Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Ssk-132-2025.pdf
PDF · 146.87 KB
Case nature
Area
Subarea
6Ssk/132/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci navrhovateľa (odvolateľ): H.. X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX O., právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORSKÁ & MREKAJOVÁ, s.r.o., so sídlom Panenská 33, 811 03 Bratislava, IČO: 36 862 037, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júla 2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. februára 2016, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5Sd/92/2015-104 zo dňa 19. augusta 2025, t a k t o
r o z h o d o l :
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5Sd/92/2015-104 zo dňa 19. augusta 2025 p o t v r d z u j e. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
I.
1. Napadnutým rozsudkom Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) podľa ust. § 250q ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom v rozhodnom období (ďalej len „OSP“ alebo „Občiansky súdny poriadok“) vecne správne potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júla 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. februára 2016 (ďalej len „zmenové rozhodnutie“) (ďalej napadnuté rozhodnutie so zmenovým rozhodnutím spolu aj ako „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým odporkyňa priznala navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 342,50 EUR mesačne podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) a čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 (ďalej len „nariadenie (ES) č. 883/2004“). 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporkyňa uviedla, že navrhovateľ dňa 09. mája 2015 dosiahol dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. K 12. júlu 2015 získal 13 405 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 36 rokov a 265 dní. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. S poukazom na čl. 52 ods. 4 písm. i) a prvej časti prílohy VIII nariadenia (ES) č. 883/2004 odporkyňa uviedla, že sumu starobného dôchodku je možné vypočítať len s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože suma dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. je rovnaká bez ohľadu na to, či bola vypočítaná ako nezávislá (národná) dávka alebo paušálna (čiastková) dávka. Rozhodujúcim obdobím v prípade navrhovateľa boli kalendárne roky
1984 až 2014. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 01. januárom 1984, kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31. decembri 2007 priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou a obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v Prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2022. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. 3. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo doplnené zmenovým rozhodnutím odporkyne zo dňa 9. februára 2016 o explicitné vysvetlenie, že do obdobia dôchodkového poistenia bolo zahrnuté aj obdobie od 01. novembra 1990 do 31. decembra 2000, keď bol navrhovateľ zúčastnený na starobnom zabezpečení ako samostatne zárobkovo činná osoba pracujúca v zahraničí podľa § 8 a § 11 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“). Uvedené obdobie bolo zhodnotené na nárok a na určenie sumy starobného dôchodku ako obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 4. Správny súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne preskúmal v intenciách článku 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) č. 883/2004, § 65, § 82, § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., § 6a ods. 3, § 8 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. a v režime stanovenom Občianskym súdnym poriadkom a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie odporkyne o priznaní starobného dôchodku navrhovateľovi je zákonné a vecne správne, preto ho podľa § 250q ods. 3 OSP potvrdil. 5. K námietke navrhovateľa ohľadom jeho žiadosti o vylúčenie obdobia od 1. novembra 1990 do 31. decembra 2000, kedy bol navrhovateľ dobrovoľne dôchodkovo poistený v Slovenskej republike ako samostatne zárobkovo činná osoba pracujúca v zahraničí, z obdobia dôchodkového poistenia na účely výpočtu výšky starobného dôchodku, dospel správny súd k záveru, že Sociálna poisťovňa postupovala správne, keď uvedené obdobie od 1. novembra 1990 do 31. decembra 2000 zahrnula do obdobia dôchodkového poistenia. Konštatoval, že platná právna úprava neumožňuje toto riadne získané obdobie dôchodkového poistenia z výpočtu starobného dôchodku vylúčiť len preto, že jeho zohľadnenie viedlo podľa navrhovateľa k nižšej výške dôchodku. Uzavrel preto, že Sociálna poisťovňa správne aplikovala vnútroštátne právne predpisy aj čl. 52 nariadenia (ES) č. 883/2004, správne určila dobu dôchodkového poistenia, priemerný osobný mzdový bod aj výslednú sumu starobného dôchodku, a preto napadnuté rozhodnutie v spojení so zmenovým rozhodnutím potvrdil. 6. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebol úspešný. Správny súd nepriznal trovy konania ani úspešnej odporkyni z dôvodu, že je orgánom štátnej správy a v danej veci nevzhliadol výnimočnosť situácie zakladajúcu nárok na priznanie náhrady trov konania takémuto orgánu.
II.
7. Proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave podal navrhovateľ v procesnom postavení odvolateľa (ďalej aj ako „odvolateľ“) v zákonnej lehote odvolanie v zmysle § 201 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ v odvolaní, uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku, namietal, že správny súd neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal ním navrhované dôkazy potrebné na preskúmanie správnosti výpočtu starobného dôchodku, a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tvrdil, že počas celého konania predkladal vlastný podrobný výpočet dôchodku a poukazoval na pochybenia vo výpočte Sociálnej poisťovne, avšak správny súd bez vlastného overenia prevzal jej závery, hoci podľa navrhovateľa Sociálna poisťovňa ani v súdnom konaní konkrétne nepreukázala, v čom spočíva nesprávnosť jeho výpočtu. Za nedostatočné a nepresvedčivé označil najmä odôvodnenie bodu 43 napadnutého rozsudku, v ktorom správny súd iba konštatoval nesprávnosť jeho výpočtu bez bližšieho vysvetlenia. Súčasne namietal viaceré skutkové nepresnosti v odôvodnení rozsudku týkajúce sa obdobia jeho poistenia, doručovania zmenového rozhodnutia a reprodukcie jeho procesných tvrdení. Z
uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok správneho súdu zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu vo veci si navrhovateľ uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 8. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa, ktoré jej bolo doručené 18. septembra 2025, vyjadrila podaním zo dňa 29. septembra 2025, v ktorom uviedla, že dôvody odvolania navrhovateľa nepovažuje za opodstatnené. Vyjadrila, že má za to, že správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne. Zdôraznila, že obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia navrhovateľa od 1. novembra 1990 do 31. decembra 2000 bolo v súlade s § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. správne zhodnotené ako obdobie dôchodkového poistenia na účely vzniku nároku a určenia sumy starobného dôchodku, preto nebolo možné vyhovieť jeho požiadavke na vylúčenie tohto obdobia z dôchodkového poistenia. Zároveň poukázala na to, že zákon č. 461/2003 Z. z. neprevzal z predchádzajúcej právnej úpravy inštitút odstránenia tvrdosti zákona, a preto Sociálna poisťovňa nemohla postupovať spôsobom navrhovaným navrhovateľom. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok správneho súdu v zmysle § 209 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správny potvrdil. 9. Vyjadrenie odporkyne bolo doručené navrhovateľovi na vedomie dňa 7. októbra 2025.
III.
10. Napadnutý rozsudok správneho súdu bol vydaný v?konaní o?opravnom prostriedku podľa tretej hlavy piatej časti (§ 250l až 250s) OSP, ktoré sa začalo podaním opravného prostriedku dňa 12. augusta 2015, teda pred 1. júlom 2016. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) sa konania podľa tretej hlavy piatej časti OSP začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP dokončia podľa doterajších predpisov, teda podľa Občianskeho súdneho poriadku. 11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „odvolací súd“) konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 493c písm. b/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť. 12. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že najvyšší správny súd ako odvolací súd primárne v medziach podaného odvolania preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania dospel k záveru, že nezistil dôvod na? to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so?správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje a pre úplnosť dopĺňa nasledovné. 13. Podľa § 492 ods. 1 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 14. Podľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 15. Podľa § 493c písm. b) SSP, ak je podľa § 492 daná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vykonáva ju od 1. januára 2023 najvyšší správny súd. 16. Podľa § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. 17. Podľa § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. 18. Predmetom konania o odvolaní v danej veci bol rozsudok správneho súdu č. k. BA-5Sd/92/2015-104 zo dňa 19. augusta 2025, ktorým súd postupom podľa § 250q ods. 3 OSP vecne správne potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júla 2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. februára 2016, ktorým odporkyňa priznala navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 342,50 EUR mesačne podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) č. 883/2004. 19. Podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 20. Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.
21. Podľa § 250i ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. 22. Podľa § 6a ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom v rozhodnom období, osobe zárobkovo činnej v cudzine a osobe dobrovoľne pokračujúcej v účasti na dôchodkovom zabezpečení účasť na dôchodkovom zabezpečení vzniká odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové zabezpečenie, najskôr odo dňa podania prihlášky na dôchodkové zabezpečenie a zaniká odo dňa odhlásenia sa z dôchodkového zabezpečenia, najskôr odo dňa podania odhlášky z dôchodkového zabezpečenia. 23. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom v rozhodnom období, účasť na dôchodkovom zabezpečení osoby zárobkovo činnej v cudzine, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, sa hodnotí ako zamestnanie, ak za toto obdobie bolo zaplatené poistné na dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu.1j Druhá veta v odseku 4 platí rovnako. Ako zamestnanie sa hodnotí aj obdobie jedného roka spätne od podania žiadosti o doplatenie poistného na dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu,1k ak toto poistné bolo zaplatené. 24. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 25. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. 27. Podľa článku 52 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 883/2004, príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať: a) podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka); b) vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto: i) teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku; ii) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov. 28. Podľa článku 52 ods. 4 Nariadenia (ES) č. 883/2004 v znení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a určuje sa obsah jeho príloh (ďalej len „Nariadenie č. 988/2009“), ak výpočet podľa odseku 1 písm. a/ v jednom členskom štáte vždy vedie k nezávislej dávke, ktorá sa rovná alebo je vyššia ako paušálna dávka vypočítaná v súlade s odsekom 1 písm. b/, príslušná inštitúcia odstúpi od paušálneho výpočtu za predpokladu, že: i/ takáto situácia sa uvádza v časti 1 prílohy VIII; ii/ nie sú uplatniteľné žiadne právne predpisy obsahujúce pravidlá na zamedzenie súbehu, ako sa uvádzajú v článkoch 54 a 55, pokiaľ nie sú splnené podmienky stanovené v článku 55 ods. 2, a iii/ článok 57 nie je uplatniteľný vo vzťahu k dobám dosiahnutým podľa právnych predpisov iného členského štátu v dôsledku špecifických okolností prípadu. 29. Podľa časti 1 prílohy VIII Nariadenia (ES) č. 883/2004 v znení Nariadenia č. 988/2009, prípady, v ktorých sa od paušálneho výpočtu odstupuje alebo sa paušálny výpočet neuplatňuje - SLOVENSKO
- Všetky žiadosti o dôchodok vypočítané podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (písm. b/). 30. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, vychádzal najvyšší správny súd ako odvolací súd zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril aj administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré už poukázal detailne aj správny súd v?texte napadnutého rozsudku. Z?týchto dôvodov ich najvyšší správny súd už v? ďalších konkrétnostiach neopakuje, súčasne týmto na ne poukazuje a v stručnosti dopĺňa nasledujúce.
31. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril vyžiadaný administratívny (dávkový) spis odporkyne mal preukázané, že
- navrhovateľ dňa 13. júla 2015 požiadal o starobný dôchodok; nárok si uplatnil 1. júna 2015; žiadosť o starobný dôchodok spísal dňa 10. júla 2015 [navrhovateľ žiadal o priznanie starobného dôchodku od 12. júla 2015],
- odporkyňa žiadosti navrhovateľa vyhovela a rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X z 23. júla 2015 postupom podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolateľovi priznala starobný dôchodok od 12. júla 2015 v sume 342,50 EUR mesačne; zároveň vo výroku uviedla, že starobný dôchodok priznala podľa článku 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 Nariadenia (ES) č. 883/2004 [v odôvodnení (okrem iného) odporkyňa s poukazom na čl. 52 ods. 4 písm. i) a prvej časti prílohy VIII Nariadenia (ES) č. 883/2004 uviedla, že sumu starobného dôchodku je možné vypočítať len s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože suma dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. je rovnaká bez ohľadu na to, či bola vypočítaná ako nezávislá (národná) dávka alebo paušálna (čiastková) dávka; podľa odporkyne navrhovateľ získal 36 rokov a 265 dní obdobia dôchodkového poistenia],
- následne odporkyňa zmenovým rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X z 9. februára 2016, pozmenila pôvodné rozhodnutie z 23. júla 2015, pričom zmena sa netýkala výrokovej časti, iba doplnenia odôvodnenia pôvodného rozhodnutia [na rozdiel od rozhodnutia z 23. júla 2015, odporkyňa v odôvodnení bližšie vysvetlila, že do obdobia dôchodkového poistenia bolo zahrnuté aj obdobie od 01.11.1990 do 31.12.2000, keď bol navrhovateľ zúčastnený na starobnom zabezpečení ako samostatne zárobkovo činná osoba pracujúca v zahraničí podľa § 8 a § 11 zákona č. 100/1988 Zb.; uvedené obdobie bolo zhodnotené na nárok a na určenie sumy starobného dôchodku ako obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.]. 32. Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ založil odvolanie predovšetkým na dôvodoch podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku. Tvrdil, že súd prvého stupňa nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nepreskúmal správnosť jeho výpočtu starobného dôchodku a vec nesprávne právne posúdil. Súčasne namietal viaceré nepresnosti v odôvodnení rozsudku, spôsob doručenia zmenového rozhodnutia, nedoručenie procesného uznesenia z 5. apríla 2024 a nedostatočné sa vysporiadanie s jeho výhradami voči započítaniu obdobia od 1. novembra 1990 do 31. decembra 2000 (v ďalšom texte aj ako „obdobie rokov 1990 až 2000“). 33. Navrhovateľ v konkrétnostiach bližšie namietal, že súd prvého stupňa nevykonal ním navrhované dôkazy a bez dostatočného skutkového podkladu prevzal tvrdenie odporkyne, že jej výpočet je správny. V tejto súvislosti poukázal na všeobecné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o dokazovaní a zdôrazňoval, že odporkyňa podľa jeho názoru neuniesla dôkazné bremeno o správnosti svojho postupu. Odvolací súd sa s touto námietkou nestotožňuje a pre vysvetlenie uvádza, že konanie o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu orgánu sociálneho zabezpečenia podľa tretej hlavy piatej časti OSP nie je klasickým sporovým konaním o súkromnom práve, v ktorom by výsledok veci závisel výlučne od rozdelenia formálneho dôkazného bremena medzi dve procesne rovnocenné strany. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu sociálneho poistenia, pričom súd vychádza predovšetkým z dávkového a administratívneho spisu a podľa potreby vykoná ďalšie dôkazy. Súd nie je povinný vykonať každý účastníkom navrhnutý dôkaz. Rozhodujúce je, či skutkový stav potrebný na právne posúdenie veci bol spoľahlivo zistený a či nevykonaný dôkaz mohol priniesť poznatok spôsobilý ovplyvniť výsledok konania. Odvolací súd pritom zistil, že rozhodujúce skutkové okolnosti boli preukázané listinami nachádzajúcimi sa v dávkovom spise, najmä a) prihláškou navrhovateľa na dôchodkové zabezpečenie osoby zárobkovo činnej v cudzine, b) odhláškou z tohto zabezpečenia, c) evidenciou platenia poistného, d) evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, e) osobným listom dôchodkového poistenia, f) prehľadom osobných vymeriavacích základov a osobných mzdových bodov, g) výpočtovými podkladmi odporkyne a rozhodnutiami zo dňa 23. júla 2015 a 9. februára 2016. Z uvedených listín bolo možné zistiť právny titul účasti navrhovateľa na dôchodkovom zabezpečení, dobu jej trvania, zaplatenie poistného, osobné vymeriavacie základy za jednotlivé kalendárne roky, počet dní dôchodkového poistenia, úhrn osobných mzdových bodov a jednotlivé veličiny použité pri výpočte starobného dôchodku. 34. Odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ v odvolaní neoznačil konkrétny skutkový údaj, ktorý by nebolo možné zistiť z predložených listín, ani konkrétny dôkaz spôsobilý preukázať inú dobu poistenia, inú výšku zaplateného poistného, iný osobný vymeriavací základ alebo inú hodnotu všeobecného vymeriavacieho základu. Jeho argumentácia smerovala najmä k odlišnému právnemu hodnoteniu
už preukázaných údajov a k presvedčeniu, že obdobie rokov 1990 až 2000 sa nemalo pri výpočte zohľadniť. Vykonanie ďalšieho dokazovania preto podľa názoru odvolacieho súdu nebolo nevyhnutné. Spor medzi účastníkmi nespočíval primárne v tom, či navrhovateľ bol v uvedenom období prihlásený a či zaplatil poistné. Tieto skutočnosti sporné neboli. Jadrom veci bola právna otázka, či mohol navrhovateľ požadovať, aby sa platne získané obdobie dôchodkového zabezpečenia na účely výpočtu jeho starobného dôchodku nezohľadnilo. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že úlohou odporkyne ani správneho súdu nie je dosiahnuť subjektívne presvedčenie účastníka o správnosti rozhodnutia. Rozhodujúce je, či je skutkový podklad úplný, použitý právny postup zákonný a výsledok preskúmateľný. Pretrvávajúci nesúhlas navrhovateľa so zákonným mechanizmom výpočtu nezakladá sám osebe povinnosť opakovane vykonávať dôkazy o skutočnostiach už preukázaných administratívnym spisom. 35. Odvolací súd v ďalšom uvádza, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ bol v období od 1. novembra 1990 do 31. decembra 2000 zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení ako osoba zárobkovo činná v cudzine a že poistné na dôchodkové zabezpečenie z tohto titulu zaplatil. Podľa § 6a ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení relevantnom pre predmetnú vec, vznikala osobe zárobkovo činnej v cudzine a osobe dobrovoľne pokračujúcej v účasti na dôchodkovom zabezpečení účasť na dôchodkovom zabezpečení odo dňa prihlásenia sa, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zanikala odo dňa odhlásenia sa, najskôr odo dňa podania odhlášky. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že predmetná účasť nevznikala automaticky iba samotným výkonom zárobkovej činnosti v cudzine, ale bola založená prihlásením dotknutej osoby. Zo súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ k svojmu podaniu zo dňa 6. septembra 2024 pripojil prihlášku na sociálne zabezpečenie samostatne zárobkovo činnej a spolupracujúcej osoby zo dňa 6. januára 1992 (č.l. 81), ako aj odhlášku s dátumom zániku jeho účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení ku dňu 31. decembra 2000 (č.l. 83). Z uvedených listinných dôkazov je evidentné, že navrhovateľ teda vlastným právne relevantným úkonom vstúpil do systému dôchodkového zabezpečenia a tento poistný vzťah trval až do jeho zániku vykonaného odhlásením v súlade s vtedy účinnou právnou úpravou. 36. Právnym následkom takto založenej účasti nebola len povinnosť platiť poistné, ale aj vznik zákonom predvídaných dôchodkovo-právnych účinkov. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. sa účasť na dôchodkovom zabezpečení osoby zárobkovo činnej v cudzine, ak medzinárodná zmluva neustanovovala inak, hodnotila ako zamestnanie, ak bolo za toto obdobie zaplatené poistné na dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu. Zákon zároveň umožňoval za ustanovených podmienok hodnotiť ako zamestnanie aj obmedzené obdobie spätne pred podaním žiadosti, pokiaľ bolo poistné zaplatené. Právna úprava teda výslovne spájala zaplatenie poistného s následkom, že príslušná doba sa hodnotila ako zamestnanie. Ak bola účasť riadne založená a poistné zaplatené, príslušný orgán nemal oprávnenie podľa voľnej úvahy rozhodnúť, že uvedené obdobie nebude na dôchodkové účely zohľadnené. V prípade navrhovateľa boli splnené obe zákonné podmienky: jeho účasť na dôchodkovom zabezpečení bola založená prihlásením a poistné za predmetné obdobie bolo ním riadne zaplatené. Uvedená doba preto už podľa právnych predpisov účinných v čase jej získania predstavovala dobu hodnotenú ako zamestnanie. 37. Odvolací súd zdôrazňuje, že odporkyňa rozhodnutím z roku 2015 nevytvorila predmetnému obdobiu nový právny účinok spätne. Pri určení dávky iba zohľadnila právnu skutočnosť, ktorá vznikla podľa vtedy účinných predpisov; navrhovateľ bol zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení a zaplatením poistného získal dobu hodnotenú ako zamestnanie. Keďže navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok v roku 2015, na podmienky nároku a na určenie sumy dávky sa preto použil zákon č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku nároku. 38. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získaná pred 1. januárom 2004 podľa právnych predpisov účinných pred týmto dňom, ak zákon neustanovuje inak. Toto ustanovenie zabezpečuje kontinuitu medzi skorším systémom sociálneho zabezpečenia a systémom sociálneho poistenia účinným od 1. januára 2004. Keďže sa účasť navrhovateľa podľa § 8 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. hodnotila ako zamestnanie, podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa považovala za obdobie dôchodkového poistenia aj pri rozhodovaní o jeho nároku na starobný dôchodok v roku 2015. Odporkyňa preto nemala právomoc rozhodovať podľa vlastného uváženia, či predmetnú dobu započíta alebo nezapočíta. Rovnaké oprávnenie nemal ani navrhovateľ. Odvolací súd dodáva, že zákon nespája zahrnutie platne získaného obdobia dôchodkového poistenia s neskorším súhlasom poistenca ani s tým, či je jeho započítanie v konkrétnom výpočte pre poistenca ekonomicky výhodné. 39. K podstate námietky navrhovateľa, že započítanie rokov 1990 až 2000 znižuje jeho priemerný osobný mzdový bod, a preto by sa tieto roky nemali pri určení sumy starobného dôchodku zohľadniť, odvolací súd uvádza, že takýto postup zákon neumožňuje. Obdobie dôchodkového poistenia nie je
fakultatívnou položkou, ktorú môže poistenec po oboznámení sa s výsledkom výpočtu dodatočne prijať alebo odmietnuť. Ak určitá doba spĺňa zákonné znaky obdobia dôchodkového poistenia, príslušná inštitúcia je povinná ju zohľadniť spôsobom ustanoveným zákonom. 40. Zákon č. 461/2003 Z. z. neupravuje právo poistenca vybrať si iba tie obdobia, v ktorých dosahoval priaznivejšie osobné vymeriavacie základy, a vylúčiť obdobia, ktorých zohľadnenie znižuje priemerný osobný mzdový bod. Takýto výber by bol v rozpore so zásadou zákonnosti pri poskytovaní dávok sociálneho poistenia a s koncepciou starobného dôchodku, pri ktorom sa zohľadňuje dĺžka poistenia aj výška vymeriavacích základov. Nemožno preto oddeliť dva zákonné dôsledky tej istej účasti tak, že by sa navrhovateľovi uznala doba poistenia alebo zaplatenie poistného, ale súčasne by sa na jeho žiadosť nezohľadnili osobné vymeriavacie základy, z ktorých bolo poistné platené. Akceptácia argumentácie navrhovateľa by viedla k tomu, že poistenec by mohol až po vykonaní dôchodkového výpočtu spätne selektovať obdobia poistenia podľa toho, či výslednú sumu zvyšujú alebo znižujú. Takéto právo zákon neupravuje. 41. Odvolací súd preto dopĺňa, že nie je preto právne rozhodujúce, že hypotetický výpočet založený na odstránení predmetných rokov by podľa navrhovateľa viedol k vyššej dávke. Rozhodujúce je, či zákon umožňoval tieto roky vylúčiť. A takýto právny základ v zákone č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v relevantnom čase vzniku nároku neexistuje. 42. Odvolací súd považuje ďalej za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ ide o otázku, či obdobie rokov od 1. novembra 1990 do 31. decembra 2000 predstavuje obdobie dôchodkového poistenia, tak predmetná skutočnosť sa posudzuje podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 8 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. Ako už bolo uvedené vyššie, uvedená doba sa podľa skoršieho predpisu hodnotila ako zamestnanie a podľa novšej právnej úpravy sa považovala za obdobie dôchodkového poistenia. Pokiaľ však ide o vyhodnotenie príslušných kalendárnych rokov na účely určenia priemerného osobného mzdového bodu, táto skutočnosť sa už posudzuje podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o osobnom mzdovom bode, priemernom osobnom mzdovom bode a rozhodujúcom období. Zo zákona možno vylúčiť iba tie kalendárne roky alebo obdobia, pri ktorých takýto následok výslovne ustanovuje právna norma. 43. V prípade navrhovateľa boli osobné vymeriavacie základy za predmetné roky zo strany odporkyne zistené a riadne evidované. Z týchto základov bolo možné spoľahlivo vypočítať osobné mzdové body. Nešlo preto o obdobie, za ktoré by nebolo možné určiť osobný mzdový bod, ani o inú zákonom výslovne vylúčenú dobu. Samotná skutočnosť, že vypočítané osobné mzdové body boli nižšie než hodnoty dosiahnuté navrhovateľom v iných kalendárnych rokoch, nezakladá dôvod na ich odstránenie z výpočtu. 44. Navrhovateľ ďalej opakovane namieta, že novšia právna úprava ho „potrestala“ za dobrovoľné platenie poistného, keďže zahrnutie dlhšieho obdobia poistenia viedlo podľa jeho názoru k nižšej výslednej dávke, než akú by dosiahol bez predmetných rokov. Odvolací súd sa s takýmto hodnotením výslovne nestotožňuje. Starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. nie je určený iba dĺžkou poistenia. Jeho suma vychádza zo súčinu priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Dlhšie obdobie poistenia zvyšuje jednu z veličín výpočtu, zatiaľ čo nižšie osobné vymeriavacie základy môžu ovplyvniť priemerný osobný mzdový bod. Ide o dôsledok zákonom zvoleného zásluhového mechanizmu, nie o sankciu uloženú navrhovateľovi. Zo zaplatenia poistného nemožno vyvodiť nárok, aby každý jednotlivý rok poistenia nevyhnutne zvýšil konečnú sumu dôchodku v porovnaní s hypotetickým výpočtom, pri ktorom by sa príslušný rok úplne vynechal. Zákon garantuje zohľadnenie získaného obdobia zákonom určeným spôsobom, nie konkrétny výsledok nezávislý od výšky vymeriavacích základov. Odvolací súd súhlasne s názorom správneho súdu dodáva, že v predmetnej veci bolo zaplatené poistné zohľadnené tak, že doba bola uznaná ako obdobie dôchodkového poistenia. Zároveň však bolo potrebné zohľadniť aj vymeriavacie základy, z ktorých poistné navrhovateľ platil. Odporkyňa nemohla zohľadniť iba dĺžku poistenia a ignorovať príjmovú zložku rozhodujúcu na určenie osobných mzdových bodov. 45. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k argumentácii navrhovateľa, podľa ktorej aplikácia zákona č. 461/2003 Z.z. na určenie sumy jeho starobného dôchodku viedla k výsledku, ktorý považuje za neprimerane tvrdý vzhľadom na právnu úpravu účinnú v období platenia poistného. Hoci navrhovateľ v odvolaní túto výhradu výslovne neoznačuje ako námietku neprípustnej retroaktivity, z obsahu jeho podaní dlhodobo vyplýva presvedčenie, že zmena právnej úpravy po roku 2003 neprípustne zasiahla do dôsledkov jeho predchádzajúcej účasti na dôchodkovom zabezpečení. Navrhovateľ v rokoch 1990 až 2000 získal dobu dôchodkového zabezpečenia podľa vtedy účinného zákona č. 100/1988 Zb. V tomto období mu však nevznikol nárok na starobný dôchodok ani na konkrétnu sumu dávky. Nespĺňal predovšetkým podmienku dôchodkového veku. Samotnou účasťou na dôchodkovom zabezpečení preto nenadobudol nemenné právo na to, aby jeho budúca dávka bola vypočítaná výlučne podľa
výpočtového mechanizmu účinného v čase platenia poistného. Nárok na starobný dôchodok vznikol až splnením všetkých zákonných podmienok v roku 2015. Na vznik nároku a určenie sumy dávky sa preto použila právna úprava účinná v tomto čase. Zákon č. 461/2003 Z. z. pritom nezrušil obdobia získané podľa skorších právnych predpisov. Naopak, prostredníctvom § 255 ods. 1 ich výslovne zachoval a transformoval na obdobia dôchodkového poistenia. Nejde teda o pravú retroaktivitu, pri ktorej by nový zákon spätne odňal už vzniknutý a definitívne určený nárok na dôchodkovú dávku. Ide o použitie právnej úpravy účinnej v čase vzniku nároku na dávku, pričom skutočnosti vzniknuté podľa skoršieho práva zostali zachované ako právne relevantné obdobia poistenia. Navrhovateľovi preto zostali zachované všetky právne účinky období dôchodkového zabezpečenia získaných podľa skoršej právnej úpravy. Právny poriadok mu však nezaručoval, že budúci nárok na starobný dôchodok ani spôsob určenia jeho sumy budú aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. naďalej podliehať výlučne právnemu režimu účinnému v čase platenia poistného. 46. Navrhovateľ v odvolaní poukazoval aj na to, že sám nepodal žiadosť o doplatenie poistného za časť predchádzajúceho obdobia a túto možnosť mu ako výhodnú odporučili pracovníčky príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia. Uvedená okolnosť nemá na právne posúdenie veci rozhodujúci vplyv. Podstatné je, že navrhovateľ bol na dôchodkové zabezpečenie prihlásený, poistné bolo zaplatené a prijaté a príslušná doba bola evidovaná ako doba hodnotená na účely dôchodkového zabezpečenia. Navrhovateľ netvrdil ani nepreukázal, že by jeho prihlásenie, evidencia účasti alebo zaplatenie poistného boli právoplatne zrušené, vyhlásené za neúčinné alebo že by bolo poistné vrátené ako plnenie bez právneho dôvodu. Prípadné všeobecné informovanie poistenca o vtedajšej ekonomickej výhodnosti zaplatenia poistného nemohlo predstavovať záruku konkrétnej sumy dôchodku, ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti podľa právnych predpisov účinných v čase splnenia podmienok dávkového nároku. 47. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa jeho alternatívneho výpočtu starobného dôchodku odvolací súd uvádza, že navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne vychádzal z právneho predpokladu, podľa ktorého by bolo možné z celkového obdobia dôchodkového poistenia vylúčiť obdobie rokov 1990 až 2000, a na tomto základe následne vykonal vlastný prepočet jednotlivých výpočtových veličín rozhodujúcich pre určenie sumy starobného dôchodku. Takýto právny predpoklad však zákon nepripúšťa. Ak zákon neumožňuje platne získané obdobie dôchodkového poistenia na žiadosť poistenca z výpočtu vylúčiť, nemôže byť právne významný ani výpočet, ktorý z takéhoto predpokladu vychádza. Za týchto okolností nie je pre rozhodnutie veci podstatné, či jednotlivé aritmetické operácie použité navrhovateľom boli vykonané správne alebo obsahovali čiastkové nepresnosti. Aj keby bol jeho alternatívny výpočet z matematického hľadiska bezchybný, nemohol by predstavovať zákonný podklad na určenie sumy starobného dôchodku, keďže je založený na právne neprípustnom predpoklade o možnosti vylúčenia zákonne získaného obdobia dôchodkového poistenia z výpočtu dávky. Odvolací súd preto dodáva, že správny súd v napadnutom rozsudku správne alternatívny výpočet navrhovateľa neakceptoval, hoci dôvody tohto záveru formuloval stručnejšie. 48. Z osobného listu dôchodkového poistenia a z výpočtových podkladov odporkyne vyplýva, že navrhovateľovi bolo zohľadnených 13 405 dní dôchodkového poistenia, čo predstavuje 36,7261 roka. Úhrn osobných mzdových bodov za rozhodujúce obdobie predstavoval 17,6655. Priemerný osobný mzdový bod bol určený hodnotou 0,8262 a po jeho zákonnej úprave bola použitá hodnota 0,8593. Aktuálna dôchodková hodnota pre rok 2015 predstavovala 10,6865 EUR. Základná suma starobného dôchodku bola preto určená výpočtom 0,8593 × 36,7261 × 10,6865, ktorého výsledkom po zákonnom zaokrúhlení bola suma 337,30 EUR/mesačne. Po zvýšení o 5,20 EUR bola výsledná suma starobného dôchodku určená na 342,50 EUR/mesačne. Odvolací súd nezistil nesúlad medzi údajmi zachytenými v evidenčných a výpočtových podkladoch odporkyne a hodnotami použitými v rozhodnutí. Navrhovateľ pritom neoznačil konkrétny osobný vymeriavací základ, všeobecný vymeriavací základ, osobný mzdový bod alebo počet dní poistenia, ktorý by bol v rozhodnutí nesprávne prevzatý. 49. Odvolací súd preskúmal aj námietku týkajúcu sa spôsobu použitia článku 52 nariadenia (ES) č. 883/2004. Podľa článku 52 ods. 1 písm. a) príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, ak boli podmienky nároku splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva; ide o nezávislú dávku. Podľa článku 52 ods. 1 písm. b) sa zásadne vykonáva aj výpočet teoretickej a následne pomernej dávky so zohľadnením dôb získaných podľa právnych predpisov viacerých členských štátov. Podľa článku 52 ods. 4 nariadenia môže príslušná inštitúcia upustiť od výpočtu podľa odseku 1 písm. b), ak výpočet uskutočnený podľa odseku 1 písm. a) vždy vedie k nezávislej dávke, ktorá je rovnaká alebo vyššia než pomerná dávka. Prípady, v ktorých je takýto postup prípustný, sú uvedené v časti 1 prílohy VIII nariadenia (ES) č. 883/2004. V časti 1 prílohy VIII bolo v rozhodnom znení pri Slovenskej republike pod písmenom b) uvedené: „Všetky žiadosti o dôchodok vypočítané podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.“ Starobný dôchodok navrhovateľa
bol vypočítaný podľa uvedeného zákona, a preto patril medzi dávky, pri ktorých bolo možné podľa článku 52 ods. 4 nariadenia (ES) č. 883/2004 od pomerného výpočtu upustiť. Odporkyňa preto postupovala v súlade s článkom 52 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 52 ods. 4 nariadenia (ES) č. 883/2004, keď sumu starobného dôchodku určila ako nezávislú dávku podľa slovenských právnych predpisov. Nebola povinná samostatne vypočítať teoretickú a pomernú dávku ani v individuálnom rozhodnutí preukazovať jej hypotetickú výšku, keďže možnosť upustenia od tohto výpočtu vyplývala priamo zo zaradenia danej kategórie slovenských dôchodkov do prílohy VIII. Koordinačné nariadenie (ES) č. 883/2004 zároveň neposkytuje poistencovi právo požadovať, aby sa obdobie platne získané podľa právnych predpisov jedného členského štátu nezohľadnilo iba preto, že jeho zahrnutie do vnútroštátneho výpočtu považuje za nevýhodné. Existencia rakúskych dôb poistenia preto nemala za následok zánik ani vylúčenie slovenského obdobia dôchodkového poistenia. Rakúska inštitúcia posudzovala nárok navrhovateľa podľa rakúskych právnych predpisov, zatiaľ čo odporkyňa bola povinná určiť slovenskú dávku podľa slovenského práva a príslušných koordinačných pravidiel. 50. Odvolaciemu súdu neuniklo pozornosti, že navrhovateľ dôvodne poukázal na to, že v bode 3 odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu je uvedené obdobie od 1. novembra 1990 do 3. decembra 2000, hoci z administratívneho spisu vyplýva skončenie účasti 31. decembra 2000. Ide o zrejmú dátumovú nepresnosť a chybu v písaní, ktorá nebola prevzatá do samotného výpočtu obdobia dôchodkového poistenia. Z ďalších častí napadnutého rozsudku, z evidenčného listu a z výpočtu počtu dní je zrejmé, že odporkyňa vychádzala z obdobia do 31. decembra 2000. Nesprávne uvedenie dátumu v jednej časti odôvodnenia preto nebolo premietnuté do výpočtu dávky a nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 51. Rovnako nie je úplne presná formulácia súdu prvého stupňa, podľa ktorej navrhovateľ pracoval v Rakúskej republike „v rokoch 1991 až 2000“. Podľa podkladov relevantné obdobie začalo už 1. novembra 1990. Ani táto skratkovitá formulácia však nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Odporkyňa ani súd pri výpočte nevylúčili obdobie od 1. novembra do 31. decembra 1990 a vychádzali z evidovaného obdobia začínajúceho 1. novembra 1990. 52. Navrhovateľ ďalej namietal, že súd prvého stupňa mu v bodoch 38 až 42 pripísal tvrdenia, ktoré výslovne neuviedol. Odvolací súd pripúšťa, že formulácie súdu predstavujú skôr zhrnutie a právnu interpretáciu podstaty argumentácie navrhovateľa než jej doslovnú reprodukciu. Z celého priebehu konania však vyplýva, že navrhovateľ dlhodobo tvrdil, že zahrnutie dobrovoľne získaného obdobia poistenia viedlo k nižšej sume dávky a že žiadal nájsť právny spôsob odstránenia tohto následku. Správny súd preto podstatu námietky pochopil správne ako požiadavku na vylúčenie predmetného obdobia, prípadne jeho vymeriavacích základov z výpočtu. Prípadná nepresnosť v parafrázovaní jednotlivých vyjadrení nemala vplyv na rozhodujúci právny záver, že takýto postup zákon neumožňuje. Ani vyjadrenie sudkyne počas pojednávania, že odporkyňa má preveriť možnosť priaznivejšieho riešenia, nemohlo založiť navrhovateľovi subjektívne právo na výpočet odporujúci zákonným pravidlám. Išlo nanajvýš o procesnú snahu preveriť, či právny poriadok poskytuje inú zákonnú možnosť výpočtu. 53. K námietke navrhovateľa, že zmenové rozhodnutie zo dňa 9. februára 2016 mu bolo riadne doručené až v roku 2024, odvolací súd ozrejmuje, že uvedená okolnosť bola procesne zohľadnená v predchádzajúcom priebehu konania. Navrhovateľovi bola následne poskytnutá možnosť napadnúť a vecne namietať aj zmenové rozhodnutie, pričom súdne konanie pokračovalo v rozsahu pôvodného rozhodnutia v spojení so zmenovým rozhodnutím. Neskoré alebo pôvodne nepreukázané doručenie preto nemôže samo osebe viesť k záveru o hmotnoprávnej nesprávnosti výpočtu starobného dôchodku. Rozhodujúce je, že navrhovateľ nebol v konečnom dôsledku zbavený možnosti oboznámiť sa so zmenovým rozhodnutím, podať proti nemu námietky a dosiahnuť jeho súdne preskúmanie. 54. Pokiaľ ďalej navrhovateľ namietal, že mu nebolo doručené uznesenie Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5Sd/92/2015-59 zo dňa 5. apríla 2024, ktorým bolo preskúmanie zmenového rozhodnutia odporkyne vylúčené na samostatné konanie, odvolací súd ozrejmuje, že zo samotného uznesenia pritom vyplýva, že súd prvého stupňa vychádzal z právneho názoru, podľa ktorého ide o uznesenie, ktoré sa podľa § 168 ods. 2 OSP účastníkom konania nedoručuje, a z tohto dôvodu rozhodol, že sa účastníkom nedoručí. Odvolací súd nepovažuje za potrebné zaujať jednoznačné stanovisko k správnosti uvedeného procesného názoru, keďže rozhodnutie o odvolaní od jeho vyriešenia nezávisí. Aj keby bol právny názor správneho súdu o nedoručovaní predmetného uznesenia nesprávny, táto okolnosť sama osebe nemôže viesť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozsudku. Rozhodujúce je, či mohla mať vplyv na možnosť navrhovateľa účinne uplatniť jeho procesné práva alebo na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Po vylúčení veci na samostatné konanie bolo toto konanie zastavené a vec bola postúpená generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne. Následne Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. 16Sas/34/2024-20 zo dňa 27. marca 2025 rozhodnutie generálneho riaditeľa zrušil a vyslovil, že zmenové rozhodnutie
zo dňa 9. februára 2016 malo byť preskúmané spolu s pôvodným rozhodnutím v konaní vedenom podľa tretej hlavy piatej časti OSP. V nadväznosti na uvedený rozsudok správny súd pokračoval v pôvodnom konaní a napadnutým rozsudkom preskúmal rozhodnutie odporkyne zo dňa 23. júla 2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 9. februára 2016. Navrhovateľ mal možnosť oboznámiť sa s obsahom oboch rozhodnutí, vyjadriť sa k nim, uplatniť všetky skutkové aj právne námietky a následne podať proti rozsudku odvolanie, ktoré odvolací súd v tomto konaní preskúmava. Zmenové rozhodnutie preto nezostalo mimo súdneho prieskumu a navrhovateľ nebol v konečnom dôsledku zbavený možnosti uplatniť voči nemu procesnú obranu. Prípadné dôsledky procesného postupu zvoleného uznesením zo dňa 5. apríla 2024 boli odstránené v ďalšom priebehu konania. 55. Odvolací súd preto uzatvára, že ani námietka smerujúca proti nedoručeniu uznesenia zo dňa 5. apríla 2024 nemôže viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku. Bez ohľadu na správnosť procesného postupu zvoleného súdom prvého stupňa táto okolnosť nemala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ani na možnosť navrhovateľa účinne vykonávať jeho procesné práva. 56. Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí reagovať samostatne na každú čiastkovú vetu alebo každý argument účastníka. Musí však obsahovať dostatočné dôvody vo vzťahu k rozhodujúcim skutkovým a právnym otázkam. Napadnutý rozsudok identifikoval podstatu sporu, uviedol rozhodujúce zákonné ustanovenia, vysvetlil, prečo obdobie rokov 1990 až 2000 predstavovalo obdobie dôchodkového poistenia, a preskúmal základné veličiny použité pri výpočte dávky. Odvolací súd zároveň poukazuje, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania“. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 8. marca?2017). Vzhľadom na uvedené skutočnosti najvyšší správny súd ako súd odvolací námietky navrhovateľa proti napadnutému rozsudku správneho súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. 57. Záverom odvolací súd sumarizuje, že navrhovateľova účasť na dôchodkovom zabezpečení osoby zárobkovo činnej v cudzine v období od 1. novembra 1990 do 31. decembra 2000 bola riadne a platne založená prihlásením a trvala do jeho odhlásenia. Za predmetné obdobie bolo navrhovateľom zaplatené poistné, pričom podľa § 8 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. sa táto účasť hodnotila ako zamestnanie a podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa považovala za obdobie dôchodkového poistenia. Odporkyňa preto nemala zákonnú možnosť túto dobu z obdobia dôchodkového poistenia alebo z výpočtu starobného dôchodku vylúčiť. Takáto možnosť nepatrila ani navrhovateľovi, pretože právna úprava nepripúšťa selektívny výber iba tých období dôchodkového poistenia, ktoré vedú k priaznivejšiemu výsledku. Skutočnosť, že nižšie osobné vymeriavacie základy v predmetnom období ovplyvnili priemerný osobný mzdový bod, nepredstavuje sankciu za platenie poistného. Ide o zákonný dôsledok spôsobu určenia starobného dôchodku podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku nároku. Odporkyňa podľa predložených evidenčných a výpočtových podkladov správne zohľadnila 13 405 dní, úhrn osobných mzdových bodov 17,6655, priemerný osobný mzdový bod 0,8262, upravený priemerný osobný mzdový bod 0,8593 a aktuálnu dôchodkovú hodnotu 10,6865. Alternatívny prepočet navrhovateľa bol založený na právne neprípustnom vylúčení predmetného obdobia a obsahoval aj číselné nezrovnalosti. Procesné a formulačné nedostatky vytýkané odvolateľom neboli nijako preukázané, a rovnako ani nemali vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Skutkový stav bol z dávkového spisu zistený v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a ďalšie dokazovanie nebolo nevyhnutné. 58. Podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu v čase vydania rozhodnutia (ktorý je pre súd v zmysle § 250i ods. 1 zákona rozhodujúci), postupu odporkyne, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia a napokon ani samotnému rozhodnutiu nemožno v zmysle námietok navrhovateľov vytýkať porušenie zákona odôvodňujúce jeho zrušenie. Správny súd preto dôvodne považoval rozhodnutie odporkyne za vydané v súlade so zákonom a opravnému prostriedku navrhovateľa nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, a preto jeho rozsudok podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP, § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP, § 223 OSP a § 492 ods. 1 a ods. 2 SSP ako vecne správne potvrdil. 59. O trovách odvolacieho konania najvyšší správny súd rozhodol v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2, s § 246c ods. 1 veta prvá, s § 224 ods. 1 OSP a s § 491 ods. 1, 2 SSP tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
60. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.