Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/29/2025

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a Mgr. Miloša Greguša v spore žalobcov 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX a 2. C. B., nar. XX.XX.XXXX, oboch bývajúcich v D. E. F. G. B. XX, zastúpených JUDr. Monikou Marjanovič advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Urbánkovej ul. č. 6, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752 so sídlom v Bratislave na Pribinovej ulici č. 25 zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave na Kubániho ulici č. 16, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. -85 zo dňa 17.04.2025 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) zhora označeným rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 1. rade a žalobcovi v 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 500,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcom v 1. a 2. rade priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali voči žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- Eur.

3. Vec právne posúdil podľa a o ochrane spotrebiteľa dospejúc k záveru o dôvodnosti žaloby v celom rozsahu. Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že rozsudkom Mestského súdu Košice zo dňa 17.07.2023, č. k. -146, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.12.2023, č. k. -192, bola žaloba žalovaného, ktorou si voči žalobcom uplatnil svoj nárok na zaplatenie nesplatenej časti úveru, poskytnutého žalovaným na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX, zamietnutá, a to na tom základe, že uzavretá úverová zmluva neobsahovala všetky náležitosti v zmysle o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho sa predmetný spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Preto mal za jednoznačné, že žalobcovia si voči žalovanej úspešne uplatnili porušenie povinnosti žalovaným stanovenej zákonom o spotrebiteľských úveroch, resp. sa úspešne bránili nároku uplatnenému žalovaným v súdnom konaní, ktorá skutočnosť je bezpochyby základom pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie podľa . Z hmotnoprávneho hľadiska, ako podmienky priznania nároku na primerané finančné zadosťučinenie je potrebné vychádzať z uvedeného rozsudku, ktorý tvorí právny základ pre priznanie predmetného nároku a ktorým je súd viazaný. Pri posudzovaní výšky primeranosti finančného zadosťučinenia súd zohľadnil, že žalobcovia preplatili úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX, o sumu 4.832 Eur, pričom žalovaný sa v konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. domáhala zaplatenia ďalšej čiastky vo výške 5.630,40 Eur. Prihliadol tiež na okolnosti porušenia právnej úpravy a práv žalobcov ako spotrebiteľov a ich rozsah ustálených v základnom konaní

- sp. zn. , v ktorom bola konštatovaná absencia náležitostí podľa , , , , , . Súd prvej inštancie tiež zohľadnil dobu trvania protiprávneho stavu. Zdôraznil, že žalovaný ako profesionálny subjekt má v predmete činnosti poskytovania úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy týkajúce sa poskytovania úverov. Žalobcovia ako spotrebitelia museli čeliť v súdnom konaní vyvolanom žalovaným žalobe, ktorou sa žalovaný domáhal zaplatenia sumy 5.630,40 Eur a v konaní preukazovať porušenie svojich spotrebiteľských práv. Priznané finančné zadosťučinenie je určitou satisfakciou za stav, ktorý museli žalobcovia v dôsledku konania žalovaného trpieť a je preto potrebné sankcionovať žalovaného, ktorý pri uzatváraní zmluvy so žalobcami konal závadne, čím dostal žalobcov do stavu právnej neistoty, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. dňa 14.12.2023 pričom predmetná zmluva bola uzatvorená dňa 22.04.2014. Spotrebiteľ, teda žalobcovia nie sú povinní preukazovať ujmu, ktorá im vznikla, pretože priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Je tak bez právneho významu, či žalobcom vznikla majetková, resp. nemajetková ujma alebo škoda, ktorá vychádza z nároku na finančné zadosťučinenie. Ďalšie kritérium pri posudzovaní výšky primeranosti finančného zadosťučinenia, na ktoré súd prihliadol bolo odškodnenie v iných situáciách a podľa iných zákonných ustanovení v oveľa závažnejších prípadoch, keďže výška finančného zadosťučinenia nemôže presiahnuť výšku odškodnenia obete násilného trestného činu. Za hraničný bod výšky zadosťučinenia možno podľa súdu považovať reálne vzniknutú majetkovú ujmu, a to výšku 4.832 Eur, v ktorej výške žalobcovia preplatili úver, pričom suma finančného zadosťučinenia by nemala automaticky kopírovať výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Zohľadniac zásah žalovaného do práv žalobcov, skutkovo popísaný v konaní pod sp. zn. , vznik majetkovej ujmy, nutnosť aktívnej obrany zo strany žalobcov v súdnom konaní, v ktorom čelili zo strany žalovaného uplatneniu nároku na zaplatenie sumy 5.630,40 Eur, postoj oboch strán sporu, dospel súd k záveru, že žalobcami požadovaná výška primeraného zadosťučinenia vo výške 500 Eur je adekvátnou satisfakciou žalobcov, predstavujúcou iba cca 10% z čiastky, v akej žalobcovia preplatili poskytnutý úver.

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s a (ďalej len „“) tak, že v konaní plne úspešným žalobcom priznal plný nárok na náhradu trov konania. 5. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal žalovaný včas odvolanie uplatniac odvolacie dôvody podľa , a a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol s tým, že žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania. Ako základnú odvolaciu námietku uviedol, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s procesnou obranou žalovaného uplatnenou počas konania, pričom mal za to, že sa jednalo o skutočnosti, ktoré sa priamo týkajú čiastkových záverov a dôvodov, ktorými súd odôvodnil svoje rozhodnutie. Súd nezohľadnil a ani sa nevyporiadal s nesporným faktom (nepopretým zo strany žalobcov), že žalobkyňa v 1. rade nikdy žalovaného nepožiadala o úver ako spotrebiteľ, ale cielene a vedome konala ako podnikateľský subjekt. Ani v tomto konaní pred súdom prvej inštancie, a ani v konaní sp. zn. nebolo preukázané, že by žalobkyňa v 1. rade voči žalovanému vôbec konala a vystupovala ako spotrebiteľ a ani že by žalovaný konal tak, že hoci žalobkyňa v 1.rade žiadala o spotrebiteľský úver, bola by nejakým spôsobom nútená či ovplyvnená žiadať iný úver. Mal za to, že napádnutý rozsudok je odôvodnený takou mierou všeobecnosti, že je použiteľný na akýkoľvek skutkový stav menený len údajmi tej – ktorej prejednávanej veci. V ďalšom namietal nevyporiadanie sa súdom prvej inštancie s námietkou nesplnenia podmienky úspešného uplatňovania porušenia práva podľa u žalobcov, z toho dôvodu, že v konaní vedenom pod sp. zn. nemali postavenie žalobcu. Bol toho názoru, že „uplatnením práva“ sa rozumie podanie žaloby alebo vzájomnej žaloby, a táto podmienka splnená nebola a v konaní ani nebola tvrdená a preukázaná. Za nesprávny a bez opory v akomkoľvek dôkaze žalovaný považoval aj záver o tom, že „žalobcovia museli čeliť v súdnom konaní vyvolanom žalovaným žalobe, ktorou sa žalovaný domáhal zaplatenia sumy 5.630,40 Eur a v konaní preukazovať porušenie svojich spotrebiteľských práv“. V priebehu tohto sporového konania nebolo ani tvrdené a ani preukázané, že by podanie žaloby predstavovalo šikanózny výkon práva alebo postup žalovaného, teda že by išlo o takú skutočnosť, na základe ktorej by malo ísť o porušenie práv žalobcov. Z napádaného rozsudku nevyplýva ani žiadny skutkový alebo právny dôvod odôvodňujúci to, prečo žalobcovia majú solidárne postavenie ohľadne priznaného nároku a na základe akej právnej skutočnosti a taktiež aké konkrétne práva žalobcu v 2 .rade mali byť porušené a teda vo vzťahu k čomu mu bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie. Záverom namietal nevyporiadanie sa súdom so vznesenou námietkou premlčania.

6. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal im náhradu trov odvolacieho konania. S poukazom na rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. uviedli, že základ nároku je daný. Zmluva o revolvingovom úvere č. 191315, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni v 1. rade úver v celkovej výške 13.248 Eur, neobsahovala všetky náležitosti v zmysle v dôsledku čoho sa predmetný spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Je jednoznačné, že žalobcovia si voči žalovanému úspešne uplatnili porušenie povinnosti žalovaným stanovenej zákonom o spotrebiteľských úveroch, resp. sa úspešne bránili nároku uplatnenému žalovaným v súdnom konaní. Uvedená skutočnosť je podľa nich bezpochyby základom pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie podľa ust. . Finančná ujma vo výške 5630,40 Eur s prísl., hroziaca žalobcom bola jedným z kritérií pre posudzovanie primeranosti výšky finančného zadosťučinenia pričom súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k neprijateľnému konaniu už na začiatku zmluvného vzťahu tým, že žalovaný uzavrel so žalobkyňou v 1. rade zmluvu o úvere a žalobkyňu označil ako podnikateľku a účel úveru ako podnikateľský. Konanie žalovaného vyústilo do časovo a psychicky náročného súdneho konania. Poukázali na to, že súd zohľadnil tiež závažné porušenie práv žalobcov, spôsobilé privodiť žalobcom majetkovú ujmu vo výške 5.630,40 Eur s prísl., spočívajúcu v nezákonnom preplatení úveru prostredníctvom odplaty za úver a taktiež skutočnosť, že žalobcovia preplatili úver o sumu 4.832 Eur, pričom žalovaný sa v konaní sp. zn. domáhal zaplatenia ďalšej čiastky vo výške 5.630,40 Eur.

7. Ďalšie vyjadrenia v konaní podané neboli.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

9. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa , a .

10. Odvolací dôvod podľa je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v súdnom konaní za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho súdu napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom vo svojom materinskom jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol strane rozsudok doručený do vlastných rúk. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením , . Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu. Pri tomto odvolacom dôvode musí intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosahovať mieru porušenia práva na spravodlivý proces.

11. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

12. K odvolaciemu dôvodu v zmysle odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa

príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

13. Žalovaný v podstatnom v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu nevysporiadania sa s namietaným postavením žalobkyne v 1. rade ako spotrebiteľa v tomto konaní ako aj v konaní sp. zn. , s námietkou nesplnenia podmienky pre úspešné uplatnenie porušenia práva podľa , z dôvodu, že žalobcovia v základnom konaní nemali postavenie žalobcu a z dôvodu absencie odôvodnenia ohľadom posúdenia vznesenej námietky premlčania.

14. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným zákonným ustanovením, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.

16. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.06.2024 vzniesol námietku premlčania nároku žalobcov (č. l. 54 spisu). S touto námietkou sa v rozhodnutí súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal, len v bode 2. odôvodnenia rozsudku ju opisuje tak, ako ju žalovaný podal, nijako ju však právne neposúdil ani neuviedol svoj záver. Posúdenie námietky premlčania je pritom pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.08.2008, sp. zn. , v zmysle ktorého otázkou premlčania uplatneného nároku sa musí súd zaoberať vždy ako primárnou otázkou a až následne meritórne posudzovať nárok uplatnený žalobcom. Z uvedeného dôvodu, je záver súdu prvej inštancie o danosti žalobcami uplatneného nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia predčasný, a preto aj nesprávny.

17. Absenciou akékoľvek posúdenia žalovaným vznesenej námietky premlčania žalobcom uplatneného nároku bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces a rozsudok sa stal preto aj nepreskúmateľným. Už toto samotné pochybenie má za následok, že odvolaciemu súdu neostáva nič iné, len rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ide totiž o taký nedostatok, ktorý nemôže odvolací súd v odvolacom konaní napraviť.

18. Odvolací súd z dôvodu hospodárnosti konania k ostatným odvolacím námietkam žalovaného týkajúcich sa nesplnenia zákonných podmienok pre priznanie finančného zadosťučinenia žalobcom z dôvodu ich postavenia v základnom konaní na strane žalovaných ( resp. nepodania žaloby ani vzájomnej žaloby ako formy „uplatnenia práva“) a tiež k námietke postavenia žalobkyne v 1. rade resp. žalobcov ako spotrebiteľov dodáva, že podľa poslednej vety o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenia od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

19. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že jedinou podmienkou pre priznanie finančného zadosťučinenia je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Otázku úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia vysvetlil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach sp. zn. zo dňa 14.09.2016 a sp. zn. zo dňa 30.01.2019. Vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.01.2019 odvolací súd konštatuje, že možno priznať primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi podľa bez toho, aby bola v konaní preukázaná konkrétna ujma, či už materiálna alebo nemateriálna (morálna) a bez toho, aby spotrebiteľ musel preukazovať výšku vzniknutej ujmy. Jedinou podmienkou pre priznanie finančného zadosťučinenia je iba to, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Súdna prax sa zhoduje na tom, že porušenie týchto práv alebo povinností nemusí byť vyslovené samostatným rozhodnutím v jeho výroku, ale môže byť vyslovené v akomkoľvek rozhodnutí v prospech spotrebiteľa, a to aj len ako predbežná otázka konštatovaná len v odôvodnení rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.05.2022, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2023 pod č. 30). Úspech žalobcu v prípade uplatneného nároku na primerané finančné zadosťučinenie tak nie je podmienený meritórnym rozhodnutím o porušení konkrétneho spotrebiteľského práva alebo povinnosti ustanovené alebo osobitnými predpismi. Postačujúce je konštatovanie porušenia aj v odôvodnení rozhodnutia. Podmienka uplatnenia práva na súde, či už vo forme samostatnej žaloby, vzájomnej žaloby alebo procesnej obrany, je však nevyhnutná pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Preto výklad prezentovaný žalovaným (pre úspešné uplatnenie tohto nároku zákon vyžaduje, uplatnenie práva vo forme žaloby alebo vzájomnej žaloby), týkajúci sa predpokladu uplatnenia daného nároku nie je správny.

20. K námietke žalovaného, že žalobkyňa v 1. rade nežiadala o úver ako spotrebiteľka, ale pri uzatváraní zmluvy konala ako podnikateľský subjekt, odvolací súd odkazuje na závery a právne posúdenie uvedené v rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 17.07.2023, č.k.11Csp/95/2021-146 (body 45 až 48), v ktorom súd dospel k záveru, že žalovaná v 1. rade (v tomto konaní žalobkyňa v 1. rade) nežiadala o poskytnutie úveru na účel podnikania, a preto vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu zmluvu o revolvingovom úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu a poskytnutý úver považoval za spotrebiteľský v zmysle Uvedený záver súdu bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.12.2023, č.k. -192 (bod 16).

21. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že je opodstatnená odvolacia námietka žalovaného, že rozsudok je nepreskúmateľný z dôvodu, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania. Týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím je naplnený odvolací dôvod podľa . Nakoľko tento nedostatok, vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov nebolo možné efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu neostávalo iné ako rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej a tiež v závislom výroku o trovách konania ( ) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

22. Po vrátení veci bude úlohou súdu v ďalšom konaní vysporiadať sa so žalovaným vznesenou námietkou premlčania, a to so zreteľom na to, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie nemožno uplatniť skôr, ako je porušenie práva spotrebiteľa úspešne právoplatne judikované súdom, a preto aj premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku nemôže začať plynúť skôr, než dňom nasledujúcim po právoplatnosti príslušného rozhodnutia. Zároveň sa súd prvej inštancie vyporiada i s ďalšími v odvolacom konaní vznesenými námietkami vo vzťahu k solidárnemu postaveniu žalobcov. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne, presvedčivo vyporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň, aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované v , ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).