Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BA-7Sa-99-2022.pdf
PDF · 106.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-7Sa/99/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra v Bratislave, so sídlom: Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, v zastúpení: A. B. B., C., krajský prokurátor, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti: D. D. E., trvale bytom: E. XX, XXX XX F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXXXX- X/XXXX-XX zo dňa 19.03.2018, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave správnu žalobu zamieta. II. Správny súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava dňa 15.10.2019 pod sp. zn. Kd 500/19/1100-7 podľa § 23 ods. 1 v spojení s § 24 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o prokuratúre“) podal protest prokurátora proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie (ďalej ako „žalovaný“) č. XXXXX-X/XXXX-XX z 19.03.2018, právoplatnému dňa 30.03.2018 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo v časti výroku zmenené a vo zvyšku potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Trnava (ďalej ako „pobočka“) č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/ XX z 24.10.2017 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a poistného do rezervného fondu solidarity D. D. E., za obdobie január 2007 až jún 2008, v sume 1.558,25 eur.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu pobočky podal D. D. E. odvolanie, v ktorom namietal výšku dlžnej sumy v súvislosti s možným porušením práva vo veci licencií L1A a na základe doplnenia odvolania aj v súvislosti s premlčaním nároku Sociálnej poisťovne na poistné podľa ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podľa uvedeného ustanovenia je Sociálna poisťovňa oprávnená predpísať poistné v premlčacej lehote desiatich rokov, pričom prvostupňové rozhodnutie pobočky o predpísaní poistného bolo vydané až po uplynutí tejto desaťročnej lehoty vzťahujúcej sa na časť poistného predpísaného týmto rozhodnutím.
3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím v časti výroku rozhodnutie pobočky zmenil tak, že uznal námietku premlčania práva predpísať poistné za obdobie január 2007 až september 2007 a poistné predpísal za obdobie október 2007 až jún 2008 spolu v sume 802,43 EUR, v súlade s touto zmenou upravil prílohu rozhodnutia pobočky a v ostatnom rozhodnutie pobočky potvrdil. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že desať ročná premlčacia lehota na predpísanie poistného za mesiace január až september 2007 uplynula ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia zo dňa 24.10.2017, a preto je potrebné za
tieto mesiace námietku premlčania vznesenú v odvolacom konaní D. D. E. potrebné uznať. Vo vzťahu k celkovému nároku na poistné za predmetné obdobie žalovaný uviedol, že D. D. E. bol v tomto období povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej ako „SZČO“), nakoľko mal toto postavenie na podklade licencie L1A a dosiahol zákonom stanovenú hranicu príjmu z podnikania.
4. Žalovaný podaný protest prokurátora podľa § 24 ods. 6 zákona o prokuratúre predložil na rozhodnutie Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sekcii sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia, odboru výberu poistného, nakoľko mu nemienil vyhovieť.
5. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sekcia sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia, odbor výberu poistného, rozhodnutím č. 17893/2022-M_OVP, 66512/2022 z 01.08.2022 podľa § 24 ods. 8 zákona o prokuratúre protestu prokurátora nevyhovelo.
6. Proti rozhodnutiu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sekcie sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia, odboru výberu poistného z 01.08.2022 preto podal žalobca dňa 09.08.2022 rozklad, o ktorom minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky rozhodnutím č. 22040/2022-M_OSL, 78427/2022 z 23.09.2022 rozhodol tak, že rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sekcie sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia, odboru výberu poistného z 01.08.2022 o nevyhovení protestu prokurátora potvrdil a rozklad podaný žalobcom zamietol.
7. Rozhodnutie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 22040/2022-M_OSL, 78427/2022 z 23.09.2022 nadobudlo právoplatnosť dňa 28.9.2022.
8. V proteste prokurátora žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné pre nesprávne posúdenie premlčania práva na predpísanie poistného za mesiace október 2007 až február 2008, keď sa toto právo podľa žalobcu premlčalo pred nadobudnutím jeho právoplatnosti. Žalobca zároveň argumentoval, že inštitút premlčania práva predpísať poistné podľa zákona o sociálnom poistení svojimi dôsledkami zodpovedá inštitútu preklúzie v súkromnom práve, na ktorú mali pobočka a žalovaný prihliadať z úradnej povinnosti. Samotné vznesenie námietky premlčania D. D. E. v odvolaní proti rozhodnutiu pobočky tak možno vyhodnotiť ako nadbytočné.
9. Žalobca vo svojom proteste rovnako vyjadril názor, že poistné musí Sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne. Nestačí teda, aby v tejto lehote prvostupňový orgán iba vydal rozhodnutie o jeho predpísaní. Samotné vydanie rozhodnutia o predpísaní poistného má za následok len to, že orgán, ktorý rozhodnutie vydal, je ním viazaný. Nie je ním viazaný účastník konania, a to až do doby, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Až nadobudnutím právoplatnosti sa rozhodnutie stáva záväzným.
II.
Správna žaloba
10. V správnej žalobe podanej Krajskému súdu v Bratislave dňa 24.11.2022 žalobca namieta zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko žalovaný mal vo svojom rozhodnutí nesprávne právne posúdiť námietku premlčania, ktorú vzniesol D. D. E., ako účastník predmetného konania.
11. Žalobca má za to, že inštitút premlčania práva predpísať poistné podľa zákona o sociálnom poistení svojimi dôsledkami zodpovedá inštitútu preklúzie v súkromnom práve, na ktorú mal žalovaný prihliadať z úradnej povinnosti, pričom vznesenie námietky premlčania D. D. E. v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu je nadbytočné. Poistné musí podľa názoru žalobcu Sociálna poisťovňa predpísať právoplatne v desaťročnej premlčacej lehote, stanovenej v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom v tomto prípade prvostupňové rozhodnutie o predpísaní penále nadobudlo právoplatnosť až po jej uplynutí.
12. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného vyplývajúceho z napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého desaťročná premlčacia lehota v danej veci vo vzťahu k poistnému za obdobie október 2007 až jún 2008
ešte neuplynula, pretože pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistné nevzniká až dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jeho predpísaní, ale dňom vydania takéhoto rozhodnutia, nakoľko už vtedy je suma poistného predpísaná.
13. Žalobca teda považuje právo predpísať poistné D. D. E., vo vzťahu k poistnému za obdobie október 2007 až február 2008 ku dňu 30.03.2018, kedy nadobudlo právoplatnosť prvostupňové rozhodnutie žalovaného, za premlčané, pričom žalobca na podporu tohto názoru poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na základe čoho žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
III.
Konanie pred správnym súdom
14. Na základe podanej správnej žaloby, Krajský súd v Bratislave v súlade s ustanovením § 105 SSP vyzval žalovaného a ďalšieho účastníka, aby sa k podanej správnej žalobe vyjadrili.
15. Na základe uvedenej výzvy, D. D. E., ako ďalší účastník, nevyužil svoje právo a k podanej žalobe sa nevyjadril.
16. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu v podanej správnej žalobe, keďže právo predpísať poistné nie je podľa názoru žalovaného prekluzívnym ustanovením. Zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 147 ods. 1 v spojení s § 241 ods. 1 výslovne upravuje, že právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, a preto nemožno toto ustanovenie zákona o sociálnom poistení vykladať tak, ako keby bolo toto ustanovenie ustanovením prekluzívnym (z uvedenej formulácie jednoznačne vyplýva zámer zákonodarcu, že ide o premlčanie, nie o preklúziu).
17. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti a premlčania práva, t. j. premlčania nároku Sociálnej poisťovne na poistné (resp. penále), sa môže povinný subjekt (dlžník) dovolať len vznesením námietky premlčania.
18. Čo sa týka názoru žalobcu, že Sociálna poisťovňa musí predpísať penále právoplatným rozhodnutím v rámci desaťročnej premlčacej lehoty, stanovenej v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, žalovaný uvádza, že z ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení jasne vyplýva, že: „Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Zo slovného spojenia „právo predpísať poistné“ podľa názoru žalovaného vyplýva, že pre úspešné uplatnenie práva na zaplatenie poistného je Sociálna poisťovňa povinná toto poistné predpísať v zákonom stanovenej lehote, t.j. vydať rozhodnutie o predpísaní poistného v rámci desaťročnej premlčacej lehoty.
19. Na podporu uvedených názorov žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR a navrhol aby Krajský súd v Bratislave podanú správnu žalobu zamietol.
20. K vyjadreniu žalovaného sa na výzvu súdu následne vyjadril žalobca, ktorý vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe a doplnil ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré podporujú jeho názor týkajúci sa premlčania práva Sociálnej poisťovne na predpísanie poistného.
21. K vyjadreniu žalobcu sa na výzvu súdu opätovne vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojom názore prezentovanom v predchádzajúcom vyjadrení, pričom poukázal na záväzné vyjadrenie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR v rozsudku zo dňa 27. septembra 2023, sp. zn. 1SVs/5/2022, podľa ktorého premlčanie v zmysle ustanovenia § 147 zákona o sociálnom poistení nemá charakter preklúzie, premlčaním sa Sociálna poisťovňa má zaoberať len na základe námietky dlžníka, a zároveň, že plynutie premlčacej doby sa neviaže na právoplatnosť rozhodnutia. S poukazom na uvedené rozhodnutie, ktoré potvrdilo právny názor žalovaného v tejto veci, žalovaný zotrval na svojom návrhu, aby správny súd podanú správnu žalobu zamietol.
22. Žalovaný svoje právo na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu nevyužil.
IV.
Relevantné právne predpisy
23. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.
24. Podľa § 6 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
25. Podľa § 10 SSP, na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné Správny súd v Bratislave, Správny súd v Banskej Bystrici a Správny súd v Košiciach, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 13 ods. 3 SSP, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný správny súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný správny súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.
27. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
28. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
29. Podľa § 137 ods. 4 SSP, vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením.
30. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
31. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
32. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“), právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa § 151 ods. 2 písm. g) a h) zákona o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť aj na základe právoplatného rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, ktoré nemožno z dôvodu uplynutia času vykonať (g), rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka (h).
34. Podľa § 151 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, odpísaním pohľadávky podľa odseku 2 pohľadávka zaniká.
35. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
36. Podľa § 213 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie je vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí nie je uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť.
V.
Právne posúdenie správneho súdu
37. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave, pričom do 01.06.2023 v tejto veci nebolo právoplatne rozhodnuté. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v Bratislave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci.
38. Správny súd v Bratislave, teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ustanovení § 10 a § 13 ods. 3 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), viazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
39. Predmetom prieskumu v tejto veci bola zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného vo veci predpísania poistného D. D. E. za obdobie október 2007 až jún 2008 spolu v sume 802,43 EUR.
40. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia otázky premlčania zo strany žalovaného. Konkrétne bolo v tejto veci medzi stranami sporné, či ustanovenie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení normuje premlčanie či preklúziu, či má na ne žalovaný prihliadať aj bez námietky dlžníka, a či na predpísanie poistného postačuje samotné vydanie rozhodnutia ešte pred uplynutím premlčacej doby, alebo takéto rozhodnutie musí ešte pred uplynutím premlčacej doby nadobudnúť aj právoplatnosť.
41. Rozhodovacia prax správnych súdov bola v uvedených otázkach zjednotená rozhodnutím veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 27. septembra 2023, sp. zn. 1SVs/5/2022, a to v prospech výkladu ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý v tejto veci zaujal žalovaný.
42. Právny názor Najvyššieho správneho súdu SR je podľa ustanovenia § 466 ods. 3 SSP záväzný aj pre ostatné senáty Najvyššieho správneho súdu SR, a zároveň je právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR podľa ustanovenia § 469 SSP viazaný aj správny súd rozhodujúci v tejto právnej veci.
43. Vzhľadom na uvedené, správny súd v ďalšom odôvodnení odkazuje na právne závery veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR uvedené v už spomínanom rozhodnutí zo dňa 27. septembra 2023, sp. zn. 1SVs/5/2022.
44. Podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa právo predpísať poistné premlčí za desať rokov od jeho splatnosti. Citované ustanovenie, ale ani ustanovenia o konaní (§ 172 až 222) zákona o sociálnom poistení bližšie neustanovujú, ako treba vykladať pojem premlčanie, teda aké sú účinky premlčania práva predpísať poistné (či ide len o oslabenie alebo až zánik práva) a či je na tieto účinky potrebné prihliadať aj bez námietky toho, koho sa to týka (dlžníka), alebo len na jej základe.
45. Ustanovenie § 147 zákona o sociálnom poistení samo výslovne nehovorí, že na premlčanie možno prihliadať len na námietku dlžníka, alebo že by jeho účinky nastávali až tým, že sa ho dlžník dovolá. Poistné, ktoré mala príslušná fyzická osoba alebo právnická osoba odviesť, je podľa § 148 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2008 pohľadávkou Sociálnej poisťovne a nakladanie s nimi je upravené v § 148 až 151 cit. zák. Podľa § 151 ods. 4 však takáto pohľadávka zaniká okrem iného odpísaním podľa odseku 2 uvedeného paragrafu. Jeden z prípadov, kedy žalovaný odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, upravuje § 151 ods. 2 písm. h) cit. zák., v zmysle ktorého tak žalovaný urobí na základe rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka.
46. Práve citované ustanovenie tak dostatočne jednoznačne normuje, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom môže zaniknúť až potom, čo dlžník urobí voči nej prejav, z ktorého vyplynie jeho vôľa namietnuť premlčanie. Až na základe takejto námietky sa žalovaný môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo alebo nie; až potom, čo sa na základe takejto námietky rozhodnutím právoplatne uznalo, že tieto podmienky sa naplnili, môže postupom podľa § 151 ods. 3 zákona o sociálnom poistení dôjsť k odpísaniu a tým zániku takejto pohľadávky.
47. Ani ustanovenie § 150 ani § 151 cit. zák. však neviažu odpísanie (a tým ani zánik) pohľadávky na samotnú skutočnosť, že uplynula premlčacia doba podľa § 147 ods. 1 cit. zák. Tým citované ustanovenia kontrastujú s ustanovením § 151 ods. 2 písm. g) tohto zákona, podľa ktorého sa pohľadávka odpíše (a tým zanikne) už na základe samotného uplynutia lehoty, v ktorej možno vykonať rozhodnutie, ktorým bola pohľadávka predpísaná, a ktorú ustanovuje § 148 ods. 2 cit. zák. Ustanovenie § 151 ods. 2 g) sa pritom už podľa svojho znenia celkom zreteľne vzťahuje len na pohľadávku, ktorá už bola právoplatne predpísaná rozhodnutím, a tak neprichádza do úvahy jeho použitie v konaní o jej predpísanie.
48. Citované ustanovenia tak celkom zjavne svedčia nielen v prospech záveru, že premlčanie v zmysle § 147 zákona o sociálnom poistení nemá účinky preklúzie, ale aj v prospech záveru, že žalovaný sa ním zaoberá len na základe námietky dlžníka.
49. Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovaného, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní poistného rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia.
50. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 84/2019).
51. Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovaného na poistné a jeho právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovaného [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona o sociálnom poistení takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovaného na poistné, ktoré je tým dotknuté.
52. Na základe vyššie uvedených záverov veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR možno v tejto veci skonštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza zo správneho právneho posúdenia a nie je ho možné považovať za nezákonné ako to tvrdí žalobca v podanej správnej žalobe.
53. Napadnuté rozhodnutie o predpísaní poistného bolo totiž vydané ešte pred uplynutím premlčacej doby, vzťahujúcej sa na právo predpísať poistné za obdobie za obdobie október 2007 až jún 2008 spolu v sume 802,43 EUR, podľa ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a teda právo žalovaného „predpísať“ poistné v uvedenom rozsahu ešte nebolo v tomto čase premlčané. Vznesenie námietky premlčania v odvolacom konaní zo strany D. D. E. bolo teda zo strany žalovaného v napadnutom rozhodnutí vyhodnotené správne ako dôvodné iba vo vzťahu k poistnému za obdobie január 2007 až september 2007, nakoľko na uplatnenie práva „predpísať“ penále postačuje samotné
vydanie príslušného rozhodnutia, bez ohľadu na to, kedy toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, viď ods. 49 až 51 vyššie.
54. Na základe podanej správnej žaloby, v zmysle vyššie uvedených záverov veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR, správny súd nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by malo byť napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušené, a preto žalobu podľa ustanovenia § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
55. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 168 SSP nepriznal, keďže nevzhliadol na strane žalovaného dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech vo veci, podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), právo na priznanie náhrady trov konania nevzniklo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť. O kasačnej sťažnosti rozhodne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).