Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/42/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu ENTO, spol. s.r.o. Košice, so sídlom Jesenského 6, 040 01 Košice, IČO: 31 656 552, právne zastúpený JUDr. Dana Danišová, advokátka so sídlom Svätoplukova 15, 040 01 Košice, proti žalovanému FLORIÁNSKA ROYAL s.r.o., so sídlom Zelená 2C/X3, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 36 853 917, právne zastúpený JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, advokátom so sídlom kancelárie Sladovnícka 22, 917 01 Trnava, IČO: 31 770 584, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -37 zo dňa 03. júna 2021, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -37 zo dňa 03. júna 2021 potvrdzuje.

II. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým uznesením návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol ( výrok I. ) zároveň zamietol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ( výrok II. ).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca dňa 20.05.2021 doručil súdu návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný ako investor realizuje výstavbu bytov v Košiciach na ulici Floriánska. Žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 110.152,-Eur. Dlžná suma vznikla z dvoch mandátnych zmlúv o obstaraní náležitosti investora, pričom v uzavretých zmluvách bola dohodnutá celková odmena vo výške 530.784,- Eur s DPH, pričom žalovaný doposiaľ uhradil sumu vo výške 417.942,-Eur. Takže dlžná suma činí 110.152,-Eur. Žalovaný dňa 18.02.2021 potvrdil záväzok prostredníctvom Inventarizácie pohľadávok , pričom predmetná suma nebola uhradená napriek viacerým výzvam. Žalobca sa obrátil dňa 12.05.2021 na Okresný súd Banská Bystrica, oddelenie upomínacieho konania s návrhom na vydanie platobného rozkazu. Žalobca zistil, že u žalovaného sú zriadené záložné práva na obchodné podiely spoločníkov žalovaného v prospech úverujúcej banky UniCreditBank Czech Republik and Slovakia a.s. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný pristúpil k realizácii kúpnych zmlúv s jednotlivými investormi bytov, a preto má dôvodnú obavu, že po realizácii kúpnych zmlúv a vysporiadaní svojich záväzkov voči úverujúcej banke dôjde k ohrozeniu, prípadne zmareniu úhrady dlžnej sumy. Zároveň sa obáva z ohrozenia exekúcie aj kvôli tomu, že žalobca svoj záväzok nepoprel a čiastočne plnil. Značné meškanie žalovaného s úhradou žalobcových faktúr, existencia iných záväzkov, zriadenie záložných zmlúv na obchodné podiely žalovaného zakladá u žalobcu dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie a dôvod na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia. Žalobca upozornil na to, že v deň, keď podal návrh na vydanie platobného rozkazu, žalovaný preniesol svoje sídlo z Košíc do Banskej Bystrice a zmenil

konateľa, čo vyvoláva obavu z ohrozenia exekúcie, keď žalovaný tieto zmeny žalobcovi neoznámil. Z týchto dôvodov sa žalobca domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záloh vo výške dlžnej sumy a aby súd prostredníctvom neodkladného opatrenia zakázal žalovanému nakladať so zriadeným zálohom. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.

3. Okresný súd zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 04.06.2013 Mandátnu zmluvu, ktorá bola doplnená 3 dodatkami a zároveň uzatvorili dňa 31.01. 2014 ďalšiu Mandátnu zmluvu, ktorá bola doplnená 14 dodatkami. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca a žalovaný sú zmluvnými partnermi v rámci podnikateľskej, resp. obchodnej činnosti. Súd považoval za nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným existuje zmluvný vzťah, avšak zo strany žalobcu nebolo dostatočne preukázané, že mu žalovaný dlhuje sumu vo výške 110.152,-Eur. Okresný súd z predložených dokumentov vyhodnotil, že v rámci prvej mandátnej zmluvy mal žalovaný uhradiť žalobcovi sumu vo výške 55.800,-Eur a z druhej mandátnej zmluvy mal žalobcovi uhradiť sumu vo výške 386.520,-Eur spolu 442.320,-Eur bez DPH, spolu s DPH 530.784,-Eur, ktorá suma sedí s tvrdením žalobcu. Okresný súd však vyhodnotil, že nebolo nijakým spôsobom preukázané, akú časť z tejto sumy žalovaný uhradil žalobcovi. Okresný súd konštatoval, že nevie verifikovať tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 417.942,-Eur, a tým pádom nevie verifikovať ani tvrdenie, že zostatok neuhradenej sumy je vo výške 110.152,-Eur, ktorá suma by mala predstavovať záloh zriadený súdom a s ktorým zálohom by mal žalovaný podľa podaného návrhu zakázané nakladať. Dodal, že medzi žalobcom a žalovaným bola dohodnutá odmena vo výške 530.784,-Eur s DPH a ak by žalovaný z tejto sumy uhradil 417.942,-Eur, tak zostatok by mal byť 112.842,-Eur, pričom žalobca tvrdí, že neuhradený zostatok je 110.152,-Eur, čo predstavuje nesúlad vo výpočtoch žalobcu a výpočtoch súdu, čím je podľa názoru okresného súdu dlžná suma uvedená žalobcom vo výške 110.152,-Eur sporná. Ďalej okresný súd uviedol, že žalobca predložil súdu dokument s názvom „Inventarizácia pohľadávok“ z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaný mal možnosť vyjadriť sa k dokumentu v lehote 15 dní, avšak žalobca súdu nedoručil žiadny dokument, ktorý by predstavoval spätnú väzbu ( vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu ) od žalovaného na uvedenú inventarizáciu, dokonca ani nepreukázal, či tento dokument bol naozaj zasielaný žalovanému a či žalovaný dokument prevzal a oboznámil sa s jeho obsahom. Uplatnenie sumy 110.152,-Eur v upomínacom konaní nepresvedčilo súd o jej výške, keďže v uvedenom súdnom konaní nebolo vydané, resp. nebolo okresnému súdu predložené žiadne právoplatné rozhodnutie. Okresný súd vyvodil záver, že má pochybnosti o existencii dlhu a hlavne o výške dlhu, a keby aj takéto pochybnosti nemal, bolo by potrebné splniť obligatórnu náležitosť, a tou je obava z ohrozenia exekúcie.

4. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobca odôvodnil svoje obavy z ohrozenia exekúcie tým, že žalovaný pristúpil k realizácii kúpnych zmlúv s jednotlivými investormi bytov, uvedené tvrdenie však nepodložil žiadnymi dôkazmi. Okresný súd konštatoval, že žalobca neosvedčil tvrdenie, že žalovaný predáva postavené byty. Zároveň žalobca neosvedčil, že žalovaný zmenšuje, resp. sa snaží zmenšiť svoj majetok alebo znížiť jeho hodnotu.

5. Okresný súd zároveň uviedol, že žalobca odôvodnil svoje obavy z ohrozenia exekúcie aj tým, že žalovaný konal v rozpore s poctivým obchodným stykom, a to tým, že v deň, keď žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu, žalovaný si zmenil sídlo do Banskej Bystrice a zmenil aj konateľa obchodnej spoločnosti. Okresný súd poukázal na to, že žalobca uviedol, že podal návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 12.05.2021 a zároveň uviedol, že v deň keď podal návrh na vydanie platobného rozkazu, tak v obchodnej spoločnosti žalovaného došlo k zmenám ( sídlo, konateľ ), avšak uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde. Okresný súd zistil, že z výpisu z obchodného registra vyplýva, že zmeny v obchodnej spoločnosti žalovaného boli zapísané ku dňu 29.04.2021, čo je niekoľko dní predtým, ako žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu ( 12.05.2021 ). Žalobca nepresvedčil okresný súd o tom, že žalovaný uskutočnil uvedené zmeny vo svojej obchodnej spoločnosti kvôli tomu, že sa dozvedel o tom, že žalobca podal voči nemu návrh na vydanie platobného rozkazu. Zmena sídla a zmena konateľa žiadnym spôsobom neosvedčujú obavy z ohrozenia exekúcie, keďže sa ním stal pôvodný spoločník a nie tretia osoba.

6. Ďalej uviedol, že žalobca odôvodnil svoje obavy z ohrozenia exekúcie aj tým, že je zriadené záložné právo na obchodné podiely spoločníkov žalovaného v prospech úverujúcej banky. Okresný súd zistil, že od 21.02.2018 je na obchodný podiel jedného zo spoločníkov zriadené záložné právo v prospech UniCreditBank Czech Republik and Slovakia, a.s. a od 06.12.2018 je na obchodný podiel druhého zo spoločníkov zriadené záložné právo v prospech UniCreditBank Czech Republik and Slovakia a.s., teda

sú zriadené záložné práva na obchodné podiely spoločníkov žalovaného už viac ako dva roky, pričom niekoľko rokov verejne dostupná informácia nemôže osvedčiť to, že existuje obava z ohrozenia exekúcie.

7. Okresný súd ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca odôvodnil svoje obavy z ohrozenia exekúcie tým, že svoje záväzky voči žalobcovi splnil riadne a včas, teda byty sú už skolaudované, avšak žalovaný mu stále neuhradil časť dohodnutej odmeny. Tvrdenie žalobcu nebolo ničím preukázané, keďže žalobca nepredložil dokument preukazujúci kolaudáciu bytov, na základe čoho okresný súd nepovažoval za dostatočne preukázané ani to, či žalobca svoje záväzky voči žalovanému splnil riadne a včas.

8. Okresný súd záverom konštatoval, že nebolo nijakým spôsobom preukázané, že žalovaný nepoprel svoju pohľadávku. Súdu nebolo preukázané, že žalovaný čiastočne plnil a taktiež že by žalovaný meškal s úhradou svojich záväzkov. Nebola osvedčená podmienka na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia a tou je obava z ohrozenia exekúcie.

9. Okresný súd mal za to, že podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia žalobca neosvedčil základné predpoklady vyžadované zákonom. Nepodarilo sa mu osvedčiť obligatórnu podmienku nariadenia tak zabezpečovacieho ako aj neodkladného opatrenia a to, že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, keďže nebezpečenstvo zmarenia výkonu nehrozí bezprostredne. Pre nesplnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho a ani neodkladného opatrenia oba návrhy žalobcu zamietol.

10. O trovách konania okresný súd nerozhodoval, keďže podľa tvrdenia žalobcu bolo začaté na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom oddelení súdne konanie vo veci samej ( o zaplatenie sumy vo výške 110.152,-Eur ) a teda o trovách spojených s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa celé konanie skončí.

11. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu voči výrokom uznesenia v častiach I. a II. z dôvodov uvedených v . Žalobca uviedol, že si svoje záväzky z mandátnych zmlúv vrátane ich dodatkov plnil riadne a včas v termínoch dohodnutých. Žalovaný počas trvania zmluvného vzťahu prevzaté práce postupne uhrádzal, avšak približne pred rokom nedošlo zo strany žalovaného k úhradám dohodnutých platieb. Žalobca niekoľkokrát žiadal žalovaného o úhradu dlžných súm, avšak dlžnú sumu, ktorá je žalovaná, žalovaný neuhradil. Žalobca poskytoval svoju súčinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy, výsledkom čoho bola kolaudácia a následne ukončenie objektu „Bytový dom Floriánska ulica, Košice“. O čom svedčí priložené kolaudačné rozhodnutie na danú stavbu. Podpisom Inventarizácie pohľadávok ku dňu 31.12.2020 svoj záväzok žalovaný uznal. Žalobca nesúhlasil s názorom konajúceho súdu, ktorý uviedol, že žalobca nepreukázal výšku dlžnej sumy nakoľko z obsahu tohto dokumentu vyplýva, že žalovaný mal možnosť vyjadriť sa k dokumentu, avšak žalobca súdu nedoručil žiadny dokument, ktorý by predstavoval spätnú väzbu. Žalovaný podľa názoru žalobcu mal možnosť oboznámiť sa stavom dlžných pohľadávok a v tomto znení ju svojím podpisom uznal. Aj v prípade, že dlžník plní čiastočne, svoj záväzok, napr. ak uhradí čo i časť fakturovanej sumy, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu. V zmysle uznesenia NS ČR sp.zn. môže byť záväzok špecifikovaný aj číslom faktúry, jej dátumom, vrátane dôvodu vzniku záväzku. Žalovaný žiadnu z faktúr nevrátil, nespochybnil a ani nerozporoval a podpisom inventarizácie pohľadávok svoj záväzok uznal. Žalobca predložil súdu aj výzvu na úhradu dlžnej sumy, na ktorú žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobca poukázal na ustanovenie z ktorého vyplýva, že pred začatím konania, počas neho aj po jeho skončení súd môže nariadiť neodkladné opatrenie. Žalobca v konaní vo veci samej riadne preukázal výšku a špecifikáciu svojej pohľadávky voči žalovanému listinami preukazujúcimi nárok žalobcu na úhradu dlžnej sumy žalovaným. Žalobca vyjadril nesúhlas s úvahou konajúceho súdu, že z dôvodu, že zmeny spoločnosti boli zapísané ku dňu 29.04.2021 a teda žalobca nepreukázal dostatočne svoju obavu o ohrozenie možného výkonu exekúcie. Zmena sídla a konateľa spoločnosti, resp. zápis vzniku zmien v obchodnom registri vykoná registrový súd ku dňu, ktorý je uvedený v príslušných listinách, preukazujúcich tieto zmeny. Ide o deklaratórny účinok zápisu daných zmien, nakoľko registrový súd len osvedčuje existenciu skutočností, ktorý vyplývajú z podkladov, ktoré zákon pre zápis zmeny vyžaduje. Z údajov v obchodnom registri vyplýva, že k zmenám spoločnosti žalobcu došlo 20.04.2021, a zápisy boli vykonané 29.04.2021. Žalobca netvrdil, že žalovaný uskutočnil zmeny vo svojej obchodnej spoločnosti kvôli tomu, že sa dozvedel, že žalobca podal voči nemu návrh na vydanie platobného rozkazu. Žalobca svoju obavu z možného ohrozenia výkonu exekúcie opieral o skutočnosť, že k preneseniu a zmene sídla a konateľa

spoločnosti žalovaného vykonal narýchlo, bez toho, aby to žalobcovi ako veriteľovi oznámil a prípadne navrhol, ako svoj záväzok chce vysporiadať. Novým konateľom je osoba, ktorá nie je pôvodným spoločníkom. Žalobca naďalej zotrval na tom, že konanie žalovaného ako dlžníka je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a navodzuje vážnu obavu žalobcu, že žalovaný dobrovoľne svoj záväzok nemá v úmysle uhradiť. Žalobca namietal, že argumentácia súdu o tom, že žalobca dostatočne nepreukázal, či svoje záväzky splnil riadne a včas, nemôže byť v rovine nepotvrdeného tvrdenia, nakoľko na predmete Mandátnej zmluvy došlo k riadnej kolaudácii, a následne k predaju bytov, čím zo strany žalobcu došlo k splneniu záväzku vyplývajúceho zo zmluvy riadne, včas a v súlade s dohodnutými podmienkami.

12. Žalobca ďalej uviedol, že je potrebné, aby konajúci súd poskytol žalobcovi ako veriteľovi ochranu jeho záujmov aj nariadením neodkladného opatrenia. V danom prípade osvedčil danosť práva, predovšetkým tým, že žalovaný od začiatku roka 2021 so žalobcom nekomunikuje, svoje záväzky neuhrádza, aj keď ich uznal a výška a dôvod sú mu známe, premiestnil svoje sídlo a vykonal zmeny v konateľovi spoločnosti, bez toho, aby žalobcovi aspoň navrhol akým spôsobom má v úmysle usporiadať svoj dlh voči žalobcovi. Uvedené skutočnosti zakladajú dôvodnú obavu žalobcu, že budúca možná exekúcia bude ohrozená. Podľa názoru žalobcu prvostupňový súd postupoval príliš formalisticky, bez dostatočného zohľadnenia cieľa právnej úpravy a posúdenia všetkých okolností daného prípadu, preto sa jeho rozhodnutie javí ako arbitrárne, nakoľko skutkové zistenia a právne závery riadne neodôvodnil. Zároveň vyjadril nesúhlas s názorom okresného súdu, že skutočnosť, že záložné práva na obchodné podiely spoločníkov sú dva roky verejne dostupnou informáciou, a preto podľa súdu nemôžu osvedčiť, že existuje obava z ohrozenia exekúcie, nakoľko je práve v riziku, keď žalovaný neplní svoje záväzky voči žalobcovi, je reálna obava, že v prípade jeho platobnej neschopnosti, pristúpi banka k realizácii záložných práv, čím sa zvyšuje riziko, že žalobcovi záväzok žalovaného nebude splnený, čím môže dôjsť k bezprostrednému ohrozeniu prípadnej exekúcie z dôvodu nedostatku majetku na strane žalovaného. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia vyhovuje v plnom rozsahu, alebo uznesenie prvostupňového súdu zruší a vráti na ďalšie konanie. Súčasne navrhol rozhodnúť o trovách celého konania.

13. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu k odvolaniu žalobcu uviedol, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia nakoľko je nedôvodné, tvrdenia v ňom sú neosvedčené a z tohto dôvodu považuje uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica za zákonné a správne, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a navrhol, aby uznesenie okresného súdu odvolací súd potvrdil ako zákonné a vecne správne rozhodnutie. Žalovaný poukázal na to, že žalobca neosvedčil obligatórnu podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho ako aj neodkladného opatrenia spočívajúcu v prípadnom ohrození výkonu rozhodnutia, nakoľko nebezpečenstvo zmarenia výkonu nehrozí. Návrh ako aj podané odvolanie žalobcom je zmätočné, tvrdenia uvedené v podaniach sú neúplné a uplatňovaná pohľadávka žalobcu v konaní je rozporná čo do dôvodu aj výšky a to nielen v rozsahu na ktorý poukazuje Okresný súd Banská Bystrica, ale v celosti. Žalovanému do dňa podania vyjadrenia nebola doručená žaloba, prípadne platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní na ktoré žalobca poukazuje a ani žiadne iné rozhodnutie príslušného súdu v tomto údajne uplatňovanom konaní. Žalovaný neuvádza v návrhu úplné skutočnosti, síce tvrdí, že žalovaného údajne viackrát vyzýval na úhradu dlžnej sumy, avšak bez odozvy, no skontaktovať sa so žalobcom, resp. s jeho právnym zástupcom sa javilo ako neuskutočniteľné. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zaslal žalovanému výzvu na úhradu dlžnej sumy - mimosúdny pokus o zmier dňa 28.4.2021, ktorý tento list žalovaný prevzal. Žalovaný následne splnomocnil advokátsku kanceláriu na zastupovanie v konaní pričom dňa 23.5.2021 vypracovali vyjadrenie - odpoveď na výzvu na úhradu dlžnej sumy, ktorú na základe splnomocnenia daného právnemu zástupcovi žalobcu zaslali priamo právnemu zástupcovi žalobcu. Podanie sa z adresy právneho zástupcu žalobcu vrátilo ako nedoručené z dôvodu neznámeho adresáta. Žalovaný poukázal na to, že nie je teda pravdivé tvrdenie, že by žalovaný nechcel komunikovať právne naopak, žalovaný vec chcel riešiť mimosúdne, nakoľko považuje za dôležité najskôr odstrániť spory so žalobcom uplatňovanej pohľadávky. Ďalej poukázal, že inventarizáciu pohľadávok k 31.12.2020 z 26.1.2021 nie je možné považovať za uznanie záväzku tak, ako na to poukazuje žalobca. Žalobca neuznal záväzok podpisom inventarizácie pohľadávok k 31.12.2020, nakoľko uznanie záväzku je právny úkon odlišný od inventarizácie pohľadávok, ktorý však žalovaný nikdy voči žalobcom uplatňovanému nároku neuskutočnil. Zároveň žalobca žiadnu zo sporných faktúr nezaplatil ani čiastočne je tak zrejmé, že argument žalobcu o uznaní záväzku podpisom inventarizácie je tak v rozpore s objektívnou skutočnosťou, nakoľko žalobca tieto faktúru rozporuje čo do dôvodu a výšky v plnom rozsahu a žiadnu

z týchto faktúr neuhradil. Žalovaný poukázal aj na judikát NS SR R 20/1998, z ktorého možno vyvodiť, že okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť aj to, že bez neodkladného ( zabezpečovacieho opatrenia ) by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne, čo žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil a nepreukázal. Ako dôkaz, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vydanie neodkladného ako aj zabezpečovacieho opatrenia, a teda žalobca najmä neosvedčil obavu z prípadného ohrozenia exekúcie, predložil potvrdenia o zániku záložných práv k obchodným podielom spoločníkom spoločnosti, nakoľko aj toto bol jeden z údajných dôvodov existencie obavy z ohrozenia exekúcie na ktoré poukazoval žalobca v podanom návrhu a odvolaní. Žalovaný z dôvodu, že žalobca nielenže hodnoverne nepreukázal opodstatnenosť uplatňovanej pohľadávky, ale zároveň nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vydanie neodkladného ako zabezpečovacieho opatrenia a najmä neosvedčil obavu z prípadného ohrozenia exekúcie navrhol uznesenie okresného súdu ako vecne správne, zákonné potvrdiť. A zároveň žiadal, aby odvolací súd zaviazal žalobcu k náhrade trov konania žalovaného v plnom rozsahu.

14. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na tom, že došlo k uzavretiu Mandátnej zmluvy o obstaraní náležitostí investora dňa 4.6.2013 a Mandátnej zmluvy o obstaraní náležitostí investora dňa 31.1.2014, pričom obidve Mandátne zmluvy sa týkali prác na objekte s názvom „Bytový dom na Floriánskej ulici v Košiciach“ a v rámci dohodnutých zmluvných podmienok boli dohodnuté práce riadne vykonávané, odovzdávané, preberané a následne fakturované. Žalobca si svoje povinnosti v zmysle Mandátnych zmlúv splnil riadne, o čom svedčí ukončenie stavebných prác formou kolaudácie, ktoré súdu predložil. Žalobca zdôraznil skutočnosť, že faktúry boli žalovanému odovzdané a zodpovedný zástupca žalovaného ( konateľ ) svojím podpisom na každej z nich ich prevzatie potvrdzoval svojím vlastnoručným podpisom a teda neobstojí tvrdenia právneho zástupcu žalovaného, že žalobca „viacnásobne porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy“, pričom napriek týmto závažným porušeniam naďalej vystavoval faktúry za činnosti, ktoré si riadne neplnil. Naopak vo svojej odpovedi na výzvu na úhradu dlžnej sumy len stroho vypísal povinnosti žalobcu ako mandatára z čl. III. Mandátnej zmluvy, bez toho, aby konkretizoval presne a jasne akých porušení povinností sa mal žalobca dopustiť. Podotkol, že odpoveď na výzvu na úhradu dlžnej sumy bola právnemu zástupcovi doručená len prostredníctvom súdu, a nebola mu vrátená zásielka, ktorou vyzýval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalobca je presvedčený, že práve týmto žalovaný dokazuje, že dlžnú sumu napriek dávno uplynulým lehotám splatnosti nie je ochotný uhradiť, čo je ďalší z dôvodov na vydanie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia. Žalobca upozornil na skutočnosť, že aj napriek prezentovanému vyjadreniu, že žalovaný je otvorený rokovaniam o urovnaní vzájomných práv a povinností, do dnešného dňa sa ani nepokúsil kontaktovať žalobcu s návrhom na uzavretie dohody o urovnaní, čo svedčí o neochote svoj záväzok uhradiť. Žalovaný svoje záväzky dňa 18.2.2021 uznal a počas trvania záväzku ho žiadnym zo spôsobov nenamietal. Žalobca obranu žalovaného považuje len za snahu vyhnúť sa, resp. neúmerne odďaľovať svoju povinnosť dlh uhradiť. Podľa názoru žalobcu úmyslom žalovaného je snaha o to, aby došlo k znemožneniu, prípadne redukcii uspokojenia pohľadávky veriteľa ako žalobcu. A v danom prípade je nutné, aby mu súd poskytol ochranu jeho záujmov prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia. Záverom žalobca uviedol, že nahliadnutím do obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica zistil, že na obchodné podiely záložcov, t.j. oboch spoločníkov žalovanej spoločnosti sú aj naďalej evidované záložné práva na ich obchodné podiely. Navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní návrhov a odôvodnení žalobcu rozhodol tak, ako to žalobca navrhuje v odvolaní zo dňa 22.6.2021.

15. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu opätovne poukázal na to, že žalobca hodnoverne nepreukázal opodstatnenosť uplatňovanej pohľadávky, nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vydanie neodkladného ako aj zabezpečovacieho opatrenia a najmä neosvedčil obavu z prípadného ohrozenia exekúcie. Opätovne poukázal na to, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali splnenie zákonných podmienok pre neodkladné a/ alebo zabezpečovacie opatrenie v zmysle jeho návrhu. Poukázal na to, že žalobcom uplatňovaný nárok nebol žalovanému prostredníctvom súdu doručený ( či už v podobe platobného rozkazu, alebo žaloby o zaplatenie, výzvy na vyjadrenie ), ktorý by však bol v plnom rozsahu rozporovaný, pričom je pre žalovaného otázne, či si žalobca predmetnú pohľadávku vôbec uplatnil, prípadne ako sa s takýmto návrhom vyporiadal príslušný súd. Žalovaný poukázal na judikát NS SR R 20/1998 z dôvodu, že len nárok žalobcu ( aj keď rozporný ) nie je dôvodom na vydanie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia, ale žalobca musí preukázať ďalšie zákonné podmienky pre vydanie

takéhoto opatrenia, čo však žalobca nijak nepreukázal. Vo vzťahu k záložnému právu na obchodné podiely spoločníkov poukázal na už predložené potvrdenie o zániku záložného práva, pričom žalovaná spoločnosť komunikuje s príslušnou bankou (ako záložným veriteľom) vo veci výmazu záložného práva, nakoľko žalovaná spoločnosť sama nie je oprávnená na podanie návrhu na výmaz záložného práva, nakoľko takýto návrh môže podať len záložca (spoločníci spoločnosti) alebo záložný veriteľ ( banka ). Žalobca z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok pre vydanie neodkladného a/alebo zabezpečovacieho opatrenia a z dôvodu neosvedčenia obavy z prípadného ohrozenia exekúcie navrhol uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, ako vecne správne zákonné potvrdiť. Zároveň navrhol, aby odvolací súd zaviazal žalobcu k náhrade trov konania žalovaného v plnom rozsahu.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

17. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.05.2021 sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia ako aj nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca navrhol zriadiť záložné právo v prospech žalobcu ( veriteľa ), na právo na vyplatenie peňažných prostriedkov žalovaného ( dlžníka ) vedených na podnikateľskom účte vo vlastníctve žalovaného na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu ( veriteľa ) voči žalovanému ( dlžníkovi ) vo výške istiny 110.152,-Eur s prísl., ktorá vznikla ako uviedol žalobca z titulu nároku žalobcu na zaplatenie peňažnej pohľadávky, vyplývajúcej z neuhradených faktúr, z mandátnych zmlúv č. 24/13 a 4/14 a doplnených dodatkov. Zároveň žalobca navrhol zakázať žalovanému nakladať so zálohom zriadeným k účtu žalovaného v prospech žalobcu a to do výške 110.152,-Eur s prísl.. Zároveň navrhol prikázať žalovanému zdržať sa takéhoto konania voči zálohu zriadenému k účtu žalovaného vedeného v UniCredit Bank akciová spoločnosť, ktorým by sa znížila resp. by zanikla možnosť uspokojenia žalobcu zo zálohu do výšky 110.150,-Eur s prísl. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 04.06. 2013 Mandátnu zmluvu, ktorá bola menená, resp. dopĺňaná 3 dodatkami a zároveň uzatvorili dňa 31.01.204 ďalšiu Mandátnu zmluvu, ktorá bola menená, resp. dopĺňaná 14 dodatkami. Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným existuje zmluvný vzťah, ktorý určuje obom zmluvným stranám určité práva a povinnosti, avšak zo strany žalobcu nebolo dostatočne preukázané, že mu žalovaný dlhuje sumu vo výške 110.152,-Eur. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že z predložených dokumentov ( mandátnych zmlúv a dodatkov ) mal žalovaný žalobcovi uhradiť sumu 530.784,-Eur, avšak súd nevedel verifikovať tvrdenie žalobcu, že zostatok neuhradenej sumy je vo výške 110.152,-Eur, ktorá suma podľa podaného návrhu mala predstavovať záloh zriadený súdom a s ktorým zálohom by mal žalovaný zakázané nakladať, a teda dlžná suma uvedená žalobcom vo výške 110.152,-Eur je sporná. Zároveň súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca neosvedčil, že žalovaný zmenšuje resp. sa snaží zmenšiť svoj majetok, alebo znížiť jeho hodnotu a zároveň nepresvedčil súd o tom, že žalovaný uskutočnil zmeny vo svojej obchodnej spoločnosti kvôli tomu, že sa dozvedel o tom, že žalobca podal voči nemu návrh na vydanie platobného rozkazu. Zmena sídla a zmena konateľa žiadnym spôsobom neosvedčujú obavy z ohrozenia exekúcie, keďže sa ním stal pôvodný spoločník a nie tretia osoba. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že sú zriadené záložné práva na obchodné podiely spoločníkov žalovaného už viac ako 2 roky, teda podľa názoru súdu prvej inštancie niekoľko rokov verejne dostupná informácia nemôže osvedčiť to, že existuje obava z ohrozenia exekúcie. Obavy z ohrozenia exekúcie vyplývajúce z toho, že záväzky žalobca ako uvádzal si splnil riadne a včas, keď byty sú už skolaudované, avšak žalovaný mu neuhradil stále časť z dohodnutej odmeny, vyhodnotil súd prvej inštancie za nepreukázané z dôvodu, že žalobca nepredložil dokument preukazujúci kolaudáciu bytov, ako aj z dôvodu, že žalobca si svoje záväzky voči žalovanému splnil riadne a včas a zároveň žalobca nepreukázal, že žalovaný nepoprel svoju pohľadávku, keď súdu nebolo preukázané, že žalovaný čiastočne plnil a taktiež nebolo preukázané, že by žalovaný meškal s úhradou svojich záväzkov. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že nebol predložený žiaden dôkaz a z tohto dôvodu nebola osvedčená podmienka na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, ktorou je obava z ohrozenia exekúcie.

18. Podľa v znení neskorších predpisov ( ďalej len „CSP“ ); pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa ; neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

20. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

22. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

23. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

24. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

25. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

26. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

27. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

28. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s odvolaním, dotknutým uznesením súdu prvej inštancie, s odvolaním žalobcu a s vyjadrením žalovaného k odvolaniu, ako aj s vyjadreniami žalobcu a žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami uvádzanými sporovými stranami vo vzťahu k návrhu žalobcu na vydanie uznesenia o zabezpečovacom a neodkladnom opatrení a vec správne skutkovo a právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

29. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že dôvodom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je potreba zabrániť tomu, aby žalovaný ( dlžník ), previedol na iného svoj majetok alebo, aby v prospech iných osôb nezaťažil svoje nehnuteľnosti, teda aby nezmaril uspokojenie pohľadávky žalobcu. Dôvodom je potreba zabezpečiť reálnu vymožiteľnosť pohľadávky v prípade, ak bude žalobca úspešný žalobou vo veci samej.

30. Z charakteru inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že súd pred jeho nariadením nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená a aspoň osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, na zabezpečenie ktorého má byť zriadené záložné právo. Zároveň musia byť splnené predpoklady na zriadenie záložného práva v zmysle a nasl. . Nesplnenie čo i len jedného z uvedených zákonných predpokladov má za následok neúspešnosť podaného návrhu.

31. Zabezpečovacím opatrením sa žalobca domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, ( ktorej výška je v tomto konaní sporná ) ako veriteľ, teda potenciálny oprávnený v exekučnom konaní nakoľko má za to, že existuje dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. Odvolací súd dôkladne preštudoval návrh

žalobcu ako aj ním predložené listinné dôkazy a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami vydaním zabezpečovacieho opatrenia.

32. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia je na mieste použiť s cieľom zabezpečenia výlučne peňažnej pohľadávky veriteľa, ak tento v návrhu preukáže, že je tu dôvodná hrozba zmarenia exekúcie. Žalobca vo svojom návrhu však neosvedčil existenciu takých okolností, prípadne správania žalovaného, ktoré by reálne odôvodňovali obavu zmarenia budúcej exekúcie. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdu uviedol, že sa obáva z ohrozenia exekúcie aj kvôli tomu, že žalovaný svoj záväzok nepoprel a čiastočne plnil, avšak v odvolacom konaní z vyjadrení žalovaného jednoznačne vyplynulo, že žalovaný svoj záväzok popiera a považuje ho za sporný, a teda v ad hoc došlo k spochybneniu osvedčenia existencie pohľadávky, ktorá sa má záložným právom zabezpečiť. Zároveň aj pokiaľ ide o zriadené záložné právo na obchodné podiely spoločníkov žalovaného v prospech úverujúcej banky, ktorú skutočnosť žalobca odôvodnil ako obavu z ohrozenia exekúcie žalovaný preukázal listinnými dôkazmi v odvolacom konaní, a to potvrdením o zániku záložného práva zriadeného na zabezpečenie záväzku žalovaného, ktoré zaniklo zánikom zabezpečenej pohľadávky z dôvodu splnenia záväzku dlžníka zo dňa 26.07.2021 (č.l. spisu 83 a 83 rub ), že aj v tomto prípade je neadekvátna obava žalobcu, že exekúcia bude ohrozená. Odvolací súd poukazuje na to, že pri zabezpečovacích opatreniach je podobne ako pri neodkladných opatreniach potrebné osvedčiť, že medzi stranami je bezodkladne potrebné upraviť pomery a zaručiť tak úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Musí sa teda jednať o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Existenciu takýchto okolností je povinný osvedčiť navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia, ako aj neodkladného opatrenia v tomto prípade žalobca. V ad hoc súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia základné predpoklady vyžadované zákonom neosvedčil, t.j. nepodarilo sa osvedčiť obligatórnu podmienku nariadenia tak zabezpečovacieho ako aj neodkladného opatrenia a to, že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, keďže nebezpečenstvo zmarenia výkonu nehrozí bezprostredne.

33. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a z tohto dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle , napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ako vecne správne potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia odvolací súd nerozhodoval, keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. V ad hoc prebieha na príslušnom okresnom súde konanie vo veci samej vedené pod sp.zn. , ktoré nie je právoplatne skončené, a preto s otázkou trov zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia a ich náhrady sa následne vysporiada súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

35. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).