Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoCsp/27/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Zuzany Slušnej a JUDr. Lenky Kvasnicovej v spore žalobcu 1) A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. F. XXX/XX, 2) F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. G. XX/X, 3) H. B., I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, X) I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., D. XXX/X proti žalovanému Zinc Euro, a.s., so sídlom v Poprade, Karpatská 3256/15, IČO 47 918 551, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou FABIAN, s. r. o., so sídlom v Poprade, Karpatská 3256/15, IČO 52 821 544, o späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. -351 zo dňa 12. mája 2025 vo výrokoch II. a III. a konanie z a s t a v u j e .

Žalovanému sa proti žalobcom v 1. až 4. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. konanie o zaplatenie sumy vo výške 370,64 eur zastavil, vo výroku II. v ostatnom rozsahu žalobu zamietol a vo výroku III. žalovanému priznal proti pôvodnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Takéto rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , a , , a . Nepovažoval za dôvodnú žalobu, ktorou sa pôvodná žalobkyňa domáhala, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 2.790,49 eur, zohľadniac, že pôvodná žalobkyňa žalobu v časti o zaplatenie 370,64 eur zobrala späť a súd podľa , a vo výške 370,64 eur konanie zastavil. Svoje rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobkyne vo veci samej odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi – rámcová zmluva DLŽNÍK zo dňa 31.01.2020, záväzná žiadosť o pôžičku zo dňa 31.01.2020, dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 31.01.2020, informačné povinnosti predávajúceho (poskytovateľa služieb) zo dňa 31.01.2020, záväzná žiadosť o pôžičku zo dňa 22.05.2020, dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 22.05.2020, informačné povinnosti predávajúceho (poskytovateľa služieb) zo dňa 22.05.2020, preberací protokol zo dňa 22.05.2020, pristúpenie k poisteniu schopnosti splácať pôžičku - Zinc č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.05.2020, záväzná žiadosť o pôžičku zo dňa 21.10.2020, dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 21.10.2020, informačné povinnosti predávajúceho (poskytovateľa služieb) zo dňa 21.10.2020, záväzná žiadosť o pôžičku zo dňa 02.02.2021, dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 02.02.2021, informačné povinnosti predávajúceho (poskytovateľa služieb) zo dňa 02.02.2021, z ktorého mal preukázané, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 31.01.2020 rámcovú zmluvu a na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytovať dlžníkovi nasledovné služby: 1. vyhľadávanie vhodných investorov za účelom uzatvárania jednotlivých zmlúv o pôžičke za podmienok stanovených v zmluve, 2. uzatváranie jednotlivých zmlúv o pôžičkách s investormi podľa výsledku procesu výberu pôžičiek v mene a na účet dlžníka. Žalobkyňa potvrdila, že na základe rámcovej zmluvy následne podala štyri žiadosti o pôžičky žalovanému a na základe jej štyroch žiadostí o pôžičku jej

boli zo strany žalovaného poskytnuté finančné prostriedky vo výške 4.746,49 eur, pričom ona na účet žalovaného zaplatila prostriedky vo výške 7.166,34 eur. Tvrdenia žalobkyne v časti sumy získaných finančných prostriedkov s vykonanými listinnými dôkazmi nekorešpondujú. Z výpisov (potvrdenie o zrealizovaní transakcie z VÚB banka zo dňa 03.02.2020 boli na účet žalobkyne vyplatené finančné prostriedky vo výške 1.500 eur, dňa 25.05.2020 vo výške 1.000 eur, dňa 21.10.2020 vo výške 600 eur a dňa 03.02.2021 vo výške 1.671,37 eur, t. j. suma vo výške 4.771,37 eur). Z listinných dôkazov vyplynulo, že okrem finančných prostriedkov, vyplatených na účet žalobkyne, boli žalobkyni poskytnuté aj iné prostriedky v zmysle jej žiadosti o pôžičku zo dňa 02.02.2021. Žalobkyňa požiadala žalovaného, aby sumu 1.262,53 eur poukázal na účet IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod VS: 2000106146, sumu 617,55 eur na účet IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod VS: 2000127065 a sumu 973,43 eur na účet IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod VS: 2000112470. To, že poskytnuté prostriedky boli poukázané na účty, ktoré síce nepatrili žalobkyni, ale tieto označila ako platobné miesto, majú za následok záver, že tieto boli poskytnuté jej osobe a nikomu inému. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že žalobkyňa od žalovaného získala finančné prostriedky vo výške 7.600 eur a na účet žalovaného zaplatila finančné prostriedky vo výške 7.166,34 eur. Ak žalovanému zaplatila prostriedky v nižšej sume, ako od neho dostala, potom nie je možné hovoriť o nejakom bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného. Uviedol, že základný koncept uplatňovaného nároku zo štyroch žiadostí o pôžičku nedáva podklad o vzniku bezdôvodného obohatenia, preto sa súd námietkami o premlčaní, nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, či prípadnou neplatnosťou uzatváraných zmlúv o pôžičke nezaoberal.

2. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil tým, že pôvodná žalobkyňa späťvzatím zavinila zastavenie konania, pričom v ostatnej časti bola neúspešnou sporovou stranou, preto súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie pôvodná žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vyjadrila presvedčenie, že žalovaný sa na nej úmyselne obohatil. Pod neustálym nátlakom, listinami, SMS a každodenným telefonovaním sa jej vyhrážal a vnucoval jej ďalšie úvery. Súdu vytýkala, že sa nezaoberal tým, že zmluvy o pôžičke sú spotrebiteľskými zmluvami, a či úroky, resp. poplatky sú oprávnené. Potvrdila, že od žalovaného jej boli poskytnuté štyri úvery v celkovej výške 4.771,37 eur. Nebola jej poskytnutá suma vo výške 7.600 eur, ako sa snaží navodiť žalovaný. Ostatné prostriedky si sám sebe poukázal žalovaný na svoj účet. Uviedla, že finančné prostriedky, poskytnuté na účet G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX si správne pomenované nechal žalovaný. Žalobkyňa žalovaného nežiadala, aby boli ostatné prostriedky poukázané na jeho účet. Zmluvy nemala možnosť ovplyvniť, preto nesúhlasí s tým, že poskytnuté prostriedky v sume 2.828,63 eur boli poukázané na účty, ktoré nepatrili žalobkyni, ale ich uviedla ako platobné miesto a majú za následok záver, že boli poskytnuté žalobkyni a nikomu inému. Zotrvala na tvrdení, že od žalovaného získala finančné prostriedky v celkovej sume 4.771,37 eur, to znamená istinu nič viac a 7.166,34 eur splatila. Žiadala, aby tak ako žalobkyňa reálne zdokladovala sumu, ktorú žalovanému preplatila, požaduje, aby žalovaný zdokladoval reálnu sumu, ktorú jej poskytol. S ohľadom na predloženú prílohu „právnych noriem a posúdenie z MS SR“ uviedla, že ide o tzv. trik požičiavania peňazí prostredníctvom fyzických osôb nepodnikateľov s cieľom obchádzať spotrebiteľskú ochranu občanov Slovenskej republiky.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vyjadril nesúhlas s námietkou žalobkyne, ktorou namietala nesprávne právne posúdenie veci. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie s poukazom na bod 20 rozsudku správne posúdil, že poskytnuté prostriedky (1.262,53 eur, 973,43 eur a 617,55 eur) boli poukázané na účty, ktoré označila ako platobné miesta, čo má za následok záver, že prostriedky boli poskytnuté jej osobe a nikomu inému. Uviedol, že tieto prostriedky boli žalobkyni poskytnuté ako časť zo sumy (pôžičky) 4.500 eur (na základe záväznej žiadosti o pôžičku číslo XXXXXXXXXX) za účelom splatenia predchádzajúcich vyššie uvedených pôžičiek žalobkyne, o čo žalobkyňa pri záväznej žiadosti o uvedenú pôžičku požiadala, pričom zvyšnú časť pôžičky vo výške 1.646,49 eur poskytol priamo na účet žalobkyne. Žalobkyni žalovaný poskytol prostriedky celkom vo výške všetkých pôžičiek 7.600 eur a žalobkyňa doposiaľ žalovanému uhradila 7.166,34 eur, z čoho vyplýva, že nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaným, nakoľko suma, ktorú uhradila žalobkyňa žalovanému, je nižšia ako suma, ktorú poskytol žalovaný žalobkyni. Vo vzťahu k výške stanovených úrokov uviedol, že z dôvodu nespotrebiteľského

charakteru zmluvného vzťahu pri zmluvách o pôžičke medzi fyzickými osobami neexistuje najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorá by bola právnym poriadkom regulovaná.

5. Pôvodná žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že ak by žalovaný žalobkyni poskytol celkovú sumu 7.600 eur, tak ako tvrdí a z tejto sumy mali byť uhradené sumy za predčasné splatenie zvyšných úverov vo výške 1.262,53 eur, 973,43 eur a 617,55 eur, tak potom by táto suma bola ponížená o 2.853,51 eur z celkovo úverovej sumy 7.600 eur na sumu 4.746,49 eur tým, že žalobkyňa splatila ďalších 7.166,34 eur. Žiadala, aby žalovaný svoje tvrdenia doložil relevantným dokladom o tom, že uvedenú sumu žalobkyni skutočne poskytol.

6. Žalovaný v ďalšom vyjadrení uviedol, že doklady o poukázaní súm na číslo účtu (platobné miesto určeného žalobkyňou 1. vo výške 1,262,53 eur – za účelom predčasného splatenia záväzkov žalobkyne vzniknutých na základe Záväznej žiadosti o pôžičku č. XXXXXXXXXX vo výške 1.500 eur zo dňa 31.01.2020, 2. vo výške 973,43 eur – za účelom predčasného splatenia záväzkov žalobkyne vzniknutých na základe Záväznej žiadosti o pôžičku č. XXXXXXXXXX vo výške 1.000 eur zo dňa 22.05.2020, vo výške 617,55 eur –za účelom predčasného splatenia záväzkov žalobkyne vzniknutých na základe Záväznej žiadosti o pôžičku č. XXXXXXXXXX vo výške 600 eur zo dňa 21.10.2020 sú obsahom spisu a boli súdu predložené na preukázanie tvrdení žalovaného. Zaslanie uvedených súm žalobkyňa požiadala žalovaného priamo v záväznej žiadosti o pôžičku č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.02.2021 na účet žalovaného za účelom splatenia predchádzajúcich záväzkov žalobkyne (za účelom konsolidácie predchádzajúcich pôžičiek) a zvyšnú časť pôžičky vo výške 1.646,49 eur žalovaný zaslal na účet žalobkyne.

7. Počas odvolacieho konania pôvodná žalobkyňa H. J. zomrela. Odvolací súd uznesením, č.k. -430 zo dňa 29. apríla 2026 rozhodol, že v odvolacom konaní pokračuje s právnymi nástupcami pôvodnej žalobkyne ako so žalobcami v 1. až 4. rade.

8. Právni nástupcovia pôvodnej žalobkyne – žalobca v 2. rade a žalobca vo 4. rade odvolaciemu súdu oznámili, že nemajú záujem pokračovať v tomto konaní. Uvedená skutočnosť bola oznámená žalobcom v 1. a 3. rade, ktorým súd oznámil, že v zmysle je na späťvzatie potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na strane žalobcov, preto žalobcov v 1. a 3. rade vyzval, aby súdu oznámili, či ich oznámenie o tom, že v dedičskom konaní po pôvodnej žalobkyni nenadobudli žiadny majetok, možno považovať za súhlas so späťvzatím žaloby, ktorej následkom je zastavenie celého konania. Títo žalobcovia súdu oznámili, že nemajú záujem pokračovať v tomto súdnom konaní a súhlasia so zastavením konania (vyjadrili súhlas so späťvzatím žaloby v celom rozsahu).

9. Odvolací súd doručil všetky podania žalobcov v 1. až 4. rade súvisiace so späťvzatím žaloby žalovanému spolu s výzvou na vyjadrenie, či súhlasí so späťvzatím žaloby.

10. Podľa , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

11. Podľa súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

12. Platná právna úprava umožňuje dispozíciu s konaním aj v štádiu po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie, keď zároveň oprávnenie vysporiadať sa so späťvzatím žaloby zveruje odvolaciemu súdu. Logickým dôvodom pre späťvzatie žaloby po vyhlásení rozsudku sa javí neúspech žalobcu.

13. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia. Z hľadiska procesnej autonómie nie je žalobca nijako obmedzený vo výkone svojho práva vziať žalobu späť, pokiaľ konanie ešte nebolo právoplatne skončené.

14. Účinné späťvzatie žaloby musí obsahovať zrozumiteľný, jednoznačný a bezpodmienečný prejav vôle žalobcu vziať žalobu, prípadne jej časť, späť.

15. Ustanovenie upravuje, že právny nástupca sporovej strany prijíma stav konania spätne ku dňu, keď k strate procesnej subjektivity došlo. V posudzovanej veci žalobcovia v 1. až 4. rade vstúpili do konania potom, ako súd prvej inštancie o žalobe pôvodnej žalobkyne H. J. meritórne rozhodol a potom, ako pôvodná žalobkyňa proti tomuto rozsudku podala odvolanie. Následne, potom, ako odvolací súd rozhodol, že v odvolacom konaní pokračuje s právnymi nástupcami pôvodnej žalobkyne, žalobcovia v 1. až 4. rade súdu oznámili, že dedičské konanie po ich právnej predchodkyni bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľky, dedičia nenadobudli žiadny majetok a z uvedeného dôvodu nemajú záujem pokračovať v tomto konaní. Uvedené podania odvolací súd vyhodnotil ako späťvzatie žaloby po rozhodnutí súdu prvej inštancie a pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, so späťvzatím žaloby žalovaný nevyjadril nesúhlas, preto odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa konštatoval, že boli splnené podmienky pre aplikáciu ust. , a pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. zrušil a predmetné konanie zastavil. Vzhľadom na to, že napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o čiastočnom zastavení konania ohľadne zaplatenia sumy vo výške 370,64 eur (výrok I.), proti ktorému odvolanie žalobkyne nebolo podané, tento výrok nadobudol právoplatnosť a zostal odvolacím súdom nedotknutý.

16. O trovách konania rozhodol odvolací súd na základe ust. v spojení s . Konanie v predmetnej veci skončilo zastavením z dôvodu späťvzatia žaloby. Žalobcovia boli tí, ktorí z dôvodu späťvzatia žaloby zavinili zastavenie konania. O otázke, či strana sporu zavinila, že konanie bolo zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného. Kritérium procesného zavinenia sa posudzuje z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, že konanie bolo zastavené. Termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, ktorou príčinou je prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby ().

17. V danej veci bolo o žalobe pôvodnej žalobkyne meritórne rozhodnuté tak, že súd žalobu zamietol (v časti nad sumu 370,64 eur, o ktorej súd rozhodol zastavením konania). Proti tomuto meritórnemu rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie pôvodná žalobkyňa, ktorá v priebehu odvolacieho konania zomrela a žalobcovia v 1. až 4. rade ako právni nástupcovia žalovanej boli v zmysle povinní prijať stav konania ku dňu, keď k strate procesnej subjektivity pôvodnej žalobkyne došlo. Dôvodnosť, resp. nedôvodnosť žaloby pre posúdenie zavinenia nie je rozhodujúca. Rozhodujúce nie je, že dedičské konanie po poručiteľke bolo zastavené pre jej nemajetnosť. Pre posúdenie zavinenia zastavenia konania je významné, že žalovaný v priebehu konania neposkytol žalobcom žiadne plnenie z titulu uplatnenej pohľadávky (opak, t. j. poskytnutie plnenia by súd bol oprávnený zohľadniť pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania). Vychádzajúc z uvedeného, vzhľadom na to, že žalobcovia späťvzatím žaloby zavinili zastavenie konania, odvolací súd z dôvodu procesnej zodpovednosti za zastavenie konania priznal žalovanému proti žalobcom 1. až 4. nárok na náhradu trov konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).