Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-95-2018.pdf
PDF · 80.87 KB
Case nature
Subarea
6Co/95/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: K.. N. L., W.. XX.X.XXXX, F. C. XX, F., zast. advokátom JUDr. Michalom Vlkolinským, Námestie SNP 17/29, Zvolen proti žalovanému: K.. R. L., nar. 28. 9. 1953, bytom Bulharská 54, Bratislava, zast. ADVOKA, s.r.o., Komárnická 36, F., K.: XXXXXXXX, o vyporiadanie BSM, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 18C/45/2017-28 zo dňa 15. decembra 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhal zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne zapísaným na LV pre kat. úz. F. - M. Č.. XXXX: C. H., L.. Č.. XXXX, T. Č.. XXXXX
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 133 m2, J. L.. Č.. XXXX, T.. Č.. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 28 m2, T.. Č.. XXXXX/X - záhrady vo výmere 144 m2 na zabezpečenej pohľadávky 200.000,- eur.
2/ Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovaným zabezpečovacím opatrením žalovaný žiadal v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zriadiť záložné právo k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky z vyporiadania BSM, ktorú si vyčíslil na sumu 200.000,- eur. Žalovaný svoj návrh odôvodnil obavou, že exekúcia v tomto prípade môže byť ohrozená, pretože zo správania žalobkyne je zrejmé, že je tu možnosť scudzenia nehnuteľnosti spolu s hnuteľným majetkom, ktorý sa v nej nachádza, na tretiu osobu. Žalovaný má obavu, že scudzením predmetných nehnuteľností by bola prípadná exekúcia ohrozená, pretože podľa jeho vedomostí jediným príjmom žalobkyne je dôchodok, pričom predmetné nehnuteľnosti sú jediným potencionálnym a spôsobilým exekučným titulom.
3/ Súd prvej inštancie právne odkazujúc na § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 C.s.p. dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie neosvedčil ani neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali takému správaniu sa žalobkyne, ktorého cieľom by bolo zníženie hodnoty majetku a ktoré by odôvodňovalo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Prvoinštančnému súdu tiež nebolo zrejmé, z čoho žalovaný vychádzal pri určení výšky svojej pohľadávky 200.000,- eur, pretože v spise absentuje znalecký posudok na ohodnotenie ceny rodinného domu s príslušenstvom. Súd prvej
inštancie poukázal na to, že okrem existencie samotného nároku musí žalovaný osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Musí ísť o také konanie strany sporu, z ktorého jednoznačne vyplýva obava, že táto osoba podniká také kroky, z ktorých je jasný úmysel svoj majetok ukrátiť, resp. sa ho zbaviť. Žalovaný nepreukázal úmysel žalobkyne scudziť predmetné nehnuteľnosti alebo inak sa ich zbaviť, ani nepreukázal, že tak vykoná v blízkej dobe. Ide iba o jeho domnienku, ktorá nemá reálne opodstatnenie. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
4/ Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi navrhované zabezpečovacie opatrenie. Namietol, že súd prvej inštancie dostatočne nepochopil situáciu. Je totiž podľa neho isté, že do výlučného majetku žalobkyne (ide najmä o rodinný dom), boli v priebehu desaťročí manželstva vložené nemalé prostriedky z hodnôt patriacich do BSM. Ich ustálenie a výpočet nebude dosť dobre možné urobiť bez znaleckého oceňovania. Preto žalovaný tvrdí, že jeho návrh má svoje vecné i právne opodstatnenie. Ak by bol tento rodinný dom predaný, alebo masívne stavebne zmenený, vznikla by vážna prekážka efektívnemu vedeniu predmetného súdneho sporu. Žalovaný v odvolaní dôvodil uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 60C/38/2017 z 30.8.2017, v ktorom žalobcovia hovorili tiež o „neurčitej“ pohľadávke a dokonca ju ani žalobne neuplatňujú. Preto žalovaný vníma napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vydané v jeho prípade ako myšlienkovo konfúzne a diskriminačné.
5/ Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Uviedla, že žalovaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia oprel o nepodložené domnienky, pričom sa dožadoval zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť - rodinný dom na C. G.. Č.. XX U. F., ktorej výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa a nie na rodinný dom na F. G.. Č.. XX U. F., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného a teda tvrdenie žalovaného, podľa ktorého je nehnuteľnosť na C. G.. Č.. XXX jediným spôsobilým predmetom záložného práva v dispozícií žalobkyne, nie je pravdivé.
6/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7/ Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( § 387 ods. 2 C.s.p. ). Odvolacie námietky žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie uvedených v napadnutom rozhodnutí.
8/ Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že jedným zo základných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je aj existencia obavy veriteľa z budúceho zmarenia exekúcie. Pri skúmaní tejto obavy musí súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Súd rozhodujúci o návrhu musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu musí súd zohľadniť aj zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie.
9/ V prejednávanom prípade v čase rozhodovania prvoinštančného súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebola zrejmá konkrétna masa BSM, ktorá bude predmetom vyporiadania, ani jej hodnota. Nebolo zrejmé ani to, aká výška spoločného majetku sporových strán bola vynaložená do nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a teda aký podiel pripadne na žalovaného v zmysle zásad o vyporiadaní BSM (§ 150 Obč. zák.). Žalovaný k návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia predložil „Zoznam vecí v domácnosti“, ktoré ocenil na sumu 8.209,88 eur. (viď čl. 24, 25). Dôvodnosť návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia na tvrdenú, avšak z pohľadu výšky doposiaľ dôkazne nepreukázanú vyporiadavaciu pohľadávku z BSM 200.000 eur žalovaný ďalej založil na tvrdení o „dnešnom správaní T.. K.. L., ktoré nedáva záruku, že by neurobila s majetkom - zariaďovacími predmetmi domu a domácnosti, ako aj s nehnuteľnosťou samotnou takú majetkovú transakciu, ktorá by reálne zhatila možnosť efektívneho výkonu práva v prospech žalovaného na základe očakávaného
rozsudku vydaného súdom prvej inštancie v konaní o vyporiadanie BSM“. Žalovaný neoznačil konkrétne kroky, resp. konanie žalobkyne, z ktorých vyvodzuje dôvodnosť obavy, že prípadná exekúcia titulom vyporiadania BSM bude ohrozená. Naviac, žalobkyňa okrem nehnuteľnosti rodinného domu zapísaného na N. Č.. XXXX pre V.. Ú.. F. - M.Á., vlastní aj doposiaľ majetkovo nevysporiadaný podiel na nehnuteľnosti zapísanej na N. Č.. XXX pre V.. Ú.. F.- C.. Rodinný dom v M. teda nie je jej jediné aktívum, z ktorého by mohla hradiť prípadnú, doposiaľ nejudikovanú pohľadávku žalovaného z vyporiadania BSM.
10/ K odvolacej námietke žalovaného ohľadom jeho diskriminácie „v jeho kauze z 15.12.2017“ odvolávajúc sa pritom na uznesenie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 38C/2017 z 30.8.2017, odvolací súd nemohol zaujať stanovisko, keďže žalovaný predmetné rozhodnutie odvolaciemu súdu nepredložil. Pokiaľ také rozhodnutie existuje, odvolací súd dodáva, že ide o individuálne súdne rozhodnutie a nie o rozhodnutie najvyšších súdnych autorít, ktorým by bol viazaný (viď čl. 2 Základných princípov C.s.p.).
11/ Z uvedeného vyplýva, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď napadnutým uznesením návrh žalovaného na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
12/ O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
13/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.)