Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sf/62/2024

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Wellwork Services s. r. o., so sídlom: Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 44 403 950, právne zast.: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom: Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101615899/2024 zo dňa 07. júna 2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21. októbra 2024 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101615899/2024 zo dňa 07. júna 2024 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 103108949/2023 zo dňa 13. decembra 2023, ktorým bol žalobcovi podľa Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 35.151,39 Eur za zdaňovacie obdobie september 2021.

2. Žalobca v žalobe požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“). Návrh odôvodnil tým, že žalovaný vydal rozhodnutia za zdaňovacie obdobia august až október 2021, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane celkovo v sume cca 98.000,- Eur. Žalobca ako hlavný dôvod podaného návrhu uviedol hrozbu daňovej exekúcie. Ďalej uviedol, že ak v plnom rozsahu zaplatí určenú sumu, nebude mať dostatok prostriedkov na zaplatenie miezd zamestnancov. Žalobca ďalej poukázal na to, že výber takého množstva finančných prostriedkov z peňažného obehu spôsobí nenavrátiteľné a devastujúce škody pre žalobcu, ktoré s úplnou istotou povedú k finančnej indisponovanosti a následne k nútenému zániku spoločnosti. Výsledkom neodloženia vykonateľnosti zaplatenia bude podľa názoru žalobcu úpadok spoločnosti. Žalobca má za to, že v prípade dohody splátkového kalendára je zaplatenie reálne. S ohľadom na uvedené skutočnosti by preto rozsah ekonomického dopadu výkonu rozhodnutia daňového orgánu mal za následok závažnú a nenapraviteľnú ujmu, ako aj zánik podnikateľského subjektu. Žalobca poukázal aj na viaceré rozhodnutia správnych súdov, ktoré rozhodli o odklade vykonateľnosti daňového rozhodnutia v neporovnateľne nižších sumách oproti tej, ktorá je uložená žalobcovi. Napríklad Krajský súd v Žiline rozhodnutím, sp. zn. 20S/37/2014 zo dňa 22. apríla 2014 odložil daňovému subjektu vykonateľnosť rozhodnutia Daňového úradu Žilina vo výške „iba“ 9.481,60 Eur. Krajský súd v Žiline pritom prihliadol, okrem iného aj na výšku zapísaného základného imania, ktorá v danom prípade predstavovala sumu vo výške 6.973,- Eur. Z aktuálneho výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky žalobcu vyplýva, že zapísané základne imanie žalobcu zodpovedá sume vo výške 5.000,- Eur. Ďalej odkázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/212/2015 zo dňa 18. apríla 2016, kde súd nariadil odklad vykonateľnosti vydaného rozhodnutia, keď dospel k záveru,

že v danom prípade je existencia hroziacej závažnej ujmy u daňového subjektu, ktorému bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 24.246,- Eur, keďže by jeho okamžitým výkonom mohlo dôjsť k negatívnemu ekonomickému dopadu na ďalšiu podnikateľskú činnosť daňového subjektu. Obdobne poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/41/2017 zo dňa 27. novembra 2017, ktorým súd taktiež priznal odkladný účinok správnej žalobe daňového subjektu, pričom súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/41/2017 zo dňa 27. septembra 2017. V uvedenom prípade sa jednalo o rozhodnutie daňového úradu a žalovaného ako odvolacieho orgánu, pričom správny súd bol toho názoru, že priznaním odkladného účinku správnej žaloby, a to až do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej, nevznikne žalovanému žiadna ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca je v predmetnom podnikateľskom sektore dlhoročnou váženou spoločnosťou, pričom pokiaľ by konajúci súd nepovolil odkladný účinok vykonateľnosti predmetného rozhodnutia, žalobcovi hrozí nesprávnym postupom žalovaného likvidácia jeho spoločnosti, čo bude mať nenávratný negatívny vplyv okrem tejto spoločnosti aj na jej zamestnancov a tiež obchodných partnerov. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že v danom prípade existuje naliehavá potreba, aby súd rozhodol o odkladnom účinku.

3. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol vo svojom podaní zo dňa 04. februára 2025, že žalobca žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal opodstatnenosť svojho návrhu, ani žiadnym dôkazom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody ani finančnej škody, ako nenapraviteľného následku rozhodnutia žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí ním tvrdený následok, žalovaný považuje návrh žalobcu za argumentačne nepodložený a právne neopodstatnený, preto navrhol, aby správny súd návrhu žalobcu nevyhovel.

4. Podľa ; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa ; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa ; o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa ; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) .

9. pre priznanie odkladného účinku podľa stanovuje dva predpoklady, a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Osvedčiť tieto zákonné predpoklady je povinný žalobca,

ktorý je v tomto prípade povinný uniesť bremeno tvrdenia. Správny súd preto v tomto prípade od žalobcu legitímne očakáva, aby v návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol konkrétne tvrdenia, skutočnosti a konkretizoval prípadnú závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok), ktorú vidí a jej rozsah, kedy súčasne k týmto tvrdeniam musí predložiť dôkazy. V tomto prípade existencia hrozby vzniku závažnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia.

10. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že žalobca neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, ku ktorej by mohlo dôjsť v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, a to v podobe nenapraviteľného následku spočívajúceho v reálnom ohrození podnikateľských aktivít žalobcu. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil len vlastnými úvahami o možných dôsledkoch okamžitého výkonu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Poukázal pri tom na hrozbu nezvratných následkov, súvisiacich s výkonom napadnutého rozhodnutia, ktoré by viedli až sa k samotnej likvidácii žalobcu. Poukázal na výšku celkového daňového nedoplatku vzniknutého z obsahovo podobných rozhodnutí žalovaného, ktorý podľa žalobcu v čase podania žaloby predstavuje sumu približne 98.000,- Eur, čo by v prípade, ak nedôjde k odloženiu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, malo mať za následok značnú hospodársku a finančnú škodu. Žalobca však nijakým spôsobom neosvedčil svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku a pod.), a teda neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

11. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa odkladného účinku. Musí ísť o hrozbu priamu a závažnú, a nie len o hypotetickú možnosť takejto tvrdenej hrozby, čo vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. mája 2018. Z uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti poukazuje správny súd aj na závery bodu 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh (na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

12. Správny súd zastáva názor, že hrozba samotnej daňovej exekúcie sama o sebe nie je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov, nastupuje možnosť jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon rozhodnutia (exekúcia) mal byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie , čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však takto neupravil. Relevantnou skutočnosťou je teda len osvedčenie zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli nastať v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, avšak samotná hrozba daňovej exekúcie takýmto dôvodom nie je. Splátkový kalendár si môže dohodnúť žalobca so žalovaným, čo teda nespadá do kompetencie súdu.

13. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v alebo b) hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí len to, že svoju správnu žalobu považuje za dôvodnú. Musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia bude mať pre neho následky uvedené v a tieto aj skutočne hrozia. V predmetnej veci správny súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že ním tvrdené následky výkonu napadnutého rozhodnutia žalovaného mu aj reálne hrozia, a teda žalobca

nepreukázal, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho aktuálne predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol.

15. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ). 15. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).