Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14S-49-2020.pdf
PDF · 224.85 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/49/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: W. I., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX S. G., právne zastúpený: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100751439/2020 zo dňa 06.04.2020, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1.
Daňový úrad Trnava svojim rozhodnutím číslo: 102051777/2019 zo dňa 02.09.2019 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5 811,93 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010.
2.
Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe zisteného skutkového stavu ako aj výsledkov dokazovania dospel k záveru, že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal hodnoverným a nespochybniteľným spôsobom, že došlo k dodaniu tovaru podľa faktúry č. 2435-2010 zo dňa 3.9.2010 od daňového subjektu Triskelion s.r.o. za tovar - slnečnica v celkovej sume 26.906,57 Eur, z toho základ dane 22.610,56 Eur, 20% DPH 4.296,08 Eur a podľa faktúry č. 2436-2010 zo dňa 30.9.2010 od daňového subjektu Triskelion s.r.o. za tovar - slnečnica v celkovej sume 9.494,03 Eur, z toho základ dane 7.978,18 Eur, 20% DPH 1.515,85 Eur, na faktúrach deklarovaným dodávateľom spoločnosťou Triskelion s.r.o.
3.
Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca dňa 16.10.2019 odvolanie.
4.
Žalovaný Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 100751439/2020 zo dňa 06.04.2020 potvrdilo prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102051777/2019 zo dňa 02.09.2019.
5.
Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že daňový subjekt neodstránil pochybnosti správcu dane týkajúce sa sporných faktúr, ktoré u daňového subjektu zistil pri vykonanej daňovej kontrole na DPH za zdaňovacie obdobie september 2010, ani vo vyrubovacom či odvolacom konaní nepredložil vierohodné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že sporné zdaniteľné obchody boli skutočne dodané spoločnosťou Triskelion s.r.o. Daňový subjekt tým neuniesol dôkazné bremeno, ktoré v daňovom konaní spočívalo na ňom, pretože pri daňovom konaní sa uplatňuje zásada prejednávacia a nie zásada vyhľadávacia. Nepreukázal, že sporné zdaniteľné obchody boli reálne dodané spoločnosťou Triskelion s.r.o. na základe sporných faktúr a že spoločnosti Triskelion s.r.o. vznikla daňová povinnosť z dôvodu dodania sporných zdaniteľných obchodov.
6.
Ďalej žalovaný uviedol, že v daňovom konaní nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, čo znamená, že daňový subjekt je povinný preukazovať vierohodnosť svojich tvrdení a v tomto prípade oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane hodnovernými dôkaznými prostriedkami. Zákonná úprava postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočítanie daní je špeciálnou zákonnou úpravou, ktorá z dôvodu zložitosti a náročnosti kontroly tejto dane určila pre dokazovanie prísnejšie podmienky. Tieto podmienky je nutné dodržať, pretože v opačnom prípade dôsledky za ich porušenie znáša daňový subjekt. Pretože ide o hmotnoprávne podmienky, k záveru či sú tieto podmienky splnené nestačí len existencia faktúry. Daňové doklady - faktúry sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť a ich vierohodnosť a kompletnosť preukazuje daňový subjekt.
7.
Z dôkazov získaných správcom dane počas kontroly a vyrubovacieho konania jednoznačne vyplýva, že dodanie sporných zdaniteľných obchodov spoločnosťou Triskelion s.r.o. pre žalobcu sa nepreukázalo.
II. Žaloba a žalobné dôvody 8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 29. júna 2020 žalobu, v ktorej namietal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
9.
Žalobca namieta, že v danom prípade došlo k zániku práva vyrubiť daň, na čo správca dane a žalovaný mali prihliadnuť z úradnej moci, pretože podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Žalovaný ani správca dane na námietku žalobcu k zániku práva na vyrubenie dane alebo rozdielu dane nijako neprihliadli. Žalovaný sa k uvedenému len stroho vyjadril v závere odôvodnenia, že lehota neplynula počas správneho súdneho konania na krajskom súde a na najvyššom súde s poukazom na § 71 ods. 1 SSP a tak nedošlo k uplynutiu premlčacej päťročnej lehoty k právu správcu dane na vyrubenie dane. V tejto súvislosti žalobca upriamuje pozornosť na rozsudky NS SR č. 4Sžf 2/2019, 4Sžf 5/2012 a 2 Sžf 58/2011, z ktorých vyplýva, že vo veci žalobcu došlo k zániku práva vyrubiť daň. Žalobca predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že k predĺženiu lehoty na vyrubenie dane môže dôjsť vtedy, keď dôjde do konca lehoty určenej v § 45 ods. 1 daňového poriadku len k vykonaniu úkonu
smerujúceho k vyrubeniu dane - doručením protokolu z daňovej kontroly. Pokiaľ je však v tejto lehote daň rozhodnutím dane aj vyrubená, nemôže sa protokol považovať za úkon smerujúci k vyrubeniu akejkoľvek dane v budúcnosti, keďže na základe tohto úkonu už bola daň vyrubená. Formálna existencia doručenia protokolu ako úkonu smerujúceho k vyrubeniu dane teda sama o sebe v kontexte vydaného rozhodnutia o vyrubení dane teda nie je a je bez ďalšieho spôsobilá naplniť kritériá na predĺženie lehoty na vyrubenie dane a nie je spôsobilá vyvolať nové plynutie lehoty v žalobcovej veci na vyrubenie dane od 01.01.2014. Žalobca poukazuje aj na to, že je potrebné uviesť, že pokiaľ daňový poriadok priznáva správcovi dane právo na vyrubenie dane, pričom priznáva v daňovom poriadku aj lehotu k právu, je potrebné súčasne aj skúmať či a kedy došlo k uplatneniu práva na vyrubenie dane zo strany správcu dane. Vo veci žalobcu nepochybne došlo k uplatneniu práva vyrubiť daň zo strany správcu dane vydaním rozhodnutia v lehote 15 dní odo dňa doručenia protokolu z daňovej kontroly, t. j. v pôvodnej päťročnej lehote s poukazom na § 68 ods. 1 a nasledujúce daňového poriadku. Nie je tak daný žiadny rozumný dôvod, prečo by malo dôjsť k predĺženiu lehoty na uplatnenie práva vyrubiť daň, ktoré už bolo predtým zo strany správcu dane uplatnené a právo na vyrubenie dane bolo naplnené.
10.
Ďalej žalobca namietal, že správca dane ani žalovaný vo veci nedostatočne zistili skutkový stav tým, že nevykonali navrhnuté dôkazy a následne sa nedostatočne vysporiadali s námietkami žalobcu ohľadne nevykonaných navrhnutých dôkazov a tým, že predovšetkým správca dane riadne nezdôvodnil prečo nevykonal žalobcom navrhované dôkazy a že dané zistené skutočnosti nevyhodnotil tak, aby nespochybnil závery o nedôvodnosti žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, ďalej že správca dane a žalovaný v rámci posudzovania obchodných transakcií realizovaných medzi žalobcom a spoločnosťou Triskelion s.r.o. sa nevyporiadal so závažnými rozpormi v jednotlivých výpovediach svedka Lajosa Szabóa - konateľa spoločnosti ohľadne vystavovania faktúr za spoločnosť, používania pečiatok spoločnosti, ako aj s rozpormi tvrdeniami svedka W. C., V. H. a N. K. B. o tom, že spoločnosť Triskelion s.r.o. mala v rozhodnom čase vyhľadávať obchodných partnerov a dohadovať obchodné podmienky, na ktorých rozpory poukázal žalobca a ktoré majú zásadný vplyv na vyhodnotenie dôveryhodnosti tohto svedka. Žalobca ďalej namietal, že správca dane a žalovaný riadne nezdôvodnili prečo nevykonali žalobcom navrhnuté dôkazy výsluchom svedkov I. G., Z. X., V. X., skladníkov, šoférov, preverenie trás nákladných vozidiel, kedy odôvodnenie správcu dane a žalovaného, že vo veci bolo vykonaných dosť dôkazov na rozhodnutie, bolo nepostačujúce. Žalobca uviedol, že správca dane mal podľa názoru Najvyššieho súdu SR vykonať výsluch aspoň jedného alebo dvoch šoférov a skladníkov, ktorí by mohli objasniť kto vykonával dopravu, pre koho, odkiaľ bol tovar dodaný, či by sa mohla potvrdiť resp. vyvrátiť sporná výpoveď konateľa spoločnosti Triskelion s.r.o.
11.
Žalobca poukázal aj na to, že NS SR sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že správca dane mohol z vlastnej činnosti preveriť existenciu daňových subjektov, ktorí obchodovali so spoločnosťou Triskelion s.r.o. s poľnohospodárskymi plodinami v rozhodnom období za účelom dôsledného zistenia skutkového stavu a v tejto súvislosti súd poukázal na to, že správca dane nezdôvodnil prečo nepreveril ani obchodovanie spoločnosti Forro-Plast s.r.o. so spoločnosťou Triskelion s.r.o., aj keď konateľ László Pataki tvrdil, že v rozhodnom období za spoločnosť Triskelion s.r.o. obchodoval. Žalobca uviedol, že z pokynov NS SR, ktoré vyplynuli z výhrad vyjadrených v predošlom bode, žalobca má za to, že správca dane a žalovaný sa pokynmi najvyššieho súdu riadne nevypsoriadali.
12.
Žalobca namieta, že pokiaľ správca dane považoval osobu W. C. za nevieryhodnú osobu, nakoľko ako konateľ spoločnosti neuniesol ani vlastné dôkazné bremeno, že obchodoval so spoločnosťou Triskelion s.r.o., otázkou zostáva prečo považuje správca dane za dôveryhodnú osobu p. Szabóa, ktorý tvrdil, že so žalobcom neobchodoval, hoci existenciu opaku potvrdili ďalší svedkovia V. H., N. K., B. a W. C. vo svojich výpovediach.
13.
Správca dane a žalovaný si svojvoľne osvojili tvrdenia p. Lajosa Szabóa, prezentované v rámci daňovej kontroly. Výpoveď tohto svedka správca dane použil ako kľúčový dôkaz proti žalobcovi i napriek objektívnej zjavnej motivácii p. Szabóa vypovedať určitým spôsobom. Správca dane dospel k záveru, že tvrdenie p. Szabóa je pravdivé, resp. že žalobca klame i napriek tomu, že pravdivosť tvrdení žalobcu potvrdili aj ďalší svedkovia.
14.
Správca dane mal k dispozícii aj ďalšie právne prostriedky realizovať dokazovanie smerom k objektívnemu zisteniu skutkového stavu prostredníctvom vykonaného znaleckého dokazovania, s poukazom na § 25a daňového poriadku prizvaním znalca do konania z odboru grafológie na vyhodnotenie pravosti údajných podpisov p. Szabóa na príjmových a pokladničných dokladoch a na faktúrach spoločnosti Triskelion s.r.o. predložených žalobcovi, k čomu však správca dane nepristúpil, čím zaťažil vyrubovacie konanie vadou spočívajúcou v neúplnom zistení skutkového stavu.
15.
Žalobca ďalej namieta, že nemožnosť získania výpisov hovorov u telekomunikačných operátorov Orange a Telekom, po uplynutí doby 24 mesiacov, nemožno pripisovať na ťarchu žalobcu. Žalobcom navrhnutý rozpis hovorov je potrebné pre aktuálnu nedostupnosť pričítať správcovi dane a žalovanému, ktorí svojou nečinnosťou v tomto smere vykonanie dokazovania v reálnom čase zmarili.
16.
Tým, že správca dane nevypočul prepravcov tak ako to navrhoval a jednalo sa o prepravcov MÓR- Trans kft., Gastransz KFT, V. X., I. U., I. C., R. W., G. H., Kovács Trans k.F.T, žalobca považuje túto skutočnosť za vážnu chybu zo strany správcu dane a žalovaného a nenaplnenie požiadavky NS SR na vypočutie týchto svedkov. Správca dane a žalovaný spôsobili dôkaznú núdzu v súvislosti s preverovaním obchodov žalobcu, ku ktorým vyjadril svoje pochybnosti. Žalovaný na výhrady žalobcu v tomto smere v rozhodnutí žalovaného nijako neprihliadol, čím zaťažil rozhodnutie žalovaného rovnakou vadou.
17.
Tak isto považuje žalobca za nenaplnenú požiadavku najvyššieho súdu nevypočutie ďalších konateľov spoločnosti Triskelion s.r.o. a to Ferencné Bakos, Ildikó Bécsi, Richárd Mark Kuk, Ferenc József Rédei. Skutočnosť, že maďarské orgány oznámili našim daňovým orgánom, že týchto svedkov nemožno predvolať, pretože podľa maďarských predpisov je preverované obdobie už premlčané, nemožno pripísať na ťarchu žalobcu.
18.
Žalobca ďalej namieta, že pokiaľ boli aj vypočutí niektorí z prepravcov alebo konateľov spoločnosti v rámci medzinárodnej výmeny informácií, tak žalobca upriamil pozornosť na to, že mu boli závažným spôsobom odopreté jeho zákonné práva tým, že nebol upovedomený o čase a mieste konania výsluchu týchto svedkov a nemohol týmto svedkom klásť otázky, čo je hrubým porušením jeho práva s poukazom na ust. § 25 ods. 4 daňového poriadku. Správca dane teda procesne pochybil, pokiaľ žalobcovi nebolo umožnené klásť otázky svedkom, ktorí boli vypočutí v rámci vyrubovacieho konania iného subjektu, pretože žalobca nebol o týchto výsluchoch upovedomený, pričom správca dane informácie od vypočutých osôb použil ako podklad pre samotné rozhodnutie. Uvedený nedostatok bolo zo strany žalovaného vyhodnotiť ako porušenie práv.
19.
Vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane nevypočuť svedkov - pracovníkov skladu a to I. H., W. T., H. C., údajne z dôvodu, že žalobca ich nenavrhoval vo vzťahu k preukázaní osoby dodávateľa žalobca upriamil pozornosť na skutočnosť, že daných svedkov vo veci navrhoval vypočuť aj ohľadne okolností dodania tovaru do skladu. Nevypočutie skladníkov správcom dane a nedostatočné odôvodnenie ich nevypočutia je nerešpektovaný pokyn najvyššieho súdu, smerom k náležitému objasneniu skutkového stavu tak zo strany správcu dane ako aj žalovaného.
20.
Pokiaľ sa týka o výpoveď svedkyne Z. X. na ústnom pojednávaní zo dňa 19.7.2018, žalobca je toho názoru, že výpoveď p. X. bola významne poznamenaná tým, že pravdepodobne s odstupom času si v roku 2018 nepamätala na udalosti ktoré sa odohrali v roku 2010, čo však nemožno pripísať na ťarchu žalobcu s konštatovaním správcu dane, že nepotvrdila obchodovanie žalobcu so spoločnosťou Triskelion s.r.o.
21.
K hotovostným výberom žalobca uvádza, že tieto výbery v reálnom čase a na reálnom mieste sú významným podporným dôkazom k preukázaniu spochybňovaných obchodov, nakoľko výbery jednotlivých peňažných súm v konkrétnom čase korešpondujú s obchodmi, ktoré boli žalobcom riadne zaúčtované.
22.
Žalobca tak isto považuje za nenaplnenú požiadavku najvyššieho súdu v tom smere, že žiadal o vypočutie svedka K. N. B., ktorý však vypočutý nebol s odôvodnením, že podľa tamojších predpisov je preverované obdobie už premlčané a nemôžu získať od tohto svedka žiadne informácie.
23.
Žalobca má preto za to, že reflektujúc rozhodnutie správcu dane a rozhodnutie žalovaného vykonané vo vyrubovacom konaní, po vrátení veci najvyšším súdom má za to, že správca dane a žalovaný nesplnili pokyny najvyššieho súdu, resp. už nebolo možné splniť, avšak z dôvodu na strane správcu dane, v dôsledku čoho bolo vydané rozhodnutie správcu dane a rozhodnutie žalovaného, ktoré trpí významnými vadami, toho času už neodstrániteľnými, v dôsledku čoho je daný nevyhnutný predpoklad pre zrušenie oboch rozhodnutí.
24.
Žalobca dal do pozornosti správnemu súdu, že správca dane si v dostatočnom predstihu a včas nevyžiadal od peňažného ústavu U. banka, a. s. žalobcom označený dôkaz - videozáznam z kamerového systému za obdobie, kedy žalobca označil ako dôkaz správcovi dane, z ktorého mala vyplývať skutočnosť stretávania sa žalobcu a p. Szabóa v rámci obchodných rokovaní. Včasným zabezpečením tohto dôkazu by správca dane mal za preukázané tvrdenie žalobcu o stretnutiach s touto osobou, t. j. s Szabóm, ktorý tieto stretnutia popieral.
25.
Žalobca ďalej namietal, že svedkyňa I. G. nebola nikdy vypočutá ako svedok a pokiaľ správca dane v rozhodnutí tvrdí, že žalobca pri osobe V. X. nedodal dostatočne identifikačné údaje, žalobca uvádza, že práve naopak dodal meno, priezvisko, adresu, čo sa následne ukázalo ako dostatočné, nakoľko uvedený svedok bol pre maďarské orgány dostatočne identifikovateľný, avšak k jeho výpovedi nebolo možné pristúpiť z dôvodu prekážok na maďarskej strane, ktoré však žalobca nespôsobil.
26.
Žalobca tvrdí, že správca dane a žalovaný prenášajú dôkazné bremeno na žalobcu neprimerane, žalobca poukázal, že pokiaľ spoločnosť Triskelion s.r.o. ako dodávateľ žalobcu riadne účtovne nezdokumentovala svoje obchody so žalobcom, táto skutočnosť nemôže byť pripísaná na ťarchu žalobcu. Žalobca opätovne zdôrazňuje, že každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami, ktoré boli nezávislé od vedomia a konania žalobcu.
27.
Žalobca poukazuje, že pre uskutočnenie zdaniteľného plnenia je rozhodujúce, aby došlo k prevodu ekonomického vlastníctva, t. j. aby kupujúci žalobca získal právo s tovarom disponovať ako vlastník. Táto skutočnosť má význam najmä z hľadiska toho, kto je oprávnený na odpočítanie dane. Je nesporné, že zákon o DPH spája právo na odpočet dane s ekonomickou podstatou transakcie dodania tovaru alebo služby. Len ak sa preukáže, že zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení a je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, sa musí na účely smernice 2006/112 považovať za účastníka na tomto podvode, čo v danom prípade nebolo zo strany správcu dane ani žalovaného preukázané. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na rozsudky Súdneho dvora EÚ č. C-285/2011, C-354/03, C-355/03 a C-484/03. 28. Žalobca je presvedčený, že žalovaný nevykonal nápravu pochybení správcu dane, nezhojil hrubé procesné vady správcu dane v konaní, čím žalovaný napadnutým rozhodnutím zaťažil vyrubovacie konanie rovnakými vadami a navyše nesprávne skutkovo a právne vec posúdil.
III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika žalobcu, duplika žalovaného 29. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 6.8.2020, ktorý k jednotlivým námietkam uviedol, že čo sa týka námietky zániku práva vyrubiť daň, na ktorú poukázal žalobca, túto považuje za nedôvodnú, pretože v žalovanej veci bolo rozhodnutie správcu dane č. 9210401/5/948637/2013/Ball zo dňa 12.03.2013, zrušené rozhodnutiami súdov, čo spôsobilo, že daň, vyplývajúca zo zistení z doručeného protokolu ako úkonu smerujúceho k vyrubeniu dane, nebola vyrubená. Preto správca dane vo vyrubovacom konaní, po vrátení veci súdmi na ďalšie konanie doplnil konanie v zmysle právneho názoru súdu vysloveného súdnymi rozhodnutiami a vyrubil daň rozhodnutím správcu dane, ktoré žalovaný potvrdil a ktoré je predmetom tohto konania. Dôkazom správnosti postupu správcu dane i žalovaného je znenie § 69 ods. 2 druhá veta zákona o správe daní, ktorá by v prípade ustálenia názoru žalobcu nemala opodstatnenie.
30.
Pokiaľ ide o námietku dôveryhodnosti osoby konateľa spoločnosti Triskelion s.r.o., Ladislava Szabo tak správca dane uviedol, že konštatovanie, že Ladislav Szabo je dôveryhodnou osobou sa v žalovanom rozhodnutí nenachádza, avšak výpoveď Ladislava Szabo spochybnila dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní. V okamihu kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, nastupuje procesná povinnosť žalobcu obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, pretože je dôkazným bremenom žalobcu preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Odvolávanie sa žalobcu na svedkov V. H., N. K. B. a W. C. je zavádzajúce, pretože svedok H. V., ktorého vyhľadal W. C., síce potvrdil že pozná Lajosa Szabó a že mu bolo udelené písomné splnomocnenie spoločnosťou Triskelion s.r.o. na sprostredkovanie obchodov, splnomocnenie však nepredložil rovnako ako W. C. a nevedel označiť ani žiadnu spoločnosť, ktorú mal získať ako odberateľa poľnohospodárskych komodít. Svedok H. V. uviedol, že nepozná žalobcu a rovnako žalobca uviedol, že tohto svedka tiež nepozná.
31.
V súvislosti s námietkou žalobcu neprizvania znalca z odboru grafológie na vyhodnotenie pravosti podpisov Ladislava Szabóa žalovaný uviedol, že táto námietka je zavádzajúca, pretože súdy vo svojich predchádzajúcich rozsudkoch, na základe ktorých bola vec vrátenia na ďalšie konanie, nevyslovili právny názor, že je do konania potrebné prizvať takéhoto znalca.
32.
Námietka nedostupnosti rozpisu hovorov od operátorov spoločnosti Orange Slovensko, a. s. a Slovak Telekom, a. s., tak isto je podľa názoru žalovaného nedôvodná, pretože tieto výpisy nie je možné získať po tak dlhom časovom období, pričom žalobca nenavrhol tento dôkaz v období 24 mesiacov, urobil tak prvýkrát až v písomnom vyjadrení 18.2.2013, t. j. po uplynutí 24 mesačnej archivačnej doby.
33.
Čo sa týka námietky nevypočutých prepravcov z dôvodu, že podľa maďarských predpisov vypočutie týchto svedkov nemožno uskutočniť, pretože preverované obdobie je podľa maďarských zákonov premlčané, nemožno podľa názoru žalobcu pripísať na ťarchu správcu dane resp. žalovaného, pretože z iných dôkazov, ktoré uvádza žalovaný je zrejmé, že preprava nebola vykonaná tak ako to uvádzal žalobca. Z odpovede Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. vyplýva, že zo všetkých správcom dane dožadovaných vozidiel s maďarskými EČV, ktoré mali prepravovať sporný tovar v zdaňovacom období september 2010, boli v elektronickom mýtnom systéme zaevidované len vozidlá s EČV KKW564,LEH491 - prepravca spoločnosť SZ + S 3000 kft. a LFP758, LUE 269 - prepravca Simon Béla Komárom. Pohyb ostatných vozidiel, ktoré mali vykonať prepravu sporného tovaru v septembri 2010, nebol evidovaný v elektronickom mýtnom systéme. V súvislosti s prepravcom, spoločnosťou SZ + S 3000 Kft. zástupca spoločnosti SZ + S 3000 Kft. uviedol, že nepozná spoločnosti a osoby Triskelion, s.r.o., tak isto ani žalobcu, ani G. W., G. H., W. C., že nemal žiadny kontakt so slovenskými spoločnosťami, neobdržal od nich žiadnu objednávku. Prepravcu, G. H., Y. sa nepodarilo preveriť z dôvodu, že kontrolované obdobie je podľa zákonov Maďarskej republiky premlčané.
34.
Čo sa týka nevypočutia ďalších konateľov spoločnosti Triskelion s.r.o., žalovaný uvádza, že z vypočutí konateľov spoločnosti Triskelion s.r.o., ktorých sa podarilo v priebehu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania vypočuť, jednoznačne vyplýva, že vypočutí konatelia potvrdili, že spoločnosť Triskelion s.r.o. v kontrolovanom období sa špecializovala na podnikateľskú činnosť v oblasti ochrany a bezpečnosti práce a že za spoločnosť Triskelion s.r.o. konal Lajos Szabó ako konateľ.
35.
K námietke, že žalobca nebol prizvaný a upovedomený o čase a mieste konania výsluchov v rámci medzinárodnej výmeny informácií, žalovaný uvádza, že na základe požiadavky slovenských daňových orgánov maďarská daňová správa vykonala vypočutie týchto svedkov, pričom maďarská daňová správa postupovala podľa zákonov platných v Maďarskej republike a informácie o dátume, čase a miesta vypočutia svedkov neoznámila ani správcovi dane, ani žalobcovi. Informácie získané maďarskou stranou nemožno preto považovať za nezákonné a správca dane postupoval správne, keď tieto použil ako dôkaz v predmetnom konaní.
36.
V súvislosti s námietkou týkajúcej sa výpovede svedkyne Z. X., prečo sa správca dane neopýtal, či vystavovala príjmové a výdavkové doklady, predmetná námietka je nepravdivá a zavádzajúca, pretože, Z. X. do zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 19.07.2018 uviedla, že pokladničné doklady nevystavovala. Neobstojí ani námietka žalobcu o tom, že Z. X. si s odstupom času nepamätala na udalosti, ktoré sa odohrali v roku 2010.
37.
Pokiaľ ide o žalobnú námietku, že postup správcu dane vo vzťahu k dodržaniu práv žalobcu bol formálny z dôvodu, že až na ústnom pojednávaní, ktoré bolo súčasne záverečným pojednávaním pred vydaním rozhodnutia, bol správca dane prvýkrát konfrontovaný s novými dôkazmi, zisteniami a závermi, správca dane počas konania priebežne so žalobcom nekomunikoval, táto námietka je nedôvodná, pretože výzvou zo dňa 28.11.2017 bol žalobca nielen vyzvaný na predloženie vo výzve označených dôkazov, ale bol aj oboznámený s tým, že správca dane pokračuje vo vyrubovacom konaní vykonávaním úkonov podľa právneho názoru súdov vyslovených v rozsudku Krajského súdu v Trnave č. 14S/81/2014 a v rozsudku NS SR č. 8Sžf/47/2016. Žalobca mal vedomosť o všetkých úkonoch, ktoré mal správca dane podľa rozhodnutí týchto súdov vykonať a žalobca mal právo nazerať do daňových spisov a priebežne sa oboznamovať s už vykonanými úkonmi.
38.
Čo sa týka námietky nevyžiadania si videozáznamu z kamerového systému z peňažného ústavu U., a. s., ktorý mal potvrdiť skutočnosť stretávania sa žalobcu s osobou Ladislava Szabó, tak táto námietka je podľa názoru žalovaného nedôvodná, pretože žalobca tento dôkaz navrhol až listom doručeným správcovi 3.3.2014, pričom podľa informácií banky U. záznamy staršie ako jeden rok neeviduje a teda tento dôkaz žiadal vykonať žalobca až po uplynutí tejto doby.
39.
K vyjadreniu žalovaného sa replikou zo dňa 28.10.2020 vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorej uviedol, že oprávnenosť svojho nároku na odpočet DPH žalobca preukázal mnohými účtovnými dokladmi a prehľadmi a nielen faktúrami, ako aj výsluchom viacerých svedkov, napr. Ing. T., W. C., V. H., I. G. a N. K. B., najmä preukázal dodanie tovaru na vstupe a predaj tovaru na výstupe, čiže hmotný podklad obchodu. Žalobca dáva do pozornosti súdu, že pokiaľ správca dane uvádza, že mal akékoľvek pochybnosti, tieto musí počas konania konkrétne pomenovať a najmä musí uviesť, ako ich odstrániť, a tiež musí umožniť žalobcovi sa k nim vyjadriť.
40.
Žalobca opäť poukázal, že v danom prípade došlo k zániku práva vyrubiť daň, keďže daň v roku 2013 už vyrubená bola, lehota na zánik práva vyrubiť daň bola ukončená, avšak lehota podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku neprestala plynúť. Opačný výklad by viedol k zjavným absurditám, pri ktorých by v dôsledku nečinnosti správcu dane lehota podľa § 69 daňového poriadku uplynula, avšak v dôsledku nezákonnej činnosti správcu dane by lehota podľa § 69 daňového poriadku neuplynula len z dôvodu aplikácie ustanovenia procesnoprávneho predpisu § 71 SSP. Podľa názoru žalobcu žalovaným tvrdená aplikácia ustanovenia § 69 daňového poriadku v spojení s § 71 SSP je nesprávna.
41.
Žalobca ďalej uviedol, že správca dane nemal žiadnu pochybnosť o hmotnom podklade obchodu a teda predmetom dokazovania bolo iba to či žalobcovi dodal tovar dodávateľ označený na faktúre a či správca dane nemal dôvod aplikovať predpisy týkajúce sa boja proti daňovým podvodom. Konateľ žalobcu p. Szabó mal motiváciu vypovedať v neprospech žalobcu, keďže výpoveďou v prospech žalobcu by priznal svoje pochybenie a v rozpore so zákonom nezaúčtovanie vystavených faktúr, a teda aj jeho výsluchy postrádajú potrebnú mieru nezaujatosti. Svedok Szabó tvrdil, že dodávateľ Triskelion sa zaoberal len poradenskou činnosťou v oblasti BOZP a túto dodával maďarským subjektom, čo je maximálne nedôveryhodné konštatovanie, pretože nielenže k dodávkam služieb v oblasti BOZP v Maďarsku by nepotreboval slovenskú obchodnú spoločnosť, ale tiež pri dodávkach služieb v oblasti BOZP podľa slovenských právnych predpisov o BOZP by musel Lajos Szabó alebo ktorýkoľvek iný konateľ dodávateľa Triskelion tieto ovládať, čo je nereálne, keďže ani jeden z nich neovláda ani slovenský jazyk, navyše, potrebovali by k tomu byť kvalifikovanými odborníkmi podľa slovenských predpisov.
42.
V rozpore s výpoveďou svedka Szabóa vypovedali osoby W. C., W. T. a V. H. o tom, že dodávateľ Triskelion skutočne obchodoval s poľnohospodárskymi komoditami, k čomu mal dodávateľ Triskelion aj potrebný rozsah živnostenského oprávnenia.
43.
Žalobca ďalej poukázal aj na to, že v danom konaní nebol vypočutý svedok N. K. B., hoci potreba vypočutia tohto svedka vyplývala aj zo súdnych rozhodnutí.
44.
Skutočnosť, že nevypočutie tohto svedka bolo zapríčinené maďarskými právnymi predpismi, ktoré za preverované obdobie už nemohlo vykonávať výsluch tohto svedka, pretože toto obdobie bolo z hľadiska maďarského právneho poriadku premlčané, nemožno pripisovať na ťarchu žalobcu, navyše keď žalobca ešte v roku 2014 výsluch tohto svedka požadoval a správca dane tento výsluch neuskutočnil.
45.
Tak isto žalobca považuje za nedostatočne zistený skutkový stav aj to, že v danej veci nebol prizvaný do konania znalec z odboru grafológie, na posúdenie pravosti podpisov konateľa spoločnosti Lajosa Szabu, ktorý síce rozporoval, že by obchodoval so spoločnosťou Triskelion s.r.o., avšak z predložených účtovných dokladov v rámci znaleckého dokazovania bolo možné zistiť, či podpisy na týchto predložených faktúrach boli vykonané práve touto osobou.
46.
V súvislosti s osobami prepravcov, žalobca poukazuje, že postup správcu dane ako aj žalovaného bol nesprávny, ako aj jeho argument, že prepravcovia tvrdili, že nepoznajú subjekty uvádzané žalobcom. Pokiaľ by správca dane vykonal dopyt na konkrétneho prepravcu či skutočne dopravil konkrétny tovar
označený na faktúre na konkrétne miesto dodania, prepravca by mal možnosť takúto dodávku tovaru reálne potvrdiť, podľa jeho dokladov by bolo možné zistiť, či a kto bol konečným spôsobom prepravca a kto si túto prepravu objednal.
47.
Žalobca ďalej v replike uvádza, že navrhoval výsluch ostatných konateľov dodávateľa Triskelion s.r.o. už v predošlom konaní, hoci ich menovite neoznačil, ich mená a adresy boli dostupné z obchodného registra a v pôvodnom konaní mohli títo konatelia byť vypočutí a mohli by im byť kladené otázky týkajúce sa uskutočňovania obchodov obchodnej činnosti spoločnosti Triskelion v súvislosti s dodávkami tovaru aj pre spoločnosť žalobcu.
48.
V súvislosti s medzinárodnou výmenou informácií vykonanou maďarskými orgánmi, žalobca poukazuje, že v danom prípade pri vypočúvaní jednotlivých svedkov mu bolo odopreté právo byť upovedomený o termíne výsluchov týchto svedkov a byť prítomný na vypočutí týchto svedkov, navyše v rozhodnutí správca dane neuvádza to čo žalovaný uvádza v žalobnej odpovedi, t. j. že by údajne maďarské správne orgány neumožnili prístup žalobcovi na výsluchu dožiadaných svedkov, dokonca v rozhodnutí už vôbec nie je uvedené ako sa maďarská daňová správa so žiadosťou o upovedomení vysporiadala.
49.
Žalobca poukazuje na to, že svedok Ing. W. T. potvrdzuje, že dodávateľ Triskelion s.r.o. obchodoval s poľnohospodárskymi komoditami, keďže jeho označenie videl na nejakom dodacom liste, čo priamo popiera výpoveď svedka Lajosa Szabóa a ostatných štatutárov spoločnosti Triskelion s.r.o. o tom, že takto neobchodovali. Svedok tiež potvrdil, že názov dodávateľa Triskelion s.r.o. videl na dodacom liste. Tieto informácie preukazujú, že žalobcom deklarovaná dodávka tovaru na sklad v Mliečanoch prebehla a nevylučuje, že tovar bol dodaný práve spoločnosťou Triskelion a preukazuje nepravdivosť tvrdenia štatutárov spoločnosti Triskelion s.r.o.
50.
Žalobca ďalej namieta, že správca dane vo výzve zo dňa 28.11.2017 neuvádza aký konkrétny procesný postup bude v konaní realizovať a akú ďalšiu súčinnosť okrem identifikácie dvoch navrhovaných svedkov od žalobcu k tomu požaduje. Správca dane tak nepostupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku.
51.
Žalobca v replike ďalej uvádza, že správca dane počas celého konania nejavil žiadny záujem úplným spôsobom zistiť všetky dostupné informácie o predmetných zdaniteľných obchodoch, uspokojil sa iba s očividne lživými výpoveďami štatutára dodávateľa Triskelion, ktorým prikladal vyššiu váhu než konštatovaniam iných svedkov, ktorí však nemali motív zakrývať nedostatky účtovania vo svojich obchodoch. Správca dane prakticky v rámci dokazovania nevyhodnotil prečo v konečnom dôsledku považuje faktúry vystavené dodávateľom Triskelion či konkrétny CMR doklad s pečiatkou dodávateľa Triskelion za bezvýznamné, ani prečo nemal záujem zisťovať príčiny rozdielnych tvrdení žalobcu a iných svedkov a štatutárov dodávateľa Triskelion o daňových zdaniteľných obchodoch. Žalobca je presvedčený, že žalovaný nevykonal v novom konaní nápravu pochybení správcu dane, nezhojil hrubé procesné vady, čím žalovaný zaťažil aj vyrubovacie konanie rovnakými vadami a navyše nesprávne skutkovo a právne vec posúdil.
52.
K replike žalobcu sa duplikou vyjadril žalovaný dňa 6.11.2020, v ktorej reagoval na pripomienky ktoré boli obsahom repliky žalobcu a obsah týchto vyjadrení je v podstate totožný s obsahom vyjadrenia žalovaného, ktoré zaslal súdu dňa 6.8.2020.
IV. Relevantná právna úprava
53.
Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 134 ods. 1 SSP
(1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 19 ods. 1 vety prvej a druhej zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH (4) Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH
1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.
V. Konanie pred správnym súdom
54.
Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( § 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( § 135 ods. 1 SSP) za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania požiadali o nariadenie pojednávania a správny súd postupom podľa § 107 ods. 1 SSP nariadil vo veci pojednávanie, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
55.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 3. júna 2021 uviedol, že podľa názoru žalobcu žaloba je dôvodná, pretože v predchádzajúcom súdnom konaní správny súd vytýkal, že zistený skutkový stav je rozporný, čo v danom konaní nebolo rešpektované zo strany správcu dane a žalovaného. Poukázal na to, že neboli odstránené rozpory medzi výpoveďami konateľa Lajosa Szaba a svedkami C. a H., pričom podľa názoru žalobcu konateľ Szabo sa pokúšal svojou výpoveďou len zakrývať vlastné protiprávne konanie. Postup správnych orgánov v tomto konaní považuje za šikanózny, nerešpektujúci názory súdov. Žalobca ďalej poukázal na to, že nebol prítomný na vypočutí dvoch konateľov, ktorí boli dodatočne vypočutí a nebol ani oboznámený s termínom ich výsluchu. Okrem toho žalobca namietal, že podľa jeho názoru zaniklo aj právo vyrubiť daň žalobcovi, vzhľadom na to, že daňová kontrola trvala príliš dlho a protokol nemal byť použitý ako dôkaz.
56.
Právny zástupca žalobcu ďalej namietal, že správne orgány nevykonali navrhované dôkazy a to grafologické posúdenie podpisov konateľa Triskelion Lajosa Szabu a podľa názoru žalobcu, tento preukázal všetky skutočnosti ktoré od neho zákon žiada pri uplatnení si nároku, dodal všetky účtovné doklady, preukázal existenciu tovaru a napriek tomu správca dane prenášal nedostatky zistené počas daňovej kontroly, ktoré boli zistené u dodávateľov na žalobcu. Žalobca tvrdil, že správca dane ako aj žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav. Poukázal na rozsudky NS SR č. 5Sžfk 24/2019 a 5Sžf 49/2010, ktorých fotokópie založil aj do spisu.
57.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že nebol prítomný na výsluchu svedkov v zahraničí a správca dane nevykonal výsluchy navrhovaných svedkov. Je toho názoru, že žalobca preukázal jasne, že odobral tovar od spoločnosti Triskelion, čím preukázal hmotný rozmer tohto konania a správca dane ani nespochybňuje následné dodanie tovaru žalobcom svojim odberateľom.
58.
V konaní bol vypočutý aj žalobca, ktorý uviedol, že predkladá súdu svoje písomné vyjadrenie, ktoré je súčasťou spisu, z ktorého vyplýva, že žalobca ako podnikateľ vždy podnikal zodpovedne a dostatočným spôsobom zvažoval pri uzatváraní obchodu svoju činnosť, ktorá súvisela s podnikaním a nikdy vedome
ani nevedome neprekročil hranice zákona a morálky. Riadne si platil svoje dane a dodržiaval daňové pravidlá. Preto podľa jeho názoru je nepochopiteľné, že stojí pred súdom. Podľa jeho názoru je nespravodlivé žiadať od neho, aby dokazoval skutočnosti, ktoré zistiť nevedel a nemohol v roku 2010 ani vedieť. Žiadny právny predpis mu takéto konanie neumožňoval, ani nemal možnosť z vlastnej iniciatívy sa dostať k údajom týkajúcich sa svojich dodávateľov. Uviedol, že ani v dnešnej dobe si podnikateľ nemôže od svojho obchodného partnera vyžiadať doklady ako napr. stav jeho bankového konta, výšku jeho daňových povinností a pod. Žalobca ďalej uviedol, že k správcovi dane pristupoval vždy zodpovedne, nikdy sa nevyhýbal jeho požiadavkám, bol súčinný v konaní so správcom dane počas daňovej kontroly. Ďalej namietal, že s odstupom času pri vypočúvaní svedkov z Maďarska, maďarská legislatíva považuje tieto úkony za premlčané, čo však správca dane využil v jeho neprospech, čo považuje za skutočnosť, ktorá nemôže byť pripisovaná na jeho ťarchu.
59.
Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil elektronicky dňa 1.6.2021, pričom súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.
60.
Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že v danom prípade išlo o preskúmanie už druhého rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu september 2010.
61.
Žalobou doručenou súdu 16.5.2014 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/129927/2014/4884 zo dňa 11.3.2014, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9210401/5/948637/2013/Ball zo dňa 12.3.2013, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010 v sume 5.811,93 Eur.
62.
V predmetnom konaní Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 14S/81/2014 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1100307/1/129927/2014/4884 zo dňa 11.3.2014 ako aj rozhodnutie Daňového úradu, pobočka Dunajská Streda č. 9210401/5/948637/2013/Ball zo dňa 12.3.2013 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
63.
Krajský súd v uvedenom rozsudku uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že zistený skutkový stav bol postačujúci na posúdenie veci, nakoľko žalovaný ani správca dane sa v rámci posudzovania obchodných transakcií realizovaných medzi žalobcom a spoločnosťou Triskelion, s.r.o. nevysporiadali so závažnými rozpormi v jednotlivých výpovediach svedka pána Lajosa Szabóa, konateľa spoločnosti ohľadom vystavovania faktúr za spoločnosť, používania pečiatok spoločnosti ako aj s rozpormi s tvrdeniami svedkov W. C., V. H. a N. K. B. o tom, že spoločnosť Triskelion, s.r.o. mala v rozhodnom čase viaceré splnomocnené osoby, ktoré boli oprávnené za spoločnosť Triskelion s.r.o. vyhľadávať obchodných partnerov a dohadovať obchodné podmienky, na ktoré rozpory poukázal žalobca, a ktoré majú zásadný vplyv na vyhodnotenie dôveryhodnosti tohto svedka.
Žalovaný ani správa dane riadne neodôvodnili, prečo nevykonali žalobcom navrhnuté dôkazy a to výsluchy žalobcom navrhnutých svedkov I. G., Z. X., V. X., skladníkov, šoférov, preverenia trás nákladných vozidiel, keď odôvodnenie žalovaného, že vo veci bolo dosť dôkazov na to, aby mohli rozhodnúť, je nepostačujúce a teda napadnuté rozhodnutie je ako nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné.
Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že žalovaný mohol vykonať výsluch aspoň jedného alebo dvoch šoférov a skladníkov, ktorý by mohli objasniť, kto vykonal dopravu, pre koho, odkiaľ bol tovar dodaný, čím by sa mohla potvrdiť resp. vyvrátiť sporná výpoveď svedka - konateľa spoločnosti Triskelion s.r.o.
Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že žalovaný mohol z vlastnej činnosti preveriť existenciu ďalších daňových subjektov, ktorí obchodovali so spoločnosťou Triskelion s.r.o. s poľnohospodárskymi plodinami v rozhodnom období za účelom dôsledného zistenia skutkového stavu veci a v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaný neodôvodnil, prečo nepreveril ani obchodovanie spoločnosti Forro- Plast s.r.o so spoločnosťou Triskelion s.r.o., keď aj konateľ spoločnosti Forro-Plast s.r.o. - László Pataki tvrdil, že v rozhodnom období obchodoval so spoločnosťou Triskelion s.r.o.
Súd neprihliadol na námietku žalobcu, že žalovaný pri iných dodávateľoch ako Gamex Trading s.r.o., Sunflower s.r.o., Merkanta International s.r.o., Zsemlye s.r.o., Agrosid a.s., Gymo s.r.o., Feliz s.r.o. nespochybnil a uznal postup obchodovania, pričom uznal aj nárok žalobcu na odpočet DPH, pričom išlo o obdobné sumy, ktoré boli fakturované a zaplatené v hotovosti a išlo o rovnaký druh tovaru, pričom tovar prepravovaný do skladov bol rovnakého určenia ako pri spoločnosti Triskelion, s.r.o., nakoľko táto námietka bola podaná žalobcom po uplynutí zákonnej lehoty.
Súd neprihliadol na námietku žalobcu, že aj v prípade spoločnosti Triskelion, s.r.o., navrhol žalovanému vykonať dokazovanie aj prostredníctvom mobilných operátorov za obdobie roka 2010, z čoho by bolo možné preukázať, že žalobca bol s konateľmi týchto spoločností v telefonickom kontakte a teda že sa poznali a že s predmetnými spoločnosťami obchodoval, nakoľko nebola obsahom žalobného návrhu a bola podaná po uplynutí zákonnej lehoty.
Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že zo strany žalovaného došlo k procesnému pochybeniu, keď dňa 18.3.2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti žalobcu, ktorej predmetom bolo oboznámenie daňového subjektu v súvislosti s doplnením konania a napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané ešte pred uskutočnením tohto pojednávania dňa 11.3.2014.
Krajský súd na základe vyššie uvedeného skonštatoval, že sú preukázané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia založené na porušení procesných práv daňového subjektu v súvislosti zabezpečovaním podkladov pre rozhodnutie, ich vyhodnocovaním a znemožnením účasti na výsluchu svedkov a porušením práva na spravodlivé prejednanie veci spočívajúce v riadnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane.
Za danej situácie má súd za to, že v novom konaní bude umožnené žalobcovi reálne využiť jeho procesné práva účastníka správneho konania, žalovaný sa riadne vysporiada a náležite odôvodní prípadné zamietnutie návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania. Pri ďalšom postupe daňových orgánov je samozrejme nevyhnutné dôsledne dodržiavať procesné práva daňového subjektu v zmysle citovaných zákonných ustanovení v nadväznosti na základné ústavnoprávne princípy.
64.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
65.
Najvyšší súd SR rozsudkom č. 8Sžf/47/2016 zo dňa 25. mája 2017 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 14S/81/2014-112 zo dňa 8.2.2016.
Najvyšší súd ako súd odvolací vo svojom rozhodnutí uviedol:
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu odvolacích dôvodov, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu žalobných námietok, vyhodnotil vykonané dôkazy, preskúmal procesné postupy a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane nie je v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Zistený skutkový stav je nedostačujúci pre posúdenie veci, žalovaný riadne neodôvodnil, prečo nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, zistené skutočnosti nevyhodnotil tak, aby nespochybnil závery o nedôvodnosti daňovým subjektom uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty.
Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, tým že nevykonal navrhnuté dôkazy a následne žalovaný sa nedostatočne vyporiadal s námietkami žalobcu ohľadne nevykonania navrhnutých dôkazov. Žalovaný ani správca dane riadne neodôvodnili, prečo nevykonali žalobcom navrhnuté dôkazy, a to výsluchy žalobcom navrhnutých svedkov I. G., Z. X., V. X., šoférov, pracovníkov jednotlivých skladov - I. H. (sklad Ďulov Dvor), W. T. (sklad Mliečany) a H. C. (sklad Gabčíkovo) a preverenia trás nákladných vozidiel, keď odôvodnenie žalovaného, že vo veci bolo dosť dôkazov na to, aby mohli rozhodnúť, je nepostačujúce. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že žalovaný mohol vykonať výsluch prepravcov, ktorí by mohli objasniť, kto vykonal prepravu tovaru, pre koho, odkiaľ bol tovar dodaný, čím by sa mohla potvrdiť, resp. vyvrátiť výpoveď svedka - konateľa spoločnosti Triskelion s.r.o.. Správny orgán taktiež nevypočul ostatných konateľov spoločnosti Triskelion s.r.o., a to p. Ferencné Bakos, p. Imre Gyula Pákozdyho a p. Ildikó Bécsi, Richárd Márk Kuk, Magdolna Mélykuti - Nagy, Ferenc József Rédei, ktorí boli konateľmi v rozhodnom čase a mohli podľa výpisu z obchodného registra samostatne konať za spoločnosť Triskelion s.r.o..
Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán mal za účelom preukázania vierohodnosti výpovede konateľa spoločnosti Triskelion s.r.o. pána Lajosa Szaba vypočuť navrhnutých svedkov N. K. B., a to za účelom zistenia, či bol splnomocnený za spoločnosť Triskelion s.r.o. uzatvárať obchody, ak áno čo bolo predmetom obchodov, či takéto obchody uzavrela aj spoločnosť Triskelion s.r.o. spolu so žalobcom a či má k dispozícií plnú moc alebo iný dôkaz. Žalovaný taktiež nevykonal dôkaz navrhovaný žalobcom - výsluch pani I. G., ktorá mala mať vedomosť o obchodných aktivitách realizovaných medzi spoločnosťou Triskelion s.r.o. a žalobcom a taktiež mala byť osobne prítomná pri rokovaniach žalobcu s konateľom spoločnosti Triskelion s.r.o.. Žalobca taktiež namietal neuskutočnené výsluchy Z. X., bývalej účtovníčky, ktorá mala byť prítomná vo viacerých prípadoch úhrad za tovar spoločnosti Triskelion s.r.o. a osobne mala vystavovať, resp. preberať účtovné doklady a V. X., ktorý vlastní prepravnú spoločnosť a nákladné motorové vozidlá s evidenčnými číslami, ktoré žalobca predložil žalovanému. Uvedené za účelom zistenia, či tovar na skladoch bol preberaný v mene a pre žalobcu od spoločnosti Triskelion s.r.o., a či majú vedomosť prípadne aj dôkaz o tom, že spoločnosť Triskelion s.r.o. obchodovala so žalobcom. Žalobca dôvodne namietal, že správny orgán nevykonal kontrolu preverenia trás nákladných motorových vozidiel, ktoré priamo žalobca označil a predložil správnemu orgánu ako dôkaz na preukázanie obchodov žalobcu so spoločnosťou Triskelion, s.r.o.. Po zistení vlastníka/držiteľa vozidiel a po vypočutí vodičov týchto vozidiel mal možnosť správny orgán verifikovať skutočnosť dovozu tovaru prepravcom poľnohospodárskych komodít od spoločnosti Triskelion s.r.o. pre žalobcu, prípadne mal možnosť zistiť objednávateľa prepravy tovaru a odosielateľa.
Odvolací súd na základe vyššie uvedeného skonštatoval, že sú preukázané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia založené na porušení procesných práv daňového subjektu v súvislosti zabezpečovaním podkladov pre rozhodnutie. Za danej situácie má odvolací súd za to, že v novom konaní bude umožnené žalobcovi reálne využiť jeho procesné práva účastníka správneho konania, žalovaný sa riadne vyporiada a náležite odôvodní prípadné zamietnutie návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania.
Vzhľadom na to, že podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nie je úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nahrádzať ich činnosť, najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu, správne krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že v ďalšom konaní bude správny orgán viazaný právnym názorom súdu.
66.
V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca, krajský súd poznamenáva nasledovné:
Žalobca v konaní namietal, že v predmetnej veci došlo k zániku práva vyrubiť daň, na čo správca dane a žalovaný vôbec neprihliadali z úradnej moci, hoci tak urobiť mali. Poukázal na to, že k predĺženiu lehoty na vyrubenie dane môže dôjsť vtedy, keď dôjde do konca lehoty určenej v § 45 ods. 1 daňového poriadku k vykonaniu úkonu smerujúceho k vyrubeniu dane - doručením protokolu z daňovej kontroly. Pokiaľ je však v tejto lehote daň rozhodnutím správcu dane aj vyrubená, čo sa nepochybne v danom prípade aj stalo, nemôže sa protokol považovať za úkon smerujúci k vyrubeniu akejkoľvek dane v budúcnosti, keďže na základe tohto úkonu už bola daň vyrubená. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudky NS SR č. 4Sžf 2/2012, 4Sžf 5/2012 a 2Sžf 58/2011.
V súvislosti s touto námietkou krajský súd poznamenáva, že nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa s touto námietkou vysporiadal len stroho, keď v záveroch svojho rozhodnutia uviedol len toľko, že lehota neplynula počas správneho súdneho konania na krajskom súde, resp. na Najvyššom súde SR, s poukazom na § 71 ods. 1 SSP a tak nedošlo k uplynutiu predĺženej päťročnej lehoty správcu dane na vyrubenie dane.
Tento argument, ktorý uviedol žalovaný vo svojom stanovisku k danej námietke je podľa názoru krajského súdu správny, keďže z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že protokol o daňovej kontrole bol žalobcovi doručený dňa 27.2.2013 a teda päťročná lehota podľa § 69 zákona o správe daní začala plynúť od konca roka 2013. Dodatočný platobný výmer č. 9210401/5/948637/2013/Ball zo dňa 12.3.2013 ako aj rozhodnutie Finančného riaditeľstva č. 1100307/1/129927/2014/4884 zo dňa 11.3.2014, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer nadobudli právoplatnosť dňa 20.3.2014. Nakoľko žalobca sa žalobou podanou na Krajský súd v Trnave dňa 16.5.2014 domáhal preskúmania a zrušenia právoplatného rozhodnutia Finančného riaditeľstva č. 1100307/1/129927/2014/4884 zo dňa 11.3.2014. V predmetnej veci rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom 14S/81/2014 zo dňa 8.2.2016 v spojení s rozsudkom NS SR č. 8Sžf/47/2016 zo dňa 25.5.2017, pričom rozsudok Krajského súdu v Trnave nadobudol právoplatnosť dňa 16.6.2017.
Podľa § 71 ods. 1 SSP ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo veciach daní, cla, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov.
Obdobné takéto neplynutie lehôt upravoval aj Občiansky súdny poriadok v ust. § 246d O.s.p.
Z uvedeného teda vyplýva, že v predmetnom konaní v čase od 16.5.2014 t. j. od podania žaloby žalobcom do 16.6.2017, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 14S/81/2014, lehota na zánik práva vyrubiť daň neplynula a preto vyrubiť daň podľa § 69 zákona o správe daní v predmetnej veci nezaniklo.
Dodatočným platobným výmerom č. 9210401/5/948637/2013/Ball zo dňa 12.3.2013 síce bola daň vyrubená, avšak predmetnými rozsudkami bol tento dodatočný platobný výmer ako aj rozhodnutie Finančného riaditeľstva č. 1100307/1/129927/2014/4884 zo dňa 11.3.2014 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie, teda v predmetnej veci daň vyrubená nebola.
V súvislosti s rozsudkami na ktoré poukázal žalobca v žalobe, krajský súd zistil, že tieto rozsudky sa týkajú plynutia lehôt vo veciach opakovaných kontrol, za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v zmysle ktorého podľa § 15b bolo možné vykonať opakovanú daňovú kontrolu, pričom pred začatím opakovanej kontroly rozhodnutie vydané po daňovej kontrole nebolo zrušené.
67.
V súvislosti s námietkou vznesenou žalobcom, že po vrátení veci súdom správne orgány nepostupovali v zmysle právneho názoru vysloveného súdom, najmä v súvislosti s vypočúvaním svedkov, ktorí mali preukázať dôvodnosť nároku žalobcu, krajský súd poznamenáva, že z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že správca dane ako aj žalovaný vykonali dokazovanie, ktoré smerovalo k výsluchom svedkov, ktoré navrhoval žalobca, pričom v niektorých prípadoch však svedkovia nemohli byť vypočutí a to z dôvodu prekážok na strane maďarských daňových orgánov, keďže sa jednalo o obdobie, ktoré podľa maďarského práva je premlčané. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že tvrdenie
žalobcu, že táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu žalobcu je v danom prípade nedôvodná, keďže z obsahu spisového materiálu vo veci 14S/81/2014 krajský súd zistil, že v prvotnej žalobe, ktorú podal žalobca dňa 16.5.2014 sa svojou žalobou domáhal žalobca odstrániť rozpory vo výpovediach Lajosa Szaba so svedkami W. C., V. H., N. K. B., poukazoval, že nedošlo k prevereniu trás nákladných vozidiel, ktoré mali tovar prevážať, že nedošlo k vypočutiu účtovníčky Z. X. a nedošlo k vypočutiu svedka V. X., ktorý bol vlastníkom motorových vozidiel, ktoré prepravovali tovar.
.68.
Ďalších svedkov žalobca v pôvodnom konaní nežiadal, resp. nenavrhoval vypočuť, a teda, keďže v daňovom konaní platí zásada prejednávacia a nie zásada vyhľadávacia, správca dane nie je povinný vyhľadávať svedkov, ktorí majú byť vypočutí na podporu tvrdení daňového subjektu a práve na daňovom subjekte leží dôkazné bremeno, ktoré je potrebné uplatniť v rámci daňovej kontroly a počas daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania je potrebné správcovi dane predkladať všetky dôkazy ktoré je potrebné pre potvrdenie tvrdených skutočností daňového subjektu preukázať.
69.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že v danom konaní existuje rozpor vo výpovedi Lajosa Szabu so svedkami W. C., V. H. a N. K. B., krajský súd poznamenáva, že tvrdenie žalobcu, že svedok Lajos Szabo vypovedá účelovo v danom konaní preto, aby odvrátil pozornosť daňových orgánov od svojej nekalej činnosti, tak krajský súd výpoveď Lajosa Szaba nevyhodnotil v tomto smere a to v súvislosti aj s výpoveďami svedka W. C., ktorý síce tvrdil, že pozná Lajosa Szaba a že mu bolo udelené písomné splnomocnenie zastupovať spoločnosť Triskelion s.r.o. na sprostredkovanie obchodov, v priebehu ani prvého konania pred správnym orgánom, ani v priebehu tohto konania pred správnym orgánom takéto splnomocnenie nepredložil, pričom W. C. nevedel označiť ani jednu spoločnosť, ktorú mal získať ako odberateľa poľnohospodárskych komodít.
70.
Zo svedeckej výpovede V. H., na ktorú žalobca taktiež poukazuje, jednoznačne vyplýva, že počas výpovede pred správnymi orgánmi tento svedok uviedol, že žalobcu nepozná a nevedel sa ani vyjadriť k spornému tovaru, ktorý mala dodať spoločnosť Triskelion s.r.o. žalobcovi.
71.
V súvislosti so svedkom W. C. treba poukázať aj na výpoveď ďalších konateľov spoločnosti Triskelion s.r.o., ktorí boli vypočutí v tomto konaní a ktorí potvrdili, že spoločnosť Triskelion s.r.o. nevykonávala podnikateľskú činnosť v oblasti obchodovania s poľnohospodárskymi komoditami, avšak zaoberala sa činnosťou v oblasti požiarnej ochrany a bezpečnosti zamestnancov (jednalo sa o konateľov spoločnosti Triskelion s.r.o. Magdona Melikuty-Nagy a Imre Gyula Pakozdy). Títo vypočutí konatelia v tomto konaní počas svojej výpovede uviedli, že žalobcu nepoznajú a nepoznajú ani osoby, ktorým by malo byť udelené splnomocnenie v mene spoločnosti Triskelion a potvrdili, že v kontrolovanom zdaňovacom období sa spoločnosť Triskelion s.r.o. nezaoberala predajom poľnohospodárskych komodít. Obaja konatelia spoločnosti Triskelion s.r.o. zhodne uviedli, že za spoločnosť konal vo väčšine prípadov konateľ Lajos Szabo.
72.
V súvislosti s vypočutím svedka N. K. B., krajský súd zistil, že tento svedok v konaní pred správnym orgánom nebol vypočutý a to z dôvodu, že o vypočutie tohto svedka bola požiadaná maďarská daňová správa v rámci MVI žiadosti, pričom z odpovede tejto maďarskej daňovej správy vyplýva, že tohto svedka nie je možné preveriť za obdobie september až december 2010 z dôvodu premlčania preverovaného obdobia.
73.
V súvislosti s výpoveďami svedka W. C. ako aj svedka V. H., treba uviesť, že počas celého konania pred správnymi orgánmi, či už v konaní v roku 2013 ako aj v tomto konaní, tento svedok Lajos Szabo zotrval na svojich výpovediach, že svedka W. C. nepozná a že on mu splnomocnenie na konanie v mene spoločnosti Triskelion nevystavil.
74.
V súvislosti so svedkom V. H. bolo zistené, že tento uviedol, že mal splnomocnenie na sprostredkovanie obchodov spoločnosti Triskelion týkajúcich sa kúpy tovaru za účelom predaja, avšak v predmetnej veci nebol zistený žiadny dôkaz, ktorý by potvrdil, že tento svedok akékoľvek obchody pre spoločnosť Triskelion vykonal, pretože tento svedok nepredložil správcovi dane jediný dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že za spoločnosť Triskelion uzatvoril akýkoľvek obchod týkajúci sa poľnohospodárskych komodít.
75.
V súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č. 14S/81/2014, ktorým bolo zrušené pôvodné rozhodnutie správnych orgánov v súvislosti s odstránením rozporov medzi svedkami a nevypočutím niektorých svedkov, krajský súd poznamenáva, že pokiaľ sa týka svedkov W. C., V. H. a N. K. B., tak krajský súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že správne orgány v danej veci nepreskúmali skutočnosť, ktorú tvrdili títo svedkovia, že v rozhodnom čase viaceré splnomocnené osoby mali oprávnenie za spoločnosť Triskelion vyhľadávať obchodných partnerov a dohadovať obchodné podmienky.
76.
V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že správca dane ako aj žalovaný v obnovenom správnom konaní vypočul niektorých konateľov spoločnosti Triskelion s.r.o., ktorých sa mu podarilo zabezpečiť k výsluchu, pričom ani jeden z týchto konateľov neuviedol, že za spoločnosť vykonali práve osoby ako je W. C., V. H., N. K. B., pričom ani tieto osoby, ktorí boli vypočutí, najmä W. C. a V. H., nepreukázali ktoré konkrétne obchody pre spoločnosť Triskelion s.r.o. sprostredkovali, a teda samotní svedkovia nepreukázali svoje tvrdenia o pravdivosti týkajúcich sa vyhľadávania obchodných partnerov a dohadovania obchodných podmienok.
77.
V súvislosti s relevanciou výpovedí Lajosa Szabu, ktorý poprel uzatvorenie obchodov so žalobcom, krajský súd poznamenáva, že v danom prípade ide o tvrdenie tohto svedka proti tvrdeniu svedkov W. C. a V. H., avšak tvrdenia, ktoré predniesli ohľadne toho, že zabezpečovali obchody pre spoločnosť Triskalion na základe splnomocnenia, ničím títo svedkovia nepreukázali, nepreukázali v priebehu konania relevanciu tvrdení predložením splnomocnení resp. zmluvy o sprostredkovaní resp. ďalšími dokladmi, z ktorých by bolo zrejmé, že s takýmto oprávnením disponovali. Ak žalobca chcel poukázať na relevanciu výpovede týchto svedkov, mal správcovi dane predložiť doklad - splnomocnenie, že tieto osoby mohli vystupovať a konať za spoločnosť Triskelion s.r.o.
78.
V súvislosti s námietkou týkajúcou sa nevypočutia prepravcov tovaru a to spoločnosti MÓR-Trans kft., Gastransz KFT, V. X., I. U., I. C., R. W., G. H., Kovács Trans k.F.T, krajský súd poznamenáva, že zástupcovia týchto prepravných spoločností neboli vypočutí s odôvodnením, že v rámci MVI žiadosti boli maďarské daňové orgány požiadané o vypočutie týchto prepravcov, avšak podľa maďarských predpisov je preverované obdobie už premlčané a teda dodatočne vypočuť týchto svedkov už nebolo možné. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že bol vykonaný dopyt na Národnú diaľničnú spoločnosť a.s. čo sa týka vozidiel, ktoré mali byť zaregistrované v období september 2010 v elektronickom mýtnom systéme, pričom z vozidiel ktoré uvádzal žalobca, boli zaevidované len vozidlá s EČV KKW564,LEH491
- prepravca spoločnosť SZ + S 3000 kft. a LFP758, LUE 269 - prepravca G. H. Y.. Pohyb ostatných vozidiel, ktoré mali prepravovať tovar v septembri 2010, nebol zachytený v elektronickom mýtnom systéme. V súvislosti s prepravcom spoločnosťou SZ - S 3000 kft., zástupca tejto spoločnosti uviedol, že nepozná spoločnosť Triskelion s.r.o. a ani spoločnosť žalobcu. Tak isto uviedol, že nepozná osoby W. G., W. C., I. G., V. H. a N. K. B.. S týmito osobami nemal žiadny kontakt, tak isto nemal kontakt so slovenskými spoločnosťami a žiadnu objednávku prepravy poľnohospodárskeho tovaru v období september 2010 nerealizoval. Prepravcu G. H. Y.alovaný resp. správca dane nepreveril s odôvodnením Maďarskej daňovej správy, že preverovanie tejto osoby za obdobie september 2010 nie je možné z dôvodu premlčania.
79.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danom prípade tvrdenia žalobcu, že nedošlo k vypočutiu zástupcov prepravcov a že toto nevypočutie nemôže byť na ťarchu žalobcu, krajský súd poznamenáva, že je
síce pravdou, že v danom prípade neboli vypočutí všetci prepravcovia, avšak žalobca označil viacero prepravcov, ktorí mali prepravovať predmetný tovar od spoločnosti Triskelion s.r.o., avšak ani vypočutý prepravca, ktorého žalobca uviedol ako osobu, ktorá takýto tovar mala prepraviť, túto skutočnosť nepotvrdil a navyše pohyb vozidiel týchto prepravcov nebol zachytený v elektronickom mýtnom systéme Národnej diaľničnej spoločnosti, čo preukazuje tú skutočnosť, že tieto vozidlá daný tovar v danom období prepravovať nemohli tak ako to uviedol žalobca. V tomto smere ide o dôkaznú núdzu na strane žalobcu, ktorý označil presné osoby prepravcov s evidenčnými číslami vozidiel, ktoré mali tento tovar prepraviť a pokiaľ tieto vozidlá neboli zachytené v elektronickom mýtnom systéme, nemožno považovať tvrdenie žalobcu za pravdivé.
80.
V súvislosti s námietkou, ktorú vzniesol žalobca, keď žiadal, aby správca dane resp. žalovaný zabezpečil do spisu rozpis hovorov od operátora spoločnosti Orange Slovensko a Slovak Telekom, krajský súd poznamenáva, že uvedená námietka nebola vznesená v pôvodnom konaní, kedy správne orgány sa vôbec nezaoberali možnosťou zabezpečenia takýchto výpisov, keďže žalobca tento dôkaz vôbec nenavrhol, prvýkrát žalobca túto požiadavku vykonal vo svojom vyjadrení 18.2.2013, t. j. po uplynutí dvojročnej doby, počas ktorej sa archivujú hovory u jednotlivých operátorov. Z uvedeného teda vyplýva, že nešlo o zmarenie dôkazov v reálnom čase zo strany správcu dane resp. žalovaného, avšak išlo o skutočnosť, že žalobca uvedený dôkaz nenavrhol a nebolo povinnosťou správcu dane resp. žalovaného takýto dôkaz zabezpečovať v súvislosti s prejednávacou zásadou, ktorá platí v daňovom konaní.
81.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že v danom konaní žalobca navrhoval do konania pribrať znalca z odboru grafológie na vyhodnotenie pravosti údajov podpisov Ladislava Szaba na príjmových pokladničných dokladoch a faktúrach, krajský súd poznamenáva, že pokiaľ správca dane resp. žalovaný nepovažoval tento dôkaz za potrebný, s prihliadnutím na ďalšiu dôkaznú situáciu, krajský súd sa stotožňuje s takýmto názorom vysloveným správnymi orgánmi, nakoľko v rámci dokazovania správca dane vykonal iné dôkazy, ktoré nasvedčujú tomu, že zo strany žalobcu došlo k neoprávnenému nároku na uplatnenie si odpočtu DPH.
82.
Žalobca v žalobe namieta aj tú skutočnosť, že pokiaľ boli vypočutí niektorý svedkovia v rámci MVI žiadosti maďarskou daňovou správou, tak mal byť žalobca o výsluchu upovedomený a malo mu byť umožnené tohto výsluchu sa zúčastniť, krajský súd poznamenáva, že pokiaľ vykonáva výsluchy svedkov iná ako slovenská daňová správa, teda vypočutie týchto svedkov sa realizuje v zahraničí, tak jednotlivé zápisnice z výsluchu svedkov sa stávajú súčasťou spisu, s ktorými sa môže žalobca resp. daňový subjekt oboznámiť a na tieto výpovede môže reagovať písomnými podaniami. V danom prípade bolo zistené, že maďarská daňová správa vykonávala viacero dožiadaní o MVI, pričom vypočula viacero svedkov, neoznámila ich vypočutie ani samotnému správcovi dane, ani žalobcovi a takto získané dôkazy nemožno považovať za nezákonné a tak isto nemožno považovať postup daňových orgánov Maďarska za nezákonný v súvislosti s odňatím práva zúčastňovať sa na úkonoch vykonávaných v rámci daňovej kontroly.
83.
V súvislosti s námietkou žalobcu, v ktorej popieral vierohodnosť výpovede svedkyne Z. X., ktorá bola účtovníčkou žalobcu a spochybňovanie jej výpovede spočívalo v tom, že žalobca tvrdil, že vzhľadom na odstup času medzi vykonaným obchodom a jej vypočutím viac ako osem rokov si táto osoba nemohla pamätať či zaúčtovala doklady, ktoré jej nosil žalobca, krajský súd poznamenáva v tom, že tejto účtovníčke boli v rámci výsluchu predložené uvedené doklady a uvedená svedkyňa mala možnosť tieto doklady vidieť a mohla sa k nim vyjadriť. Pokiaľ uviedla, že takéto doklady nevystavoval, jej výpoveď treba považovať za jednoznačnú a hodnovernú a v danom prípade námietku žalobcu za účelovú.
84.
Pokiaľ sa týka námietky nevypočutia svedkov N. K. B., svedkyne I. G. a svedka V. X., krajský súd poznamenáva, že títo svedkovia neboli vypočutí z dôvodu, že v rámci dožiadaní MVI maďarská daňová správa oznámila, že vzhľadom na daňové predpisy Maďarskej republiky, týchto svedkov nie je možné vypočuť. U svedkyne I. G.alobca neposkytol dostatočnú súčinnosť na zabezpečenie tejto svedkyne, keď neposkytol riadne identifikačné údaje týkajúce sa tejto svedkyne a nebolo možné ju dostatočne identifikovať pre účely predvolania.
85.
Nevypočutie týchto svedkov podľa názoru krajského súdu žiadnym spôsobom neovplyvnilo tú skutočnosť, že žalobcovi sa nepodarilo dostatočným a dôveryhodným spôsobom preukázať, že poľnohospodárske komodity pri ktorých si uplatnil odpočet DPH boli dodané deklarovaným dodávateľom spoločnosťou Triskelion s.r.o. a navyše dôkazmi ktoré boli vykonané v rámci daňovej kontroly správcom dane jednoznačne preukazujú nedôvodnosť tohto nároku.
86.
Námietka formálneho prístupu k dokazovaniu zo strany správcu dane a námietka, že žalobca bol až na ústnom pojednávaní, ktoré bolo súčasne záverečným pojednávaním pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, konfrontovaný s novými dôkazmi a zisteniami a závermi je nedôvodná, pretože z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že žalobca bol vyzvaný dňa 28.11.2017 výzvou č.102469410/2017, aby predložil dôkazy k ďalšiemu dokazovaniu, ktoré správca dane vykonával na základe právneho názoru vysloveného rozsudkami Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/81/2014 a NS SR sp. zn. 8Sžf/47/2016, táto výzva bola žalobcovi riadne doručená, žalobca v následnom konaní mal vedomosť a bol upovedomený o všetkých úkonoch, ktoré správca dane vykonával, jeho právom bolo nahliadať kedykoľvek do spisového materiálu, zúčastňovať sa výsluchov, ktoré vykonal správca dane pri zabezpečovaní ďalších dôkazov. Zo spisového materiálu teda krajský súd nezistil, že by postupom správnych orgánov bola žalobcovi odňatá možnosť akýmkoľvek spôsobom predkladať dôkazy, zúčastňovať sa na jednotlivých dôkazoch, či už výsluchu svedkov vykonávaných priamo správcom dane, resp. nazeraním do spisového materiálu.
87.
Ako účelovú považuje krajský súd námietku nezabezpečenia dôkazu a to videozáznamu z kamerového systému peňažného ústavu U., a. s., ktorý mal preukázať stretávanie sa žalobcu so svedkom Ladislavom Szabom v rámci obchodných rokovaní, pretože správca dane banku požiadal o predloženie tohto kamerového systému ihneď potom ako o vykonanie tohto dôkazu požiadal žalobca, ktorý listom zo dňa 3.3.2014 tento dôkaz navrhol a správca dane o vydanie takéhoto dôkazu požiadal U. listom zo dňa 30.4.2014. V čase keď bolo navrhnuté vykonanie tohto dôkazu, už nebolo možné tento videozáznam zabezpečiť, pretože sa jednalo o obdobie september 2010 a z oznámenia peňažného ústavu U. a.s. vyplýva, že archivácia z takéhoto záznamu sa uskutočňuje len za obdobie jedného roka.
88.
Pokiaľ ide o judikatúru Súdneho dvora, na ktorú poukázal žalobca, tak z uvedených rozhodnutí vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktoré sa týkajú tej skutočnosti, že daňový subjekt bol súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca, pričom z rozhodnutí žalovaného ako aj z prvostupňového správneho orgánu nevyplýva, že by žalovaný nepriznal nárok na odpočet DPH žalobcovi z dôvodu, že bol súčasťou daňového podvodu, ale vyplýva to z tej skutočnosti, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, na ktorý si daňový subjekt uplatnil odpočet DPH bol uskutočnený dodávateľom, ktorý je na nej uvedený, čím mu nevznikol nárok na odpočítanie dane podľa zákona o DPH.
89.
Krajský súd poznamenáva, že základným argumentom podanej žaloby bolo okrem iného nesúhlas žalobcu s právnym názorom vysloveným daňovými orgánmi, podľa ktorého žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia podmienok na odpočet DPH v kontrolovanom zdaňovacom
období september 2010 a s tým spojené namietanie nedostatočného dokazovania v daňovom konaní resp. nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov.
90.
Účelom daňového konania je zistenie či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie, jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.
91.
V daňovom konaní sa okrem zásady zákonnosti uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné finančné orgány povinné postupovať. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami zistenými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď správca dane je povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcim dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, akú dôveryhodnosť a dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
92.
Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce na určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.
93.
Z vykonaného dokazovania a z obsahu spisového materiálu krajský súd jednoznačne ustálil, že žalobcovi sa nepodarilo vierohodným a nespochybniteľným spôsobom preukázať, že tovar uvedený na faktúrach vystavených dodávateľom spoločnosťou Triskelion s.r.o. mu bol ako odberateľovi dodaný práve týmto dodávateľom, čím nedošlo k naplneniu podmienky pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. To znamená, že uvedenému dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť, pretože tovar nedodal a teda nebola naplnená podmienka podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, keďže fakturovaná DPH nebola uplatnená platiteľom za dodaný tovar.
94.
Navyše nebolo preukázané ani vykonanie prepravy tovaru tak ako to deklaroval žalobca, napriek tomu, že viacerí prepravcovia neboli v predmetnej veci vypočutí z dôvodu prekážky na strane maďarskej daňovej správy, keďže sa jednalo o obdobie, ktoré už maďarská daňová správa nemôže preverovať, vzhľadom na premlčanie, avšak prepravca, ktorý bol v danej veci vypočutý sa k preprave tovaru vyjadril,
že tovar pre spoločnosť Triskelion s.r.o. resp. pre žalobcu neprepravoval, takúto prepravu nevykonával a že osobu žalobcu ani spoločnosť Triskelion nepozná. Okrem toho z mýtneho systému Národnej diaľničnej spoločnosti bolo zistené, že vozidlá, ktoré boli označované ako prepravné vozidlá sa v danom období v elektronickom mýtnom systéme nenachádzali a teda neboli v ňom zaevidované, čo ďalej spochybňuje prepravu tovaru tak ako to uvádzal žalobca.
95.
V neprospech žalobcu svedčí aj výpoveď samotného konateľa spoločnosti Lajosa Szaba, ako aj výpovede svedkyne Z. X., účtovníčky žalobcu, ktorí popreli dodanie tovaru spoločnosťou Triskelion s.r.o. pre žalobcu a účtovníčka poprela zaúčtovanie, vystavovanie dokladov, ktoré boli predložené k uplatneniu nároku zo strany žalobcu.
96.
V súvislosti s tvrdením žalobcu, že jednotlivé platby za tovar sa uskutočňovali v hotovosti a teda neprebehli v rámci peňažných ústavov, tak krajský súd nespochybňuje možnosť hotovostnej formy platenia za tovar, avšak táto skutočnosť sama o sebe zaťažuje v rámci dokazovania samotného žalobcu.
97.
Pokiaľ ide o obranu žalobcu týkajúcu sa nespochybnenia existencie tovaru s odkazom na judikatúru Súdneho dvora, ktorý poukázal na to, že správca dane mu nepreukázal vedomosť o tom, že sa zúčastňuje na transakciách ktoré sú súčasťou podvodu na DPH, závery vychádzajúce z judikatúry Súdneho dvora je potrebné aplikovať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, pričom prípad žalobcu, ktorý v rámci priameho obchodného vzťahu s dodávateľom Triskelion s.r.o. nepostupoval s náležitou obozretnosťou, nedokázal preukázanie tovaru práve týmto dodávateľom, takými okolnosťami nie sú. V okamihu kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak ako ho deklaruje a v tomto prípade deklarovaným dodávateľom.
98.
Krajský súd v danom smere zdôrazňuje, že povinnosťou každej zmluvnej strany pri úprave svojich obchodných vzťahov je zabezpečiť si všetko čo môže odstrániť pochybnosti a vzniku rozporov, pričom tieto povinnosti zahŕňajú overiť si informácie a skutočnosti ohľadom obchodného partnera, osoby ktorá dodávku vykoná. Ak žalobca vstupoval do obchodného vzťahu so spoločnosťou Triskelion s.r.o., mal si zabezpečiť dostatok preukázaných dôkazov, na základe ktorých by si mohol podrobne overiť, že tovar bol skutočne žalobcovi dodaný práve deklarovaným dodávateľom.
99.
Právnym základom záveru o správnosti postupu správnych orgánov a dôvodom pre zamietnutie žaloby je skutočnosť, že žalobca nepreukázal splnenie rozhodujúcej podmienky pre odpočítanie dane a to reálne nadobudnutie tovaru v súvislosti s uplatnením si nárokov na odpočet DPH od deklarovaného dodávateľa v zmysle požiadavky § 49 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, teda že tovar bol dodaný uvedeným dodávateľom, ktorý bol uvedený na predmetných faktúrach spoločnosťou Triskelion s.r.o.
100.
Čo sa týka námietky žalobcu, že v novom konaní správne orgány nerešpektovali právny názor vyslovený rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/81/2014 a NS SR sp. zn. 8Sžf/47/2016, tak krajský súd poznamenáva, že z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v skutočnosti správne orgány nevykonali všetky výsluchy svedkov ktorí boli označení v citovaných rozhodnutiach súdu, avšak prevažnú väčšinu výsluchov a dôkazov správne orgány do spisu zabezpečili a požiadali o výsluch svedkov, ktorí sa zdržujú mimo územia SR ( najmä v Maďarskej republike) z ktorých časť bola aj vypočutá ( konatelia spoločnosti Triskelion s.r.o. p. Magdona Melikuty- Nagy a Imre Gyula Pakozdy a pod.), prostredníctvom žiadosti
MVI, pričom výsluchom týchto svedkov nedošlo vo vzťahu k žalobcovi vyprodukovaniu takého dôkazu, ktorý by potvrdzoval a jednoznačne preukazoval, že nárok žalobcu na uplatnenie odpočtu DPH bol dôvodný. Je pravdou, že časť svedkov ktorých žiadal správca dane vypočuť na základe stanoviska súdov vypočutá nebola, pričom dôvodom pre ktorý nedošlo k vypočutiu týchto svedkov bola prekážka na strane maďarskej daňovej správy, keďže išlo o zabezpečenie dôkazov, pri ktorých došlo z hľadiska maďarskej legislatívy k premlčaniu obdobia vo vzťahu k zabezpečeniu týchto dôkazov. Táto skutočnosť nie je hodnotená zo strany správnych orgánov v neprospech či v prospech žalobcu, ale je hodnotená tak, že aj vykonaním iných dôkazov dôkazná situácia vzhľadom na už vykonané dôkazy je jasne v neprospech žalobcu, ktorému sa nepodarilo nespochybniteľným spôsobom preukázať, že jeho uplatnený nárok je dôvodný a opodstatnený.
101.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
102.
O nároku na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, správny súd rozhodol podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a v konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy trovy konania v správnom súdnictve v zásade neprináležia.
103.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.