Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Svk-27-2026.pdf
PDF · 82.49 KB
Case nature
Area
Subarea
7Svk/27/2026
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v spojených veciach žalobcov: 1. Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691, 2. P. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, O., právne zastúpený: Advokátska kancelária MATUŠOV s.r.o., so sídlom Ul. 1. mája 1455, Púchov, IČO: 54 286 611, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trenčín, so sídlom Brnianska 2038, Trenčín, za účasti ďalšieho účastníka: TM Real, spol. s r. o., so sídlom Gorkého 10/129, Bratislava, IČO: 36 758 230, právne zastúpený: Barger Prekop s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 869 724, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 01654/2024-20.1.2, 12443/2024 zo dňa 27. 5. 2024, kasačnej sťažnosti žalobcu v 1. rade proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 5S/27/2024-788 zo dňa 26. februára 2026 v časti výroku o náhrade trov konania žalobcu v 1. rade takto
r o z h o d o l :
I. Kasačná sťažnosť žalobcu v 1. rade sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Konanie pred správnym súdom 1. Žalobca (tu v 1. rade) sa samostatnou žalobou zainteresovanej verejnosti domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného č. 01654/2024-20.1.2, 12443/2024 zo dňa 27. 5. 2024 z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. c), d), f) a g) SSP. Vec bola na správnom súde vedená pod sp. zn. 5S/27/2024. Totožné rozhodnutie napadol neskôr podanou samostatnou správnou žalobou žalobca (tu v 2. rade). Táto právna vec bola vedená na správnom súde pod sp. zn. 5S/29/2024. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 5S/27/204-68 zo dňa 30. 10. 2024 spojil tieto veci na spoločné konanie s tým, že budú ďalej vedené pod sp. zn. 5S/27/2024. 2. Správny súd rozsudkom č. k. 5S/27/2024-788 zo dňa 26. 2. 2026 zrušil rozhodnutie žalovaného č. 01654/2024-20.1.2, 12443/2024 zo dňa 27. 5. 2024 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi v 1. rade (sťažovateľovi) náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi v 2. rade priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. 3. Správny súd sa vysporiadal osobitne so žalobnou argumentáciou žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, svoje rozhodnutie odôvodnil úspechom resp. neúspechom jednotlivých žalobcov vo veci samej. Pri žalobcovi v 1. rade konštatoval, že žiadna z jeho žalobných námietok nebola vyhodnotená ako dôvodná a neviedla k zrušeniu rozhodnutia žalovaného. Na základe uvedeného ustálil, že žalobca v 1. rade nemal v konaní úspech. Naopak, pri žalobcovi v 2. rade uzavrel, že mal plný úspech vo veci. Uvedenému potom zodpovedali jednotlivé výroky o náhrade trov konania žalobcu v 1. a žalobcu v 2. rade, tak ako bolo uvedené v odseku 3 tohto rozhodnutia. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti 4. Žalobca v 1. rade napadol kasačnou sťažnosťou len výrok, ktorým mu nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. Svoju kasačnú sťažnosť odôvodnil dôvodmi podľa § 440 ods.1 písm. g) a h) SSP.
5. Prvotne zhrnul svoje závery ohľadne svojho procesného postavenia a následne k dôvodom nezákonnosti rozhodnutia správneho súdu v časti výroku o jeho nároku na náhradu trov konania uviedol, že bol naplnený cieľ jeho žaloby. Citoval výrok rozhodnutia správneho súdu a skonštatoval, že so žalobcom v 2. rade tvoril procesne nerozlučné spoločenstvo (hoc nútené), a preto úspech jedného bol úspechom každého člena spoločenstva. Mal za to, že správny súd postupoval v rozpore s § 167 SSP. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti nazvanej „Systémová predpojatosť“ namietal, že jeho konanie nevykazovalo znaky zneužitia práva. 6. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že navrhuje kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Správny súd v odseku 60 odôvodnenia konštatoval neúspech žalobcu v 1. rade, a teda pri rozhodovaní postupoval a contrario k § 167 ods. 1 SSP. Nemusel z tohto dôvodu uviesť žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalobcovi v 1. rade nepriznal náhradu trov konania. Považoval za nesprávny aj názor žalobcu v 1. rade, že tvoril so žalobcom v 2. rade nerozlučné spoločenstvo. Mal za to, že existenciu takéhoto spoločenstva popiera samotné tvrdenie žalobcu v 1. rade, že je zástupcom zainteresovanej verejnosti, ktorá na rozdiel od žalobcu v 2. rade podanou správnou žalobou nechráni svoje vlastné subjektívne práva. Okrem toho medzi týmito žalobcami nie je žiaden hmotnoprávny vzťah, ktorý by zakladal takéto spoločenstvo. Záverom poukázal na to, že žalobca v 1. rade v kasačnej sťažnosti uvádza rôzne úvahy, ktoré s rozsudkom nesúvisia. 7. Ďalší účastník taktiež vyjadril nesúhlas s názorom žalobcu v 1. rade, že tvorili so žalobcom v 2. rade nerozlučné spoločenstvo. Rovnako ako žalovaný poukázal na to, že žalobca v 1. rade sa osobitnou správnou žalobou domáhal ochrany verejného záujmu v oblasti životného prostredia a žalobca v 2. rade svojich subjektívnych práv. Preto nešlo o nerozlučné alebo nútené spoločenstvo. Dôvodom spojenia vecí správnym súdom bola výlučne skutočnosť, že obe samostatné správne žaloby smerovali voči tomu istému rozhodnutiu žalovaného. Keďže dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného nebola žiadna žalobná námietka, ktorá sa týkala ochrany verejného záujmu v oblasti životného prostredia, tak žalobca v 1. rade nedosiahol ani cieľ svojej správnej žaloby. Nejde pritom iba o formálny neúspech, keďže žalovaný je v ďalšom konaní viazaný dôvodmi, pre ktoré správny súd jeho rozhodnutie zrušil. Rozsudok ako celok je z tohto pohľadu pre žalobcu v 1. rade nepriaznivý. Poukázal na to, že ak by nedošlo k spojeniu vecí tak, by žalobca v 1. rade nebol v konaní úspešný. Žiadal zamietnutie kasačnej sťažnosti. 8. Žalobca v 1. rade v následnom vyjadrení konkretizoval svoju kasačnú argumentáciu, keď nerozlučné procesné spoločenstvo žalobcov videl v tom, že išlo o rovnaký procesný typ žaloby smerujúcej k súdnemu prieskumu toho istého rozhodnutia, keď obaja žalobcovia vstúpili do predchádzajúceho administratívneho procesu v postavení dotknutej verejnosti. Na uvedenom nič nemení, že žalobca v 2. rade uplatňoval aj svoje individuálne práva. Obaja presadzovali objektívnu zákonnosť a verejný záujem v oblasti životného prostredia. Rozhodnutie správneho súdu malo voči nim rovnaký a nedeliteľný účinok, ktorým bolo odstránenie toho istého rozhodnutia. Poukázal na ust. § 77 CSP, ktoré sa v súlade s § 25 SSP uplatní aj v rámci správneho súdnictva. 9. Doplnil, že mal aj „individuálny“ procesný úspech v konaní, pretože správny súd de facto vyhovel jednej z jeho námietok, ktorá smerovala k porušeniu jeho procesných práv. Poukázal na to, že správny súd síce konštatoval, že nie každá procesná vada musí viesť k zrušeniu rozhodnutia, ale na druhej strane v bode 59 svojho rozhodnutia zaviazal žalovaného, aby v ďalšom konaní umožnil účastníkom vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, a tým vo svojej podstate uznal dôvodnosť jeho námietky. III. Posúdenie veci kasačným súdom 10. Najvyšší správny súd ako kasačný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu v 1. rade nebola podaná dôvodne. 11. V prerokúvanej veci je predmetom kasačného prieskumu rozhodnutie správneho súdu o nároku žalobcu v 1. rade na náhradu trov konania. V situácii, keď žalobcovia podali samostatné správne žaloby, ktoré boli spojené na spoločné konanie, vyhodnotil správny súd úspech žalobcu v 1. rade podľa toho, že ním uplatnené žalobné námietky neviedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca v 1. rade podal správnu žalobu ako zainteresovaná verejnosť. 12. Vo všeobecnosti je rozhodovanie súdu o náhrade trov konania ovládané zásadou úspechu (§ 167 SSP). V tejto zásade sa odráža myšlienka, že ten, kto dôvodne bránil svoje práva alebo právom chránené záujmy, by mal mať právo na náhradu nákladov, ktoré musel pri tejto procesnej činnosti dôvodne vynaložiť. Zásada úspechu umožňuje odstrániť stav, keď došlo k zmenšeniu majetkovej sféry účastníka len tým, že bol nútený dôvodne brániť svoje práva, do ktorých niekto iný (orgán verejnej správy) zasahoval.
13. Správny súd uzavrel, že žalobca v 1. rade nemal v konaní úspech, pretože neuplatnil žiaden dôvod, ktorý by vo výsledku viedol k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného. Inými slovami povedal, že iba žalobná argumentácia žalobcu v 2. rade viedla ku konečnému výsledku spoločného konania, a ak by nedošlo k takémuto spojeniu vecí, bola by správna žaloba žalobcu v 1. rade zamietnutá. V prerokúvanej veci pritom správny súd meritórne nerozhodol z dôvodu, na ktorý by prihliadal aj nad rámec žaloby (napr. § 134 ods. 2 SSP). 14. O dvoch pôvodne samostatne podaných správnych žalobách rozhodol správny súd vo veci samej jedným (zrušujúcim) výrokom. Otázka, či bol takýto postup správny a či nemal samostatným výrokom zamietnuť žalobu žalobcu v 1. rade, keď ju považoval za nedôvodnú, nie je predmetom kasačného prieskumu. Kasačný súd považuje za podstatné, že z odôvodnenia jeho rozhodnutia bez pochybností vyplýva, že jednotlivé žalobné námietky žalobcu v 1. rade vyhodnotil ako nedôvodné, vrátane tých, ktoré smerovali k porušeniu procesných práv žalobcu v 1. rade. 15. Okrem toho v odseku 46 rozsudku správny súd konštatoval, že správna žaloba žalobcu v 1. rade bola v značnej časti nekonkrétna. Uviedol, že „pre nekonkrétnosť neprihliadal ani na ďalšie súčasti správnej žaloby žalobcu 1/ (v podstate ide o celý obsah jeho správnej žaloby okrem jej bodov, o ktorých je zmienka v iných častiach tohto rozsudku), ktoré predstavovali všeobecné proklamácie žalobcu a polemiky ohľadom jeho postavenia, jeho nepodložené domnienky o motivácii konajúcich orgánov, subjektívne názory na spôsob uplatňovania zákonov a ich vplyvov na životné prostredie a pod. Všeobecné tvrdenia a názory žalobcu 1/ bez priliehavej argumentácie prepájajúcej tieto s posudzovanou vecou preto nemajú žiadny dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia“. 16. Z uvedeného však nedovodil zneužívajúce konanie žalobcu v 1. rade a k nepriznaniu náhrady trov konania neprišlo z tohto dôvodu. Dôvodom, ktorým bolo v tejto časti rozhodnutie správneho súdu odôvodnené, bol výlučne neúspech účastníka v konaní. Z tohto dôvodu nemal dôvod sa zaoberať dôvodmi, pre ktoré by inak úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. 17. Napriek tomu venoval žalobca v 1. rade značnú časť svojej kasačnej sťažnosti problematike zneužívajúceho konania a nereflektoval tak dôvod, pre ktorý mu nebola náhrada trov konania priznaná. Chýbala konkrétna väzba na dôvod napadnutého rozhodnutia o trovách konania. 18. Žalobca v 1. rade uviedol k otázke svojho úspechu v konaní len to, že zrušením rozhodnutia žalovaného bol naplnený účel jeho správnej žaloby a so žalobcom v 2. rade tvorili nerozlučné spoločenstvo, a preto zdieľal aj jeho úspech v konaní. 19. Uvedenú kasačnú argumentáciu žalobca v 1. rade konkretizoval a rozšíril vo vyjadrení zo dňa 22. 7. 2026, ktoré bolo podané po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, ktorá skončila dňa 28. 4. 2026. Vzhľadom na to, že už nebolo možné meniť a dopĺňať dôvody kasačnej sťažnosti, tak nie je možné prihliadať na nové tvrdenie žalobcu v 1. rade, že v skutočnosti mal v konaní aj „individuálny“ úspech. Uvedená námietka bola uplatnená oneskorene. 20. Pokiaľ ide o námietku existencie nerozlučného spoločenstva žalobcov, tak Správny súdny poriadok hovorí o takomto procesnom spoločenstve len v ustanovení § 32 ods. 3 písm. b) SSP pri určení ďalších účastníkov. V podstate ide o inštitút z iného procesného predpisu, ktorým je Civilný sporový poriadok. 21. Vo všeobecnosti platí, že charakter procesného spoločenstva je determinovaný charakterom predmetu konania, teda hmotnoprávnou úpravou. O nerozlučné spoločenstvo ide len vtedy, ak povaha predmetu sporu neumožňuje, aby ten bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému zo spoločníkov. Ak dochádza k zmene žaloby, k jej späťvzatiu či k uznaniu alebo vzdaniu sa nároku, je na procesnú perfektnosť takéhoto úkonu potrebný súhlas všetkých procesných spoločníkov vystupujúcich na jednej strane. Vyplýva to z povahy veci, keďže ide o úkony s tzv. hmotnoprávnou relevanciou, vyžaduje sa súhlas všetkých dotknutých spoločníkov (II. ÚS 375/2019). 22. Z uvedeného vyplýva, že tam, kde povaha veci neumožňuje, aby bol predmet konania prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo, pri ktorom úkony jedného spoločníka zaväzujú aj ostatných. Kasačný súd nezistil a žalobca v 1. rade ani netvrdil, že by tu existovalo také ustanovenie hmotného práva, z ktorého by vyplynulo právne postavenie žalobcov, z ktorého by bolo možné dovodiť ich nerozlučné procesné spoločenstvo. Ani prípadné postavenie žalobcu v 2. rade ako zainteresovanej verejnosti, ktoré nevyplynulo z obsahu administratívneho a súdneho spisu, by samo o sebe nezaložilo takéto spoločenstvo žalobcov. 23. Za týchto okolností nie je možné hovoriť ani o naplnení účelu správnej žaloby zainteresovanej verejnosti, ktorú podal žalobca v 1. rade. Tvrdené porušenia zákona, ktoré sa mali dotýkať ochrany životného prostredia, neboli vyhodnotené ako dôvodné a preto sa nimi nebude žalovaný v ďalšom konaní zaoberať. Cieľ správnej žaloby zainteresovanej verejnosti tak nebol dosiahnutý. IV. Záver a trovy konania
24. Z dôvodov uvedených vyššie sa najvyšší správny súd nestotožnil s kasačnými námietkami žalobcu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 25. O nároku na náhradu trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP, keď žalobca 1) nemal v kasačnom konaní úspech. Žalovanému nárok na ich náhradu kasačný súd nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP. Vzhľadom na to, že predmetom kasačného konania bol výrok o náhrade trov konania žalobcu 1), ktorý sa žiadnym spôsobom nedotýkal právnej sféry ďalšieho účastníka, nebol dôvod, aby bola takáto náhrada trov priznaná ďalšiemu účastníkovi. 26. Toto uznesenie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.