Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Svk-12-2026.pdf
PDF · 105.2 KB
Case nature
Area
Subarea
8Svk/12/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: DUDA, spol. s r.o., so sídlom Mikovíniho 10, 917 01, Trnava, IČO: 36 223 174, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 1941/2, 821 03 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ L. Q., nar. XX. L. XXXX, bytom Z. XXQ., XXX XX M., 2/ F. Q., nar. XX. N. XXXX, bytom Z. XXQ., XXX XX M., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 9/2020/Fi zo dňa 30. júla 2020, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-15S/54/2020 - 120 zo dňa 21. októbra 2025, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. NR- 15S/54/2020-120 zo dňa 21. októbra 2025 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 25. októbra 2019 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) doručený návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 8. októbra 2019 (ďalej aj „zmluva“ alebo „zmluva o zriadení vecného bremena“). Zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom a ďalšími účastníkmi konania v 1/ a 2/ rade. Predmetom zmluvy bola úprava vzájomných práv a povinností, ktorému v čl. III. zmluvy zodpovedá povinnosť žalobcu strpieť právo vlastníkov susednej nehnuteľnosti - ďalších účastníkov konania v 1/ a 2/ rade postaviť na pozemku vo vlastníctve ďalších účastníkov konania stavbu rodinného domu vo vzdialenosti menšej ako 2 metre od spoločnej hranice pozemkov. V čl. IV. zmluvy zodpovedá povinnosti ďalších účastníkov konania ako vlastníkov susednej nehnuteľnosti strpieť právo vlastníka susednej nehnuteľnosti - žalobcu a) postaviť na celej spoločnej hranici stavbu oplotenia, b) vstupovať na nehnuteľnosť vo vlastníctve ďalších účastníkov konania za účelom výstavby a údržby a opráv oplotenia na spoločnej hranici, c) postaviť na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu stavbu rodinného domu (rodinných domov) vo vzdialenosti menšej ako 7 metrov od spoločnej hranice pozemkov. 2. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím č. V 9504/2019-10 z 22. novembra 2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) v súlade s § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) návrh na vklad do katastra nehnuteľností zamietol. 3. Podľa jeho názoru odstupové vzdialenosti medzi jednotlivými stavbami, obsiahnuté v čl. III. a čl. IV. ods. 1 písm. c) zmluvy, patria do kompetencie posudzovania a rozhodovania stavebného úradu, a nie
správnych orgánov na úseku katastra, preto dospel k záveru, že v tomto prípade by išlo o obchádzanie zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Stavebný zákon“). Ak by totiž takto zriadené vecné bremeno akceptoval (napríklad v rozpore s príslušnými stavebnými predpismi) a „prejudikoval“ tak rozhodnutie stavebného úradu, išlo by o neplatnosť predmetnej zmluvy podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). 4. Taktiež uviedol, že povahe a funkciám vecných bremien nezodpovedá právny vzťah, v ktorom je síce vlastník obmedzený stanoveným spôsobom, ale súčasne právo oprávneného nie je právom k cudzej veci. Uviedol, že predmetom vecného bremena nemôže byť povinnosť strpieť niečo, čo sa nenachádza na pozemku povinného z vecného bremena, ale nachádza sa na pozemku oprávneného z vecného bremena. Článok III. zmluvy a čl. IV. ods. 1 písm. c) zmluvy nezaťažuje nehnuteľnosť vo vlastníctve povinného z vecného bremena, ale skutočne zaťaženými nehnuteľnosťami sú nehnuteľnosti vo vlastníctve oprávneného z vecného bremena. 5. Zároveň prvostupňový správny orgán poznamenal, že ak je daný čo i len jeden dôvod na zamietnutie návrhu na vklad, je potrebné návrh na vklad zamietnuť, a nie je povinnosťou príslušného správneho orgánu skúmať, či sú dané aj iné dôvody, prípadne ďalšie dôvody na zamietnutie. 6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. VoÚ 9/2020/Fi z 30. júla 2020 zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“). 7. Žalovaný považoval prvostupňové rozhodnutie za správne z dôvodu, že medzi účastníkmi zmluvy ide o obligačný záväzok a nie o vecné bremeno, na základe ktorého je vlastník oprávnenej nehnuteľnosti povinný niečo strpieť. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolávať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam. Zdôraznil, že predmetom vecného bremena nemôže byť povinnosť strpieť niečo, čo sa nachádza na cudzom pozemku, t. j. na pozemku oprávneného z vecného bremena a nenachádza sa na pozemku povinného z vecného bremena. Na podporu svojho názoru poukázal na rozsudok Městského soudu v Praze sp. zn. 33Ca 129/1994 a sp. zn. 33Ca 217/1994. Konštatoval, že vlastník zaťaženej nehnuteľnosti nijako nie je vo svojom vlastníckom práve obmedzený vlastníkom susednej nehnuteľnosti, a teda nemôže ísť ani o zriadenie vecného bremena. Okrem uvedeného sa stotožnil s prvostupňovým správnym orgánom v tom, že orgány na úseku katastra nie sú príslušné posudzovať a rozhodovať o tom, kde a v akej vzdialenosti má, či nemá byť umiestnená stavba od spoločnej hranice pozemkov.
II.
Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie 8. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 9. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že v danom prípade vlastník susednej nehnuteľnosti nie je nijakým spôsobom v zmysle zmluvy obmedzovaný vo svojom vlastníckom práve, a že nejde o zriadenie vecného bremena. Žalobca s poukazom na § 123 a § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vyjadril názor, že žalovaný nesprávne interpretuje vecné bremeno a jeho charakter v tom smere, že povahe a funkciám vecných bremien nezodpovedá právny vzťah, v ktorom je síce vlastník obmedzený stanoveným spôsobom, ale súčasne právo oprávneného nie je právom k cudzej veci. Podľa žalobcu je vecnoprávny charakter daný tým, že dané obmedzenie je spojené s vlastníctvom povinnej nehnuteľnosti. Vecný rozmer je daný týmto charakterom vecného bremena, a nie ako sa nesprávne domnieva správny orgán - tým, že je fyzicky spojené s využitím inej nehnuteľnosti. Taktiež práve pre charakter vecného bremena, ako práva vecného, je potrebné, aby jeho existencia bola zrejmá každej tretej osobe - preto sa vecné bremená zapisujú do katastra nehnuteľností a k nadobudnutiu práv (oprávnenia) z vecného bremena je potrebný vklad práv do katastra nehnuteľností. 10. Žalobca poukázal na rozsah obmedzení vyplývajúcich z čl. III. zmluvy, ktoré bude vlastník zaťaženého pozemku takto v budúcnosti povinný strpieť, pričom sa tak rozhodol vykonať dobrovoľne a na základe dohody. Taktiež z oprávnení plynúcich z čl. IV. zmluvy nie sú dotknuté povinnosti, či skôr podmienky kladené osobitnými právnymi predpismi, napr. na úseku protipožiarnej bezpečnosti (stavieb). Žalobca má za to, že žiadna zmluva alebo zapísané vecné bremeno nie je spôsobilé na to, aby zaviazalo stavebný úrad k tomu, aby neposudzoval povoľovanú stavbu zo všetkých hľadísk chránených verejným právom. Navyše, žalobcovi nie je zrejmé, ako súvisia ustanovenia Vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, so stavbou a údržbou plota, resp. ktoré ustanovenie Stavebného
zákona je zriadením vecných bremien obchádzané. V tomto smere považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. 11. Na záver žalobca zdôraznil, že zmluvou boli zriadené dve vecné bremená, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, vo vzťahu ku ktorému z vecných bremien odôvodnil svoje rozhodnutie žalovaný, resp. či vôbec bral do úvahy zriadenie dvoch vecných bremien. Žalovaný sa tak opätovne v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal a nevysporiadal s tým, že obsahom a predmetom zmluvy, a tým konania o vklade, sú dve rôzne vecné bremená. 12. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. NR-15S/54/2020-120 zo dňa 21. októbra 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania a žalovanému a ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. 13. Uviedol, že v správnom konaní boli skutkové okolnosti správnymi orgánmi správne ustálené, keď vychádzali z obsahu predloženej zmluvy z 8. októbra 2019, v ktorej účastníci právneho úkonu zriaďujú vecné bremená špecifikované v čl. III. a IV. zmluvy. Z tohto dôvodu nemožno súhlasiť so žalobcom v tom, že by nebol skutkový stav zistený dostatočne. Prvostupňový správny orgán sa však riadne so zistenými skutkovými okolnosťami nevysporiadal, keď v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol iba skutočnosti týkajúce sa časti obsahu vecného bremena. 14. Správny súd skonštatoval, že prvostupňový správny orgán sa výslovne v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal iba vzájomnou povinnosťou účastníkov právneho úkonu strpieť stavby rodinných domov, nezaoberal sa však ďalšími vzájomne upravenými právami a povinnosťami účastníkov právneho úkonu, konkrétne povinnosťou ďalších účastníkov konania strpieť právo žalobcu postaviť si na celej spoločnej hranici pozemkov stavbu oplotenia a vstupovať na pozemok ďalších účastníkov za účelom výstavby, údržby a opráv oplotenia na spoločnej hranici pozemkov. Žalovaný na túto skutočnosť v rámci odvolacieho konania v odôvodnení svojho rozhodnutia nereflektoval napriek tomu, že žalobca túto skutočnosť v odvolaní výslovne namietal. 15. V danej veci prvostupňový orgán jasne neuviedol právne posúdenie zisteného skutkového stavu, resp. toto uviedol len čiastočne, t. j. neúplne. Prvostupňový orgán a ani žalovaný nijako neposúdili aj ďalšie práva a povinnosti účastníkov právneho úkonu, konkrétne povinnosť ďalších účastníkov konania strpieť stavbu oplotenia a vstup na pozemok v ich vlastníctve, resp. neuviedli dôvody, pre ktoré sa nimi nezaoberali. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie postihnuté vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Túto vadu neodstránil ani žalovaný, keď sa v rámci odvolacieho konania obmedzil na konštatovanie vecnej správnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu s tým, že iba rozviedol dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu návrhu na vklad. 16. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí bližšie nerozobral, prečo postačuje uviesť len jeden dôvod, ktorý ho vedie k prijatiu záveru o nesplnení podmienok na vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. V odôvodnení rozhodnutia len konštatoval, že ak je daný čo i len jeden dôvod na zamietnutie návrhu na vklad, je potrebné návrh na vklad zamietnuť a nie je povinnosťou príslušného správneho orgánu skúmať, či sú dané aj iné dôvody, prípadne ďalšie dôvody na zamietnutie. 17. V danej veci však zo skutkových okolností podľa správneho súdu jednoznačne vyplýva, že obsahom zmluvy je úprava viacerých práv a povinností zmluvných strán plynúca z vecného bremena, nielen vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán týkajúce sa stavby rodinných domov. V tomto kontexte správne orgány neprihliadli na § 30 ods. 5 katastrálneho zákona a nevyhodnotili potrebu vysporiadať sa aj so zvyšnými podobami vecného bremena, ktoré boli navrhnuté na vklad. Inými slovami, orgán katastra nemôže nechať bez odôvodnenia a bez povšimnutia tú časť návrhu na vklad, ktorá tvorí obsah zriadeného vecného bremena, a ktorého vkladu do katastra sa žalobca návrhom taktiež domáhal, hoci aj identifikoval správny orgán dôvod na zamietnutie návrhu na vklad ohľadom časti obsahu vecného bremena, nie však vo vzťahu ku všetkým právam a povinnostiam zmluvných strán, tvoriacich relatívne samostatné obmedzenia práv k dotknutým nehnuteľnostiam.
III.
Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde 18. Žalovaný (sťažovateľ) podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť a navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie, a to z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 19. Sťažovateľ sa nestotožnil s posúdením správneho súdu, že prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí bližšie nerozoberal, prečo postačuje uviesť len jeden dôvod, ktorý ho vedie k prijatiu záveru o nesplnení podmienok na vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Uviedol, že najčastejším dôvodom zamietnutia návrhu na vklad je rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka. Ak existuje čo i len jeden dôvod spôsobujúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu, napr. právny úkon obchádza zákon, nie je potrebné vyhľadávať ďalšie dôvody, keďže absolútna neplatnosť nastáva, resp. pôsobí priamo zo zákona (ex lege) a od začiatku (ex tunc), takže subjektívne občianske práva a povinnosti z takéhoto právneho úkonu vôbec nevzniknú. Je preto irelevantné vyhľadávať ďalšie dôvody k zamietnutiu návrhu na vklad, keď postačuje jeden dôvod, ktorý spôsobí absolútnu neplatnosť právneho úkonu - ako tomu bolo aj v kasačnou sťažnosťou napadnutom prípade. Zmluva, ktorá bola predmetom tu posudzovaného konania, bola absolútne neplatným právnym úkonom pre jej rozpor so zákonom, ako aj z dôvodu, že predmet tejto zmluvy nemôže byť predmetom zriadenia vecného bremena. Osobné záväzky zmluvných strán nenapĺňajú podstatu vecného bremena, čo sťažovateľ podrobne v kasačnej sťažnosti odôvodnil. 20. Podľa sťažovateľa sú body 41. a 42. napadnutého rozsudku absolútne nezrozumiteľné a nie je z nich zrejmé, s akými „zvyšnými podobami vecného bremena, ktoré boli navrhnuté na vklad“, sa mali správne orgány vysporiadať. Správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach veľmi dôsledne a podrobne venovali samotnej podstate vecného bremena a jeho obsahu vo vzťahu k podmienkam zriadenia vecného bremena. 21. Sťažovateľ mal za to, že napadnutý rozsudok je nezrozumiteľný pre nedostatok dôvodov odôvodňujúcich zrušenie žalovaného rozhodnutia. 22. Sťažovateľ sa z rovnakých dôvodov nestotožnil ani s výrokmi o trovách konania.
IV.
Posúdenie kasačného súdu 23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenými osobami (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 24. V?predmetnej veci sťažovateľ v podstatnom namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a zároveň vyhodnotenie rozhodnutia žalovaného správnym súdom ako nepreskúmateľné. 25. V prvom rade považoval kasačný súd za potrebné preskúmať sťažovateľom tvrdenú nespreskúmateľnosť napadnutého rozsudku vzhľadom na to, že ide o potenciálnu prekážku pre následné vykonanie prieskumu podľa ostatných sťažnostných bodov. Nepreskúmateľnosť nastáva spravidla vtedy, keď súd vôbec nedal odpoveď na právne relevantné argumenty predložené účastníkmi, alebo ak právne závery, ku ktorým dospel, nemajú svoj racionálny základ v interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov pomocou prípustných interpretačných metód, alebo keď k súdom vyvodeným právnym záverom v konkrétnej veci už prima facie nie je možné dôjsť podradením zisteného skutkového stavu pod príslušnú právnu normu (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 440/2011). Uvedené má oporu aj v rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), podľa ktorého súd nemusí dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko z 9. decembra 1994). Z uvedeného vyplýva, že k otázke prípadnej nepreskúmateľnosti rozsudku pristupuje kasačný súd nie z pozície subjektívnej predstavy sťažovateľa o tom, do akej miery by mal byť napadnutý rozsudok odôvodnený, ale z hľadiska testovania existencie relevantnej prekážky, objektívne brániacej preskúmaniu úvah, na ktorých súd založil odôvodnenie rozsudku (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Svk/9/2024 zo dňa 26. marca 2026 či sp. zn. 8Sfk/13/2021 zo dňa 26. mája 2026). 26. Kasačný súd vyhodnotil, že napadnutý rozsudok spĺňa podmienky pre odôvodnenie rozsudku stanovené v § 139 ods. 2 SSP, pričom je zreteľné, na základe akých právnych noriem správny súd rozhodol a ich následnú aplikáciu dostatočne odôvodnil. Žalobca v podstatnom namietal nepreskúmateľnosť žalovaného rozhodnutia, čo bolo nakoniec aj dôvodom pre jeho zrušenie (na tom je postavené celé odôvodnenie), ako aj nesprávne právne posúdenie, ktoré správny súd nevyhodnocoval, keďže dospel k záveru o nepreskúmateľnosti žalovaného rozhodnutia. Preto kasačný súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú a pristúpil k posúdeniu jeho ďalšej kasačnej námietky. 27. Ak sťažovateľ v druhom rade namietal nesprávne právne posúdenie správneho súdu v otázke nespreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, v tomto smere kasačný súd dáva sťažovateľovi za pravdu a jeho námietku vyhodnotil ako dôvodnú. Na to, aby rozhodnutie mohlo byť vyhlásené za nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti, je potrebné, aby bolo nezrozumiteľné alebo v ňom bol nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP) pre prijatie konečného záveru, pričom by malo ísť výlučne o ojedinelé prípady, keď musí byť jasne preukázaná absencia zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre
rozhodnutie (mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/23/2018 zo dňa 21. januára 2020). 28. V tu prejednávanej veci prvostupňový orgán a žalovaný vyhodnotili nemožnosť zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností na tom základe, že zmluva o zriadení vecného bremena (v časti čl. III. a čl. IV. ods. 1 písm. c) zmluvy) predstavuje právny úkon, ktorý obchádza zákon, a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Tiež prijali záver, že samotný predmet zmluvy v citovaných častiach nie je objektom, ktorý môže byť predmetom zriadenia vecného bremena. Rozhodnutia tak obsahovali jasné dôvody pre zamietnutie návrhu na vklad v časti čl. III. a čl. IV. ods. 1 písm. c) zmluvy, pričom správny súd v tejto časti ani nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného nedeklaroval. Nepreskúmateľnosť videl v tom, že prvostupňový orgán a žalovaný nezaujali stanovisko ku zvyšnej časti zmluvy o zriadení vecného bremena - k právu žalobcu postaviť na celej spoločnej hranici pozemkov oplotenie a vstupovať na pozemok ďalších účastníkov za účelom jeho údržby. 29. V súvislosti s touto otázkou kasačný súd poukazuje na to, že ustanovenie § 31 ods. 3 katastrálneho zákona jasne uvádza, že ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Tiež z ustanovenia § 30 ods. 5 katastrálneho zákona vyplýva, že predmetom návrhu na vklad musia byť všetky právne úkony, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu. Vzhľadom na citované ustanovenia je podľa kasačného súdu zrejmé, že návrh na vklad v tu posudzovanej veci (i) musel obsahovať všetky právne úkony obsiahnuté v zmluve (čl. III a čl. IV. zmluvy), pričom príslušný správny orgán nebol oprávnený návrh na vklad rozdeliť na jednotlivé právne úkony, ale správne ho posudzoval ako jedno podanie - návrh na vklad obsahujúci viac právnych úkonov obsiahnutých v zmluve a podliehajúcich vkladu. Tiež (ii) zo znenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyslovene vyplýva, že príslušný správny orgán je povinný rozhodnúť o celom návrhu, a teda nie je oprávnený rozhodnúť o čiastočnom povolení vkladu (ako tomu bolo podľa právnej úpravy účinnej do 31. augusta 2009). Ak teda návrh na vklad obsahuje viacero právnych úkonov podliehajúcich vkladu, pre povolenie vkladu musia všetky právne úkony obsiahnuté v zmluve spĺňať podmienky povolenia, pričom ak by aj len jeden z nich nebolo možné zavkladovať (keďže návrh nie je možné rozdeliť), príslušný správny orgán návrh na vklad musí zamietnuť. 30. Kasačný súd preto, na rozdiel od správneho súdu, nevidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v tom, že sa prvostupňový orgán a žalovaný nevyjadrili k zvyšným právnym úkonom okrem úkonov uvedených v čl. III. a čl. IV. ods. 1 písm. c) zmluvy a dôvody na povolenie/zamietnutie ich vkladu bližšie neodôvodnili. Vzhľadom na to, že v zmysle § 31 ods. 3 v spojení v § 30 ods. 5 katastrálneho zákona príslušný správny orgán posudzuje návrh na vklad ako celok, zákonným dôvodom na zamietnutie vkladu je aj taká situácia, ak aj len jeden z právnych úkonov obsiahnutých v zmluve nespĺňa podmienky pre vklad. Na základe uvedeného sa preto kasačný súd nestotožňuje so správnym súdom v jeho názore, že žalované rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti, keď nemožno za nezákonné z dôvodu nedostatku dôvodov vyhlásiť také rozhodnutie, pri ktorom katastrálny zákon vyslovene predpokladá, že k zamietnutiu vkladu musí dôjsť aj v prípade, ak by len pri jednom právnom úkone neboli splnené podmienky pre vklad. Navyše, ak by v rozhodnutí žalovaného ako aj prvostupňového orgánu boli prítomné aj iné dôvody na zamietnutie/povolenie návrhu na vklad, výsledné rozhodnutie by týmto ovplyvnené nebolo a návrh na vklad by bol rovnako zamietnutý z dôvodu deklarovaného nesplnenia podmienok na vklad pri právnych úkonoch upravených v čl. III. a čl. IV. ods. 1 písm. c) zmluvy. Nebolo by ani v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, ak by takéto rozhodnutia mali byť správnym súdom rušené a vrátené správnym orgánom na ďalšie konanie výlučne na tom základe, že sa správne orgány plnohodnotne nevysporiadali so zvyšnými podobami vecného bremena, ktoré boli navrhnuté na vklad do katastra nehnuteľností, pričom by to nemalo žiaden dopad na výrok rozhodnutia. 31. Kasačný súd podotýka, že zamietnutie predmetného návrhu na vklad ako celku ku všetkým právnym úkonom obsiahnutým v zmluve nemá vplyv na právo žalobcu opätovne navrhnúť vklad v tej časti právnych úkonov, ku ktorej sa prvostupňový orgán a žalovaný explicitne nevyjadrili a nateraz ju nevyhodnotili ako trpiacu vadou zakladajúcou nemožnosť povolenia vkladu. 32. V kontexte doposiaľ uvedeného kasačný súd dáva do pozornosti, že pri preskúmavaní odôvodnenia rozhodnutia je nevyhnutné rozlišovať medzi otázkou vhodnosti a otázkou zákonnosti. V tomto prípade nezaujatie stanoviska ku zvyšnej časti zmluvy o zriadení vecného bremena nezakladá nezákonnosť rozhodnutia, ale nanajvýš otvára otázku vhodnosti komplexného vyjadrenia sa k obsahu zmluvy zo strany prvostupňového orgánu a žalovaného. Uvedené vyplýva aj z právnej spisby, ktorú citoval správny súd. Z hľadiska vhodnosti by sa pri vysporiadaní so všetkými navrhnutými právnymi úkonmi mohlo minimalizovať podávanie ďalších návrhov na vklad (týkajúce sa ostatných právnych úkonov obsiahnutých v zmluve), ktoré by mohli byť zamietnuté, pričom však kasačný súd opätovne prízvukuje, že toto nemá vplyv na zákonnosť tu posudzovaného rozhodnutia o zamietnutí vkladu.
33. Kasačný súd považuje napokon za potrebné podotknúť, že týmto rozhodnutím v žiadnom prípade neposudzoval zákonnosť dôvodov na zamietnutie vkladu, ktoré sú uvedené v rozhodnutí žalovaného. Rozhodol len o nesprávnom právnom posúdení správneho súdu, ktorý vyhodnotil rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné a teda nezákonné, keď obsahovalo dôvody na zamietnutie vkladu len k niektorým právnym úkonom obsiahnutým v zmluve. V ďalšom konaní preto správny súd meritórne posúdi správnu žalobu žalobcu a vysporiada sa so žalobnou námietkou o nesprávnom právnom posúdení dôvodov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré viedli k zamietnutiu vkladu.
V.
Záver
34. Sumarizujúc vyššie uvedené kasačný súd uzatvára, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 35. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať podľa pokynov kasačného súdu vyjadrených najmä v bode 32. tohto rozsudku a vyvaruje sa pochybení zistených v tejto veci. Správny súd je viazaný vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu (§ 469 SSP). 36. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Za nezákonné z dôvodu nedostatku dôvodov nemožno vyhlásiť také rozhodnutie, pri ktorom katastrálny zákon vyslovene predpokladá, že k zamietnutiu vkladu musí dôjsť aj v prípade, ak by len pri jednom právnom úkone neboli splnené podmienky pre vklad.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.