Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_34P-28-2012.pdf
PDF · 98.31 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/28/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky V. Q., rod. X., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom X. I. O., H. R., proti odporcovi F. Q., štátnemu Slovenskej republiky, trvale bytom X. I. O., H. R., t.č. bytom X. I. O., B. K. XXXX/XX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov V. Q. rod. X. a F. Q., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X. I. O. vo zväzku 15, ročník 2008, na strane 164, pod por. č. 107 s a r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia :
„Maloletá Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Y. sumou vo výške 70,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.“
Styk s maloletou Y. sa na žiadosť rodičov n e u p r a v u j e.
Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na tunajšom súde návrh na rozvod manželstva s odporcom a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode. Uviedla, že ich manželstvo s odporcom bolo spočiatku dobré, krátko po narodení dcéry Y. začali v manželstve menšie nezhody a konflikty, ktoré sa stupňovali a neskôr vyvrcholili do fyzického napadnutia. Následne odporca odmietal žiť v spoločnej domácnosti, často odchádzal z domácnosti aj na niekoľko dní alebo týždňov, začal prespávať u svojho otca. S odporcom si prestali rozumieť, postupom času jej city voči odporcovi vychladli. V domácnosti sa často hádali, boli tam konfliktné situácie, dokonca fyzické útoky, svedkom konfliktných situácii bývala často i mal. Y. a jej dvaja synovia z predchádzajúceho manželstva a takéto vzťahy dobre nepôsobili na deti. Všetky uvedené skutočnosti viedli k tomu, že prestali ako manželia spoločne hospodáriť a aj manželsky žiť. Uviedla, že po všetkých konfliktoch si našla priateľa. V marci 2012 sa
odporca definitívne odsťahoval z domácnosti. V návrhu navrhovateľka žiadala, aby maloletá dcéra Y. bola na čas po rozvode zverená do jej osobnej starostlivosti a odporcovi, aby bolo stanovené výživné vo výške 200,- Eur mesačne.
Odporca súhlasil s rozvodom manželstva. Uviedol, že by bol však radšej, ak by mal. Y. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pretože má dieťa rád. V prípade, ak by bolo manželstvo rozvedené a maloletá by bola zverená do osobnej starostlivosti matky, bol by schopný prispievať na výživu dieťaťa sumou 70,- Eur mesačne, nakoľko navrhovateľkou požadovaná suma nie je v jeho možnostiach a schopnostiach. Zhodne uviedol, že manželstvo bolo spočiatku harmonické, asi po roku manželstva došlo k prvým problémom v manželstve, kedy zistil, že navrhovateľka si telefonuje s iným mužom, k čomu sa mu priznala. Táto skutočnosť pre neho predstavovala citový zlom a mierne ochladli jeho city k navrhovateľke. Postupom času sa ich vzájomné vzťahy zhoršovali, bývali tam výčitky, hádky a postupom času to prerástlo aj do fyzických útokov, v domácnosti viackrát asistovala mestská polícia. Uviedol, že často odchádzal z domácnosti k svojmu otcovi, zdôveriť sa mu, po radu a pod. ale často to bolo aj preto, že navrhovateľka ho vyhodila z bytu alebo ho dnu nevpustila. Poukázal na to, že navrhovateľka má mimomanželskú známosť, že si podávala inzerát na zoznámenie a pod. Všetky tieto skutočnosti spôsobili jeho citové ochladenie voči navrhovateľke. Uviedol, že od marca 2012 nežijú v jednom byte, kedy navrhovateľka vymenila zámok na byte. Najprv uviedol, že o dcéru má záujem, že by bol najradšej keby maloletá bola zverená do jeho starostlivosti alebo aspoň do striedavej starostlivosti, prípadne keby mu bol široko upravený styk s maloletou. Na pojednávaní, s prihliadnutím na vek dieťaťa, uzavrel s matkou maloletej rodičovskú dohodu o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a súčasne sa dohodli, že matka bude akceptovať jeho požiadavky na styk s dcérou počas víkendov a aj v pracovné dni, preto žiadal, aby styk nebol upravovaný.
Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu manželstva doporučil rozhodnúť o zverení mal. Y. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na jeho výživu po 70,-Eur mesačne. Doporučil upraviť styk otca s maloletou každý párny víkend od piatku 19.00 hod. do nedele 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. Po uzavretí rodičovskej dohody na pojednávaní, túto dohodu doporučil schváliť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením potvrdenia o poslednom spoločnom bydlisku účastníkov konania, sobášneho listu účastníkov, rodného listu mal. dcéry účastníkov, potvrdením o príjmoch navrhovateľky od jej bývalých zamestnávateľov, potvrdením o príjmoch odporcu, potvrdením o prídavkoch na deti, potvrdením Sociálnej poisťovne, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Dubnica nad Váhom, rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 24C/84/2006-68 zo dňa 31.10.2007 a dokladmi o nákladoch na bývanie a zistil tento skutkový stav:
Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v X.. U navrhovateľky sa jedná o jej druhé manželstvo, u odporcu o manželstvo prvé. Z ich manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra Y.. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v obvode Okresného súdu Trenčín preto bol na konanie príslušný tunajší súd.
Z výsluchu účastníkov konania mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo po 1 a 1 ročnej známosti zo vzájomnej citovej náklonnosti a očakávania narodenia dieťaťa. Spočiatku bolo manželstvo harmonické, asi po roku manželstva začalo dochádzať k nezhodám a narušeniu vzájomných vzťahov, ich vzťahy sa postupom času zhoršovali, účastníci sa hádali, v domácnosti bývali konfliktné situácie, pri ktorých niekedy asistovala i mestská polícia. Svedkami konfliktných situácii bývali i mal. Y. a deti navrhovateľky z jej predchádzajúceho manželstva. Manželia spolu nežijú, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú. Navrhovateľka nadviazala mimomanželskú známosť s iným mužom.
Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení:
Podľa § 23 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania, mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky citovaného zákonného ustanovenia sú splnené, pretože vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Žiaden z účastníkov konania nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Manželia spolu nežijú, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú, nezabezpečujú spoločne potreby rodiny. Ich manželstvo je iba formálnym zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti a porozumenia. Navrhovateľka nadviazala známosť s iným mužom. Na základe týchto skutočností súd manželstvo účastníkov rozviedol.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k dohode nedôjde, tento zákon v § 24 ukladá zároveň (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť aj úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode a ochranu záujmov maloletých detí (a to aj v zmysle § 113 O.s.p.).
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ohľadom skúmania pomerov účastníkov konania a mal. Y. bol zistený tento skutkový stav:
Maloletá Y. má 3 roky, žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a jej dvoma synmi z jej predchádzajúceho manželstva. Predškolské zariadenie zatiaľ nenavštevuje, do materskej školy by mala nastúpiť od septembra 2012. Navrhovateľke vo februári 2012 skončila rodičovská dovolenka, nakoľko nemala zabezpečené predškolské zariadenie pre maloletú, ukončila predchádzajúci pracovný pomer dohodou. Od 01.03.2012 je na ÚPSVaR Trenčín evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, s úradom spolupracuje. Poberá dávku v nezamestnanosti v priemere vo výške 167,- Eur mesačne a prídavky na 3 deti spolu 67,62 Eur mesačne. Okrem mal. Y. má navrhovateľka vyživovaciu povinnosť k 2 synom z jej predchádzajúceho manželstva: k W. nar. v r. XXXX a G. nar. v r.XXXX, ktorí sú žiakmi strednej školy a na ktorých poberá výživné po 60,- Eur mesačne na každého. Odporca je zamestnaný ako elektromechanik s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 03/2001 do 04/2012 vo výške 418,65 Eur. O maloletú dcéru sa zaujíma, stretáva sa s ňou, má s ňou pekný vzťah.
V danej veci rodičia v zmysle § 24 ods. 3 z. o rodine uzavreli rodičovskú dohodu vyššie uvedeného znenia. Kolízny opatrovník súhlasil s uzavretou rodičovskou dohodou a doporučil ju schváliť. Vzhľadom k tomu, že rodičovská dohoda je v súlade so zákonom a záujmom maloletého dieťaťa, zohľadňuje súdom zistený skutkový stav, súd rodičovskú dohodu týmto rozsudkom schválil. Na základe tejto dohody bola mal. Y. zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Odporca sa zaviazal prispievať na výživu mal. Y. sumou 70,- Eur mesačne.
Nakoľko rodičia zhodne žiadali styk s maloletou neupraviť, súd styk otca s maloletou v zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine neupravil. Otec sa s maloletou stretáva, matka uviedla, že bude akceptovať požiadavky otca, ktorý sa bude môcť s dcérou stretávať každý druhý víkend od piatku do nedele a prípadne sa dohodnú aj na inej úprave styku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § l44 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne /trojmo/.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( §27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak sa nebude plniť dobrovoľne povinnosť stanovená týmto rozsudkom, možno sa jej domáhať návrhom na exekúciu alebo návrhom na súdny výkon rozhodnutia (iba v prípade týkajúcom sa výchovného prostredia maloletých detí).
Výrok o výživnom je predbežne vykonateľný.