Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoKR/21/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: LEGATOs Recovery k.s., sídlo: Ďatelinová 5530/4, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 256 184, značka správcu S1755, adresa kancelárie: Bardejovské kúpele 30, 086 31 Bardejov, správca konkurznej podstaty úpadcu: K´ Food Distribution s.r.o.; skrátený názov: KFD s.r.o. v konkurze, sídlo: Svätoplukova 6, 080 01 Prešov, IČO: 31 717 811, proti žalovaným: v 1. rade: A. B. C., narodený: XX.XX.XXXX, bytom: D. XXX/XX, XXX XX E. a v 2. rade: F. C., narodená: XX.XX.XXXX, bytom: D. XXX/XX, XXX XX E., obaja žalovaní zastúpení advokátom: Mgr. Richard Petrov, sídlo: Františkánska č. 3, 040 01 Košice, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -331 zo dňa 14. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. -331 zo dňa 14. septembra 2023.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom č.k. -331 zo dňa 14. septembra 2023 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že: 1, vo výroku I. rozsudku určil, že: Dodatok č. 8 k nájomnej zmluve zo dňa 01.01.2011 (chybne označený ako dodatok č. 8 k nájomnej zmluve z 01.11.2011) zo dňa 31.12.2018, uzatvorený medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade a úpadcom: K´ Food Distribution, s. r. o. v konkurze; skrátený názov: KFD, s. r. o., so sídlom Svätoplukova 6, 080 01 Prešov, IČO: 31 717 811, je právne neúčinný voči konkurzným veriteľom v konkurze úpadcu: K´ Food Distribution, s. r. o.; skrátený názov: KFD, s. r. o., so sídlom Svätoplukova 6, 080 01 Prešov, IČO: 31 717 811, konkurzné konanie vedené na Okresnom súde Prešov, sp. zn. ; 2, vo výroku II. určil, že: Právny úkon úpadcu K´ Food Distribution, s. r. o. v konkurze; skrátený názov: KFD, s. r. o., so sídlom Svätoplukova 6, 080 01 Prešov, IČO: 31 717 811, ktorým došlo k splneniu pohľadávky žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade titulom nájomného za rok 2019 v sume 36.000 € (slovom tridsaťšesťtisíc Eur), dohodnutého Dodatkom č. 8 k nájomnej zmluve zo dňa 01.01.2011 (chybne označeného ako dodatok č. 8 k nájomnej zmluve z 01.11.2011), uzatvoreného dňa 31.12.2018 medzi žalovaným v 1. rade, žalovanou v 2. rade a úpadcom a ktorý bol realizovaný poskytnutím finančnej hotovosti z pokladne úpadcu dňa 31.01.2020 v sume 18.000 € (slovom osemnásťtisíc Eur), o čom svedčí pokladničný doklad zo dňa 31.01.2020 a v sume 18.000 € (slovom osemnásťtisíc Eur) a pokladničný doklad zo dňa 31.01.2020, je právne neúčinný voči konkurzným veriteľom v konkurze úpadcu: K´ Food Distribution, s. r. o.; skrátený názov: KFD, s. r. o., so sídlom Svätoplukova 6, 080 01 Prešov, IČO: 31 717 811, konkurzné konanie vedené na Okresnom súde Prešov, sp. zn. ; 3, vo výroku III. uložil žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade povinnosť poskytnúť úpadcovi do rúk správcu konkurznej podstaty peňažnú náhradu vo výške 36.000 €, a to najneskôr do

15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a 4, vo výroku IV. priznal žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom sa žalobca žalobou domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov dlžníka (nájomnej zmluvy z 01.01.2011 v znení Dodatku č. 8 z 31.12.2018 a platby nájomného do rúk žalovaných v 1. a 2. rade dňa 31.01.2020 titulom nájomného v celkovej výške 36.000,- eur) voči veriteľom ako právnych úkonov zvýhodňujúcich a ukracujúcich a poskytnutia finančnej náhrady, o ktorú bola konkurzná majetková podstata ukrátená, vo výške 36.000,- eur.

3. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil spôsobom uvedenom v tomto odseku a v nasledovných odsekoch 3.1 až 3.12. Uviedol, že dňa 21.02.2020 bolo v Obchodnom vestníku OV 36/2020 pod značkou K016475 uverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. zo dňa 17.02.2020, ktorým Okresný súd Prešov zastavil reštrukturalizačné konanie dlžníka, začal konkurzné konanie vo vzťahu k dlžníkovi a vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti: K´ Food Distribution, s. r. o.; skrátený názov: KFD, s. r. o., so sídlom Svätoplukova 6, 080 01 Prešov, IČO: 31 717 811 (ďalej len „úpadca“) a za správcu konkurznej podstaty ustanovil žalobcu. Uvedené uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 22.02.2020.

3.1. Žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v zmysle a o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

3.2. Dňa 31.12.2018 bol medzi žalovanými v 1. a 2. rade a úpadcom, v mene a na účet ktorého konal žalovaný v 1. rade ako jediný konateľ, uzatvorený Dodatok č. 8 z 31.12.2018 k Nájomnej zmluve z 01.11.2011 (chyba v písaní, zmluva bola uzatvorená dňa 01.01.2011), ktorým si zmluvné strany dohodli zmenu práv a povinností dohodnutých v Nájomnej zmluve zo dňa 01.01.2011, ktorou dali žalovaný v 1. a 2. rade nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, k. ú. E., patriace do ich BSM, do nájmu úpadcovi. Predmetom nájmu na dobu neurčitú boli nehnuteľnosti: pozemok – parcely registra „C“, parcelné číslo: 525, výmera: 384 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; stavba, súpisné číslo: 3228, postavená na parcele: 525, popis stavby: iná budova, obe nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, okres: E., obec: Prešov, katastrálne územie: E.. Zmena obsiahnutá v Dodatku č. 8 spočívala v zvýšení nájomného z 2.000,- eur ročne na sumu 36.000,- eur ročne s tým, že nájomné pôvodne splatné v dvoch polročných splátkach v sume 1.000,- eur k 30.06.2018 a k 31.12.2018 sa stalo splatným mesačne v sume 3.000,- eur. Dňa 31.01.2020 bola žalovanému v 1. rade uhradená hotovostná splátka nájomného v sume 18.000,- eur z pokladne úpadcu, o čom bol vystavený pokladničný doklad (hotovostná platba evidovaná pod OSV – 799/2019). Dňa 31.01.2020 bola žalovanej v 2. rade uhradená hotovostná splátka nájomného v sume 18.000,- eur z pokladne, o čom bol vystavený pokladničný doklad (hotovostná platba časti nájomného evidovaná pod OSV – 798/2019).

3.3. Dňa 27.05.2019 bolo v obchodnom vestníku OV č. 100/2019 publikované uznesenie Okresného súdu Prešov, ktorým súd začal reštrukturalizačné konanie vo vzťahu k dlžníkovi K´ Food Distribution. Účinky začatia reštrukturalizačného konania nastali dňom 28.05.2019. Dňa 14.06.2019 bolo v obchodnom vestníku OV 114/2019 publikované uznesenie Okresného súdu Prešov, ktorým súd povolil reštrukturalizáciu K´ Food Distribution, s.r.o. Účinky povolenia reštrukturalizácie nastali dňom 15.06.2019.

3.4. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. – 626 zo dňa 17.2.2020 súd zastavil voči dlžníkovi reštrukturalizačné konanie, začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz.

3.5. Poukazom na a sú odporovateľnými právnymi úkonmi Nájomná zmluva z 01.01.2011 v znení Dodatku č. 8 z 31.12.2018, uzatvorené medzi žalovanými v 1. a 2. rade a úpadcom, v mene a na účet ktorého konal žalovaný v 1. rade ako konateľ a platba nájomného do rúk žalovaných v 1. a 2. rade dňa 31.01.2020 titulom nájomného, ktorá je zároveň faktickým vyjadrením právneho úkonu, ktorým úpadca prejavil svoju vôľu na splnení záväzku a svojou aktívnou činnosťou ho aj splnil.

3.6. Uvedené právne úkony považuje žalobca za zvýhodňujúce právne úkony, ktorými úpadca dohodol úpravu svojho záväzku vo svoj neprospech a ktorými zvýhodnil svojho spriazneného veriteľa oproti

ostatným veriteľom. Dohodnutie záväzku vo svoj neprospech spočíva v tom, že úpadca, prostredníctvom ktorého konal žalovaný v 1. rade ako jediný konateľ, súhlasil so zmenou splatnosti nájomného z polročných splátok v sume 1.000,- eur na mesačné splátky v sume 3.000,- eur a zároveň súhlasil so zvýšením nájomného o 34.000,- eur na celkovú sumu 36.000,- eur ročne. Zvýhodnenie obsiahnuté v Dodatku č. 8 malo za následok, že sa splatnosť pohľadávky žalovaných dohodla skôr, keď nebola splatná v polročných splátkach (ako bolo dohodnuté v Dodatku č. 7 z 31.12.2017), ale každý jeden mesiac, v dôsledku čoho sa žalovaní v 1. a 2. rade mohli uspokojiť skôr pred ostatnými veriteľmi, ktorých pohľadávky v tom čase už existovali. Na strane druhej si žalovaní v 1. a 2. rade vo vzťahu k budúcim veriteľom priznali výhodu, pre ktorú si mohli zabezpečiť svoje skoršie uspokojenia, aj keď nájomný vzťah trval od 01.01.2011, jeho obsah bol do 30.12.2018 konzistentný, keď dohodnuté lehoty splatnosti nájomného boli polročné od roku 2012 a ročné nájomné sa pohybovalo v rozpätí 2.000 - 8.400,- eur. Ostatným veriteľom nebola daná možnosť rýchlejšieho zosplatnenia ich pohľadávok, ani im neboli poukazované čiastočné úhrady. Hotovostnou platbou dňa 31.01.2020 v sume 2 x 18.000,- eur na úhradu pohľadávok titulom nájomného vyplývajúceho z Dodatku č. 8 v prospech žalovaných v 1. a 2. rade došlo k ich uprednostneniu, keď boli zvýhodnení oproti ostatným veriteľom, ktorí mali v tom čase splatné svoje pohľadávky a úhradu si sami vykonať nemohli a ani sa uspokojenia svojej pohľadávky nemohli domáhať súdnou cestou, prípadne exekučnou cestou pre prebiehajúcu reštrukturalizáciu (tá bola skončená až 21.02.2020). Na túto výhodu zo dňa 31.01.2020, t. j. v čase 3 dní pred schvaľovacou schôdzou veriteľov (03.02.2020) nemali žalovaní v 1. a 2. rade žiaden právny nárok a prednostné splnenie záväzku voči žalovaným v 1. a 2. rade nemá žiadne ekonomické opodstatnenie a úpadcovi neprináša žiadnu výhodu. Uvádzané právne úkony žalobca taktiež považuje za ukracujúce právne úkony, ktoré realizoval úpadca ako osoba ovládaná žalovaným v 1. rade (ovládajúci subjekt) a žalovanou v 2. rade (manželka ovládajúceho subjektu) podľa svojej ľubovôle bez ohľadu na povinnosti konateľa konať ako riadny a zodpovedný hospodár aplikujúc pravidlo náležitej starostlivosti, sledujúc iba svoj osobný prospech, čím ukrátil veriteľov úpadcu a sebe priznal výhodu, pozostávajúcu v tom, že si dohodol úpravu svojho záväzku vo svoj neprospech a zvýhodnil svoje spriaznené osoby a prednostne uhradil pohľadávku titulom nájomného bez toho, aby zohľadnil splatnosť pohľadávok ostatných nespriaznených veriteľov riadnej prevádzkovej činnosti úpadcu, o ktorých musel mať prehľad a vedomosť.

3.7. Úpadca bol k 31.12.2018 v úpadku, nakoľko z riadnej Účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2018 vykázal úpadca záporné vlastné imanie v sume: -1.710.585 eur, majetok v hodnote: 2.286.335 eur a záväzky v hodnote: 3.363.126,- eur. Uvedená Účtovná závierka bola zostavená dňa 26.06.2019 a v ten istý deň aj schválená. Z uvedeného je zrejmé, že majetok úpadcu nepokrýva v celosti jeho záväzky. Úpadok pokračoval aj do roku 2019, nakoľko z riadnej účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2019 dňa 03.06.2020 (a v ten istý deň aj schválenej) vyplýva záporné vlastné imanie úpadcu v sume: -2.299.362,- eur, hodnota majetku: 1.763.969,- eur a hodnota záväzkov: 3.371.915,- eur. Opätovne je zrejmé, že majetok úpadcu nepokrýva v celosti jeho záväzky. Za obdobie roka 2020, pred vyhlásením konkurzu, vykazuje mimoriadna Účtovná závierka zostavená k 22.02.2020 za obdobie 01.01.2020 až 22.02.2020, zostavená dňa 26.06.2020 (schválená 26.06.2020), opätovne zistené záporné vlastné imanie – 2.356.973,- eur, majetok v hodnote: 1.699.523,- eur a záväzky v hodnote: 3.355.399,- eur. Je zrejmé, že úpadca bol od 31.12.2018 do dňa vyhlásenia konkurzu v úpadku a jeho konateľ – žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade ako spoločník o tejto skutočnosti museli vedieť, nakoľko účtovná závierka za roky 2018 a 2019 a za obdobie 01.01.2020 až 22.02.2020 bola schválená. Pre odporovanie ukracujúcim právnym úkonom úpadcu podľa ustanovenia sa úpadok, prípadne vznik úpadku v dôsledku realizácie odporovaného právneho úkonu nevyžaduje.

3.8. V čase dohodnutia Dodatku č. 8, t.j. dňa 31.12.2018, mali splatné pohľadávky prihlásení veritelia v celkovej sume 1.142.816,60 eur. Tieto pohľadávky žalobca v žalobe presne špecifikoval. V čase realizácie platby nájomného dňa 31.01.2021 mali svoje pohľadávky splatné veritelia prinajmenšom v sume 2.512.438,37 eur (ich zoznam žalobca v žalobe bližšie špecifikoval). Podľa konečného zoznamu pohľadávok, aktualizovaného k 08.05.2021, predstavujú celkovo prihlásené pohľadávky sumu 2.568.554,50 eur, z toho vo výške 2.492.376,56 eur uplatnené v základnej prihlasovacej lehote. Zo zoznamu záväzkov úpadcu zo dňa 31.03.2020, predloženého správcovi dňa 14.05.2020, vyplýva suma záväzkov úpadcu vo výške 2.084.981,01 eur. V konkurze boli zostavené nasledovné súpisy majetku: 1. súpis všeobecnej majetkovej hodnoty s celkovou súpisovou hodnotou 26.324,60 eur, 2. súpis oddelenej majetkovej podstaty pre veriteľa: G. C., H. s celkovou súpisovou hodnotou 134.647,59 eur, 3. súpis oddelenej majetkovej podstaty pre veriteľa: G. C., H. s celkovou súpisovou hodnotou 960.000,- eur - na tento majetok však v rámci tejto žaloby žalobca neprihliada, nakoľko tretie osoby (žalovaní v 1. a 2. rade)

požiadali o vylúčenie veci zo súpisu a aktuálne je vedené excindačné konanie na Okresnom súde Prešov, 4. súpis oddelenej majetkovej podstaty pre veriteľa: SIS-spoločnosť s ručením obmedzeným I., A. X, XXX XX J., IČO: 00 618 772 v súpisovej hodnote: 104.949,03 eur. Tento majetok už však bol speňažený a bol zostavený čiastkový rozvrh, z ktorého bolo veriteľovi vyplatených 18.905,01 eur, v dôsledku čoho zanikla veriteľovi v príslušnej časti jeho uplatnená pohľadávka a zvyšok jeho už nezabezpečenej pohľadávky predstavuje 3.668,05 eur. Celková súpisová hodnota majetku zostaveného v konkurze (bez ohľadu na speňažené položky a majetok, ktorého zapísanie do súpisu v konkurze je pre uplatnenie námietky spornosti a vedenie excindačného konania sporné) predstavuje sumu 265.921,22 eur. Z uvedeného vyplýva, že úpadca dohodnutím zmeny obsahu jeho nájomného vzťahu Dodatkom č. 8 a prednostným vyplatením nájomného dňa 31.01.2020 ukrátil uvedených veriteľov pohľadávok v sumách uvedených vyššie o sumu 36.000,- eur, ktoré mohli byť použité aspoň na ich čiastočnú úhradu.

3.9. Žalobca taktiež uviedol, že z predloženej hlavnej knihy za obdobie 01.01.2020 až 29.02.2021 a pokladničnej knihy za obdobie 30.12.2019 až 20.02.2020 nevyplýva oproti majetkovým záverom uvedeným v účtovnej závierke za rok 2019, zostavenej dňa 03.06.2020 (a schválenej v ten istý deň), žiaden kladný rozdiel v majetku, t. j. žiaden majetok úpadcu nepribudol. Vzhľadom na prebiehajúce reštrukturalizačné konanie zostal stav hodnoty záväzkov od 31.12.2019 do 31.01.2020 zachovaný, a teda už nedošlo k úhrade žiadnej z pohľadávok ukrátených veriteľov. Preto má za to, že v čase realizácie úhrady nájomného za rok 2019 v sume 36.000,- eur nebol dostatok majetku na uspokojenie všetkých veriteľov úpadcu, v dôsledku čoho akékoľvek uprednostnenie spriazneného subjektu – žalovaných v 1. a 2. rade je ukrátením týchto veriteľov.

3.10. V rozhodnom čase boli žalovaní v 1. a 2. rade a úpadca spriaznenými osobami, nakoľko žalovaný v 1. rade v čase realizácie napadnutých úkonov bol konateľom úpadcu a spoločníkom s vkladom cez 96 % základného imania a je ním doteraz a žalovaná v 2. rade bola v rozhodných časoch a stále je spoločníčkou na spoločnosti úpadcu v rozsahu vkladu zodpovedajúcemu 4,3 % základného imania. Preto je žalovaný v 1. rade osobou spriaznenou s úpadcom v zmysle a , a teda sa s odkazom na úmysel ukrátenia veriteľov, ako aj vedomosť žalovaného v 1. rade o tomto úmysle predpokladá. Obdobne aj žalovaná v 2. rade je osobou spriaznenou s úpadcom v zmysle ustanovenia prostredníctvom žalovaného v 1. rade ako manžela žalovanej v 2. rade, a preto sa úmysel ukrátenia veriteľov, ako aj vedomosť žalovanej v 2. rade o tomto úmysle predpokladá, a to s odkazom na Z. z.

3.11. Úhrada splatného nájomného bola vykonaná počas reštrukturalizačného konania tesne pred uskutočnením hlasovania o reštrukturalizačnom pláne (03.02.2020) a bez súhlasu reštrukturalizačného správcu: JUDr. Stanislav Oravec. Žalovaní v 1. a 2. rade považovali majetok úpadcu, najmä finančnú hotovosť, za svoj osobný majetok, ktorý používali na úhradu svojich osobných potrieb a svojej rodiny, o čom svedčí pohľadávka voči konateľovi – žalovanému v 1. rade titulom pôžičky v sume 332.705,19 eur a 80.000,00 eur.

3.12. Pre určenie časového úseku, v ktorom možno odporovať právnym úkonom, je rozhodné začatie reštrukturalizačného konania dňom 28.05.2019. V súlade s ustanovením je možné odporovať právnym úkonom zvýhodňujúcim realizovaným od 28.05.2016 a právnym úkonom ukracujúcim realizovaným od 28.05.2011. Lehota na uplatnenie odporovacieho práva končí až dňom 10.05.2021, a to z dôvodu, že v období od 27.03.2020 do 30.04.2020 (35 dní) a od 19.01.2021 do 28.02.2021 (41 dní) vôbec neplynuli lehoty, ktorých uplynutím právo na uplatnenie práva na súde zaniká, a to v súlade s ustanovením a . Preto, ak lehota na podanie odporovacej žaloby na súde mala pôvodne skončiť dňom 22.02.2021, po zohľadnení neplynutia lehôt sa predlžuje o 76 dní a jej koniec pripadá na 09.05.2021 (nedeľa). V súlade s ustanovením , ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň, čo je v danom prípade 10.05.2021.

4. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 07.03.2023 vyzval žalovaných v 1. a 2. rade, aby si v lehote 10 dní od doručenia výzvy zvolili advokáta, pokiaľ sami nemajú vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ich zamestnanec alebo člen, ktorý za žalovaných v 1. a 2. rade koná, nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Súd zároveň žalovaných v 1. a 2. rade poučil v zmysle (ďalej len „“), že v prípade, ak si advokáta v lehote nezvolia, na úkony žalovaných v 1. a 2. rade súd neprihliadne.

5. Uznesením č. k. -303 zo dňa 07.03.2023 súd v zmysle ustanovenia vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na vyjadrenie sa k žalobe, uvedenie rozhodujúcich skutočnosti na svoju obranu, na pripojenie listín, na ktoré sa odvolávajú a označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. V stanovenej lehote a ani neskôr sa žalovaní v 1. a 2. rade k žalobe a k jej prílohám nevyjadrili a taktiež si napriek poučeniu podľa nezvolili advokáta.

6. Na prejednanie veci súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.09.2023, z ktorého sa ospravedlnil žalovaný v 1. rade z dôvodu akútneho zhoršenia zdravotného stavu a požiadal o odročenie pojednávania, s tým že považuje svoju výpoveď na pojednávaní za potrebnú. Žalovaný v 1. rade k žiadosti pripojil odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, kde bol ako dôvod práceneschopnosti uvedená choroba s tým, že neschopný práce je od 12.09.2023, s predpokladaným skončením 18.09.2023. Žalovaná v 2. rade sa z účasti na pojednávaní neospravedlnila a ani nepožiadala o jeho odročenie. Súd žalovanému v 1. rade oznámil, že neakceptuje ním uvedený dôvod v žiadosti o odročenie pojednávania pre nesplnenie zákonných podmienok.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie nasledujúcimi listinnými dôkazmi: Nájomnou zmluvou z 01.01.2011, Dodatkom č. 1-7, Dodatkom č. 8, LV XXXX, pokladničnými dokladmi a -2020, výpismi z pokladničnej knihy, riadnymi účtovnými závierkami za obdobie 2018 až 2020, mimoriadnou účtovnou závierkou za obdobie január 2020 až február 2020, evidenčnou pomôckou správcu z 08.05.2021 k splatnostiam, zoznamom pohľadávok v konkurze, prihláškami veriteľov, súpisom všeobecnej majetkovej podstaty, súpisom oddelenej majetkovej podstaty G. C., H., súpisom oddelenej majetkovej podstaty SIS-spoločnosť s ručením obmedzeným Rožňava a doplneniami, hlavnou knihou, pokladničnou knihou, zoznamom záväzkov, výňatkom zo zoznamu majetku v časti pohľadávok úpadcu voči žalovanému, ostatným spisovým materiálom.

8. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení , , , až 4, až 4, až 3, až 2, a o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzatvorenia dohôd o vysporiadaní (ďalej len „“), , , , a .

9. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že žalovaný v 1. rade je osobou spriaznenou s úpadcom v zmysle ustanovenia a , a žalovaná v 2. rade je osobou spriaznenou s úpadcom v zmysle ustanovenia .

9.1. Súd dôvodil, že všeobecne možno odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov. Ide o základný predpoklad odporovateľnosti. pritom definuje jednotlivé skutkové podstaty a rozlišuje medzi skutkovými podstatami objektívnej a subjektívnej povahy. Skutkové podstaty vymedzené v – právny úkon bez primeraného protiplnenia a v – zvýhodňujúci právny úkon sú skutkovými podstatami objektívnej povahy, čiže k odporovateľnosti sa nevyžaduje úmysel ukrátiť veriteľov. V ustanovení sa vymedzuje skutková podstata ukracujúceho právneho úkonu, ktorým sa rozumie každý právny úkon, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, nezáleží pritom akým spôsobom. Ustanovenie stanovuje ako podmienku aj úmysel veriteľov ukrátiť, pričom ak ukracujúci právny úkon bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, platí právna domnienka, že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov a že druhá strana mala vedomosť o takomto úmysle dlžníka. Úmysel ukrátiť veriteľov je zo strany zákonodarcu „sankcionovaný“ dlhšou dobou, počas ktorej je právny úkon napadnuteľný. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. V zmysle uvedených osobitných predpokladov odporovateľnosti v konkurznom konaní právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, či veriteľov. Úspešnosť odporovateľnosti je závislá od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. ukladá správcovi povinnosť preskúmať všetky právne úkony úpadcu s odbornou starostlivosťou a uplatniť odporovateľnosť proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť ( ). Týmto postupom správcu sa má zabezpečiť také uspokojenie pohľadávok veriteľov, aké by veritelia mali, keby odporovateľný právny úkon nebol urobený. Súčasne

ukladá oprávneným osobám právo a povinnosť odporovať konkrétnemu právnemu úkonu v zákonnej lehote ( ), pod sankciou zániku tohto práva, pričom strany sporu sú povinné opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V prípade odporovania právnym úkonom ukracujúcim je generálnou podmienkou podľa preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

9.2. V danom prípade, keďže reštrukturalizačné konanie úpadcu bolo začaté dňom 28.05.2019, podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku bolo možné v zmysle ustanovenia odporovať právnym úkonom zvýhodňujúcim realizovaným od 28.05.2016 a právnym úkonom ukracujúcim realizovaným od 28.05.2011, pričom lehota na uplatnenie odporovacieho práva skončila dňom 10.05.2021.

9.3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že definuje úpadcu ako dlžníka predlženého alebo neschopného splácať viac ako jednému veriteľovi po dobu 30 dní po lehote splatnosti pri peňažných záväzkoch. Táto platobná neschopnosť ako úpadok dlžníka zamedzuje dlžníkovi vykonávať právne úkony bez primeraného protiplnenia ( ), zvýhodňujúce právne úkony ( ) alebo ukracovať veriteľov ( ) počas úpadku dlžníka.

9.4. Napadnutými právnymi úkonmi dlžník podľa súdu neodôvodnene ukrátil svojich zistených veriteľov, v tom čase so splatnou pohľadávkou, čím bol splnený zákonný predpoklad na úspešnú odporovateľnosť ukracujúcich právnych úkonov, nakoľko sa majetok dlžníka napadnutými právnymi úkonmi zmenšil v takom rozsahu, že mu v tom čase iný majetok nezostal na uspokojenie prihlásenej pohľadávky konkrétneho veriteľa a keďže odporovateľné úkony úpadcu boli uskutočnené so spriaznenou osobou, úmysel ukrátiť veriteľov sa v zmysle príslušných ustanovení predpokladá. Z nespochybnených skutkových tvrdení žalobcu je pritom zrejmé, že k ukráteniu veriteľov úpadcu skutočne došlo a súčasne nebol ničím preukázaný opak zámeru zmenšiť majetok úpadcu, pričom tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane (spriaznenej osobe úpadcu) známy. Žalovaní v 1. a 2. rade vyššie uvedené zákonné domnienky ako ani skutkové tvrdenia žalobcu v konaní ničím nevyvrátili. Žalobca v konaní dostatočne osvedčil, že majetok dlžníka sa aj v dôsledku napadnutých právnych úkonov zmenšil v takom rozsahu, že mu nezostal iný majetok na uspokojenie pohľadávok jeho veriteľov, pričom žalovaní v 1. a 2. rade skutkové tvrdenia protistrany týkajúce sa sporu výslovne nepopreli, žiadne relevantné dôkazy na ich vyvrátenie neoznačili, preto sa tieto považujú za nesporné ( ). Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, hodnotením dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne, preto súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný, a to jednak v časti nároku na určenie neúčinnosti právnych úkonov, ako aj v časti nároku na peňažnú náhradu.

9.5. Súd poukázal na skutočnosť, že procesná pasivita jedného z účastníkov, mať za následok neprimeraný zásah do práva druhého účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 SR, najmä ak právo predniesť svoju argumentáciu mu bolo zachované a mal dostatočný priestor a možnosť vyjadriť sa. Zákonné podmienky na prejednanie veci v jeho neprítomnosti určuje a nasl. . Dôležitosť dôvodu, pre ktorý účastník žiada o odročenie pojednávania, posudzuje vždy súd, a to so zreteľom na všetky okolnosti, či je porovnateľný s významom pojednávania i v súvislosti s ďalšími právne a skutkovo významnými skutočnosťami prípadu. Treba prihliadať aj na to, aké prekážky bránili účastníkovi v účasti na predtým nariadených pojednávaniach, a v neposlednom rade aj na to, akú dôležitosť má prekážka, pre ktorú žiada odročiť ďalšie pojednávanie. Vzhľadom na uvedené, najmä so zreteľom na doterajší priebeh konania, procesnú pasivitu žalovaných v 1. a 2. rade, skutočnosť, že žalovaní nereagovali na výzvy súdu, súd žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, uvedený dôvod nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, a preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných v 1. a 2. rade.

9.6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Žalovaní v 1. rade a 2. rade (spolu ďalej aj „žalovaní“) doručili súdu prvej inštancie v jednom podaní včas odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu. Odôvodnil ho odvolacími dôvodmi podľa a . Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, eventuálne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10.1. Tvrdili, že žalovaný v 1. rade spĺňa podmienky stanovené v (je fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa) a tvorí so žalovanou v 2. rade nerozlučné spoločenstvo podľa z dôvodu, že predmetom sporu je neúčinnosť ich spoločného právneho úkonu ako bezpodielových spoluvlastníkov. S poukazom na , zastúpenie príp. výnimka zo zastúpenia podľa týkajúca sa len jedného zo žalovaných, pokrýva aj procesné úkony druhého žalovaného práve prostredníctvom inštitútu nerozlučného spoločenstva. V prílohe odvolania predložili vysokoškolský diplom o absolvovaní vysokoškolského vzdelania v študijnom odbore právo a priznaní titulu „JUDr." žalovaného v 1. rade zo dňa 04.06.1986.

10.2. Okresný súd Prešov v odôvodnení rozsudku neuviedol, kedy mali byť žalovaným výzva č. k. -302 a uznesenie č. k. - 303 doručené. V K. E. sa nie zriedka stáva, že poštový doručovateľ odovzdá zásielku inej osobe napr. susedovi s dobrým úmyslom, avšak samotná zásielka sa k adresátovi nedostane. Doručenie výzvy a uznesenia zo dňa 07.03.2023 odvolatelia nezaevidovali a považovali za dôležité uviesť svoje prednesy na pojednávaní konanom dňa 14.09.2023. Nakoľko sa jednalo o prvé nariadené pojednávanie, na ktorom mali byť vypočuté obe sporové strany, majú za to, že neakceptovanie uvedeného dôvodu, ktorý bol preukázaný potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti, predstavuje zo strany konajúceho súdu nesprávny procesný postup. ktorým bolo žalovaným znemožnené, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rovnako neevidujú oznámenie súdu, že uvedený dôvod neakceptuje, preto doručenie rozsudku bolo pre žalovaných prekvapivé. Odôvodnenie odmietnutia ospravedlnenia uvedené v bode 29. rozsudku nie je presvedčivé. Žalovaní žiadali konvalidovať svoju doterajšiu pasivitu účasťou na vytýčenom pojednávaní, ktorá bola znemožnená akútnym zhoršením zdravotného stavu.

10.3. Nesprávne právne posúdenie odvolatelia videli v nesprávnej argumentácii týkajúcej sa zachovania lehoty podľa . Žalobca sám uvádzal, že lehota na podanie odporovacej žaloby mala zaniknúť dňa 22.02.2021, teda uplynutím 1 roka od vyhlásenia konkurzu 22.02.2020 a že táto lehota bola predĺžená v dôsledku prijatej právnej úpravy v rámci protipandemických opatrení - o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „"). Citujúc a 8 ZoMO a poukazujúc na ako aj a dôvodovú správu k predmetnému zákonu, je zrejmé že sa myslia nie všetky premlčacie a prekluzívne lehoty generálne, ale tie premlčacie a prekluzívne lehoty, ktoré uplynú počas rozhodného obdobia odo dňa účinnosti zákona (27.03.2020) do 30. apríla 2020 a následne odo dňa novelizácie (19.01.2021) do 28. februára 2021. Výklad použitý žalobcom by vzhľadom na dĺžku niektorých premlčacích lehôt vniesol do spoločenských vzťahov práve väčšiu právnu neistou, nakoľko aj pri 10 ročnej premlčacej dobe ktorá by začala plynúť ešte pred prijatými protipandemickými opatreniami, by sa v čase jej uplynutia museli dopočítavať prerušenia lehôt, čo zaiste nebolo úmyslom zákonodarcu. Pri lehotách ustanovených zákonom alebo určených súdom sa takýto výklad javí ako obzvlášť nezmyselný, avšak pre ich krátkosť nespôsobuje väčšie komplikácie. Majú zato, že na prejednávanú vec je možné uplatniť len ustanovenia nakoľko sa týkajú presne obdobia, kedy malo dôjsť k uplynutiu zákonnej lehoty podľa . Ustanovenia sa týkajú obdobia od 19.01.2021 do 28.02.2021, pričom termín uplynutia jednoročnej lehoty mal uplynúť 22.02.2021. Teda k dátumu 22.02.2021, kedy premlčacia doba neplynula od 19.01.2021 do 28.02.2021, nakoľko mala uplynúť v čase od účinnosti zákona do 28.02.2021, je potrebné prirátať 41 dní. Posledným dňom premlčacej lehoty je tak 05.04.2021, nakoľko 04.04.2021 bola nedeľa. Žaloba bola podaná až 10.05.2021. Preto vznášajú námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku.

10.4. Konajúci súd nesprávne posúdil tzv. ukracujúci úkon žalovaných. Nájomné napriek zmene uvedenej v Dodatku č. 8 bolo uhradené až 31.01.2020, pričom v zmysle Dodatku č. 8 bolo nájomné splatné už počnúc 01.01.2019 každý mesiac. Žalovaní vyčkali s úhradou nájomného tak, ako ustanovovalo pôvodné znenie zmluvy pre 2. splátku ročného nájomného, preto sa nemôže jednať o ukracujúci právny úkon. Sporným sa môže javiť zmena výšky nájomného, pričom je nutné zobrať do úvahy, že predmetné nájomné vo výške 3.000,- eur mesačne za celú nehnuteľnosť-trojpodlažný meštiansky dom nachádzajúci sa v historickej časti krajského mesta Prešov, ktorý sa žalobca snaží speňažiť v rámci prebiehajúceho konkurzného konania za sumu 650.000,- eur, nie je žiadnym spôsobom vymykajúce sa trhovému nájomnému, preto sa nemôže jednať o zvýhodňujúci právny úkon.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny.

11.1. K argumentu splnenia podmienok na výnimku z povinného zastúpenia podľa uviedol, že povinnosť dedukcie právnického vzdelania žalovaného v 1. rade zo strany súdu, ktorá implicitne vyplýva z podaného odvolania, nemá oporu v zákone. Samotná skutočnosť, že žalovaný v 1. rade má udelený titul „JUDr.“ automaticky neznamená, že dosiahol právnické vzdelanie, ktoré spĺňa predpoklady podľa a že jeho uvádzanie postačuje na preukázanie relevantných skutočností. Úroveň a výška vzdelania strany v spore nie je skutočnosťou pre súd všeobecne známou. V prípade, že sa strana domáha priznania určitého procesného postavenia, resp. výnimky z povinného zastúpenia advokátom, musí rozhodné skutočnosti sama tvrdiť a následne ich aj riadne preukázať. Uvedené je plne v súlade s a 11 ods. 4 . Zo strany žalovaných žiadna takáto aktivita v prvostupňovom konaní ani na výzvu súdu (po riadnom poučení o následkoch) nebola vyvinutá. V prvostupňovom konaní žalovaný v 1. rade ani na výzvu súdu nepreukázal, že má právnické vzdelanie, preto je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvostupňový súd.

11.2. Výzva súdu č. k. (preukázanie zastúpenia) a uznesenia č. k. -303 (výzva na vyjadrenie k žalobe) boli žalovaným doručené dňa 8.3.2023, čo vyplýva zo správ o doručovaní podaní nachádzajúcich sa v elektronickom súdnom spise. Žalovanému v 1. rade boli označené listiny spolu s prílohami zaslané do vlastných rúk v 3 častiach pod podacími číslami: L., L. a L. a podľa sledovania zásielok (ktoré pripojil v prílohe) boli prevzaté 08.03.2023. Žalovanému v 2. rade boli označené listiny spolu s prílohami zaslané do vlastných rúk v 3 častiach pod podacími číslami: L., L. a L. a podľa sledovania zásielok (ktoré pripojil v prílohe) boli prevzaté 08.03.2023. Z uvedeného vyplýva, že všetky zásielky boli riadne doručené adresátom. Ak by žalovaným neboli doručené vyššie uvedené zásielky ani v čase doručenia predvolania na pojednávanie dňa 08.06.2023, mali uvedené skutočnosti bezodkladne v súlade so zásadou práva patria bdelým namietať. Žalovaní nenahliadli ani do elektronického súdneho spisu.

11.3. Žiadosť o odročenie pojednávania z 13.09.2023 bola podaná žalovaným 1 z bližšie nešpecifikovaného zhoršenia zdravotného stavu. Keďže zo žiadosti ani z jej príloh nevyplývalo, v čom spočíva zhoršenie zdravotného stavu, ktoré bránilo žalovanému sa zúčastniť pojednávania a vykonať svoje procesné práva, nemal súd inú možnosť, než uvedený nešpecifikovaný dôvod, ktorého preukázanie je plne v záujme žiadajúcej strany, vyhodnotiť ako nepodstatný. Tvrdené akútne zhoršenie stavu podľa Odpisu o dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo veľmi krátko od 12.09.2023 – 18.09.2023, v dôsledku čoho sa javí byť účelové. Žalovaná v 2. rade sa pojednávania nezúčastnila a svoju neprítomnosť ani neospravedlnila, i keď sa dôvod dočasnej pracovnej neschopnosti žalovaného v 1. rade (manžela) nevzťahoval i na jej osobu. Žalovanej nič nebránilo zúčastniť sa pojednávania a uviesť skutkové tvrdenia sporu a vykonávať procesné práva, a to aj s poukazom na ust. za bodkočiarkou, podľa ktorého procesné úkony jedného subjektu tvoriaceho nerozlučné spoločenstvo platia i pre ostatných. Žalovaní si sami znemožnili výkon svojich práv a zmeškali tak procesné úkony vlastnou vinou a nečinnosťou.

11.4. K námietke nesprávneho právneho posúdenia v spojení s námietkou nevčasného uplatnenia odporovacieho práva na súde žalobca uviedol, že výklad uskutočnený prvostupňovým súdom považuje za správny. Uvedené spočívanie prekluzívnych lehôt sa týkalo všetkých prekluzívnych lehôt plynúcich v súkromnoprávnych vzťahoch, nie len tých, ktoré skončili v období 27.03.2020-30.04.2020 a v období 19.01.2021 – 28.02.2021. Znenie ods. a) a ods. a) je jasné a jednoznačné a neponecháva žiadnu medzeru, resp. zákon nemlčí ohľadom toho, ktorá lehota spočíva alebo z pravidla sa neustanovuje výnimka. Dotváranie práva zo strany súdu nie je možné a ani prípustné. Zo znenia právnej normy vyplýva presný a jednoznačný zámer zákonodarcu ohľadom znenia právnej normy a jej gramatického vyjadrenia. Dôvodová správa k hovorí o spočívaní prekluzívnych lehôt, nie len vybraných prekluzívnych lehôt. Totožné znenie má aj dôvodová správa k , ktorým sa novelizoval s účinnosťou od 19.01.2021. A aj keď subjektom súkromnoprávnych vzťahov neprekludovalo právo v čase od 27.03.2020 – 30.04.2020, resp. 19.01.2021 – 28.02.2021, ešte neznamená, že zákaz vychádzania, zákaz pohybu, mobilizácia vybraných povolaní, potreba testovania a v neposlednom rade zdravotné komplikácie a všeobecné obavy neobmedzovali subjekty v bránení ich práv. Nie je na mieste selekcia subjektov na účely uplatňovania spočívania lehoty zakladajúca sa na tom, či nastane koniec lehoty v rozpätí od 27.03.2020 – 30.04.2020, resp. 19.01.2021 – 28.02.2021

alebo nie. Aj prvá skupina, ktorej sa podľa výkladu uskutočneného prvostupňovým súdom prekludovalo právo v rozhodných obdobiach, mala a mohla v súlade so zásadou práva patria bdelým uskutočniť včas a v predstihu všetky kroky na riadne procesné uplatnenie práva. Na základe uvedeného má žalobca za to, že na základe výkladu tvrdeného žalovanými by došlo k diskriminácii druhej skupiny, s ktorou sa v rovnakej situácii nezaobchádzalo rovnako ako s prvou a ktorej bola priznaná výhoda bez toho, aby priznanie výhody zodpovedalo zneniu a účelu právnej normy.

11.5. Žalovaní v rámci námietky nesprávneho hmotnoprávneho posúdenia uvádzajú nové skutkové okolnosti, ktoré mali a mohli uviesť v konaní pred prvostupňovým súdom. Pre ich zohľadnenie ako novôt v odvolacom konaní nie sú splnené podmienky. Napriek uvedenému sa s nimi žalobca nestotožňuje. Samotné vyčkanie na uskutočnenie platby v splatnosti pred uzatvorením Dodatku č. 8 nie je relevantné, nakoľko nárok na platbu nájomného vznikal žalovaným v súlade s Dodatkom č. 8 po jednotlivých mesiacoch. Následným vykonaním platby dňa 31.01.2020 došlo k ukráteniu veriteľov. Pri posúdení zvýhodňujúceho právneho úkonu nie je relevantná otázka ekvivalencie plnení (t.j. či nájomné bolo primerané), ale či dohodnutím právneho úkonu nedošlo k zvýhodneniu žalovaných, prípadne k znevýhodneniu úpadcu, čo vyústilo v ukrátenie pohľadávok prihlásených veriteľov.

12. Odvolatelia po doručení výzvy súdu na vyjadrenie sa k odvolacej replike žalobcu, súdu predložili plnomocenstvo udelené advokátovi, ktorý uviedol, že k odvolacej replike vyjadrenie nepodáva.

13. Žalobca v odvolacej duplike poukázal na skutočnosť, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurzu počnúc 22.02.2020, a teda v prípade, že by nedošlo k spočívaniu prekluzívnej lehoty podľa a , pripadol by koniec lehoty na uplatnenie odporovacieho práv voči žalobou napadnutým úkonom na deň 22.02.2021. Nakoľko v čase plynutia lehoty „na odporovanie“ od 22.02.2020 do 22.02.2021 nastala taká skutočnosť, ktorej následkom bolo spočívanie tejto lehoty na 35 dní a 41 dní, bolo právo na súde uplatnené včas, ak bolo na súde uplatnené dňa 10.05.2021. Poukázal na rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 28.02.2022, v zmysle ktorého premlčacie lehoty v rozhodnom čase 27.03.2020 – 30.04.2020 neplynuli vo všetkých prípadoch a nie len tých, kde koniec lehoty pripadol na určené rozmedzie.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario. Odvolanie prejednal podľa až , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd dodáva, že k odvolaniu žalovaný v 1. rade priložil doklad o dosiahnutí vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa, preto naň bolo možné prihliadať.

15. Žalovaní v odvolaní deklarovali odvolacie dôvody podľa a . Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

16. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovanými tvrdených odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces a nesprávnym právnym posúdením.

17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

18. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správne. Odvolacie dôvody tvrdené v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.

20. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú (Nález Ústavného súdu , , ). Podľa článku 6 ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

21. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

22. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia .

23. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že v prejednávanom spore sa žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu domáhal určenia neúčinnosti dvoch právnych úkonov a poskytnutia peňažnej náhrady (uvedených v odseku 2. odôvodnenia tohto rozhodnutia). Dôvodom odporovania uvedeným právnym úkonom bolo tvrdenie žalobcu, že ide podľa neho o právne úkony ukracujúce a zvýhodňujúce (, a ). Žalobca mal za to, že je daná spriaznenosť úpadcu a žalovaných podľa a pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať, bolo rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania (28.05.2019).

24. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd tiež zistil, že po doručení žaloby súd prvej inštancie vyzval žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade (výzva zo dňa 07.03.2023), aby si v lehote 10 dní od doručenia výzvy zvolili advokáta, pokiaľ sami nemajú vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (ak je žalovaný fyzickou osobou). Súd prvej inštancie tiež uznesením č.k. – 303 zo dňa 07.03.2023 vyzval žalovaných na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní od doručenia a v rovnakej lehote uviedli rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z doručeniek, ktoré sú obsahom súdneho spisu, odvolací súd zistil, že obaja žalovaní si zásielky s predmetnými listinami (výzva a uznesenie s prílohami) prevzali dňa 08.03.2023, pričom doručenie bolo vykonané listinne.

25. Odvolací súd udáva, že odporovacie konania a konania súvisiace s neúčinnosťou právnych úkonov podľa až 66 sú konaniami, v ktorých v zmysle musí byť strana obligatórne zastúpená advokátom. Ide o procesnú podmienku konania vzťahujúcu sa v zásade (až na zákonné výnimky) na obe strany sporu. Súd prvej inštancie správne vo výzve upozornil strany sporu na následky uvedené v spočívajúce v neprihliadaní na úkony strany sporu.

26. Samotné všeobecné tvrdenie žalovaných, že v obci sa nezriedka stáva, že zásielky poštový doručovateľ odovzdá inej osobe, a rovnako ani tvrdenie, že výzvy nezaevidovali, nie je možné považovať za dôkaz o nedoručení zásielky žalovaným. Doručenka je verejnou listinou, pričom platí vyvrátiteľná domnienka o pravdivosti údajov v nej uvedených (platí, kým nie je preukázaný opak, ktorý musí byť preukázaný subjektom, ktorý takéto tvrdenie uvádza). V odvolaní uvedené tvrdenia žalovaných podľa odvolacieho súdu nijako nepreukazujú, že k doručeniu výziev dňa 08.03.2023 žalovaným nedošlo. Odvolatelia v tomto smere ani nenavrhli vykonanie žiadneho dokazovania a ani žiadny relevantný dôkaz nepredložili.

27. K ustanoveniu zaujal stanovisko aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (uznesenie zo dňa 15. apríla 2020, sp. zn. , publikované v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí SR č. 4/2020), v zmysle ktorého: „Hoci ustanovenie pre vymenované druhy sporov stanovuje povinné právne zastúpenie advokátom, pendantom tejto povinnosti nepochybne je právo strany zvoliť si určitého advokáta, ktoré nemôže byť nahradené súdom, pričom úlohou súdu je poučiť stranu o následkoch, ak si strana nezvolí advokáta v primeranej lehote určenej súdom. Podľa ustanovenia týmto následkom je neprihliadanie súdom na úkony (povinne nezastúpenej) strany. Ak strana, napriek splneniu poučovacej povinnosti súdom ( a v spojení s ), zostane v určenej lehote nečinná, tak stráca svoje procesné práva v spore viazané na povinné právne zastúpenie advokátom v rozsahu vymedzenom ustanovením Ide o premietnutie právnej zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým).“ Dovolací súd ďalej v tejto súvislosti konštatoval, že ak si strana napriek poučeniu a výzve advokáta nezvolila, je súd oprávnený vykonať pojednávanie bez jej účasti.

28. S ohľadom na uvedené (preukázanie doručenia výziev žalovaným na zvolenie si advokáta v spore s povinným zastúpením, vrátane poučenie o následkoch vo výzvach, nezvolenie si advokáta v stanovenej lehote žalovanými, vykonanie pojednávania bez účasti žalovaných, nedoručenie vyjadrenia žalovaných k žalobe v konaní na súde prvej inštancie), odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, v súlade s a jeho konaním nedošlo k porušenie práv žalovaných na spravodlivý proces. Na úkony takto nezastúpených žalovaných vykonané po uplynutí lehoty na zvolenie si advokáta, súd nemusí prihliadať. Preto ak mal súd prvej inštancie nárok žalobcu preukázaný tvrdeniami a dôkazmi predloženými žalobcom (bez ich popretia protistranou, resp. bez uplatnenia prostriedkov procesnej obrany), postupoval správne a prípustným spôsobom.

29. Ďalej odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou nesprávneho právneho posúdenia (a premlčania nároku) uvádza, že k nastolenej otázke už zaujal stanovisko aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 3. decembra 2025 sp. zn. , publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 1/2026. Uzavrel, že premlčacia doba pohľadávky v súkromnoprávnom vzťahu v období odo dňa účinnosti o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, t. j. od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 spočíva, resp. neplynie bez ohľadu na to, či uplynutie tejto lehoty v rozhodnom období skončí. Názor (prezentovaný aj odvolateľmi v prejednávanej veci), že ustanovenia a upravujú spočívanie iba tých lehôt, ktoré by v rozpätí od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 uplynuli, nie je správny a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Jednoročná lehota na podanie žaloby, ktorá mala uplynúť 22.2.2021, s ohľadom na neplynutie lehôt podľa , uplynula 10.05.2021, a preto žaloba bola podaná včas. Uvedenú odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd ako nenaplnenú.

30. K odvolacím dôvodom uvedeným v časti IV. odvolania (hmotnoprávne posúdenie) odvolací súd udáva, že ich posúdil ako neprípustné novoty podľa . V civilnom sporovom konaní sa v odvolacom konaní uplatňuje zásada neúplnej apelácie, ktorá znamená, že právo odvolateľa a protistrany použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli stranou uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. V zmysle odvolacia argumentácia v podobe nových skutkových tvrdení a dôkazných návrhov (tzv. novoty) je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok ( ), pričom v danom prípade tomu tak nebolo. Na diskvalifikáciu novoty vo vzťahu k odvolacím dôvodom podľa , až h) postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti.

31. Odvolací súd dodáva, že v zmysle je odvolacími dôvodmi uvedenými odvolateľom v zásade viazaný (s výnimkou skúmania procesných podmienok), pričom viazanosť je daná zákonným vymedzením odvolacieho dôvodu, ale aj zdôvodnením v odvolaní. Odvolací súd teda svoju prieskumnú činnosť orientuje voči napadnutému rozhodnutiu len v rozsahu odvolacích dôvodov formulovaných odvolateľom a nepreskúmava rozhodnutie a činnosť súdu prvej inštancie mimo a nad rámec odvolania (s výnimkou skúmania procesných podmienok podľa , ktorých nedodržanie odvolací súd v danom prípade nezistil). Pri rozhodovaní o podanom odvolaní teda môže odvolací súd prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo.

32. Odvolací súd dospel k záveru, že vo veci nie je daný žiadny odvolateľmi uplatnený odvolací dôvod. Súd prvej inštancie správne aplikoval relevantné právne predpisy, správne ich vyložil a neporušil právo žalovaných na spravodlivý proces. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle potvrdil.

33. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaných je nedôvodné, preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).