Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/4/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru, členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Tatiany Sabadošovej, v právnej veci žalobcu Monty Consulting, s.r.o., Jantárová 30, Košice, právne zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Beluščákom, Jantárová 30, 040 01 Košice, IČO: 44 833 083 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/495392/2014/14008 z 10.11.2014 takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 1100303/1/495392/2014/14008 z 10.11.2014 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Preskúmavaným rozhodnutím č. 1100303/1/495392/2014/14008 z 10.11.2014 žalovaný Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Daňovým úradom Košice (ďalej aj ako „správca dane“) č. 9801401/5/3686897/2014/Ber zo dňa 31.07.2014, ktorým bol žalobcovi podľa a o správe daní (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 90.459,33 Eur. Správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 70.000 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 20.459,33 Eur.

2. Správca dane dospel k záveru, že bolo žalobcom porušené ustanovenia v nadväznosti na ustanovenie o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o DPH“) tým, že žalobca pri dodaní tovaru pre odberateľa VAKERT Kft., DELSO krt 57, Nyíregyháza, Maďarsko, IČ DPH: HU12656550 vyhotovil faktúry č. 50110036 zo dňa 11.11.2011, predmetom ktorej bolo dodanie 1 ks motorového vozidla BMW X6 xDrive 40d VIN: WBAFH01010L475900 v sume 61.378 Eur, a faktúru č. 50110037 zo dňa 11.11.2011, predmetom ktorej bola dodávka 1 ks motorového vozidla BMW X6 xDrive 40d VIN: WBAFH01050L475771 v sume 61.378 Eur bez DPH, pričom mu vznikla daňová povinnosť dňom dodania tovaru a bol povinný uplatniť 20% DPH k fakturovanej cene v celkovej sume 20 459,33 Eura ( faktúra č. 50110036 zo dňa 11.11.2011, základ dane s DPH celkom 61 378 Eur, 20% DPH v sume 10 229,66 Eura, faktúra č. 50110037 zo dňa 11.11.2011, základ dane s DPH celkom 61 378 Eur, 20% DPH v sume 10 229,66 Eura) a jej neodvedením si žalobca nesplnil svoju daňovú povinnosť. Žalobca vykázal v daňovom priznaní k DPH a v súhrnnom výkaze za zdaňovacie obdobie november 2011 dodanie tovaru uvedeného na predmetných faktúrach ako dodanie do iného členského štátu oslobodené od dane podľa zákona o DPH. K predmetným faktúram žalobca nepredložil žiaden iný doklad preukazujúci dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ. Žalobca v kontrolovanom daňovom období si uplatnil pri dodaní tovaru pre odberateľa VAKERT Kft., I., oslobodenie od dane v rozpore s

ustanovením § 43 zákona o DPH, nakoľko tovar nebol odoslaný ani prepravený z tuzemska do členského štátu I. M.. Žalobca počas kontroly nepreukázal splnenie podmienok uvedených v § 43 citovaného zákona, t.j. v rámci tejto dodávky došlo k odoslanie alebo preprave tovaru z tuzemska do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. Žalobca si v priebehu výkonu kontroly nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu, t.j. do I. dokladmi uvedenými v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Pretože neboli splnené podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH, žalobcovi pri predaji motorových vozidiel spoločnosti VAKERT Kft. vznikla podľa § 19 zákona o DPH daňová povinnosť. Daňový úrad konštatoval, že pri kontrole bolo tiež zistené, že neboli splnené ani podmienky oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode, nakoľko v zmysle § 45 ods. 1 písm. a) a d) zákona o DPH trojstranným obchodom sa rozumie obchod, na ktorom sa zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný ale prepravený od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, a ak tovar odovzdal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet. Správca dane uviedol, že žalobca si uvedený tovar nakúpil od spoločnosti TEMPUS AWT BAVARIA s.r.o., Rožňavská 34, Bratislava, čo preveril dožiadaním na Daňový úrad Bratislava, ktorý potvrdil dodanie dvoch motorových vozidiel na základe faktúr č. 2505110671 a č. 2505110672, u ktorých boli vystavené a podpísané preberacie protokoly.

3. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň. Žalobcovi vznikla daňová povinnosť, a to podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH dňom dodania tovaru a bol povinný k fakturovanej cene uplatniť 20 % daň z pridanej hodnoty, a to ku každej faktúre po 10.229,66 Eur. Na základe týchto skutočností správca dane kontrolou zvýšil žalobcovi výšku daňovej povinnosti o sumu 20.459,33 Eur.

4. Ďalej kontrolou predložených dokladov bolo zistené, že si žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období neoprávnene uplatnil odpočítanie dane v sume 70 000 Eur z došlej faktúry č. 1020110152 (interné číslo 30110037) vystavenej dňa 08.12.2011 za prijatú zálohovú platbu 29.11.2011 od dodávateľa MD-stav Capital s.r.o., Pražská 4, Košice, IČ DPH: SK 2022855703, základ dane 350 000 Eur. Za účelom zistenia oprávnenosti odpočítania dane z vyššie uvedenej faktúry správca dane zistil, že ide o uplatnenie odpočítania dane z prijatých platieb v súvislosti s kúpou nehnuteľností - pozemkov a stavieb bez súpisného čísla na adrese Priemyselná ulica v Michalovciach a v jeho bezprostrednej blízkosti od daňového subjektu MD-stav Capital, s.r.o., Košice, na základe kúpnej zmluvy o prevode práv k nehnuteľnostiam z 22.11.2011. Na základe tejto zmluvy mal žalobca nadobudnúť nehnuteľnosti uvedené na liste vlastníctva LV Č.. XXXX, a to pozemky parcely č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX, stavba bez súpisného čísla na parcele č. XXXX - sklad. Z faktúry č. 1020110152 bolo zrejmé, že išlo o fakturovanie za prijatú zálohovú platbu 29.11.2011. Z predložených dokladov bolo zistené, že v mesiaci november 2011 mali byť vyplatené dve zálohové platby, a to bezhotovostne dňa 23.11.2011 v sume 202 000 Eur z účtu Č. Z..G.. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX a v hotovosti dňa 29.11.2011 v sume 218 000 Eur výdavkový pokladničný doklad bez čísla zo dňa 29.11.2011 s uvedením „úhrada dokladu 30110037“. Správca dane vykonal dňa 12.04.2012 miestne zisťovanie sídla spoločnosti MD-stav Capital s.r.o. uvedené v Obchodnom registri na Pražskej 4 v Košiciach, pri ktorom zistil, že spoločnosť nemá označenie na informačnej tabuli vo vchode do budovy podnikateľského centra a na uvedenej adrese nesídli. Dňa 08.10.2012 správca dane spísal s konateľom uvedenej spoločnosti M. K. zápisnicu o ústnom pojednávaní, s konateľom tejto spoločnosti M. K., ktorý uviedol, že spoločnosť mala do konca apríla 2012 dvoch zamestnancov na trvalý pracovný pomer a päť zamestnancov na dohodu, pričom v súčasnosti nevykonáva spoločnosť žiadnu činnosť a nemá ani uzatvorenú zmluvu na prenájom priestorov na Pražskej 4 v Košiciach. Potvrdil prijatie platieb od žalobcu, pričom uviedol, že v mesiaci november išlo o prvú splátku za predaj pozemku a stavieb budov. Ďalšie faktúry boli vystavené, ale neboli uhradené. So žalobcom sa ústne dohodol na splátkach do konca roka, že mu zaplatí aspoň 150 - 200 tisíc Eur. Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti spoločnosť kúpila od V.. Ľ. R. z I. na základe kúpno-predajnej zmluvy z 26.10.2011 a faktúry č. F110021 z toho istého dňa za sumu 39.600 Eur. Konateľ spoločnosti konštatoval, že žalobca súhlasil s dohodnutou cenou, pretože mal záujem kúpiť tento pozemok pre účel colného skladu, ktorý tam chcel zriadiť. Konateľ žalobcu správcovi dane na ústnom pojednávaní dňa 27.02.2013 potvrdil úmysel so zaobstaraním predmetnej nehnuteľnosti na vybudovanie logistického centra, pričom cena bola dohodnutá s pánom K. na základe predloženého súdno-znaleckého posudku, ktorý zabezpečil predávajúci.

5. Správca dane pri výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nadmerného odpočtu využili aj zistenia a poznatky z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2011 uvedené v protokole z kontroly č.j. 9801402/5/1040300/2013 zo dňa 19.03.2013. Správca dane v priebehu kontroly zistil aj úhrady, ktoré vykazuje žalobca výdavkovými pokladničnými dokladmi bez uvedenia čísla z 23.05.2012 vo výške 35.000 Eur, 25.06.2012 vo výške 35.000 Eur, 28.08.2012 vo výške 30.000 Eur, 11.09.2012 vo výške 30.000 Eur, 16.10.2012 vo výške 20.000 Eur po čiastkových úhradách v celkovej výške 150.000 Eur. Doteraz žalobca uhradil 570.000 Eur. Ďalšie faktúry vystavené v mesiaci december 2011 a v roku 2012 doteraz neboli uhradené, pričom celková hodnota predávaných nehnuteľností na základe predmetnej kúpnej zmluvy je 2.260.494 Eur s DPH. Tejto skutočnosti nasvedčuje aj fakt, že žalobca doteraz uhradil iba časť hodnoty kúpených nehnuteľností v sume 570.000 Eur a podstatnú časť hodnoty nehnuteľností v sume 1,690.494 Eur doteraz nezaplatil. Žalobca správcovi dane ani nepreukázal finančné zdroje, z ktorých by kúpnu cenu nehnuteľností chcel zaplatiť. V skutočnosti daňový subjekt MD- stav Capital s.r.o. úhradou od žalobcu vo výške 570.000 Eur nadobudol viac ako 14-násobok sumy, za ktorú predmetné nehnuteľnosti kúpil od V.. Ľ. R.. Aj tieto skutočnosti podľa správcu dane svedčia o tom, že ide o uzavretie účelovej a pre žalobcu výrazne nevýhodnej zmluvy.

6. Správca dane vykonal v rámci kontroly dňa 14.02.2013 miestne zisťovanie v mieste, kde sa nachádzajú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy z 22.11.2011 uzavretej medzi MD-stav Capital s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim zapísaných na LV XXXX katastrálne územie I.. Bolo zistené, že ide o objekt priemyselného charakteru s troma nadzemnými podlažiami a pozemky nachádzajúci sa pod objektom a v jeho blízkosti. Objekt bol v značne schátralom stave, bez okien, okenné otvory sú zalepené plechom, má rovnú strechu, budova má dvoje vchodové kovové dvere zamknuté na kľúč, resp. na reťazi visiacim zámkom, na celej ploche všetkých podlaží budovy sa nachádzajú betónové podporné stĺpy. Vnútro budovy je skoro celkom prázdne, v niektorých častiach sa nachádzajú časti dreveného materiálu stavebného charakteru (dvere, časti kuchynského nábytku). Na všetkých podlažiach sa v čase ohliadky nachádzala voda, resp. voda z topiaceho sa snehu. Zo stropov budovy kvapkala, resp. tiekla voda. Pozemky sú zarastené burinou.

7. Pri miestnom zisťovaní konateľ žalobcu predložil správcovi dane zmluvu o budúcej spolupráci a budúcej zmluve za účelom vybudovania logistického centra uzatvorené medzi žalobcom a PEGAS-K, O., O. z mesiaca marec 2011. Správca dane k tejto zmluve namietal, že nie je určená konkrétna doba, v ktorej sa má uzavrieť budúca zmluva. Naopak, je v nej určená lehota, v ktorej sa v prípade neúspešnosti jedného z účastníkov zmluvy pri kúpe nehnuteľnosti do vlastníctva ukončí spolupráca zmluvných strán dohodou. Predmetná zmluva je v rozpore aj s ustanovením , v dôsledku čoho zmluva nespĺňa náležitosti podľa , a považuje sa za neuzavretú. Správca dane konštatoval, že žalobca od mája 2012 podáva nulové daňové priznania k DPH, prípadne daňové priznania s nízkou daňovou povinnosťou.

8. Správca dane pri posúdení práva na odpočítanie DPH vychádzal z ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH a pri posúdení práva na odpočítanie dane skúmal skutočný obsah právneho úkonu vychádzajúc z platného ustanovenia § 2 ods. 6 Daňového poriadku. Podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane je, že platiteľ prijme tovar alebo službu na uskutočňovanie svojich dodávok, tovarov a služieb, ktoré podliehajú dani na výstupe, prípadne ktoré sú oslobodené od dane s nárokom na odpočet dane. Základným princípom DPH je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na uskutočňovanie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH (§ 49 ods. 2 zákona o DPH). Odpočítanie dane znamená odpočítanie dane v plnom rozsahu, alebo v pomernej výške (§ 49 ods. 5 zákona o DPH od celkového súčtu dane na výstupe za príslušné zdaňovacie obdobie. Žalobca počas výkonu kontroly nepredložil žiadne dôkazy o použití nakúpeného majetku na účely svojho podnikania, ani na iný účel, ako na podnikanie v zmysle § 49 ods. 5 zákona o DPH.

9. Platiteľ, ktorý nadobudne hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel, ako na podnikanie, sa môže rozhodnúť, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie. Svoje rozhodnutie však žalobca pri kontrole správcovi neuviedol.

10. Správca dane ďalej konštatoval, že žalobca má sídlo na ulici Učňovská 6, Košice - Šaca, ktoré bolo len virtuálne, žalobca tam nemal označenie. Počas kontroly došlo k zmene sídla na Jantárovú 30, Košice.

Žalobca nemal žiadnych, a ani nemá žiadnych zamestnancov, účtovníctvo bolo vedené spoločnosťou FINAL ACCOUNTS, s.r.o., Košice, ktorá takisto viedla účtovníctvo dodávateľskej spoločnosti MD-stav Capital s.r.o. Na základe uvedených zistení správca dane považuje správanie obidvoch spoločností za účelové - získanie výhody na dane z pridanej hodnoty v súvislosti s uplatnením odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťou, ktorá nehnuteľnosti mala dodať, a následného krátenia daňovej povinnosti na DPH. Pochybnosti správcu dane neboli zo strany žalobcu počas výkonu kontroly odstránené a žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by tieto pochybnosti odstránil.

11. Správca dane konštatoval, že žalobca v priebehu kontroly nepredložil správcovi dane relevantné dôkazy podporujúce jeho ústne tvrdenie, ktoré by jednoznačne a bez pochybností preukázali vecnú stránku a skutočný obsah právneho úkonu. Pri posúdení práva na odpočítanie dane správca dane vychádzal z dikcie ustanovení zákona o DPH (vnútroštátny predpis) zohľadňujúc taktiež závery z rozsudkov Súdneho dvora ES obsahujúce výklad Šiestej Smernice DPH o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu. Režim odpočítania dane podľa Šiestej Smernice mal za cieľ celkovo zmierniť záťaž, ktorú pre podnikateľa predstavuje DPH splatná alebo zaplatená pri výkone všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na účel alebo výsledky pod podmienkou, že samy o sebe v zásade podliehajú DPH. Právo na odpočítanie DPH, ktorej podlieha nadobudnutie tovaru alebo služieb na vstupe, tak predpokladá, že výdavky vynaložené na ich nadobudnutie patria k podstatným prvkom tvoriacim cenu zdaniteľných plnení na výstupe, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie. Už ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH potvrdzuje, že nárok na odpočítanie je podmienený nevyhnutnosťou priameho a bezprostredného vzťahu medzi príslušným tovarom alebo službami a zdaniteľnými plneniami. Pre vznik nároku na odpočítanie dane je potrebné, že všetky prijaté tovary a služby musia mať priamu a bezprostrednú väzbu na zdaniteľné plnenia. Výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s ich obstarávaním, sú súčasťou nákladov zdaniteľných transakcií.

12. Správca dane pri kontrole zistil, že platiteľom dane je uplatnené odpočítanie dane z prijatých platieb za nákup nehnuteľností, ktoré nemali väzbu na zdaniteľné plnenia platiteľa, a ani daň z dodania nehnuteľností nebola dodávateľom odvedená do štátneho rozpočtu, je v rozpore s cieľom a režimom DPH, a takéto odpočítanie by viedlo len k získaniu daňovej výhody, čo je v rozpore s vnútroštátnym predpisom, ako i so smernicou Rady 2006/112/ES. Žalobca za nakúpené nehnuteľnosti nezaplatil celkovú sumu uvedenú v zmluve, nakúpené nehnuteľnosti nevyužíva, a ani ich ďalej nepredal, ani neprenajal iným nájomcom. Taktiež pri kontrole bolo zistené, že dodávateľ MD-stav Capital s.r.o. v priebehu vykonávania daňových kontrol bol nekontaktný, nepodával daňové priznania, k daňovej kontrole nepredložil žiadne doklady, účtovníctvo viedla tá istá osoba ako u žalobcu, a nakoniec táto spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou, ktorá je nekontaktná. Spoločnosť MD-stav Capital s.r.o. síce daň z prijatej platby odviedla v záznamoch DPH, ale nikdy ju neodviedla do štátneho rozpočtu.

13. Správca dane na základe zistení v priebehu kontroly preukázal, že prijaté plnenia - nákup nehnuteľností a s tým súvisiace prijaté platby, boli deklarované platiteľom dane s cieľom získania daňovej výhody - odpočítania dane bez iného hospodárskeho cieľa. Právu platiteľa dane na odpočet tejto dane zaplatenej na vstupe bráni skutočnosť, že plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie.

14. Žalobca k zisteniam uvedeným v protokole vo vyjadrení v súvislosti s dodaním dvoch motorových vozidiel pre odberateľa VAKERT Kft.. Maďarsko uviedol, že na základe dohody boli motorové vozidlá fakturované odberateľovi s tým, že prepravu si mal z Košíc zabezpečiť odberateľ, firma VAKERT Kft. sám na vlastné náklady. Tvrdil, že ako platiteľ DPH konal v dobrej viere, že v tomto konkrétnom obchodnom prípade ide o klasický obchod do iného členského štátu EÚ spojeného s intrakomunitárnym dodaním tovaru a nebola mu známa žiadna skutočnosť, že by sa intrakomunitárne dodanie do iného členského štátu EÚ neuskutočnilo, resp. že by malo ísť o trojstranný obchod. Poukázal na to, že kupujúci poskytol písomné vyhlásenie žalobcovi, že predmetné motorové vozidlá boli prepravené do iného členského štátu, pričom prepravu mal zabezpečiť odberateľ na vlastné náklady. Uviedol, že spoločnosť VAKERT Kft. nemohla tento obchod deklarovať ako trojstranný obchod, nakoľko nebola splnená podmienka pre trojstranný obchod. K tejto námietke správca dane uviedol, že je pre neho nepochopiteľné, že maďarský daňový subjekt nevedel poskytnúť žiadne presné informácie o nadobudnutí tovaru, a ani nevedel preukázať, či tovar prišiel do Maďarska, nakoľko sa v ďalších zisteniach správcu dane uvádza, že

úloha maďarského daňového subjektu transakcií je prostredný zákazník (prvý odberateľ) v trojstrannom obchode. Táto skutočnosť mala byť zaznamenaná aj na faktúre vystavenej pre CRT CAR Rent & Trade GmbH, Rakúsko (druhý odberateľ) v prípade trojstranného obchodu. Preprava mala byť zabezpečená odberateľom - spoločnosťou CRT CAR Rent & Trade GmbH. K tomuto správca dane uviedol, že ak daňový subjekt deklaroval trojstranný obchod, tak potom musel splniť podmienku, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, pretože by musel splniť podmienku nadobudnutia tovaru ako vlastník od žalobcu, ale pri preverovaní maďarský daňový subjekt nevedel poskytnúť žiadne presné informácie o nadobudnutí tovaru, ani nevedel preukázať, či tovar prišiel do Maďarska.

15. Správca dane k tvrdeniu žalobcu, že maďarský daňový subjekt odkúpil predmetné motorové vozidlá od žalobcu a uhradil kúpnu cenu za tovar bezhotovostne prevodom na účet dňa 23.11.2011 spolu 122.756 Eur, pričom uviedol, že ide o úhradu faktúr č. 50110037 a 50110036, uviedol, že intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu sa uskutočnilo v zmysle zákona, nakoľko právo nakladať ako vlastník nebolo prevedené žalobcom na rakúskeho odberateľa, a preto intrakomunitárna preprava tovaru do iného členského štátu musí byť priradená k obchodu zrealizovaného žalobcom.

16. K zisteniam ohľadne kúpy nehnuteľností žalobca uviedol, že nehnuteľnosti nadobudol za účelom podnikania a správcovi dane oznámil podnikateľský zámer, ktorý stál za kúpou nehnuteľností, ako aj plán ich budúceho využitia. Konštatoval, že nemôže niesť zodpovednosť za správanie spoločnosti MD- stav Capital s.r.o. a nemôže mu byť konanie tejto spoločnosti dané na ťarchu. Zdôraznil, že žalobca uviedol hospodársky dôvod pre nákup predmetných nehnuteľností, a tým bol podnikateľský zámer vybudovať logistické centrum - colný sklad. To, že doteraz nedošlo k realizácii tohto zámeru, podľa žalobcu nepreukazuje, že nie je, resp. v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol daný. Závery správcu dane o skutočnom obsahu právneho úkonu nie sú preukázané a sú založené podľa žalobcu len na interpretácii skutkového stavu správcom dane bez dôkazov pre správcom vyvodené závery. Správca dane sa v priebehu kontroly vôbec nezaujímal o to, prečo daný podnikateľský zámer nebol doteraz zrealizovaný. Zo skutočnosti, že colný sklad doteraz nebol vytvorený, jednoducho vyvodil skutočnosť, že zámer vytvoriť colný sklad tu nikdy neexistoval a jediným cieľom predmetnej transakcie bolo neoprávnené získanie daňovej výhody bez toho, aby správca dane predložil jednoznačné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Hoci správca dane konštatoval, že uvedené skutočnosti preukázal sám, presúval dôkazné bremeno ohľadne týchto skutočností na žalobcu a vyčítal mu, že neuniesol dôkazné bremeno.

17. Správca dane k týmto námietkam uviedol, že správca dane na základe zistení v priebehu kontroly preukázal, že prijaté plnenie - nákup nehnuteľností a s tým súvisiacich prijatých platieb boli deklarované platiteľom dane s cieľom získania daňovej výhody - odpočítania dane bez iného hospodárskeho cieľa. Právo platiteľa dane na odpočet tejto dane zaplatenej na vstupe bráni skutočnosť, že plnenia predstavujú základ tohto plnenia, predstavujú zneužitie.

18. Žalobca ďalej konštatoval, že správca dane v rámci daňovej kontroly neuniesol dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdenej neexistencie „iného hospodárskeho cieľa“. Uviedol, že podnikateľské rozhodnutia sú vo výlučnej kompetencii daňového subjektu, a iba ten je oprávnený sledovať ním vybraný podnikateľský zámer a primerane konať. Správca dane poukázal na obsah zápisnice o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, ktorý uviedol, že nevie predložiť ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia uvedené vo vyjadrení k protokolu. Ohľadom úhrady ceny za predmetnú nehnuteľnosť uviedol, že do dnešného dňa bolo uhradených asi 70 % z celkovej ceny. Konštatoval, že on už nemá žiadne finančné prostriedky a investor nie je ochotný investovať.

19. Správca dane vzhľadom na uvedené na záver konštatoval, že žalobca vo svojom vyjadrení neodstránil pochybnosti správcu dane o uskutočnení dodania motorových vozidiel spoločnosti VAKERT Kft., Maďarsko s oslobodením od dane v súlade s ustanovením § 43 zákona o DPH, nakoľko nepreukázal ani vo svojom vyjadrení zisteniam uvedeným v protokole, že tovar bol odoslaný a prepravený z tuzemska do Maďarska osobe identifikovanej pre daň v členskom štáte Maďarská republika. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH, a tým nesplnil podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane pri predmetnej dodávke. Nepredložil žiadne doklady o preprave tovaru, predložil len fotokópie vyhlásení odberateľa, že tovar bol vyvezený do iného členského štátu, konkrétne do akého členského štátu uvedené nebolo, zmluvu o predaji, objednávku, ani iné súvisiace doklady. Naopak, vo

svojom vyjadrení potvrdil, že svojho obchodného partnera nepozná a konal len v dobrej viere, že v tomto konkrétnom obchodnom prípade ide o klasický obchod do iného členského štátu EU a nebol informovaný o skutočnosti, že bude súčasťou trojstranného obchodu.

20. Správca dane poukázal na závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. , v ktorom súd poukázal nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to zásahu poctivého obchodného styku, ale aj na skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak robí.

21. Konštatoval, že žalobca taktiež nepredložil žiaden dôkaz o použití nakúpeného majetku na účely podnikania, ani na iný účel ako na podnikanie, uviedol len, že nehnuteľnosť bola zakúpená za účelom vybudovania logistického centra - colného skladu na základe predbežnej dohody s ukrajinským partnerom. Podľa kúpnej zmluvy nakúpil nehnuteľnosti v mesiaci december 2011, doteraz nezaplatil celú kúpnu cenu nehnuteľností, nemá zabezpečené finančné zdroje na jej zaplatenie, ako ani finančné zdroje na financovanie rozsiahlej rekonštrukcie, ktorú si zakúpený objekt vyžaduje, ak sa má používať na podnikanie. Správanie žalobcu, ako aj správanie sa dodávateľskej spoločnosti MD-stav Capital s.r.o., považuje správca dane za účelové s úmyslom získania výhody na DPH v súvislosti s uplatnením odpočítania dane z faktúr vystavených touto dodávateľskou spoločnosti. Všetky zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že predmetné plnenie napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach Šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave, preberajúcej túto smernicu, viedli len k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovanými týmito ustanoveniami.

22. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, v ktorom ohľadom deklarovaného dodania tovaru (motorové vozidlá) oslobodeného od dane do iného členského štátu - Maďarska, uviedol, že v zdaňovacom období november 2011 dodal dve motorové vozidlá BMW X6 xDrive 4, 0d v cene 61.378 Eur bez DPH pre odberateľa VAKERT Kft., Delso krt 57, Nyíregyhaza, Maďarsko a vystavil ako platiteľ DPH pre tohto odberateľa faktúry č. 50110036 a č. 50110037 s dátumom zdaniteľného plnenia dňa 11.11.2011. Na základe dohody boli predmetné motorové vozidlá fakturované odberateľovi s tým, že prepravu si mal z Košíc uskutočniť odberateľ sám na vlastné náklady. Namietal, že ako platiteľ DPH konal v dobrej viere, že v tomto konkrétnom obchodnom prípade ide o klasický obchod do iného členského štátu EÚ spojeného s intrakomunitárnym dodaním tovaru a nebola mu známa žiadna skutočnosť, že by sa intrakomunitárne dodanie do Maďarska neuskutočnilo, resp. že by malo ísť o trojstranný obchod. Uviedol, že spoločnosť VAKERT Kft. uhradila kúpnu cenu za tovar bezhotovostne prevodom na účet dňa 23.11.2011, identifikoval túto platbu ako úhradu faktúr č. 50110037 a 36 a poskytla žalobcovi čestné prehlásenie, že predmetné motorové vozidlá boli prepravené do iného členského štátu. Poukázal na to, že spoločnosť VAKERT Kft. nemohla tento obchod deklarovať ako trojstranný obchod, lebo nebola splnená podmienka pre trojstranný obchod. O trojstranný obchod nepôjde, ak prepravu vykoná druhý odberateľ, teda nebude splnená jedna z podmienok trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 písm. d) zákona o DPH. Žalobca poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-409/04 Teleos, v ktorom súdny dvor judikoval, že uplatnenie oslobodenia od dane v prípade intrakomunitárneho dodania tovaru nemôže byť daňovníkovi odopreté, ak tento konal v dobrej viere pri poskytnutí evidencie preukazujúce oslobodenie od dane, ak daňový subjekt nebol súčasťou daňového podvodu. V zmysle uvedeného mala byť intrakomunitárna preprava predmetného tovaru riadená k prvej dodávke, nakoľko právo nakladať ako vlastník nebolo prevedené na konečného odberateľa v členskom štáte odoslania. Žalobca k výsledkom medzinárodnej výmeny informácií uviedol, že je nepochopiteľné, že maďarský daňový subjekt nevedel poskytnúť žiadne presné informácie o nadobudnutí tovaru, a ani nevie preukázať, či tovar prišiel do Maďarska, nakoľko sa ďalej v zisteniach správcu dane uvádza, že úlohu maďarského daňového subjektu v transakcii je prostredný zákazník (prvý odberateľ v trojstrannom obchode). Táto skutočnosť mala byť zaznamenaná aj na faktúre vystavenej pre už uvedenú rakúsku obchodnú spoločnosť, ktorá si mala zabezpečiť aj prepravu tovaru. Žalobca poukázal na to, že ak maďarský daňový subjekt deklaroval trojstranný obchod, potom musel splniť podmienku, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, pretože by musel splniť podmienku nadobudnutia tovaru ako vlastník od kontrolovaného daňového subjektu. Pri preverovaní maďarský daňový subjekt nevedel poskytnúť žiadne presné informácie o nadobudnutí tovaru, ani nevedel preukázať, či tovar prišiel

do Maďarska. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol význam a podstatu trojstranného obchodu, miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode a príklad, v zmysle ktorého uviedol, že v prípade ak by malo ísť o obchod, tak ako to mal deklarovať prvý odberateľ (spoločnosť VAKERT Kft.), tak potom v tomto prípade by sa faktúra musela vystaviť so slovenskou DPH a prvý odberateľ by sa musel registrovať na účely DPH na Slovensku, k čomu zo strany prvého odberateľa nedošlo. K záveru, že nepreukázal dodanie tovaru do Maďarska dokladmi uvedenými v ustanovení § 43 ods. 5 zákona o DPH žalobca uviedol, že toto preukázal tým, že maďarský daňový subjekt odkúpil predmetné motorové vozidlá, za ktoré zaplatil kúpnu cenu bezhotovostným prevodom na účet dňa 23.11.2011. Intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu sa uskutočnilo v zmysle zákona, nakoľko právo nakladať ako vlastník nebolo prevedené daňovým subjektom na rakúskeho odberateľa a preto intrakomunitárna preprava tovaru do iného členského štátu musí byť priradená k obchodu zrealizovaného žalobcom. Ďalej poukázal na to, že konal v dobrej viere, že tovar bude vyvezený do Maďarska a spoľahol sa na vyhlásenie spoločnosti VAKERT Kft. ako kupujúceho, že dopravu zabezpečí sám na vlastné náklady a tým žalobca namietal, že nemal možnosť skontrolovať, či vozidlá boli alebo neboli vyvezené do Maďarska.

23. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí k tejto odvolacej námietke uviedol, že za určitých zákonom stanovených podmienok môže byť dodanie tovaru do iného členského štátu a nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu oslobodené od dane. Od dane je podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim, alebo nadobúdateľom tovaru alebo na jej účet, ak nadobúdateľ tovarov je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že správca dane daňovou kontrolou objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok pre oslobodenie od dane predloženými faktúrami. Pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného oslobodenia od DPH nevychádzal len z predložených faktúr, ale k tomu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť a či im neabsentuje materiálny podklad (subjekt - dodávateľ, odberateľ, objekt - predmet zdaniteľného obchodu). Správca dane preveroval skutočnosti týkajúce sa predložených faktúr a obchodných vzťahov medzi žalobcom a maďarským daňovým subjektom VAKERT Kft. formou medzinárodnej výmeny daňových informácií v súlade s § 24 Daňového poriadku.

24. Žalovaný konštatoval, že zo spisového materiálu zistil, že žalobca predložil správcovi dane k výkonu daňovej kontroly len faktúry vystavené odberateľovi VAKERT Kft. Maďarsko, ktorými preukazoval splnenie podmienok oslobodenia od dane, ale z preverovania správcu dane, ktorý vychádzal jednak z predložených dokladov a z odpovedí z medzinárodných výmen daňových informácií vyplynulo, že dodanie nadobúdateľom - maďarskou obchodnou spoločnosťou nebolo potvrdené. Tvrdenie žalobcu bolo v priamom rozpore so zistením maďarskej daňovej správy, pretože spoločnosť VAKERT Kft. nevykonala prepravu do Maďarska, ale prepravu mala vykonať spoločnosť CRT CAR Rent & Trade GmbH, Rakúsko z Košíc do Strass im Attergau. Žalovaný konštatoval, že žalobca bol v zmysle § 43 ods.5 zákona o DPH povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane pri tovare dodanom do iného členského štátu Maďarska kópiou faktúry a ďalších dokladov podľa spôsobu prepravy (ak prepravu tovaru vykoná odberateľ písomným prehlásením odberateľa, alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu). Sporné faktúry, ktorými žalobca uplatňoval oslobodenie dodávky tovaru od dane, neobsahujú odkaz na ustanovenie § 43 zákona o DPH. Žalobca nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu - Maďarska, tak ako je to deklarované na sporných faktúrach, a predložil len fotokópiu vyhlásenia odberateľa, že tovar bol vyvezený do iného členského štátu, ale neuviedol, že bol tovar dovezený do Maďarska, tak ako to deklaroval žalobca na sporných faktúrach. Ako nepravdivé sa ukázalo aj tvrdenie žalobcu, že prepravu zabezpečil odberateľ VAKERT Kft. na vlastné náklady, pretože rakúska daňová správa zistila, že prepravu mala vykonať rakúska spoločnosť CRT CAR Rent & Trade GmbH, a to z Košíc. Žalobca nevedel uviesť ohľadom ním fakturovaného dodania tovaru do Maďarska žiadne konkrétne a preveriteľné okolnosti a skutočnosti. Správca dane spochybnil pravdivosť a vierohodnosť predložených faktúr, ktorými žalobca preukazoval splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, pričom žalobca nepredložil také dôkazy, ktorými by toto spochybnenie správcu dane vyvrátil, ani nenavrhol vykonanie takých dôkazov, ktoré by pravdivosť jeho tvrdení preukázali. Nedostatok preukázateľnosti dodania tovaru do iného členského štátu osobe uvedenej na faktúre nemôže byť odstránený tvrdením žalobcu o tom, že deklarované obchodné aktivity boli uskutočnené bez jednoznačných a nespochybniteľných dôkazov uvedených v citovanom ustanovení zákona o DPH. Žalobca nepreukázal, že k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov došlo tak, ako

je to deklarované preverovanými faktúrami, a jeho tvrdenia a predložené dôkazy nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. Žalovaný konštatoval, že v danom prípade nebolo preukázané reálne nadobudnutie tovaru odberateľom, ktorému bol tovar fakturovaný ako intrakomunitárne dodanie oslobodené od DPH.

25. K rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-409/04 Teleos, na ktorý žalobca poukázal v odvolaní žalovaný uviedol, že v tomto rozsudku je uvedené, že pre oslobodenie intrakomunitárneho dodania od dane je nevyhnutné, aby nadobúdateľ bol vlastníkom. Ďalej dodávateľ (v preskúmavanom prípade žalobca) musí dokázať prepravu, ďalej to, že predmet dodania bol prepravený do iného členského štátu, tak ako to sám deklaroval, čo v preskúmavanom prípade žalobca nepreukázal. V uvedenom rozsudku je uvedené, že keď sú splnené uvedené predpoklady, môže byť plnenie oslobodené od dane. Boj proti daňovým podvodom odôvodňuje (ospravedlňuje) v niektorých prípadoch vysoké nároky na povinnosti dodávateľa. Žalovaný zdôraznil, že v danom prípade žalobca nesplnil predpoklady uvedené v rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-409/04 Teleos, na ktorý sám poukázal v odvolaní, čo podľa neho preukazuje správnosť záveru správcu dane o nesplnení podmienok na oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH.

26. Žalovaný k námietkam žalobcu ohľadom trojstranného obchodu uviedol, že žalobca a správca dane sa zhodujú v tom, že v danom prípade nemohlo ísť o trojstranný obchod v zmysle zákona o DPH. Jediný kto uviedol, že išlo o trojstranný obchod bola maďarská daňová správa v odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií ohľadom preverovaní odberateľsko-dodávateľského vzťahu žalobcu so spoločnosťou VAKERT Kft., čo sa vykonaným dokazovaním nepreukázalo.

27. Žalobca ohľadom odpočítania dane v sume 70.000 Eur z faktúry č. 1020110152 zo dňa 08.12.2011 vystavenej dodávateľom MD-stav Capital, s.r.o. namietal, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX (pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX a stavba bez súpisného čísla na parcele č. XXXX) nadobudol, čo správcom dane nebolo spochybnené. Namietal, že počas kontroly predložil dôkazy o použití majetku na podnikateľské účely. Žalobca oznámil správcovi dane, že nehnuteľnosť bola zakúpená za účelom vybudovania logistického centra - colného skladu na základe predbežnej dohody s ukrajinským partnerom, a teda že nehnuteľnosti boli kúpené za účelom využitia na podnikanie. Poukázal na to, že v ustanovení § 49 ods. 2 zákona o DPH nie je žiaden časový horizont, v ktorom musia byť tovary a služby použité na dodávku tovarov a služieb. Rozhodujúci je účel, za ktorým boli tovary a služby nadobudnuté, a to, že budú v budúcnosti použité na dodávky tovarov a služieb. V žalobe ďalej konštatoval, že skutočnosť, že kúpna zmluva, ktorú predložil, má rovnaký obsah ako kúpna zmluva, ktorou nadobudol nehnuteľnosti predchádzajúci vlastník, až na článok C na predmete zmluvy, je podľa neho skôr samozrejmosťou, ako niečím výnimočným. V zmluve sa zmenili iba tie ustanovenia, o ktorých existovala odlišná dohoda, a na zmenu ostatných nebol dôvod. V rámci daňovej kontroly bol predložený aj znalecký posudok na predmetné nehnuteľnosti, na základe ktorého bola určená kúpna cena. Poukázal na to, že znalec je povinný podať pravdivý znalecký posudok, pretože v opačnom prípade by sa mohol dopustiť trestného činu. Žalobca ďalej uviedol, že nemal možnosť ovplyvniť konanie spoločnosti MD- stav Capital s.r.o., ani spoluprácu pri daňovej kontrole, a nemôže za jej konanie zodpovedať. Tvrdil, že doteraz nedošlo k realizácii podnikateľského zámeru nepreukazuje, že nie je, alebo nebol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy daný. Tvrdil, že závery správcu dane o skutočnom obsahu právneho úkonu nie sú preukázané a sú založené len na interpretácii skutkového stavu správcom dane bez dôkazov pre správcom vyvodené závery. Správca dane sa podľa žalobcu v priebehu kontroly vôbec nezaujímal o to, prečo daný podnikateľský zámer nebol doteraz realizovaný. Zo skutočnosti, že colný sklad nebol doteraz vytvorený, vyvodil záver, že zámer vytvoriť colný sklad nikdy neexistoval a jeho jediným cieľom predmetnej transakcie bolo neoprávnené získanie daňovej výhody bez toho, aby správca dane predložil jednoznačné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Žalobca je toho názoru, že uniesol dôkazné bremeno v zákonnom rozsahu, pretože bolo jednoznačne preukázané, že tovar - nehnuteľnosť bola dodaná, a teda, že na žalobcu prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Ide o nehnuteľnosti priemyselného charakteru, ktoré sú vhodné na komerčné využitie v súlade s podnikateľským zámerom deklarovaného žalobcom. Správca dane konštatoval, že boli naplnené formálne náležitosti pre odpočítanie dane. Podľa žalobcu nie je možné, aby nad rámec svojich zákonných povinností bol povinný vyvracať závery správcu dane nepodložené konkrétnymi dôkazmi. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že v rozhodnutí daňového úradu nie je uvedené, z ktorých skutočností konkrétne správca dane vyvodzuje svoje závery. Správca dane v rozhodnutí uvádza, že na základe zistení v priebehu kontroly preukázal, že nákup nehnuteľností, a s tým súvisiacich prijatých platieb, boli deklarované platiteľom dane s cieľom získania

daňovej výhody, odpočítania - odpočítania dane bez iného hospodárskeho cieľa. Žalobca v žalobe opäť poukázal na skutočnosť, že ide o konanie spoločnosti MD-stav Capital s.r.o., na ktoré nemá žalobca dosah. Táto spoločnosť bola povinná odviesť daň, a nie žalobca, a preto nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu žalobcu. Podľa žalobcu, správca dane neuniesol dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdenej neexistencie „iného hospodárskeho cieľa“, a nijakým zistením nevyvrátil žalobcom uvedený hospodársky účel kúpy nehnuteľností. Žalobca ďalej uviedol, že hodnotenie správcu dane týkajúce sa zmluvy o budúcej spolupráci a budúcej zmluve za účelom vybudovania logistického centra, je podľa jeho názoru jednostranné. Správca dane hodnotil zmluvu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na zmluvu o budúcej zmluve, ale neprihliada na skutočnosť, že v danom prípade ide o zmluvu o budúcej spolupráci. Zmluva o budúcej spolupráci je tzv. nepomenovanou zmluvou, a preto neexistujú žiadne osobitné zákonné predpoklady na jej obsahové náležitosti okrem všeobecných požiadaviek na právne úkony. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že hoci by uvedená zmluva nespĺňala všetky zákonné predpoklady na zmluvu o budúcej zmluve, táto skutočnosť sama o sebe nespôsobuje jej neplatnosť. Zmluva je platná a zaväzuje strany podľa svojho obsahu. Žalobca ďalej uviedol, že za predmetnú nehnuteľnosť zaplatil, aj keď nie plnú kúpnu cenu, ale jej podstatnú časť, čo správcom dane nebolo spochybnené. Správca dane žalobcu nikdy nevyzval, aby preukázal zdroje na zaplatenie kúpnej ceny a na rekonštrukciu objektu, a jeho konštatovanie, že tieto zdroje žalobca nemá zabezpečené, nemá oporu v skutkových zisteniach v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Podľa žalobcu rozhodujúci je úmysel daňového subjektu - hospodársky dôvod pre nákup predmetných nehnuteľností, čo v danom prípade žalobca preukázal.

28. Žalovaný k tejto odvolacej námietke uviedol, že Daňový poriadok rozdeľuje dôkaznú povinnosť medzi správcu dane a daňový subjekt, poukazujúc na ustanovenie § 24 ods. 1, 2 a 5 Daňového poriadku. Konštatoval, že všeobecne sa uznáva, že dokazovanie prechádza troma fázami, v rámci ktorých dochádza k obstaraniu dôkazu, vykonaniu dôkazu a zhodnoteniu dôkazu. Dôkazný subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti, povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa tieto obe povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). V rámci dokazovania správca dane dokazovanie vedie, zabezpečuje jeho výkon, a za tým účelom i sám zabezpečuje dôkazy príkladmo uvedené v § 24 Daňového poriadku. Správca dane rozhoduje na základe vlastnej úvahy, ktoré dôkazy a v akom rámci a rozsahu vykoná, vykonané dôkazy hodnotí každý samostatne a všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pritom pravdivosť a preukázaná hodnota. Správca dane je povinný prihliadnuť na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, ako aj na to, čo uvedie daňový subjekt.

29. Dôkazná povinnosť je pre žalobcu nielen povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré mohlo využiť nielen počas daňovej kontroly, tým, že mohol predkladať správcovi dane všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia. Žalobca mal dostatok času počas daňovej kontroly, ktorá trvala skoro dva roky, predkladať a navrhovať dôkazy preukazujúce správnosť a pravdivosť údajov uvedených na sporných faktúrach, ako aj v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2011. Ďalej mohol žalobca vo vyrubovacom konaní predložiť pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, čo žalobca nevyužil.

30. Podľa žalovaného podmienky na odpočítanie dane neboli splnené. Podmienky uvedené v § 49 a nasl. zákona o DPH sú hmotno-právnej povahy, a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, pretože zákon to neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, ani za dobromyseľnosti platiteľa dane. Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale faktúry musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti, a to subjekt - dodávateľ, odberateľ, objekt - predmet zdaniteľného obchodu. Ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Faktúra predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi DPH, pričom jednému vzniká daňová povinnosť, a druhému vzniká nárok na odpočítanie dane. Formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad.

31. Žalovaný preskúmavaním faktúry č. 1020110152 zo dňa 08.12.2011 s textom „fakturujeme Vám za prijatú zálohovú platbu 29.11.2011 vo výške 420.000 Eur (základ dane 350.000 Eur, DPH 70.000 Eur)“, ktorou žalobca preukazoval splnenie podmienok na odpočítanie dane, sa zistilo, že zálohová

platba nie je identifikovaná, nie je zrejmé, že ide o zálohovú platbu v súvislosti s kúpou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX - pozemky v I. na základe kúpnej zmluvy o prevode práv k nehnuteľnostiam zo dňa 22.11.2011. Je nesporné, že ide o preddavok. V prípade preddavku vznik daňovej povinnosti nie je viazaný na reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, pretože nastupuje osobitný právny režim, vyplývajúci z ustanovenia § 19 ods. 4 zákona o DPH, podľa ktorého, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. Týmto ustanovením bol do slovenského právneho poriadku transponovaný článok 10 ods. 2, prvý pododsek Šiestej smernice Rady č. 77/388/EHS, a k tomuto článku smernice sa vzťahuje rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-419/02 BUPA Hospitals Ltd. s tým, že v momente vyplatenia preddavku už musia byť tovar a služby presne určené. Vzhľadom na to, že nehnuteľnosť, prípadne kúpna zmluva o prevode tejto nehnuteľnosti nie je vo faktúre uvedená ani vo všeobecnosti, ani na ňu faktúra neodkazuje, žalovaný konštatoval, že táto preddavková platba nespĺňa požiadavky uvedeného rozsudku Súdneho dvora, pretože predmet zdaniteľného obchodu - nehnuteľnosť, prípadne kúpna zmluva nebola presne určená. Keďže išlo o preddavok, v danom prípade materiálna existencia plnenia nebola pre odpočítanie dane podstatná, a námietky, ktoré uviedol žalobca v podanom odvolaní, sú nepodstatne opodstatnené vo vzťahu k oprávnenosti nároku na odpočítanie dane v tomto prípade. Správca dane podľa žalovaného dospel k správnemu záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane, čím porušil ustanovenia zákona o DPH.

32. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 3 a ustanovením § 24 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré si zaobstaral, dospel k záveru o nesplnení podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, a nesplnení podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona o DPH. Z uvedených dôvodov žalovaný napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice potvrdil.

33. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného a žiadal, aby súd z dôvodov uvedených v - e) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. V žalobe uviedol tie isté žalobné námietky ako v podanom odvolaní. Okrem toho ešte namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol iné dôvody pre nepriznanie práva na odpočítanie dane ako správca dane a s rozhodnutiami správcu dane, ktoré žalobca namietal v odvolaní sa žalovaný konkrétne nevysporiadal s tým, že žalovaný považoval dôvody, ktorý správca dane uviedol vo svojom rozhodnutí za nepodstatnené pre priznanie, resp. nepriznanie práva na odpočítanie dane, a následne aj námietky žalobcu k týmto dôvodom uvedené v odvolaní za neopodstatnené. Žalobca uviedol, že žalovaný na rozdiel od správcu dane nepovažuje materiálnu existenciu plnenia a dôkaz o použití majetku na podnikateľské účely za podstatné pre priznanie, resp. nepriznanie práva na odpočítanie dane. V dôvodoch pre nepriznanie práva na odpočítanie dane je skutočnosť, že v predmetnej faktúre nie je presne určený predmet zdaniteľného obchodu, prípadne kúpna zmluva. Žalobca v žalobe poukázal na to, že zákon neuvádza konkrétne náležitosti vymedzenia predmetu plnenia vo faktúre. Predmetná faktúra z 08.12.2011 podľa žalobcu dostatočne určitým spôsobom vymedzuje predmet plnenia, na ktorý sa vzťahuje a predmet plnenia uvedený vo faktúre je možné jednoznačne identifikovať a priradiť ku konkrétnemu účtovnému prípadu. Žalobca je toho názoru, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z predmetných faktúr za nákup nehnuteľností.

34. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že výrok rozhodnutia správcu dane je v rozpore so zákonom, a to § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku. Správca dane pochybil tým, že vyrubil rozdiel dane v sume 90.599,33 Eur. V zmysle uvedených ustanovení mal správca dane, ak chcel rozhodnutím neuznať uplatnené oslobodenie od dane a uplatnené právo na odpočítanie dane v rozhodnutí vyrubiť rozdiel dane v časti, v ktorej daň vyrubil (neuznal uplatnené oslobodenie od dane), a určiť rozdiel dane v časti, v ktorej nepriznal právo na odpočítanie dane (nadmerný odpočet). Z vyššie uvedených dôvodov nie je výrok správcu dane dostatočne určitý a nespĺňa požiadavky uvedené v už spomínanom ustanovení § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku.

35. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Konštatoval, že žalobca uviedol v žalobe tie isté námietky ako v odvolaní voči rozhodnutiu daňového úradu, s ktorými sa žalovaný riadne a správne vysporiadal v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobcu, že žalovaný v rozhodnutí uviedol iné dôvody pre nepriznanie práva na odpočítanie dane, ako správca dane a nevysporiadal

sa s odvolacími námietkami uviedol, že preskúmal rozhodnutie správcu dane napadnuté odvolaním v rozsahu uvedenom v ustanovení § 74 ods. 2 Daňového poriadku. Žalovaný zistil, že podmienky na odpočítanie dane okrem iného neboli splnené a vydal rozhodnutie v súlade s ustanovením § 63 Daňového poriadku, ako aj § 63 ods. 5 Daňového poriadku, keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadal sa s návrhmi a námietkami uvedenými v odvolaní, uviedol aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

36. K žalobnej námietke týkajúcej sa výroku rozhodnutia správcu dane, ktoré je podľa žalobcu v rozpore s ustanovením § 69 ods. 5 a 6 Daňového poriadku, žalovaný uviedol, že táto námietka nebola žalobcom namietaná v daňovom konaní, ani v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, a preto by súd na ňu nemal prihliadať. Tvrdil, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie argumenty uvedené v žalobe, ktoré žalobca už predtým namietal v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, a s ktorými by sa preto žalovaný ako odvolací správny orgán musel v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyporiadať. V opačnom prípade by preskúmavacie súdne konanie zasahovalo do sféry odvolacieho správneho konania. Žalovaný konštatoval, že v danom prípade správca dane vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo jeho časti a nepriznal mu nadmerný odpočet ním vyrubený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2011 a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť, t.j. správca dane vyrubil rozdiel v sume, ktorú si nárokoval žalobca v daňovom priznaní (§ 68 ods. 6 Daňového poriadku) a vyrubil daň (§ 68 ods. 5 Daňového poriadku). Preto správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, keď v odvolaním napadnutom rozhodnutí vyrubil rozdiel dane podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku. Žalovaný konštatoval, že posúdením celého rozhodnutia dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení zákona o DPH boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami tohto zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu a všetky námietky žalobcu uvedené v žalobe nie je možné akceptovať.

37. V tejto veci už raz rozhodol krajský súd a to rozsudkom č. k. -31 zo dňa 14. apríla 2016 tak, že žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. -63 zo 17.04.2019 zrušil rozsudok krajského súdu -31 zo dňa 14. apríla 2016 a vrátil mu vec na ďalšie konanie, v ktorom mu uložil povinnosť opätovne vec prejednať v intenciách platnej judikatúry Najvyššieho súdu, vysporiadať sa aj s ostatnými odvolacími dôvodmi žalobcu a vydať rozhodnutie, ktoré bude spĺňať všetky náležitosti a ktoré bude aj riadne odôvodnené.

38. Žaloba na krajský súd napadla dňa 16.01.2015, teda za účinnosti , ktorý bol účinný do 30. júna 2016. Od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť .

39. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

40. Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

41. Podľa , na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

42. Z uvedeného teda vyplýva, že súd v konaní postupuje už podľa a to podľa ust. a nasl. .

43. Súd v konaní podľa ust. a nasl. o (ďalej len „“) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa , a a

po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, ako aj obsahom pripojených administratívnych spisov žalovaného a správcu dane dospel k záveru, že žalobe žalobcu je treba priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

44. Podľa a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

45. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

46. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

47. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

48. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

49. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

50. Úlohou krajského súdu bolo v rozsahu žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či tento postupoval správne, keď potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Daňovým úradom Košice č. 9801401/5/3686897/2014/Ber zo dňa 31. júla 2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 90.459,33 Eur.

51. Podľa , veta prvá a druhá, o DPH (ďalej zákon o DPH), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

52. Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

53. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

54. Podľa § 43 ods. 2 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu, predávajúcim, kupujúcim, alebo na ich účet.

55. Podľa § 43 ods. 4 zákona o DPH, oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania ( § 8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.

56. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

57. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

58. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

59. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

60. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

61. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

62. Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

63. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

64. Medzi účastníkmi je sporné, či žalobca pri daňovej kontrole preukázal podmienky zákona o DPH pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa ustanovenia § 43 tohto zákona v súvislosti s dodaním dvoch motorových vozidiel značky BMW X6 xDrive 40d do iného členského štátu - Maďarska pre odberateľa VAKERT Kft.

65. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie november 2011,

o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 05.02.2014 č. 9801401/5/466722/2014/Ber. Na základe výsledku vykonanej kontroly bol správcom dane u žalobcu zistený rozdiel oproti podanému daňovému priznaniu. Kontrolou uskutočnených zdaniteľných obchodov na predložených účtovných a daňových dokladov bolo správcom dane zistené porušenie ustanovenia v nadväznosti na ustanovenie o DPH (ďalej len „“) tým, že žalobca pri dodaní tovaru pre odberateľa VAKERT Kft., DELSO krt 57, Nyíregyháza, Maďarsko, IČ DPH: HU12656550, vyhotovil faktúru č. 50110036 zo dňa 11. novembra 2011, predmetom ktorej bolo dodanie 1 ks motorového vozidla BMW X6 xDrive 40d VIN: WBAFH01010L475900 v sume 61.378 Eur a faktúru č. 50110037 zo dňa 11. novembra 2011, predmetom ktorej bola dodávka 1 ks motorového vozidla BMW X6 xDrive 40d VIN: WBAFH01050L475771 v sume 61.378 Eur bez DPH a jej neodvedením si žalobca nesplnil svoju daňovú povinnosť. Podľa zistení správcu dane žalobca vykázal v daňovom priznaní k DPH a súhrnnom výkaze za zdaňovacie obdobie november 2011 dodanie tovaru uvedeného na predmetných faktúrach ako dodanie do iného členského štátu oslobodené od dane podľa . K predmetným faktúram však žalobca nepredložil žiaden iný doklad preukazujúci dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ. Správca dane za účelom overenia dodania dvoch motorových vozidiel BMW spoločnosti VAKERT Kft., zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, pričom v odpovedi na túto žiadosť zo dňa 22. januára 2013 sa uvádza, že daňový subjekt VAKERT Kft. nevie poskytnúť žiadne presné informácie o nadobudnutí a ani nevie preukázať, či tovar prišiel do Maďarska. Úloha tohto daňového subjektu v transakcii je prostredný zákazník v trojstrannom obchode. Táto skutočnosť bola zaznamenaná na faktúre vystavenej pre CRT CAR Rent & Trade GmbH, ATU 63010538 a priznaní DPH, pričom táto spoločnosť zabezpečila prepravu tovaru. Maďarský daňový subjekt nevedel predložiť zmluvu o predaji uzatvorenú so slovenskou spoločnosťou, objednávku, ani iné súvisiace doklady. Súčasne boli Daňovému úradu Košice zaslané dostupné doklady, a to faktúry vystavené spoločnosťou VAKERT Kft., spoločnosti CRT CAR Rent & Trade GmbH, so sídlom v Rakúsku za dve vozidlá BMW. Ďalej boli zaslané doklady o preprave CMR s dátumom 21. novembra 2011 a s uvedením miesta prevzatia tovaru: Košice, Slovensko a miesto dodania tovaru: Rakúsko, Strass im Attergau. Konateľ žalobcu V.. Š. H. sa do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 27.02.2013 vyjadril, že o dodaní motorových vozidiel do Maďarska nebola uzavretá písomná zmluva, iba ústne dohody, nevedel sa vyjadriť, či bola vyhotovená objednávka. Tvrdil, že so spoločnosťou VAKERT Kft. v Maďarsku sa nakontaktoval prostredníctvom p. N., ktorý je spoločníkom s.r.o. N. Z. G., Inžinierske staviteľstvo SK, v ktorej je konateľom. Nevedel sa vyjadriť ani k preprave tovaru, pričom uviedol, že doklady doloží neskôr. Správca dane konštatoval, že na základe prijatých opatrení konateľ žalobcu nepredložil v stanovenej lehote žiadne doklady preukazujúce prepravu tovaru a dodanie tovaru do Maďarska. Na základe týchto výsledkov medzinárodnej výmeny informácií správca dane získal pochybnosti o dodaní predmetných vozidiel do Maďarska, preto zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Rakúska, v ktorej žiadal rakúsku daňovú správu o preverenie skutočného dodania motorových vozidiel BMW spoločnosti CRT CAR Rent & Trade GmbH, Rakúsko, IČ DPH: ATU63010538. V odpovedi na toto dožiadanie rakúska daňová správa uviedla, že predmetné vozidlá boli nakúpené rakúskou spoločnosťou od VAKERT Kft., do Rakúska tieto vozidlá priviezla spoločnosť CRT CAR Rent & Trade GmbH a následne ich predala do Turecka. Spoločnosť Monty Consulting, s.r.o. (žalobca) je pre túto spoločnosť neznáma. Spoločnosť CRT CAR Rent & Trade GmbH mala uzatvorenú zmluvu s VAKERT Kft. a týkala sa dodávky vozidiel 2x BMW X6. Na základe týchto skutočností správca dane dospel k záveru, že žalobca si v kontrolovanom daňovom období uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru pre odberateľa VAKERT Kft., Maďarsko, v rozpore s ustanovením , nakoľko tovar nebol odoslaný ani prepravený z tuzemska do iného členského štátu (Maďarskej republiky). Podľa záverov správcu dane, žalobca počas kontroly nepreukázal splnenie podmienok uvedených v . Pretože neboli splnené podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane podľa , žalobcovi pri predaji motorových vozidiel spoločnosti VAKERT Kft. vznikla podľa daňová povinnosť, na základe čoho správca dane zvýšil žalobcovi výšku daňovej povinnosti o sumu 20.459,33 Eur. Správca dane konštatoval, že pri kontrole bolo tiež zistené, že neboli splnené ani podmienky oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode, nakoľko v zmysle a trojstranným obchodom sa rozumie obchod, na ktorom sa zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, a ak tovar odovzdal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet.

66. Žalobca správcovi dane deklaroval dodanie dvoch motorových vozidiel do iného členského štátu - Maďarska pre maďarského odberateľa faktúrami a kópiou čestného prehlásenia spoločnosti VAKERT Kft., že tovar bol dodaný do iného členského štátu bez uvedenia jeho názvu. Z výpovede konateľa

žalobcu bolo zistené, že k dodaniu motorových vozidiel do Maďarska nebola spísaná písomná zmluva, nepredložil ani dodatočne vyhotovenú objednávku, pričom celú obchodnú transakciu mal sprostredkovať p. N. z T., prostredníctvom ktorého sa mal skontaktovať so spoločnosťou VAKERT Kft., a celý obchod dohodla osoba, o ktorej konateľ žalobcu nevedel uviesť, či bol zo spoločnosti VAKERT Kft. Konateľ žalobcu ani nevedel uviesť, kto zabezpečoval dopravu tovaru do Maďarska. Pri preverovaní tejto obchodnej transakcie prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií v Maďarku a v Rakúsku, bolo zistené, že spoločnosť VAKERT Kft. nevedela poskytnúť žiadne presné informácie o nadobudnutí motorových vozidiel, nevedela preukázať, či tovar prišiel do Maďarska a jeho úloha v obchode bola sprostredkovateľ v trojstrannom obchode, čo bolo zaznamenané na faktúre vystavenej pre odberateľa CRT CAR Rent & Trade GmbH v Rakúsku. Maďarský daňový subjekt nevedel predložiť zmluvu o predaji, ktorú by uzavrel so žalobcom, ani objednávku, a iné súvisiace doklady. Z obsahu medzinárodnej výmeny informácie z rakúskej daňovej správy vyplynulo, že predmetné motorové vozidlá dodala spoločnosť VAKERT Kft. do Rakúska spoločnosti CRT CAR Rent & Trade GmbH Rakúsko, ktorá ich ďalej odpredala do Turecka. Pre rakúsku obchodnú spoločnosť bol žalobca neznámy a neboli potvrdené žiadne intrakomunitárne nadobudnutia uskutočnené žalobcom pre maďarského a rakúskeho odberateľa. S maďarskou a rakúskou obchodnou spoločnosťou bola uzavretá zmluva dňa 19.11.2011, ktorá sa týkala dodávky dvoch motorových vozidiel BMW X6. Dokazovaním vykonaným správcom dane bolo zistené, že rakúska spoločnosť si sama zabezpečila prepravu dvoch motorových vozidiel z Košíc do Rakúska, ktoré prevzala, čo vyplýva z obsahu CMR, na ktorých je miesto nakladania tovaru uvedená Slovenská republika Košice a miesto vykladania tovaru Rakúsko, Strass im Attergau. Z dokumentov, ktoré boli zaslané rakúskou daňovou správou, bolo zrejmé, že v čase dodania tovaru maďarským platiteľom rakúskemu odberateľovi sa tovar nachádzal v Slovenskej republike v Košiciach, a nebol teda odoslaný a prepravený do Maďarska. Žalobca si teda nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, pretože nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu, t.j. do Maďarska, dokladmi, ktoré sú uvedené v ustanovení . Žalobcovi teda pri dodaní motorových vozidiel spoločnosti VAKERT Kft. vznikla podľa daňová povinnosť.

67. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

68. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

69. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

70. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

71. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

72. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností, rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

73. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.

74. Z rozhodovacej činnosti SD EÚ nepochybne vyplýva, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam, je uznaný a podporovaný Smernicou Rady č. 2006/112/ES (bod 41). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Z judikatúry SD EÚ vyplýva, že členské štáty sú povinné overovať daňové priznania zdaniteľných osôb, ich účtovné závierky a ostatné relevantné dokumenty (medzi inými pozri rozsudky SD EÚ zo 17.07.2008 vo veci Komisia vs. Taliansko, C-132/06, Zb. s. I-5457, bod 37; z 29.07.2010 Profaktor Kulesza, Frankowski, Jóźwiak, Orłowski, C-188/09, Zb. s. I-7639, bod 21; z 21.06.2012 Mahagében, C-C-80/11, C 142/11, body 63, 64). Každá zdaniteľná osoba je povinná viesť dostatočne podrobné účtovníctvo s cieľom umožniť uplatnenie DPH a jej kontrolu daňovým orgánom. Určenie opatrení, ktoré možno požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolnosti uvedeného prípadu vo veci samej.

75. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami a iným listinným dôkazom nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.

76. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť byť aj preukázané. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. -17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „ Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.

77. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru alebo služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -44 ). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje

sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či služby a práce boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.

78. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia, leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. -17).

79. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10).

80. Žalobca namietal, že v kontrolovanom zdaňovacom období zrealizoval dodanie tovaru do iného členského štátu a opieral sa pritom o rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-409/04 Teleos, kde súdny dvor judikoval, že uplatnenie oslobodenia od dane v prípade intrakomunitárneho dodania tovaru nemôže byť daňovníkovi odopreté, ak tento konal v dobrej viere pri poskytnutí evidencie preukazujúcej oslobodenie od dane, ak daňový subjekt nebol súčasťou daňového podvodu. Mal za to, že v súvislosti s týmto obchodom konal v dobrej viere a nebol informovaný o skutočnosti, že bude súčasťou trojstranného obchodu. V zmysle uvedeného by podľa žalobcu intrakomunitárna preprava mala byť priradená k prvej dodávke, nakoľko právo nakladať s tovarom ako vlastník nebolo prevedené na konečného odberateľa v členskom štáte odoslania. Zastával názor, že v priebehu výkonu daňovej kontroly splnil svoju dôkaznú povinnosť a preukázal dodanie tovaru do iného členského štátu dokladmi uvedenými v . V predmetnom prípade žalobca konal v dobrej viere, že tovar (motorové vozidlá) bude vyvezený do Maďarska a spoľahol sa na vyhlásenie spoločnosti VAKERT Kft. ako kupujúceho s tým, že táto mala podľa vzájomnej dohody zabezpečiť dopravu sama a na vlastné náklady. Preto oprávnene vychádzal z toho, že v predmetnom prípade sú splnené podmienky na oslobodenie od dane podľa . V tejto súvislosti dodal, že nemal možnosť skontrolovať, či vozidlá boli alebo neboli

vyvezené do Maďarska, nakoľko prepravu mal zabezpečiť kupujúci. Zároveň sa spoliehal na čestné vyhlásenie kupujúceho. Mal preto za to, že vykonal všetky opatrenia, ktoré je možné od neho vzhľadom na danú situáciu očakávať.

81. Súd považuje za správny záver žalovaného, ako aj správcu dane, že žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi to, že obchodná transakcia medzi ním a maďarskou obchodnou spoločnosťou sa uskutočnila tak, ako je to uvedené na predmetných faktúrach, t.j. že tovar bol dodaný z územia Slovenska do Maďarska spoločnosťou VAKERT Kft. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Z obsahu medzinárodnej výmeny informácie z rakúskej daňovej správy vyplynulo, že predmetné motorové vozidlá dodala spoločnosť VAKERT Kft. do Rakúska spoločnosti CRT CAR Rent & Trade GmbH Rakúsko, ktorá ich ďalej odpredala do Turecka. Pre rakúsku obchodnú spoločnosť bol žalobca neznámy a neboli potvrdené žiadne intrakomunitárne nadobudnutia, uskutočnené žalobcom pre maďarského a rakúskeho odberateľa. S maďarskou a rakúskou obchodnou spoločnosťou bola uzavretá zmluva dňa 19.11.2011, ktorá sa týkala dodávky dvoch motorových vozidiel BMW X6. Dokazovaním vykonaným správcom dane bolo zistené, že rakúska spoločnosť si sama zabezpečila prepravu dvoch motorových vozidiel z Košíc do Rakúska, ktoré prevzala, čo vyplýva z obsahu CMR, na ktorých je miesto nakladania tovaru uvedená Slovenská republika, Košice a miesto vykladania tovaru Rakúsko, Strass im Attergau. Z dokumentov, ktoré boli zaslané rakúskou daňovou správou bolo zrejmé, že v čase dodania tovaru maďarským platiteľom rakúskemu odberateľovi, sa tovar nachádzal v Slovenskej republike v Košiciach, a nebol teda odoslaný a prepravený do Maďarska. Žalobca si teda nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, pretože nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu, t.j. do Maďarska dokladmi, ktoré sú uvedené v ustanovení . Žalobcovi teda pri dodaní motorových vozidiel spoločnosti VAKERT Kft. vznikla podľa daňová povinnosť.

82. Súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, že nemôže zodpovedať za konanie svojho obchodného partnera v Maďarsku, pretože okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dodaní dvoch motorových vozidiel do Maďarska svedčia o tom, že žalobca nekonal obozretne, ak uzavrel kúpne zmluvy s jemu neznámou obchodnou spoločnosťou a vzhľadom na uplatňovanie oslobodenia od DPH nevykonal všetky opatrenia, ktoré je možné od neho očakávať. Žalobca tvrdil, že vykonal všetky opatrenia, ktoré bolo možné od neho vzhľadom na danú situáciu očakávať, že nemal možnosť skontrolovať, či vozidlá boli alebo neboli vyvezené do Maďarska, nakoľko prepravu mal zabezpečiť kupujúci a spoliehal na čestné vyhlásenie kupujúceho. Súd je toho názoru, že žalobca má povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa krajského súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným, príp. neprevereným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý následkov svojho nezodpovedného konania.

83. Pokiaľ teda žalobca argumentoval judikatúrou Súdneho dvora tak súd konštatuje, že predpokladom aplikácie judikatúry rozsudkov Súdneho dvora je skutočnosť, že dodanie tovaru ako hmotnoprávna podmienka je nepochybne preukázané. V prípade deklarovaných zdaniteľných obchodov sa tak nestalo. Na základe vyhodnotenia všetkých zhromaždených dôkazov správca dane opodstatnene konštatoval, že nebolo preukázané dodanie tovaru - áut do Maďarska. Žalobcom citovaný rozsudok Súdneho dvora týkajúci sa problematiky účasti daňového subjektu na podvode a o tom, či o podvode vedel alebo mohol vedieť sú na prejednávanú vec neaplikovateľné, keďže pre ich aplikáciu by bolo nevyhnutné

preukázať reálne dodanie deklarovaného tovaru do Maďarskej republiky. Aj pokiaľ ide o sťažovateľom namietané atribúty dobromyseľnosti a dobrej viery, týchto aplikácia taktiež predpokladá, že daňový subjekt nepochybne v dobrej viere fakticky tovar dodal.

84. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 31. mája 2018, podľa ktorého „ Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“

85. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).

86. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.

87. Medzi účastníkmi je tiež sporné, či boli splnené podmienky pre odpočítanie dane z platieb v súvislosti s kúpou nehnuteľností zapísaných na LV č. 8901 v katastrálnom území Michalovce na základe faktúry č. 1020110152 od daňového subjektu MD-stav Capital s.r.o. na základe kúpnej zmluvy o prevode práv k nehnuteľnostiam zo dňa 22.11.2011. Žalobca mal v mesiaci november 2011 vyplatiť tejto obchodnej spoločnosti dve zálohové platby, a to 23.11.2011 bezhotovostne v sume 202.000 Eur a dňa 29.11.2011 v hotovosti v sume 218.000 Eur. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti, a to pozemky a stavba bez súpisného čísla za sumu 2.260.494 Eur. Účel nadobudnutia týchto nehnuteľností bolo vybudovanie logistického centra v spoluprácu s Ukrajincami na základe predbežnej zmluvy. Pri miestnej ohliadke vykonanej správcom dane bolo zistené, že pozemky boli zaburinené a budova bez súpisného čísla bola značne znehodnotená a nezačal s činnosťami, ktoré by svedčili o realizácii účelu nadobudnutia týchto nehnuteľností. Pri skúmaní okolností nadobudnutia predmetných nehnuteľností žalobcom bolo zistené, že spoločnosť, od ktorej žalobca nehnuteľnosť kúpil, mala túto nehnuteľnosť nadobudnúť od fyzickej osoby za cenu 39.600 Eur. Spoločnosť MD-stav Capital s.r.o. podľa zistenia správcu dane nevykonávala žiadnu činnosť, nemala reálne sídlo, nepodávala žiadne daňové priznania, neplnila si svoje daňové povinnosti, a v priebehu kontroly zanikla zlúčením s inou spoločnosťou. V zdaňovacom období november 2011 spoločnosť MD-stav Capital s.r.o. daň z prijatej platby uviedla v záznamoch DPH, ale do štátneho rozpočtu daň nebola odvedená.

88. Správca dane zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období neoprávnene uplatnil odpočítanie dane v sume 70.000 Eur aj z faktúry č. 1020110152 (interné číslo 30110037) vystavenej dňa 08. decembra 2011 za prijatú zálohovú platbu zo dňa 29. novembra 2011 od dodávateľa MD-stav Capital s.r.o., Pražská 4, Košice, IČ DPH: SK 2022855703, základ dane 350.000 Eur. Podľa jeho zistení v tomto prípade išlo o uplatnenie odpočítania dane z prijatých platieb v súvislosti s kúpou nehnuteľností

- pozemkov a stavieb bez súpisného čísla na adrese Priemyselná ulica v Michalovciach a v jeho bezprostrednej blízkosti od daňového subjektu MD-stav Capital, s.r.o., Košice, a to na základe kúpnej zmluvy o prevode práv k nehnuteľnostiam z 22. novembra 2011. Na základe tejto zmluvy mal žalobca nadobudnúť nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, a to pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/ X, XXXX, stavba bez súpisného čísla na parcele č. XXXX - sklad na adrese C. O. D. I.. Z faktúry č. 1020110152 je zrejmé, že išlo o fakturovanie za prijatú zálohovú platbu zo dňa 29. novembra 2011. Z predložených dokladov správca dane zistil, že v mesiaci november 2011 mali byť vyplatené dve zálohové platby, a to bezhotovostne dňa 23. novembra 2011 v sume 202.000 Eur z účtu Č. Z..G.. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX a v hotovosti dňa 29. novembra 2011 v sume 218.000 Eur - výdavkový pokladničný

doklad bez čísla zo dňa 29. novembra 2011 s uvedením „úhrada dokladu 30110037“. Správca dane vykonal dňa 12. apríla 2012 miestne zisťovanie sídla spoločnosti MD-stav Capital s.r.o. uvedeného v Obchodnom registri na Pražskej 4 v Košiciach a zistil, že spoločnosť nemá označenie na informačnej tabuli vo vchode do budovy podnikateľského centra a na uvedenej adrese nesídli. Dňa 08. októbra 2012 správca dane spísal s konateľom uvedenej spoločnosti M. K. zápisnicu o ústnom pojednávaní, ktorý uviedol, že spoločnosť mala do konca apríla 2012 dvoch zamestnancov na trvalý pracovný pomer a päť zamestnancov na dohodu, pričom v súčasnosti nevykonáva spoločnosť žiadnu činnosť a nemá ani uzatvorenú zmluvu na prenájom priestorov na Pražskej 4 v Košiciach. Potvrdil prijatie platieb od žalobcu, pričom uviedol, že v mesiaci november išlo o prvú splátku za predaj pozemku a stavieb budov. Ďalšie faktúry boli vystavené, ale neboli uhradené. So žalobcom sa ústne dohodol na splátkach do konca roka, že mu zaplatí aspoň 150 - 200 tisíc Eur. Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti spoločnosť kúpila od V.. Ľ. R. F. I. na základe kúpno-predajnej zmluvy z 26. októbra 2011 a faktúry č. F110021 z toho istého dňa za sumu 39.600 Eur. Konateľ uvedenej spoločnosti p. K. konštatoval, že žalobca súhlasil s dohodnutou cenou, pretože mal záujem kúpiť tento pozemok pre účel colného skladu, ktorý tam chcel zriadiť. Konateľ žalobcu správcovi dane na ústnom pojednávaní dňa 27. februára 2013 potvrdil úmysel so zaobstaraním predmetnej nehnuteľnosti na vybudovanie logistického centra, pričom cena bola dohodnutá s pánom K. na základe predloženého súdno-znaleckého posudku, ktorý zabezpečil predávajúci (spoločnosť MD- stav Capital s.r.o.). Správca dane pri výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nadmerného odpočtu využil aj zistenia a poznatky z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2011 uvedené v protokole z kontroly č. j. 9801402/5/1040300/2013 zo dňa 19. marca 2013. Správca dane v priebehu kontroly zistil aj úhrady, ktoré vykazuje žalobca výdavkovými pokladničnými dokladmi bez uvedenia čísla z 23. mája 2012 vo výške 35.000 Eur, 25. júna 2012 vo výške 35.000 Eur, 28. augusta 2012 vo výške 30.000 Eur, 11. septembra 2012 vo výške 30.000 Eur, 16. októbra 2012 vo výške 20.000 Eur, t. j. v celkovej výške 150.000 Eur. Spolu mal žalobca uhradiť sumu 570.000 Eur. Ďalšie faktúry vystavené v mesiaci december 2011 a v roku 2012 neboli podľa zistení správcu dane uhradené, pričom celková hodnota predávaných nehnuteľností na základe predmetnej kúpnej zmluvy je 2.260.494 Eur s DPH. S poukazom na zaplatenú sumu 570.000 Eur žalobcom spoločnosť MD-stav Capital s.r.o. podľa záverov správcu dane nadobudla viac ako 14-násobok sumy, za ktorú predmetné nehnuteľnosti kúpila od V.. Ľ. R.. Aj tieto skutočnosti podľa správcu dane svedčia o tom, že ide o uzavretie účelovej a pre žalobcu výrazne nevýhodnej zmluvy. Správca dane vykonal dňa 14. februára 2013 miestne zisťovanie v mieste, kde sa nachádzajú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy z 22. novembra 2011 uzavretej medzi MD-stav Capital s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, zapísaných na W. Č.. XXXX, katastrálne územie I.. Správca dane zistil, že ide o objekt priemyselného charakteru s troma nadzemnými podlažiami a pozemky nachádzajúce sa pod objektom a v jeho blízkosti. Objekt bol v značne schátranom stave, bez okien, okenné otvory boli zalepené plechom. Objekt mal rovnú strechu, budova mala dvoje vchodové kovové dvere zamknuté na kľúč, resp. na reťazi visiacim zámkom, na celej ploche všetkých podlaží budovy sa nachádzali betónové podporné stĺpy. Vnútro budovy bolo skoro celkom prázdne, v niektorých častiach sa nachádzali časti dreveného materiálu stavebného charakteru (dvere, časti kuchynského nábytku). Na všetkých podlažiach sa v čase ohliadky nachádzala voda, resp. voda z topiaceho sa snehu. Zo stropu budovy kvapkala, resp. tiekla voda. Pozemky boli zarastené burinou. Pri miestnom zisťovaní konateľ žalobcu predložil správcovi dane zmluvu o budúcej spolupráci a budúcej zmluve za účelom vybudovania logistického centra uzatvorenú medzi žalobcom a PEGAS- K, Užhorod, Ukrajina, z mesiaca marec 2011. Správca dane k tejto zmluve namietal, že nie je určená konkrétna doba, v ktorej sa má uzavrieť budúca zmluva a naopak, je v nej určená lehota, v ktorej sa v prípade neúspešnosti jedného z účastníkov zmluvy pri nadobudnutí nehnuteľností do vlastníctva ukončí spolupráca zmluvných strán dohodou. Správca dane ďalej zistil, že žalobca od mája 2012 podáva nulové daňové priznania k DPH, prípadne daňové priznania s nízkou daňovou povinnosťou. Žalobca má sídlo na ulici Učňovská 6, Košice - Šaca, ktoré je len virtuálne a žalobca tam nemá označenie. Počas kontroly došlo k zmene sídla na Jantárovú 30, Košice. Žalobca nemal a ani nemá žiadnych zamestnancov, účtovníctvo bolo vedené spoločnosťou FINAL ACCOUNTS, s.r.o., Košice, ktorá takisto viedla účtovníctvo dodávateľskej spoločnosti MD-stav Capital s.r.o. Na základe uvedených zistení správca dane považuje správanie obidvoch spoločností za účelové s cieľom získania daňovej výhody. Správca dane pri kontrole zistil, že platiteľom dane (žalobcom) uplatnené odpočítanie dane z prijatých platieb za nákup nehnuteľností, ktoré nemali väzbu na zdaniteľné plnenia platiteľa a ani daň z dodania nehnuteľností nebola dodávateľom odvedená do štátneho rozpočtu, je v rozpore s cieľom a režimom DPH podľa vnútroštátneho predpisu, ako aj podľa smernice Rady 2006/112/ES. Správca dane konštatoval, že žalobca za nakúpené nehnuteľnosti nezaplatil celkovú sumu uvedenú v zmluve, nakúpené nehnuteľnosti nevyužíva a ani ich ďalej nepredal, ani neprenajal iným nájomcom. Dodávateľ

MD-stav Capital s.r.o. bol v priebehu vykonávania daňových kontrol nekontaktný, nepodával daňové priznania, k daňovej kontrole nepredložil žiadne doklady, účtovníctvo viedla tá istá osoba ako u žalobcu a nakoniec táto spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou, ktorá je taktiež nekontaktná. Spoločnosť MD-stav Capital s.r.o. síce daň z prijatej platby odviedla v záznamoch DPH, ale nikdy ju neodviedla do štátneho rozpočtu.

89. Správca dane nepriznal nadmerný odpočet DPH uplatneného žalobcom vo výške 70.000 Eur (faktúra č. 1020110152 vystavená dodávateľom MD-stav Capital s.r.o. za prijatú zálohovú platbu vo výške 420.000 Eur týkajúcu sa nákupu nehnuteľností) z dôvodu, že žalobca nepreukázal použitie nakúpeného tovaru (nehnuteľností) na účel podnikania ani na iný účel ako na podnikanie, a tým nesplnil podmienky odpočítania dane podľa . Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s nárokom na odpočet dane z uvedenej faktúry uzavrel, že zálohová platba nie je identifikovaná a že ide o preddavok, ktorý nie je viazaný na reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, pretože nastupuje osobitný režim podľa .

90. Je nespornou skutkovou okolnosťou, že faktúrou č. 1020110152 zo dňa 08.12.2011 dodávateľ MD- stav Capital s.r.o. vyúčtoval žalobcovi ako odberateľovi zálohu za prijatú zálohovú platbu zo dňa 29. novembra 2011. Je nesporné, že ide o preddavok. V prípade preddavku vznik daňovej povinnosti nie je viazaný na reálne uskutočnené zdaniteľné plnenie, pretože nastupuje osobitný právny režim vyplývajúci s ustanovenia Podľa , ak je platba prijatá pred dodaním tovarov alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej služby dňom prijatia platby. Tak ako to uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí, týmto ustanovením bol transponovaný do slovenského právneho poriadku článok 10 ods. 2 prvý pododsek Šiestej smernice rady č. 77/388/EHS, a k tomuto článku sa vzťahuje rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-419/02 BUPA Hospitals Ltd., z ktorého vyplýva, že v momente vyplatenia preddavku musia byť tovary a služby presne určené. Na predmetnej faktúre nie je uvedené, či ide o platbu za kúpu nehnuteľnosti zapísanej na LV Č.. XXXX kat. územia I.. Pretože preddavková platba nespĺňa požiadavky rozsudku Súdneho dvora, keďže predmet zdaniteľného obchodu nebol na faktúre presne určený, a teda predmetný účtovný doklad nespĺňa náležitosti zákona potrebné na uplatnenie odpočtu dane. Súd závery žalovaného a správcu dane, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane, považuje za správne a zodpovedajúce logickému vyhodnoteniu dôkazov každého jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti.

91. Žalobca ale namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol iné dôvody pre nesplnenie podmienok na uznanie práva na odpočítanie dane ako správca dane. Čo sa týka správnosti postupu žalovaného, tak žalobca poukázal na to, že obsah faktúry č. 1020110152 zo dňa 8.12.2011 nie je novou skutočnosťou účastníkmi neuplatnenou a bol známy počas celého vyrubovacieho konania a v žiadnom prípade nejde o novú skutočnosť. To isté platí aj o právnych záveroch vyplývajúcich z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-419/02 BUPA Hospitals Ltd., ktoré taktiež nie sú novou skutočnosťou, nakoľko aj toto rozhodnutie je z času už pred začatím vyrubovacieho konania.

92. Súd v tejto súvislosti poukazuje na zrušujúce uznesenie Najvyššieho súd SR v tejto veci, ktorý uviedol na str. 18 v druhom odseku: „Vo vzťahu ku krajským súdom poukazovanému ustanoveniu § 74 ods. 2 Daňového poriadku musí najvyšší súd konštatovať, že pri porovnávaní skutkového stavu, na základe ktorého rozhodovali správca dane a žalovaný nedošlo k posunu v tom, že by boli vyšli najavo skutkové či právne okolnosti, ktoré by žalobca ako účastník daňového konania dovtedy neuplatnil. Žalovaný len rovnaký skutkový stav odlišne právne vyhodnotil vo vzťahu k určeniu skutočnosti resp. dôvodu pre ktorý žalobcom preukazovaná čiastková úhrada nie je dostatočne relevantnou skutočnosťou, preukazujúcou oprávnenie na odpočítane DPH v zmysle platnej právnej úpravy. Tento postup nie je možné podriadiť pod režim právnej normy upravenej v § 74 ods. 2 Daňového poriadku.“

93. Aj vzhľadom na uvedené súd túto námietku žalobcu vyhodnotil ako dôvodnú, pretože žalovaný nepostupoval v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 druhá veta Daňového poriadku, podľa ktorého, ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkov konania, neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne. Skutočne treba prisvedčiť tvrdeniam žalobcu, že obsah predmetnej faktúry bol známy už pred začatím vyrubovacieho konania, tak ako aj boli známe v tom čase právne závery vyplývajúce z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-419/02 BUPA Hospitals Ltd., nešlo teda o skutkové či právne okolnosti účastníkov konania, neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, na ktoré odvolací orgán pri rozhodovaní

prihliadne. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zmenou dôvodov pre nepriznanie nadmerného odpočtu DPH teda nepostupoval v súlade s Daňového poriadku ako to tvrdil. Za týchto okolností žalovaný nesprávne právne vec posúdil, takže jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Za týchto okolností došlo k ujme na právach žalobcu tým, že odvolací orgán zmenil dôvod neuznania nároku na príslušný odpočet DPH v odvolacom rozhodnutí, pričom k použitej argumentácii sa žalobca predtým nemohol vyjadriť.

94. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že výrok rozhodnutia správcu dane je v rozpore so zákonom, a to ust. § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku. Správca dane pochybil tým, že vyrubil rozdiel dane v sume 90.599,33 eur. Poukázal na to, že v zmysle uvedených ustanovení mal správca dane, ak chcel rozhodnutím neuznať uplatnené oslobodenie od dane a uplatnené právo na odpočítanie dane, tak mal v rozhodnutí vyrubiť rozdiel dane v časti, v ktorej daň vyrubil (neuznal uplatnené oslobodenie od dane), a určiť rozdiel dane v časti, v ktorej nepriznal právo na odpočítanie dane (nadmerný odpočet). Z vyššie uvedených dôvodov nie je výrok správcu dane dostatočne určitý a nespĺňa požiadavky uvedené v ustanovení § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku.

95. Súd považuje aj túto námietku žalobcu za dôvodnú, nakoľko správca dane nepostupoval v zmysle ust. § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku a teda tak ako to namietal žalobca mal v rozhodnutí vyrubiť rozdiel dane v časti, v ktorej daň vyrubil (neuznal uplatnené oslobodenie od dane), a určiť rozdiel dane v časti, v ktorej nepriznal právo na odpočítanie dane (nadmerný odpočet), čo je zrejmé z citovaného právneho ustanovenia. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane nepostupoval v súlade so zákonom, resp. nesprávne právne vec posúdil, teda síce použil správny právny predpis - právne ustanovenia ale chybne ho vyložil, resp. aplikoval, takže jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a žalovaný sa týmto mal vo svojom rozhodnutí zaoberať.

96. Vzhľadom na tieto skutočnosti, po vyhodnotení výsledkov dokazovania správny súd dospel k záveru, že z dôvodov uvedených v ust. ods. písm. c) preskúmavané rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť, t.j. z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie ( ).

97. Úlohou žalovaného po vrátení veci v ďalšom konaní bude postupovať v súlade s právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku ( ) a opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu.

98. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania súd priznal proti neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania v súlade s ust. . O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd v súlade s ust. .

99. Senát krajského súdu v predmetnej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.