Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Ssk-171-2025.pdf
PDF · 95.52 KB
Case nature
Area
Subarea
6Ssk/171/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra v Bratislave, so sídlom: Vajnorská 47, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, za účasti: A.. A. S., trvale bytom: S. XX, J., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. marca 2018, číslo: 26771-3/2018-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave zo dňa 11. septembra 2025, č. k. BA-7Sa/99/2022-90, t a k t o
r o z h o d o l :
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.
Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
I.
1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 11. septembra 2025, č. k. BA-7Sa/99/2022-90 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu podanú žalobcom, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. marca 2018, číslo: 26771-3/2018-BA (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný (i) v časti výroku zmenil a (ii) vo zvyšku potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 700-0412334217-GC04/17 z 24. októbra 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a poistného do rezervného fondu solidarity A.. A. S. (ďalej taktiež „účastník“), za obdobie január 2007 až jún 2008, v sume 1.558,25 eur. 2. Prvostupňové rozhodnutie napadol účastník odvolaním, v ktorom namietal výšku dlžnej sumy v súvislosti s možným porušením práva vo veci licencií L1A a na základe doplnenia odvolania aj v súvislosti s premlčaním nároku Sociálnej poisťovne na poistné podľa ustanovenia § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“). O odvolaní rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím tak, že v časti výroku prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že uznal námietku premlčania práva predpísať poistné za obdobie január 2007 až september 2007 a poistné predpísal za obdobie október 2007 až jún 2008 spolu v sume 802,43 EUR, v súlade s touto zmenou upravil prílohu a v ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný dôvodil, že desaťročná premlčacia lehota na predpísanie poistného za mesiace január až september 2007 uplynula ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia.
3. Následne žalobca napadol preskúmavané rozhodnutie protestom, o ktorom Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sekcia sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia, odbor výberu poistného rozhodlo rozhodnutím č. 17893/2022-M_OVP, 66512/2022 z 1. augusta 2022 tak, že protestu prokurátora nevyhovelo. Žalobca toto rozhodnutie napadol dňa 9. augusta 2022 rozkladom, o ktorom rozhodol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky rozhodnutím č. 22040/2022-M_OSL, 78427/2022 z 23. septembra 2022 tak, že toto rozhodnutie potvrdil a rozklad podaný žalobcom zamietol. 4. Žalobca, po tom, ako postupoval spôsobom opísaným v predchádzajúcom bode, napadol preskúmavané rozhodnutie správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 24. novembra 2022 (ďalej len „správna žaloba“). Žalobca v správnej žalobe namietal, že (i) inštitút premlčania práva predpísať poistné svojimi dôsledkami zodpovedá inštitútu preklúzie v súkromnom práve, na ktorú mal žalovaný prihliadať z úradnej povinnosti, pričom vznesenie námietky premlčania účastníkom v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu je nadbytočné; (ii) nesúhlasil s názorom žalovaného, podľa ktorého desaťročná premlčacia lehota v danej veci vo vzťahu k poistnému za obdobie október 2007 až jún 2008 ešte neuplynula; (iii) konštatoval, že právo predpísať poistné účastníkovi, vo vzťahu k poistnému za obdobie október 2007 až február 2008 ku dňu 30. marca 2018, kedy nadobudlo právoplatnosť prvostupňové rozhodnutie žalovaného, považuje za premlčané, pričom žalobca na podporu tohto názoru poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“); (iv) žiadal preto preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 5. O správnej žalobe rozhodol správny súd napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na zjednotenú rozhodovaciu prax správnych súdov v obdobných veciach, odkazujúc na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) zo dňa 27. septembra 2023, sp. zn. 1SVs/5/2022 (ďalej taktiež „rozhodnutie Vs NSS“), a to v prospech výkladu ustanovenia § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý v tejto veci zaujal žalovaný. Následne správny súd zhrnul argumentáciu obsiahnutú v rozhodnutí Vs NSS, ktorej relevantnú časť citoval. Vychádzajúc z uvedeného uzavrel, že „Napadnuté rozhodnutie o predpísaní poistného bolo totiž vydané ešte pred uplynutím premlčacej doby, vzťahujúcej sa na právo predpísať poistné za obdobie za obdobie október 2007 až jún 2008 spolu v sume 802,43 EUR, podľa ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a teda právo žalovaného „predpísať“ poistné v uvedenom rozsahu ešte nebolo v tomto čase premlčané. Vznesenie námietky premlčania v odvolacom konaní zo strany A.. A. S. bolo teda zo strany žalovaného v napadnutom rozhodnutí vyhodnotené správne ako dôvodné iba vo vzťahu k poistnému za obdobie január 2007 až september 2007, nakoľko na uplatnenie práva „predpísať“ penále postačuje samotné vydanie príslušného rozhodnutia, bez ohľadu na to, kedy toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, viď ods. 49 až 51 vyššie.“ (bod 53 napadnutého rozsudku). 6. O trovách konania rozhodol správny súd odkazujúc na ustanovenia § 167 ods. 1 SSP (a contrario), § 168 SSP a § 175 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, rovnako ako žalovanému, keďže na jeho strane nevzhliadol dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
II.
Kasačná sťažnosť žalobcu a vyjadrenie k nej
7. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť zo dňa 10. novembra 2025, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (správny súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). 8. Po tom, ako žalobca v úvode kasačnej sťažnosti zosumarizoval priebeh administratívneho konania, konania o proteste prokurátora a konania pred správnym súdom, uviedol, že ku dňu podania správnej žaloby existovali v judikatúre vyšších súdnych autorít rozdielne názory na otázku charakteru ustanovenia § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., konkrétne na otázku charakteru tam uvedenej lehoty ako lehoty premlčacej alebo prekluzívnej. Časť uvedenej judikatúry najvyššieho súdu žalobca taktiež citoval. Následne žalobca poukázal na rozhodnutie Vs NSS, ktorého označenú časť (body 18 a 19) taktiež citoval. Vychádzajúc z uvedeného dôvodil, že ku dňu nadobudnutia právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia bolo premlčané právo predpísať poistné účastníkovi aj za mesiace október 2007 až február 2008. Právny názor vyjadrený v napadnutom rozsudku správneho súdu považoval za nesprávny. Túto nesprávnosť vzhliadol v tom, že správny súd neprihliadol na to, že lehota určená v ustanovení
§ 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa podaním odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu neprerušuje. Zdôraznil, že v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia bolo preukázateľne premlčané právo predpísať poistné aj za mesiac október 2007 až február 2008. Žiadal preto, aby kasačný súd zmenil výrok napadnutého rozsudku tak, že preskúmavané rozhodnutie ruší a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. 9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo dňa 5. decembra 2025. Vo vyjadrení citoval relevantnú časť rozhodnutia Vs NSS konštatujúc, že podľa jeho právneho názoru z tohto rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že premlčanie sa posudzuje ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia a nie až ku dňu vydania rozhodnutia o odvolaní (preskúmavaného rozhodnutia). Vychádzajúc z uvedeného žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 10. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu bolo žalobcovi doručené dňa 12. decembra 2025 na vedomie.
III.
Konanie pred kasačným súdom
III.A Procesný postup najvyššieho správneho súdu
11. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalobca) včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 12. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na?úradnej?tabuli najvyššieho správneho súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. júla 2026 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
III.B Aplikované právne predpisy
14. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa § 142 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 143 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
III.C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia
18. Predmetom kasačného konania v danej veci bol napadnutý rozsudok správneho súdu č. k. BA-7Sa/99/2022-90 zo dňa 11. septembra 2025, ktorým správny súd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu podanú žalobcom, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. marca 2018, číslo: 26771-3/2018-BA. Závery odôvodňujúce takýto postup správneho súdu sú vyjadrené v bode 1 až 6 vyššie. 19. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, vychádzal kasačný súd zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril aj administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré už poukázal detailne aj správny súd v? texte napadnutého rozsudku. Z?týchto dôvodov ich najvyšší správny súd už v?ďalších konkrétnostiach neopakuje, súčasne týmto na ne poukazuje a v stručnosti dopĺňa nasledujúce.
20. Podstatou a základnou otázkou posudzovanou správnym súdom v napadnutom rozsudku bola otázka charakteru ustanovenia § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., konkrétne otázka charakteru tam uvedenej lehoty ako lehoty premlčacej alebo prekluzívnej, v spojení so súvisiacou otázkou plynutia uvedenej lehoty. 21. Najvyšší správny súd v?prvom rade poukazuje na skutočnosť, že posúdenie charakteru lehoty podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (ktoré je kľúčové pre rozhodnutie v?prejednávanej veci) bolo rozhodné aj pre senát najvyššieho správneho súdu, ktorý uznesením sp. zn. 9Sžsk/83/2020 z?30. marca 2022 postúpil otázku, či na premlčanie práva predpísať poistné má Sociálna poisťovňa prihliadať bez vznesenej námietky premlčania, veľkému senátu najvyššieho správneho súdu. 22. Veľký senát najvyššieho správneho súdu vo veci opísanej v?predchádzajúcom bode rozhodol rozhodnutím Vs NSS (rozsudkom sp. zn. 1SVs/5/2002 zo dňa ?27. septembra 2023). V?jeho úvodnej časti (odkazujúc na predkladajúce uznesenie sp. zn. 9Sžsk/83/2020 z?30. marca 2022) poukázal na rozdielnu rozhodovaciu prax v?otázke normovania premlčania, resp. preklúzie v súvislosti s ustanovením § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. V?podstatnom (čo sa týka rozdielnosti rozhodovacej praxe) dôvodil, že najvyšší súd v?rozsudku sp. zn. 3 Szd 1/2010 zo 7. decembra 2010 vyslovil, že sa nepremlčiava samo poistné (v tam riešenom prípade na zdravotné poistenie podľa zákona č. 273/1994 Z. z. o?zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o?zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a?o?zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a?občianskych zdravotných poisťovní), ale procesné právo poisťovne predpísať ho, ktoré premlčaním zanikne. Na toto premlčanie musí poisťovňa prihliadnuť ex offo, ak právny predpis vyslovene neustanovuje, že sa naň prihliada len na námietku dlžníka. Podobný názor vyslovil najvyšší súd aj v?rozsudku sp. zn. 10 Sžso 43/2013. V?ďalšom rozsudku sp. zn. 7 Sžso 9/2010 z?9. júna 2011 však najvyšší súd vyslovil, že na premlčanie práva (na predpísanie poistného) sa?prihliada len na námietku a?bez nej správne orgány nie sú povinné skúmať premlčanie práva. Ak taká námietka v?správnom konaní nebola vznesená, nemôže na ňu prihliadať ani súd prvého stupňa. Rozsudok sp. zn. 7 Sžso 28/2016 z?25. januára 2018, z?ktorého vychádzal aj krajský súd, opäť dospel k?názoru, že premlčanie v?zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. znamená fakticky preklúziu, pretože tento predpis neustanovuje, že by sa na premlčanie malo prihliadať len na námietku. Premlčacia lehota podľa § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. je tak v? skutočnosti prekluzívnou lehotou. Avšak rozsudok sp. zn. 10 Sžsk 6/2019 z?30. júna 2020 znova uzavrel, že žalovaná nemusela ex offo prihliadať na premlčanie práva predpísať penále, pretože toto?právo nie je postihované preklúziou, ale premlčaním. Keďže dlžník počas konania žalovanej premlčanie nenamietal, jej rozhodnutie, ktoré sa premlčaním nezaoberalo, nemožno považovať za nezákonné. O?určitú syntézu jednotlivých názorov sa pokúsil najvyšší súd v?rozsudku sp. zn. 9 Sžsk 33/2020 z?30. júna 2021, v? ktorom podal aj prehľad dovtedajšej judikatúry (okrem posledne citovaného rozsudku sp. zn. 10 Sžsk 6/2019). Najvyšší súd vyšiel z?toho, že názor vyjadrený v?rozsudku sp. zn. 7 Sžso 9/2010 bol prekonaný neskoršími rozhodnutiami, preto nepovažoval za potrebné predložiť vec veľkému senátu. Vecne najvyšší súd dospel k?záveru, že premlčanie nemusí vždy znamenať preklúziu, rozlíšenie je však problematické, ak sa premlčanie ustanovuje v?netypickej situácii (napr. § 114 ods. 1 zákona č.?461/2003 Z. z., ktorý upravuje premlčanie nároku na dávku). Na rozdiel od § 85 Daňového poriadku (č. 563/2009 Z. z.) a § 60 Colného zákona (č. 199/2004 Z. z.), ktoré vyslovene vyžadujú, aby sa dlžník premlčania dovolal, zákon č. 461/2003 Z. z. takéto ustanovenie neobsahuje [ďalej citovaným ustanovením § 151 ods. 2 písm. h) tohto zákona sa najvyšší súd nezaoberal]. Žalovaná tak musí na premlčanie prihliadať aj bez námietky dlžníka. Platiteľ však môže dlžné poistné dobrovoľne zaplatiť a?také plnenie nie je bezdôvodným obohatením žalovanej. 23. Vychádzajúc z?vyššie opísanej rozdielnosti judikatórnej praxe, veľký senát najvyššieho správneho súdu (ktorého právny názor je pre senáty najvyššieho správneho súdu podľa § 466 ods. 3 SSP záväzný) v?predmetnej veci v?podstatnom dôvodil, že „Podľa už?citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné a výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a?§?178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o?predpísaní penále rozhoduje v?nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V?zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v?rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na?plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a?právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z?uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale?už?vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9
Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v? odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného.“. 24. Veľký senát najvyššieho správneho súdu následne dospel k?záveru, že?„Premlčanie práva predpísať poistné § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že?by?uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a?jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k?poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v?rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm.?b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v?spojení s § 151 ods. 3 a?5 cit. zák. cesta k? odpísaniu a?zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na § 147 ods. 1 v?ustanovení § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z?čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok 10 Sžsk 6/2019. Ich použiteľnosť však nevyplýva len z?tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 148 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a?tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona.“. 25. Súc viazaný záväzným právnym názorom veľkého senátu (§ 466 ods. 3 SSP), najvyšší správny súd aplikoval jeho závery na tu prejednanú vec, pričom dospel k?záveru, že?napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z?obdobného právneho posúdenia charakteru lehoty podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Táto skutočnosť (ktorá bola jadrom odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu) teda viedla najvyšší správny súd k?rozhodnutiu tak, ako je uvedené v?jeho výrokovej časti. 26. Z?dôvodov uvedených vyššie sa najvyšší správny súd nestotožnil s?námietkami žalobcu voči napadnutému?rozsudku správneho súdu uvedenými v?kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za?nedôvodnú, a?preto podľa §?461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo?výroku tohto rozsudku. 27. O?nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa §?467 ods.?1 v?spojení s?§?167 ods.?1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v?tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal a?rovnako aj žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal v?súlade s § 467 ods. 1 v?spojení s § 168 SSP. 28. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v?senáte pomerom hlasov 3:0 (§?139 ods. 4 prvá veta SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.