Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/23/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, vo veci návrhu osoby oprávnenej na výživné: A. B., narodená XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu C. D., E. XXX/XX, zastúpená splnomocnencom: Mgr. András Marsal, advokát, adresa sídla Dunajská Streda, Hlavná 5539/2C, proti otcovi - povinnému platiť výživné: F. B., narodený XX.XX.G., adresa trvalého pobytu C. D., E. H. I. XXX/XX, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Peter Zilizi, advokát, adresa sídla Dunajská Streda, Smetanov háj 17, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní osoby povinnej a osoby oprávnenej na výživné proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. – 442 zo 7. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že výživou povinný je povinný platiť výživou oprávnenej od 04.06.2024 do 31.08.2025 výživné vo výške 500 eur mesačne a od 01.09.2025 výživné vo výške 560 eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám výživou oprávnenej.

II. Výživou povinný je dlh na zročnom výživnom za obdobie od 04.06.2024 do 07.10.2005 v sume 3.493 eur povinný zaplatiť výživou oprávnenej do 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Vo zvyšku odvolací súd návrh výživou oprávnenej z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd uložil povinnosť otcovi platiť výživné na plnoletú A. B., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 450 eur od 4.6.2024 do 31.08.2025 a od 1.9.2025 sumou 500 eur vždy do 15-ho dňa toho-ktorého mesiaca vopred (výrok I.), určil, že dlh na zročnom výživnom za obdobie od 4.6.2024 do 7.10.2025 v sume 1.900 eur je otec povinný zaplatiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 80 eur, s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh (výrok II.), vo zvyšku návrh zamietol (výrok III.).

1.1 Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že v prejednávanej veci sa výživou oprávnená dcéra voči výživou povinnému otcovi domáhala určenia výživného, keď v rámci rozvodového konania rodičov, bolo vedené konanie len o úpravu výkonu práv a povinností k maloletému bratovi navrhovateľky, ona ako plnoletá žiadala určiť výživné sumou 700 eur mesačne, odvolávajúc sa na jej výdavky ako študentky posledného ročníka gymnázia, ktorá sa pripravuje na budúce povolanie pokračovaním na vysokej škole. Výživou povinný otec navrhoval konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode.

1.2 Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že výživou oprávnená je dcérou výživou povinného s ktorým nežije v spoločnej domácnosti a ktorý na jej výživu riadne neprispieva.

1.2.1 Výživou oprávnená žila v domácnosti svojej matky, spolu s jej maloletým bratom J.. V akademickom roku 2023/2024 (teda aj v čase začatia tohto konania ) bola žiačkou triedy Septima Gymnázia G. D., E. K. XXX/X, D. E.. Od 1.9.2025 už bola študentkou denného vysokoškolského štúdia na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, bakalárskeho študijného programu aplikovaná informatika, v študijnom odbore informatika. Výučbu mala rozvrhnutú na celý pracovný týždeň od pondelka do piatka. V súvislosti s uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb mala spojené výdavky vo výške cca 798 eur mesačne [výdavky na bývanie u matky cca 93 eur mesačne (1/3 z výdavkov a matky spojených s bývaním ako elektrika 90 eur, plyn 140 eur, príjem Tv programov 7 eur, voda 20 eur a internet 23 eur, t.j. spolu 280 eur), telefón 40 eur, doučovanie z matematiky 120 eur, sporenie v škole 50 eur, strava 200 eur, hygiena 30 eur, oblečenie obuv 50 eur a voľnočasové aktivity 200 eur, cestovné do školy 15 eur]. Navrhovateľka bola v rozhodnom období zdravá a v školskom roku 2024/2025 mala zvýšené výdavky so stužkovou slávnosťou vo výške 240 eur, ktorá suma pozostávala z jej nákladov na oblečenie, kozmetiku pedikúru, požičanie šiat a obuvi. V súvislosti so štúdiom na vysokej škole mala zvýšené výdavky spojené so zakúpením laptopu a príslušenstva vo výške 1.494,28 eur, slúchadiel vo výške 53,91 eur, kancelárskeho papiera do tlačiarne vo výške 14 eur. Vzhľadom na poruchu zraku mala výdavky so zakúpením okuliarov vo výške 27 eur. Výživou povinný otec jej prispel na kúpu laptopu sumou vo výške 400 eur. Po nástupe výživou oprávnenej na vysokú školu tak odôvodnené výdavky výživou oprávnenej predstavovali sumu o cca 100 eur vyššiu, teda celkovo sumu vo výške cca 898 eur mesačne.

1.2.2 Výživou povinný otec žil sám v prenajatom byte, bol zamestnancom spoločnosti L. J., E., kde zo závislej činnosti dosahoval priemerný mesačný netto príjem vo výške cca 2 785 eur. Od apríla 2024 do júla 2024 investoval 19 126,20 eur na platformu investičnej spoločnosti, kriptomeny, teda jeho investície predstavovali sumu cca 1.196 eur mesačne. V súvislosti s uspokojovaním svojich potrieb mal spojené výdavky vo výške cca 2 265 eur mesačne (výživné na navrhovateľku 350 eur, výživné na maloletého syna J. 350 eur, hypotekárny úver 168,16 eur, nájomné za byt 500 eur, strava 437 eur, drogéria 250 eur, ošatenie 50 eur, voľnočasové aktivity 10 eur, zdravotná starostlivosť 100 eur havarijné poistenie vozidla 50 eur). Okrem vyživovacej povinnosti k výživou oprávnenej navrhovateľke a maloletému J. B. narodenému XX.XX.XXXX nemal inú vyživovaciu povinnosť.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok osoby oprávnenej na výživné na určenie výživného, a to podľa , , , , , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“ a , ďalej len „CSP“ a dospel k záveru, že návrh výživou oprávnenej je potrebné považovať za dôvodný v rozsahu jej nároku na výživné vo výške 450 eur mesačne od 04.06.2024 do 31.08.2025 a vo výške 500 eur mesačne od 01.09.2025 s tým, že je dôvodným určiť výživou povinnému dlhšiu ako trojdňovú paričnú lehotu na zaplatenie jeho dlhu na zročnom výživnom a preto v takomto rozsahu návrhu výživou oprávnenej vyhovel, čo však neplatilo o zostatku výživou oprávnenej uplatnenom výživnom, v ktorej časti návrh oprávnenej ako nedôvodný zamietol.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodným obdobím zisťovania pomerov na strane výživou oprávnenej ako aj výživou povinného otca navrhovateľky bolo obdobie spätne 12 mesiacov od podania návrhu od 03.12.2024 do rozhodnutia vo veci samej. Navrhovanú výšku výživného 700 eur mesačne, vzhľadom na potreby navrhovateľky súd nepovažoval za opodstatnenú tak v čase posledného ročníka gymnázia, ako ani v prvom ročníku vysokoškolského štúdia.

1.5 V školskom roku 2024/2025 navrhovateľka dokladovala zvýšené výdavky so stužkovou slávnosťou 240 eur, ako oblečenie, kozmetika, pedikúra, vypožičanie šiat a obuv. Do školy cestovala autom s matkou, ktorá tam pracuje. Jej záujmovými aktivitami boli návšteva kina a divadla. Výdavky u lekára má len v súvislosti s preventívnymi kontrolami, inak bola zdravá. S uspokojovaním jej odôvodnených potrieb mala spojené výdavky vo výške cca 798 eur mesačne. Navrhovateľka dostávala rodinné prídavky 60 eur a do konca roku 2024 daňový bonus 95 eur, matka navrhovateľky by mala rovnako finančne prispieť k nákladom jednou tretinou danej sumy, nezohľadniac už osobnú starostlivosť z jej strany. Vzhľadom na uvedené potom súd ustálil výšku výživného do ukončenia stredoškolského štúdia sumou 450 eur mesačne.

1.6 Následne od 01.09.2025 navrhovateľka dokladovala prijatie na vysokú školu v akademickom roku 2025/2026, bakalárskeho štúdia Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, fakulta elektrotechniky a informatiky študijné programy, aplikovaná informatika, v študijnom odbore informatika, formou denného štúdia , ktoré začalo od 1.9.2025. V súvislosti s tým dokladovala mimoriadne výdavky na kúpu nového laptopu a príslušenstva v hodnote 1 494,28 eur, slúchadiel 53,91 eur, nákup kancelárskeho papiera do tlačiarne v hodnote do 14 eur. V optike na okuliare mala výdavky 27 eur a cestovné náklady do 3 eur denne, celkom 15 eur na týždeň. Celkom nepravidelné výdavky navrhovateľky do rozhodnutia vo veci od 01.09.2025 predstavovali sumu 1.604,19 eur, z čoho otec navrhovateľky uhradil 400 eur. Zostatok predstavoval sumu 1 204,19 eur, čo predstavuje zvýšené mesačné náklady o 100 eur. Ostatné náklady podľa predchádzajúceho obdobia ostali nezmenené, náklady na bývanie u matky, strava, ošatenie, obuv, hygiena. V súvislosti so štúdiom na vysokej škole navrhovateľka neuviedla žiadne pravidelné zvýšené náklady okrem cestovného. V prípade, že by si našla ubytovanie na internáte, by mala platiť 110 eur mesačne. V čase vyhlásenia rozsudku tieto výdavky ešte nemala, preto nemohol ako výdavok zohľadniť. Mal však za to, že od nástupu na vysokú školu bolo dôvodné zvýšiť stanovenú sumu výživného na 500 eur, keď sa zvýšili nepravidelné náklady navrhovateľky o 100 eur. Tu rovnako bolo potrebné započítať prídavky 60 eur a aj príspevok zo strany matky navrhovateľky 1/3 stanoveného výživného 170 eur, celkom mesačne predstavuje sumu 730 eur. Otec navrhovateľky vykazuje príjem u zamestnávateľa L. J. E. 2784,90 eur, z čoho platil nájom 500 eur, doposiaľ v hotovosti, následne bude platiť na účet vo výške 450 eur, kde bol povinný zložiť kauciu 900 eur.

1.7 Súd pri stanovení výšky výživného prihliadal aj na usmernenie Ministerstva spravodlivosti SR v tabuľke u detí nad 18 rokov, ak sú dve deti, sa počíta na jedno dieťa nad 19 rokov 20% z príjmu povinnej osoby a u dieťaťa do 18 rokov 18%. V danom prípade ide o dieťa nad 18 rokov, ktoré má súrodenca vo veku 17 rokov. Pri zohľadnení príjmu otca dieťaťa v priemere 2 784,90 eur, predstavuje 20% z príjmu predstavuje 556,98 eur. Po odpočítaní sumy výživného z výšky priemerného príjmu otca, mu ostane rozdiel 2.284,9 eur. Na maloletého syna bolo stanovené výživné sumou 400 eur. Po odpočítaní toto výživného, zostatok príjmu otca činí 1.884,9 eur. Otec navrhovateľky platí splátku úveru na dome, kde býva navrhovateľka 168,16 eur, po odpočítaní sumy 165 eur ostáva otcovi navrhovateľky 1.719,90 eur. Z uvedeného zostatku príjmu otec zaplatí nájom 500 eur, ostane mu na živobytie 1 219,9 eur. Otec navrhovateľky uznal, že okrem príjmu zo zamestnania má finančné zisky z investovania, aby si mohol zabezpečiť živobytie. Táto suma bola vyčíslená na základe podkladov z výpisu z účtu otca navrhovateľky mesačne okolo 1 190 eur za 16 mesiacov. V tejto súvislosti prihliadal aj na vzťah medzi navrhovateľkou ako dospelou osobou a otcom, kde zákon pri stanovení výšky výživného, zohľadňuje aj mravnostnú stránku priznania výživného. Je zrejmé aj z postoja navrhovateľky, že ochotu opäť sa zblížiť s otcom podmieňovala priznaním výživného ňou požadovanej výške. Zo strany otca bola snaha aj v rámci prebiehajúceho konania sa opäť zblížiť s navrhovateľkou, poznať jej potreby. Sama navrhovateľka ešte v čase, keď mala mať stužkovú slávnosť, otca nepozvala a ani ho o tom neinformovala. Nepovažoval za morálne správne aby dospelé dieťa svojim správaním komunikovalo postoje druhého rodiča, bez toho aby si vypočulo postoj aj druhej strany. Určite svojim správaním zadal dôvod aj otec navrhovateľky, ale rozpor medzi nimi nie je tak vážny, keď otec navrhovateľky sa ospravedlnil a prejavil jednoznačnú ochotu napraviť vzťah, čo navrhovateľka, napriek prebiehajúceho konania, odmietla. Bolo dôvodné ako na dobré mravy prihliadnuť na túto skutočnosť pri ustálení výšky výživného. Nebolo možné prehliadnuť skutočnosť, že navrhovateľka obdržala úspory v sume 2.649 eur, čo prestavuje jej finančný príjem v roku 2025, čo súd rovnako zohľadnil pri stanovení výživného.

1.8 Súd určil dlh na zročnom výživnom od 04.06.2024 do rozhodnutia, predstavovalo dve rôzne sumy výživného, 450 eur a 500 eur. Od podania návrhu do 31.08.2025 nedoplatok na výživnom činil 1 350 eur (450 eur: 30 eur = 15 eur. Za obdobie 26 dní mesiaca jún nedoplatok 390 eur, od júla do decembra 6 mesiacov 6 x 450 eur = 2700 eur). Navrhovateľka uznala plnenie titulom výživného zo strany otca v roku 2024 v sume 1.350 eur, ktorú sumu súd odpočítal za uvedené obdobie. Rozdiel činí 1.350 eur. Následne od januára otec platil pravidelne výživné 350 eur, keď nedoplatok na výživnom činil mesačne 100 eur. Za osem mesiacov od januára do augusta 2025 nedoplatok činil 800 eur. V mesiaci september mal už platiť výživné 500 eur, keď zaplatil 350 eur, nedoplatok za tento mesiac činil 150 eur. Celkom dlh na zročnom výživnom činil 1.900 eur.

1.9 O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal (výrok a IV.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na .

2. Rozsudok vo výroku I., II. a III. napadla riadnym a včasným odvolaním výživou oprávnená s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, následkom čoho došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu okolností významných pre rozhodnutie vo veci samej ( a ).

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že súd prvej inštancie pochybil, keď na základe vykonaného dokazovania, niekedy v rozpore so skutočnosťami vyplývajúcimi z vykonaných dôkazov, najmä nesprávne citovanie záveru o tom, že návrh podala 03.12.2024, pričom ho osobne podala prostredníctvom podateľne dňa 04.06.2024 a nebolo jej známe, na základe čoho súd dospel k uvedenému záveru. Upriamila pozornosť na súdom nesprávne uvedenú sumu daňového bonusu a rodinných prídavkov na strane 7 rozsudku, nakoľko v zmysle právnej úpravy poberá daňový bonus vo výške 50 eur za mesiac. Namietala súdom zohľadnený budúci výdavok – nájomné povinného v sume 500 eur, pretože z listinných dôkazov založených do súdneho spisu - výpis bankového účtu a SMS notifikácií zasielaných bankou jednoznačne vyplynulo, že povinný platil za posledný mesiac, pred dňom rozhodnutia súdu nájomné vo výške 400 eur. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť Povinný v konaní uznal, že okrem príjmu má finančné zisky z investovania za účelom zabezpečenia si živobytia, pričom suma bola vyčíslená okolo 1.190 eur za 16 mesiacov. Táto suma nie je sumou nevyhnutnou ku každodennému životu. Poukázala na listinne doložené doklady do súdneho spisu, z ktorých vyplynulo, že povinný mal za obdobie mesiacov apríl 2024 – júl 2025 priemerný mesačný príjem 2771,74 eur, povinný si pravidelne sporil a uskutočňoval investičné aktivity, čo svedčí o jeho reálnych schopnostiach, možnostiach, finančných a majetkových pomeroch presahujúcich ním tendenčne prednesených tvrdení o jeho ochote a schopnosti prispievať na jej výživu. V zmysle listinných dôkazov priemerná suma týchto iných výdavkov povinného predstavuje v uvedenom období sumu 1.195,42 eur mesačne. Poukázala na rozhodnutie súdu prvej inštancie o určenom výživnom na jej v tom čase maloletého brata vo výške 400 eur, t.j. spolu s jej výživným vo výške 900 eur, naproti čomu povinný investuje mesačne o 400 eur vyššiu sumu, ako je súdom určené výživné a zákonom upravené, taktiež popretím podstaty a vážnosti rodičovských povinnosti. Investičné aktivity povinného svedčia o jeho relatívne vysokej životnej úrovni v porovnaní so životnou úrovňou jeho detí a matky, pričom poňatie a podstata odôvodnených potrieb dieťaťa nadväzuje na zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa a životnej úrovni rodiča a preto teda odôvodnené potreby dieťaťa sú o. i. aj odrazom rôznej životnej úrovne rodičov, poukazujúc na § 62 ods. 2 ZR. Investičné aktivity povinného nie sú nevyhnutné výdavky a preto na nich nemožno prihliadať, nakoľko výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov podľa § 62 ods. 5 ZR. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.09.2021, sp. zn. , z ktorého vyplýva, že je povinnosťou každého rodiča je korigovať svoje mesačné výdavky tak, aby v prvom rade mohlo plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim nezaopatreným deťom.

2.2 Uviedla, že na strane 8 napadnutého rozsudku, je súdom citované, že jej postoj a povinného ochota sa zblížiť je podmienená požadovanou výškou výživného, kde povinný sa snažil napraviť vzťah, avšak ona to odmietala; dala o pozornosti odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.10.2022, sp. zn. , v zmysle ktorého „Súdna prax pritom dlhodobo judikuje, že je predovšetkým na rodičovi, aby vyvíjal patričné úsilie a skutočnú snahu udržiavať kontakt a blízky vzťah so svojimi deťmi. Nemožno ukladať za vinu predovšetkým maloletým deťom ich ochladenie vzťahu s rodičom bez toho, aby súd mal jednoznačne preukázané, že rodič vyvíjal skutočnú, reálnu a najmä úprimnú snahu, prejavoval vôľu a uskutočňoval konkrétne kroky k tomu, aby sa jeho vzťah so svojimi potomkami udržiaval, prehlboval a neskĺzaval do nezáujmu, resp. len formálnemu záujmu.“. Tvrdila, že zo spisového materiálu ako aj vyjadrení vyplýva, že otec prejavoval akýsi formálny záujem o ňu vždy pred blížiacim sa súdnym pojednávaním, ale reálne kroky nasvedčujúce vážnosti a úprimnosti snahy už neučinil.

2.3 Nedôvodným bol aj postup súdu prvej inštancie, pokiaľ tento zohľadnil pri stanovení výšky výživného aj úspory výživou oprávnenej v sume 2.649 eur, a to tak, že táto suma predstavuje jej finančný príjem za rok 2025. Výživou oprávnená považovala takýto postup za právne mylný, morálne pochybný a vadný, popierajúci princíp ochrany práv detí a rodičovských povinnosti zakotvených v ZR a taktiež o pokus o dodatočnú legalizáciu a ospravedlnenie protiprávnych úkonov povinného hraničiacich s trestnou činnosťou. Upriamila pozornosť na to, že povinný bez jej vedomia a súhlasu, v tom čase bola plnoletou a spôsobilou na právne úkony, previedol z jej bankového účtu vedeného v Prima banke Slovensko a.s.,

č. ú. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX peňažné prostriedky vo výške 2.679 eur na vlastný bankový účet – č. ú. E. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v tej istej banke, pričom bankové výpisy sú obsahom súdneho spisu. Povinný po tom, čo podala trestné oznámenie, ich následne o tri dni vrátil. Súd tento postup vyhodnotil ako legálny, vrátenie sumy kvalifikoval ako príspevok povinného na výživu. Peňažné prostriedky boli jej osobným vlastníctvom, preto peňažné prostriedky nemôžu byť považované, kvalifikované, povýšené na výživné, pričom súd prvej inštancie uvedeným postupom ospravedlnil trestnú činnosť povinného, asistuje mu v tom a to umelým kreovaným zdanlivého právneho úkonu v jeho prospech.

2.4 Záverom tvrdila, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je zmätočný, nepreskúmateľný, neobsahuje základné predpoklady kladené na kvalitu odôvodnenia v zmysle požiadaviek jasnosti, zrozumiteľnosti a presvedčivosti, čo je základným predpokladom reálneho uplatňovania práva na spravodlivý súdny proces garantovaného zákonnou úpravou, ale aj .

3. Rozsudok v celom rozsahu napadol riadnym a včasným odvolaním aj výživou povinný s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie viniac súd prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu okolností významných pre rozhodnutie vo veci samej ( a ).

3.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že pri určovaní výživného sa prihliada aj na morálny rozmer vzťahu dieťaťa a rodiča, ktorý je reflektovaný v inštitúte dobrých mravov a poukázal na jeho vzťah s oprávnenou, ktorý je narušený, chladný, rezervovaný, jednostranný, opretý výlučne materiálnu rovinu, bez náznaku prirodzenej ľudskej väzby, úcty či elementárnej komunikácie, ktorý oprávnená aktívne udržiava počas celého súdneho konania. Na otázku súdu, prečo odmieta kontakt s povinným, o ktorý sa dlhodobo usiluje, oprávnená odpovedala : „pretože nechce platiť“ bez racionálneho či iného dôvodu, čo odhaľuje jej charakter, že je finančným nástrojom. Tvrdil, že pokiaľ oprávnená odmieta vzťahovú rovinu, je na mieste otázka, či nárok na výživné neodporuje dobrým mravom. Oprávnená ignoruje fakty o jeho osobe, a to že vybudoval všetko pre rodinu, zabezpečoval celú rodinu, vytvoril stabilné, podporujúce a dôstojné zázemie na celé detstvo a dospievanie, spláca hypotéku na rodinný dom v ktorom oprávnená býva, nechal auto ktoré nevyužíva, uhradil notebook na štúdium bez náznaku záujmu o obnovu vzťahu, čo systematicky oprávnená vynechávala v svojich podaniach. Uviedol, že právo plnoletého dieťaťa na výživné nie je absolútne a zákon výslovne umožňuje odmietnuť priznanie výživného, ak by to odporovalo dobrým mravom. Správanie oprávnenej má dôsledky aj na jeho osobu, cíti sa odmietnutý a neuznaný, na rodinné právo, kde je základom vzájomnosť a nie jednostrannosť a na celkové posúdenie spravodlivosti výživného. Právo nemá a ani nemôže chrániť situáciu, v ktorej rodič zostane len ako poskytovateľ peňazí bez akéhokoľvek uznania svojej rodičovskej úlohy. Vzhľadom na existenciu a pretrvávanie týchto okolností bolo nevyhnutné, aby súd pri určovaní výživného zohľadnil aj morálny a vzťahový kontext, posúdil nárok navrhovateľky skrz dobré mravy, dbal na princíp, že výživné pre plnoleté dieťa nemožno priznať, ak by to znamenalo podporu správania, ktoré je nespravodlivé, neúctivé a jednostranne zamerané iba na materiálny prospech. Priznanie tak vysokej sumy výživného ako to je uvedené vo výroku I, ako aj priznanie výživného spätne od podania návrhu ako je uvedené vo výroku II preukazuje, že súd korektív dobrých mravov podľa § 75 ods. 2 ZR nevzal pri vydaní rozsudku do úvahy a preto vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia tejto veci.

3.2 Výdavky oprávnenej vyhodnotil ako zjavne a účelovo nadhodnotené, čo bolo bez ďalšieho prijaté súdom prvej inštancie, ktoré vzal aj ako podklad na určenie výživného. Oprávnená tvrdila, že mesačné výdavky v domácnosti, kde žije s matkou a bratom sa pohybujú v rozmedzí 2.300 až 3.000 eur mesačne a časť výdavkov má byť pokrývaná matkou, ktorej čistý príjem je 1.100 eur, čo nezodpovedá základnej logike a možnostiam. Považoval za nereálne, aby matka s čistým príjmom 1.100 eur mesačne dokázala opakovane zabezpečovať domácnosť s deklarovanými výdavkami presahujúcimi 2.300 – 3.000 eur mesačne, sumy sú neudržateľné, ekonomicky absurdné a odporujú racionálnemu pohľadu na hospodárenie priemerných domácností na Slovensku. Poukázal na objektívne štatistické údaje predložené v konaní vyvracajúce tieto tvrdenia, najmä ak podľa poslednej zverejnenej analýzy Štatistickým úradom sa priemerný mesačný výdavok na domácnosť s jedným dieťaťom do 25 rokov pohybuje v sume 471,70 eur mesačne na jednu osobu, čo je v porovnaní s domácnosťou oprávnenej a jej tvrdenými výdavkami o 1,5 až 2 násobne prevyšujúce priemer. Oprávnenej argumentácia mala

slúžiť na to, aby vytvorila dojem, že domácnosť má vysoké výdavky, čím by sa odôvodnila požiadavka na extrémne vysoké výživné, čo je neseriózne a v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnená ani nespomenula, že do mesačných výdavkov domácnosti výrazne prispieva aj sumou 350 eur výživné na ňu, 350 eur výživné na maloletého brata, ktoré platí pravidelne, dobrovoľne a riadne, ignorovanie tejto skutočnosti je vecne nesprávne, účelové a zavádzajúce, pretože vytvára falošný obraz o údajnej finančnej tieseň domácnosti, o ktorej oprávnená vytvorila dojem, že žije v nej len s matkou a bez finančnej pomoci z jeho strany. Rodinné právo pri plnoletých deťoch nemôže slúžiť ako nástroj na vymáhanie neprimeraných a nereálnych požiadaviek, ktoré sú postavené na skresľovaní alebo manipulácii s údajmi. Súd prvej inštancie tvrdenia oprávnenej zohľadnil pri svojom rozhodnutí v jej prospech, dospel k záverom, ktoré sú preukázateľne nesprávne a priečia sa riadnej aplikácií právnych predpisov. Bolo nevyhnutné, aby súd podrobil tvrdenia oprávnenej o výdavkoch domácnosti kritickému hodnoteniu, a to v kontexte reálnych príjmov matky, v kontexte ním preukázaných príspevkov, v konfrontácii s objektívnymi štatistickými údajmi, a najmä v kontexte právnych zásad dobrých mravov, ktoré sú povinnou súčasťou posúdenia nároku plnoletého dieťaťa. Aj keby sa teoreticky javilo, že oprávnená by mohla mať nárok na výživné vyššie ako je ním dobrovoľne platená suma 350 eur mesačne, pri zohľadnení účelovo nadhodnotených výdavkov oprávnenej, jej ignorovania jeho príspevkov do domácnosti, jej správanie v rozpore s dobrými mravmi, bolo nevyhnutné, aby jej požiadavka bola posúdená kriticky a komplexne, čo zjavne absentovalo.

3.3 Bol presvedčený, že suma 350 eur mesačne, ktorú dobrovoľne a dlhodobo platí, predstavuje sumu primeranú, zodpovedajúcu odôvodneným potrebám oprávnenej, adekvátnu jeho reálnym možnostiam a v súlade s princípom spravodlivosti dobrých mravov. Rozsudkom určené výživné považoval za príliš vysoké, vecne nepodložené, ekonomicky neopodstatnené a v rozpore s právnym poriadkom a zásadami morálky. Súd prvej inštancie o výroku II rozhodol bez toho, aby sa mu umožnil vyjadriť sa k návrhu oprávnenej rozhodnúť o výroku II. Súd mu tým odňal možnosť konať pred súdom. Rozsudok považoval za arbitrárny, porušujúci jeho základné procesné práva, ako aj jeho garantované práva na spravodlivý proces. Tvrdil, že rozsudok preto neobstojí a musí byť zrušený.

4. Výživou oprávnená vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu otca zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach a odvolacích návrhoch. V ostatnom uviedla, že tvrdenia povinného o dobrých mravoch a ich vzájomnom vzťahu sú vytrhnuté zo širšieho kontextu a prejavom a dôkazom špekulatívneho a manipulatívneho prístupu povinného založeného na selektívnom výbere udalostí, ku ktorým v minulosti reálne došlo a s tým súvisiacom zamlčovaní významných skutočností a okolností, ktoré mali na vývoj vzťahu rozhodujúci vplyv a majú v tejto súvislosti podstatný význam. Bola presvedčená, že súčasná kvalita osobného a citového vzťahu s povinným je výsledkom jeho postoja k rodine, spolužitia odrážajúceho jeho sebecký a nezodpovedný prístup. Tvrdila, že dôvodom rozpadu manželstva boli opakujúce sa nevery a paralelne dlhodobo udržiavané mimomanželské vzťahy, počas tohto obdobia spoznala skutočný charakter povinného, ním používané metódy založené na klamaní a manipulovaní najbližšej rodiny, ktoré používa doposiaľ a sú obsahom aj podaného odvolania. Povinný vedome zamlčiaval, že po dobu viac ako 21 kalendárnych mesiacov ju ani jej brata nekontaktoval pri príležitosti narodenín, či sviatkov, zistenia študijných výsledkov, zdravotného stavu, o ich problémy sa nezaujímal. Kontaktoval ich pred súdnym pojednávaním, aby navodil zdanlivý záujem, jeho kroky sú predstierané a účelové. Nespochybňuje, že v dobe spoločného spolužitia rodinu materiálne zabezpečoval, na sociálnych sieťach zverejňoval fotky zahraničné výlety, čím poskytol dôkaz o finančných a majetkových možnostiach a schopnostiach a životnej úrovni, o ktorej dnes tvrdí, že neexistuje. Potvrdila, že povinný ponechal rodine auto, avšak nespĺňa požiadavky na premávku, nemá platnú emisnú a technickú kontrolu, požiadala povinného o potrebné úkony, ktoré doposiaľ nezrealizoval a nereagoval. Tvrdenie povinného o tom, že prispel jej na kúpu notebooku v hodnote 1.500 eur vyhodnotila ako klamstvo, nakoľko jej síce uhradil sumu 400 eur mesačne, neuviedol však účel platby, preto bola presvedčená, že ide o mylné presvedčenie a prezentovanie tejto úhrady na bežne výživné a zároveň ako úhradu mimoriadnych nákladov spojených s nástupom na vysokú školu. K tvrdeniu povinného o nadhodnotení výdavkov domácnosti v ktorej žije uviedla, že všetky výdavky riadne a včas zdokladovala, povinný svoje výdavky nezdokladoval a ostali len v rovine tvrdení. K poukázaniu povinného na údaje zo Štatistického úradu poznamenala, že povinný si musí byť vedomý jej finančnej situácie, jej matky, že ním načrtnutá situácia nereflektuje špecifiká tejto situácie, napr. jej vysokoškolské štúdium, každodenné cestovanie, uvedené považovala za nemiestne, nedôvodné, alibistické a pokrytecké. Povinný považoval priznanie tak vysokej sumy výživného za rozporné s inštitútom dobrých mravov, ním poskytované výživné v sume 350 eur za primerané, avšak poukázala na jeho čistý mesačný príjem v sume 2.771,74 eur (apríl 2024 – júl

2025) a ním uvedené výdavky vo výške 1.195,42 eur, ktoré vyplývajú z listinných dôkazov založených do súdneho spisu. Uvedené skutočnosti svedčia o vysokej životnej úrovni povinného v porovnaní s jej životnou úrovňou, pričom poňatie a podstata odôvodnených potrieb dieťaťa nadväzuje na zásadu primeranosti životnej úrovne a životnej úrovne rodiča, preto odôvodnené potreby dieťaťa sú o.i. aj odrazom rôznej životnej úrovne rodičov. Poukázala na § 62 ods. 5 ZR, z ktorého vyplýva, že nie je prípustná taká disproporcionalita, keď rodič s nadštandardnými nákladmi na svoj život bude povinný hradiť dieťaťu len výživné v takej výške, aby boli zabezpečené iba jeho základné bežné výdavky. Poukázala na konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov k maloletému bratovi, v ktorom súd určil výživné pre brata vo výške 400 eur, preto nemôže za situácie, keď je o 2 roky staršia a zároveň denne dochádza do školy, má byť výživné určené nižšie, tak ako to uviedol povinný. Záverom uviedla, že povinný poukazoval v odvolaní na dobre mravy, avšak opomenul svoje konanie a to prevod peňazí na jeho osobný účet, čo urobil aj voči jej bratovi.

4.1 Výživou oprávnená podaním zo dňa 15.6.2026 oznámila súdu, že povinný si neplní svoju vyživovaciu povinnosť, o čom doložila aj tabuľku s prehľadom a vyčísleným dlžným zročným výživným k mesiacu jún 2026. Uviedla, že povinný sa o jej osobu nezaujíma, nekontaktuje ju.

5. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací [ ], po zistení, že odvolania boli podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ) a dospel k záveru, že odvolanie výživou oprávnenej je s časti dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil - nesprávne na vec aplikoval ZR, v dôsledku čoho bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť postupom podľa , čo však neplatilo o odvolaní výživou povinného, ktoré odvolanie bolo potrebné považovať za plne nedôvodné.

6. Predmetom konania je nárok oprávneného (plnoletého dieťaťa) na určenie výživného voči povinnému (jeho rodičovi). Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrhu výživou oprávnenej vyhovel len sčasti a rozhodol o trovách konania.

7. Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne .

8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal vo vyhovujúcej časti jeho rozhodnutia súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Nakoľko tu však bol i nesúhlas oboch účastníkov konania s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami ( ), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

9. Pokiaľ ide o námietku výživou oprávnenej o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

9.1 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa 62 a § 72 ZR s tým, že ak výživou oprávnená nebola počas konania súdu prvej inštancie ochotná napraviť vzťah s výživou povinným, je dôvodné jej nárok na výživné voči výživou povinnému sčasti nepriznať a že ak výživou povinný jej v roku 2025 vrátil sumu 2.649 eur,a je túto sumu potrebné považovať za jej príjem v roku 2025. S takýmto právnym posúdením veci sa odvolací súd nestotožňuje .

9.2 Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a ods. 5 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5)

9.3 Podľa § 75 ods. 1 veta prvá a ods.2 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

9.4 Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a veta druhá ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

9.5 Ako už bolo uvedené vyššie, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená len osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť (§ 62 ods. 1, 2 ods. 4 ZR). Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (strava bývanie nákup ošatenia zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pokiaľ súd z vykonaného dokazovania dospeje k záveru, že v posudzovanom období došlo k podstatnej zmene v pomeroch, či už na strane maloletého dieťaťa, alebo jeho rodičov, odôvodňujúcej zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti osoby výživou povinnej voči dieťaťu (ako to bolo aj v práve prejednávanej veci), zároveň rozhodne aj o tom, ako sa táto zmena v pomeroch prejaví aj v určenej výške výživného, zohľadniac možnosti a schopnosti jeho rodičov prispievať na výživu maloletého. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. v zmysle ktorého právo na výživné je osobným právom každého dieťaťa a dieťa má zo zákona právo na výživu. Explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si túto vyživovaciu povinnosť, pričom každá povinná osoba musí vždy aj na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa.

9.6 . V konaní z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že výživou oprávnená žila v domácnosti svojej matky, spolu s jej maloletým bratom J.. V akademickom roku 2023/2024 (teda aj v čase začatia tohto konania) bola výživou oprávnená žiačkou triedy Septima Gymnázia G. D., E. K. XXX/X, D. E.. Od 1.09.2025 už bola študentkou denného vysokoškolského štúdia na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, kde výučbu mala rozvrhnutú na celý pracovný týždeň od pondelka do piatka. V súvislosti s uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb mala spojené výdavky vo výške cca 798 eur mesačne, v rozhodnom období bola zdravá a v školskom roku 2024/2025 mala zvýšené výdavky so stužkovou slávnosťou vo výške 240 eur. V súvislosti so štúdiom na vysokej škole mala zvýšené výdavky o cca 100 eur vyššie, teda tieto jej výdavky spojené s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb predstavovali spolu sumu vo výške cca 898 eur mesačne. Výživou povinný otec žil sám v prenajatom byte, bol zamestnancom spoločnosti L. J. , E., kde zo závislej činnosti dosahoval priemerný mesačný netto príjem vo výške cca 2 785 eur. Od apríla 2024 do júla 2024 eur na platformu investičnej spoločnosti, kriptomeny sumu vo výške cca 1.196 eur mesačne. V súvislosti s uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb mal spojené výdavky vo výške cca 2.265 eur mesačne. Okrem vyživovacej povinnosti k výživou oprávnenej navrhovateľke a maloletému J. B. narodenému XX.XX.XXXX nemal inú vyživovaciu povinnosť. Na výživu oprávnenej okrem výživného vo výške 350 eur mesačne ( plateného od 1.1.2025) iným spôsobom pravidelne neprispieval. Matka výživou oprávnenej v roku 2024 dosiahla priemerný mesačný netto príjem vo výške 1.284 eur a v roku 2025 vo výške 1.167 eur .

9.7 Odvolací súd dáva do pozornosti výživou povinného Metodiku „Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné“, ktorá je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom (schválená ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, uverejnená na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti SR https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/

Metodika-Vyzivne.pdf; ďalej len „Metodika“). Metodika obsahuje pravidlá pre objektivizáciu výživného, ktoré však majú výlučne odporúčací charakter. Výška výživného sa odvíja od čistého príjmu povinného rodiča a je určená percentom z jeho čistého príjmu v závislosti od životnej etapy, v ktorej sa dieťa nachádza, a od celkového počtu vyživovacích povinností. V danom prípade bola výživou oprávnená v rozhodnom období od 04.06.2024 do 31.08.2025 žiačkou strednej školy a od 01.09.2025 študentkou vysokej školy , pričom jej odôvodnené potreby boli bežné a zodpovedajúce jej veku, zdravotnému stavu a etape jej života. Nesporným bol zistený priemerný mesačný netto príjem otca v sume 2.785 eur. Podľa tabuľky pre výpočet výživného rodičov k deťom v Slovenskej republike sa pri dvoch deťoch, z ktorých posudzované dieťa navštevuje strednú školu uplatní 18% -ný podiel z príjmu povinného rodiča, čo v prejednávanom prípade predstavuje sumu cca 500 eur z priemerného mesačného netto príjmu povinného. V prípade, že dieťa navštevuje vysokú školu uplatní sa 20% – ný podiel, čo v prípade výživou povinného predstavuje sumu cca 560 eur.

9.8 V konaní bolo nesporným, že výživou oprávnená s výživou povinným dlhodobo nekomunikuje nepozvala ho ani na stužkovú slávnosť a neoznámila mu ani termín, kedy sa mala táto slávnosť uskutočniť, čo v konaní potvrdila aj samotná výživou oprávnená na pojednávaní súdu konanom dňa 19.08.2025 (číslo listu 156 ) dôvodiac len veľmi všeobecne, že sa jej nepáčilo ako sa ku nej a k rodine otec správal. V konaní bolo taktiež nesporným, že v marci 2025 výživou povinný previedol finančné prostriedky vlastnícky patriace výživou oprávnenej ( úspory výživou oprávnenej vo výške 2. 649 eur) na vlastný účet a tejto ich vrátil až po tom, čo na neho podala trestné oznámenie. Vzhľadom na uvedené bolo teda nesporným, že vzťahy medzi výživou oprávnenou a výživou povinným sú vážne narušené, avšak z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že by za narušenie týchto vzťahov majúcich za následok prerušenie vzájomnej komunikácie výživou oprávnenej s výživou povinným bola zodpovedná len výživou oprávnená a teda, že takéto skutkové okolnosti by mali byť v tomto konaní vyhodnotené pri posudzovaní jej nároku na výživné v jej neprospech ( a už vôbec, že by zakladali právo súdu nárok na výživné dieťaťu nepriznať) Práve naopak, podľa názoru odvolacieho súdu vinu na nedobrých vzájomných vzťahoch majú obaja účastníci konania.

9.9 Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené na jednej strane z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že by sa výživou oprávnená správala voči výživou povinnému v rozpore s dobrými mravmi a na druhej strane z textu tohto ustanovenia sa dá vyvodiť, že jeho aplikácia má za následok úplnú stratu nároku výživou oprávneného na výživné a teda nie je možné použiť toto ustanovenie ako modifikačný činiteľ a na jeho základe výšku požadovaného výživného primerane znížiť. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na možnosti a schopnosti výživou povinného a odôvodnené potreby výživou oprávnenej vznikol výživou oprávnenej v čase rozhodovania súdu nárok na výživné vo výške 556,98 eur ako nárok výživou oprávnenej na podiel na životnej úrovni výživou povinného v rozsahu cca 20% z jeho príjmu, nebolo dôvodným takto stanovené výživné, len vzhľadom na v konaní prezentovanú neochotu výživou oprávnenej aktuálne napraviť jej vzťah s výživou povinným znížiť na sumu 450 eur mesačne v období od 04.06.2024 do 31.08.2025 a na sumu 500 eur v období od 1.09.2025 eur mesačne ( v ako to spravil súd prvej inštancie). Pokiaľ súd prvej inštancie aplikoval práve citované ustanovenie na prejednávanú vec a ešte k tomu spôsobom , že stanovené výživné neprípustne modifikoval, jeho právne posúdenie veci bolo potrebné považovať za nesprávne.

9.10 Obdobne nebolo dôvodným, aby súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného prihliadal na skutkovú okolnosť, že výživou povinný vrátil výživou oprávnenej sumu 2.679 eur na jej účet, nakoľko sa jednalo o finančné prostriedky výživou oprávnenej, ktoré jej krátko predtým z jej osobného účtu previedol nedôvodne na svoj účet. Takýto spätný prevod nebolo možné považovať za príjem výživou oprávnenej v roku 2025 ako to správne namietala aj výživou oprávnená.

9.11 Podľa názoru odvolacieho súdu, ak výživou povinný prispeje na výživu výživou oprávnenej v období od 04.06.2024 do 31.08.2025 sumou 500 eur mesačne ( 18% z priemerného mesačného netto príjmu výživou povinného) , matka prispeje na jej výživu sumou cca 230 eur mesačne ( 18% z jej netto príjmu cca 1.284 eur) a k tomu sa pripočítajú rodinné prídavky 60 eur mesačne a daňový bonus 50 eur mesačne ( do 31.12.2024) , vytvorí sa pre toto obdobie života výživou oprávnenej dostatok finančných prostriedkov potrebných na krytie jej odôvodnených potrieb a zároveň takto stanovené výživné bude zodpovedať nie

len možnostiam a schopnostiam jej rodičov, ale aj jej zákonnému nároku na adekvátny podiel na životnej úrovni každého z jej rodičov. Obdobne, ak výživou povinný prispeje na výživu výživou oprávnenej v období od 01.09.2025 sumou 560 eur mesačne ( 20% z priemerného mesačného netto príjmu výživou povinného) , matka prispeje na jej výživu sumou cca 230 eur mesačne ( 20% z jej netto príjmu vo výške cca 1.167 eur) a k tomu sa pripočítajú rodinné prídavky 60 eur mesačne, vytvorí sa pre toto obdobie života výživou oprávnenej dostatok finančných prostriedkov potrebných na krytie jej odôvodnených potrieb a zároveň takto stanovené výživné bude zodpovedať nie len možnostiam a schopnostiam jej rodičov, ale aj jej zákonnému nároku na adekvátny podiel na životnej úrovni každého z jej rodičov.

9.12 Nakoľko v konaní bolo nesporným, že v rozhodnom období výživou povinný na výživu výživou oprávnenej prispel sumou 1.350 eur a od januára 2025 platil na jej výživu sumu 350 eur mesačne , vznikol mu nedoplatok na výživnom za obdobie od 04.06.2024 do 30.09.2025 vo výške o 3.493 eur ( za mesiac jún 2024 v sume 16,60 eur x26 dní , j.j. v sume 433 eur, za obdobie od júla do decembra 2024 sume 6x 500 eur t.j. 3000 eur , za január až august 2025 v sume 1200 eur a za september 2025 v sume 210 eur). Tento nedoplatok vzhľadom na povahu uplatneného nároku (výživné pre plnoleté dieťa ) ako aj možnosti a schopnosti otca ( jeho príjmy a jeho schopnosť investovať popri úhrade jeho bežných výdavkov aj do nákupu kryptomien) otcovi postupom podľa uložil povinnosť zaplatiť k rukám výživou oprávnený do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

9.12 Preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

10. Pokiaľ ide o námietku výživou oprávnenej, že súd prvej inštancie pochybil, keď nesprávne uviedol, že návrh podala 03.12.2024, pričom ho osobne podala prostredníctvom podateľne dňa 04.06.2024 odvolací súd uvádza. Takáto námietka bola síce dôvodnou, keď z bodu 31. rozsudku síce vyplýva, že súd prvej inštancie pre zisťovanie pomerov na strane navrhovateľky ako aj otca navrhovateľky považoval za rozhodné obdobie, obdobie od 03.12.2024 poukazujúc na to, že išlo o obdobie spätne 12 mesiacov od podania návrhu vo veci samej, avšak na druhej strane takáto chyba v písaní respektíve zrejmá nesprávnosť nemala žiaden vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej, keď výživné navrhovateľke bolo priznané od 04.06.2024, teda odo dňa podania jej návrhu na jeho priznanie a to vychádzajúc z zo zisteného skutkového stavu ohľadom osobných a majetkových pomerov rodičov a potrieb výživou oprávnenej, ktoré predchádzali samotnému rozhodnutiu. Obdobné platilo aj ohľadom námietky výživou oprávnenej , že súd nesprávne výdavok na cestovanie zahrnul do nepravidelných výdavkov výživou oprávnenej. Tento výdavok odvolací súd zahrnul do pravidelných výdavkov oprávnenej.

11. Pokiaľ ide o námietku výživou oprávnenej, že súd pri určovaní výživného zohľadnil budúci výdavok – nájomné povinného v sume 500 eur a to napriek tom, že z dokazovania vyplynulo, že povinný platil za posledný mesiac, pred dňom rozhodnutia súdu nájomné vo výške 400 eur odvolací súd uvádza, že takáto námietka je dôvodná, nakoľko súd je povinný rozhodovať podľa skutkového stavu, ktorý existuje ku dňu jeho rozhodovania. Na druhej strane však je potrebné dodať, že podľa § 62 ods. 5 veta prvá ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že súdy nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná a pokiaľ súd aj vyzve povinného rodiča, aby predložil doklad o svojich výdavkoch, môže tento dôkaz slúžiť skôr na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu. Súd však nemusí výdavky povinného rodiča zisťovať vôbec a môže sa obmedziť len na zistenie jeho možnosti, schopnosti, prípadne majetkových pomerov, ako meradiel jeho životnej úrovne na špecifikáciu potrieb oprávneného. Samotné určenie vyživovacej povinnosti môže byť aj len výsledkom porovnania týchto dvoch veličín. Životné potreby si potom povinný rodič bude uspokojovať zo sumy príjmu, ktorá zostane po uhradení výživného (tu pozri aj Pavelková, B Zákon o rodine. Komentár. 3. Bratislava: C. H. Beck 2019, strana 399). Takáto nesprávnosť v ustálení výšky bežných výdavkov výživou povinného teda vo svojej podstate nemala pri určovaní výšky výživného pre výživou oprávnenú žiadne negatívne dôsledky, práve naopak, mala svedčiť o vyššej životnej úrovni výživou povinného.

12. Obdobné platí aj pokiaľ ide o námietku výživou oprávnenej, že výživou povinný v rozhodnom období 16 mesiacov investoval finančné prostriedky na platformu investičnej spoločnosti, kriptomeny. Výška týchto výdavkov výživou povinného preto nebola zohľadnená pri určovaní rozsahu vyživovacej

povinnosti výživou povinného v jeho prospech spôsobom uvádzaným výživou oprávnenou, teda, že by bola súdom uznaná za odôvodnený výdavok na strane výživou povinného, ako sa to snaží nedôvodne podsúvať odvolaciemu súdu výživou oprávnená. Na takúto námietku potom odvolací súd neprihliadal.

13. Neobstojí ani námietka výživou povinného, že priznanie tak vysokej sumy výživného ako to je uvedené vo výroku I, ako aj priznanie výživného spätne od podania návrhu ako je uvedené vo výroku II preukazuje, že súd korektív dobrých mravov podľa § 75 ods. 2 ZR nevzal pri vydaní rozsudku do úvahy a preto vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia tejto veci, nakoľko samotná skutková okolnosť, že jeho vzťah s oprávnenou je narušený, chladný rezervovaný, údajne jednostranný a údajne opretý výlučne o materiálnu rovinu nemožno bez ďalšieho považovať za dôvod, pre ktorý by výživou oprávnenej bolo potrebné nepriznať nárok na výživné, najmä za situácie ak narušenie ich vzájomného vzťahu zavinil svojím konaním aj výživou povinný, keď sa na jednej strane bez vážnych dôvodov odmietal podieľať sa na uspokojovaní odôvodnených potrieb výživou oprávnenej v medziach jej zákonných nárokov adekvátnym výživným (zodpovedajúcim jeho príjmom, možnostiam a schopnostiam a odôvodneným potrebám výživou oprávnenej , rešpektujúc jej právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a to aj bez potreby určenia výšky výživného súdom, ktoré právo výživou oprávnenej nie je podmienené povinnosťou výživou oprávnenej s výživou povinným sa stretávať, aktívne s ním komunikovať, prípadne pozývať ho na stužkovú slávnosť, ako sa to snaží nedôvodne podsúvať odvolaciemu súdu výživou povinný) a na druhej strane, keď výživou povinný nerešpektoval ani ďalšie práva výživou oprávnenej ako najmä právo vlastniť majetok, keď bez jej súhlasu z jej osobného účtu previedol značnú sumu finančných prostriedkov na svoj účet, nehovoriac o tom, že v tomto konaní sa bez vážnych dôvodov domáha úplného nepriznania výživného výživou oprávnenej pre údajný rozpor takéhoto jej nároku s dobrými mravmi. Pokiaľ výživou povinný nerešpektuje základné práva výživou oprávnenej, tieto bez vážnych dôvodov porušuje, nie je dôvodným od výživou povinnej spravodlivo očakávať, že s ním bude aktívne harmonicky komunikovať a bude mu preukazovať nenáležitú vďaku za jeho aktuálne postoje k nej. V tejto súvislosti odvolací súd uzatvára, že v konaní neboli preukázané žiadne skutkové okolnosti na strane výživou oprávnenej, pre ktoré by t.č. priznanie jej výživného zo strany výživou povinného malo odporovať dobrým mravom. Ako už bolo uvedené vyššie, pokiaľ aj súd prvej inštancie vzhliadol za takéto okolnosti považoval skutočnosť, že výživou oprávnená počas konania odmietla napraviť ich vzťah s výživou povinným, jeho právne posúdenie veci nebolo správne.

14. Neobstojí ani námietka výživou povinného o tom, že súd prvej inštancie ustálil výdavky výživou oprávnenej v neopodstatnenej výške a že tieto mal ustáliť tak, aby tieto zodpovedali posledne zverejnenej analýze Štatistického úradu, teda vo výške cca 471,70 eur mesačne, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie, bez ohľadu na akékoľvek štatistické údaje zverejňované Štatistickým úradom Slovenskej republiky, výživou oprávnená má zákonom garantovaný nárok podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov ( § 62 ods.2 ZR). Keď súd prvej inštancie zohľadniac výšku odôvodnených potrieb výživou oprávnenej, jej zdravotný stav, etapu života, v ktorej sa v rozhodnom období nachádzala, počet vyživovacích povinností jej rodičov k ich deťom a to najmä ich možnosti a schopnosti podieľať sa na jej výžive, vychádzajúc predovšetkým z ich príjmov a majetku, ktorý vlastnia, dospel k záveru, že výživou oprávnená mala počas štúdia na strednej škole voči výživou povinnému nárok na výživné zodpovedajúce cca 18% -tám z jeho netto príjmu a počas štúdia na vysokej škole, teda od 01.09.2025 nárok na výživné zodpovedajúcej cca 20% - tám z jeho netto príjmu, jeho záver je potrebné považovať za vecne správny. Z dokazovania totiž bolo jednoznačne preukázané , že výživou povinný sa okrem platenia výživného nepodieľa žiadnymi pravidelne sa opakujúcimi príspevkami na uspokojovaní odôvodnených potrieb výživou oprávnenej (neposkytuje jej bývanie, stravu, nekupuje jej hygienické potreby, oblečenie, nezabezpečuje jej dopravu do školy a späť a pod.).

15. Napokon neobstojí ani námietka výživou povinného, že prvé inštancie mu odňal možnosť konať pred súdom, keď o zročnom výživnom rozhodol aj v jeho neprítomnosti a bez toho aby mu umožnil sa k tomuto vyjadriť, nakoľko zo spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd vo veci rozhodoval na nariadenom pojednávaní konanom dňa 07.10.2025, na ktorom sa výživou povinný mohol vyjadriť ku všetkým skutkovým okolnostiam podstatný pre rozhodnutie vo veci samej . Výživou povinný bol osobne prítomný na pojednávaní súdu konanom dňa 19.08.2025, ktoré pojednávanie bolo odročené na dňa 07.10.2025, pričom termín pojednávania výživou povinný osobne vzal na vedomie a tak sa mohol aj tohto posledného pojednávania riadne zúčastniť. To, že sa výživou povinný rozhodol bez vážnych dôvodov nezúčastniť pojednávania konaného dňa 07.10.2025 (zo spisu je zrejmé, že svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil a zároveň nežiadal súd o jeho odročenie), nemožno

pričítať na ťarchu súdu prvej inštancie a viniť ho, že mu svojím postupom nezákonne neumožnil vyjadriť sa k skutkovým okolnostiam potrebným pre rozhodnutie vo veci.

16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia v spojení s , pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle a odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly mimosporového konania, v zmysle ktorej v mimosporovom konaní si každý z účastníkov znáša trovy konania sám.

17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).