Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-56-2025.pdf
PDF · 126.39 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/56/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: PEOTHERM, s.r.o., so sídlom Klepár 70/39, 086 12 Kurima, IČO: 50 066 943, zastúpeného: JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, IČO: 42 083 541, proti žalovanému: Obec Kurima, so sídlom Klepár 21/1, 086 12 Kurima, IČO: 00 322 245, zastúpenému: JUDr. Matúšom Hribom, advokátom, so sídlom Tehelná 46, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237, o zaplatenie 3.194,44 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.194,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,65 % ročne zo sumy 3.194,44 Eur od 16.10.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca žalobou podanou na upomínacom súde sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 3 194,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,65 % ročne zo sumy 3 194,44 Eur od 16.10.2024 do zaplatenia a priznal mu náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že strany dňa 10.10.2024 uzatvorili dohodu o urovnaní a zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí týkajúcu sa technologického zariadenia kotolne Základnej školy Kurima. Účelom dohody bolo dočasne upraviť vzájomné práva a povinnosti strán počas trvania sporu o vlastnícke právo k zariadeniu kotolne a súčasne zabezpečiť vykurovanie školy.
3. Na základe nájomnej zmluvy žalobca prenechal žalovanému zariadenie kotolne do dočasného užívania. Strany si dohodli nájomné vo výške 3 194,44 Eur s DPH mesačne, počnúc mesiacom október 2024, splatné vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
4. Žalobca začal s montážou zariadenia dňa 11.10.2024 a dňa 14.10.2024 odovzdal žalovanému celý predmet nájmu v stave spôsobilom na riadne užívanie. V rovnaký deň bola kotolňa uvedená do prevádzky. Žalobca následne vystavil žalovanému faktúru č. 24109 na sumu 3 194,44 Eur so splatnosťou dňa 15.10.2024, ktorú žalovaný neuhradil.
5. Žalobca uviedol, že žalovaný predmet nájmu prevzal a užíval, avšak dohodnuté nájomné nezaplatil. Poukázal aj na to, že žalovaný v súlade s mechanizmom upraveným v dohode o urovnaní podal na Okresnom súde Bardejov žalobu o určenie vlastníckeho práva, vedenú pod sp. zn. 1C/20/2025.
6. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 01.09.2025 platobný rozkaz sp. zn. 40Up/166/2025, proti ktorému žalovaný podal včas odpor.
7. Žalovaný v odpore uplatnený nárok neuznal. Uviedol, že žalobca vystupoval pri rekonštrukcii kotolne ako subdodávateľ spoločnosti Fruit and berry products, s. r. o., ktorá bola zmluvným partnerom žalovaného. Po vzniku sporu medzi žalobcom a hlavným zhotoviteľom žalobca demontoval kotly, v dôsledku čoho nebolo možné vykurovať školu a hrozilo prerušenie vyučovania.
8. Podľa žalovaného boli dohoda o urovnaní a nájomná zmluva uzatvorené pod silným časovým a situačným tlakom. Obecné zastupiteľstvo predtým schválilo iba návrh s nižším mesačným plnením, avšak starosta následne podpísal dokumenty obsahujúce nájomné vo výške 3 194,44 Eur. Žalovaný namietal, že vzhľadom na celkovú hodnotu technologického zariadenia, opakujúce sa peňažné plnenia a budúce finančné vyporiadanie podliehali zmluvy predchádzajúcemu schváleniu obecného zastupiteľstva.
9. Žalovaný poukázal na to, že obecné zastupiteľstvo uznesením zo dňa 07.10.2024 schválilo inú verziu dohody a nájomnej zmluvy s nižším mesačným nájomným. Následne uznesením zo dňa 11.11.2024 neschválilo úhradu faktúr vystavených na základe zmluvy podpísanej dňa 10.10.2024. Z tohto dôvodu považoval dohodu o urovnaní a nájomnú zmluvu za neplatné a navrhol žalobu zamietnuť.
10. Na preukázanie svojej obrany žalovaný navrhol vypočuť starostu obce A. B. C., JCLic. A. A. a Mgr. Vincenta Urdu.
11. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 28.10.2025 uviedol, že dohoda o urovnaní ani zmluva o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí nepodliehali schváleniu obecného zastupiteľstva. Za žalovaného ich podpísal starosta ako štatutárny orgán obce a obe zmluvy boli následne riadne zverejnené.
12. Žalobca poukázal na to, že nájomný vzťah bol zvolený ako dočasné riešenie situácie, aby mohla byť kotolňa školy bezodkladne uvedená do prevádzky, pričom o vlastníctve technologického zariadenia sa malo rozhodnúť v samostatnom konaní. Predmetom rokovaní bola celková hodnota zariadenia 115 000 Eur s DPH a spôsob budúceho vyporiadania platieb podľa výsledku vlastníckeho sporu.
13. Žalobca zdôraznil, že žalovaný mu dňa 10.10.2024 zaslal podpísanú dohodu o urovnaní a nájomnú zmluvu a požadoval bezodkladné začatie montáže. Dňa 11.10.2024 mu starosta oznámil, že zmluva je platná, a zaslal mu potvrdenia o jej zverejnení. Žalobca preto začal s montážou, zariadenie odovzdal a kotolňu sprevádzkoval.
14. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný pôvodne nespochybňoval dôvod ani výšku faktúry, ale žiadal, aby bola vystavená na Základnú školu Kurima, ktorej mala obec poskytnúť finančné prostriedky. Žalobca takýto postup odmietol, pretože zmluvnou stranou bola Obec Kurima. Podľa žalobcu neskoršie rozhodnutie obecného zastupiteľstva nemohlo spätne zbaviť obec povinnosti z už uzatvorenej zmluvy.
15. Uznesením č. k. 23Cb/56/2025-103 súd podľa § 167 ods. 4 CSP vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k vyjadreniu žalobcu, uviedol ďalšie rozhodujúce skutočnosti a označil dôkazy. Uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 04.03.2026. Žalovaný na výzvu v určenej lehote nereagoval.
16. Na pojednávanie nariadené na deň 06.05.2026 sa dostavil právny zástupca žalobcu. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa nedostavili, svoju neprítomnosť neospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania, hoci predvolanie bolo riadne doručené. Súd preto podľa § 180 CSP pojednával v ich neprítomnosti.
17. Právny zástupca žalobcu navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Súd tomuto návrhu nevyhovel. Pri posúdení podmienok podľa § 274 CSP prihliadol na to, že žalovaný v odpore uplatnil konkrétnu skutkovú a právnu obranu a navrhol dôkazy. Z jeho doterajšieho postupu preto nebolo možné vyvodiť záver, že nemá záujem aktívne sa zúčastniť na konaní alebo že konanie účelovo predlžuje. Takýto postup zodpovedá záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod č. 49 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2024,
podľa ktorých je potrebné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie posudzovať aj so zreteľom na konkrétne okolnosti veci a predchádzajúcu procesnú aktivitu žalovaného.
18. Súd na pojednávaní dňa 06.05.2026 postupoval podľa § 181 ods. 2 CSP. Keďže na rozhodnutie bolo potrebné oboznámiť sa so zásadami hospodárenia s majetkom Obce Kurima a doplniť dokazovanie, pojednávanie odročil na deň 30.06.2026.
19. Na pojednávaní dňa 30.06.2026 žalobca zotrval na žalobe. Uviedol, že predmetnými zmluvami sa neprevádzalo vlastnícke právo k hnuteľnému ani nehnuteľnému majetku obce a obec nevystupovala ako prenajímateľ svojho majetku, ale ako nájomca cudzieho technologického zariadenia. Ustanovenia zásad upravujúce prevod, nadobúdanie alebo prenajímanie majetku obce preto podľa neho nebolo možné použiť.
20. Žalobca ďalej poukázal na to, že ustanovenia zásad týkajúce sa nadobúdania hnuteľných vecí nad hodnotu 3 500 Eur predpokladajú nadobudnutie vlastníckeho práva obcou. Nájomná zmluva však sama osebe vlastnícke právo na obec neprevádzala. Rovnako ustanovenia zásad o úvere, pôžičke, odpustení pohľadávky, dohode o splátkach dlhu alebo odklade jeho zaplatenia neupravovali posudzovanú nájomnú zmluvu ani dohodu o urovnaní.
21. Podľa žalobcu bola suma 3 194,44 Eur nižšia než limit 3 500 Eur, pri ktorom zásady pri niektorých majetkových úkonoch vyžadovali schválenie obecného zastupiteľstva. Starosta preto konal v rámci svojej zostatkovej pôsobnosti a bol oprávnený dokumenty podpísať. Žalobca zároveň uviedol, že spor o vlastníctvo bol v zmluvách výslovne zohľadnený: ak žalovaný v tomto spore uspeje, žalobca mu vráti dovtedy zaplatené nájomné; ak žalovaný neuspeje, bude sa postupovať podľa dohodnutého mechanizmu odkúpenia zariadenia.
22. Žalobca opísal aj širší priebeh rekonštrukcie kotolne. Poukázal na to, že žalovaný uzatvoril zmluvu o dielo so spoločnosťou Fruit and berry products, s. r. o., zatiaľ čo práce a dodávku technologického zariadenia fakticky realizoval žalobca ako subdodávateľ. Keďže hlavný zhotoviteľ žalobcovi za vykonané práce a dodané zariadenie nezaplatil, vznikol spor o vlastníctvo zariadenia. Dohoda o urovnaní a nájomná zmluva mali podľa žalobcu umožniť okamžité sprevádzkovanie kotolne bez toho, aby sa strany v tom čase museli definitívne zhodnúť na otázke vlastníckeho práva.
23. Žalovaný na pojednávaní dňa 30.06.2026 zotrval na návrhu na zamietnutie žaloby. Namietal, že pri posudzovaní kompetencie obecného zastupiteľstva nemožno vychádzať iba z výšky jedného mesačného nájomného. Bolo potrebné zohľadniť celkovú hodnotu zariadenia presahujúcu 100 000 Eur, opakujúci sa charakter nájomného, celkové finančné dôsledky dohody o urovnaní a skutočnosť, že pôvodný návrh žalobcu počítal s postupným zaplatením celej hodnoty zariadenia prostredníctvom nájomného.
24. Žalovaný uviedol, že obecné zastupiteľstvo si posudzovaný majetkový úkon vyhradilo, prerokovalo ho a uznesením schválilo iba zmluvný variant s nižším nájomným. Žalobca bol podľa žalovaného s obsahom tohto uznesenia oboznámený ešte pred podpisom zmlúv. Neskôr podpísané dokumenty nezodpovedali vôli vytvorenej obecným zastupiteľstvom.
25. Žalovaný poukázal aj na konanie vedené na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 1C/20/2025 o určenie vlastníckeho práva k technologickému zariadeniu. Uviedol, že konanie je prerušené, pričom strany hľadajú spôsob ďalšieho postupu voči spoločnosti Fruit and berry products, s. r. o. Zdôraznil, že ak bude žalovaný v spore o vlastníctvo úspešný, dovtedy zaplatené nájomné sa mu podľa dohody vráti.
26. Žalovaný nesúhlasil s opisom priebehu verejného obstarávania predneseným žalobcom. Uviedol, že objednávateľom rekonštrukcie bola Obec Kurima, verejné obstarávanie bolo vykonané a jeho úspešným uchádzačom sa stala spoločnosť Fruit and berry products, s. r. o. Obec tejto spoločnosti uhradila cenu diela vrátane zálohových platieb. Poukázal tiež na právoplatne skončené konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 21Cb/9/2025, v ktorom bola spoločnosť Fruit and berry products, s. r. o., zaviazaná vydať obci dokumentáciu a zaplatiť peňažné plnenie. Uvedené rozhodnutie však podľa obsahu prednesu neriešilo vlastnícke právo k zariadeniu, ktoré je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Bardejov.
27. Súd vykonal dokazovanie dohodou o urovnaní zo dňa 10.10.2024, zmluvou o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí zo dňa 10.10.2024 vrátane jej prílohy, protokolom o odovzdaní a prevzatí zariadenia kotolne zo dňa 14.10.2024, faktúrou č. 24109, predžalobnou korešpondenciou, e-mailovou komunikáciou strán, zápisom z rokovania zo dňa 24.09.2024, pozvánkou a uzneseniami Obecného zastupiteľstva v Kurime, potvrdeniami o zverejnení zmlúv, zápisnicou o pojednávaní Okresného súdu Bardejov zo dňa 16.02.2026 v konaní sp. zn. 1C/20/2025, zásadami hospodárenia s majetkom Obce Kurima predloženými na pojednávaní dňa 30.06.2026 a výsluchom starostu žalovaného A. B. C..
28. Starosta žalovaného A. B. C. vo výpovedi uviedol, že dohoda o urovnaní a nájomná zmluva boli uzatvorené pod výrazným časovým a situačným tlakom. Obec potrebovala zabezpečiť spätnú montáž kotlov a vykurovanie školy, pričom na podpísanie zmlúv s nájomným vo výške uvedenej v konečnom texte podľa jeho vyjadrenia nemal mandát obecného zastupiteľstva. Zmluvy napriek tomu podpísal po telefonickej konzultácii, počas ktorej mu právny zástupca žalobcu uviedol, že ich môže podpísať aj bez predchádzajúceho schválenia obecného zastupiteľstva.
29. Telefonického rozhovoru sa podľa starostu zúčastnili aj právny zástupca obce, riaditeľ základnej školy A. D. E. a JCLic. A. A.. Právny zástupca obce sa v tom čase nevedel bez ďalšieho posúdenia jednoznačne vyjadriť a uviedol, že si potrebuje otázku naštudovať. Starosta nevedel presne časovo zaradiť, kedy sa rozhovor uskutočnil, keďže medzi stranami prebiehalo viacero telefonických rokovaní. Uviedol však, že išlo o konferenčný hovor v doobedňajších hodinách krátko pred podpisom dokumentov.
30. Starosta ďalej vypovedal, že po namontovaní kotlov vznikol zo strany poslancov obecného zastupiteľstva a hlavnej kontrolórky tlak na zrušenie zmlúv, pretože obsahovali sumy, ktoré zastupiteľstvo neschválilo. Po oboznámení sa so zásadami hospodárenia poukázal na limit 3.500 Eur pri prevode vlastníckeho práva k hnuteľnému majetku. Nevedel však jednoznačne uviesť, či sa rovnaká požiadavka schválenia vzťahovala aj na nájomnú zmluvu a dohodu o urovnaní. Zdôraznil, že celková hodnota kotlov presahovala 100 000 Eur a budúce vyporiadanie podľa dohody mohlo mať pre obec finančné dôsledky presahujúce výšku jedného mesačného nájomného.
31. Súd hodnotil výpoveď starostu ako vierohodnú v časti opisujúcej naliehavosť situácie, priebeh telefonickej konzultácie, absenciu predchádzajúceho schválenia konečnej výšky nájomného a následné výhrady poslancov a hlavnej kontrolórky. Tieto skutočnosti korešpondovali s e-mailovou komunikáciou, uzneseniami obecného zastupiteľstva a časovým priebehom rokovaní. Jeho hodnotenie, či zmluvy zo zákona alebo zo zásad podliehali schváleniu obecného zastupiteľstva, predstavovalo právny názor, ktorým súd nebol viazaný.
32. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca dňa 10.10.2024 uzatvorili zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí. Predmetom zmluvy bolo dočasné prenechanie technologických zariadení a hnuteľných vecí tvoriacich kotolňu Základnej školy Kurima, špecifikovaných v prílohe č. 1 pod poradovými číslami 1 až 263, do užívania žalovanému.
33. Zmluvné strany v zmluve výslovne uviedli, že medzi nimi existuje spor o vlastnícke právo k predmetným veciam. Na účely dočasnej úpravy vzťahov sa žalobca považoval za ich vlastníka až do vyriešenia sporu súdnou alebo mimosúdnou cestou. Nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú od 10.10.2024.
34. Podľa článku III zmluvy bolo nájomné dohodnuté vo výške 3 194,44 Eur s DPH mesačne, počnúc mesiacom október 2024. Žalovaný sa zaviazal platiť nájomné vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý nájomné patrilo.
35. Strany sa zároveň dohodli, že ak žalovaný v spore o vlastnícke právo neuspeje, vznikne mu právo odkúpiť predmet nájmu za cenu 115 000 Eur s DPH. Toto právo malo vzniknúť až právoplatnosťou rozhodnutia vo vlastníckom spore a žalovaný ho mal uplatniť písomne v dohodnutej lehote. Dovtedy zaplatené nájomné sa malo započítať na kúpnu cenu. Ak žalovaný v spore o vlastnícke právo uspeje, žalobca sa zaviazal vrátiť mu dovtedy zaplatené nájomné v plnej výške.
36. Dohodou o urovnaní zo dňa 10.10.2024 strany dočasne upravili sporné a pochybné práva týkajúce sa vlastníctva technologického zariadenia a prevádzky kotolne. Žalobca sa zaviazal začať do 24 hodín od podpisu nájomnej zmluvy s montážou zariadenia a s uvádzaním kotolne do prevádzky. Konečné majetkové vyporiadanie malo závisieť od výsledku sporu o vlastnícke právo.
37. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí zo dňa 14.10.2024 súd zistil, že žalobca začal s montážou dňa 11.10.2024 a dňa 14.10.2024 odovzdal žalovanému celý predmet nájmu v stave spôsobilom na riadne užívanie. V ten istý deň bola kotolňa uvedená do prevádzky. Protokol bol podpísaný oboma stranami.
38. Z faktúry č. 24109 súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné za október 2024 v sume 3 194,44 Eur s DPH. Faktúra bola vystavená dňa 14.10.2024 a bola splatná dňa 15.10.2024.
39. Z listín zachytávajúcich rokovania pred podpisom zmlúv vyplynulo, že spor vznikol po tom, ako žalobca v súvislosti s neuhradením svojich nárokov voči hlavnému zhotoviteľovi demontoval technologické zariadenie kotolne. Žalovaný ho dňa 02.10.2024 vyzval na vydanie vecí, pretože spochybňoval jeho vlastnícke právo. Žalobca výzve nevyhovel a navrhol dočasný nájom zariadenia.
40. Pôvodný návrh žalobcu zo dňa 04.10.2024 počítal s mesačným nájomným vo výške 16 630 Eur počas siedmich mesiacov a s následným prechodom vlastníckeho práva. Obecné zastupiteľstvo dňa 07.10.2024 neschválilo návrh žalobcu, schválilo však iný návrh dohody o urovnaní a nájomnej zmluvy s nižším mesačným plnením. Starosta následne dňa 08.10.2024 zaslal tento návrh žalobcovi, ktorý ho odmietol.
41. Dňa 10.10.2024 starosta zaslal žalobcovi podpísanú dohodu o urovnaní a nájomnú zmluvu s mesačným nájomným vo výške 3 194,44 Eur a požiadal ho, aby bezodkladne začal s montážou zariadenia. Žalobca v rovnaký deň dokumenty podpísal a oznámil, že s montážou začne dňa 11.10.2024.
42. Z potvrdení o zverejnení a z e-mailovej komunikácie súd zistil, že dohoda o urovnaní a nájomná zmluva boli zverejnené dňa 11.10.2024 a účinnosť nadobudli dňa 12.10.2024.
43. Z následnej e-mailovej komunikácie vyplynulo, že starosta pôvodne požadoval prepracovanie faktúry na Základnú školu Kurima s tým, že obec poskytne škole prostriedky na jej úhradu. Až neskôr žalovaný odmietol plnenie s poukazom na to, že konečnú výšku nájomného obecné zastupiteľstvo neschválilo.
44. Uznesením zo dňa 11.11.2024 obecné zastupiteľstvo neschválilo úhradu faktúr vystavených na základe nájomnej zmluvy a poverilo starostu, aby o tom žalobcu informoval.
45. Zo zápisnice o pojednávaní Okresného súdu Bardejov zo dňa 16.02.2026 súd zistil, že v konaní sp. zn. 1C/20/2025 sa Obec Kurima domáha proti spoločnosti F., G., určenia vlastníckeho práva k predmetným hnuteľným veciam. Konanie bolo na zhodný návrh strán prerušené a o vlastníckom práve nebolo meritórne rozhodnuté.
46. Zo zásad hospodárenia s majetkom Obce Kurima súd zistil, že majetkom obce sa rozumejú veci vo vlastníctve obce a jej majetkové práva. Zásady rozdeľujú pôsobnosť medzi starostu a obecné zastupiteľstvo pri nadobúdaní a prevode vlastníctva k majetku obce, pri prenechávaní majetku obce do nájmu a pri osobitne vymedzených úkonoch týkajúcich sa majetkových práv a pohľadávok.
47. Podľa zásad rozhoduje starosta o nadobudnutí hnuteľnej veci alebo súboru vecí tvoriacich jeden funkčný celok v obstarávacej cene do 3 500 Eur vrátane; v ostatných prípadoch rozhoduje obecné zastupiteľstvo. Ustanovenia o nájme upravujú prenechávanie majetku obce do užívania iným osobám, teda situáciu, v ktorej obec vystupuje ako prenajímateľ. Zásady zároveň uvádzajú, že sa nevzťahujú na finančné prostriedky obce, ktorých použitie sa riadi rozpočtom obce a pravidlami finančného hospodárenia.
48. Medzi stranami nebolo sporné uzatvorenie a zverejnenie dohody o urovnaní a nájomnej zmluvy, začatie montáže dňa 11.10.2024, odovzdanie zariadenia a uvedenie kotolne do prevádzky dňa 14.10.2024, výška dohodnutého nájomného ani jeho neuhradenie. Sporné bolo, či zmluvy podliehali
predchádzajúcemu schváleniu obecného zastupiteľstva, či boli prejavy vôle žalovaného slobodné a vážne, aký význam má spor o vlastníctvo zariadenia a či žalobcovi vznikol nárok na celé nájomné za október 2024.
49. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
50. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka sa touto časťou zákona spravujú aj záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky, a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
51. Podľa § 261 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka je na účely odseku 2 subjektom verejného práva aj obec.
52. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne užíval alebo z nej bral aj úžitky.
53. Podľa § 664 Občianskeho zákonníka je prenajímateľ povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
54. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nájomca povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
55. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
56. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu, alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
57. Podľa § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia.
58. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka môžu účastníci dohodou o urovnaní upraviť medzi nimi sporné alebo pochybné práva.
59. Podľa § 13 ods. 4 písm. e) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení starosta rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.
60. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je starosta štatutárnym orgánom obce.
61. Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä určuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľuje najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontroluje hospodárenie s ním.
62. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
63. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
64. Súd posúdil vzťah strán ako obchodný záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 2 a ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka. Žalovaný ako obec zabezpečoval vykurovanie základnej školy, teda verejnú potrebu, a žalobca konal pri svojej podnikateľskej činnosti. Keďže zmluvný typ nájmu hnuteľných vecí upravuje Občiansky zákonník, súd podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka subsidiárne použil ustanovenia § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu ide o obchodnoprávny spor, na ktorého prejednanie je kauzálne príslušný Okresný súd Prešov.
65. Po vyhodnotení dôkazov jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná.
66. Žalobca preukázal, že na základe dohody o urovnaní a nájomnej zmluvy zariadenie opätovne namontoval, odovzdal ho žalovanému a umožnil mu jeho riadne užívanie. Žalovaný prevzatie zariadenia bez výhrad potvrdil v protokole zo dňa 14.10.2024 a kotolňu od tohto dňa prevádzkoval. Nebolo preukázané, že by zariadenie malo vady brániace jeho užívaniu alebo že by žalovaný uplatnil právo na odpustenie či zníženie nájomného.
67. Podstatou obrany žalovaného bola absencia predchádzajúceho schválenia konečného znenia zmlúv obecným zastupiteľstvom. Súd preto prihliadol aj na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej je pri obci potrebné rozlišovať medzi vytváraním jej vôle príslušným orgánom a prejavením tejto vôle navonok starostom. Ak rozhodovanie o konkrétnom majetkovoprávnom úkone patrí obecnému zastupiteľstvu, starosta bez jeho predchádzajúceho rozhodnutia nemôže obec platne zaviazať. Uvedený záver vyplýva najmä z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/45/2013 a z rozhodnutia sp. zn. 1Obo/1/2015 publikovaného pod R 90/2018.
68. Predpokladom použitia uvedených záverov však je, že ide o právny úkon, o ktorom podľa zákona, štatútu alebo zásad hospodárenia rozhoduje obecné zastupiteľstvo. Samotné postavenie starostu ako štatutárneho orgánu nenahrádza potrebné rozhodnutie zastupiteľstva, ale rovnako nemožno bez konkrétneho právneho základu rozšíriť vyhradenú pôsobnosť zastupiteľstva na každý záväzok obce spojený s použitím finančných prostriedkov. V ostatných veciach správy obce rozhoduje podľa § 13 ods. 4 písm. e) zákona o obecnom zriadení starosta.
69. Posudzovanou nájomnou zmluvou žalovaný neprevádzal majetok obce ani neprenajímal svoj majetok tretej osobe. Vystupoval ako nájomca a dočasne prijal do užívania zariadenie, ktoré mu žalobca fakticky odovzdal. Ustanovenia zásad upravujúce prenechávanie majetku obce do nájmu preto na zmluvu priamo nedopadali.
70. Rovnako nešlo o nadobudnutie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci obcou v obstarávacej cene nad 3 500 Eur. Nájomná zmluva zakladala iba právo dočasného užívania. Právo žalovaného odkúpiť zariadenie za cenu 115 000 Eur malo vzniknúť až po právoplatnom skončení vlastníckeho sporu, ak v ňom žalovaný neuspeje, a bolo podmienené jeho písomným uplatnením. Nešlo preto o bezpodmienečný záväzok obce nadobudnúť zariadenie do vlastníctva už dňa 10.10.2024.
71. Ani ustanovenia zásad o dohode o splátkach dlhu alebo odklade zaplatenia dlhu nebolo možné použiť. Tieto ustanovenia upravovali nakladanie s pohľadávkou obce voči jej dlžníkovi. V posudzovanej veci však žalovaný nevystupoval ako veriteľ pohľadávky, o ktorej splácaní alebo odklade by sa uzatvárala dohoda.
72. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal ustanovenie zákona, štatútu ani zásad hospodárenia, ktoré by predchádzajúce schválenie obecného zastupiteľstva určovalo ako podmienku platnosti zmluvy, ktorou obec prijíma cudziu hnuteľnú vec do dočasného nájmu. Uznesenie obecného zastupiteľstva zo dňa 07.10.2024 vyjadrovalo súhlas s iným zmluvným návrhom a mohlo byť významné vo vnútorných vzťahoch orgánov obce, nepredstavovalo však zákonnú podmienku platnosti konečnej nájomnej zmluvy, ak rozhodnutie o prijatí cudzej veci do nájmu nebolo zastupiteľstvu vyhradené.
73. Súd sa osobitne zaoberal aj celkovým ekonomickým kontextom zmlúv. Pokiaľ ide o to, že zariadenie malo hodnotu presahujúcu 100 000 Eur a že mesačné nájomné bolo opakujúcim sa plnením. Konečná nájomná zmluva však bola uzatvorená na dobu neurčitú a sama osebe nezakladá povinnosť zaplatiť kúpnu cenu 115 000 Eur. Budúce odkúpenie predstavovalo samostatné oprávnenie žalovaného viazané
na výsledok vlastníckeho sporu. Z obsahu zásad nevyplýva, že by sa na účely určenia kompetencie mala hodnota takéhoto podmieneného budúceho oprávnenia pripočítať k jednému mesačnému nájomnému.
74. Aj keby budúce dojednanie o odkúpení zariadenia vyžadovalo v čase jeho uplatnenia schválenie obecného zastupiteľstva, táto otázka sa netýka samotného dočasného nájmu. Nájomné dojednania boli od budúceho prevodu vlastníckeho práva obsahovo oddeliteľné. Prípadný nedostatok schválenia budúceho prevodu by preto podľa § 41 Občianskeho zákonníka bez ďalšieho nespôsoboval neplatnosť tej časti zmluvy, na základe ktorej žalovaný zariadenie prevzal a užíval za dohodnuté nájomné.
75. Pri posudzovaní platnosti zmlúv súd nevychádzal zo subjektívneho presvedčenia žalobcu ani žalovaného o rozsahu ich oprávnení. Platnosť právneho úkonu je objektívnou právnou otázkou, čo zdôraznil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 922/2016. Dobrá viera žalobcu preto sama osebe nemohla nahradiť rozhodnutie zastupiteľstva, ak by bolo potrebné. V posudzovanom prípade však súd takúto zákonnú alebo internú podmienku platnosti pre samotný nájom nezistil.
76. Neskoršie uznesenie obecného zastupiteľstva zo dňa 11.11.2024, ktorým nebola schválená úhrada faktúr, nemohlo spätne zrušiť zmluvu, ktorá bola dovtedy platne uzatvorená, zverejnená a podľa ktorej už žalobca poskytol dohodnuté plnenie.
77. Súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku, že zmluvy neboli uzatvorené slobodne a vážne. Výpoveďou starostu a listinnými dôkazmi bolo preukázané, že obec sa nachádzala v naliehavej situácii a potrebovala zabezpečiť vykurovanie školy. Samotná hospodárska alebo časová tieseň však nepreukazuje absenciu slobodnej a vážnej vôle podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
78. Podpisu dokumentov predchádzali rokovania strán, výmena viacerých zmluvných návrhov, zasadnutie obecného zastupiteľstva a konzultácie s právnymi zástupcami. Starosta obce mal možnosť návrhy prijať, odmietnuť alebo požiadať o ďalšie rokovanie. Napokon dokumenty podpísal, zaslal ich žalobcovi, požadoval bezodkladnú montáž a zabezpečil ich zverejnenie. Nebolo preukázané, že by žalobca použil bezprávnu vyhrážku, lesť alebo iný protiprávny prostriedok, ktorým by vôľu starostu vylúčil.
79. Sporné vlastnícke právo k zariadeniu nespôsobuje neplatnosť nájomnej zmluvy. Vlastnícke právo prenajímateľa nie je pojmovou náležitosťou nájomnej zmluvy. Rozhodujúce bolo, že žalobca bol schopný zariadenie žalovanému fakticky prenechať a zabezpečiť mu jeho užívanie, čo aj vykonal.
80. Strany navyše uzatvorili dohodu o urovnaní práve preto, že vlastnícke právo bolo medzi nimi sporné alebo pochybné. Výslovne si upravili následky oboch možných výsledkov vlastníckeho sporu. Ak žalovaný uspeje, žalobca mu vráti prijaté nájomné, ak neuspeje, žalovaný bude môcť za dohodnutých podmienok uplatniť právo na odkúpenie zariadenia. Výsledok konania vedeného na Okresnom súde Bardejov tak bude významný pre konečné vyporiadanie strán, nie však pre splatnosť nájomného počas obdobia, v ktorom žalovaný zariadenie na základe zmluvy užíval.
81. Keďže v konaní sp. zn. 1C/20/2025 nebolo o vlastníckom práve rozhodnuté a konanie bolo prerušené, zápisnica z tohto konania nepreukazovala vlastnícke právo žiadnej zo strán. Vyriešenie vlastníctva nebolo nevyhnutnou predbežnou otázkou pre rozhodnutie o nároku na nájomné, preto súd nemal dôvod vyčkávať na skončenie uvedeného konania, ktoré je navyše prerušené z vôle strán sporu.
82. Dohoda o urovnaní a nájomná zmluva boli zverejnené dňa 11.10.2024 a podľa § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka nadobudli účinnosť dňa 12.10.2024. Predmet nájmu bol žalovanému odovzdaný dňa 14.10.2024. Strany si napriek tomu výslovne dohodli celé mesačné nájomné počnúc októbrom 2024 a nedohodli jeho pomerné krátenie podľa počtu dní. Žalovaný nepreukázal dohodu ani zákonný dôvod, na základe ktorého by sa nájomné za október malo pomerne znížiť.
83. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom JCLic. A. A. a Mgr. Vincenta Urdu. Svedkovia boli navrhnutí najmä na preukázanie priebehu telefonickej konzultácie a časového tlaku pred podpisom zmlúv. Tieto okolnosti súd považoval za dostatočne preukázané výpoveďou starostu, ktorú v uvedenej časti nespochybnil, a listinnými dôkazmi. Obsah právneho názoru vysloveného počas telefonátu nemohol
určiť rozsah zákonnej kompetencie orgánov obce, pretože išlo o právnu otázku, ktorú posúdil súd. Ďalšie výsluchy by boli nadbytočné a neviedli by k objasneniu inej rozhodujúcej skutočnosti.
84. Súd nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie obsahom spisu Okresného súdu Bardejov nad rámec predloženej zápisnice ani podrobne zisťovať vzťahy medzi žalobcom a spoločnosťou Fruit and berry products, s. r. o. Predmetom konania nebola cena diela ani náhrada škody zo vzťahu medzi hlavným zhotoviteľom a subdodávateľom, ale samostatný nárok zo zmlúv uzatvorených priamo medzi žalobcom a žalovaným. Tvrdenia strán o prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti osôb zúčastnených na verejnom obstarávaní neboli pre rozhodnutie o nájomnom právne významné.
85. Žalobca teda preukázal platný a účinný nájomný vzťah, riadne odovzdanie predmetu nájmu, jeho uvedenie do prevádzky, dohodnutú výšku a splatnosť nájomného aj jeho neuhradenie. Žalovanému preto vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi nájomné za október 2024 v sume 3 194,44 Eur.
86. Nájomné bolo splatné dňa 15.10.2024, preto sa žalovaný dostal do omeškania dňa 16.10.2024. Žalobcovi vzniklo podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka právo na zákonný úrok z omeškania.
87. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške určenej podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., teda podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky pre hlavné refinančné operácie bola dňa 16.10.2024 vo výške 3,65 %, preto úrok z omeškania predstavoval 12,65 % ročne. Súd ho žalobcovi priznal zo sumy 3 194,44 Eur od 16.10.2024 do zaplatenia.
88. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.
Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.