Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Sf-57-2024.pdf
PDF · 175.83 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sf/57/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: Wellwork Services s. r. o., so sídlom: Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 44 403 950, právne zast.: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom: Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 102013235/2024 zo dňa 12.07.2024, č. 101615709/2024 zo dňa 07.06.2024, č. 101615899/2024 zo dňa 07.06.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102013235/2024 zo dňa 12. júla 2024 z a m i e t a.
II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101615709/2024 zo dňa 07. júna 2024 z a m i e t a.
III. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101615899/2024 zo dňa 07. júna 2024 z a m i e t a.
IV. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Trenčín ako správca dane (ďalej ako „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobia august – október 2021. Daňová kontrola bola začatá dňa 26.04.2022, a to v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole č. 100511210/2022 zo dňa 18.03.2022. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 101758714/2023 zo dňa 12.07.2023 (ďalej ako „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v tomto protokole zaslaný žalobcovi, ktorý si ho prevzal dňa 27.07.2023. Dňom 27.07.2023 bola daňová kontrola ukončená. Žalobca sa k protokolu vyjadril, pričom jeho vyjadrenie bolo správcovi dane doručené dňa 28.09.2023. Pripomienky žalobcu k protokolu boli prerokované na ústnom pojednávaní, o čom bola vyhotovená zápisnica č. 100841882/2024 zo dňa 11.03.2024.
Rozhodnutia správcu dane
2. Správca dane dňa 13.12.2023 vydal rozhodnutie č. 103108751/2023, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 32 933,17 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2021 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie č. 1“ alebo „rozhodnutie správcu dane č. 1“). Správca dane nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na odpočítanie dane od dodávateľa A+I Trade s. r. o., IČO: 36 558 702 (ďalej ako „dodávateľ“ alebo „A+I Trade s. r. o.“), a to v zmysle prijatých faktúr: (i) faktúra č. 2021083101 zo dňa 31.08.2021 za zváračské práce I, opracovanie kovu jednoduchým spôsobom, zváračské práce II, kovoobrábacie práce na CNC a NC zariadeniach v celkovej sume 38 469,82 Eur (z toho 20% DPH 6 411,64 Eur a základ dane 32 058,18 Eur); (ii) faktúra č. 2021083102 zo dňa 31.08.2021 za zváračské služby I, zváračské služby II v celkovej sume 16 287,48 Eur (z toho 20% DPH 2 714,58 Eur a základ dane 13 572,90 Eur); (iii) faktúra č. 2021083103 zo dňa 31.08.2021 za zváračské služby, zváračské služby II, zváračské služby III, zváračské služby IV a opracovanie kovu jednoduchým spôsobom v celkovej sume 24 614,41 Eur (z toho 20% DPH 4 102,40 Eur a základ dane 20 512,01 Eur); (iv) faktúra č. 2021083104 zo dňa 31.08.2021 za montérske služby a manipulačné služby lisovacích strojov v celkovej sume 30 141,64 Eur (z toho 20% DPH 5 023,61 Eur a základ dane 25 118,03 Eur); (v) faktúra č. 2021083105 zo dňa 31.08.2021 za balenie paradajok v celkovej sume 75 356,58 Eur (z toho 20% DPH 12 559,43 Eur a základ dane 62 797,15 Eur); (vi) faktúra č. 2021083106 zo dňa 31.08.2021 za zber paradajok v skleníku v celkovej sume 7 590,53 Eur (z toho 20% DPH 1 265,09 Eur a základ dane 6 325,44 Eur) a (vii) faktúra č. 2021083107 zo dňa 31.08.2021 za zber paradajok v skleníku v celkovej sume 5 138,50 Eur (z toho 20% DPH 856,42 Eur a základ dane 4 282,08 Eur).
3. Správca dane dňa 13.12.2023 vydal rozhodnutie č. 103108949/2023, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 35 151,39 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2021 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie č. 2“ alebo „rozhodnutie správcu dane č. 2“). Kontrolou bolo zistené, že v daňovom priznaní DPH na riadku 03 a 04 nebola zahrnutá vystavená faktúra č. 1020210063 zo dňa 30.09.2021 za dodané zváračské, montérske, manipulačné, programovacie a obsluhovacie služby za obdobie od 16.09.2021 do 30.09.2021 pre spoločnosť Kovoflex, spol. s r. o., IČO: 34 120 556, v celkovej sume 15 599,26 Eur (z toho 20% DPH 2 599,88 Eur a základ dane v sume 12 999,38 Eur). Správca dane nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na odpočítanie dane od dodávateľa A+I Trade s. r. o., a to v zmysle prijatých faktúr: (i) faktúra č. 2021093001 zo dňa 30.09.2021 za zváračské práce I, opracovanie kovu jednoduchým spôsobom, zváračské práce II, kovoobrábacie práce na CNC a NC zariadeniach v celkovej sume 40 840,42 Eur (z toho 20% DPH 6 806,74 Eur a základ dane 34 033,68 Eur); (ii) faktúra č. 2021093002 zo dňa 30.09.2021 za zváračské služby I a zváračské služby II v celkovej sume 17 085,17 Eur (z toho 20% DPH 2 847,53 Eur a základ dane 14 237,64 Eur); (iii) faktúra č. 2021093003 zo dňa 30.09.2021 za zváračské služby, zváračské služby II, zváračské služby III, zváračské služby IV a opracovanie kovu jednoduchým spôsobom v celkovej sume 26 544,90 Eur (z toho 20% DPH 4 424,15 Eur a základ dane 22 120,75 Eur); (iv) faktúra č. 2021093004 zo dňa 30.09.2021 za montérske služby a manipulačné služby lisovacích strojov v celkovej sume 27 208,62 Eur (z toho 20% DPH 4 534,77 Eur a základ dane 22 673,85 Eur); (v) faktúra č. 2021093005 zo dňa 30.09.2021 za balenie paradajok v celkovej sume 76 202,59 Eur (z toho 20% DPH 12 700,43 Eur a základ dane 63 502,16 Eur); (vi) faktúra č. 2021093006 zo dňa 30.09.2021 za zber paradajok v skleníku v celkovej sume 7 137,50 Eur (z toho 20% DPH 1 189,58 Eur a základ dane 5 947,92 Eur) a (vii) faktúra č. 2021093007 zo dňa 30.09.2021 za zber paradajok v skleníku v celkovej sume 289,98 Eur (z toho 20% DPH 48,32 Eur a základ dane 241,66 Eur).
4. Správca dane dňa 26.03.2024 vydal rozhodnutie č. 100986220/2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 30 287,61 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2021 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie č. 3“ alebo „rozhodnutie správcu dane č. 3“) (prvostupňové rozhodnutie č. 1, prvostupňové rozhodnutie č. 2 a prvostupňové rozhodnutie č. 3 ďalej spolu ako „prvostupňové rozhodnutia“), (rozhodnutie správcu dane č. 1, rozhodnutie správcu dane č. 2 a rozhodnutie správcu dane č. 3 ďalej spolu ako „rozhodnutia správcu dane“). Správca dane nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na odpočítanie dane od dodávateľa A+I Trade s. r. o., a to v zmysle prijatých faktúr: (i) faktúra č. 2021103101 zo dňa 31.10.2021 za zváračské služby, opracovanie kovu jednoduchým spôsobom, kovoobrábacie práce v celkovej sume 42 341,11 Eur (z toho 20% DPH 7 056,85 Eur a základ dane 35 284,26 Eur); (ii) faktúra č. 2021103102 zo dňa 31.10.2021 za zváračské služby v celkovej sume 12 041,06 Eur (z toho 20% DPH 2 006,84 Eur a základ dane 10 034,22 Eur); (iii) faktúra č. 2021103103 zo dňa 31.10.2021 za zváračské služby v celkovej sume 26 500,09 Eur (z toho 20% DPH 4 416,68 Eur a základ dane 22 083,41 Eur); (iv) faktúra č. 2021103104 zo dňa 31.10.2021 za montérske služby, manipulačné služby lisovacích strojov v celkovej sume 28 979,60 Eur (z toho 20% DPH 4 799,60 Eur a základ dane 23 998,00 Eur); (v) faktúra č. 2021103105 zo dňa 31.10.2021 za balenie paradajok
v celkovej sume 66 912,10 Eur (z toho 20% DPH 11 152,02 Eur a základ dane 55 760,08 Eur) a (vi) faktúra č. 2021103106 zo dňa 31.10.2021 za zber paradajok v skleníku v celkovej sume 5 133,70 Eur (z toho 20% DPH 855,62 Eur a základ dane 4 278,08 Eur).
5. Vo vydaných rozhodnutiach správcu dane bolo uvedené, že podľa názoru správcu dane nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných na preverovaných faktúrach od dodávateľa. Žalobca neprijal žiadne zváračské alebo iné práce na vystavených faktúrach, nakoľko zamestnanci tieto práce vykonávali až pre konečných odberateľov a v ich prevádzkových a výrobných priestoroch. Nakoľko žalobca hodnoverne nepreukázal, že mu deklarované služby uvedené na sporných faktúrach dodal dodávateľ, prípadne iná zdaniteľná osoba, správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z uvedených faktúr vystavených dodávateľom z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) a § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dane z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 222/2004 Z. z.“ alebo „zákon o DPH“). Správca dane preukázateľne spochybnil reálne dodanie prác a služieb žalobcovi. Dôvodom neuznania sporných faktúr bola tá skutočnosť, že sporné faktúry nemali podklad v reálnom plnení, čo vyplynulo z dokazovania.
Rozhodnutia žalovaného
6. Proti vydaným prvostupňovým rozhodnutiam boli zo strany žalobcu podané odvolania, o ktorých rozhodoval žalovaný ako odvolací orgán. O podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 1 rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101615709/2024 zo dňa 07.06.2024 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného č. 1“ alebo „napadnuté rozhodnutie č. 1“). O podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 2 rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101615899/2024 zo dňa 07.06.2024 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného č. 2“ alebo „napadnuté rozhodnutie č. 2“). O podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 3 rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102013235/2024 zo dňa 12.07.2024 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného č. 3“ alebo „napadnuté rozhodnutie č. 3“) (rozhodnutie žalovaného č. 1, rozhodnutie žalovaného č. 2 a rozhodnutie žalovaného č. 3 ďalej spolu ako „rozhodnutia žalovaného“), (napadnuté rozhodnutie č. 1, napadnuté rozhodnutie č. 2 a napadnuté rozhodnutie č. 3 ďalej spolu ako „napadnuté rozhodnutia“). Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí uviedol, že záver správcu dane spočívajúci v tom, že v danom prípade bolo úlohou dodávateľa len formálne vykázať zamestnancov a formálne vystaviť faktúry, je potrebné považovať za správny, podložený skutkovým stavom a získanými dôkazmi, a preto žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutia a zamietol podané odvolania.
Správne žaloby
7. Žalobca včas (samostatne) podanými správnymi žalobami požiadal správny súd o preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí. Žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1 a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia č. 1 bola zaevidovaná pod sp. zn. 2Sf/61/2024. Žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2 a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia č. 2 bola zaevidovaná pod sp. zn. 2Sf/62/2024. Žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3 a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia č. 3 bola zaevidovaná pod sp. zn. 2Sf/57/2024.
8. Rozhodnutia žalovaného, ako aj postup žalovaného pri ich vydávaní, považoval žalobca za nezákonný, a to z dôvodu, že (i) zistenia žalovaného vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia vecí a (ii) zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie vecí.
9. Žalobca v podaných správnych žalobách uviedol, že si všetky svoje povinnosti splnil a podklady, ktoré mal, tak predložil, pričom nebolo v jeho moci zabezpečiť dodanie dokladov, resp. komunikáciu zo strany iných subjektov. Bol názoru, že relevantným spôsobom preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to nie len z formálnej, ale aj z materiálnej stránky. Poukázal na to, že dodanie služieb tak, ako bolo uvedené na faktúrach, deklarovali tiež svedkovia, konkrétne zamestnanci dodávateľa, a to A. B. a C. D.. Títo potvrdili, že boli zamestnancami žalobcu a dodali prostredníctvom žalobcu služby ďalším odberateľom, kde tieto služby zamestnanci vykonali a dostali za to odmenu. Žalobca taktiež poukázal na potvrdenia jednotlivých odberateľov (FRUITLAND, s. r. o., GreenCoop družstvo, Kovoflex, spol. s r. o., Wertheim T, s. r. o. a TopToma, spol. s. r. o.), z ktorých bolo zrejmé, že žalobca služby následne dodával (sprostredkúval) ďalej, preto sa mu javí ako nesprávna argumentácia správcu dane, ktorý sa zameral na skúmanie odberateľov žalobcu, ktorí uviedli, že nemali uzavretú zmluvu s dodávateľom,
keďže služby vykonané predmetnou spoločnosťou odberateľom dodal priamo žalobca, teda mali zmluvu uzavretú s ním.
10. Žalobca zotrval na názore, že nemožno hovoriť o reťazci, lebo kvantita objemu služieb bola iná na každom dodávateľskom stupni, pričom konečné faktúry za jednotlivé služby vychádzali práve z tejto kvantity objemu služieb. Nestotožnil sa preto s tvrdeniami, že v danom prípade sa jednalo o zastieranie závislej činnosti a sprostredkovanie zamestnania, pretože uvedené sa nezakladá na pravde. Zdôraznil, že konateľ dodávateľa p. E. F. verbálne potvrdil obchody so žalobcom, ako aj to, že odberateľské faktúry vystavil on a podpis na nich je jeho, preto nemožno jeho výpoveď hodnotiť ako zmätočnú alebo nedôveryhodnú.
11. Žalobca sa zameral aj na tvrdenie daňových orgánov, že v období od 01.08.2021 do 31.10.2021 boli vykonané viaceré výbery z bankového účtu spoločnosti Interfaktor s. r. o. v celkovej sume 20 000,00 Eur, ktoré mal vyberať konateľ žalobcu. K tomu žalobca uviedol, že medzi týmito spoločnosťami neexistovalo v danom čase žiadne obchodné prepojenie, toto si však správca dane účelovo dotvoril s poukazom na neidentifikované finančné prostriedky, pričom správca dane nevysvetlil identifikáciu prevodov ani nepoukázal na to, ako tieto súviseli s kontrolovanými daňovými obdobiami. Zdôraznil, že medzi spoločnosťou Interfaktor s. r. o. a žalobcom neexistovalo žiadne priame ani nepriame obchodné prepojenie, preto akékoľvek tvrdenia, resp. domnienky správcu dane či žalovaného boli irelevantné a nemôžu byť podkladom pre negatívne rozhodnutia.
12. Podľa názoru žalobcu obchodovanie s dodávateľom prebehlo v rámci sprostredkovania služieb úplne v poriadku. Nemôže niesť zodpovednosť za (ne)konanie svojho obchodného partnera, ktorý si voči daňovému úradu nesplnil svoju povinnosť a nepredložil účtovníctvo a záznamy DPH. Ovplyvniť finančné aktivity svojich obchodných partnerov nie je v jeho možnostiach, či schopnostiach, rovnako nemohol ovplyvniť skutočnosti ohľadom komunikácie jeho obchodného partnera s daňovým úradom. Poukázal na § 9 ods. 4 zákona o DPH, z ktorého vyplýva, že ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará (objedná) dodanie služby, považuje sa za prijímateľa a zároveň aj za poskytovateľa obstaranej služby a svoju odmenu za obstaranie služby nezdaňuje, ale ju zahrnie do ceny obstaranej služby. Žalobca vždy trval na tom, aby aj jeho dodávatelia nemali dlhy voči štátu (najmä voči Sociálnej poisťovni) a tiež na tom, aby vykonávatelia služieb boli v pracovnom pomere, prípadne pracovali ako živnostníci. Nebol preto žiadny dôvod domnievať sa, že by konanie žalobcu javilo akékoľvek znaky nepoctivého konania, ktoré je nezlučiteľné so samotnou podstatou daňového konania, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/49/2022 zo dňa 28.09.2022. Ak daňové orgány vychádzali len z nedostatkov na strane inej spoločnosti, tak postupovali nesprávne, pričom v tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/66/2022 zo dňa 25.04.2023.
13. Pre žalobcu bolo zarážajúce, že v predmetných prípadoch predložené dôkazné prostriedky žalovaný nepovažoval za dostatočné a zamietavé stanovisko voči nároku žalobcu odvodil od nesplnenia povinností zo strany spolupracujúcej spoločnosti. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/78/2022 zo dňa 25.04.2023. Namietal, že nemôže niesť zodpovednosť za to, či si subdodávateľ a jeho dodávateľ uviedli vzájomné obchody v kontrolných výkazoch, pričom žalovaný pritom nepreukázal žalobcovi, že by vedel alebo mohol vedieť, že participuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/35/2023 zo dňa 27.06.2024. Žalobca namietal aj nedostatočné odôvodnenia prvostupňových rozhodnutí, ako aj rozhodnutí žalovaného, pričom to, aká by mala byť štruktúra odôvodnenia rozhodnutia daňových orgánov, bolo uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/38/2021 zo dňa 19.06.2019.
14. Na základe uvedeného žalobca navrhol zrušiť rozhodnutia žalovaného, ako aj im predchádzajúce prvostupňové rozhodnutia a veci vrátiť na ďalšie konania.
Vyjadrenia žalovaného
15. Žalovaný vo svojich vyjadreniach zotrval na skutočnostiach a prijatých záveroch uvedených v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí. Na základe vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že preverovanie fakturovaných plnení u dodávateľa žalobcu, pochybnosti správcu dane neodstránilo,
práve naopak, keďže dodávateľ v zastúpení konateľom spoločnosti nedisponoval ani elementárnymi vedomosťami o ním fakturovaných zdaniteľných plneniach, ani nepredložil správcovi dane relevantné dôkazy, z ktorých pri stanovení fakturovanej sumy vychádzal, nepreukázal reálnosť zdaniteľných plnení a vznik daňovej povinnosti z titulu dodania fakturovaných služieb.
16. Žalovaný zdôraznil, že spoločnosť A+I Trade s. r. o. bola len formálnym zamestnávateľom, ktorý nezadával pracovníkom príkazy k výkonu práce, nekontroloval ich, neviedol ich dochádzku, nevyplácal im mzdy. Dochádzka zamestnancov bola preukázateľne vedená priamo v mieste výkonu prác, t. j. u odberateľov žalobcu, ktorí týmto zamestnancom podpisovali aj mesačné výkazy dochádzky. Vo výkazoch dochádzky sú navyše pri jednotlivých zamestnancoch uvedené ich osobné čísla, resp. v spoločnosti Kovoflex, spol. s r. o. boli tieto osoby vedené v „Skupine všetkých zamestnancov“. Takisto mesačné výkazy obsahujú okrem informácie o odpracovaných hodinách za mesiac, aj údaje o práci v noci, o nadčasoch, o začiatku a konci pracovnej doby, o náhradnom voľne, dovolenke, na rozdiel od dodacích listov predložených spoločnosťou A+I Trade s. r. o., v ktorých tieto údaje absentujú, s tým, že len výnimočne sú údaje o dovolenke a nadčasoch na výplatných lístkoch spoločnosti A+I Trade s. r. o. Už v pracovných zmluvách, resp. dohodách uzatvorených so spoločnosťou A+I Trade s. r. o. mali pracovníci určené miesto výkonu prác priamo u odberateľov žalobcu (napr. C. D., G. E. H., I. F.).
17. O formálnosti zamestnaneckých vzťahov svedčila tiež tá skutočnosť, že spoločnosť A+I Trade s. r. o. napriek výzve správcu dane nepreukázala riadne vedenie mzdovej agendy zamestnancov, účtovanie o mzdových nákladoch, vyplácanie miezd týmto zamestnancom. V reakcii na výzvu správcu dane predložila spoločnosť A+I Trade s. r. o. len výplatné lístky, výplatnú listinu a dodacie listy, z ktorých bolo zrejmé, že údaje v nich uvedené sa nezhodujú. Žalovaný poukázal na konkrétne nezrovnalosti (výberovým spôsobom poukázal na nezrovnalosti zistené len u niektorých zamestnancov), ktoré zistil porovnaním dodacích listov (na ktorých sú uvedené odpracované/neodpracované dni v mesiaci a počet odpracovaných hodín) s výplatnými lístkami (na dodacích listoch je uvedený vyšší počet odpracovaných hodín, ako na výplatných lístkoch). Napr. zamestnanec J. K.: dodací list – 171,5 hodín, výplatný lístok - 42 hodín; D. L.: dodací list – 177,16 hodín, výplatný lístok - 76 hodín; M. M.: dodací list – 203,5 hodín, výplatný lístok - 42 hodín, atď. Z predloženej výplatnej listiny podpísanej zamestnancami A+I Trade s. r. o. navyše vyplynulo, v korelácii s údajmi o odpracovaných hodinách uvedených na dodacích listoch, že zamestnancom spoločnosti mali byť vyplácané mzdy v minimálnych sumách, väčšinou do 150,00 Eur mesačne, napriek počtu odpracovaných hodín cca 140-150 hodín/mesačne, na čo poukázal správne aj správca dane (napr. vyššie spomínaný J. K., ktorý pracoval v Kovoflex, spol. s r. o., mal dostať k výplate podľa výplatnej listiny sumu 130,97 Eur za odpracovaných 171,5 hodín (171:30 hodín vykázala aj spoločnosť Kovoflex, spol. s r. o.). Zo zoznamu zamestnancov poskytnutého Sociálnou poisťovňou bolo tiež zrejmé, že v mnohých prípadoch boli zamestnanci spoločnosti A+I Trade s. r. o. evidovaní v Sociálnej poisťovni len niekoľko dní, niekedy niekoľko týždňov, príp. mesiacov (max. 8), t. j. nejednalo sa o dlhodobo evidovaných zamestnancov spoločnosti.
18. Žalovaný ďalej uviedol, že z dôkazov predložených žalobcom tiež vyplynulo, s prihliadnutím na zoznam dodávateľských faktúr, ku ktorým priradil žalobca k nim prislúchajúce odberateľské faktúry, že žalobca fakturoval svojim odberateľom aj plnenia, ktoré mu neboli fakturované spoločnosťou A+I Trade s. r. o. Okrem toho, že fakturoval odberateľom poskytnutie koordinačných služieb, v niektorých prípadoch im fakturoval aj príspevky na ubytovanie, odpracované práce naviac, resp. im fakturoval vykonanie prác vo väčšom rozsahu, a to aj prostredníctvom osôb, ktoré sa nenachádzali v zozname zamestnancov dodávateľa A+I Trade s. r. o. Tvrdeniu žalobcu, že dodávateľ zahrnul príspevok na ubytovanie do ceny fakturovaných služieb, podľa názoru žalovaného nezodpovedajú ceny za služby, ktoré boli u deklarovaného dodávateľa len o 0,20 Eur nižšie oproti cenám použitým žalobcom voči jeho odberateľom. Navyše ceny služieb na faktúrach zodpovedali cenám služieb stanoveným v zmluve, pričom zo zmluvy nevyplýva, že by mal byť v cene zahrnutý aj príspevok na ubytovanie.
19. Podľa názoru žalovaného uvedené skutočnosti dôvodne spochybňujú reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení a vznik daňovej povinnosti z titulu dodania fakturovaných služieb dodávateľom A +I Trade s. r. o., prípadne iným platiteľom dane. Sporné faktúry nemali podklad v reálnom plnení, čo jednoznačne vyplynulo z dokazovania vykonaného správcom dane. Záver správcu dane, že v danom prípade bolo úlohou dodávateľa A+I Trade s. r. o. len formálne vykázať zamestnancov a formálne vystaviť faktúry, je potrebné považovať za správny, podložený zisteným skutkovým stavom a získanými dôkazmi. Na základe uvedeného žalovaný navrhol podané správne žaloby zamietnuť.
Repliky žalobcu
20. Žalobca vo vyjadreniach (replikách) s poukazom na poukazované výbery z účtu obchodnej spoločnosti Interfaktor s. r. o. konateľom žalobcu uviedol, že medzi žalobcom a touto spoločnosťou neexistovalo v danom čase žiadne obchodné prepojenie, toto si však správca dane účelovo dotvoril s poukazom na neidentifikované finančné prostriedky, pričom správca dane vôbec nevysvetlil identifikáciu prevodov ani nepoukázal na to, ako tieto súviseli s kontrolovanými daňovými obdobiami. Medzi spoločnosťou Interfaktor s. r. o. a žalobcom neexistovalo žiadne priame či nepriame obchodné prepojenie, preto akékoľvek tvrdenia daňových orgánov boli v tomto smere irelevantné a nemôžu byť podkladom pre negatívne rozhodnutie. Zároveň žalobca zdôraznil, že konateľ dodávateľa verbálne potvrdil obchody so žalobcom, ako aj to, že odberateľské faktúry vystavil on a podpis na nich je jeho, preto jeho výpoveď nemožno hodnotiť ako nedôveryhodnú. Ďalej poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Paper Consult, C-101/6, bod 51, z ktorého vyplynulo, že zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo. S ohľadom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (najmä rozhodnutie C-610/19 vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft. zo dňa 03.09.2020) dodal, že zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Zotrval na návrhu zrušiť vydané rozhodnutia daňových orgánov.
Dupliky žalovaného
21. Žalovaný vo vyjadreniach (duplikách) k vyjadreniam žalobcu zotrval na svojich záveroch uvedených vo vydaných rozhodnutiach (pozn. súdu: duplika nebola podaná v spise 2Sf/57/2024).
Ďalšie vyjadrenie žalobcu
22. Žalobca sa ešte vyjadril k vyjadreniam žalovaného (duplikám), pričom vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalobcu a zotrval na svojich doterajších názoroch (pozn. súdu: vyjadrenie žalobcu k duplike nebolo podané v spise 2Sf/57/2024, keďže tam nebola podaná ani duplika).
Konanie pred správnym súdom
23. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) uznesením č. k. 2Sf/57/2024-119 zo dňa 01.07.2026 spojil na spoločné konanie veci, ktoré sú vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.: 2Sf/57/2024, 2Sf/61/2024 a 2Sf/62/2024 s tým, že veci budú ďalej vedené v spoločnom konaní pod spoločnou sp. zn. 2Sf/57/2024.
24. Správny súd v Banskej Bystrici po preštudovaní celého spisového materiálu zistil tieto skutočnosti: žalovaný napadnutými rozhodnutiami potvrdil prvostupňové rozhodnutia, ktorými bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“ alebo „zákon č. 563/2009 Z. z.“) vyrubený rozdiel na DPH v sume (i) 32 933,17 Eur za august 2021, (ii) 35 151,39 Eur za september 2021 a (iii) 30 287,61 Eur za október 2021. Správca dane spochybnil reálne dodanie prác a služieb žalobcovi. Dôvodom neuznania sporných faktúr bola tá skutočnosť, že sporné faktúry nemali podklad v reálnom plnení.
25. Predmetom správneho súdneho prieskumu v rozhodovanej veci sú vo svojej podstate rozhodnutia daňových orgánov, ktorými daňové orgány nepriznali žalobcovi nárok na odpočítanie dane z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok.
26. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“). Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne
príslušný správny súd preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného, im predchádzajúce prvostupňové rozhodnutia, ako aj postup orgánov verejnej správy, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobách (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, preto žaloby zamietol podľa § 190 SSP. Rozsudok bol dňa 29.07.2026 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením podľa § 137 ods. 4 SSP.
Relevantné zákonné ustanovenia
27. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
28. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
29. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
30. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že v posudzovanom prípade daňové orgány na základe vykonaného dokazovania nepriznali žalobcovi odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom A+I Trade s. r. o., a to z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a § 19 zákona o DPH. Daňové orgány spochybnili reálne dodanie fakturovaných prác žalobcovi dodávateľom A+I Trade s. r. o., prípadne inou zdaniteľnou osobou. V tejto súvislosti treba zo strany správneho súdu vo všeobecnosti zdôrazniť, že predloženie účtovných a iných dokladov je iba jednou z podmienok na preukázanie vzniku nároku na odpočítanie dane, tým ale nie je preukázané reálne uskutočnenie obchodnej transakcie. V danom prípade je potrebné považovať postup správcu dane, keď preveroval uskutočnenie zdaniteľného obchodu nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym, za správny, nakoľko správca dane je povinný v priebehu daňovej kontroly zisťovať a preverovať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Nebolo by v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 Daňového poriadku, keby sa správca dane uspokojil výlučne s predložením faktúr a ostatných dokladov bez toho, aby pravdivosť formálnych tvrdení na nich prezentovaných, vecne overil. Na druhej strane daňový subjekt, ak sa domáha svojich zákonných práv, si musí splniť svoju zákonnú povinnosť a musí preukázať oprávnenosť práva odpočítať daň. Pre účely § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok, vrátane preukázania vecného súvisu medzi daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia a prijatým zdaniteľným plnením. Ak daňový subjekt pravdivosť svojich tvrdení nevie preukázať, musí rátať s dôsledkami svojho konania, napríklad v podobe nepriznaného odpočtu dane. V posudzovanom prípade žalobca prostredníctvom predložených dokladov tvrdil, že dodávateľ A+I Trade s. r. o. mu dodal zváračské, kovoobrábacie práce, montérske a manipulačné služby a tiež zber a balenie paradajok.
31. Správny súd poukazuje na to, že správca dane vypočul konateľa spoločnosti A+I Trade s. r. o., E. F., ktorý na otázku správcu dane, kto kontroloval vykonané práce, odpovedal, že on osobne. Toto jeho vyjadrenie bolo ale v priamom rozpore s vyjadreniami konečných odberateľov, ktorí zhodne uviedli, že kontrolu pracovníkov zabezpečoval žalobca, buď povereným zamestnancom, resp. práce kontroloval priamo konateľ N. N. K., príp. za odberateľa práce kontroloval vedúci zmeny. Ani jeden z odberateľov žalobcu meno svedka E. F. nespomenul, ani nikto neuviedol, že by mal vykonané práce kontrolovať konateľ spoločnosti A+I Trade s. r. o. Práveže odberatelia zhodne deklarovali, že spoločnosť A+I Trade s. r. o. nepoznajú a že s ňou neobchodovali. Na výzvu správcu dane, aby E. F. popísal, ako predmetné obchody prebiehali, reagoval odkázaním na preverované faktúry. Čo sa týka miesta výkonu ekonomickej činnosti spoločnosťou A+I Trade s. r .o., E. F. uviedol, že spoločnosť vykonávala ekonomickú činnosť na adrese sídla, teda na M. O. I. F.. Aj toto vyjadrenie bolo v rozpore so zisteniami správcu dane, z ktorých
bolo zrejmé, že preverované služby mali byť vykonávané napr. vo I. F., v C. D., v G. E. H.. Svedok E. F. ani len nespomenul žiadnu zo spoločností, v ktorých mali byť preverované služby vykonávané. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že E. F. i keď verbálne potvrdil obchody so žalobcom, ako aj, že vystavil a podpísal pre neho preverované odberateľské faktúry, evidentne nedisponoval ani základnými informáciami o fakturovaných zdaniteľných obchodoch (len vymenoval práce uvedené na faktúrach), ani neuviedol žiadne okolnosti, za ktorých mali byť deklarované plnenia vykonávané. Správny súd považuje pritom za vhodné poznamenať, že správca dane nežiadal od E. F., aby detailne popísal okolnosti obchodnej spolupráce a výkonu fakturovaných služieb, ale dalo sa od neho ako konateľa dodávateľskej spoločnosti rozumne očakávať, že uvedie minimálne rozhodné dôležité skutočnosti, a to aj s prihliadnutím na uplynutie nejakého času, čo však táto osoba ako svedok neuviedla, preto nemožno dať za pravdu žalobcovi, ak v rámci žalobných námietok tvrdí opak (napríklad to, že od vykonania predmetných služieb uplynul dlhší čas, preto si nemôže pamätať každý detail). Vzhľadom aj na rozpory vo vyjadreniach tohto svedka v súvislosti s ďalšími správcom dane zistenými skutočnosťami, je preto potrebné súhlasne s daňovými orgánmi vyhodnotiť výpoveď svedka E. F. v tom zmysle, že realizáciu fakturovaných zdaniteľných plnení potvrdil len formálne. Na základe uvedeného preto argumentácia žalobcu v tomto smere nebola dôvodná.
32. V podaných žalobách žalobca poukázal na vyjadrenia jeho odberateľov, ktorí zhodne potvrdili dodanie služieb zo strany žalobcu s tým, že vykonávateľmi prác boli jeho zamestnanci. V tejto súvislosti správny súd zastáva názor, že potvrdenie vykonania prác odberateľmi žalobcu nijakým spôsobom nepreukazuje dodanie prác žalobcovi deklarovaným dodávateľom, resp. inou zdaniteľnou osobou, pričom treba dodať, že odberatelia žalobcu spoločnosť A+I Trade s. r. o. ani jej konateľa nepoznali. Na základe uvedeného tento žalobný bod nebol dôvodný.
33. Čo sa týka osôb, ktoré mali vykonávať kontrolu vykonávaných služieb, tak aj v tejto otázke sú podľa názoru správneho súdu zrejmé rozpory. Žalobca totiž dňa 25.04.2022 pred správcom dane uviedol, že kontrolu dodaných služieb mali vykonávať koordinátori, jeho zamestnanci a aj samotný konateľ N. N. K. osobne. Avšak po tom, čo svedok E. F. dňa 09.06.2022 vypovedal, že kontrolu zdaniteľných plnení vykonával on osobne (pričom neuviedol žiadnu inú osobu), N. N. K. zmenil svoje vyjadrenia a dňa 28.09.2022 uviedol, že vykonané služby kontroloval konateľ spoločnosti A+I Trade s. r. o. alebo ním poverená osoba, čím sa vo svojich vyjadreniach dostal takisto do priameho rozporu s vyjadreniami jeho priamych odberateľov. Následne v priebehu administratívneho konania (napríklad v podaných odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam) sa žalobca vrátil k svojmu pôvodnému vyjadreniu, že kontrolu dodaných služieb mali vykonávať koordinátori, jeho zamestnanci a aj samotný konateľ N. N. K., pričom E. F. v tejto súvislosti neuviedol. S ohľadom na uvedené bola podľa názoru správneho súdu týmto tiež výrazne spochybnená realizácia fakturovaných zdaniteľných plnení.
34. Ďalšie rozporuplné vyjadrenia žalobcu sa týkali úhrady preverovaných faktúr. N. N. K. dňa 25.04.2022 pred správcom dane uviedol (konkrétne do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101025908/2022), že faktúry boli uhradené v hotovosti, a to z dôvodu, že si to takto konateľ dodávateľa A+I Trade s. r. o. žiadal. Následne vo svojom vyjadrení (konkrétne k Výzve správcu dane č. 101293204/2023 zo dňa 17.05.2023, ktoré vyjadrenie bolo doručené dňa 08.06.2023) však žalobca uviedol, že úhrada bola vykonaná vzájomným započítaním pohľadávok medzi žalobcom a spoločnosťou A+I Trade s. r. o. Správnemu súdu z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca úhradu faktúr vystavených dodávateľom A+I Trade s. r. o. počas daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania, či už v hotovosti alebo započítaním pohľadávok, predložením žiadneho dôkazu nepreukázal, čo bolo nutné pri rozhodovaní taktiež zobrať do úvahy.
35. Žalobca poukázal v podaných správnych žalobách na výpovede svedkov, zamestnancov dodávateľa p. B. a p. D., ktorí podľa jeho názoru potvrdili dodanie služieb ako je uvedené na faktúrach. K tejto námietke žalobcu správny súd uvádza, že menovaní svedkovia potvrdili výkon prác v spoločnostiach Kovoflex, spol. s r. o., resp. Wertheim T, s. r. o. (čo však nebolo daňovými orgánmi spochybnené), to však neznamená, že potvrdili dodanie prác spoločnosťou A+I Trade s. r. o. pre žalobcu tak, ako je to deklarované prostredníctvom sporných faktúr. Táto námietka preto nebola dôvodná.
36. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, že správca dane pri hodnotení dôkazov nebral na vedomie informácie poskytnuté Sociálnou poisťovňou, ktorá potvrdila, že spoločnosť A+I Trade s. r. o. je evidovaná v registri zamestnávateľov. Treba uviesť zo strany správneho súdu, že
daňové orgány s touto informáciou pracovali a takisto brali do úvahy aj Sociálnou poisťovňou poskytnutý zoznam zamestnancov evidovaných v spoločnosti A+I Trade s. r. o., z ktorého vychádzal správca dane pri predvolávaní svedkov. Avšak na základe výsledkov vykonaného dokazovania a získaných dôkazov je potrebné považovať záver daňových orgánov, že spoločnosť A+I Trade s. r. o. bola len formálnym zamestnávateľom, za správny. O formálnosti pracovnoprávnych vzťahov svedčí okrem iného aj tá skutočnosť, že i keď vypočutí zamestnanci potvrdili, že pracovnú zmluvu uzatvorili so spoločnosťou A+I Trade s. r. o. v zastúpení konateľom E. F., na základe vykonaného preverovania bolo nepochybné, že tento ich formálny zamestnávateľ im nezadával príkazy k výkonu práce, nekontroloval ich, neviedol ich dochádzku, nevyplácal im mzdy. Dochádzka zamestnancov bola totiž preukázateľne vedená priamo v mieste výkonu prác, t. j. u odberateľov žalobcu, ktorí týmto zamestnancom podpisovali aj mesačné výkazy dochádzky. V tejto súvislosti opäť poukazuje správny súd na výpoveď svedka E. F., konateľa spoločnosti A+I Trade s. r. o., v ktorej boli pracovníci vedení, ktorý uviedol, že ekonomickú činnosť vykonávala spoločnosť A+I Trade s. r. o. len na adrese sídla, na M. O. I. F.. Pritom je zrejmé, že už v pracovných zmluvách, resp. dohodách mali pracovníci určené miesto výkonu prác priamo u odberateľov žalobcu (napr. C. D., G. E. H., I. F.). O formálnosti zamestnaneckých vzťahov svedčila tiež tá skutočnosť, že spoločnosť A+I Trade s. r. o. napriek výzve správcu dane nepreukázala riadne vedenie mzdovej agendy zamestnancov, účtovanie o mzdových nákladoch, vyplácanie miezd týmto zamestnancom. V reakcii na výzvu správcu dane predložila spoločnosť len výplatné lístky, výplatnú listinu a dodacie listy, z ktorých je zrejmé, že údaje v nich uvedené sa nezhodujú. Preto ani táto žalobná námietka nebola dôvodná.
37. Okrem vyššie uvedených skutočností za významné treba podľa názoru správneho súdu považovať zistenie daňových orgánov, že mzdy zamestnancom spoločnosti A+I Trade s. r. o. boli vyplácané prevažne v hotovosti. I keď žalobca úhradu faktúr od dodávateľa A+I Trade s. r. o. v zdaňovacom období október 2021 nepreukázal, z daňových kontrol za zdaňovacie obdobia august 2021 a september 2021 vykonávaných u žalobcu bolo zrejmé, že faktúry od spoločnosti A+I Trade s. r. o. boli uhrádzané na účet spoločnosti A+I Trade s. r. o., pričom peňažné prostriedky z tohto účtu boli preposielané na účet spoločnosti Interfaktor s. r. o., ku ktorému mal N. N. K., konateľ žalobcu, disponibilné právo. Takisto bol N. N. K. držiteľom debetnej karty vystavenej k účtu spoločnosti Interfaktor s. r. o. V nadväznosti na uvedené bolo nepochybne daňovými orgánmi zistené, že v období od 01.08.2021 do 31.10.2021 vložila spoločnosť A+I Trade s. r. o. na účet spoločnosti Interfaktor s. r. o. peňažné prostriedky približne v sume 99 315,00 Eur, pričom prostredníctvom debetnej karty, ktorej držiteľom bol N. N. K., boli z účtu spoločnosti Interfaktor s. r. o. realizované výbery hotovosti z bankomatu v celkovej sume 79 280,00 Eur a výbery z účtu v hotovosti v sume 20 000,00 Eur. Výbery hotovosti z bankomatu boli pritom realizované na adrese P. XX, XXX XX M., kde vyberal N. N. K. hotovosť aj z účtu spoločnosti žalobcu. Na základe uvedeného preto správny súd považoval zistenie daňových orgánov, že žalobca, konkrétne konateľ N. N. K., vyberal prostriedky z účtu spoločnosti Interfaktor s. r. o. a že vyplácal mzdy zamestnancom formálne zamestnaným v spoločnosti A+I Trade s. r. o., za preukázané. Sám N. N. K. vo svojom vyjadrení (konkrétne k Výzve správcu dane č. 101293204/2023 zo dňa 17.05.2023, doručenom dňa 08.06.2023) uviedol, že podľa jeho informácií boli odvody, mzdy, nákup materiálov a ďalšie nevyhnutné záležitosti uhrádzané z účtu spoločnosti Interfaktor s. r. o. (ku ktorému mal prístup). Žalobca dôvod výberu hotovosti z účtu spoločnosti Interfaktor s. r. o., ani účel jej využitia pred správcom dane neozrejmil, len uviedol, že pomáhal pri otvorení účtu konateľke spoločnosti Interfaktor s. r. o. (keďže konateľ A+I Trade s. r. o. ho o to požiadal) a tiež, že predmetná debetná karta bola okamžite odovzdaná spoločnosti Interfaktor s. r. o. Uviedol, že následne konateľ A+I Trade s. r. o. vydal čestné vyhlásenie, že s predmetnou kartou disponuje on. V predmetnom čestnom prehlásení konateľ spoločnosti A+I Trade s. r. o., E. F. uviedol, že debetnú kartu vystavenú na meno N. K. pridelenú k bankovému účtu prebral a mal v držbe od konca roka 2019. Ako je však vyššie uvedené, výbery hotovosti z účtu spoločnosti Interfaktor s. r. o. boli realizované z bankomatu na adrese, kde vyberal N. N. K. hotovosť aj z účtu žalobcu. Preto je dôvodné v zhode s daňovými orgánmi správnym súdom vyhodnotiť čestné vyhlásenie E. F., ktorým tvrdí, že bol držiteľom predmetnej karty od konca roka 2019, ako nedôveryhodné. V nadväznosti na uvedené sa zdá byť správnemu súdu účelové tvrdenie žalobcu, že k predmetnému účtu mal prístup z dôvodu, že pomáhal pri jeho založení. V zásade, pokiaľ by aj N. K. pomáhal so založením účtu, uvedené ešte nezakladá logicky dôvod na to, aby mal k tomuto účtu aj prístup a vlastnil debetnú kartu k účtu. Z vydaných rozhodnutí daňových orgánov správny súd zistil, že daňové orgány v tejto súvislosti netvrdili, že medzi žalobcom a spoločnosťou Interfaktor s. r. o. mala byť realizovaná nejaká obchodná činnosť, priame či nepriame obchodné spojenie, preto žalobné námietky žalobcu, ktorými uvedené tvrdí, neboli dôvodné. Vyjadrenie žalobcu, že išlo o vysporiadanie úveru medzi dvomi fyzickými osobami, zostalo
podľa názoru správneho súdu len v rovine ničím nepreukázaného tvrdenia, ktoré nemohlo samo o sebe vyvrátiť vzniknuté pochybnosti daňových orgánov.
38. V podaných správnych žalobách žalobca zotrval na tom, že v danom prípade sa jednalo o sprostredkovanie služieb (napr. body 24 a 29 podaných správnych žalôb). V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné poukázať na samotný predmet faktúr, ktorým boli zváračské práce, opracovanie kovu, montérske služby, balenie a zber paradajok. Predmetom faktúr nie sú sprostredkovateľské služby. V posudzovaných prípadoch neboli predložené žiadne zmluvy o sprostredkovaní. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že boli predložené zo strany žalobcu dve zmluvy, a to zmluva o poskytovaní služieb a zmluva o vykonaní činnosti, pričom z predmetných zmlúv nevyplýva, že by sa malo jednať o sprostredkovanie, takisto ako ani zo zmlúv, ktoré uzatvoril žalobca so svojimi odberateľmi, v zmysle ktorých boli predmetom dodania podobne zváračské služby, kovoobrábacie služby, výroba jednoduchých výrobkov z kovu, resp. zber a balenie paradajok. Odberatelia zhodne deklarovali, že spoločnosť A+I Trade s. r. o. nepoznali, že s touto spoločnosťou nikdy neobchodovali. Medzi odberateľmi žalobcu a dodávateľom A+I Trade s. r. o. neboli dohadované obchodné podmienky, termíny, rozsah vykonávaných prác a pod. a ani nebola medzi nimi preukázaná existencia akéhokoľvek zmluvného, obchodného, fakturačného, príp. platobného vzťahu. Sám N. N. K., konateľ žalobcu sa počas ústneho pojednávania pred správcom dane dňa 25.04.2022 vyjadril, že jeho spoločnosť sa zaoberala v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach vykonávaním výrobných, zváračských, montérskych a baliacich činností, s tým, že podnikateľská činnosť bola vykonávaná v prenajatých priestoroch na základe uzatvorených zmlúv. Tieto priestory sa nachádzali v J., M. a v C. D.. Žalobca neuviedol, že v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach vykonával sprostredkovateľskú činnosť. V tejto súvislosti je podľa názoru správneho súdu potrebné uviesť, že sám žalobca spochybnil realizáciu fakturovaných zdaniteľných plnení, keď na jednej strane prostredníctvom faktúr, ktorými dôvodil odpočet dane tvrdil, že mu boli dodané práce, resp. služby na faktúrach uvedené a potom v rozpore s predloženými dôkazmi v podaných správnych žalobách (a aj predtým v podaných odvolaniach) tvrdil, že v danom prípade sa jednalo o sprostredkovanie služieb. S ohľadom na uvedené bolo preto potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú aj túto žalobnú argumentáciu týkajúcu sa sprostredkovania.
39. Námietky žalobcu, že mu malo byť dávané za vinu neplnenie si povinností obchodným partnerom, resp. že by mal niesť zodpovednosť za (ne)konanie svojho obchodného partnera, nie sú dôvodné. To, že daňové orgány poukázali vo vydaných rozhodnutiach na určité skutočnosti ohľadne dodávateľa, okrem iného aj na to, že mu bola dňom 15.06.2022 zrušená registrácia pre neplnenie povinností, resp. že naposledy podal daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2020, neznamenalo vyvodenie zodpovednosti žalobcu za nedostatky zistené u dodávateľa. Ako irelevantné posúdil správny súd tiež námietky, v zmysle ktorých žalobca tvrdil, že v posudzovaných prípadoch daňové orgány vychádzali iba z nedostatkov na strane dodávateľa, ako aj, že daňové orgány rozšírili dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov (pozn. súdu: v tomto prípade neboli zistení subdodávatelia fakturovaných plnení). Správny súd dospel k záveru, že daňové orgány požadovali od žalobcu preukázanie len takých skutočností, ktoré boli plne pod jeho kontrolou a vo sfére jeho vplyvu a ktoré bolo možné v rozumnej miere požadovať v súvislosti s obvyklou obchodnou opatrnosťou. Žalobca podľa názoru správneho súdu nebol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom vo vzťahu k preukazovaniu skutočností, ktoré sú z hľadiska splnenia podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane relevantné. Vzhľadom k tomu, že DPH je ľahko zneužiteľná, každý daňový subjekt musí byť pri svojom podnikaní dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať hodnovernými dôkazmi. Je nepochybné, že je na rozhodnutí daňového subjektu, koho si vyberie za obchodného partnera, avšak v prípade, že dodávateľ nepreukáže realizáciu obchodného prípadu a vznik daňovej povinnosti, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu daňový subjekt, ktorý si uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. Neunesenie vlastnej dôkaznej povinnosti nemôže daňový subjekt obhajovať tým, že mu nie je známe, akými inými dôkazmi by mal alebo mohol disponovať, aby pochybnosti správcu daňových orgánov vyvrátil, a preto ani táto žalobná námietka nebola dôvodná.
40. Žalobná námietka ohľadne fakturačného reťazca taktiež nebola dôvodná, keďže daňové orgány vo svojich rozhodnutiach na žiadny fakturačný reťazec nepoukazovali.
41. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je zrejmé, že ani preverovanie deklarovaných zdaniteľných plnení u dodávateľa žalobcu, pochybnosti orgánov finančnej správy neodstránilo,
práve naopak, keďže dodávateľ v zastúpení konateľom spoločnosti nedisponoval ani elementárnymi vedomosťami o ním fakturovaných zdaniteľných plneniach, ani nepredložil v priebehu administratívneho konania relevantné dôkazy, z ktorých pri stanovení fakturovaných súm vychádzal, nepreukázal reálnosť zdaniteľných plnení a vznik daňovej povinnosti z titulu dodania fakturovaných služieb. Výpoveď svedka E. F. bola daňovými orgánmi správne a dôvodne vyhodnotená ako nedôveryhodná, a to aj z toho dôvodu, že ním tvrdené skutočnosti, predovšetkým čo sa týka kontroly vykonávaných prác a miesta výkonu ekonomickej činnosti spoločnosťou, boli v rozpore so skutočnosťami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania a preverovania. Podľa názoru správneho súdu nevedomosť konateľa spoločnosti o tom, kde mali jeho zamestnanci vykonávať práce, výrazne spochybňuje reálne dodanie fakturovaných služieb žalobcu v zmysle sporných faktúr. Dôkazy predložené dodávateľom, a to konkrétne dodacie listy, výplatnú listinu a výplatné lístky, bolo potrebné považovať za formálne a nedôveryhodné, keďže údaje v nich uvedené sa navzájom nezhodovali a takisto neboli (predovšetkým výplatné lístky) ani v súlade s dôkazmi predloženými žalobcom v podobe mesačných výkazov odpracovaných zmien, resp. mesačných protokolov dochádzky, vedených jeho odberateľmi. Správny súd v zhode s daňovými orgánmi dospel k záveru, že z vykonaného preverovania u dodávateľa bolo zrejmé, že dodávateľ dostatočným spôsobom nepreukázal vedenie mzdovej agendy, nepreukázal účtovanie o mzdách zamestnancov, ani že vyplácal zamestnancom mzdy. Konateľ dodávateľa E. F. uviedol, že finančné prostriedky prevedené v období august 2021 až september 2021 spoločnosťou A+I Trade s. r. o. na bankový účet spoločnosti Interfaktor s. r. o., boli použité výlučne a v plnom rozsahu na zaplatenie platov zamestnancov. Výplaty teda neboli vyplácané spoločnosťou A+I Trade s. r. o., čo potvrdil aj sám N. N. K., konateľ žalobcu, ktorý uviedol, že podľa jeho informácií boli odvody, mzdy, nákup materiálov a ďalšie nevyhnutné záležitosti uhrádzané z účtu spoločnosti Interfaktor s. r. o. Pritom N. N. K. mal disponibilné právo k účtu spoločnosti Interfaktor s. r. o. a bol aj držiteľom debetnej karty k účtu, prostredníctvom ktorej bola vyberaná hotovosť z bankomatu na adrese zhodnej s adresou, kde vyberal N. N. K. hotovosť aj z účtu spoločnosti žalobcu. Podľa názoru správneho súdu uvedené skutočnosti dôvodne spochybňujú reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení a vznik daňovej povinnosti z titulu dodania fakturovaných služieb dodávateľom A +I Trade s. r. o., prípadne iným platiteľom dane. Sporné faktúry nemali podklad v reálnom plnení, čo jednoznačne vyplynulo z dokazovania, a preto nemožno nič vytknúť správcovi dane ani žalovanému, keď rozhodli tak, ako je uvedené vo vydaných rozhodnutiach.
42. Preskúmaním vydaných administratívnych rozhodnutí, ako aj celého spisového materiálu, je potrebné zo strany správneho súdu uviesť, že vzniknuté pochybnosti boli založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania vedeného s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami. Správny súd má za to, že pochybnosti daňových orgánov disponovali požadovanou intenzitou na to, aby dôkazné bremeno opätovne prešlo na stranu žalobcu, v dôsledku čoho je potrebné konštatovať, že správca dane svoju dôkaznú povinnosť splnil a dostatočne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcov. Záver správcu dane, ktorý bol potvrdený žalovaným, že v danom prípade bolo úlohou dodávateľa A+I Trade s. r. o. len formálne vykázať zamestnancov a formálne vystaviť faktúry, je preto potrebné aj správnym súdom považovať za správny, podložený zisteným skutkovým stavom a získanými dôkazmi.
43. Treba dať daňovým orgánom za pravdu, keď na základe vykonaného dokazovania správne, s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH, posúdili veci tak, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach v rozpore so zákonom, keďže nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 zákona o DPH z titulu dodania služieb, čo je esenciálna podmienka pre odpočítanie dane. Takisto bol žalobca počas administratívnych konaní vyzvaný na preukázanie úhrady prijatých faktúr, žalobca však požadované dôkazy nepredložil, čo nebolo možné vyhodnotiť inak ako tak, že prijaté faktúry neboli uhradené.
44. Vzhľadom k tomu, že v tomto konkrétnom prípade spochybnili daňové orgány zdaniteľné obchody na priamom dodávateľskom stupni, akékoľvek úvahy týkajúce sa podvodného konania, na ktoré poukázal žalobca v podaných správnych žalobách, resp. replikách, prostredníctvom rozsudkov súdov Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie s tým, že dôkazným bremenom bol zaťažený správca dane, sú za takto zisteného skutkového a právneho stavu irelevantné. V posudzovanom prípade to bol predovšetkým žalobca, ktorý svoje tvrdenia a uplatňovaný nárok na odpočet dane hodnoverne nepreukázal a pochybnosti správcu dane neodstránil.
45. Správny súd sa zaoberal rozhodnutím, na ktoré žalobca v podaných správnych žalobách odkazoval, a to je rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/49/2022 zo dňa 28.09.2022, pričom žalobca z tohto časť parafrázoval a aplikoval na daný prípad a časť z tohto rozhodnutia citoval. Správny súd lustráciou judikatúry zistil, že predmetné rozhodnutie krajského súdu bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/145/2022 zo dňa 27.02.2025. Na základe uvedeného nebol dôvod zaoberať sa súdnym rozhodnutím, ktoré bolo zrušené. Treba však pre úplnosť zo strany správneho súdu uviesť, že správne žaloby boli podané v auguste, resp. septembri 2024, takže žalobca v čase podania žalôb nemal vedomosť, že rozhodnutie na ktoré odkazuje, bolo (medzičasom) zrušené. Obiter dictum správny súd dodáva, že predmetná vec bola po zrušení kasačným súdom vrátená Správnemu súdu v Banskej Bystrici, ktorý podanú správnu žalobu rozsudkom sp. zn. 2Sf/20/2025 zo dňa 20.08.2026 zamietol, pričom proti tomuto rozsudku bola podaná kasačná sťažnosť, takže vec sa opätovne nachádza na kasačnom súde (pod sp. zn. 4Sfk/83/2025).
46. Správny súd sa taktiež zaoberal súdnym rozhodnutím, na ktoré žalobca poukázal v podaných správnych žalobách a aplikoval ho na dané konania, a to je rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/66/2022 zo dňa 25.04.2023. Predmetné rozhodnutie správny súd vyhľadal v tzv. súdnom registri, keďže nebolo zverejnené na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (v časti súdy a rozhodnutia - rozhodnutia a ani na internetovej stránke Q.). Z tohto rozsudku de facto vyplýva, že daňový subjekt znáša dôkazné bremeno ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. V tu posudzovaných prípadoch daňové orgány spochybnili zdaniteľné obchody na priamom dodávateľskom stupni, a to medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom. Závery daňových orgánov neboli teda založené na zisteniach vo vzťahu dodávateľa žalobcu a jeho subdodávateľa, resp. subdodávateľov, ako tomu bolo v odkazovanom rozhodnutí (čo vyplýva aj z jeho citovanej časti), preto poukaz žalobcu na uvedené rozhodnutie krajského súdu bol irelevantný.
47. Žalobca v podaných správnych žalobách poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/78/2022 zo dňa 25.04.2023. Predmetné rozhodnutie správny súd vyhľadal v tzv. súdnom registri, keďže nebolo zverejnené na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (v časti súdy a rozhodnutia - rozhodnutia a ani na internetovej stránke Q.). Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že nestačí žalobcom poukázať na súdne rozhodnutie, ale treba aj náležitým spôsobom a dostatočne konkrétne uviesť vecnú súvislosť s preskúmavanou vecou, pretože len samotný poukaz žalobcu na rozhodnutie bez tejto súvislosti nepostačuje na vyslovenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, resp. v tomto prípade napadnutých rozhodnutí. Nad rámec uvedeného treba dodať, že už len z citovanej časti tohto rozsudku vyplýva, že sa nevzťahuje na prejednávané prípady, pretože v (tu) prejednávaných prípadoch daňové orgány neopreli svoje dôkazy len o skutkové zistenia a nedostatky na strane iných subjektov.
48. Ďalej sa správny súd zaoberal rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/35/2023 zo dňa 27.06.2024, na ktoré poukázal žalobca v podaných správnych žalobách a z ktorého časť aj citoval, pričom posledná veta tejto citácie znela: „Preto pochybnosti týkajúce sa subdodávateľského reťazca v zásade nie sú dôvodnými pochybnosťami o splnení podmienok uplatneného daňového výdavku“. Správny súd preštudovaním tohto rozhodnutia kasačného súdu zistil, že išlo o daň z príjmov, pričom v posudzovaných veciach ide o DPH, čo sú diametrálne odlišné dane, pričom odlišná je právna úprava aj judikatúra, preto nemožno (bez ďalšieho) analogicky aplikovať závery súdu týkajúce sa dane z príjmov na prípady týkajúce sa DPH. Zo strany správneho súdu je ešte nutné dodať, že v podaných správnych žalobách sa samotná citácia z rozhodnutia kasačného súdu týkala subdodávateľov, pričom v prejednavaných veciach neboli zistení subdodávatelia fakturovaných plnení. Na základe uvedeného možno vyhodnotiť odkazované rozhodnutie kasačného súdu ako neaplikovateľné na tu prejednávané veci.
49. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a spisového materiálu konštatuje, že správca dane vyhodnotil všetky zistené skutočnosti, ako aj získané dôkazy a všetko, čo pri daňovej kontrole vyšlo najavo v súlade so zákonom a správne. Vykonané dokazovanie a vyhodnotenie dôkazov zodpovedá zásade logického myslenia. Správca dane skúmal uskutočnenie zdaniteľného obchodu nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu s formálnym, nakoľko právo na odpočítanie je možné uplatniť len vo vzťahu k skutočne splatnej dani, t. j. dani zodpovedajúcej reálnemu plneniu. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre, v ich formálnej deklarácií, t. j. predložení dokladov s predpísaným obsahom alebo verbálnym či
písomným prehlásením. Žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, nepreukázal skutočnosti uplatnené v podaných daňových priznaniach k DPH a tak mu nevzniklo posudzované právo na odpočítanie dane.
50. V rámci namietanej nepreskúmateľnosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/38/2017 zo dňa 19.06.2019, kde bola podľa názoru žalobcu popísaná štruktúra odôvodnenia rozhodnutia daňového orgánu, pričom žalobca nepovažoval odôvodnenie vydaných rozhodnutí za dostatočné. Správny súd preštudovaním odkazovaného rozhodnutia kasačného súdu dáva za pravdu žalobcovi, že predmetné rozhodnutie (najmä) v bode 71 dôkladne popisuje, čo by malo rozhodnutie daňového orgánu obsahovať. Pokiaľ žalobca namietal, že vydané rozhodnutia orgánov finančnej správy neobsahujú dostatočné odôvodnenie, tak uvedené tvrdenie podľa názoru správneho súdu neumožňuje uskutočniť súdny prieskum vydaných rozhodnutí, pretože rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume vydaných rozhodnutí vedený a limitovaný. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutých rozhodnutí za žalobcu konkretizovať. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom. Súdny prieskum v predmetných veciach nie je absolútny, ale je limitovaný žalobnými bodmi, teda namietanými skutkovými a právnymi dôvodmi tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, uplatnenými žalobcom v lehote na podanie správnej žaloby, resp. správnych žalôb. Žalobcom v správnych žalobách uvedené všeobecné tvrdenia o nedostatočnom odôvodnení nepredstavujú konkrétnu žalobnú námietku vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam, čo bráni správnemu súdu, aby vôbec mohol uvažovať nad nezákonnosťou preskúmavaných rozhodnutí žalovaného, ako aj prvostupňových rozhodnutí, pretože žalobca konkrétne neuviedol, čo vo vydaných rozhodnutiach absentuje, resp. neuviedol, s čím sa daňové orgány dostatočne, prípadne vôbec, nevysporiadali. Na základe uvedeného táto námietka nebola z dôvodu jej nekonkrétnosti dôvodná.
51. Správny súd k odôvodneniu vydaných rozhodnutí považuje za potrebné dodať, že prvostupňové rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného obsahujú uvedenie podstatných námietok žalobcu a aj to, ako sa s nimi správca dane, resp. žalovaný vysporiadali. Z odôvodnenia vydaných rozhodnutí vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutia a žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedol úvahy, ktorými vykonané dôkazy vyhodnotil a na základe ktorých dospel k prijatému záveru. Vydané rozhodnutia daňových orgánov tak zodpovedajú kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok. Orgán verejnej správy (obdobne ako správny súd) nie je povinný reagovať na všetky námietky účastníka konania.
52. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobné námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť podstatné skutkové a právne závery vydaných rozhodnutí orgánov verejnej správy. Námietky uvedené v podaných správnych žalobách neodôvodňujú zrušenie vydaných rozhodnutí, a to zo žiadneho žalobného bodu, preto správny súd podané správne žaloby ako nedôvodné zamietol podľa § 190 SSP.
53. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že náhradu trov účastníkom konania nepriznal, keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na ich priznanie. Žalobca nemal v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať.
54. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.