Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Cb-52-2021.pdf
PDF · 121.5 KB
Case nature
Subarea
36Cb/52/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: AZ KLIMA SK, s.r.o., so sídlom Nová Rožňavská 3018/134/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 796 944, zast. Mgr.Peter Serina, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Poľnohospodárska 10, 82107 Bratislava, IČO: 36 858 510, proti žalovanému: GRAND KOLIBA, s. r. o., so sídlom Révová 7, Bratislava 811 02, IČO: 47 530 561, v konaní o o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II. Súd n e p r i z n á v a žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 17.05.2021 na Okresný súd Bratislava I voči žalovanému návrh na zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti žalovaného v prospech žalobcu 1 (zrejmá nesprávnosť, správne len „žalobcu“) na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 72.071,61 eur s príslušenstvom, a to nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území Vinohrady, obci BA-m.č. NOVÉ MESTO, okrese Bratislava III, vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, evidované na liste vlastníctva č. XXX a to: byt č. X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXXXX, (popis stavby: I. 9, XA, XB, XC) (ďalej len „I. X“), vchod I. č.9, postavený na pozemku par. č. XXXX o výmere 126 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ a na pozemku par. č. XXXX o výmere 4866 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ a spoluvlastnícky podiel o veľkosti E. na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemkom. Rovnako tak žalobca požadoval priznať nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil opisom nasledovných rozhodujúcich skutočností. Žalobca uzavrel so spoločnosťou PSJ Hydrotranzit, a. s., (ďalej len „pôvodný objednávateľ“) Zmluvu o dielo č. 1020/2017-200/2 a zmluvu o dielo č. 1020/2017-154/2, dňa 23.05.2017 (ďalej len „zmluva o dielo“), predmetom ktorej bolo zhotovenie diela zhotoviteľom podľa podmienok Obchodného zákonníka pre stavbu „GRAND KOLIBA“ spočívajúce v kompletnej dodávke a montáži vzduchotechniky pre objekty SO - 02 a SO - 03, zmluva č. 1020/2017-200/2 a pre objekty SO - 01 a SO - 04, zmluva č. 1020/2017-154/2. Následne na základe Dohody o vstúpení do práv a povinností a postúpení pohľadávok zo dňa 20.05.2019 vstúpil do pozície objednávateľa namiesto pôvodného objednávateľa žalovaný. Vzhľadom na potrebu vykonania ďalších naviac prác uzatvoril žalobca so žalovaným k Zmluve o dielo č. 1020/2017-154/2 Dodatok č. 1 a Dodatok č. 2 („zmluva o dielo v znení jej dodatkov“), na základe ktorej došlo k navýšeniu ceny diela na sumu 84.952,43 eur. Rovnako tak uzatvoril žalobca so žalovaným k Zmluve o dielo č. 1020/2017-200/2 Dodatok č. 1 a Dodatok č. 2 („zmluva o dielo v znení jej dodatkov“), na základe ktorej došlo k navýšeniu ceny diela na sumu 189.213,17 eur. Celkovo sa žalovaný zaviazal na úhradu ceny diela z oboch zmlúv o dielo vo výške 274.165,60 eur. Za vykonané stavebné práce v zmysle zmluvy o dielo v znení jej dodatkov žalobca vystavil žalovanému desať faktúr zo zmluvy č. 1020/2017-200/2 a osem faktúr zo zmluvy č. 1020/2017-154/2. Z vystavených
faktúr žalovaný neuhradil nasledovné faktúry: faktúra č. 22010336, splatná 15.10.2020, v sume na úhradu 9.286,93 eur, faktúra č. 22010510, splatná 03.02.2021, v sume na úhradu 36.104,81 eur, žiadosť o krátkodobé zádržné č. 99800061, splatné 03.02.2021, v sume na úhradu 9.298,40 eur (zmluva č. 1020/2017-200/2). Spolu žalovaný neuhradil sumu 54.690,14 eur. Ďalej žalovaný neuhradil zo zmluvy č. 1020/2017-154/2 faktúru č. 22010335, splatnú 15.10.2020, v sume na úhradu 1.740,71 eur, faktúru č. 22010509, splatnú 03.02.2021, v sume na úhradu 11.479,78 eur, žiadosť o krátkodobé zádržné č. 99800081, splatné 03.02.2021, v sume na úhradu 4.160,98 eur. Spolu žalovaný za tieto faktúry neuhradil sumu 17.381,47 eur. Faktúry žalobcu GRAND KOLIBA žalobca vystavil na základe súpisu prác, ktorý v zmysle čl. IV bod 3. zmluvy o dielo v znení jej dodatkov predložil žalobca na kontrolu a odsúhlasenie žalovanému, pričom príslušnú kontrolu súpisu prác zo strany žalovaného vykonal jeho zamestnanec pán Pavol Židek, to znamená, že vykonané práce žalovaný odsúhlasil. Súpisy prác zároveň tvoria prílohu jednotlivých faktúr. Žalovaný do dnešného dňa vyššie uvedené faktúry žalobcu bezdôvodne neuhradil, pričom žalobca faktúry doručil a ten ich nerozporoval. Žalovaný po doručení predžalobnej výzvy zaslal žalobcovi odpoveď, v ktorej pohľadávky žalobcu uznal, ale aby ich nemusel zaplatiť, tak si vyčíslil fiktívne pohľadávky titulom údajného omeškania so zhotovením diela vo výške 807.550,68 eur. Na tieto fiktívne nároky reagoval žalobca odmietnutím fiktívnych pohľadávok a svojich údajných záväzkov voči žalovanému. Údajné omeškanie zhotovenie diela je medzi stranami sporu sporné, nakoľko žalovaný začal tvrdiť, že k nemu došlo až potom, čo ho žalobca vyzval na zaplatenie faktúr, v ktorých bol žalovaný v omeškaní s platením. Absurditou je, že žalovaný svoje domnelé nároky vyčíslil na viac ako trojnásobok ceny diela, pričom ale nedoložil žiadne konkrétnosti a samozrejme opomenul skutočnosť, že jeho právny predchodca prerušil listom zo dňa 12.04.2019 stavebné práce a toto prerušenie žalovaný, ako právny nástupca zhotoviteľa, do dnešného dňa nezrušil. Žalovaný zaujal úplne rovnaký postup aj voči iným svojim dodávateľom, t.z. nezaplatil im za prácu v súhrne viac ako 150.000 eur a následne si voči nim vytvoril fiktívne faktúry násobne presahujúce cenu diela, pričom svoje povinnosti zo zmluvy ignoroval. Je zrejmé, že ide o úmyselný postup žalovaného nezaplatiť za vykonané práce a dodaný materiál voči dodávateľom diela. Na základe vyššie uvedeného je nepochybné, že žalovaný dlhuje žalobcovi 72.071,61 eur a príslušenstvo.
3. Žalobca odôvodňoval zriadenie zabezpečovacieho opatrenia na základe vyššie opísaného skutkového stavu nasledovne. Žalobca popisom a pripojenými listinnými dôkazmi osvedčil pravdepodobnosť svojho nároku - pohľadávky, a preto možno dôvodne konštatovať, že žalovaný je nesporným dlžníkom žalobcu. V súčasnosti dlh žalovaného predstavuje výšku 72.071,61 eur (73.960,69 eur s úrokom z omeškania k dnešnému dňu). Žalobca žiada zriadiť zabezpečovacie opatrenie na konkrétnych bytoch a nebytových priestoroch, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, skolaudované, zapísané na liste vlastníctva č. 7865 vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, nachádzajúce sa v bytovom dome so súpisným číslom 14178, špecifikovanej nehnuteľnosti v petite návrhu zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodnú obavu žalobcu z ohrozenia budúcej exekúcie vidí najmä v konaní žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, účelu existencie žalovaného ako projektovej spoločnosti na „jedno použitie“, nadchádzajúceho prevodu bytov a nebytových priestorov a zlej finančnej a ekonomickej situácie žalovaného. Najmä doterajšie správanie žalovaného, ktorý odmietal prevziať dielo; síce uznal pohľadávky žalobcov, ale vytvoril si fiktívne pohľadávky zo zmluvných pokút niekoľkonásobne prevyšujúce hodnotu diela. Skutočnosť, že návrh na zabezpečovacie opatrenie podávajú spolu piati žalobcovia je dôkazom toho, že neplatenie záväzkov žalovaného nie je ojedinelým konaním, ale ide o systematické a účelové konanie žalovaného, ktorý sa snaží vyhnúť plateniu svojim obchodným partnerom. Žalovaný sa snaží získať časový priestor na prípadné zbavenie sa majetku, ktorý by mohol byť postihnutý výkonom rozhodnutia v prípade úspešnej žaloby žalobcu. Žalovaný má právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá sa v terminológií projektového financovania nazýva ako Special purpose vehicle, resp. spoločnosť SPV alebo spoločnosť na jeden účel, resp. projektová spoločnosť. Táto skutočnosť je sama o sebe pre žalobcu a vymoženie jeho nároku veľmi riziková. Projektová spoločnosť (spoločnosť SPV) je právnická osoba, ktorá vlastní, rozvíja, zhotovuje, prevádzkuje a udržiava projekt. Táto spoločnosť je účelovo založená spoločnosť kontrolovaná jej vlastníkmi. Spoločnosť SPV je nezávislá právna jednotka s určitou dobou životnosti - pre každý projekt sa zakladá SPV (Special Purpose Vehicle-účelovo založená spoločnosť), ktorej životnosť nesmie byť dlhšia ako účel za ktorým bola založená. Žalovaný síce vznikol už v roku 2014 a na prvý pohľad sa môže zdať, že je to spoločnosť založená na dlhodobé účely, avšak takýto čas existencie je štandardný, nakoľko trvá určitú dobu kým sa projekt začne realizovať a projekt ako je výstavba bytových domov je pomerne náročný proces, trvajúci aj niekoľko rokov. Uvedené vyplýva aj z toho, že prvé výnosy žalovaný eviduje až v roku 2016. Napriek tomu, že žalovaný bol založený v roku 2014, je
nepochybné, že žalovaný je spoločnosťou SPV, ktorá slúži výlučne na uskutočnenie projektu realizácie bytov a nebytových priestorov GRAND KOLIBA (projekt je už zrealizovaný a momentálne je vo fáze odovzdávania bytov a nebytových priestorov). Po ukončení tohto projektu (t.j. prevode vlastníckych práv k bytom a nebytovým priestorom) sa žalovaný buď zlikviduje alebo bude formálne existovať, ale nebude disponovať žiadnym majetkom a vykonávať žiadnu činnosť. Využitie spoločností SPV na developerský projekt nie je nezvyčajné a slúži práve na elimináciu rizík spojených s developerských projektom, pričom takýmto spôsobom je chránená materská spoločnosť a jej majetok. Využitie spoločnosti SPV často slúži pre účely zníženia vymožiteľnosti nárokov veriteľov a ochranu materskej spoločnosti. Spoločnosti tohto typu majú krátkodobú existenciu, (na jeden projekt), pričom kapitál, resp. majetok a vykázaný zisk rýchlo nadobudnú a aj rýchlo prevedú. Spoločnosť SPV nadobudne majetok - nakúpi pozemky, postaví stavbu, nadobudne vlastníckeho právo k bytom a následne k finančným prostriedkom za predaj nehnuteľností a v zapätí sa tohto majetku pomerne rýchlo „zbavuje“ v prospech svojej materskej spoločnosti (sponzora), a to prostredníctvom finančných transakcií prebiehajúcich v rámci skupiny, resp. holdingu, napr. prostredníctvom vyplácania zisku, dividend a /alebo prostredníctvom rôznych iných zmluvných vzťahov uzatvorených medzi materskou a dcérskou spoločnosťou (napr. zmluvy o službách). Bez zriadenia zabezpečovacieho opatrenia nebude nárok žalobcov vymožiteľný. Z toho dôvodu nie je možné pristúpiť k argumentácii, že predajom bytov sa transformuje majetok z nehnuteľného na finančný majetok, nakoľko je takmer isté, že spoločnosť SPV (žalovaný) sa tohto kapitálu/majetku rýchlo „zbaví“ v prospech svojej materskej spoločnosti alebo iných prepojených osôb. Tieto tretie osoby, ktoré nie sú v právnom vzťahu so žalobcom, a teda nebudú pasívne vecne legitimovaná v spore o úhradu pohľadávok a žalobca tak bude disponovať aj v prípade úspechu v spore nevymožiteľným nárokom. Takýmto konaním by bol žalobca neoprávnene ukrátený, pričom tomuto je možné zabrániť prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, ktoré žalovaného nijako nepoškodí a nespôsobí mu žiadnu ujmu a naopak žalobcovi ochráni jeho subjektívne právo. Spoločnosť SPV, ktorou je aj žalovaný po dosiahnutí účelu svojej existencie - dokončení developerského projektu smeruje do likvidácie a zrušenia alebo síce projektová spoločnosť právne existuje, no nevykonáva žiadnu činnosť a nemá významnejší majetok. Túto skutočnosť považuje žalobca za ďalší rizikový faktor, ktorý negatívne ovplyvňuje budúcu vymožiteľnosť pohľadávok žalobcu. Na podporu týchto tvrdení žalobca uviedol niekoľko príkladov developerských projektov (rezidencia Sokolská a rezidencia Blumental). Na uvedenom prípade je vidieť ako rýchlo a konštante klesá hodnota majetku spoločnosti SPV pri developerskom projekte. Inkasované peniaze za predaj bytov sú ihneď použité na splácanie úveru a presunuté do materskej spoločnosti (napr. prostredníctvom vyplatenia zisku, zmlúv o službách atď.) Žalobca si je vedomý toho, že predaj bytov a nebytových priestorov žalovaného je realizáciou výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Odôvodnenosť obavy vyplýva z toho, že žalovaný po získaní prostriedkov z predaja bytov a po úhrade pohľadávok záložného veriteľa Tatra banka, a.s. zvyšné prostriedky nepoužije na úhradu pohľadávok žalobcu. Zostávajúce prostriedky budú nenávratne „odčerpané“. Žalobca ani iní veritelia nebudú mať žiaden dosah na to, akým spôsobom žalovaný použije prostriedky po úhrade úveru Tatra banke, a.s.. Projekt Grand Koliba je skolaudovaný, žalovaný odovzdáva byty a nebytové priestory budúcim vlastníkom. To znamená, že je predpoklad, že do konca júna 2021 žalovaný už nebude vlastniť nehnuteľnosti ako predmet zabezpečenia, následne splatí úver a koncom roka žalovaný nebude mať žiaden relevantný majetok, ktorým by mohol zabezpečiť pohľadávku žalobcu. Žalobca nemá žiaden dosah na to, akým spôsobom žalovaný použije finančné prostriedky získané z predaja nehnuteľností potom, čo vyplatí úver z Tatra banky, a.s. Priemerná dĺžka súdneho konania na OS BA I je v zmysle poslednej štatistiky vykonanej Ministerstvom spravodlivosti SR 25,56 mesiacov. Kým skončí spor ohľadom pohľadávok žalobcov, žalovaný už nebude vlastniť byty a nebytové priestory, úver z Tatra banky, a.s. bude vyplatený a zvyšné prostriedky odčerpané. Z listov vlastníctva vyplýva, že prakticky všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného sú založené v prospech Tatra banky, a.s., čo v spojení so zlou ekonomickou situáciou žalovaného znižuje možnosť úspešného vymoženia žalobcovej pohľadávky v prípadnej exekúcii. Na základe predložených účtovných závierok a popisu skutočností z nich vyplývajúcich je vysoko pravdepodobné, že žalovaný nebude mať dostatok disponibilného majetku k splneniu pohľadávok žalobcu v prípade kladného rozhodnutia súdu o žalovanom nároku. Nehnuteľnosti žalovaného sú skolaudované, čoho dôkazom je skutočnosť, že sú zapísané na liste vlastníctva. Žalovaný už odovzdal byty do správy správcovskej spoločnosti HomePro, s. r. o. a je v procese odovzdávania bytov a nebytových priestorov budúcim vlastníkom. Táto skutočnosť vyplýva aj z oznámenia žalovaného z 19.02.2021 umiestneného na webovej stránke projektu cit:“ Z toho vyplýva, že nehnuteľnosti žalovaného (jediný majetok z ktorého by žalobcovia mohli uspokojiť svoj nárok) budú v najbližších týždňoch a mesiacoch úplne prevedené na tretie osoby, pričom zároveň s tým nastane zmarenie vymožiteľnosti pohľadávok žalobcu. Samotný žalovaný o tom informuje na svojich webových stránkach. Tomuto následku je možné zabrániť zriadením zabezpečovacieho opatrenia v zmysle tohto
návrhu. Zo zverejnených účtovných dokumentov vyplýva, že celková zadlženosť žalovaného je na úrovni 99,53%. Z riadku 139 účtovnej závierky za rok 2019 vyplýva, že žalobca má bankový úver v hodnote 25.915.890 eur a z riadku 123 vyplýva, že záväzky z obchodného styku sú v súčte 11.520.270 eur. Akonáhle žalovaný splatí úver, nebude mať žiaden relevantný majetok, ktorým by mohol zabezpečiť pohľadávky žalobcu. Žalovaný navyše (okrem roku 2019) počas svojej existencie doteraz generoval stratu. Žalobca preskúmal na základe verejne dostupných informácií ekonomickú situáciu žalovaného a dospel k záveru, že žalovaný je v úpadku. Pohľadávky žalobcu sú po splatnosti viac ako 30 dní a žalovaný ich úmyselne neplní. Vzhľadom na to, že žalovaný má preukázateľne aspoň dva peňažné záväzky, voči viac ako jednému veriteľovi viac ako 30 dní po lehote splatnosti, je zrejmé, že žalovaný je platobne neschopný a teda v úpadku. Vyššie uvedené skutočnosti vyvolávajú dôvodnú obavu žalobcu, že na žalovaného bude v budúcnosti podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, na základe ktorého súd vyhlási konkurz. Zriadenie sudcovského záložného práva, neobmedzuje žalovaného za daného osvedčeného stavu vo výkone jeho podnikateľskej činnosti. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného tieto nestratia na svojej hodnote. K proporcionalite zabezpečovacieho opatrenia sa vyjadril žalobca tak, že navrhuje zriadenie zabezpečovacieho opatrenia výlučne len na konkrétne nehnuteľnosti - byty a nebytové priestory. Žalobca nežiada zriadenie zabezpečovacieho opatrenia k všetkým bytom a nebytovým priestorom, hoci by tak teoreticky žiadať mohol, ale uvedomujúc si princíp proporcionality, ktorý by sa pri vydaní zabezpečovacieho opatrenia mal uplatňovať, navrhuje zriadenie zabezpečovacieho opatrenia výlučne na konkrétnych bytoch a nebytových priestoroch, ktorých hodnota postačuje na krytie pohľadávok žalobcu. Žalobca si je vedomý, že zabezpečovacie opatrenie má rešpektovať zásadu primeranosti zásahu, t.j. či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu), ako aj proporcionality medzi pohľadávkou a rozsahom navrhovaného zabezpečenia. Žalobca, rešpektujúc uvedené zásady, preto navrhuje zriadenie zabezpečovacieho opatrenia len k niektorým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného. Hodnota nehnuteľností, ktoré sa navrhujú zabezpečiť je cca 250.000 eur. Žalobca vychádza z toho, že priemerná cena za m2 bytu v projekte Grand Koliba je 2.967,39 eur. Zároveň je však potrebné brať do úvahy, že aj v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia bude žalobca záložným veriteľom v druhom rade. Vzhľadom na tú skutočnosť, že súdne konanie trvá na I. stupni cca 25 mesiacov, čo je dva roky a niečo, na II. stupni cca rovnaký čas a prípadné trvanie exekučného konania, tak predpokladaný čas od podania žaloby po rozhodnutie predstavuje cca 6 až 7 rokov. Ročne predstavuje úrok z omeškania zo žalovanej sumy 8 % sumu 5.765,73€, t.z. o 7 rokov pôjde o cca 40.360,10 eur, o ktoré sa zvýši pohľadávka. K uvedenému je potrebné pripočítať súdny poplatok 6 % vo výške 4.324,30 eur a prípadné trovy právneho zastúpenia cca 3.500 eur, tak ide o sumu cca 120.256 eur, ktorú je potrebné zabezpečiť záložným právom. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje žalobca záložné právo na nehnuteľnosti uvedené v návrhu za primerané, nakoľko ide o maximálne dvojnásobok pohľadávky.
4. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, ktorú sú založené v spise, ako napr. so zmluvou o dielo č. 1020/2017-200/2, s dohodou o vstúpení do práv a povinností a postúpení pohľadávok zo dňa 20.05.2019, so zmluvou o dielo č. 1020/2017-154/2, s dodatkom č. 1 k zmluve o dielo č. 1020/2017-154/2, s dodatkom č. 2 k zmluve o dielo č. 1020/2017-154/2, s dodatkom č. 1 k zmluve o dielo č. 1020/2017-200/2, s dodatkom č. 2 k zmluve o dielo č. 1020/2017-200/2, s faktúrami č. 22010336, č. 22010510, so žiadosťou o krátkodobé zádržné č. 99800061, s faktúrami č. 22010335, č. 22010509, so žiadosťou o krátkodobé zádržné č. 9980008, s predžalobnou výzvou, s odpoveďou žalovaného, s vyjadreniami žalobcu, s odpoveďou žalovaného, s vyjadrením žalobcu, s prerušením realizácie diela, s účtovnými závierkami ITB Residence s.r.o. a BLUMENTAL REZIDENCIA I, s.r.o., s prehľadom o priemernej dĺžke konania, s internetovou stránkou <https://reality.trend.sk/byvanie/projekt- kolibe-znamych-podnikatelov-meskabyvanie-ludia-cakaju-rok>, s listami vlastníctva č. XXXXXXXX>,, č.XXXX, č. XXXX, č.XXXX č.XXXX; s webovou stránkou žalovaného, s prehľadom o finančnej situácii zverejnený na <https://www.finstat.sk/47530561>, s účtovnou závierkou žalovaného zostavenej ku dňu 31.12.2019 etc.
5. Podľa § 324 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
6. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
8. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
9. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
10. Podľa § 326 CSP v spojení s ust. 344 CSP, súčasťou návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia má byť: a) opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana; b) opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená; c) návrh zabezpečovacieho opatrenia.
11. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20160701> rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
14. Podľa § 328 ods. 3 CSP uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
15. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť v konaniach, ktorých predmetom je zaplatenie peňažnej sumy za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Z uvedeného možno a contrario vyvodiť, že zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť za účelom zabezpečenia nepeňažného nároku, ako aj v prípadoch, kde predmetom konania je určenie vlastníckeho práva, prípadne iný určovací nárok.
18. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je teda ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Uvedené znamená, že sa na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú relevantné skutočnosti, pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie teda znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí
ako nanajvýš pravdepodobný. „Z právnej úpravy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky relevantné skutkové okolnosti a pri ich zisťovaní nemusí dodržať formálny postup, ktorý sa inak vyžaduje pri dokazovaní. Postačuje, ak sú aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné na záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a tiež dôvodnosť obavy, že bude ohrozená exekúcia“ (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/4/2019).
19. Zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého cieľom je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa (M. Števček a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. C. H. Beck : Bratislava, 2016, s. 1155).
20. Zo strany žalobcu musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to existencia obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Je potrebné, aby osvedčil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí. Žalobca musí túto obavu osobitne špecifikovať, v čom konkrétne spočíva. Iba samotná existencia dlhu (bez ohľadu na to v akej výške) obavu z ohrozenia budúcej exekúcie neosvedčuje. Osvedčenie musí byť založené na konkrétnom správaní odôvodňujúcom túto obavu.
21. Súd preto pristúpil v prvom rade ku skúmaniu, či žalobca osvedčil v žalobe spojenej s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôvodnosť a trvanie nároku s osobitným dôrazom na hrozbu zmarenia exekúcie. V tomto smere súd uvádza, že vo vzťahu k pohľadávke žalobcu, ktorá by mohla byť judikovaná, bude táto predmetom sporu, keďže z listinných dôkazov založených do spisu a vyjadrení žalobcu, je zrejmé, že pohľadávka žalobcu je sporná. V tomto smere žalobca predložil započítací prejav žalovaného, ktorý spochybňuje osvedčenie danosti nároku v podobe splatnej pohľadávky žalobcu. Napriek tomu, že žalobca tvrdil, že ide o fiktívne pohľadávky žalovaného, ktoré neexistujú, zistil súd rozpor v tvrdeniach žalobcu, ktoré majú za následok spochybnenie údajnej fiktívnosti pohľadávok žalovaného. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti, že výzva na prerušenie stavebných prác zo strany žalovaného je datovaná až dňom 12.04.2019, pričom žalovaný si v rámci započítacieho prejavu uplatňoval aj pohľadávky, ktoré mali vzniknúť pred uvedeným dňom, ako napr. pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniknutej na základe čl. VI bod 2 VOP v súvislosti s porušením povinnosti zhotoviteľa uvedených v čl. III bod 1.3. Zmluvy o dielo, a to konkrétne za omeškanie zhotoviteľa s vykonávaním prác od 01.12.2018 (č.l. 207). Tvrdenie žalobcu, že sporné omeškanie zhotoviteľa diela s vykonávaním prác má spadať do doby, kedy práce boli prerušené na pokyn objednávateľa, nie je pravdivá, keďže ide iba o časť prác. Súd preto považuje tieto tvrdenia za rozporné, rovnako tak aj samotnú pohľadávku, prípadne jej zánik. Žalobcov nárok na zaplatenie ceny diela vo výške uplatnenej pohľadávky bude predmetom prieskumu žaloby o splnenie povinnosti.
22. Dôvodnú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie žalobca odôvodňoval konaním žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, účelu existencie žalovaného ako projektovej spoločnosti na „jedno použitie“, nadchádzajúceho prevodu bytov a nebytových priestorov a zlej finančnej a ekonomickej situácie žalovaného. V tomto smere žalobca tvrdil, že neplatenie záväzkov žalovaného nie je ojedinelým konaním, že ide o systematické a účelové konanie, keďže na tunajšom súde prebiehajú ďalšie obdobné konania ďalších veriteľov žalovaného. Na danom mieste súd upozorňuje, že nie je oprávneným na preskúmavanie individuálnych okolností týkajúcich sa pohľadávok ďalších žalobcov v iných konaniach a tieto musí posúdiť príslušný súd, preto takéto spory nezakladajú dôvod na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v predmetnom konaní. Skutočnosť, že žalovaný má ďalších veriteľov, ktorých pohľadávky sú sporné, neosvedčuje existenciu budúcej exekúcie, resp. samotné ohrozenie takejto exekúcie. V spojení s osvedčením zlej finančnej situácie žalovaného však by bolo možné posúdiť takéto konanie ako konanie ohrozujúce budúcu exekúciu. Vo vzťahu k zlej finančnej situácii žalovaného, ktorú sa snažil osvedčiť žalobca, súd upozorňuje, že nie je možné prihliadať len na bankový úver žalovaného vyplývajúci zo samotnej účtovnej závierky vo výške 25.915.890 eur a záväzky z obchodného styku v súčte 11.520.270 eur, ak majetok spoločnosti žalovaného tvorí sumu 38.827.293 eur (položka č. 01, 33 účtovnej závierky žalovaného ku dňu 31.12.2019). Navyše za situácie, ak sa jedná o majetok - predmetné nehnuteľnosti vystavané v lokalite Vinohrady-Bratislava, ktoré bude žalovaný odpredávať ďalším fyzickým a právnickým osobám za trhové ceny nehnuteľností v danej lokalite. Ak by súd pripustil
teóriu žalobcu, ktorý sa snaží navodiť dojem, že žalovaný je v zlej finančnej kondícii, znamenalo by to, že žiadnemu devoloperovi by po odčítaní úverov v bankách a záväzkoch spoločnosti nemal ostať zisk z predaja spoločnosti, pričom súdu nie je zrejmé, z akých dôvodov, ak nie za účelom podnikateľského zisku, by developeri predmetnú činnosť vykonávali. Súd má s ohľadom na vyššie uvedené okolnosti za to, že žalobca neosvedčil zlú finančnú situáciu žalovaného. K bodu 33 návrhu zabezpečovacieho opatrenia, súd konštatuje, že ide len o hypotézu žalobcu, z ktorej súd v konaní o zabezpečovacie opatrenie nemôže vychádzať. Súd pripomína, že skutočnosť, že žalovaný je firmou založenou formou projektového financovania ako SPV, teda spoločnosťou založenou na jeden účel, bola žalobcovi pri uzatváraní zmluvy o dielo v znení jej dodatkov známa, napriek tomu túto zmluvu uzavrel, čím sa sám rozhodol s takouto spoločnosťou spolupracovať a v tomto smere aj niesť podnikateľské riziko s tým spojené. Okrem toho, súd neprehliadol ani tú skutočnosť, že napriek tomu, že žalovaný neuhradil žalobcovi faktúry č. 22010336 a č. 22010335, obe splatné dňa 15.10.2020, rozhodol sa žalobca v zhotovovaní diela ďalej pokračovať (ďalšie faktúry č. 220105010 a č. 22010509 obe splatné dňa 03.02.2021). Predmetné rozhodnutie žalobcu, ktorému sa takýmto spôsobom zvýšila suma pohľadávky je dôsledkom podnikateľského rizika, ktorý bol ochotný žalobca niesť. To samozrejme neznamená, že ak žalobca nemal uhradené staršie faktúry, že táto pohľadávka nemá byť uhradená, ale skôr svedčí o tom, že žalobca nemal obavu z ohrozenia exekúcie, keď napriek uvedenej skutočnosti, pokračoval v prácach. Vzhľadom na uvedené, súd konštatuje, že nevzhliadol v žalobcom tvrdených skutočnosť dôvodnú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie.
23. Súd musí rovnako skúmať aj princíp proporcionality, t.j. musí skúmať, či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto smere rozhodnutie náležite odôvodniť. Pokiaľ má mať navrhované zabezpečovacie opatrenie len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do týchto pomerov. Zabezpečovacím opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. V tomto smere však súd musí konštatovať, že predmetný návrh nespĺňa kritéria testu proporcionality, keď z jeho povahy a rozsahu je zrejmé, že obmedzí žalovaného nad primeraný rozsah. Tak ako sám uviedol žalobca, hodnota nehnuteľnosti, na ktorej navrhuje zriadiť záložné právo je cca v hodnote 250.000 eur (i keď súdu zo všeobecne známych skutočností je zrejmé, že hodnota nehnuteľnosti v danej lokalite o výmere 126 m2 je vyššia), naproti tomu žalobca žiada týmto záložným právom zabezpečiť svoju údajnú pohľadávku vo výške 72.071,61 eur. Ide o zjavný nepomer, ktorý nie je možné ani odôvodniť tým, že žalobca by bol len druhým záložným veriteľom (po banke). Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že hodnota jeho pohľadávky by sa z dôvodu dĺžky prebiehajúceho sporu a úrokov z omeškania z predmetnej istiny mohla vzrásť až na sumu 120.256 eur, súd konštatuje, že ide len o hypotézu žalobcu, na ktorú nemôže prihliadať. Súd posudzuje predmetnú pohľadávku vo výške zistenej na základe skutočností ku dňu rozhodnutia súdu, nemôže svoje rozhodnutie založiť na hypoteticky vypočítanej pohľadávke žalobcu (pohľadávke do budúcna a závislú od premenlivých faktorov). Okrem toho, predmetné záložné právo by sťažilo aj výkon podnikateľskej činnosti žalovaného, ktorej zmyslom je predaj predmetnej nehnuteľnosti kupujúcim, ktorá by so zapísanou ťarchou v prospech žalobcu ako druhým v poradí bola sťažená. Na základe týchto skutočností súd konštatuje, že zabezpečovacie opatrenie v navrhovanom znení je nad primeraný rozsah (rozsah pohľadávky vo výške 72.071,61 eur). 24. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k názoru, že neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. O trovách konania v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a contrario v spojení s § 261 ods. 1 a žalobcovi ako neúspešnému nárok na náhradu trov konania od žalovaného nepriznal. Nakoľko žalovaný k svojmu procesnému úspechu vlastnou aktivitou neprispel
a zároveň mu žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/ CSP). Odvolanie sa podáva dvojmo v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Bratislava I (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.). S podaním odvolania je spojená poplatková povinnosť. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana konania dostala jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy strany konania podávajúcej odvolanie.