Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/44/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Lukáča, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E. XX/XX, XXX XX F., 2/ G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX F., zastúpení: JUDr. Karol Spišák, advokát so sídlom Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Obec Jarok, so sídlom Hlavná ulica 283/176, 951 48 Jarok, IČO: 00 308 056, o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená vecným bremenom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. – 118 zo dňa 20. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v II. a III. výroku p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovia m a j ú proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Odvolanie žalovaného proti I. výroku rozsudku o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh žalobcov na prerušenie konania zamietol (I. výrok), ďalej určil, že pozemky, parcely registra „C“ v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v 1. rade v podiele 7/8 a žalobcu v 2. rade v podiele 1/8, nachádzajúce v k. ú. F., obci F., okrese I., zapísané na LV č. XXXX: parcela č. XXX/X o výmere 407 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie a parcela č. XXX/X o výmere 438 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, nie sú zaťažené vecným bremenom v zmysle v prospech miestnej účelovej komunikácie vo vlastníctve žalovaného (II. výrok) a žalobcom priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (III. výrok).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia , ods. 4, c ods. 1 , Listiny základných práva slobôd, Charty základných práv Európskej únie, Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, , , , , , , , , , , , , (ďalej len „“) a v časti trov na , . V konaní mal z výpisu listu vlastníctva č. XXXX k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor nachádzajúcim sa v okrese I., obci F., katastrálnom území F. preukázané, že parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: parcela č. XXX/X o výmere 407 m2 –zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXX/X o výmere 438 m2 – zastavaná plocha a nádvorie sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov s tým, že žalobkyňa v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností v podiele 7/8 a žalobca v 2. rade je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1/8. V časti C – ťarchy je na predmetnom liste vlastníctva zapísané Bez tiarch. Z

printscreenov z centrálneho registra zmlúv bolo preukázané, že dňa 12. 04. 2024 bola medzi žalovaným na jednej strane, G. D., A. B. C. a G. G. na strane druhej uzavretá zmluva o zriadení vecného bremena. V popise zmluvy je uvedené cenové plnenie 1 760 eur. Z predloženého printscreenu ďalej vyplýva uzavretie Zmluvy o zriadení vecného bremena medzi žalovaným na jednej strane a G. D. a A. B. C. na druhej strane s cenovým plnením 211 eur. Ďalej v liste Generálneho investora komplexnej bytovej výstavby zo dňa 05. 06. 1959 adresovaného Miestnemu národnému výboru F., okr. I. vo veci Škola F. – príjazdná cesta sa uvádza, že Miestnemu národnému výboru zasielajú projektovú dokumentáciu na príjazdnú cestu ku 8/13 tr. škole F., ktorú majú vybudovať na základe zápisnice zo dňa 15. 10. 1958 na MNV v F., pri výbere staveniska a zápisnice z kvalitárskeho výrobného výboru, kde sa zaväzujú, že uvedenú príjazdnú cestu vybudujú do odovzdania pozemku stavebnej výroby t. j. do 30. marca 1960 prípadne skôr až by stav. výroba začala so stavbou školy v predstihu. Upozorňujú na dôležitosť vybudovania príjazdnej cesty, lebo v opačnom prípade by stavebná výroba neprevzala stavenisko a bolo by ohrozené započatie výstavby školy. Zo zápisnice napísanej dňa 10. 05. 1943 na obecnom úrade vyplýva, že prítomní sa uzniesli, že F. J. vypustí zo svojej role 2(dvor) D. K. v dĺžke domu a humna do vlastníctva na veky. Mimo toho nechá F. J. 4 bež.metre od odkvapu na cestu. Podľa uznesenia z 10. 05. 1943 obecný výbor spoločne so stavebnou komisiou sa uzniesol, že povoľuje F. J. stavať na jeho pozemku s tou výhradou, že nechá od suseda západnej strany 6 metrov na poľnú cestu. Z Dohody datovanej 22. 08. 1959 uzavretej medzi G. D., obyvateľom F. čp. XXX a Miestnym národným výborom F. vyplýva, že jej predmetom bolo prevedenie asanácie hosp. budov a ohrady G. D. pre rozšírenie príjazdnej cesty na stavenište 8/13 tr. školy. Uvádza sa tu, že Rada MNV v F. svojím uznesením č. 71/59 zo dňa 21. 08. 1959 sa uzniesla vzhľadom na rozšírenie verejnej cesty zo 4 metrov na 7 metrov na prevedení asanácie pozemku G. D. v šírke 4 m a dĺžke 120 m s príslušnými hosp. budovami a drevenou ohradou takto: Celá asanácia bude prevedená na základe národného výboru. Ďalej MNV zabezpečí dovezenie 3-4 m3 riečneho štrku na osadenie stĺpov novej ohrady, peňažne uhradí škodu vzniknutú pri odstraňovaní šopy, na stavebnom materiále, poprípade poskytne majiteľovi agátové stĺpy za poškodené pri odstraňovaní starej ohrady. Za pozemok pre rozšírenie cesty cca 360 št. metrov dostane G. D. pozemok (záhradu) býv. Jednoty ľudového spotrebného družstva parc. čís. XXX, XXX vo výmere 191 štv. siah, ktorý MNV nadobudol zámenou za ob. poz. parc. č. XXX. Do úžitku tohto pozemku môže G. D. vstúpiť 1. októbra 1959 aj s ovocnými stromami. G. D. čp. XXX osvedčuje, že s predmetnou dohodou v plnom rozsahu súhlasí. Na internetovej stránky Základnej školy s materskou školou, J. E. XX, XXX XX F. je v časti história školy uvedené, že začiatok histórie školy siaha do školského roka 1960/1961, kedy bola obci odovzdaná nová budova školy. Súdu bol ďalej predložený geometrický /polohopisný/ plán na rozdelenie parcely čk. 905-907 zo dňa 20. júna 1943, ktorý však nie je čitateľný. V kúpnej zmluve uzavretej dňa 03. 07. 2024 v F. medzi žalovaným ako predávajúcim a K. L. ako kupujúcim sa uvádza, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. F., a to parcely č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6 955 m2 a parcely č. XXX/XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21 m2. Podľa predloženej kúpnej zmluvy žalovaný previedol na kupujúceho vlastnícke právo k vyššie uvedenej parcele č. XXX/XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21 m2 a k novovytvorenej parcele registra „C“, ktorá vznikla odčlenením od pôvodnej parcely č. XXX/XX, a to parcele č. XXX/XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 11. 12. 2024 uzavretej medzi žalovaným ako predávajúcim a K. L. a M. F. L. ako kupujúcimi žalovaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci F., k. ú. F., zapísanej v LV č. XXXX, reg. „E“ ako parcela č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 376 m2 previedol na kupujúcich vlastnícke právo k novovytvorenej parcele č. XXX/XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 63 m2, ktorá vznikla odčlenením od pôvodnej parcely č. XXX/ X. Zo zmluvy o užívaní nehnuteľností zo dňa 12. 07. 2024 vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemkov – parciel reg. „E“: parcela č. XXXX/X – trvalý trávny porast o výmere 6 678 m2 a parcela č. XXXX – orná pôda o výmere 1 924 m2, všetky zapísané na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v obci F., k. ú. F., evidované Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor. Žalovaný ako poskytovateľ predmetnou zmluvou prenechal citované nehnuteľnosti do bezplatného užívania Slovenskému zväzu záhradkárov, Základná organizácia 11-116 F. – záhradkárska osada, a to na 10 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy.

3. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhali určenia, že nehnuteľnosti v ich podielovom spoluvlastníctve nie sú zaťažené vecným bremenom, a preto súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal procesnou prípustnosťou podanej žaloby a to danosťou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom

bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nie je pritom rozhodujúce ako táto neistota vznikla (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Na existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení súd prvej inštancie prihliadal z úradnej povinnosti a dospel k záveru, že žalobcovia naliehavý právny záujem preukázali. Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení je daný predovšetkým z dôvodu, že existencia vecného bremena na pozemkoch v ich vlastníctve je sporná, čo žalobcom spôsobuje právnu neistotu, ktorú je možné odstrániť práve určovacím výrokom rozhodnutia súdu. Uvádzaná spornosť vyvstala z právnej úpravy , ktorý žalobcovia považujú za v rozpore s SR, ďalšími medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je SR viazaná. Namietali tiež nepreukázanie podmienok pre použitie tohto zákona na sporný právny vzťah. Na strane žalobcov možno konštatovať stav objektívnej právnej neistoty aj napriek skutočnosti, že vecné bremeno nie je ako ťarcha zapísané v katastri nehnuteľností. Nejednoznačný záver o existencii, resp. neexistencii vecného bremena je podporený aj postojom žalovaného v tomto konaní, ktorý tiež aj napriek absencii zápisu vecného bremena v katastri nehnuteľností považoval vecné bremeno za existujúce a zriadené práve sporným Vzhľadom na potrebu odstránenia právnej neistoty na strane žalobcov bol podľa názoru súdu naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa podanou žalobou žalobcovia domáhajú, daný.

4. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou tejto námietky a dospel k záveru o jej nedôvodnosti. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobcovia sa domáhali určovacieho výroku súdu, t. j. žiadali určiť, že ich pozemky nie sú zaťažené vecným bremenom. Chcú tak odstrániť spornosť v právnom vzťahu, ktorú vo vzťahu k svojim nehnuteľnostiam pociťujú. V danom prípade si žalobcovia voči žalovanému neuplatňujú nijaké majetkové práva ( ) a predmetom žaloby nie sú ani žiadne iné práva (nároky), ktoré by podliehali premlčaniu. Vlastnícke právo k vyššie uvedeným pozemkom žalobcom patrí, toto sa nepremlčuje a nie je dôvod žalobcom neposkytnúť ochranu a rozhodnutím súdu určiť či existuje, resp. neexistuje právo, ktoré žalobcovia považujú za sporné.

5. Žalovaný existenciu vecného bremena na sporných pozemkoch žalobcov odvodzoval od právnej úpravy , a to ustanovenia tohto zákona, na základe ktorého malo na pozemku pod stavbou miestnej účelovej komunikácie vecné bremeno vzniknúť. Tvrdil, že na sporných pozemkoch je postavená miestna účelová komunikácia, ktorá je v jej vlastníctve s tým, že ide o stavbu postavenú okolo roku 1960, ktorá bola do majetku žalovaného delimitovaná. Žalobcovia vznik vecného bremena v zmysle namietali z viacerých dôvodov. Pokiaľ ide o námietku žalobcov ohľadom toho, či bola stavba miestnej účelovej komunikácie postavená podľa platných právnych predpisov, tu sa súd v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného odvolávajúcej sa na stavebného zákona a stavbu miestnej účelovej komunikácie považoval za stavbu postavenú v súlade s platnými právnymi predpismi. Pre vznik vecného bremena v zmysle ustanovenia však nebola splnená ďalšia podmienka, a to existencia vlastníckeho práva žalovaného k stavbe miestnej účelovej komunikácie (cesty) v čase nadobudnutia účinnosti V dôvodovej správe k sa uvádza, že cieľom tohto zákona bolo usporiadať dovtedy neusporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami, ktoré boli delimitované na obce a vyššie územné celky v rámci reformy verejnej správy. Uvedené je premietnuté v tohto zákona. Žalobcovia delimitáciu stavby miestnej účelovej komunikácie spochybnili, pričom žalovaný ju následne nijakým dôkazom nepreukázal. Z vykonaného dokazovania tak nevyplynulo, že ku dňu účinnosti predmetného zákona, t. j. k 01. 03. 2009 bol žalovaný vlastníkom stavby miestnej účelovej komunikácie, čo je základnou podmienkou pre vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v jeho prospech v zmysle ustanovenia Na sporných pozemkoch žalobcov síce existuje miestna účelová komunikácia, o tejto však nie je možné tvrdiť, že ide o stavbu ku dňu nadobudnutia účinnosti čl. I vo vlastníctve žalovaného. Nehnuteľnosti žalobcov tak nespadajú do , vecné bremeno v zmysle preto na nich vzniknúť nemohlo, pozemky žalobcov ním zaťažené nie sú, čo je dôvod, pre ktorý súd žalobe vyhovel.

6. Súd prvej inštancie dodal, že predmetom konania bolo civilné sporové konanie, ktoré je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia

a na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. V civilnom sporovom konaní sú strany sporu povinné predniesť také skutkové tvrdenia, ktoré zodpovedajú hypotéze im priaznivej právnej normy, t. j. právnej normy, z ktorej pre seba vyvodzujú určité právne následky a aplikácie ktorej sa dožadujú (povinnosť tvrdenia). Tieto tvrdenia sú strany sporu povinné preukázať (dôkazná povinnosť). Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 9. júna 2020).

7. V posudzovanej veci bolo prvoradým dôvodom, na základe ktorého súd žalobe vyhovel, nepreukázanie skutočnosti, že stavba na pozemkoch žalobcov bola delimitovaná do majetku žalovaného. V prospech preukázania tejto skutočnosti nebol v konaní vyprodukovaný žiaden dôkaz, a to napriek námietkam žalobcov. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalovaného zostali tvrdenia žalobcov o tom, že nie je na daný vzťah aplikovateľný, nepopreté, teda preukázané. Povinnosť strany civilného sporového konania uviesť skutkové tvrdenia a tieto aj preukázať súd akcentoval aj vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného v duplike zo dňa 26. 08. 2024, v ktorom vyslovil „dôvodné pochybnosti, že boli v rámci ROEP-u zo strany žalobcov predložené korektné a úplné doklady a že boli vlastnícke práva k pozemkom pod stavbou určené správne“. Žalovaný v predmetnom vyjadrení ďalej uviedol, že s ohľadom na uvedené podniká ďalšie šetrenie, o výsledkoch ktorého upovedomí súd bez zbytočného odkladu, k čomu však nedošlo. Vzhľadom k tomu, že žalovaný tieto „pochybnosti“ ohľadom vlastníckeho práva žalobcov ďalej nedoplnil ďalšími skutkovými tvrdeniami, nebolo možné ich považovať za dostatočné na to, aby vlastnícke právo žalobcov k pozemkom po stavbou spochybnili. S poukazom na zásadu hospodárnosti sa súd ďalšími dôvodmi, na základe ktorých žalobcovia žiadali žalobe vyhovieť, ďalej nezaoberal.

8. Pokiaľ išlo o návrh na prerušenie konania uplatnený žalobcami, súd prvej inštancie návrh žalobcov na prerušenie konania z dôvodu iniciovania konania o súlade uvedeného právneho predpisu pred Ústavným súdom SR nepovažoval za dôvodný a tento zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o neaplikovateľnosti ustanovenia na daný právny vzťah.

9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcom, ktorí mali v konaní úspech priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

10. Súd prvej inštancie záverom dodal, že nemohol prihliadať na podanie žalovaného zo dňa 11. 02. 2025, v ktorom sa domáhal vydania medzitýmneho rozsudku, pretože toto podanie bolo súdu doručené až po vyhlásení dokazovania za skončené. Z obsahu podania je zrejmé, že žalovaný v ňom spochybňuje vlastnícke práva žalobcov k pozemkom pod stavbou, teda uvádza nové skutkové tvrdenia a vyhodnocuje dôkazy spôsobom, aký doposiaľ neuviedol. Ak aj žalovaný v priebehu konania vyslovil pochybnosť o vlastníckom práve žalobcov, je nutné zdôrazniť, že túto svoju „pochybnosť“ do vyhlásenia dokazovania za skončené ďalej bližšie nešpecifikoval a nevysvetlil.

11. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, z dôvodov podľa a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Uviedol, že v konaní predložili viaceré dôkazy samostatne ako aj vo vzájomných súvislostiach, z ktorých vyplýva, že žalobcovia nie sú vlastníkmi predmetných pozemkov. Ide o nasledovné dôkazy: 1) Geometrický plán zameraný 7. mája v spojitosti so zápisnicou a uznesením zo dňa 10. mája 1943, úradne overený dňa 20. júna 1943, 2) Sprievodný list k projektovej dokumentácii z 5. júna 1959, 3) Dohoda medzi MNV v F. a G. D. zo dňa 22. augusta 1959. Podľa názoru žalovaného z predloženého geometrického plánu zameraného 7. mája 1943 a súvisiacej nadväzujúcej zápisnice a uznesenia zo dňa 10. mája 1943 je zrejmé, že došlo zo strany právnych predchodcov žalobcov k odstúpeniu pozemkov určených na cestu v šírke pôvodne 4 m (a následne došlo v roku 1959 k jej rozšíreniu). Z geometrického plánu tiež vyplýva, že už v tom čase bolo predmetnými listinami založené vlastníctvo verejného majetku - cesty, ktoré trvá. Chronologicky prvým dohľadaným dôkazom zo strany žalovaného v spojitosti s dôkazmi predloženými žalobcami na pojednávaní, ktorý popiera vlastnícke právo žalobcov je teda geometrický plán zameraný 7. mája 1943 v spojitosti so zápisnicou a uznesením zo dňa 10. mája 1943, úradne overený dňa 20. júna 1943. Geometrický plán nielenže osvedčuje existenciu cesty vo verejnom vlastníctve v pôvodnej šírke 4 m, ale

aj z hľadiska vlastníckych práv deklaruje, že sa jedná o verejný majetok už v tom čase. Tiež je potrebné tento listinný dôkaz považovať za určitý druh verejnej listiny, teda je zákonný predpoklad jej správnosti, pokiaľ sa procesne procesným postupom nepreukáže opak, pričom túto „dôkaznú situáciu“ musia preukázať v tomto prípade žalobcovia. Druhým dôkazom je sprievodný list k doručovanej projektovej dokumentácii pre stavbu príjazdovej cesty ku škole zo dňa 5. júna 1959 adresovaný MNV v F. z ktorého vyplýva, že vybudovanie príjazdovej cesty bolo nevyhnutnou podmienkou pre výstavbu školy. Je preto vo vzájomných súvislostiach všetkých predložených a zabezpečených dôkazov logické, že obec bola povinná vysporiadať pozemky pod prístupovou cestou, ešte pred výstavbou samotnej školy. O tom, že tak obec urobila, svedčí aj dôkaz - Dohoda medzi MNV v F. a G. D. zo dňa 22. augusta 1959. Tretím samostatným dôkazom, ktorý zapadá do logicky prepojenej a súvisiacej dôkaznej situácie je dohoda predka žalobcov, ktorá je zachytená aj v písomnej podobe. Ide o dohodu medzi MNV v F. a G. D.. Vo vzťahu k budovaniu cesty túto dohodu G. D. podpísal dňa 22. augusta 1959. Je to dohoda o úkonoch, ktorých cieľom bolo rozšírenie jestvujúcej cesty o šírke 4 m (viď doklady z r. 1943) na 7 m, a to na účely príjazdovej komunikácie plánovanej výslovne vo vzťahu k budúcej stavbe školy. Z obsahu dohody je však taktiež evidentné, že G. D. dostal za rozšírenie cesty na jeho pozemok adekvátnu protihodnotu, resp. náhradu, a to ako sa uvádza v tejto dohode - pozemok/záhradu s parc. č. XXX, XXX o výmere 191 štvorc. siah. Touto dohodou tak de facto v minulosti v r. 1959 došlo k zámene pozemkov medzi MNV v F. a G. D.. Nakoľko z LV č. XXXX, ktorý bol v konaní predložený žalobcami, vyplýva, že ich vlastnícky vzťah k pozemkom sa opiera o tituly nadobudnutia , Dnot.55/16, N 213/04, , teda dedením, pričom z dôkazov č. 1 – 3 zároveň vyplýva, že vlastnícke vzťahy predkov žalobcov k pozemkom zanikli v roku 1943 a 1959, nemohli byť tieto zdedené žalobcami po predkoch po roku 2000. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia nie sú vlastníkmi pozemkov pod cestou, a preto nie sú ani aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby. Na základe týchto skutočností, ktoré boli prezentované a zdokladované v rámci vykonaného dokazovania podal žalovaný z dôvodu opatrnosti a hospodárnosti konania dňa 11. 02. 2025 procesný návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zmysle , a to v nasledovnom znení: „1. Žalobcovia nie sú vlastníkmi pozemkov registra „C“ nachádzajúcich sa v katastrálnom území: F., obec: F., okres: I., zapísaných na LV XXXX, a to: p. č. XXX/X, o výmere: 407 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie a p. č. XXX/X, o výmere: 438 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie. 2. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % vrátane trov konania o medzitýmnom rozsudku.” Dôvod opatrnosti na podanie predmetného návrhu spočíval v tom, že žalovaný si bol vedomý, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov je súd povinný skúmať aj bez návrhu, a to v ktorejkoľvek fáze konania pred súdom až do okamihu vyhlásenia rozhodnutia. Dôvod hospodárnosti predmetného procesného úkonu v tomto súdnom konaní videl žalovaný v tej skutočnosti, že by nebolo potrebné iniciovať nové konanie pred súdom vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Naopak, v tomto okamihu je žalovaný nútený vyvolať ďalšie súdne konanie. V napadnutom rozsudku vo vzťahu k návrhu žalovaného na vydanie medzitýmneho rozsudku súd prvej inštancie v bode 50. konštatuje, že na návrh nemohol prihliadať z dôvodu, že toto podanie bolo súdu doručené až po vyhlásení dokazovania za skončené. V danom prípade išlo o procesný úkon žalovaného, ktorý sa odvolával na vykonané dokazovanie a na dôkazy, ktoré boli súdu predložené v rámci dokazovania a na základe ktorých mal súd aj bez návrhu skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov a či sú účastníkmi primárneho vecno-právneho vzťahu. Preto toto odôvodnenie súdu prvej inštancie neobstojí. Žalovaný mal za to, že na základe týchto argumentov má napadnutý rozsudok takú neodstrániteľnú procesnú vadu, ktorá zakladá odvolací dôvod v súlade s ustanovením . Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Od skutočnosti, či žalobcovia sú alebo nie sú vlastníkmi predmetných pozemkov, závisí rozhodnutie vo veci samej. Otázka vlastníckeho práva žalobcov tvorí právny základ nároku uplatneného žalobcami, a preto sa ňou súd mal procesne primárne zaoberať, a to aj bez návrhu a v ktorejkoľvek fáze súdneho konania.

12. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobcom priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Poukázali na to, že žalovaný predmetné dôkazy doložil do konania spolu s Vyjadrením žalovaného k vyjadreniu žalobcov zo dňa 26. 08. 2024, pričom vo vyjadrení žalovaný uviedol: ,,Zároveň si žalovaný dovoľuje na základe týchto získaných dokladov vysloviť dôvodné pochybnosti, že boli v rámci ROEP-u zo strany žalobcov predložené korektné a úplné doklady a že boli vlastnícke práva k pozemkom pod stavbou určené správne. (V súčinnosti so Štátnym oblastným archívom podniká a následne s príslušným Okresným úradom – katastrálnym odborom podnikne žalovaný v tejto veci ďalšie šetrenie, o výsledkoch ktorého súd upovedomí bez zbytočného odkladu).“ V zmysle zápisnice z pojednávania zo dňa 23. 10. 2024 boli

právni zástupcovia strán sporu zaviazaní predložiť listiny, na ktoré sa odvolávali, a to do 15. 11. 2024. Pojednávania dňa 20. 01. 2025 sa žalovaný nezúčastnil, pričom svoju neprítomnosť oznámil telefonicky o 09:45 hod. (teda 15 min. pred otvorením pojednávania), pričom ako dôvod neprítomnosti uviedol svoju práceneschopnosť v decembri a následnú nevedomosť o termíne pojednávania. Nakoľko PZ žalobcov nesúhlasil s odročením pojednávania a konajúci súd sa stotožnil s nedostatočným ospravedlním žalovaného, v zmysle pojednával v neprítomnosti žalovaného. Na pojednávaní dňa 20. 01. 2025 bolo vyhlásené uznesenie, ktorým bolo dokazovanie vyhlásené za skončené. Žalovaný podaním zo dňa 11. 02. 2025 navrhol vydanie medzitýmneho rozsudku. Žalovaný síce dôkazy predložil spolu s vyjadrením, avšak bližšie sa k nim nevyjadril, neuviedol, čo nimi preukazuje, či akú relevantnosť majú pre konanie. Len stroho vyslovil ,,dôvodné pochybnosti“, pričom uviedol, že vo veci vykoná šetrenie, o výsledkoch ktorého upovedomí súd bez zbytočného odkladu. Žalovaný si však absolútne nesplnil svoju povinnosť predložiť listiny preukazujúce ,,závery šetrenia“, v danej lehote nepodal vyjadrenie, ani nepožiadal súd o predĺženie lehoty, v konaní bol absolútne pasívny. Uvedené správne skonštatoval aj konajúci súd, ktorý v bode 43. rozsudku. Vzhľadom k tomu, že žalovaný tieto ,,pochybnosti“ ohľadom vlastníckeho práva žalobcov ďalej nedoplnil ďalšími skutkovými tvrdeniami nebolo možné ich považovať za dostatočné na to, aby vlastnícke právo žalobcov k pozemkom pod stavbou spochybnil. S argumentáciou ohľadne spochybnenia vlastníckeho práva žalobcov tak žalovaný prišiel až po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania, hoci túto mohol (a mal) použiť už skôr. Strohé predloženie dôkazov, bez vysvetlenia spojitosti s prejednávanou vecou, bez vecnej argumentácie, bez bližšej špecifikácie nemožno v žiadnom ohľade považovať za vykonané dokazovanie, na ktoré sa odvoláva žalovaný v odvolaní. Žalobcovia plne súhlasia s bodom 50. rozsudku. Hoci považovali za správne na dôkazy neprihliadať, pre úplnosť sa k nim vyjadria - geometrický plán podľa žalovaného nielenže osvedčuje existenciu cesty vo verejnom vlastníctve v pôvodnej šírke 4 m, ale aj z hľadiska vlastníckych práv deklaruje, že sa jedná o verejný majetok už v tom čase. Z predloženého geometrického plánu však uvedené žiadnym spôsobom nevyplýva – údaje sú absolútne nečitateľné, tvrdenia žalovaného nie je možné potvrdiť (ani vyvrátiť), preto ide o svojvoľnú dedukciu bez opory v predloženom dôkaze. Obdobná situácia je i pri sprievodnom liste k projektovej dokumentácii – podľa žalovaného je logické, že obec bola povinná vysporiadať pozemky pod prístupovou cestou, ešte pred výstavbou samotnej školy“. Žalobcom nie je zrejmé, z čoho toto ,,logické usúdenie“ vyplýva, v predmetnom liste sa pozemky vôbec nespomínajú, nezmieňuje sa o žiadnej povinnosti ich vysporiadania ani neuvádza ich vlastníkov. Opäť ide výlučne o nepreukázané tvrdenie žalovaného. Dohoda bola uzatvorená dňa 22. 08. 1959, žalobca v 2. rade mal v tom čase 4 roky, o prípadnej existencii dokumentu nemal až do predloženia dôkazu žalovaným žiadnu vedomosť. Predmetom dohody bola zámena pozemku pre rozšírenie cesty cca 360 m2 za pozemok o výmere 191 m2. Žalobcovia sú však vlastníkmi pozemkov v celkovej výmere 845 m2, preto je predmetná dohoda pre konanie irelevantná. Na pojednávaní dňa 23. 10. 2024 žalovaný uviedol, že rešpektuje vlastnícke práva žalobcov a vo vzťahu k aktuálnemu budovaniu stavieb, konkrétne inžinierskym stavbám, postupoval korektne a uspokojoval nároky vlastníkov v spojitosti so zriadením vecného bremena v intenciách znaleckého dokazovania. Žalovaný teda počas konania nielenže nespochybňoval vlastnícke právo žalobcov, ale priamo im ho priznal. Prvá vecná argumentácia spochybňujúca vlastníctvo pozemkov žalobcami bola zo strany žalovaného predložená až podaním zo dňa 11. 02. 2025, teda takmer rok od podania samotnej žaloby, napriek tomu, že žalovaný mal možnosť toto uviesť ako v písomných, tak i ústnych prejavoch. Skutočnosti, že po celé roky nespochybňoval vlastnícke právo žalobcov svedčí i Uznesenie z 3. zasadnutia Obecného zastupiteľstva Obce F. zo dňa 24. januára 2019, a to k bodu č. 12/Žiadosti: A. B. C. – Žiadosť (ďalej len ako ,,Uznesenie“). Žalobca v 1. rade ešte v roku 2017 žiadal zámenu pozemkov, ktoré sa nachádzajú pod stavbou – miestnou komunikáciou – na J. E. N. A. F., pričom vlastníkom tejto stavby je Obec F.. Obec F. v Uznesení uviedla: ,,Obec Jarok takýto pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako pozemky nachádzajúce sa pod miestnou komunikáciou vo vlastníctve žiadateľky nemá, preto žiadateľke A. B. C. také pozemky neposkytuje.“ Predmetné Uznesenie je z roku 2019, avšak uvedené žalobkyňa v 1 rade žiadala už dlhé roky predtým, o čom prebiehala ako písomná, tak i ústna komunikácia, pričom vlastnícke právo žalobcov nebolo nikdy spochybnené. Uvedené potvrdzuje i ďalšia komunikácia strán sporu, a to napr.: Stanovisko k žiadosti zo dňa 03. 03. 2022, kde žalovaný uviedol: ,,Máme za to, že finančné prostriedky vo výške požadovanej Vašou klientkou, resp. alternatívne kompenzácia vo forme obecných pozemkov vhodných na výstavbu, by boli zo strany Obec F. úkonmi nehospodárnymi a neúčelnými, nakoľko sa na pozemky pod komunikáciou ,,J. E.“, ktorých je Vaša klientka podielovou spoluvlastníčkou a o odkúpenie ktorých Obec F. žiadala, vzťahuje právny režim podľa a ...“ alebo Stanovisko k žiadosti zo dňa 02. 08. 2023: ,,Vážený pán advokát, v nadväznosti na Vašu žiadosť zo dňa 17. 07. 2023, ktorá bola Obci F. doručená dňa

20. 07. 2023 Vám oznamujeme, že otázky náhrady za spoluvlastnícke podiely Vašej klientky, ktoré sa nachádzajú pod prístupovou komunikáciou – J. E. nebudú riešení parciálne, ale v rámci komplexného procesu pozemkových úprav...“ Hoci žalobcovia spochybňujú argumentáciu žalovaného, ak by skutočne nenadobudli vlastnícke právo k pozemkom po svojich predkoch dedením, nadobudli by ho vydržaním, pretože tak ako sa žalobcovia v dobrej viere považovali za vlastníkov pozemkov, považoval ich tak i žalovaný a počas desaťročí ich (domnelé) vlastnícke právo nikto nespochybnil. V zmysle citovaného ustanovenia, ak by žalobcovia skutočne neboli už pred desaťročiami vlastníkmi pozemkov, vlastnícke právo nadobudli inštitútom vydržania, a teda je splnená základná procesná podmienka konania, a to aktívna vecná legitimácia žalobcov. Odvolanie je teda výslovne účelové a zavádzajúce, nakoľko o uvedenom musela mať, s prihliadnutím na okolnosti, vedomosť.

13. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že žalovaný sa pojednávania uskutočneného dňa 20. 01. 2025 nezúčastnil z dôvodov zlyhania ľudského faktoru a vnútornej komunikácie na úrade, čo žalobcovia samozrejme pochopiteľne šikovne využili vo svoj prospech a trvali na konaní pojednávania v neprítomnosti žalovaného. Ničmenej ich ďalšie difamačné úvahy ohľadne domnelej pasivity žalovaného, ktorá sa mala prejaviť nezáujmom o štúdium spisu sú vyložene lživé. Naopak žalovaný súc si vedomý toho, že po skončení dokazovania nemožno predkladať nové dôkazy, vykonal z dôvodu opatrnosti výlučne procesný úkon, v rámci ktorého poukázal na skutočnosti, ktorými sa má súd zaoberať aj bez návrhu a ktoré zásadným spôsobom spochybnili aktívnu legitimáciu žalobcov v konaní. Dôkaz - zápisnicu a uznesenie zo dňa 10. mája 1943, vylučuje vlastnícke právo žalobcov k dotknutým pozemkom a túto predložili súdu v konaní krátkou cestou priamo žalobcovia. Títo súdu ako aj žalovanému preukázali, že disponujú listinou, ktorú zjavne nepredložili v dedičskom konaní (v roku 2000) a teda im bol bez právneho dôvodu notárom potvrdený nárok na pozemky, ktoré už v rozhodnom čase neboli vo vlastníctve poručiteľa, pričom bol tento protiprávny stav premietnutý do evidencie vedenej príslušným katastrálnym úradom. Je len logickým následkom, že žalovaný v komunikácii so žalobcami, vychádzal z právneho stavu evidovaného v katastri, čo mu však nemôže byť na ťarchu ako sa to snažia prezentovať žalobcovia. Rovnako tak mu nemôže byť na ťarchu, že bez vedomosti o existujúcich listinných dokladoch spred vyše 60-tich rokov, ktoré vlastnícke právo žalobcov vylučujú konal v dobrej viere a vlastnícke právo žalobcov nespochybnil skôr. Predloženie zápisnice žalobcami v tomto konaní zároveň v plnom rozsahu neguje argumentáciu žalobcov týkajúcu sa vydržania pozemkov obsiahnutú vo vyjadrení žalobcov k odvolaniu, nakoľko žalobcovia preukázateľne neboli dobromyseľní.

14. Žalobcovia v odvolacej duplike uviedli, že zo zápisnice a uznesenia zo dňa 10. mája 1943 nie je zrejmé, akej parcely sa zmena vlastníckeho práva týka (napriek tomu žalovaný svojvoľne tvrdí, že sa ňou vylúčilo vlastnícke právo k ,,dotknutým pozemkom“), je v nej výslovne uvedené: ,, ... sa uzniesli, že F. J. vypustil zo svojej role 2 (dva) bežné metre D. K. v dĺžke domu a humna do vlastníctva na veky.“ Predmetnou zápisnicou právny predchodca žalobcu v 2. rade nadobudol od F. J. nehnuteľnosti, žalovaný však z predmetného dôkazu vyvodil presne opačný záver, a to že právny predchodca žalobcu v 2. rade stratil zápisnicou vlastnícke právo k dotknutému pozemku. Z listiny však preukázateľne vyplýva, že právny predchodca žalobcu v 2. rade nadobudol touto zápisnicou vlastnícke právo k bližšie nešpecifikovanému pozemku. Na pojednávaní dňa 23. 10. 2024 sa žalovaný opýtal žalobcu v 2. rade, či má vedomosť o dohode, ktorú uzatvoril jeho predok G. D. s Miestnym národným výborom v F. dňa 22. 08. 1959, na čo žalobca v 2 rade. uviedol, že to má aj písomne a súdu dohodu predkladá. Žalovaný k veci uviedol, že ,,kópiu predmetnej dohody má“. Na predmetnom pojednávaná zároveň žalovaný uviedol: ,,Obec F. ako žalovaný predložením dokladov v podaní zo dňa 03. 07. 2024 preukázal súdu, že rešpektuje vlastnícke práva žalobcov.....“ Žalovaný tak potvrdil, že hoci disponoval predmetnou dohodou, vlastnícke právo žalobcov nespochybňoval. Konajúcemu súdu dohodu síce predložil dňa 26. 08. 2024, avšak bez bližšieho vysvetlenia a objasnenia, čo ňou preukazuje, to urobil až po vyhlásení dokazovania za skončené. Predloženie predmetnej dohody nie je dostačujúcim dôkazom nakoľko: a) právny predchodca žalobcu v 2. rade sa dohodol s Miestnym národným výborom F. na výmene pozemku o výmere 360 m2, pričom predmetom konania sú pozemky v celkovej výmere 845 m2, b) nebolo preukázané, že uzatvorením predmetnej dohody skutočne prišlo k zmene vlastníckeho práva, a teda či a kedy nastala účinnosť prevodu vlastníckeho práva, či sa nevyžadoval formálny zápis zmeny vlastníka a pod. Ak žalovaný predmetnou dohodou disponoval, a teda spochybňoval vlastnícke právo žalobcu v 2. rade, v rámci dokazovania bol povinný túto dohodu predložiť včas a s náležitým objasnením (ako obsahovým, tak i procesným). Žalovaný však namiesto toho opakovane uvádzal (či v písomných alebo ústnych podaniach), že ,,rešpektuje vlastnícke právo žalobcov“, ich vlastnícke právo dlhé roky (a ani počas konania) nespochybňoval, urobil tak až podaním zo dňa 11. 02. 2025.

15. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným ( , ) a po jeho preskúmaní zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie v II. a III. výroku treba ako vecne správny potvrdiť podľa , a odvolanie voči I. výroku rozsudku treba odmietnuť podľa .

16. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie a to v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaným ( ) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k meritu sporu. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu názoru, že žalovaný nepreukázal skutočnosť, že stavba na pozemkoch žalobcov bola delimitovaná do jeho majetku, keď v prospech preukázania tejto skutočnosti nebol vyprodukovaný žiaden dôkaz, a to napriek námietkam žalobcov. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že pre procesnú pasivitu žalovaného zostali tvrdenia žalobcov o tom, že nie je na daný vzťah aplikovateľný, nepopreté, teda preukázané. Povinnosť strany civilného sporového konania uviesť skutkové tvrdenia a tieto aj preukázať súd prvej inštancie akcentoval aj vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného v duplike zo dňa 26. 08. 2024, v ktorom vyslovil „dôvodné pochybnosti, že boli v rámci ROEP-u zo strany žalobcov predložené korektné a úplné doklady a že boli vlastnícke práva k pozemkom pod stavbou určené správne“. Žalovaný v predmetnom vyjadrení ďalej uviedol, že s ohľadom na uvedené podniká ďalšie šetrenie, o výsledkoch ktorého upovedomí súd bez zbytočného odkladu, k čomu však nedošlo. Vzhľadom k tomu, že žalovaný tieto „pochybnosti“ ohľadom vlastníckeho práva žalobcov ďalej nedoplnil ďalšími skutkovými tvrdeniami, nebolo možné ich považovať za dostatočné na to, aby vlastnícke právo žalobcov k pozemkom po stavbou spochybnil. Keďže ani v odvolacom konaní nemal za preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle odkazuje.

19. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva z . Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť, ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje. Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

20. Žalovaný v odvolaní namietal, že v konaní boli predložené viaceré dôkazy samostatne ako aj vo vzájomných súvislostiach, z ktorých vyplýva, že žalobcovia nie sú vlastníkmi predmetných pozemkov. Namietal, že súd prvej inštancie sa mal zaoberať otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, ktorú otázku je povinný skúmať aj bez návrhu a to v ktorejkoľvek fáze konania pred súdom až do okamihu vyhlásenia rozhodnutia. Na základe týchto skutočností, ktoré boli prezentované a zdokladované v rámci vykonaného dokazovania podal žalovaný z dôvodu opatrnosti a hospodárnosti konania dňa 11. 02. 2025 procesný návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v

zmysle , a to v nasledovnom znení: „1. Žalobcovia nie sú vlastníkmi pozemkov registra „C“ nachádzajúcich sa v katastrálnom území: F., obec: F., okres: I., zapísaných na LV XXXX, a to: p. č. XXX/X, o výmere: 407 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie a p. č. XXX/X, o výmere: 438 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie. 2. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % vrátane trov konania o medzitýmnom rozsudku.“ Dôvod opatrnosti na podanie predmetného návrhu spočíval v tom, že žalovaný si bol vedomý, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov je súd povinný skúmať aj bez návrhu a to v ktorejkoľvek fáze konania pred súdom až do okamihu vyhlásenia rozhodnutia. Dôvod hospodárnosti predmetného procesného úkonu v tomto súdnom konaní videl žalovaný v tej skutočnosti, že by nebolo potrebné iniciovať nové konanie pred súdom vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Naopak, v tomto okamihu je žalovaný nútený vyvolať ďalšie súdne konanie. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Od skutočnosti, či žalobcovia sú alebo nie sú vlastníkmi predmetných pozemkov, závisí rozhodnutie vo veci samej. Otázka vlastníckeho práva žalobcov tvorí právny základ nároku uplatneného žalobcami, a preto sa ňou súd mal procesne primárne zaoberať, a to aj bez návrhu a v ktorejkoľvek fáze súdneho konania.

21. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhali určenia, že nehnuteľnosti v ich podielovom spoluvlastníctve nie sú zaťažené vecným bremenom a preto súd prvej inštancie sa v prvom rade správne zaoberal procesnou prípustnosťou podanej žaloby a to danosťou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a dospel k záveru, že žalobcovia naliehavý právny záujem preukázali. Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení je daný predovšetkým z dôvodu, že existencia vecného bremena na pozemkoch v ich vlastníctve je sporná, čo žalobcom spôsobuje právnu neistotu, ktorú je možné odstrániť práve určovacím výrokom rozhodnutia súdu. Uvádzaná spornosť vyvstala z právnej úpravy , ktorý žalobcovia považujú za v rozpore s SR, ďalšími medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je SR viazaná. Namietali tiež nepreukázanie podmienok pre použitie tohto zákona na sporný právny vzťah. Na strane žalobcov možno konštatovať stav objektívnej právnej neistoty aj napriek skutočnosti, že vecné bremeno nie je ako ťarcha zapísané v katastri nehnuteľností. Nejednoznačný záver o existencii, resp. neexistencii vecného bremena je podporený aj postojom žalovaného v tomto konaní, ktorý tiež aj napriek absencii zápisu vecného bremena v katastri nehnuteľností považoval vecné bremeno za existujúce a zriadené práve sporným Vzhľadom na potrebu odstránenia právnej neistoty na strane žalobcov aj podľa názoru odvolacieho súdu naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa podanou žalobou žalobcovia domáhajú, bol daný.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný existenciu vecného bremena na sporných pozemkoch žalobcov odvodzoval od právnej úpravy , a to ustanovenia tohto zákona, na základe ktorého malo na pozemku pod stavbou miestnej účelovej komunikácie vecné bremeno vzniknúť. Tvrdil, že na sporných pozemkoch je postavená miestna účelová komunikácia, ktorá je v jeho vlastníctve s tým, že ide o stavbu postavenú okolo roku 1960, ktorá bola do majetku žalovaného delimitovaná. Žalobcovia vznik vecného bremena v zmysle namietali z viacerých dôvodov. Pokiaľ išlo o námietku žalobcov ohľadom toho, či bola stavba miestnej účelovej komunikácie postavená podľa platných právnych predpisov, súd prvej inštancie správne konštatoval, že stavba predmetnej miestnej účelovej komunikácie bola postavená v súlade s platnými právnymi predpismi. Pre vznik vecného bremena v zmysle ustanovenia však podľa názoru súdu prvej inštancie nebola splnená ďalšia podmienka, a to existencia vlastníckeho práva žalovaného k stavbe miestnej účelovej komunikácie (cesty) v čase nadobudnutia účinnosti Žalobcovia delimitáciu stavby miestnej účelovej komunikácie spochybnili, pričom žalovaný ju následne nijakým dôkazom nepreukázal. Z vykonaného dokazovania tak nevyplynulo, že ku dňu účinnosti predmetného zákona, t. j. k 01. 03. 2009 bol žalovaný vlastníkom stavby miestnej účelovej komunikácie, čo je základnou podmienkou pre vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v jeho prospech v zmysle ustanovenia Na sporných pozemkoch žalobcov síce existuje miestna účelová komunikácia, o tejto však nie je možné tvrdiť, že ide o stavbu ku dňu nadobudnutia účinnosti čl. I vo vlastníctve žalovaného. Za daného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu názoru, že nehnuteľnosti žalobcov nespadajú do , v dôsledku čoho vecné bremeno v zmysle na nich vzniknúť nemohlo s pozemky žalobcov ním zaťažené nie sú.

23. K odvolacej námietke žalovaného, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcom nesvedčí vlastnícke práva k sporným pozemkom, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie poukazuje na to, že žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26. 08. 2024 (č. l. 47 a nasl. spisu) vyslovil dôvodnú pochybnosť o tom, či žalobcovia v rámci ROEP-u predložili korektné a úplné doklady a teda, či boli vlastnícke práva k pozemkom pod stavbou určené správne. (V súčinnosti so Štátnym oblastným archívom podniká a následne s príslušným Okresným úradom – katastrálnym odborom podnikne žalovaný v tejto veci ďalšie šetrenie, o výsledkoch ktorého súd upovedomí bez zbytočného odkladu). Žalovaný spolu s vyjadrením doložil dôkazy: nečitateľný Geometrický plán zameraný 7. mája 1943, Sprievodný list k projektovej dokumentácii z 5. júna 1959, Dohoda medzi MNV v F. a G. D. zo dňa 22. augusta 1959, bez toho, aby sa k týmto dôkazom bližšie vyjadril, najmä aby špecifikoval, čo týmito dôkazmi preukazuje, či akú relevantnosť majú pre konanie. Žalovaný si absolútne nesplnil svoju povinnosť predložiť listiny preukazujúce ,,závery šetrenia“, v danej lehote nepodal vyjadrenie, ani nepožiadal súd o predĺženie lehoty, v konaní bol pasívny. V zmysle zápisnice z pojednávania zo dňa 23. 10. 2024 boli strany sporu zaviazané predložiť listiny, na ktoré sa odvolávali, a to do 15. 11. 2024. Pojednávania dňa 20. 01. 2025 sa žalovaný nezúčastnil, pričom svoju neprítomnosť oznámil telefonicky o 09:45 hod. (teda 15 min. pred otvorením pojednávania), pričom ako dôvod neprítomnosti uviedol svoju práceneschopnosť v decembri a následnú nevedomosť o termíne pojednávania. Keďže právny zástupca žalobcov nesúhlasil s odročením pojednávania a súd prvej inštancie sa stotožnil s nedostatočným ospravedlním žalovaného, v zmysle pojednával v neprítomnosti žalovaného, pričom na tomto pojednávaní dňa 20. 01. 2025 bolo vyhlásené uznesenie, ktorým bolo dokazovanie vyhlásené za skončené. Žalovaný síce podaním zo dňa 11. 02. 2025 navrhol vydanie medzitýmneho rozsudku, súd prvej inštancie správne konštatoval, že na predmetné podanie nebolo možné prihliadať, keďže bolo súdu prvej inštancie doručené až po vyhlásení dokazovania za skončené. Z obsahu tohto podania je zrejmé, že žalovaný v ňom spochybňuje vlastnícke práva žalobcov k pozemkom pod stavbou, teda uvádza nové skutkové tvrdenia a vyhodnocuje dôkazy spôsobom, aký doposiaľ v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol. Z obsahu spisu tak jednoznačne vyplýva, že žalovaný ,,pochybnosti“ ohľadom vlastníckeho práva žalobcov v konaní pred súdom prvej inštancie do vyhlásenia dokazovania za skončené nedoplnil ďalšími skutkovými tvrdeniami, a preto nebolo možné ich považovať za dostatočné na to, aby vlastnícke právo žalobcov k pozemkom pod stavbou spochybnil. S argumentáciou ohľadne spochybnenia vlastníckeho práva žalobcov žalovaný prišiel až po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania, hoci túto mohol (a mal) použiť už skôr, pričom predloženie dôkazov, bez vysvetlenia spojitosti s prejednávanou vecou, bez vecnej argumentácie, bez bližšej špecifikácie nemožno aj podľa názoru odvolacieho súdu v žiadnom ohľade považovať za vykonané dokazovanie, na ktoré sa odvoláva žalovaný v odvolaní.

24. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky ( ).

25. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania ( ).

26. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu ( ).

27. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej ( ).

28. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí ( ).

29. V samotnými pojmami procesný útok a procesná obrana zákonodarca zdôrazňuje kontradiktórnosť procesného postavenia protistrán v sporovom konaní. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania, ktorá predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Zakotvuje procesnú povinnosť riadne a včas uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, nesplnenie ktorých

povinností je sankcionované buď vo forme nespornosti popretých skutkových tvrdení alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany. Zásada koncentrácie konania znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na daný procesný úkon neprihliada.

30. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje ako koncentrácia vhodná ( - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná ( - zákonná koncentrácia konania). Sudcovská koncentrácia konania ( ) je v diskrečnej právomoci súdu. Zákonná koncentrácia konania je pre súd a strany sporu obligatórna.

31. Prostriedky procesného úkonu a procesnej obrany ( ) podliehajú zákonnej koncentrácii konania. Účelom zákonnej koncentrácie konania je obmedziť strany v možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku alebo obrany kedykoľvek v priebehu konania, a tým prispieť k rýchlosti konania Súd neprihliadne na prostriedok procesného útoku alebo obrany, ktorý nie je uplatnený včas. Následkom zákonnej koncentrácie konania je teda osobitná procesnoprávna sankcia v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu uložená automaticky za porušenie jej povinnosti riadneho vedenia sporu vyjadrenej v . Na rozdiel od sudcovskej koncentrácie konania nie je na individuálnom posúdení súdu, či na prostriedok procesného útoku alebo obrany uplatnený po skončení dokazovania prihliadne alebo nie. Vyhlásenie uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, je objektívnou časovou hranicou na uplatnenie prostriedkov procesného útoku alebo obrany. Po prekročení tejto hranice nie je strana oprávnená uplatňovať prostriedky procesného útoku alebo obrany a súd je povinný na takto uplatnené prostriedky procesného útoku alebo obrany neprihliadať. Súd pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy, vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci ( ). Súd ukončí dokazovanie a uplatní sa zákonná koncentrácia konania, ak sa strana počas konania síce vyjadrí, že chce preukázať určitú skutočnosť, no na jej preukázanie nepredloží žiaden dôkaz, a táto strana po výzve súdu podľa vyhlási, že žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie nemá (KS BA ) viď. , Komentár, Mgr. Marek Ivančo, PhD., JUDr. Daniel Ivanko, PhD. a kol., C.H.Beck, 1. vydanie 2026, strana 346 - 348).

32. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, keď na podanie žalovaného zo dňa 11. 02. 2025 neprihliadol, keďže uvedené podanie žalovaný realizoval až po vyhlásení dokazovania za skončené. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že v priebehu sporu bolo z jeho strany popreté vlastníctvo žalobcov a že uvedené napokon vyplývalo aj z vykonaného dokazovania. V tomto smere bolo povinnosťou žalovaného, aby nielen poprel skutkové tvrdenia žalobcov, ale aby uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva ako aj označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, k čomu zo strany žalovaného do skončenia vyhlásenia dokazovania za skončené. Za danej situácie predloženie vyjadrenia žalovaného po vyhlásení dokazovania za skončené, v ktorom skutkovo a právne zdôvodnil prečo popiera vlastnícke právo žalobcov, nemožno považovať za včasné, keďže žalovaný ako strana sporu neuvádzal v spore také skutočnosti, ktoré by mu bránili vykonať ich skôr, ak by konal starostlivo. Keďže neexistujú osobitné dôvody, platí, že predloženie skutkových tvrdení so špecifikáciou dôkazných návrhov až po vyhlásení dokazovania za skončené nebolo včasné. Pokiaľ potom za daného stavu súd prvej inštancie na podanie žalovaného zo dňa 11. 02. 2025 neprihliadol, rozhodol v súlade s ustanovením o zákonnej koncentrácii konania podľa .

33. Odvolací súd preto v postupe súdu prvej inštancie nevzhliadol žiadnu vadu a odvolacie námietky žalovaného v tomto smere posúdil ako nedôvodné. V danom prípade sa odvolací súd nezaoberal argumentáciou žalovaného týkajúcou sa vlastníckeho práva žalobcov, keďže žalovanému v spore pred súdom prvej inštancie nič nebránilo aby ,,pochybnosti“ ohľadom vlastníckeho práva žalobcov doplnil ďalšími skutkovými tvrdeniami, najmä za situácie, keď na začiatku sporu vlastnícke právo žalobcov potvrdil a uznával. Pokiaľ k vyjadreniu zo dňa 26. 08. 2024 doložil dôkazy, bez vysvetlenia spojitosti s prejednávanou vecou, bez vecnej argumentácie, bez bližšej špecifikácie, nemožno toto vyjadrenie spolu s predloženými dôkazmi považovať za účinné a riadne spochybnenie vlastníckeho práva žalobcov, ktoré vyplývalo z predloženého listu vlastníckeho práva č. XXXX, kat. úz. F..

34. Odvolací súd po preskúmaní veci záverom konštatuje, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol pritom na všetko, čo vyšlo počas konania najavo v súlade s . V odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal so všetkými právne významnými skutkovými okolnosťami, dostatočne jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V intenciách vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. a III. výroku ako vecne správny potvrdil (, ), vrátane závislého výroku o trovách konania, na ktorý súd prvej inštancie správne aplikoval .

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalobcom, ktorí mali v odvolacom konaní úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

36. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

37. Podľa odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a , návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

38. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

39. Opravné prostriedky v civilnom konaní sú zaradené do štvrtej časti . Odvolanie podľa novej právnej úpravy v ostáva ako jediný riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiam súdov. Právna úprava odvolania v sporovom konaní vychádza z princípu neúplnej apelácie. Základná koncepčná zmena sa týka prípustnosti riadneho opravného prostriedku (odvolania) voči uzneseniam súdu prvej inštancie. Zavedenie sťažnosti ako systémového opatrenia na odbremenenie odvolacích (druhoinštančných) súdov zákonodarcovi umožnilo taxatívnym výpočtom vymedziť prípustnosť odvolania voči uzneseniam. Doterajšia koncepcia prípustnosti odvolania voči prvoinštančným rozsudkom (pokiaľ to zákon vyslovene nevylučuje) zostala zachovaná (z dôvodovej správy). Odvolaním sa strana domáha preskúmania rozhodnutia súdu, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, intervenient podľa , ako aj prokurátor podľa .

40. Odvolaním je teda možné napadnúť len rozhodnutie prvoinštančného súdu. Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak to zákon pripúšťa. Zákon pripúšťa podať odvolanie proti uzneseniam, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení a ktorými sú uznesenia o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1 , f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g)

zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a , o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

41. Z odvolania žalovaného vyplýva, že tento napadol odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane I. výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na prerušenie konania. Vychádzajúc z vyššie uvedenej koncepcie prípustnosti odvolania voči taxatívne uvedeným uzneseniam súdu prvej inštancie, odvolací súd výrok I. rozsudku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania považoval za také rozhodnutie, proti ktorému odvolanie nepripúšťa. Z taxatívneho výpočtu uznesení súdu prvej inštancie v vyplýva, že podľa pripúšťa možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o prerušení konania podľa a , a nie v prípade zamietnutia návrhu na prerušenie konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného proti I. výroku rozsudku podľa odmietol ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Súd prvej inštancie nesprávnym poučením o možnosti podania odvolania proti tomuto uzneseniu, nezaložil možnosť podania odvolania proti tomuto uzneseniu, proti ktorému nie je zo zákona odvolanie prípustné.

42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).