Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Pc-56-2020.pdf
PDF · 107.23 KB
Case nature
Area
Subarea
12Pc/56/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou v právnej veci navrhovateľa - osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti: U. I., A.. I., U.. XX.X.XXXX, R. E. XXX, H. G., a osoby povinnej na vyživovaciu povinnosť - matky navrhovateľa: Y. U., A.. U., U.. XX.X.XXXX, R. H. G. XXX, Č. Č. N. XX, U., o návrhu navrhovateľa na určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Matka plnoletého dieťaťa je povinná prispievať na výživu navrhovateľa sumou vo výške 80,- Eur mesačne, počnúc od 14.12.2020, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa.
II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.
III. Dlžné výživné za obdobie od 14.12.2020 do 3.6.2021 vo výške 396,44 Eur súd povoľuje matke plnoletého dieťaťa zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným, počnúc od 15.6.2021 k rukám navrhovateľa pod hrozbou straty výhody splátok.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom osobne podaným tunajšiemu súdu dňa 14.12.2020 domáhal určenia výživného zo strany jeho matky. Svoj návrh odôvodnil tým, že so svojou matkou nie je v žiadnom kontakte od júna 2019, o neho a jeho maloletého brata N. sa matka prestala starať, ostala drogovo závislá, užívala alkoholické nápoje, v dôsledku čoho spolu s deťmi ostala bez domova. Navrhovateľa a jeho brata sa ujal ich otec M. I. a ich stará matka zo strany otca A. I., s tým, že od júna 2019 navrhovateľ žije so svojim bratom u otca. Poukázal, že dňom 18.7.2020 dovŕšil plnoletosť, pričom naďalej študuje 2. ročník na Strednej odbornej škole v Senci, v odbore automechanik, čím sa sústavne pripravuje na budúce povolanie. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd určil vyživovaciu povinnosť zo strany jeho matky vo výške 150,- Eur, s tým, že začiatok vyživovacej povinnosti navrhol určiť odo dňa dovŕšenia plnoletosti, t. j. od 18.7.2020.
2. Matka navrhovateľa sa k návrhu vyjadrila v rámci čestných vyhlásení zo dňa 14.4.2021, a čestného vyhlásenia, ktoré doručila súdu na pojednávaní dňa 3.6.2021,v ktorých poukázala na to, že žije v spoločnej domácnosti u svojho priateľa na adrese N. XX, U., s tým, že na uvedenej adrese žijú v spoločnej domácnosti štyri osoby. Od 14.5.2021 je zamestnaná na základe pracovnej zmluvy u zamestnávateľa B+N Slovakia Facility Services spol. s.r.o., v pracovnej pozícii upratovačka, v rámci ktorej podľa vlastného vyjadrenia dosahuje priemerný čistý mesačný príjem cca 520,- Eur. Výšku mesačného nájomného vyčíslila na sumu 600,- Eur (spolu pre 4 osoby, pozn. súdu), mesačné náklady na bývanie vo výške 150,- Eur, na stravu 50,- Eur, cestovné vo výške 20,- Eur, a exekúcie na sumu
150,- Eur t. j. spolu 220,- Eur mesačne, s tým, že na život jej ostane suma v rozmedzí 120,- Eur až 150,- Eur mesačne.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a jeho matky, listinnými dôkazmi, a to najmä potvrdením o štúdiu navrhovateľa, pripojeným spismi tunajšieho súdu sp. zn. 32P/56/2020, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 49P/29/2006-10 zo dňa 6.3.2006, právoplatný dňa 17.3.2006, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Navrhovateľ pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti dlhodobo. Vo vzťahu k navrhovateľovi boli naposledy upravené práva a povinnosti rodičov rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 49P/29/2006-10 zo dňa 6.3.2006, právoplatným dňa 17.3.2006, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej zveril v tom čase maloletého navrhovateľa do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 1.000,- SK (33,19 Eur) a zročné výživné vo výške 1.000,- Sk (33,19 Eur) za obdobie 1.2.2006 do 28.2.2006 mu uložil uhradiť do 31.5.2006 do rúk matky. Na tunajšom súde zároveň prebieha konanie o návrhu otca na úpravu práv povinností rodičov k maloletému N. U. nar. XX.X.XXXX, ktoré je vedené pod sp. zn. 32P/56/2020, v rámci ktorého bol maloletý N. rozsudkom č. k. 32P/56/2020-55 zo dňa 11.5.2021 zverený do osobnej starostlivosti otca, matke maloletého dieťaťa bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa v sume 50,- Eur mesačne počnúc dňom 9.12.2020, zročné výživné vo výške 253,13 Eur za obdobie 9.12.2020 do 11.5.2021 je matka povinná zaplatiť v mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, s tým, že styk matky s maloletým dieťaťom sa neupravil. Predmetný rozsudku doposiaľ nie je právoplatný.
5. Na pojednávaní dňa 15.4.2021 sa navrhovateľ pridržiaval svojho písomného návrhu. Uviedol, že zatiaľ nedosahuje vlastný príjem, nakoľko študuje dennou formou, aktuálne 2. ročník Strednej odbornej škole v Senci, odbor autokarosár, toho času dištančnou formou. Žije v spoločnej domácnosti s otcom v rodinnom dome vo H. G., spolu s otcom, maloletým bratom N., ktorý navštevuje 7. ročník základnej školy v Galante. Jeho otec nepracuje, je poberateľom dávok v hmotnej núdzi, pričom navrhovateľ nevedel uviesť, či je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Navrhovateľova matka uviedla, že je ochotná prispievať na výživu navrhovateľa podľa svojich možností a schopností, nakoľko si je vedomá jeho odôvodnených potrieb. Poukázala na Dohodu o skončení pracovného pomeru u zamestnávateľa MAHAX Slovakia, s.r.o., Štitáre zo dňa 8.4.2021, z ktorej vyplýva, že u citovaného zamestnávateľa pracovala v pracovnej pozícii výrobný pracovník, s tým, že pracovný pomer trval od 1.1.2021 do 8.4.2021, kedy bol ukončený dohodou podľa ustanovenia § 60 Zákonníka práce, a to na návrh matky, z dôvodu množstva exekúcií, ktoré sú vedené voči nej. U menovaného zamestnávateľa dosiahla za január 2021 priemerný čistý mesačný príjem 599,65 Eur, z ktorého jej bola vykonaná exekučná zrážka vo výške 156,55 Eur, za február 2021 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem 569,47 Eur, bez exekučnej zrážky. Doplnila, že aktuálne žije v 4 izbovom byte so svojim priateľom, ktorý bol zamestnaný u toho istého zamestnávateľa, jeho zamestnanou matkou, plnoletou sestrou, pričom jej výdavky na bývanie, stravu a ošatenie pozostávajú zo sumy 220,- Eur mesačne. Súd pojednávanie za účelom doplnenia listinných dôkazov ohľadom účastníkov konania odročil na deň 3.6.2012.
6. Navrhovateľ sa na pojednávaní dňa 3.6.2021 vyjadril, že na podanom návrhu trvá, pričom žiadal určiť výšku vyživovacej povinnosti zo strany matky na sumu 80,- Eur mesačne, keďže tieto finančné prostriedky potrebuje, nakoľko je študentom strednej školy v Senci, chodieva na prax do Bratislavy, v súvislosti s čím mu vznikajú ďalšie výdavky. Doplnil, že od podania návrhu mu matka prispela na výživu dňa 12.3.2021 sumou 50,- Eur, resp. sumou 100,- Eur, pričom druhá polovica bola určená na výživu maloletého N.. Odmietal stýkať sa so svojou matkou a to z dôvodu jej správania v minulosti, kedy užívala drogy a konzumovala nadmieru alkoholické nápoje. Navrhovateľova matka na pojednávaní dňa 3.6.2021 nesúhlasila s tvrdeniami navrhovateľa, nakoľko mala za to, že navrhovateľ žije u svojej starej matky zo strany otca v Senci, a nie u otca, s tým, že navrhovateľ ju odmieta a nechce jej dať možnosť preukázať mu svoju zmenu. Uviedla, že nie je schopná si plniť vyživovaciu povinnosť vo výške 80,- Eur, ale je v jej možnostiach a schopnostiach prispievať v rozmedzí 50,- Eur až 60,- Eur mesačne. Doplnila, že u nového zamestnávateľa má dohodnutú výšku mesačného príjmu v sume 600,- Eur v hrubom, pričom v domácnosti, v ktorej žije vznikol nedoplatok vo výške 800,- Eur, ktorý budú musieť splácať. Aktuálne žije v spoločnej domácnosti v U. s partnerom D. H., ktorý sa zamestnal u rovnakého zamestnávateľa B +N Facility Services Slovakia spol. s.r.o., v pracovnej pozícii umývač. V spoločnej domácnosti s nimi žije partnerova sestra a matka, obe sú zamestnané. Doplnila, že pred dvoma mesiacmi bola hospitalizovaná
z dôvodu psychického zrútenia pre jej vzťah s deťmi, pričom aktuálne nie je v starostlivosti žiadneho odborného lekára.
7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
10. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
11. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
14. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Podľa § 232 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
16. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
17. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
18. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť nezávisí od dosiahnutia určitej vekovej hranice; niet teda dôvodu na to, aby bolo plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu obmedzované pred dosiahnutím určitej vekovej hranice dieťaťa (napr. nadobudnutím plnoletosti). (R 100/1967).
19. Vyživovacia povinnosť rodičov je spravidla dobrovoľná, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska
plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodné. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
20. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného, alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, autorské honoráre, odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií, za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže mať majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy z tichého spoločenstva, dávky sociálneho zabezpečenia. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Zadĺženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať, navyše, v prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil, povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o kúpenú vec.
21. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľa je dôvodný, preto mu vyhovel, pričom vo zvyšku návrhu, čo do výšky výživného nad 80,- Eur mesačne a počiatku určenia vyživovacej povinnosti ho zamietol.
22. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ je slobodný, študentom 2. ročníka dennej formy na Strednej odbornej škole v Senci, odbor autokarosár, čím sa sústavne pripravuje na budúce povolanie, je zdravý. Nevlastní žiadny nehnuteľný, resp. hnuteľný majetok väčšej hodnoty, žije v spoločnej domácnosti so svojim nezamestnaným otcom, ktorý poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 51,- Eur mesačne a maloletým bratom N., ktorý navštevuje 7. ročník základnej školy. Vlastný príjem nemá a všetky jeho výdavky zabezpečuje od júna 2019 výlučne otec. V priebehu konania mu matka prispela dňa 12.3.2021 sumou 50,- Eur. Matka navrhovateľa je slobodná, okrem navrhovateľa má jedno maloleté dieťa, pričom na tunajšom súde prebieha konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému N. U., nar. XX.X.XXXX (sp. zn. 32P/56/2020), v rámci ktorého bol maloletý N. rozsudkom č. k. 32P/56/2020-55 zo dňa 11.5.201 zverený do osobnej starostlivosti otca, matke maloletého dieťaťa bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa v sume 50,- Eur mesačne počnúc dňom 9.12.2020, zročné výživné vo výške 253,13 Eur za obdobie 9.12.2020 do 11.5.2021 je matka povinná zaplatiť v mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, s tým, že styk matky s maloletým dieťaťom sa neupravil. Predmetný rozsudku doposiaľ nie je právoplatný. Matka navrhovateľa
je zamestnaná na základe pracovnej zmluvy u zamestnávateľa B+N Slovakia Facility Services spol. s.r.o. Bratislava, v pracovnej pozícii upratovačka, s priemerným čistým mesačným príjmom cca 600,- Eur, žije v spoločnej domácnosti u svojho zamestnaného priateľa, jeho zamestnanej matky a zamestnanej sestry, je zdravá a nevlastní žiadny nehnuteľný, resp. hnuteľný majetok väčšej hodnoty.
23. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na schopnosti, možnosti, osobné a majetkové pomery oboch rodičov navrhovateľa najmä matky. Vyživovacia povinnosť prináleží rodičom, preto sa rodičia musia pričiniť, aby dosahovali taký príjem, z ktorého je možné plniť výživné na dieťa v dostatočnej výške. Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ je študentom 2. ročníka denného štúdia Strednej odbornej školy v Senci, čím sa sústavne pripravuje na budúce povolanie a preto od neho nie je možné očakávať, že sa zamestná. Jeho pravidelné mesačné výdaje sú stravné, cestovné do školy, voľnočasové aktivity, ktoré súd považoval, že sú bežné, veku primerané. Žije v spoločnej domácnosti s otcom a svojim maloletým súrodencom, nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného, resp. hnuteľného majetku väčšej hodnoty. Otec navrhovateľa si svoju vyživovaciu povinnosť plní dobrovoľne a to tým spôsobom, že mu zabezpečuje väčšinu životných výdavkov. Navrhovateľova matka je zamestnaná a dosahuje, resp. v predchádzajúcom zamestnaní, u ktorého ukončila pracovný pomer dohodou z jej strany, dosahovala priemerný čistý mesačný príjem cca 600,- Eur, žije v spoločnej domácnosti u svojho zamestnaného partnera, spolu s jeho zamestnanou matkou a sestrou, je zdravá, nevlastní žiadny nehnuteľný, resp. hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Navrhovateľova matka v rámci konania nepreukázala, ani nevyjadrila, že by aktuálne trpela ochorením, v dôsledku ktorého by sa nemohla uplatniť na trhu práce, a v tejto súvislosti neprodukovala súdu žiadne dôkazy. Súd preto pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z odôvodnených potrieb navrhovateľa, okrem toho aj z možností a schopností navrhovateľovej matky, ktorá pracovný pomer s bývalým zamestnávateľom (MAHAX slovakia, s.r.o. Štitáre - pozn. súdu), u ktorého dosahovala priemerný čistý mesačný príjem cca 600,- Eur, ukončila dohodou z vlastnej iniciatívy, pričom u terajšieho zamestnávateľa bude podľa vlastného vyjadrenia dosahovať priemerný mesačný príjem cca 600,- Eur v hrubom, čím sa podľa názoru súdu vzdala výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na skutočnosť, že navrhovateľova matka má vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému N., ktorý má 14 rokov a 2 mesiace, a navštevuje 7. ročník základnej školy v Galante. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti, pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti matky na navrhovateľa vychádzal z jej priemerného čistého mesačného príjmu, ktorý dosahovala u predchádzajúceho zamestnávateľa (MAHAX slovakia, s.r.o. Štitáre) vo výške 600,- Eur, pričom zohľadnil jej mesačné výdavky na stravu, bývanie a ošatenie spolu vo výške 240,- Eur mesačne, výšku životného minimum na jednotlivca, t. j. plnoletú fyzickú osobu, ktoré je aktuálne vo výške 214,83 Eur mesačne, súdom určenú výšku bežného výživného na maloletého N. vo výške 50,- Eur mesačne, ako aj mesačnú splátku po 10,- Eur na zročné výživné, ktoré výdavky spolu predstavujú cca 514,- Eur mesačne a zo zvyšku určil výživné na navrhovateľa vo výške 80,- Eur mesačne. Pokiaľ matka prispeje na výživu navrhovateľovi mesačne sumou 80,- Eur a otec prispeje polovicou, t. j. sumou 40,- Eur, nakoľko druhú polovicu kompenzuje osobnou starostlivosťou o navrhovateľa a k tomu sa pripočíta prídavok na dieťa v sume 25,50 Eur (80 + 40 + 25,50) vznikne dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb navrhovateľa. S poukazom na uvedené súd ustálil výšku výživného vo výške 80,- Eur. Takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu, korešponduje aktuálnym odôvodneným potrebám navrhovateľa, ako aj možnostiam a schopnostiam povinného rodiča, zároveň zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.
24. Čo sa týka počiatku vyživovacej povinnosti, túto určil súd v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 druhej vety ZR, teda odo dňa začatia súdneho konania, t. j. 14.12.2020, a návrh vo zvyšnej časti nad sumu 80,- Eur, resp. určenie výživného od dovŕšenia plnoletosti navrhovateľa, t. j. od 18.7.2020, zamietol.
25. Nakoľko navrhovateľovej matke vznikol dlh na výživnom za obdobie od 14.12.2020 do 3.6.2021 na navrhovateľa vo výške 396,44 Eur, (alikvótna časť výživného za mesiac december 2020 predstavuje 80,- Eur : 31 dní v mesiaci = 2,58 Eur / deň, teda 18 dní x 2,58 Eur = 46,44 Eur + 80,- Eur / mes. x 5 mesiacov (1/2021 až 5/2021) = 400,- Eur (spolu 446,44 Eur) mínus matkou navrhovateľa uhradená suma 50,- Eur dňa 12.3.2021), súd jej v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 CSP povolil zaplatiť tento dlh v splátkach po 20,- Eur mesačne, spolu s bežným výživným až do zaplatenia, počnúc od 15.6.2021 k rukám navrhovateľa, pod hrozbou straty výhody plátok, nakoľko podľa názoru súdu je v jej možnostiach a schopnostiach platiť tieto splátky spolu s bežným výživným v súdom určenej lehote bez ohrozenia jej vlastnej výživy, resp. jej súčasnej rodiny.
26. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie zo strany navrhovateľa nie je prípustné, pretože sa svojho práva podať odvolanie výslovne vzdal po vyhlásení rozsudku do zápisnice.
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie pre navrhovateľovu matku v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení. Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z.).