Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/126/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.06.2021 v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Beátou Schmidtovou takto

rozhodol:

Obžalovaný:

G. E., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom J. D. nad T., prechodne bytom F. R. č. XXX,

j e v i n n ý , ž e

hoci je ako otec maloletej dcéry S. E., narodenej XXX.X.XXXX, povinný prispievať v zmysle § 62 a následne Zákona o rodine a na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín spisová značka zo dňa 30.05.20212, právoplatného dňa 29.06.20212, prispievať na výživu maloletej S. E. sumou 70,- Eur mesačne, a to vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky H. E., bytom D. nad T., O. I. XX/XX, si túto svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplní napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín spisová značka zo dňa 15.01.2020, právoplatným dňa 25.02.2020, uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b) s poukazom na písmeno b) , čím mu za obdobie od mesiaca marec 2020 až doposiaľ, vznikol dlh na nezaplatenom výživnom v celkovej výške 590,- Eur, pričom v predmetnom období bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v období od 29.04.2020 do 01.09.2020, odkiaľ bol vyradený z dôvodu vzniku pracovného pomeru, bol príjemcom dávok v hmotnej núdzi (04/2020-06/2020 a od 07/200) a osobitného príspevku (09/2020-09/2020) a od 02.09.2020 je zamestnaný v spoločnosti R. s. r. o. ako zamestnanec s pravidelným príjmom, pričom za uvedené obdobie sa preukázateľne nezaujímal o zamestnanie,

t e d a

si najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zákona. Za to sa o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, podľa § 49 ods. 2 Tr. zákona, podľa § 37 písm. m) Tr. zákona s poukazom na § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.06.2021 zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný G. E. v prípravnom konaní ako aj pred súdom doznal, že si neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére S. E.. Je si vedomý, že od februára 2020 do dňa hlavného pojednávania dlží na bežnom výživnom sumu 590,- Eur. Svoje konanie ospravedlňoval tým, že bol riadne evidovaný na úrade práce, nie je schopný si zabezpečiť trvalé zamestnanie, lebo má zdravotné problémy. S dcérou sa nestretáva pravidelne. Pokiaľ aj chce byť v kontakte s dcérou, tak mu bývalá manželka nechce dávať, pretože on v Hornej R. nemá adekvátne bývanie a nemá tam vodu. Zanedbanie povinnej výživy opakovane odôvodňuje svojimi zdravotnými problémami a neschopnosťou nájsť si zamestnanie, spolieha sa len na úrad práce pokiaľ mu oni prácu nenájdu, tak nevie, kde si ju má hľadať. .

Svedkyňa H. E. pred súdom potvrdila, že od začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia jej obžalovaný neuhradil dlžné výživné ani len čiastočne a ku dňu hlavného pojednávania mu vznikol dlh na výživnom vo výške spolu 590,- Eur. s výživnou a výchovou dcéry jej pomáhajú dospelí synovia a priateľ, avšak keďže sa nároky na dieťa zvyšujú vzhľadom aj na jej vek, uvažuje o požiadaní o príspevok na dieťa cez ÚPSVaR Trenčín. V minulosti bol už súdne trestaný pre tú istú trestnú činnosť, kde mu súd uložil trestným rozkazom povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné 730,- Eur, avšak ani z tejto čiastky doposiaľ jej nič neuhradil.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo nasledovné:

Z pôvodného ako aj z aktuálneho odpisu registra trestov je možné zistiť, že obžalovaný bol dvakrát súdne trestaný pre trestný čin zanedbanie povinnej výživy, a to v roku 2014 a v roku 2020 trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 15.01.2020, právoplatným dňa 25.02.2020, bol mu uložený podmienečný trest v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na 1 rok spolu s obmedzením uhradiť dlžné výživné počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Z oboznámených správ vyplýva, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zaviazaný prispievať na výživu maloletej dcéry S. sumou vo výške 70,- Eur mesačne vždy do .dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku 29.06.2012.

Z výpisu VÚB banky je možné zistiť, že v dňoch 07.04.2020, 27.07.2020 a 04.11.2020 uhradil G. E. výživné H. E. vo výške spolu 600,- Eur.

V spise je doložený rodný list dieťaťa S. E., potvrdenie o návšteve školy (žiačka 6. triedy, momentálne 7. triedy základnej školy).

Zo správ ÚPSVaRu Trenčín a Sociálnej poisťovne môžeme zistiť, že obžalovanému bol v roku 2020 poskytnutý osobitný príspevok, či už jednorázovo alebo mesačne a dávka v hmotnej núdzi, pravidelne mesačne, ktoré trvajú doposiaľ, zo Sociálnej poisťovne v súčasnosti žiadne dávky obžalovanému nie sú vyplácané, a obžalovaný sa ani nenachádza v evidencii poberateľov dôchodku.

Z lustrácie v evidencii priestupkov vyplýva, že obžalovaný v minulosti bol dvakrát priestupkovo riešený, z toho jedenkrát pokutou pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa Priestupkového

Súd, vzhľadom na vyššie uvedené, po zhodnotení všetkých zadovážených a vykonaných dôkazov, podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, mal za preukázané, že obžalovaný G. E. spáchal skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Zo spáchania žalovaného skutku je obžalovaný usvedčovaný tak výpoveďou svedkyne H. E. (vypovedala o vykonaných úhradách výživného a o tom, že obžalovaný žiadnym iným spôsobom, napr. ani nákupom vecí pre dieťa, nezabezpečoval potreby dieťaťa) ako aj vyššie uvedenými súdom oboznámenými listinnými dôkazmi (najmä preukázaná existencia povinnosti obžalovaného uhrádzať výživné na maloletú S., a to na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 30.05.2012, právoplatným dňa 29.06.2012).

Súd mal z výpovede svedkyne H. E. a oboznámeného rozsudku o určení vyživovacej povinnosti (výživné 70,- eur mesačne), za preukázané, že obžalovaný v skúmanom období (marec 2020 až júl 2021 vrátane) uhradil výživné vo výške 600 eur, hoci za obdobie od marca 2020 do júla 2021 vrátane mal uhradiť výživné vo výške 1190,- eur, teda naďalej dlhuje výživné vo výške 590,- eur. Súd tak mal za preukázané, že výživné nebolo ku dňu konania hlavného pojednávania, a teda aj v čase vyhlásenia rozsudku, t. j. dňa 03.06.2021, v celosti uhradené. Súd uvedené skutočnosti zohľadnil aj v skutkovej vete, ktorú modifikoval oproti podanej obžalobe, aby zodpovedala stavu v čase vyhlásenia rozsudku.

Súd na strane obžalovaného nezistil objektívne skutočnosti, ktoré by bránili obžalovanému zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti. Súd poukazuje, že ak dôjde k zhoršeniu finančnej situácie, je obžalovaný povinný prispôsobiť svoj životný štandard týmto novovzniknutým okolnostiam, svoj životný štandard primerane znížiť, a to až na úroveň pokrytia iba objektívnych základných životných potrieb a zvýšiť svoju aktivitu smerom k zabezpečeniu potrieb všetkých na ňu odkázaných osôb a aspoň čiastočne splácať zameškané výživné.

Súd preto uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného skutku, ktorý rovnako ako obžaloba právne posúdil ako zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, a to vzhľadom na odsúdenie oboznámeným trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 15.01.2020, právoplatným dňa 25.02.2020.

Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jej nepríčetnosti alebo prípadne jej zmenšenej príčetnosti. Z objektívnej stránky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu je nepochybné, že obžalovaný si bol a je vedomý svojej zákonnej povinnosti, vyplývajúcej jednak z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a jednak zo súdneho rozhodnutia o určení výšky výživného, prispievať na výživu maloletej S., napriek tomu výživné neplatil pravidelne a v stanovenej výške, čím mu vznikol dlh na výživnom, pričom v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch bol za taký čin odsúdený, a to trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 15.01.2020, právoplatným dňa 25.02.2020. Naplnená bola i subjektívna stránka, t. j. zavinenie, keď obžalovaný konal vo forme vedomej nedbanlivosti podľa Tr. zákona, nakoľko obžalovaný vedel, že pravidelným neuhrádzaním výživného na maloletú dcéru S. môže porušiť záujem chránený , ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie nespôsobí. Preto je súd toho názoru, že obžalovaný svojím konaním porušil chránený spoločenský záujem, ktorý spočíva v ochrane nároku oprávnenej osoby na výživné. Súd dospel k záveru, že obžalovanému bude potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, a to s prihliadnutím na Tr. zákona, nakoľko stíhaný trestný čin spáchal obžalovaný už počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 15.01.2020, právoplatným dňa 25.02.2020.

Pri rozhodovaní o výmere nepodmienečného trestu odňatia slobody vychádzal súd zo základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa (1 rok až 5 rokov). Súd pri nezistení poľahčujúcej ani priťažujúcej okolnosti (súd nemohol prihliadnuť na predchádzajúce odsúdenie ako na priťažujúcu okolnosť, nakoľko predmetné odsúdenie je zohľadnené v kvalifikovanej skutkovej podstate stíhaného trestného činu), uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky, nakoľko už po tretíkrát je trestne stíhaný pre ten istý trestný čin - prečin zanedbania povinnej výživy podľa Tr. zákona, a dopustil sa ho v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Na výkon takto uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol podľa oboznámeného odpisu registra trestov v posledných desiatich rokoch

pred spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest podľa názoru súdu spĺňa všetky potrebné atribúty uvedené v § 34 ods. 1 Tr. zákona.

S predmetným trestným konaním adhézne konanie, t. j. konanie o náhradu škody, spojené nebolo, keďže vzniknutý dlh na výživnom nemá z trestnoprávneho hľadiska povahu škody. si najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.