslušný registrový súd, zaplatiť súdny poplatok a počkať na vydanie príslušného rozhodnutia (potvrdenie o vykonaní zápisu), čo môže trvať (od zvolania valného alebo mimoriadneho valného zhromaždenia po vydanie potvrdenia o vykonaní zápisu) niekoľko dní, týždňov, teoreticky aj mesiacov, teda nie je možné takúto zmenu vykonať v jeden deň. Súd poukazuje aj na to, že v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že podal návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 12.05.2021 a zároveň uviedol, že v deň, keď podal návrh na vydanie platobného rozkazu, tak v obchodnej spoločnosti žalovaného došlo k zmenám (sídlo, konateľ), avšak uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde. Súd zistil, že podľa výpisu z obchodného registra vyplýva, že zmeny v obchodnej spoločnosti žalovaného boli zapísané ku dňu 29.04.2021, čo je niekoľko dní pred tým, ako žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu (12.05.2021). Žalobca teda nepresvedčil súd o tom, že žalovaný uskutočnil uvedené zmeny vo svojej obchodnej spoločnosti kvôli tomu, že sa dozvedel o tom, že žalobca podal voči nemu návrh na vydanie platobného rozkazu. Zároveň súd uvádza, že žalovaný sa ani nemohol v ten deň dozvedieť, že žalobca podal proti nemu návrh na vydanie platobného rozkazu a nieto ešte v rámci tohto dňa uskutočniť zmeny vo svojej obchodnej spoločnosti. Zmena sídla a zmena konateľa žiadnym spôsobom neosvedčujú obavy z ohrozenia exekúcie, keďže sa ním stal pôvodný spoločník a nie tretia osoba.
23. Žalobca odôvodnil svoje obavy z ohrozenia exekúcie aj tým, že je zriadené záložné právo na obchodné podiely spoločníkov žalovaného v prospech úverujúcej banky. Súd uvedené tvrdenie preskúmal a z úplného výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky pre obchodnú spoločnosť: FLORIÁNSKA ROYAL s. r. o. zistil, že od 21.02.2018 je na obchodný podiel jedného zo spoločníkov zriadené záložné právo v prospech Q. I. T. X. W. S., W.. S.. a zároveň súd zistil, že od 06.12.2018 je na obchodný podiel druhého zo spoločníkov zriadené záložné právo v prospech Q. I. T. X. W. S., W.. S.. Teda sú zriadené záložné práva na obchodné podiely spoločníkov žalovaného už viac ako 2 roky, teda niekoľko rokov verejne dostupná informácia nemôže osvedčiť to, že existuje obava z ohrozenia exekúcie.
24. Žalobca odôvodnil svoje obavy z ohrozenia exekúcie aj tým, že svoje záväzky voči žalobcovi splnil riadne a včas, teda byty sú už skolaudované, avšak žalovaný mu stále neuhradil časť z dohodnutej odmeny. Uvedené tvrdenie žalobcu nebolo ničím preukázané, keďže žalobca nepredložil žiadny dokument preukazujúci kolaudáciu bytov, preto súd nepovažuje za dostatočne preukázané ani to, či žalobca svoje záväzky voči žalovanému splnil riadne a včas, teda zostalo to v rovine nepotvrdeného tvrdenia.
25. Na záver súd uvádza, že nebolo nijakým spôsobom ani preukázané, že žalovaný nepoprel svoju pohľadávku. Súdu nebolo preukázané, že žalovaný čiastočne plnil. Taktiež nebolo preukázané, že by žalovaný meškal s úhradou svojich záväzkov. V uvedenom smere nebol súdu predložený žiadny dôkaz, a preto nebola osvedčená podmienka na nariadenie zabezpečovanie a neodkladného opatrenia, a tou je obava z ohrozenia exekúcie.
26. S poukazom na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia má súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho a ani neodkladného opatrenia, a preto oba návrhy žalobcu zamietol.
27. O trovách konania spojených s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia nebude súd rozhodovať v tomto rozhodnutí, keďže podľa tvrdenia žalobcu bolo začaté na Okresnom súde Banská Bystrica, upomínacom oddelení súdne konanie vo veci samej (o zaplatenie sumy vo výšky 110.152,00 Eur), tak o trovách spojených s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa celé konanie skončí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.