Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-63-2026.pdf
PDF · 103.98 KB
Case nature
Subarea
17Co/63/2026
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., právne zast. JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom E. B. Lukáča 2, 036 01 Martin, proti žalovaným: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, XXX XX F., právne zast. A. A. C., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen a 2/ ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416, v konaní o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/50/2025 – 191 zo dňa 31. marca 2026 ako súdu prvej inštancie, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v II. a III. výroku p o t v r d z u j e.
II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému 1/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
III. Žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (I. výrok) a žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal (II. a III. výrok).
2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu spisu vyplýva, že súd konanie ako celok zastavil v zmysle § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj „CSP“) na základe čiastočných späťvzatí žaloby o zaplatenie 39 107,27 eur podanej na súd prvej inštancie dňa 21.10.2025, a to späťvzatia žaloby zo dňa 12.11.2025 v časti 16 470,17 eur, zo dňa 21.11.2025 v časti 18 069,49 eur a zo dňa 10.02.2026 v časti 4 567,64 eur učinených z dôvodu postupných úhrad žalovanej sumy žalovanou 2/ dňa 06.11.2025, 18.11.2025 a 05.02.2026.
3. O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP majúc za to, že žalobca zavinil zastavenie konania predčasným podaním žaloby. Poukázal na ust. § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy preukázaný. Vychádzajúc z predmetného zákonného ustanovenia mal súd prvej inštancie za to, že žalovanej 2/ v čase podania žaloby neuplynula 3-mesačná lehota na skončenie prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť žalobcovi výšku poistného plnenia, nakoľko rozsah povinnosti žalovanej 2/ poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy bol preukázaný až výzvou na zaplatenie škody spôsobenej
dopravnou nehodou datovanou dňa 02.10.2025 a doručenou žalovanej 2/ dňa 06.10.2025, resp. doručením dôkazu žalobcu o možnom pripútaní dňa 21.01.2026 a žalovaná 2/ ukončila prešetrovanie škodovej udalosti v časti sumy 18 069,46 eur dňa 12.11.2025, v časti sumy 16 470,17 eur dňa 04.11.2025 a dňa 03.02.2026 doplatila rozdiel vo výške 4 567,64 eur. Žaloba bola súdu prvej inštancie doručená už dňa 21.10.2025. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/4/2010 zo dňa 14.09.2011 a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 463/2012 zo dňa 12.12.2012 súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca podal žalobu predčasne, teda v čase, kedy žalovaná 2/ neukončila prešetrovanie škodovej udalosti, preto zavinenie na zastavení konania možno pričítať žalobcovi. Plnenie žalovanej sumy (žalovanou 2/) po podaní žaloby preto nemožno v tomto konkrétnom prípade bez ďalšieho považovať za také správanie, ktoré by bolo z procesného hľadiska dôvodom späťvzatia žaloby. Nakoľko si však žalovaný 1/ a žalovaná 2/ vo svojich vyjadreniach k späťvzatiu žaloby náhradu trovy konania neuplatnili, nežiadali ju priznať, súd prvej inštancie im nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.
4. Proti II. a III. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/ podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca (označil podanie nesprávne ako sťažnosť, z jeho obsahu vyplýva, že sa jedná o odvolanie, nakoľko nesmeruje proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, ale proti rozhodnutiu sudcu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, proti ktorému je prípustné odvolanie podľa § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. m) CSP). Rozhodnutie súdu prvej inštancie napádal podľa obsahu odvolania z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
5. Podľa názoru žalobcu mu mal súd prvej inštancie priznať proti žalovaným nárok na náhradu trov konania. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie o predčasnom podaní žaloby, nakoľko žalovanej 2/ - poisťovni oznámil škodovú udalosť po dopravnej nehode, ktorá sa stala dňa 22.10.2023. Žalovaná 2/ už v priebehu trestného konania vedeného proti žalovanému 1/ zistila, kto zodpovedá za škodu, mohla začať plniť za žalovaného 1/. On ako žalobca ani nie je vo vzťahu k poisťovni, nemal povinnosť dožadovať sa plnenia. V prvom rade mal plniť vodič, ktorý zapríčinil vznik škody, ten mal zákonnú lehotu na plnenie, on sa mal „doťahovať“ s poisťovňou - žalovanou 2/. Žaloba bola podaná dňa 21.10.2025, teda po dvoch rokoch od zapríčinenia dopravnej nehody žalovaným 1/, žalovaní mali teda dostatok priestoru na náhradu škody a v prípade plnenia aspoň jedného z nich nemuselo k podaniu žaloby dôjsť. Žalobca bol názoru, že všetky jeho úkony v konaní boli účelné, okrem žaloby a jej čiastočných späťvzatí sa musel vyjadrovať aj k vyjadreniu žalovanej 2/ vo veci samej, ku kráteniu náhrady vo výške 10% za údajné spoluzavinenie, preto neobstojí argument, že mu nárok na náhradu trov konania nepatrí.
6. Žalobca podľa obsahu odvolania navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a priznal mu nárok na náhradu trov konania voči žalovaným.
7. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať žalovanému 1/ náhradu trov konania. Interpretáciu žalobcu týkajúcu sa dôvodov a priebehu sporu a obsahu a kontextu postupov žalobcu v rámci procesu šetrenia škodovej (poistnej) udalosti a interpretáciu samotného procesu uplatňovania a konania o nárokoch na náhradu škody považoval žalovaný 1/ za nesprávnu a zavádzajúcu. Poukázal na to, že právny zástupca žalobcu podaním predchádzajúcim podaniu žaloby zo dňa 02.10.2025 bez predloženia akéhokoľvek plnomocenstva požadoval od žalovaného 1/ v mene poškodeného – žalobcu nároky na náhradu škody spolu vo výške 39 107,27 eur, ktoré mali vzniknúť v súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 22.10.2023, pričom ich nepodložil žiadnymi relevantnými podkladmi, na základe ktorých by bolo možné preskúmať a posúdiť relevantnosť, opodstatnenosť a správnosť tvrdených nárokov čo do ich dôvodnosti a výšky. Preto žalovaný 1/ požiadal žalobcu cestou splnomocneného právneho zástupcu o doloženie dokladov preukazujúcich tvrdené nároky. Na výzvu žalobca nereagoval, naopak priamo bez ďalšieho podal žalobu, v obsahu ktorej neprodukoval korektné údaje ohľadom mimosúdnych jednaní a komunikácie a šetrení škodovej udalosti.
8. V ďalšom obsahu svojho vyjadrenia k odvolaniu žalobcu žalovaný 1/ zhrnul svoje námietky proti nárokom uplatneným žalobou v konaní pred súdom prvej inštancie a voči formulácii žalobného návrhu.
9. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať jej náhradu trov konania. Súhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že žaloba bola
podaná predčasne, nároky ňou uplatnené neboli v čase jej podania ešte splatné, preto ich plnenie po podaní žaloby nezakladá procesnú zodpovednosť žalovaných za zastavenie konania. Žalovaná 2/ konala v súlade s ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. v zákonných lehotách, naopak žalobca si pred podaním žaloby nesplnil zákonnú povinnosť preukázať uplatnené nároky riadne a včas v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Cob/206/2024, v zmysle ktorého neskoršia úhrada po začatí konania sama osebe nezakladá procesnú zodpovednosť, ak žaloba bola podaná pred splatnosťou. Žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil u žalovanej 2/ dňa 06.10.2025 bez akýchkoľvek dokladov preukazujúcich rozsah a výšku uplatnených nárokov. Žalovaná 2/ ho preto vyzvala na ich doplnenie dňa 13.10.2025. Žalobca napriek tomu podal dňa 21.10.2025 žalobu, teda v čase, keď žalovaná 2/ ešte len začínala prešetrovanie podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. a teda objektívne nemohla rozhodnúť o plnení. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Do jeho preukázania nie je poisťovateľ v omeškaní, nevzniká mu povinnosť poskytnúť poistné plnenie ani znášať náklady spojené so sporom.
10. Žalovaná 2/ poukázala na to, že podstatnú časť nárokov uplatnených žalobou uznala a uhradila bez súdneho zásahu, sporný bol len nárok na zaplatenie sumy 4 567,64 eur (marginálny nárok tvoriaci cca 10% celkového vyplateného poistného plnenia), nakoľko sa jednalo o odborné posúdenie spoluzavinenia poškodeného žalobcu, pričom poisťovateľ nie je povinný vyplatiť celý uplatnený nárok, ak má na základe dostupných dôkazov za to, že je dané spoluzavinenie poškodeného. Z hľadiska § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z.z. je podstatné, či poisťovateľ neoprávnené krátil plnenie. V tomto prípade žalovaná 2/ vychádzala zo skutkového stavu známeho v čase rozhodovania (policajných záznamov, absencie protidôkazov) a potom, ako neskôr (v priebehu konania) žalobca predložil nový dôkaz vyvracajúci jeho spoluzavinenie na dopravnej nehode sama prehodnotila mieru spoluzavinenia a dobrovoľne vyplatila aj tento nárok (rozdiel). Poisťovateľ nie je povinný predvídať dôkazy, ktoré v čase likvidácie poistnej udalosti neexistovali, alebo mu neboli známe. Skutočnosť, že spor sa týkal len marginálnej časti nároku výrazne oslabuje tvrdenie žalobcu o procesnom zavinení žalovanej 2/. Žalobca nepreukázal zodpovednosť vodiča (žalovaného 1/) za rozsah škody riadne a včas, v čase likvidácie poistnej udalosti nepredložil dôkaz, ktorý by vylučoval jeho spoluzavinenie, alebo preukazoval plnú zodpovednosť vodiča, naopak dostupné policajné podklady nasvedčovali porušeniu povinnosti žalobcu byť pripútaný bezpečnostným pásom, čo odôvodňovalo krátenie poistného plnenia. Neskoršie doplnenie dôkazu nemôže spätne založiť „neoprávnené krátenie“, ani procesnú zodpovednosť poisťovne za zastavenie konania a nárok žalobcu na náhradu trov konania a už vôbec nie v celom ním požadovanom rozsahu.
11. Za nerelevantný považovala žalovaná 2/ argument žalobcu, že mala dostatok času na plnenie, keďže od dopravnej nehody uplynuli takmer dva roky. Mala za to, že časový rámec posudzuje žalobca selektívne a účelovo, úplne ignoruje rozhodujúcu skutočnosť, že voči žalovanej 2/ bol nárok uplatnený až tesne pred podaním žaloby. Poisťovňa nemohla plniť skôr, ako je voči nej nárok vôbec uplatnený, rozhodujúci je preto čas od uplatnenia nároku u poisťovateľa, nie čas od samotnej poistnej udalosti. Žalobca sám skrátil priestor na mimosúdne riešenie, keď žalobu podal prakticky okamžite po prvom uplatnení nároku bez ohľadu na zákonný proces likvidácie. Argument žalobcu ignoruje ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., v zmysle ktorého je poškodený povinný preukázať ním uplatnený nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Žalobca nemôže na jednej strane vyčítať poisťovni „dlhý časový odstup od nehody“ a zároveň sám iniciovať súdne konanie prakticky okamžite po prvom uplatnení nároku, takýto postup nemôže zakladať jeho nárok na náhradu trov a už vôbec nie v plnom rozsahu.
12. Napokon mala žalovaná 2/ za to, že nárok na náhradu trov právneho zastúpenia sa v sporoch o náhradu škody z povinného zmluvného poistenia riadi osobitným predpisom - § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého poškodený má právo na náhradu trov, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, pričom ani jedna z týchto alternatívnych podmienok v tomto prípade vzhľadom na jeho okolnosti uvedené vyššie splnená nebola.
13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 ods. 1 CSP, po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo nich podľa § 380 ods. 2 CSP v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady
nezistil, dospel k názoru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v jeho II. a III. výroku o nepriznaní žalovaným 1/ a 2/ nároku na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vzťahujúcim sa k týmto výrokom, na ktoré v podrobnostiach poukazuje. Na zdôraznenie ich vecnej správnosti reagujúc na odvolací dôvod žalobcu uvádza:
14. Zhodne so súdom prvej inštancie má odvolací súd za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, pretože žalobu podal predčasne. Súhlasí so žalovanou 2/, že s poukazom na ust. § 11 ods. 6 písm. a) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. nie je poisťovňa povinná plniť nepreukázané nároky, tieto boli preukázané až listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe, pred uplynutím zákonnej trojmesačnej lehoty na ich prešetrenie zo strany poisťovne (žalovanej 2/), resp. v priebehu konania, pokiaľ ide o nárok na doplatenie sumy 4 567,64 eur. Skutočnosť, kedy došlo k dopravnej nehode (poistnej udalosti), aj keď v jej dôsledku došlo ku škode na zdraví žalobcu, nie je pre posúdenie splatnosti nároku na náhradu škody relevantná. Negatívne dôsledky na zdraví poškodeného sa totiž nemusia prejaviť len bezprostredne po dopravnej nehode, ale časť z nich v podobe trvalých následkov sa môže prejaviť až so značným časovým odstupom aj niekoľkých rokov. Pre ustálenie zdravotného stavu za účelom posúdenia škody na zdraví spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia, resp. bolestnom sa bežne vyžaduje odstup aspoň jedného roka od škodovej udalosti. Taktiež liečebný proces u žalobcu trval takmer dva roky. Z logiky veci vyplýva, že ak nárok ešte nie je známy, nebol uplatnený a preukázaný relevantnými dokladmi, ako je lekársky posudok na stanovenie bolestného, nemôže byť ani plnený zo strany osoby zodpovednej za škodu na zdraví, resp. za túto osobu poisťovateľom. Ust. § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Je pravdou, že poistený, resp. poistník je povinný nahlásiť svojej poisťovni škodovú (poistnú) udalosť (§ 10 zákona č. 381/2001 Z.z.), túto však v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. oznamuje poisťovni aj poškodený a nároky z poistnej udalosti si môže u poisťovateľa uplatniť priamo poškodený, čo žalobca aj urobil a v takom prípade je povinný ich aj preukázať a až následne je poisťovňa povinná poskytnúť poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu, resp. osoby zodpovednej za škodu.
15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví titulom bolestného vo výške 18 724,90 eur na základe lekárskeho posudku vypracovaného dňa 20.09.2025, nakoľko k ukončeniu liečenia došlo dňa 06.08.2025. Ďalej si uplatnil náhradu škody spočívajúcu v náhrade cestovných výdavkov na liečebné pobyty, vyšetrenia, či kontroly vo výške 305,19 eur. Napokon si uplatnil náhradu škody spočívajú v strate na zárobku počas jeho práceneschopnosti za obdobie od októbra 2023 do augusta 2025 vo výške 20 077,18 eur. Uvedené nároky teda bol sám žalobca schopný vyčísliť najskôr až po auguste 2025. U žalovaných 1/ a 2/ si ich uplatnil výzvami zo dňa 02.10.2025. Žalovaný 1/ nároky žalobcu neuznával, žalovaná 2/ ich uhradila po ich preukázaní, a to aj ostávajúceho vo výške 4 567,64 eur spočiatku neuznaného pre spoluzavinenie žalobcu na dopravnej nehode, avšak po predložení dôkazu to vyvracajúceho uznaného a vyplateného taktiež do troch mesiacov po jeho preukázaní. Žalovaná 2/ si teda splnila svoju zákonnú povinnosť a vyplatila všetky nároky požadované žalobcom v celom uplatnenom rozsahu do troch mesiacov po skončení prešetrovania, resp. po ich preukázaní (nároky vo výške 34 539,63 eur boli prešetrené a preukázané po podaní žaloby dňa 21.10.2025 a uhradené žalovanou 2/ dňa 06.11.2025 a 18.11.2025 a ostávajúca časť nárokov vo výške 4 567,64 eur bola žalovanej 2/ preukázaná dňa 21.01.2026 a vyplatená dňa 05.02.2026).
16. Odvolací súd preto uzatvára, že žaloba bola podaná predčasne, žalobca mal svoje nároky žalovaným najprv preukázať, resp. aspoň vyčkať tri mesiace po ich uplatnení na ich prešetrenie a oznámenie jeho výsledku žalovanou 2/ a len v prípade ich neuspokojenia v danej trojmesačnej lehote ich uplatniť súdnu cestou.
17. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že úkony právnej služby boli vynaložené účelne, vzhľadom na predčasnosť podania žaloby z dôvodov uvedených vyššie s tým nemožno súhlasiť. Ani obrana proti žalovanou 2/ spočiatku uplatnenému kráteniu nárokov žalobcu by nebola potrebná, ak by pred podaním žaloby v rámci mimosúdnych rokovaní žalobca predložil žalovanej 2/ protidôkaz vyvracajúci jeho spoluzavinenie na dopravnej nehode. Navyše účelnosť trov za jednotlivé úkony právnej služby sa skúma až v rámci rozhodovania o výške náhrady trov, t.j. len v prípade, že strane sporu bol priznaný nárok na náhradu trov konania. Každá strana sporu zastúpená advokátom vynakladá v konaní v rámci
uplatňovania prostriedkov procesného útoku, či obrany trovy spojené s právnym zastúpením, nárok na ich náhradu od protistrany má však v zmysle § 255, resp. § 256 CSP len na základe plného, resp. väčšinového úspechu vo veci, alebo žiadneho, resp. menšinového (spolu)zavinenia na zastavení konania.
18. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ ide o žalovaného 1/, tento v žiadnom prípade nezavinil zastavenie konania (aj keby žaloba nebola podaná predčasne), pretože on sám nič neplnil.
19. Pokiaľ ide o požiadavku žalovaných 1/ a 2/ v ich vyjadreniach k odvolaniu žalobcu, aby im súd priznal náhradu trov konania, odvolací súd uvádza, že žalovaní 1/ a 2/ sa proti II. a III. výroku napadnutého uznesenia o nepriznaní im nároku na náhradu trov prvoinštančného konania neodvolali, preto odvolací súd nemôže tieto výroky zmeniť v ich prospech a v neprospech žalobcu (spočívajúci v tom, že by mal povinnosť nahradiť im trovy prvoinštančného konania) rešpektujúc zásadu uvedenú v čl. 16 ods. 3 základných princípov CSP, podľa ktorého v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila (tzv. zákaz reformatio in peius). Navyše pre súd prvej inštancie bol rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP v spojení s § 217 ods. 1 veta prvá CSP). V konaní pred súdom prvej inštancie si žalovaní náhradu trov konania neuplatnili, nežiadali ju priznať. Odvolací súd preto posúdil požiadavku žalovaných na náhradu trov konania ako uplatnenie nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že uložil žalobcovi povinnosť nahradiť len trovy odvolacieho konania žalovaného 1/, pretože síce odvolanie žalobcu je nedôvodné, plne úspešnými v odvolacom konaní sú obaja žalovaní, avšak len žalovanému 1/ trovy odvolacieho konania preukázateľne vznikli podaním vyjadrenia k odvolaniu žalobcu cestou kvalifikovaného právneho zástupcu - advokáta, spočívajú teda v trovách spojených s úkonom právnej služby – písomným podaním vo veci samej. O výške a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho konania žalovaného 1/ rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Žalovaná 2/ však nebola (ani v odvolacom) konaní právne zastúpená, z obsahu spisu jej trovy odvolacieho konania preukázateľne nevyplývajú, preto jej odvolací súd napriek jej plnému úspechu v odvolacom konaní nárok na ich náhradu proti žalobcovi nepriznal. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018, ktorého právna veta znie: „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436 ods. 1 CSP).