Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9Co-89-2026.pdf
PDF · 108.08 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B2-18C/45/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : K.. N. L., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XX, F., zastúpená : JUDr. Michal Vlkolinský, advokát, Námestie SNP 17/29, Zvolen, IČO : 37 955 365, proti žalovanému : K.. R. L., nar. XX. X. XXXX, bytom F. XX, F., zastúpený : ADVOKA, s.r.o., Komárnická 36, Bratislava, IČO : 44 449 615, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 9. 6. 2026 sp. zn. B2 - 18C/45/2017 - 834, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I z m e ň u j e tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Uvedeným uznesením súd prvej inštancie sčasti vyhovel návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia a uložil žalobkyni povinnosť do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM zdržať sa zmluvného prevodu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, pre okres Bratislava II, obec : Bratislava - C., kat. úz. M., na adrese XXX XX F., C. XX, a to rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na parc. registra „C“ č. XXXXX, stavba garáže so súp. č. XXXX, postavená na parc. registra „C“ č. XXXXX/X, parc. registra „C“ č. XXXXX, druh pozemku : zastavená plocha a nádvorie o výmere 133 m2, parc. registra „C“ č. XXXXX/X, druh pozemku : záhrada o výmere 144 m2, parcela regi. „C“ č. XXXXX/X, druh pozemku : zastavaná plocha, a to najmä formou kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy alebo zámennej zmluvy. Ďalej zaťaženia týchto nehnuteľností záložným právom, vecným bremenom, predkupným právom alebo iným právom tretej osoby; vkladu týchto nehnuteľností do majetku obchodnej spoločnosti alebo inej právnickej osoby; podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby alebo uzavretia zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby k týmto nehnuteľnostiam ( výrok I ). Vo zvyšku ( zdržať sa výkonu prestavby alebo iných stavebných zmien na nehnuteľnostiach ) súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ( výrok II ). 2/ V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazoval na to, že nehnuteľnosť rodinný dom je evidovaná ako výlučné vlastníctvo žalobkyne, obdobne ako stavba garáže, ktorá však nie je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Predmetom konania o vyporiadanie BSM je o. i. aj peňažné vyporiadanie značných investícií, ktoré boli počas trvania manželstva účastníkov vynaložené zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM na rekonštrukciu, prestavbu a modernizáciu rodinného domu v F. na C. G.. XX, súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. F. - M.. Žalovaný v konaní preukazuje, že rozsah vnosov z BSM do výlučného majetku žalobkyne dosahuje sumu 168.435 eur, pričom má v zmysle § 150 Obč. zák. legitímny nárok na to, aby sa mu uhradilo to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na ostatný ( výlučný ) majetok žalobkyne. Doposiaľ ešte nebolo vykonané znalecké dokazovanie a prevod nehnuteľností by sťažil, príp. znemožnil vykonanie znaleckého dokazovania v prebiehajúcom konaní o vyporiadanie BSM. Vo verejne dostupnej štátnej katastrálnej evidencii žalovaný dňa 1. 6. 2026 zistil, že na LV č. XXXX
pre kat. úz. F. - M. bola katastrálnym odborom Okresného úradu v Bratislave vyznačená plomba pod č. k. V - XXXXX/XXXX; táto plomba sa viaže na prebiehajúce vkladové konanie, ktorého predmetom je prevod vlastníckeho práva k rodinnému domu, garáži a súvisiacim pozemkom na tretiu osobu na základe kúpnej zmluvy, uzatvorenej žalobkyňou ako predávajúcou. Žalovaný zastáva názor, že týmto správaním žalobkyne je priamo a bezprostredne ohrozený výkon budúceho súdneho rozhodnutia vo veci samej a hrozí zmarenie legitímnych nárokov žalovaného z titulu vyporiadania BSM. Žalobkyňa sa účelovo zbavuje svojho majoritného majetku ( rodinného domu ) s cieľom dosiahnuť stav, kedy v čase rozhodovania súdu o vyporiadanie BSM nebude už vlastniť majetok dostatočnej hodnoty, z ktorého bude môcť uspokojiť nárok žalovaného z titulu ním vložených investícií ( vnosov ). Pre žalovaného by sa vymoženie jeho nároku stalo prakticky nemožné intervencia súdu formou zákazu nakladania s nehnuteľnosťou je jediným efektívnym prostriedkom na zachovanie status quo do právoplatného skončenia konania. 3/ Súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2 CSP, ako aj § 143, § 149 ods. 1, ods. 3, § 150 Obč. zák. Súd prvej inštancie dospel na základe zisteného skutkového stavu k záveru, že návrh žalovaného je v časti, ktorým sa domáha uloženia povinnosti žalobkyni zdržať sa zmluvného prevodu špecifikovaných nehnuteľností, a to najmä formou kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy alebo zámennej zmluvy; zdržať sa zaťaženia týchto nehnuteľností záložným právom, vecným bremenom, predkupným právom alebo iným právom tretej osoby; zdržať sa vkladu týchto nehnuteľností do majetku obchodnej spoločnosti alebo inej právnickej osoby; a zdržať sa podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby alebo uzavretia zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby k týmto nehnuteľnostiam, dôvodný; a v časti, ktorým sa žalovaný domáha uloženia povinnosti žalobkyni zdržať sa výkonu prestavby alebo iných stavebných zmien na nehnuteľnostiach, dôvodný nie je. Vo vzťahu k návrhu žalovaného, ktorému súd vyhovel, žalovaný dostatočne osvedčil splnenie základných zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie dôvodnosti a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby bezodkladne upraviť pomery strán. V danom prípade sa má poskytnúť ochrana právu žalovaného na vyporiadanie BSM, pričom žalovaný zároveň osvedčil splnenie aj druhej zákonnej podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov. Z predloženého listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. M. mal súd prvej inštancie za osvedčené, že je na ňom vyznačená plomba na základe U. - XXXXX/XXXX, svedčiaca o nakladaní žalobkyne s nehnuteľnosťou, preto je dôvodná obava, že žalobkyňa nehnuteľnosť predá, daruje, založí prípadne inak zaťaží. Vzhľadom na skutočnosť, že súčasťou predmetnej nehnuteľnosti je aj garáž, ktorá bola postavená za trvania manželstva a patrí do masy BSM, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že súčasťou vyporiadania BSM sú aj investície do výlučného majetku žalobkyne zo vnosov BSM, keď v konaní bolo navrhnuté vykonanie znaleckého dokazovania, čo by v prípade prevodu nehnuteľnosti zmarilo účel, má súd za osvedčené, že obava z takého konania žalobkyne, ktorá by viedla k scudzeniu nehnuteľnosti alebo inému disponovaniu s ňou, s cieľom znížiť hodnotu vyporiadavaného majetku BSM je tak dôvodná, bezprostredná a aktuálna. 4/ Súd prvej inštancie dodal, že nariadenie neodkladného opatrenia je v záujme oboch strán sporu, nakoľko zabezpečí istotu riadneho a správneho ustálenia masy a hodnoty BSM tak, aby nebola určená v prospech jednej či neprospech druhej sporovej strany; požadované obmedzenie žalobkyne súd vyhodnotil ako primerané, také, ktoré nebude nad nevyhnutnú mieru limitovať žalobkyňu, keď jej obmedzenie sa bude týkať len dispozície s nehnuteľnosťou, nie ostatných oprávnení vlastníka. Žalovaný zároveň nezíska neadekvátnu výhodu, keďže neodkladné opatrenie smeruje len k tomu, aby sa dočasne zachoval súčasný právny stav. Preto súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sčasti vyhovel. V prípade zamietajúceho výroku navrhovaný zákaz vyhodnotil súd prvej inštancie ako presahujúci mieru nevyhnutnú na zabezpečenie ochrany práv žalovaného a predstavuje neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalobkyne. 5/ Uvedené uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, pričom jej odvolanie smerovalo proti vyhovujúcemu výroku uznesenia, v ktorej časti navrhovala žalobkyňa uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná jej náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa podala odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa poukazovala na to, že predmetom konania vo veci samej je vyporiadanie BSM po rozvode; konanie bolo začaté na návrh žalobkyne zo dňa 11. 8. 2017, t.j. pred 9 rokmi. Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR podľa ZSP č. 73 str. 169 6/2005 vyplýva, že predbežné opatrenie možno nariadiť pre obavu že
by výkon súdneho rozhodnutia ( exekúcia ) bol ohrozený, aj keď rozhodnutie zatiaľ nebolo vydané, ale prebieha konanie, v ktorom by mohlo byť vydané. V takomto prípade musia byť prezentné mimoriadne okolnosti prípadu. Musia byť teda dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by výkon rozhodnutia ( exekúcia ) bol ohrozený a kumulatívne, že žalobca má legitímne očakávateľnú pohľadávku alebo iný nárok a že mu tento nárok bude priznaný súdnym rozhodnutím. 6/ V danom prípade žalovaný vnos z BSM do výlučného majetku žalobkyne vo výške 168.435 eur takým spôsobom a takými dôkazmi, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že pohľadávka existuje, a to napriek 9 rokov trvajúcemu sporu, nepreukázal a nešpecifikoval. Posledné pojednávanie vo veci sa konalo ešte dňa 20. 3. 2024 a bolo odročené na neurčito, s tým, že strany prostredníctvom svojich právnych zástupcov súdu v lehote 30 dní oznámia, aké znalecké dokazovanie navrhujú, čo má byť predmetom znaleckého dokazovania a otázky na znalca. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 7. 5. 2024 uviedol, že „by bolo možné hypoteticky uvažovať o nariadení znaleckého skúmania“ a súčasne prehlásil, že „to bol on, žalovaný, kto po kúpe domu v F. na C. G.. XX U. C.. XXXX a počas ďalších mnohých rokov osobnej námahy urobil zo starého neudržiavaného, zatekajúceho domu, moderné obydlie pre päťčlennú rodinu...“ Žalovaný doposiaľ len tvrdí, ale nepreukazuje aké finančné prostriedky, v akej výške a v akom rozsahu mali byť zo spoločného majetku použité na zveľadenie majetku žalobkyne a či vôbec. Žalovaný len „prehlasuje“. Žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaný ako bývalý manžel vykonával údržbu a opravy na rodinnom dome len v minimálnej miere. Práve pretrvávajúci nedostatok finančných prostriedkov bol dôvodom, pre ktorý žalobkyňa občas išla do zahraničia, aby svojim príjmom rodine pomohla. Žalobkyni finančne pomáhala jej matka, pokiaľ žila. Žalovaný síce do spisu doložil súpis vykonaných stavebných prác, ale svoje tvrdenie doposiaľ nijako nezdokladoval a nepreukázal. Žalobkyňa počas celého konania popiera, že by sa za trvania manželstva žalovaný podieľal, resp. z prostriedkov BSM boli vynaložené finančné prostriedky na stavebné práce na rodinnom dome na C. G.. XX U. F.. Podpivničená garáž bola síce postavená za trvania manželstva, ale nie zo spoločných prostriedkov, ale z výlučných prostriedkov žalobkyne, ktorá ich získala darom od svojej matky a teda ani podpivničená garáž do masy BSM nepatrí. Žalobkyňa za týmto účelom predložila súdu notársky overené prehlásenie jej matky, X. Q., podľa ktorého matka žalobkyne darovala žalobkyni nielen sumu 200.000 Sk, ale na vybavenie a zariadenie rodinného domu na C. G.. aj ďalšie finančné sumy. 7/ Žalobkyňa v odvolaní dodala, že tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zo strany žalovaného prvý, keď už v r. 2017 podával žalovaný rovnaký návrh z rovnakých dôvodov, ktorým sa domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia - zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. M., a to s odôvodnením, že záložné právo je nutné zriadiť na zabezpečenie jeho pohľadávky z vyporiadania BSM vo výške 200.000 eur. Krajský súd v Bratislave svojím uznesením zo dňa 26. 4. 2018 v konaní sp. zn. 6Co/95/2018 - 60 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 15. 12. 2017 sp. zn. 18C/45/2017 - 28, ktorým súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol s odôvodnením, že „v prejednávanom prípade v čase rozhodovania prvoinštančného súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebola zrejmá konkrétna masa BSM, ktorá bude predmetom vyporiadania, ani jej hodnota. Nebolo zrejmé ani to, aká výška spoločného majetku sporových strán bola vynaložená do nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a teda aký podiel pripadne na žalovaného v zmysle zásad o vyporiadaní BSM.....Dôvodnosť návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia na tvrdenú, avšak z pohľadu výšky doposiaľ dôkazne nepreukázanú vyporiadavaciu pohľadávku z BSM 200.000 eur žalovaný ďalej založil na tvrdení o dnešnom správaní p. K.. L., ktoré nedáva záruku, že by neurobila s majetkom .....takú majetkovú transakciu, ktorá by reálne zhatila možnosť efektívneho výkonu práva v prospech žalovaného na základe očakávaného rozsudku......žalovaný neoznačil konkrétne kroky, resp. konanie žalobkyne, z ktorých vyvodzuje dôvodnosť obavy, že prípadná exekúcia titulom vyporiadania BSM bude ohrozená“ , keď naviac „žalobkyňa okrem nehnuteľnosti rodinného domu zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. Bratislava - M., vlastní aj doposiaľ majetkovo nevyporiadaný podiel na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. F. - C.. Rodinný dom v M. teda nie je jej jediné aktívum, z ktorého by mohla uhradiť prípadnú, doposiaľ nejudikovanú pohľadávku žalovaného z vyporiadania BSM.“ 8/ V súvislosti s uvedenými závermi krajského súdu v rozhodnutí sp. zn. 6Co/95/2018 - 60 žalobkyňa poukázala na to, že citované dôvody a závery sa nezmenili ani s odstupom 9 rokov, keď ani v čase rozhodovania prvoinštančného súdu o návrhu na nariadenie neodkladného o8atrenia nebola zrejmá konkrétna masa BSM, ktorá bude predmetom vyporiadania, ale ani jej hodnota. Nebolo zrejmé ani to, aká výška spoločného majetku sporových strán bola vynaložená do nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a teda aký podiel pripadne na žalovaného v zmysle zásad o vyporiadaní BSM. Z obsahu LV č. XXXX pre kat. úz. F. - M. je ďalej zrejmé, že je na ňom od 8. 5. 2026 zapísané záložné právo v prospech Tatra banky, a.s., ktoré má prednosť pred prípadným výkonom rozhodnutia v tomto konaní.
Neodkladné opatrenie je nutné nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie požiadavky bezodkladnej úpravy pomerov strán, čo musí byť objektívne preskúmateľné. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Bremeno tvrdenia a dôkazu tu ťaží navrhovateľa, resp. žalobcov, ktorí musia uvedenú podmienku hodnoverným spôsobom osvedčiť ( rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/138/2024 zo dňa 30. 10. 2024 ). Žalovaným tvrdené okolnosti nepreukazujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov súdom v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. 9/ Na odvolanie žalobkyne sa žalovaný vyjadril písomne podaním na č.l. 876 spisu, v ktorom uviedol, že je potrebné aktuálne zabezpečiť, aby súd mohol uskutočniť dokazovanie v smere špecifikovania a verifikovania objemu vložených investícií zo strany žalovaného do nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a prípadný predaj inkriminovanej nehnuteľnosti by súdne konanie mimoriadne sťažil, prípadne až znemožnil vyporiadanie BSM. Žalovaný navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. 10/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu žalobkyňou podaného odvolania ( t.j. vo vyhovujúcom výroku I ) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. 11/ Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12/ Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13/ Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi neodkladného opatrenia reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa protistrany, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. 14/ Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa neodkladného opatrenia a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať druhú stranu. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len navrhovateľ neodkladného opatrenia. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi navrhovateľom neodkladného opatrenia a druhou stranou sporu, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ neodkladného opatrenia náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je
otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že navrhovateľ sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. 15/ V predmetnej právnej veci sa žalovaný ako navrhovateľ domáha nariadenia neodkladného opatrenia ako z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov, tak aj z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov však žiadnym spôsobom neosvedčil. To isté platí aj o obave, že exekúcia bude ohrozená. Žalovaný tvrdí, že v konaní navrhnutým znaleckým dokazovaním osvedčuje, že rozsah vnosov ( v podobe investícií ) zo spoločného majetku na výlučný majetok žalobkyne dosahuje sumu 168.435 eur. Uvedené však nezodpovedá skutočnosti, v konaní k nariadeniu znaleckého dokazovania doposiaľ nedošlo. Z obsahu spisového materiálu plynie, že po ostatnom termíne ústneho pojednávania ( 20. 3. 2024 ), na ktorom súd vyzval strany sporu, aby v lehote 30 dní súdu oznámili, aké znalecké dokazovanie navrhujú vo veci vykonať, čo má byť predmetom znaleckého dokazovania a otázky na znalca, s tým, že súd následne rozhodne o preddavku na znalca, reagoval žalovaný písomným vyjadrením zo dňa 7. 5. 2024, v ktorom uvádza, že „by bolo hypoteticky možné uvažovať o nariadení znaleckého skúmania“ na otázku hodnoty vložených investícií do majetku žalobkyne, ďalej hodnoty podpivničenej garáže a hodnoty vložených investícií z majetku K.. L. ( žalovaného ) do obnovy a rekonštrukcie rodinného domu na F. G.. U. F.. Hoci žalovaný v konaní tvrdí výšku investícií zo spoločného majetku do výlučného majetku žalobkyne ( a to od počiatku sporu, t.j. od r. 2017, vtedy ešte vo výške 200.000 eur ), neprodukoval žiadne dôkazy o tom, aké finančné prostriedky, kedy a v akej výške boli za týmto účelom použité. Znalecké dokazovanie doposiaľ v konaní nariadené nebolo; rovnako tak žiadna zo strán sporu, t.j. ani žalovaný nepredložil súdu súkromný znalecký posudok, prípadne odborné vyjadrenie, na preukázanie spomínaných investícií zo spoločného majetku na výlučný majetok žalobkyne. Jeho tvrdenie o existencii pohľadávky v sume 168.435 eur je tak nateraz stále v rozsahu nepreukázaného ( ani len neosvedčeného ) tvrdenia. Samotný súpis prác ( bez bližšieho určenia času ich vykonania, ich rozsahu, ceny, výšky vynaložených finančných prostriedkov ) nemôže postačovať na osvedčenie tohto jeho tvrdenia. Medzi stranami je naďalej sporné, čo všetky patrí do masy BSM. Je zrejmé, že žalovaný inicioval podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia po zistení, že žalobkyňa disponuje s predmetnou nehnuteľnosťou ( ktorú má vo výlučnom vlastníctve ), keďže na LV č. XXXX je vyznačená plomba ( prebieha vkladové konanie ). 16/ Ani táto skutočnosť však podľa odvolacieho súdu neodôvodňuje nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia - žalovaný doposiaľ ( bez ohľadu na dĺžku prebiehajúceho konania o vyporiadanie BSM ) neosvedčil existenciu ním tvrdenej pohľadávky, neprodukoval dôkazy, z ktorých by bolo možné následne aspoň osvedčiť jej výšku; v konaní nedošlo k nariadeniu znaleckého dokazovania na jej zistenie - sám žalovaný sa o dokazovaní znalcom zmieňuje ako o „hypotetickom“. Za daného stavu potom nemožno uzavrieť, že tu existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu zákazom dispozície žalobkyni s jej výlučným majetkom. 17/ V prípade nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená, žalovaný nateraz nemá súdne rozhodnutie o priznaní mu pohľadávky z titulu vyporiadania BSM, keďže v konaní o vyporadanie BSM doposiaľ súd nerozhodol. Je pravdou, že na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia existencia súdneho rozhodnutia nie je nevyhnutným predpokladom. V prípade takého súdneho rozhodnutia, ktoré bude žalovanému priznávať právo na majetkové vyporiadanie, bude mať žalovaný v rukách exekučný titul. Obava z ohrozenia exekúcie sa za súčasnej situácie nejaví ako opodstatnená, keďže nie je sporné, že nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobkyne ( ktorej sa týka navrhovaný zákaz s nakladaním ) nie je jej jediným majetkom, nakoľko žalobkyňa vlastnícky participuje aj na ďalšej nehnuteľnosti - rodinnom dome na F. G.. U. F.. 18/ Na základe obsahu spisu tak dospel odvolací súd k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané, keď absentuje potreba naliehavej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu ako aj obava z ohrozenia budúcej exekúcie. Zo žalovaným prezentovaného skutkového stavu súd prvej inštancie nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. CSP. 19/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej nesprávnosti zmenil ( § 388 CSP ).
20/ O náhrade trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd nerozhodoval, keď o týchto rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí ( § 262 ods. 1, ods. 2 CSP ). 21/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP ).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).