Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13C-30-2026.pdf
PDF · 120.96 KB
Case nature
Subarea
13C/30/2026
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX E., proti žalovanej: F. G., C. D., nar. XX.X.XXXX, H. XX, XXX XX I. H., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a .
Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Písomným podaním zo dňa 20.5.2026 doručeným súdu 22.5.2026 a označeným ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej (ochrana osobnosti) žalobkyňa žiadala, aby súd vydal uznesenie, ktorým by žalovanej uložil „povinnosť zdržať sa akýchkoľvek verejných prejavov, zverejňovania príspevkov, videí, fotografií alebo komentárov týkajúcich sa osoby žalobkyne A. B. sa sociálnych sieťach (najmä TikTok a Facebook), ako aj v iných masovokomunikačných prostriedkoch“, ďalej „povinnosť zdržať sa akéhokoľvek verbálneho, písomného, telefonického alebo elektronického kontaktovania žalobkyne viery B. s výnimkou nevyhnutnej komunikácie v prebiehajúcich úradných konaniach“ a „povinnosť bezodkladne, najneskôr do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, odstrániť zo sociálnych sietí Facebook a TikTok všetky falošné profily vytvorené s použitím mena, priezviska alebo vyobrazenia tváre (fotografie) žalobkyne A. B.“, a zároveň žalobkyni uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia.
2. Návrh odôvodnila všeobecne tým, že žalovaná dlhodobo, intenzívne a s narastajúcou agresiou realizuje neoprávnené zásahy do jej osobnostných práv, konkrétne do jej občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a práva na ochranu rodinného života s tým, že tieto neoprávnené zásahy realizuje verejne prostredníctvom sociálnych sietí.
3. Žalobkyňa uviedla, že na platforme TikTok žalovaná vytvorila bez jej vedomia a súhlasu falošný profil s jej fotografiou a prostredníctvom tohto profilu a videí úmyselne šíri klamlivé, dehonestujúce a pravdu skresľujúce informácie o mojej osobe. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaná obdobným spôsobom postupuje aj na sociálnej sieti Facebook, kde vytvorila falošný profil s jej fotografiou (na ktorej je spolu s manželom) a s jej rodným menom. Cez tento profil zverejňovala príspevky útočiace na tretie osoby, čím ju vtiahla do cudzích konfliktov a poškodila moje meno. Do tretice žalobkyňa uviedla, že žalovaná ju kontaktuje prostredníctvom SMS správ, v ktorých ju hrubo uráža, psychicky terorizuje a vyhráža sa jej súdnymi žalobami či trestnými stíhaniami, pričom ju označuje za psychicky chorú osobu, hoci na Okresnom súde Prešov k 12.05.2026 žiadne konanie voči nej iniciované nebolo.
4. Žalobkyňa konkretizovala, že o jej osobe žalovaná verejne šíri tieto hrubé a nepravdivé skutkové tvrdenia:
- že je psychiatrický pacient a dlhoročný užívateľ psychotropných látok, a bola veľa krát hospitalizovaná na psychiatrii, čo je absolútnym klamstvom s cieľom ju spoločensky a profesijne zdiskreditovať (žalobkyňa k tomu k tomu priložila lekársku správu od psychiatra o evidenicii od 2.8.2011, podľa ktorej nebola hospitalizovaná),
- že sa žalobkyňa pokúsila o jej vraždu (k čomu žalobkyňa predložila prepis komunikácie, podľa ktorej sa žalovaná mala vyjadrovať o tom, že jej inými osobami malo byť povedané, že žalobkyňa ju chcela zabiť),
- že žalobkyňu manžel fyzicky týra, čím hrubo zasahuje do cti manžela žalobkyne a narúša integritu ich rodinného života (k tomu žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz, pričom podľa prepisu ďalšej komunikácie sa žalovaná o manželovi žalobkyne mala vyjadrovať kladne, a podľa žiadosti žalobkyne o oslobodenie od súdnych poplatkov žalobkyňa s manželom nežije v spoločnej domácnosti). Žalobkyňa dodala, že žalovaná ju pred rodinnými príslušníkmi a treťou stranou (pozn. súd: ktorých nekonkretizovala) opakovane označuje vulgárnymi a dehonestujúcimi výrazmi (pozn. súdu: ktoré v návrhu nešpecifikovala), čím ju hlboko uráža a znižuje jej ľudskú dôstojnosť. Uviedla tiež (všeobecne), že vo veci protiprávneho konania žalovanej bolo už v novembri 2025 podané trestné oznámenie s tým, že vec bola uznesením zo dňa 14.1.2026 postúpená na priestupkové konanie, žalovaná však v útokoch pokračuje.
5. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov je podľa žalobkyne daná tým, že intenzita útokov žalovanej sa stupňuje (pozn. súdu: ani túto skutočnosť žalobkyňa nijako nedokladovala) a každým ďalším dňom a každým novým zverejneným príspevkom na sociálnych sieťach dochádza k ďalšiemu masívnemu a nezvratnému poškodzovaniu jej mena, cti a povesti pred verejnosťou, rodinou a známymi. Dodala, že žalovaná vykazuje chronickú neúctu k rozhodnutiam orgánov verejnej moci s poukazom na to, že podľa vedomostí žalobkyne bola súdne trestaná za úmyselný trestný čin marenia výkonu rozhodnutia v inej veci /k čomu žalobkyňa priložila anonymizovaný trestný rozkaz o porušení povinnosti zákazu činnosti viesť motorové vozidlá uložený nejakej (anonymizovanej) osobe v priestupkovom konaní/ s tým, že ani hrozba trestnoprávnych sankcií ju neodrádza od pokračovania v protiprávnom konaní, a preto je zásah súdu formou neodkladného opatrenia nevyhnutný.
6. V podaní zo dňa 18.6.2026 žalobkyňa doplnila, že žalovaná vo svojich príspevkoch verejne prezentuje nasledovné nepravdivé tvrdenia a verbálne útoky: „- že som ju chcela zabiť,
- že „20 rokov žeriem Rohypnoly“,
- že v E. J. E., u ktorého by som nebola,
- že ma môj manžel opakovane bil“
- že moje deti aj celá moja rodina vie, že som „jebnutá“,
- že som „sprostá“ a že mám „zavrieť papuľu“,
- že netuším, čo ma čaká, a že je na mňa podaná žaloba.,,
7. Z formulácie a obsahu podaní žalobkyne vyplýva, že jej návrh na vydanie neodkladného opatrenia by mal súvisieť so šírením informácií zo strany žalovanej o žalobkyni spolu s prezentovaním hodnotiacich úsudkov o žalobkyni, resp. šírením kritiky a negatívneho hodnotenia jej osoby, ako aj údajným vytváraním falošných profilov a šírením informácií pod menom žalobkyne, vo vzťahu ku ktorým však žalobkyňa tieto informácie v návrhu nešpecifikovala a nepredložila žiadne dôkazy svedčiace o tom, že pôvodcom týchto „falošných" profilov je žalovaná.
8. Žalobkyňa sa pritom vo svojom návrhu domáha ochrany proti akýmkoľvek verejným prejavom, zverejňovaniu príspevkov, videí, fotografií alebo komentárov týkajúcich sa osoby žalobkyne tak, ako by sa žalovaná vôbec nijako, a to ani pravdivo, primerane či v rámci slobody prejavu a šírenia informácií, nemohla vyjadrovať o osobe žalobkyne bez toho, aby z toho bolo zrejmé prečo je opodstatné žiadať od žalovanej povinnosť zdržať sa absolútne akýchkoľvek verejných prejavov týkajúcich sa osoby žalobkyne, a prečo je potrebné a dôvodné pomery strán bezodkladne upraviť navrhovaným spôsobom.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 1 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR povinnosti možno ukladať (iba) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
11. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy SR každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Podľa čl. 26 ods. 3 Ústavy SR cenzúra sa zakazuje.
12. V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).
13. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).
14. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav aplikovať.
15. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá riadny, a teda úplný, zrozumiteľný a určitý (po materiálnej stránke vykonateľný) návrh na jeho vydanie podaný oprávnenou osobou a potrebu, aby boli pomery strán (v medziach právomoci súdu) neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo (§ 336 ods. 1 CSP, resp. bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330 ods. 1 CSP do jeho zrušenia podľa § 334 CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že navrhovateľ má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha (v tomto prípade zrejme právo na to, aby sa žalovaná zdržala „akýchkoľvek verejných prejavov“ na sociálnych sieťach „týkajúcich sa osoby žalobkyne“, ako aj „akéhokoľvek kontaktovania žalobkyne s výnimkou nevyhnutnej komunikácie v prebiehajúcich úradných konaniach“ a odstránila zo sociálnych sietí „všetky falošné profily ... žalobkyne“), a že bez navrhovanej neodkladnej ochrany (konkrétnym
neoprávneným konaním alebo činnosťou druhej strany v budúcnosti, ktorým chce zabrániť, a ktorých hrozbu i neoprávnenosť musí nie len tvrdiť, ale aj osvedčiť) jej bezprostredne hrozí (neoprávnená) ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody či zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v občiansko-právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie (podobne ako predbežné opatrenie v minulosti) totiž nemožno vydať vtedy, keby išlo iba o úpravu faktických (nie právnych) vzťahov strán sporu (Bureš, J. – Drápal, L,: Občanský soudní řád. C.H. Beck, Praha 1994, s. 88). Súdna ochrana (v občianskom súdnom konaní) sa totiž poskytuje (občiansko)právnemu nároku, a nie (občiansko)právne nedôvodnej, iba fakticky zdôvodňovanej (právne nepodloženej) požiadavke (záujmu) – inak by (vo všeobecnosti) existovalo riziko, že by neodkladné opatrenie mohlo byť zneužívané. To, že má ísť o ochranu konkrétneho občianskoprávneho nároku vyplýva napokon aj so záverov najvyšších súdnych autorít, keď podľa Ústavného súdu SR súd musí už v štádiu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na základe predložených dôkazov vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti úspechu navrhovateľa neodkladného opatrenia v konaní o veci samej. Ústavný súd neakceptuje postup, v rámci ktorého sa skúmanie nároku vo forme osvedčenia odkáže na konanie vo veci samej (III. ÚS 139/2022). Obdobne aj podľa NS SR má súd povinnosť zaoberať sa v primeranom rozsahu aj pravdepodobnosťou úspechu navrhovateľa vo veci samej (sp. zn. 1 Obo 8/2019, Obdo 79/2020). „Osvedčenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, neznamená len osvedčenie niečoho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná a predbežná ochrana. Osamotený odkaz na riešenie tejto otázky v konaní vo veci samej bez akejkoľvek ďalšej argumentácie nie je naplnením zákonom predpokladaného osvedčenia práva, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. ... Osvedčiť právo v rovine nároku na odôvodnenie neodkladného opatrenia neznamená len to, že niečo sa javí ako preukázané – niečo sa pravdepodobne stalo (procesné skutkové posúdenie), ale aj to, že to, čo sa asi stalo, vyvoláva právne následky v podobe pravdepodobnosti uplatneného nároku (predbežné či neodkladné hmotnoprávne posúdenie).“ (III. ÚS 458/2022).
16. Inými slovami - podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je podanie (riadneho) návrhu na jeho nariadenie smerujúceho k dostatočne určitému rozhodnutiu o uložení povinnosti protistrane a patriacemu do právomoci súdu, osvedčenie práva navrhovateľa (že podľa ním uvedených a osvedčených skutočností mu pravdepodobne patrí s tým súvisiace právo, a protistrana má požadovanú tomu zodpovedajúcu povinnosť, ktorých ochrany či plnenia sa domáha), ďalej osvedčenie že ide o taký stav, ktorý neznesie odklad, a teda že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by právo alebo právom chránený záujem navrhovateľa vo veci samej boli (vážne či ťažko napraviteľné) ohrozené, a že ochranu týchto záujmov (sledovaný účel) nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. K nariadeniu neodkladného opatrenia preto môže dôjsť iba v prípade, ak okrem osobného záujmu navrhovateľa, ktorý musí byť naliehavý, z osvedčeného skutkového stavu zároveň vyplýva (je osvedčená) aj s tým súvisiaca danosť jeho práva vo veci samej, ktoré vo svojom obsahu zahŕňa aj oprávnenie a povinnosť, resp. úpravu pomerov obsiahnutú v navrhovanom neodkladnom opatrení /v tomto prípade občianskoprávny nárok žalobkyne, aby sa žalovaná zdržala „akýchkoľvek verejných prejavov“ na sociálnych sieťach „týkajúcich sa osoby žalobkyne“, a zároveň aj „akéhokoľvek kontaktovania žalobkyne s výnimkou nevyhnutnej komunikácie v prebiehajúcich úradných konaniach“ a odstránila zo sociálnych sietí „všetky falošné profily ... žalobkyne“)/, teda vecná (hmotnoprávna) legitimita (oprávnenie) navrhovateľa vo vzťahu k predpokladanému predmetu konania vo veci samej - aby sa uplatňovaný nárok javil ako dôvodný (s perspektívou zachovania tohto stavu aj po eventuálnom rozhodnutí vo veci samej). Z uvedeného je tak zrejmé, že na základe tvrdených a osvedčených skutočností musí byť daná vecná súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením a potenciálnym návrhom (konaním) vo veci samej. Pred vydaním neodkladného opatrenia teda musí jeho navrhovateľ tvrdiť a osvedčiť aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti občiansko-právneho nároku (vrátane jeho podstaty a rozsahu), ktorému sa má poskytnúť neodkladná (predbežná) ochrana (presný opis právnych vzťahov, ich podstaty, a rozsahu vzájomných práv a povinností – vrátane uvedenia konkrétnych dôvodov svojich konkrétnych občianskoprávnych nárokov, a osvedčiť ich – predložiť právne relevantné dokumenty, resp. dôkazy osvedčujúce tento stav a nárok – v danom prípade zdržať sa absolútne neurčito „akýchkoľvek verejných prejavov“ na sociálnych sieťach “týkajúcich sa osoby žalobkyne“, ako aj akéhokoľvek „verbálneho, písomného, telefonického alebo elektronického kontaktovania žalobkyne“ (s výnimkou nevyhnutnej komunikácie v prebiehajúcich úradných konaniach) a odstrániť so sociálnych sietí „všetky falošné profily ... žalobkyne“, a tiež skutočnosti o potrebe upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom
vyplývajúce najmä z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, teda aby neboli vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe navrhovanej neodkladnej úpravy občianskoprávnych vzťahov (vrátane jej naliehavosti, určitosti, primeranosti a rozsahu), a teda že navrhované neodkladné opatrenie je zároveň aj primeraným a vhodným, resp. správne zvoleným nástrojom právnej ochrany (neodkladné opatrenie totiž nemá nahrádzať iné právne inštitúty – v zmysle ust. § 324 ods. 3 CSP ho napr. nemožno vydať, ak jeho účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, prípadne zabezpečujú inštitúty trestného práva). Subsidiarita týkajúca sa nariadenia neodkladných opatrení je síce výslovne upravená len vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, avšak podľa právneho názoru ústavného súdu je aplikovateľná aj vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana (IV. ÚS 13/2020 a I. ÚS 257/2019). Neodkladným opatrením, o ktorom sa rozhoduje v skrátenom konaní (len na základe skutočností predložených navrhovateľom), preto nemožno upravovať pomery strán nad naliehavú nevyhnutnú mieru a neurčito (ale len v potrebnom neodkladnom rozsahu). Formulácia navrhovaného neodkladného opatrenia (jeho petit) ako i jeho obsah musia byť preto navyše zároveň nepochybne aj určité a zrozumiteľné, a povinnosti z neho vyplývajúce primerané a proporcionálne právam protistrany tak, aby rozhodnutie, ak mu súd vyhovie (a povinnosti z neho vyplývajúce), mohli byť zároveň aj jasné a vykonateľné (nakoľko v opačnom prípade by bolo zbytočné, resp. nepotrebné), a nezasahovali do práv protistrany nad nevyhnutnú mieru. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je teda jednak riadny, úplný, určitý a zrozumiteľný (po materiálnej stránke vykonateľný) návrh na jeho nariadenie, a ďalej najmä osvedčenie konkrétneho práva a toho, že ide o taký stav, ktorý neznesie odklad preto, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by právo alebo právom chránený záujem strany vo veci samej boli ohrozené, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v občianskoprávnych vzťahoch strán. Navyše, keďže neodkladné opatrenia má upravovať právne vzťahy resp. pomery spravidla len do času definitívnej súdnej (právnej) ochrany (§ 336 ods. 1, resp. § 337 ods. 1 CSP), z jeho návrhu, aj pre posúdenie primeranosti, musí byť tiež zrejmé, čoho presne sa má, resp. by sa mal jeho navrhovateľ alebo odporca (ak by s takýmto právom navrhovateľa nesúhlasil) domáhať návrhom vo veci samej, teda akého konkrétneho a dostatočne určitého hmotnoprávneho nároku (osvedčeného práva) sa neodkladné opatrne týka, resp. akému konkrétnemu osvedčenému (pravdepodobnému) právnemu nároku má poskytovať ochranu. Pri nariadení neodkladného opatrenia totiž súd musí zároveň jeho navrhovateľovi uložiť povinnosť podať (v určitej lehote), resp. poučiť protistranu o možnosti podať, konkrétnu (nie akúkoľvek) žalobu vo veci samej (viď úvodný odsek tohto bodu o potrebe existencie vecnej súvislosti medzi navrhovaným neodkladným opatrením a konaním vo veci samej).
17. „Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, či bude nasledovať žaloba na určenie (pričom treba uviesť konkrétny právny vzťah či právo, ktoré by malo byť predmetom takého určenia s uvedením, z čoho navrhovateľ vyvodzuje svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení), či tu má nasledovať žaloba na plnenie s uvedením dôvodu požadovaného plnenia. Až vtedy môže súd pri nariadení predbežného opatrenia navrhovateľovi zároveň podľa § 76 ods. 3 OSP uložiť, aby návrh na začatie konania v lehote, ktorú mu určí, podal.“ /Uznesenie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 7 Cmo 237/2000 (citované podľa časopisu Soudní rozhledy č. 10/.
18. O nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje v skrátenom konaní spravidla len na základe osvedčeného návrhu jednej strany bez riadneho dokazovania a vyjadrenia protistrany, pričom vydané neodkladné opatrenie je zároveň (predbežne) vykonateľné doručením (§ 332 ods. 2 CSP), a predstavuje tak veľmi vážny zásah súdu do právneho vzťahu, resp. pomerov strán. Neodkladné opatrenie je preto možné vydať len výnimočne v prípadoch, ak navrhovateľ uvedie také skutočnosti, z ktorých jeho právo, resp. nárok vyplýva (v zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku), a zároveň však, okrem svojho práva (vrátene jeho rozsahu), konkrétnymi skutočnosťami odôvodní a súčasne aj primerane osvedčí, že je zároveň naliehavo resp. nevyhnutne potrebné upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom (ktorý musí byť ale zároveň tomuto nároku aj primeraný, keďže neodkladným opatrením nemožno pomery strán upravovať nad nevyhnutnú mieru, ale len v potrebnom neodkladnom rozsahu). Znamená to, že už zo skutočností uvedených v návrhu, prípadne dokladov k nim pripojeným, sa dá urobiť záver o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že navrhovateľ má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že toto jeho právo je reálne (podľa konkrétnych osvedčených skutočností alebo úkonov druhej strany, prípadne aspoň indícií o nich) ohrozené, a navrhovaná bezodkladná úprava pomerov strán je potrebná, primeraná a proporcionálna aj vo vzťahu k právam protistrany.
19. Konanie o vydanie neodkladného opatrenia je návrhovým konaním, v ktorom súd nemôže za účastníkov nachádzať skutkové tvrdenia potrebné na ochranu práva, a na osvedčenie tvrdených skutočností sú účastníci povinní označiť a predložiť dôkazy. Súd je v konaní o neodkladnom opatrení viazaný návrhom na jeho vydanie (§ 216 ods. 1 CSP) a o neodkladnom opatrení rozhoduje len na základe skutkového stavu tvrdeného a osvedčeného z ponúkaných dôkazov, pričom možnosť súdu vykonať iné než navrhované dôkazy je v tomto prípade, vzhľadom na charakter tohto konania (v ktorom sa klasické dokazovanie nevykonáva), a predovšetkým vzhľadom prejednaciu zásadu (pri ktorej v zmysle ust. § 185 ods. 2 CSP súd v konaní iné než navrhované dôkazy, okrem dôkazov vyplývajúci z verejných registrov, prípadne dôkazov známych mu z jeho inej činnosti, vykonať nemôže), prakticky vylúčená.
20. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností tvrdených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (prípadne dokladov k nim pripojeným), pri ktorom nie sú vážnejšie pochybnosti o ich pravdivosti, a je dôvodný predbežný skutkový záver o tom, že tvrdené skutočnosti sú pravdivé. Z hľadiska právneho je však zároveň, okrem nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, predpokladom úspešnosti návrhu aj to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný záver pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho, kto vydanie neodkladného opatrenia žiada (teda o existencii občianskoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), a jeho súvis s navrhovanou dočasnou úpravou (a jej potrebou a primeranosťou). Znamená to, že už zo skutočností uvedených v návrhu, prípadne dokladov k nim pripojeným, sa dá urobiť záver o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že výsledok konania vo veci samej by mal byť pre navrhovateľa neodkladného opatrenia priaznivý, a dočasná úprava pomerov, s perspektívou zachovania tohto stavu aj po rozhodnutí vo veci samej, je potrebná, primeraná a proporcionálna.
21. V danom prípade však súd na základe podaní žalobkyne, označených ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho doplnenie, a k nim priložených listín, dospel k jednoznačnému záveru, že tieto nespĺňajú všetky potrebné náležitosti riadneho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a že jej nárok, aby sa žalovaná zdržala ňou vymedzeného konania, je zároveň aj celkom zjavne nedôvodný.
22. Žalobkyňa sa svojimi podaniami totiž domáhala toho, aby sa žalovaná zdržala absolútne neurčito „akýchkoľvek verejných prejavov“ na sociálnych sieťach “týkajúcich sa osoby žalobkyne“, ako aj akéhokoľvek „verbálneho, písomného, telefonického alebo elektronického kontaktovania žalobkyne“ (s výnimkou nevyhnutnej komunikácie v prebiehajúcich úradných konaniach) a odstrániť so sociálnych sietí „všetky falošné profily ... žalobkyne“ bez toho, aby bolo z takéhoto jej návrhu zrejmé určité, zrozumiteľné a vykonateľné vymedzenie z toho vyplývajúcej povinnosti žalovanej (jej jednoznačná identifikácia) akých prejavov „týkajúcich sa žalobkyne“ sa má žalovaná na sociálnych sieťach zdržať a ktoré „všetky falošné profily ... žalobkyne“ má žalobkyňa odstrániť zo sociálnych sietí tak, aby bolo zrejmé čo, v akom zmysle a v akej šírke sa má na mysli formuláciou „prejavy týkajúce sa žalobkyne“ a o ktoré konkrétne „všetky falošné profily“ ide, a zároveň z čoho by mal takto (široko, absolútne a všeobecne) vymedzený právny nárok žalobkyne a jemu zodpovedajúce povinnosti žalovanej vyplývať. Uvedená všeobecnosť podania označeného ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pri ktorom odstraňovanie vád neprichádza do úvahy (§ 327 CSP in fine), pritom podstatne sťažuje aj možnosť jeho uchopenia a riadneho vybavenia.
23. Formulácia povinnosti zdržať sa akýchkoľvek verejných prejavov týkajúcich sa žalobkyne a odstrániť všetky falošné profily žalobkyne je tak všeobecná a neurčitá, že z nej nie je zrejmé čo presne a v akom rozsahu sa tým má konkrétne na mysli. Z návrhu žalobkyne nie je zrejmé, čo treba rozumieť pod pojmom zdržať sa akýchkoľvek verejných prejavov týkajúcich sa žalobkyne a odstrániť všetky falošné profily žalobkyne na sociálnych sieťach tak, aby bolo zrejmé akých konkrétnych verejných prejavov, za akých okolností a v akej miere by sa mala žalovaná zdržať, a ktoré konkrétne falošné profily na sociálnych sieťach (označené nejakými elektronickými údajmi) by mala žalovaná odstrániť, a dodržanie či splnenie tejto povinnosti mohlo vyhodnocovať. Verejnými prejavmi na sociálnych sieťach „týkajúcimi sa žalobkyne“ totiž napokon vo výsledku môžu byť v podstate akékoľvek prejavy, ktoré žalobkyňa v návrhu nijako neobmedzila, ktoré by sa v širšom zmysle mohli týkať žalobkyne – v podstate akékoľvek, a to dokonca aj dovolené či oprávnené konanie žalovanej resp. konajúcej osoby, pri ktorom to žalovaná, resp. konajúci subjekt, vlastne ani nemusí predpokladať, že sa „týkajú žalobkyne“. Žalovaná by sa tak podľa návrhu žalobkyne zrejme mala zdržať v podstate zrejme akéhokoľvek konania na sociálnych
sieťach, keďže vo výsledku, tak ako je to naznačené už vyššie, verejnými prejavmi na sociálnych sieťach týkajúcimi sa žalobkyne (ako neurčitý pojem) môže byť v podstate akékoľvek (aj oprávnené) konanie žalovanej na sociálnych sieťach. Návrh žalobkyne (i tomu zodpovedajúce vyhovujúce rozhodnutie súdu) s povinnosťou žalovanej zdržať sa akýchkoľvek verejných prejavov vymedzených iba tým, že sa nemajú (v nejasnom zmysle) „týkať“ žalobkyne, a odstrániť „všetky falošné profily“ žalobkyne, by tak bolo možné vykladať dokonca aj ako povinnosť žalovanej zdržať sa absolútne akýchkoľvek verejných prejavov na sociálnych sieťach, ktoré by sa mohli v akomkoľvek zmysle týkať žalobkyne, a zodpovednosť za odstránenie akýchkoľvek falošných profilov žalobkyne na sociálnych sieťach, čo je zjavný nezmysel. Rozhodnutie súdu v sebe nemôže nezhŕňať neurčité pojmy, a preto z návrhu na jeho vydanie i skutočností, ktoré ho odôvodňujú, musí byť zrejmé akého konkrétneho (ako a v akej miere žalobcu ohrozujúceho) konania by sa žalovaná mala zdržať, a podľa čoho sa bude splnenie tejto povinnosti následne vyhodnocovať, resp. ak to nesplní, kedy, akým spôsobom, v akej miere a za akých okolností by sa mali potom tieto jej povinnosti (exekučne alebo inak) právne vynucovať.
24. Žalobkyňa pritom v súvislosti s týmito neurčitými nárokmi vo svojom návrhu neuviedla a neosvedčila ani žiadne skutočnosti svedčiace o takýchto (absolútnych) občianskoprávnych nárokoch voči žalovanej. V prílohe svojho návrhu predložila USB nosič s videozáznamami nahrávok z jedného streamu na sociálnej sieti, ktorý mal byť od žalovanej (označeného ako „F. K. D.“), z ktorého nevyplývajú žiadne také konkrétne a adresné vyjadrenia a skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vydanie neodkladného opatrenia, a z dvoch streamov na sociálnej sieti s údajnou komunikáciou žalovanej s inou osobou (zrejme pani D. I.), z ktorých vyplýva, že ich zverejnila, resp. vysielala iná osoba (zjeme pani D. I.) a nie žalovaná, a neuviedla žiadne skutočnosti, z ktorých by mala vyplývať (občianskoprávna) povinnosť žalovanej zdržať sa (absolútne) akýchkoľvek verejných prejav na sociálnych sieťach týkajúcich sa žalobkyne, akéhokoľvek komunikačného kontaktovania žalobkyne (ku ktorému žalobkyňa nedokladovala žiadne ňou avizované prepisy a snímky SMS správ zo dňa 30.4.2026), a ani zodpovednosť žalovanej za falošné profily žalovanej na sociálnych sieťach a jej povinnosť „odstrániť všetky falošné profily žalobkyne na sociálnych sieťach. V nadväznosti na to súd pripomína, že podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR povinnosti možno ukladať (iba) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. 10. Podľa čl. 26 ods. 1-3 Ústavy SR žalovaná má v Slovenskej republike zaručenú slobodu prejavu a právo na informácie, ďalej má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu, a cenzúra je zakázaná. V danom prípade neexistuje žiadny právny predpis, podľa ktorého by žalovaná, podľa skutočností uvedených žalobkyňou, popri svojich povinnostiach podľa ich negatívneho vymedzenia v ust. § 13 Občianskeho zákonníka (zdržať sa, resp. upustiť od konkrétnych neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti), a občianskoprávnej zodpovednosti za prípadnú škodu za neoprávnený zásah podľa § 16 OZ, resp. trestnoprávnej zodpovednosti za eventuálne poškodenie záujmov žalobcu chránených Trestným zákonom (napr. za Krivé obvinenie podľa § 345 TZ), bola nad uvedené povinná zdržať sa absolútne akýchkoľvek verejných prejavov týkajúcich sa žalobkyne, resp. rozširovania (akýchkoľvek, vrátane pravdivých a primeraných) informácií týkajúcich sa žalobkyne.
25. Okrem toho, v súvislosti so zásadou primeranosti a subsidiarity z podania žalobkyne nie je vlastne vôbec zrejmé, prečo by vzhľadom na ňou sledovaný účel, nemali postačovať priamo už zákonom stanovené (v predchádzajúcom odseku príkladom uvedené) povinnosti a zodpovednosť žalovanej, a pomery treba podľa nej upraviť aj navrhovaným neodkladným opatrením. Navyše, pokiaľ by išlo o ochranu pred jednotlivými (nevhodnými) programami, videami vytvorenými užívateľmi a mediálnou komerčnou komunikáciou na sociálnych sieťach (ktoré žalobkyňa v petite návrhu nijako konkrétne nešpecifikovala), v zmysle ust. § 49 ods. 1 zák. č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách verejnosť, vrátane žalobcu, má k dispozícii oprávnenie poskytovateľovi platformy na zdieľanie videí nahlasovať a označovať (nevhodný) obsah poskytovaný na platforme na zdieľanie videí, a žiadať o prijatie vhodných opatrení.
26. „Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí primárne spĺňať všeobecné náležitosti návrhu v zmysle 42 ods. 3 OSP a súčasne musí spĺňať aj náležitosti návrhu v zmysle § 79 ods. 1 OSP. Navrhovateľ musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej a tým aj aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu. Navrhovateľ má dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka
skutočností, odôvodňujúcich navrhované predbežné opatrenie. To znamená, že navrhovateľ musí osvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť ujma značná, závažná a dokonca neodstrániteľná.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2011, sp. zn. 4 Obdo 30/2010)
27. „Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena. ... Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich pravdivo a úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 50). „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie.“ (in: tamtiež, s. 670).
28. Nedostatok vyššie uvedených základných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, najmä nedostatok určitosti požadovaných povinností, ako aj absencia opísania rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a akýchkoľvek skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie žalobkyňou formulovaného (absolútneho) nároku (aby sa zdržala akýchkoľvek verejných prejavov týkajúcich sa žalobkyne na sociálnych sieťach, akéhokoľvek komunikačného kontaktovania žalobkyne, a odstránila zo sociálnych sietí všetky falošné profily žalobkyne), pritom dosahuje takú intenzitu, že bráni v určitom a zrozumiteľnom konaní o takomto neodkladnom opatrení pokračovať (na základe čoho konkrétne a prečo vlastne – z hľadiska rozsahu vymedzenia rozhodujúcich skutočností a ich totožnosti – má súd o neodkladnom opatrení práve navrhovaným spôsobom, vrátane jeho rozsahu, rozhodnúť), a preto súd tento návrh podľa § 327 CSP ako zjavne neurčitý (i v súvislosti s jeho prípadnou nevykonateľnosťou) odmietol.
29. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
31. Žalovaná bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia procesne úspešná, a preto by mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať jej podľa § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny úradník). Keďže však žalovanej v konaní o neodkladnom opatrení žiadne odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli (návrh a ani toto rozhodnutie, ak proti nemu nebude podané odvolanie, sa jej v zmysle ust. § 331 ani nedoručuje), a o jej eventuálnych neskorších trovách môže byť rozhodnuté v prípadnom odvolacom konaní, a neúspešná žalobkyňa na náhradu trov konania nemá právo, súd náhradu trov konania stranám nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).