Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-129-2026.pdf
PDF · 120.22 KB
Case nature
Subarea
14CoP/129/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: C. D. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, E. B. C., v konaní zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, a otca: F. E. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXXX/X H., C. – I. E., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 39P/77/2026-48 zo dňa 28.05.2026, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením zo dňa 28.05.2026 súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Uviedol, že podaným návrhom sa matka domáhala uloženia výchovného opatrenia, rodičom a maloletému dieťaťu spočívajúcom v ich povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v rozsahu a po dobu určenú príslušným odborným zariadením podľa individuálnych potrieb maloletého a jeho rodičov, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, pričom poradenstvo sa bude realizovať v zariadení Centrum poradenstva a prevencie Bratislava 3, so sídlom na Vajnorskej 98/D, Bratislava (ďalej len „CPP“), zároveň zrušenia neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Mestského súdu Bratislava II č. k. 39P/30/2024-101 zo dňa 11.03.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14CoP/82/2024 zo dňa 03.05.2024 a nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil rodičom a maloletému dieťaťu výchovné opatrenie spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v rozsahu a po dobu určenú príslušným odborným zariadením podľa individuálnych potrieb maloletého a jeho rodičov, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, pričom poradenstvo sa bude realizovať v zariadení CPP. Veci bola pridelená sp. zn. 39P/73/2026. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 39P/73/2026-45 zo dňa 13.05.2026 vylúčil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie. Veci bola pridelená sp. zn. 39P/77/2026. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 39P/73/2006-48 zo dňa 13.05.2026 vylúčil návrh matky na zrušenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie. Veci bola pridelená sp. zn. 39P/78/2026. Vo veci ešte nebolo rozhodnuté.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 2 ods. 1, 2, § 360 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 vety prvej zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
4. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojenými listinami, rozhodnutiami vo veciach týkajúcich sa maloletého a správou Centra pre deti a rodiny Bratislava — Učiteľská (ďalej len „CDR“) zo dňa 25.05.2026 dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nemá charakter neodkladnosti. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené a maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o neho aj fakticky osobne stará. Uviedol, že medzi rodičmi je zhoršená rodičovská komunikácia, neschopnosť komunikovať. Mal za preukázané, že maloletý má diagnostikovanú Inú pervazívnu vývinovú poruchu (F84.8) a Poruchu aktivity a pozornosti (F90.0), ktoré si vyžadujú špecifický prístup. Konštatoval, že styk otca s maloletým je upravený neodkladným opatrením o asistovanom styku v priestoroch CDR. Rodina sa dobrovoľne zúčastňuje odborného psychologického poradenstva v CPP. Z e-mailovej správy riaditeľky CPP B.. J. D. zo dňa 05.05.2026 vyplynulo, že začiatkom mája navrhla prechod do ďalšej fázy procesu, ktorá spočíva v písomnej komunikácii otca s maloletým, napr. formou listu alebo pohľadnice (nie vo forme osobných stretnutí otca s maloletým). Zo správy CDR zo dňa 25.05.2026 vyplynulo, že bolo realizované odborné konzílium za účasti B. J. D. a odborného tímu CDR za účelom koordinácie ďalších odborných postupov vo vzťahu k maloletému a rodine. Na základe priebehu doterajšej spolupráce s rodinou, aktuálnej nastavenej psychoterapeutickej práce a potreby jednotného odborného vedenia prípadu, dospeli k odbornému odporúčaniu, že za súčasných okolností považujú za vhodné a efektívne, aby ďalšia odborná práca s rodinou prebiehala primárne v CPP pod odborným vedením B. J. D. s cieľom zabezpečiť kontinuitu, koordináciu odborných intervencií a stabilnejší terapeutický rámec pre maloletého. Dôvodil, že keď prebieha dobrovoľne odborné psychologické poradenstvo v CPP, kde je nastavený proces odborného vedenia rodičov a maloletého za účelom obnovenia vzťahu otca s maloletým, nevzhliadol neodkladnú potrebu nariadenia matkou navrhovaného neodkladného opatrenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
5. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním matka z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávne stotožnil formálnu existenciu dobrovoľnej spolupráce rodičov s CPP s absenciou potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Uviedla, že navrhované neodkladné opatrenie nesmerovalo k duplicitnému potvrdeniu existujúceho stavu, ale k právnemu stabilizovaniu odborného procesu, ktorý nemá oporu vo vykonateľnom rozhodnutí a zároveň je v kolízii s naďalej platným starším neodkladným opatrením, ktoré upravuje styk otca s maloletým. Namietala, že napadnuté uznesenie vychádza z neúplne a nesprávne zisteného skutkového stavu, pretože súd formalisticky prevzal existenciu dobrovoľného poradenstva, avšak nevysporiadal sa s tým, že tento režim bol otcom ešte pred vydaním rozhodnutia označený za nefunkčný a neúspešný a odborné pracoviská odporúčali ďalšiu koordinovanú prácu primárne v CPP. Namietala tiež, že súd nesprávne právne posúdil význam navrhovaného výchovného opatrenia, keď dobrovoľnú spoluprácu stotožnil so súdom uloženým režimom, hoci zákon výchovnému opatreniu priznáva kvalitatívne odlišné právne účinky spočívajúce v záväznosti, súdnom dohľade a priebežnom hodnotení účinnosti. Mala za to, že súd bez ďalšieho uzavrel, že vzhľadom na dobrovoľne prebiehajúce odborné psychologické poradenstvo nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, ktorý záver nereflektuje celý skutkový stav existujúci ku dňu vydania napadnutého uznesenia. Uviedla, že súd mal pred rozhodnutím k dispozícii podanie otca zo dňa 25.05.2026, v ktorom označil spoluprácu s CPP za nefunkčnú a neúspešnú, správu CDR zo dňa 25.05.2026, podľa ktorej bolo odborne odporučené, aby ďalšia práca s rodinou prebiehala primárne v CPP s cieľom zabezpečiť kontinuitu, koordináciu odborných intervencií a stabilnejší terapeutický rámec a písomnú správu o priebehu a zhodnotení doterajšej práce s rodičmi od CPP zo dňa 15.04.2026. Ďalej uviedla, že v návrhu a v správe CPP zo dňa 15.04.2026 bolo uvedené, že stretnutia sa realizujú v pravidelnej intenzite jedenkrát týždenne a že rodičia aj maloletý sú s priebehom odbornej pomoci spokojní a aktívne na nej participujú. Dôvodila, že tieto tvrdenia nemožno vykladať ako potvrdenie existencie stabilného a právne zabezpečeného režimu. Zastávala názor, že súd vychádzal z predpokladu, že existencia dobrovoľného poradenstva sama osebe vylučuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorý záver nemá oporu v zákone. Poukázala na to, že dobrovoľná spolupráca a súdom uložené výchovné opatrenie nie sú právne ekvivalentné a súd nesprávne redukoval navrhované opatrenie na údajné duplicitné potvrdenie už existujúcej dobrovoľnosti. Tvrdila, že bezodkladnosť v danej veci vyplýva z existencie dvoch navzájom kolidujúcich režimov, a síce formálne stále trvá staršie neodkladné opatrenie upravujúce režim v CDR a aktuálne odborné odporúčania smerujú k práci realizovanej primárne v CPP. Mala za to, že takýto stav vytvára právnu a terapeutickú neistotu, ktorá je v rozpore s požiadavkou stability prostredia dieťaťa a s najlepším záujmom dieťaťa. Zdôraznila, že pretrvávanie vykonateľného režimu, ktorý sa fakticky nerealizuje a nezodpovedá aktuálnym odborným odporúčaniam, zakladá potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov. Konštatovala, že pri dieťati so špecifickým zdravotným stavom, existencii dvoch kolidujúcich režimov a potrebe kontinuálneho terapeutického vedenia, je navrhované opatrenie plne v súlade s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa a zodpovedá účelu neodkladného opatrenia. Poukázala na bod 19. napadnutého uznesenia vo vzťahu ku ktorému uviedla, že súd dospel k vnútorne rozpornému a nelogickému záveru. Ak odborné pracovisko, ktoré doposiaľ realizovalo asistovaný styk otca s maloletým, samo odporučilo, aby ďalšia odborná práca s rodinou prebiehala výlučne pod vedením CPP, táto skutočnosť podporuje potrebu právneho zosúladenia existujúceho stavu s aktuálnym odborným odporúčaním. Vinila súd prvej inštancie z toho, že nevzal do úvahy, že naďalej formálne trvá skoršie neodkladné opatrenie upravujúce asistovaný styk otca s maloletým v CDR. Zdôraznila, že vznikol stav, kedy odborný terapeutický proces predpokladá postupnú obnovu vzťahu prostredníctvom písomnej komunikácie a postupných terapeutických krokov, avšak súčasne existuje vykonateľné súdne rozhodnutie, na základe ktorého sa otec môže domáhať osobných stretnutí s maloletým každý týždeň. Bola toho názoru, že práve existencia týchto dvoch navzájom nezlučiteľných režimov zakladá potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, a preto podľa jej názoru súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď skutočnosti odôvodňujúce potrebu navrhovaného opatrenia použil ako argument proti jeho nariadeniu. Navrhla, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že uloží rodičom a maloletému výchovné opatrenie, ktoré spočíva v ich povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, a to v rozsahu a po dobu určenú príslušným odborným zariadením podľa individuálnych potrieb maloletého a jeho rodičov, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pričom toto poradenstvo sa bude realizovať v CPP.
6. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že s ním nesúhlasí. Poukázal na to, že odborný terapeutický proces v CPP prebieha na dobrovoľnej báze, preto súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že za týchto okolností nie je potrebné ďalšie neodkladné opatrenie, ktoré by len formalizovalo už existujúci dobrovoľný proces a zároveň oslabilo právnu ochranu práva dieťaťa na kontakt s ním. Mal za to, že matka vo svojom návrhu nepreukázala žiadnu novú, bezprostredne hroziacu ujmu, ktorá by si vyžadovala okamžitú zmenu právneho režimu styku. Jej odvolanie stojí na nesprávnej interpretácii výchovných opatrení a neodkladných opatrení, ktoré chápe skôr ako prostriedok na oslabenie asistovaného styku, než ako nástroj na skutočnú ochranu dieťaťa. Pokiaľ matka v odvolaní poukazuje na jeho skoršie vyjadrenie, v ktorom spoluprácu v CPP označil za nefunkčnú, zdôraznil, že kritizuje najmä spôsob, akým matka pristupuje k odporúčaniam odborníkov, tieto selektívne interpretuje a využíva na ďalšie odkladanie reálneho styku so synom. Tvrdil, že nemá žiadny problém s odbornou pomocou, naopak, spoluprácu v CPP iniciovali spoločne a naďalej deklaruje, že sa chce tejto spolupráce aktívne zúčastňovať, vrátane budúcich stretnutí so synom v terapeutickom prostredí, ak to odborníci odporučia. Jeho výhrady preto nemôžu slúžiť ako argument na zrušenie právne záväzného režimu asistovaného styku. Podporuje odborný proces v CPP, ale zásadne nesúhlasí s tým, aby sa tento dobrovoľný proces stal zámienkou na oslabenie alebo odstránenie súdneho rozhodnutia o styku. K tvrdeniam matky o existencii právnej a terapeutickej neistoty z dôvodu dvoch navzájom kolidujúcich režimov – staršieho neodkladného opatrenia a aktuálnych odporúčaní CPP, uviedol, že v skutočnosti ide o dva dopĺňajúce sa rámce, a to neodkladné opatrenie zabezpečujúce základný, právne vynútiteľný kontakt otca so synom a odborný proces v CPP poskytujúci nadstavbovú odbornú podporu, ktorá prebieha dobrovoľne. Neexistuje žiadne „právne vákuum“. Dieťa má zabezpečené právo na styk aj odbornú pomoc. Bezodkladnosť zásahu súdu nemožno založiť na tom, že matka si želá nahradiť záväzné súdne rozhodnutie neurčitým terapeutickým procesom, ktorý je plne závislý od jej vôle. Takýto postup by neodstránil neistotu, ale ju prehĺbil, pretože ak by matka prestala spolupracovať, neexistoval by už žiadny záväzný režim jeho kontaktu so synom. Nestotožnil sa s matkinou prezentáciou ohľadom výchovného opatrenia podľa § 37 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) ako nástroja na „právne stabilizovanie“ aktuálneho stavu v CPP. Výchovné opatrenie má byť individuálnym a primeraným zásahom, ktorý má pomôcť napraviť konkrétne problémy vo výchove alebo v komunikácii, nie nahrádzať bežný výkon rodičovských práv tam, kde už existujú vykonateľné rozhodnutia súdu. Návrh matky považoval za neurčitý (neobsahuje jasne definovaný obsah, trvanie, cieľ ani spôsob hodnotenia výchovného opatrenia), duplicitný (len formalizuje proces, ktorý už dobrovoľne prebieha v CPP) a účelový (jeho reálnym cieľom je oslabiť alebo zrušiť právnu úpravu asistovaného styku). Dodal, že takto koncipované výchovné opatrenie nie je v najlepšom záujme dieťaťa, pretože nevedie k posilneniu jeho vzťahu s oboma rodičmi, ale k ďalšiemu odkladu a oslabeniu styku s ním. V ich prípade odborný proces v CPP prebieha bez prekážok na dobrovoľnej báze a matka neuvádza žiadnu konkrétnu novú okolnosť, ktorá by znamenala bezprostrednú hrozbu pre dieťa. Zastával názor, že navrhované neodkladné opatrenie by v praxi nechránilo dieťa pred ujmou, ale len
zmenilo právny režim v prospech matky tým, že by oslabovalo vykonateľné rozhodnutie o styku. Takýto postup je v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie matky zamietol a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 39P/77/2026 je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha uloženia výchovného opatrenia rodičom a maloletému spočívajúcom v ich povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v rozsahu a po dobu určenú príslušným odborným zariadením podľa individuálnych potrieb maloletého a jeho rodičov, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, pričom poradenstvo sa bude realizovať v CPP.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky, ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia, je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci zamietol.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.
17. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010 zo dňa 29.07.2010).
18. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prvoradý záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.
19. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľky, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
20. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia, a v napadnutom uznesení vysvetlil, z akých dôvodov návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel. Odvolací súd v postupe prvoinštančného súdu nezistil žiadne z pochybení vytýkaných odvolateľkou a ani s prihliadnutím na jej odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Nie preto možné dať za pravdu
odvolateľke, ktorá ani v odvolaní neuviedla také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
21. Pokiaľ ide o námietku odvolateľky o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
22. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu pomerov, a to podľa § 2 ods. 1, 2, § 360 CMP a § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 vety prvej CSP a dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa spôsobom navrhovaným matkou. Takéto právne posúdenie veci ako aj závery súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správne a námietky matky o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné.
23. Vychádzajúc z osvedčených skutkových okolností prejednávaného prípadu vyplývajúcich z obsahu spisu sa odvolací súd bez výhrad zhoduje so súdom prvej inštancie v tom, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko tu absentuje bezodkladnosť a naliehavosť požadovanej úpravy. I keď matka v rámci svojej odvolacej argumentácie poukazovala na to, že bezodkladnosť v danej veci vyplýva z existencie dvoch navzájom kolidujúcich režimov, kedy formálne stále trvá staršie neodkladné opatrenie upravujúce režim v CDR a aktuálne odborné odporúčania smerujú k práci realizovanej primárne v CPP, odvolací súd v uvedenom relevanciu pre okamžitú ingerenciu súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia požadovaného matkou nevzhliadol. Nestotožnil sa s matkou tvrdenou potrebou právneho stabilizovania odborného procesu a ňou vzhliadanou potrebou opory tohto procesu vo vykonateľnom súdnom rozhodnutí, keď nie je účelom neodkladných opatrení vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti deklarovať už existujúci stav na báze dobrovoľnosti, ale rýchlo a pružne reagovať na také situácie v rodine maloletého dieťaťa, ktoré z dôvodu ich naliehavosti neznesú odklad. Odvolací súd nevzhliadol relevanciu ani v námietke matky, podľa ktorej súd prvej inštancie formalisticky prevzal existenciu dobrovoľného poradenstva, avšak nevysporiadal sa s tým, že otec tento režim označil za nefunkčný a neúspešný. V tomto smere je nutné poukázať na vyjadrenie otca k odvolaniu matky, v ktorom uviedol, že jeho skoršie vyjadrenie, v ktorom spoluprácu v CPP označil za nefunkčnú, súviselo najmä s kritikou spôsobu, akým matka pristupuje k odporúčaniam odborníkov, tieto selektívne interpretuje a využíva na ďalšie odkladanie jeho reálneho styku so synom. Zároveň otec uviedol, že nemá žiadny problém s odbornou pomocou, naopak, spoluprácu v CPP iniciovali rodičia spoločne a deklaroval, že sa chce tejto spolupráce aktívne zúčastňovať, vrátane budúcich stretnutí so synom v terapeutickom prostredí, ak to odborníci odporučia. Pozornosti odvolacieho súdu zároveň neuniklo, že matka v rámci jej odvolacej argumentácie dôrazne a opakovane poukazuje na kolíziu režimu nariadeného právoplatným a vykonateľným neodkladným opatrením s aktuálnymi odbornými odporúčaniami, no na druhej strane v odvolaní sama uvádza, že vykonateľný režim sa fakticky nerealizuje. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia požadovaného matkou, s poukazom na dobrovoľné rozhodnutie rodičov využiť odbornú spoluprácu so špecializovaným zariadením (CPP), s priebehom ktorej sú podľa tvrdení samotnej matky rodičia i maloleté dieťa spokojní a aktívne na nej participujú.
24. Vychádzajúc z uvedeného, keďže matka ani v odvolacom konaní neosvedčila žiadne také skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď má za to, že tu nie je a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
nebola hrozba ujmy na právach maloletého dieťaťa, ktorú by bolo dôvodné odstrániť formou nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia.
25. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej (kde súd prvej inštancie vykonáva riadne a úplné dokazovanie), a preto súd rozhoduje na základe zistených skutočností, ktoré aktuálne neosvedčujú nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, tak ako to vo svojom návrhu matka žiadala.
26. V rodičovských vzťahoch platí viac než inde požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam dieťaťa, čo by mali mať na zreteli predovšetkým rodičia maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa. Akýkoľvek súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie súdy, či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (uvedené tiež vyplýva aj zo záverov uznesenia Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04).
27. V súvislosti s napätými vzťahmi rodičov maloletého dieťaťa je potrebné apelovať na nich oboch, aby uprednostnili záujem dieťaťa pred vlastnými záujmami, snažili sa o čo najrýchlejšie a pokojné doriešenie ich vzájomného vzťahu a súčasne aj v záujme maloletého dieťaťa rešpektovali vzájomné práva ako rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinnosti rovnocenní. Obom rodičom musí byť zrejmé, že maloleté dieťa potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi podporujúci vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre spoločné dieťa a minimalizujúci negatívny dopad prebiehajúceho konania na psychiku dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa je, aby malo vytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojím rodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu. Je nežiaduce, aby maloleté dieťa bolo vystavované konfliktu lojality k rodičom a ovplyvňované negatívnymi vzťahmi medzi nimi. V záujme zdravého vývinu maloletého dieťaťa je potrebné, aby sa obaja rodičia snažili o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu s maloletým dieťaťom, ale aj vzťahu druhého rodiča s maloletým dieťaťom.
28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).