Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11CoP-78-2021.pdf
PDF · 104.59 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/78/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci navrhovateľa - osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti: U. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX, H. G., a osoby povinnej na vyživovaciu povinnosť - matky navrhovateľa: Y. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX, H. G., t.č. N. XX, U., o návrhu navrhovateľa na určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní osoby povinnej proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 3. júna 2021, č.k. 12Pc/56/2020-76, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch I., III. a IV. p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie matke plnoletého dieťaťa uložil prispievať na výživu navrhovateľa sumou vo výške 80 eur mesačne, počnúc od 14.12.2020, pričom výživné je splatné vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk navrhovateľa (výrok I.) a vo zvyšku súd návrh zamietol (výrok II.). Dlžné výživné za obdobie od 14.12.2020 do 3.6.2021 vo výške 396,44 eur súd povolil matke plnoletého dieťaťa zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur až do zaplatenia, spolu s bežným výživným, počnúc od 15.6.2021 do rúk navrhovateľa pod hrozbou straty výhody splátok (výrok III.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj § 232 ods. 2, 3 a 4 CSP, keď na základe vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľa je dôvodný, preto mu vyhovel, pričom vo zvyšku návrhu, čo do výšky výživného nad 80 eur mesačne a počiatku určenia vyživovacej povinnosti ho zamietol. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ je slobodný, študentom 2. ročníka dennej formy na Strednej odbornej škole v Senci, odbor autokarosár, čím sa sústavne pripravuje na budúce povolanie, je zdravý. Nevlastní žiadny nehnuteľný, resp. hnuteľný majetok väčšej hodnoty, žije v spoločnej domácnosti so svojim nezamestnaným otcom, ktorý poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 51 eur mesačne a maloletým bratom N., ktorý navštevuje 7. ročník základnej školy. Vlastný príjem nemá a všetky jeho výdavky zabezpečuje od júna 2019 výlučne otec. V priebehu konania mu matka prispela dňa 12.3.2021 sumou 50 eur. Matka navrhovateľa je slobodná, okrem navrhovateľa má jedno maloleté dieťa, pričom na súde prebieha konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému N. U., nar. XX.X.XXXX (sp. zn. 32P/56/2020), v rámci ktorého bol maloletý N. rozsudkom č.k. 32P/56/2020-55 zo dňa 11.5.201 zverený do osobnej starostlivosti otca, matke maloletého dieťaťa bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa v sume 50 eur mesačne počnúc dňom 9.12.2020, zročné výživné vo výške 253,13 eur za obdobie 9.12.2020 do 11.5.2021 je matka povinná zaplatiť v mesačných
splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, s tým, že styk matky s maloletým dieťaťom sa neupravil. Predmetný rozsudok doposiaľ nie je právoplatný. Matka navrhovateľa je zamestnaná na základe pracovnej zmluvy u zamestnávateľa B+N Slovakia Facility Services spol. s.r.o. Bratislava, v pracovnej pozícii upratovačka, s priemerným čistým mesačným príjmom cca 600 eur, žije v spoločnej domácnosti u svojho zamestnaného priateľa, jeho zamestnanej matky a zamestnanej sestry, je zdravá a nevlastní žiadny nehnuteľný, resp. hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na schopnosti, možnosti, osobné a majetkové pomery oboch rodičov navrhovateľa najmä matky. Vyživovacia povinnosť prináleží rodičom, preto sa rodičia musia pričiniť, aby dosahovali taký príjem, z ktorého je možné plniť výživné na dieťa v dostatočnej výške. Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ je študentom 2. ročníka denného štúdia Strednej odbornej školy v Senci, čím sa sústavne pripravuje na budúce povolanie, a preto od neho nie je možné očakávať, že sa zamestná. Jeho pravidelné mesačné výdaje sú stravné, cestovné do školy, voľnočasové aktivity, ktoré súd považoval, že sú bežné, veku primerané. Žije v spoločnej domácnosti s otcom a svojim maloletým súrodencom, nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného, resp. hnuteľného majetku väčšej hodnoty. Otec navrhovateľa si svoju vyživovaciu povinnosť plní dobrovoľne a to tým spôsobom, že mu zabezpečuje väčšinu životných výdavkov. Navrhovateľova matka je zamestnaná a dosahuje, resp. v predchádzajúcom zamestnaní, u ktorého ukončila pracovný pomer dohodou z jej strany, dosahovala priemerný čistý mesačný príjem cca 600 eur, žije v spoločnej domácnosti u svojho zamestnaného partnera, spolu s jeho zamestnanou matkou a sestrou, je zdravá, nevlastní žiadny nehnuteľný, resp. hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Navrhovateľova matka v rámci konania nepreukázala, ani nevyjadrila, že by aktuálne trpela ochorením, v dôsledku ktorého by sa nemohla uplatniť na trhu práce, a v tejto súvislosti neprodukovala súdu žiadne dôkazy. Súd preto pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z odôvodnených potrieb navrhovateľa, okrem toho aj z možností a schopností navrhovateľovej matky, ktorá pracovný pomer s bývalým zamestnávateľom (MAHAX Slovakia, s.r.o. Štitáre - pozn. súdu), u ktorého dosahovala priemerný čistý mesačný príjem cca 600 eur, ukončila dohodou z vlastnej iniciatívy, pričom u terajšieho zamestnávateľa bude podľa vlastného vyjadrenia dosahovať priemerný mesačný príjem cca 600 eur v hrubom, čím sa podľa názoru súdu vzdala výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na skutočnosť, že navrhovateľova matka má vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému N., ktorý má 14 rokov a 2 mesiace, a navštevuje 7. ročník základnej školy v I.. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti, pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti matky na navrhovateľa vychádzal z jej priemerného čistého mesačného príjmu, ktorý dosahovala u predchádzajúceho zamestnávateľa (MAHAX Slovakia, s.r.o. Štitáre) vo výške 600 eur, pričom zohľadnil jej mesačné výdavky na stravu, bývanie a ošatenie spolu vo výške 240 eur mesačne, výšku životného minimum na jednotlivca, t. j. plnoletú fyzickú osobu, ktoré je aktuálne vo výške 214,83 eur mesačne, súdom určenú výšku bežného výživného na maloletého N. vo výške 50 eur mesačne, ako aj mesačnú splátku po 10 eur na zročné výživné, ktoré výdavky spolu predstavujú cca 514 eur mesačne a zo zvyšku určil výživné na navrhovateľa vo výške 80 eur mesačne. Pokiaľ matka prispeje na výživu navrhovateľovi mesačne sumou 80 eur a otec prispeje polovicou, t. j. sumou 40 eur, nakoľko druhú polovicu kompenzuje osobnou starostlivosťou o navrhovateľa a k tomu sa pripočíta prídavok na dieťa v sume 25,50 eur (80 + 40 + 25,50), vznikne dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb navrhovateľa. S poukazom na uvedené súd ustálil výšku výživného vo výške 80 eur. Takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu, korešponduje aktuálnym odôvodneným potrebám navrhovateľa, ako aj možnostiam a schopnostiam povinného rodiča, zároveň zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine. Čo sa týka počiatku vyživovacej povinnosti, túto určil súd v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 druhej vety ZR, teda odo dňa začatia súdneho konania, t.j. 14.12.2020, a návrh vo zvyšnej časti nad sumu 80 eur, resp. určenie výživného od dovŕšenia plnoletosti navrhovateľa, t. j. od 18.7.2020, zamietol. Nakoľko navrhovateľovej matke vznikol dlh na výživnom za obdobie od 14.12.2020 do 3.6.2021 na navrhovateľa vo výške 396,44 eur, (alikvótna časť výživného za mesiac december 2020 predstavuje 80 eur : 31 dní v mesiaci = 2,58 eur / deň, teda 18 dní x 2,58 eur = 46,44 eur + 80 eur / mes. x 5 mesiacov (1/2021 až 5/2021) = 400 eur (spolu 446,44 eur) mínus matkou navrhovateľa uhradená suma 50 eur dňa 12.3.2021), súd jej v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 CSP povolil zaplatiť tento dlh v splátkach po 20 eur mesačne, spolu s bežným výživným až do zaplatenia, počnúc od 15.6.2021 k rukám navrhovateľa, pod hrozbou straty výhody plátok, nakoľko podľa názoru súdu je v jej možnostiach a schopnostiach platiť tieto splátky spolu s bežným výživným v súdom určenej lehote bez ohrozenia jej vlastnej výživy, resp. jej súčasnej rodiny. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia výživného a dlhu na zročnom výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie osoba povinná - matka navrhovateľa, ktorá navrhla rozsudok v napadnutých častiach zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť. Odvolanie odôvodnila tým, že napadnutý rozsudok sa nezakladá na úplnom zistení skutkového stavu veci a súd nesprávne posúdil a vyhodnotil jej príjmy. Poukázala na to, že navrhovateľ nenavštevuje školu, ale podľa jej informácií pracuje v pizzerii. Uviedla, že navrhovateľ nežije s otcom M. I. v spoločnej domácnosti, ale býva u svojej starej mamy A. I. v E.. S otcom M. I. žije len maloletý syn N. s jeho priateľkou, ktorá pracuje a má stály mesačný príjem a jej dvomi deťmi. M. I. podľa jej názoru nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, ale má stály príjem a živí sa predajom áut. Poukázala na to, že jej situácia sa zmenila, keď druhý mesiac je bez práce a bez príjmu. Nesúhlasila s navrhnutou výškou výživného 80 eur, nakoľko to nemá z čoho zaplatiť a nemá ani na svoje životné potreby. Po zlepšení finančnej situácie bola ochotná prispievať na výživu navrhovateľa sumou 50 eur mesačne.
4. K odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že študuje na Strednej odbornej škole automobilovej a podnikania v Senci, o čom doložil potvrdenie. Pripustil, že počas letných prázdnin pracoval v pizzerii, ale len brigádne, a to z dôvodu, že jeho matka si neplní vyživovaciu povinnosť k nemu. Jeho otec má len príjem z hmotnej núdze a babka momentálne nemá stály príjem, nakoľko bol lockdown. U starej matky prespáva počas školy, lebo býva v E.. Počas prázdnin a víkendov je u otca vo H. G. v dome, ktorý vlastní otcova matka. Jeho otec je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a nemá žiaden iný príjem, preto mu s výchovou pomáha jeho matka. S otcom nežije spomínaná priateľka Q. K., táto žije v I. v prenajatom byte a s otcom sú len kamaráti. Matka žije v spoločnej domácnosti s ďalšími tromi osobami, pričom všetci sú zamestnaní. Matka uviedla, že sa jej finančná situácia zmenila a nemá príjem, pričom pokiaľ s ňou žili tri roky v U., vždy tam bolo veľa pracovných miest. Matka nie je práceneschopná, aby nevedela pracovať, a preto jej tvrdenia považoval za účelové. Jemu ako študentovi strednej odbornej školy suma 50 eur nepokrýva ani polovicu mesačných výdavkov na školu. Na odborný výcvik cestuje do Bratislavy, pričom cesta autobusom vyjde 3 eurá denne a odborný výcvik má dvanásťkrát do mesiaca. Desiata a malinovka do školy stojí 5 eur denne, čo mesačne predstavuje sumu 100 eur. Pomôcky do školy sú cca 50 eur raz za tri mesiace. Poukázal na to, že matka sa s nimi nestýka.
5. Matka vo vyjadrení uviedla, že dochádzku navrhovateľa akceptuje a je veľmi rada, že navštevuje školu. Jej finančná situácia je zlá, a preto so sumou 80 eur nesúhlasí, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov a stabilné zamestnanie, a tiež má exekučné zrážky. Jej situácia jej dovoľuje platiť výživné maximálne vo výške 50 eur, nakoľko má určené výživné aj na mladšieho syna N..
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12Pc/56/2020 je určenie výživného na plnoleté dieťa. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie matke plnoletého dieťaťa uložil prispievať na výživu navrhovateľa sumou vo výške 80 eur mesačne, počnúc od 14.12.2020, pričom výživné je splatné vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk navrhovateľa (výrok I.) a vo zvyšku súd návrh zamietol (výrok II.). Dlžné výživné za obdobie od 14.12.2020 do 3.6.2021 vo výške 396,44 eur súd povolil matke plnoletého dieťaťa zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur až do zaplatenia, spolu s bežným výživným, počnúc od 15.6.2021 do rúk navrhovateľa pod hrozbou straty výhody splátok (výrok III.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia výživného, dlhu na zročnom výživnom a závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.
9. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k dieťaťu, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
10. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
11. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávnených detí, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa, a jednak na strane povinného v tomto prípade otca. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby dieťaťa pritom nezahŕňajú iba najzákladnejšie potreby, za ktoré sa považuje stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby, zdravotné, kultúrne, súvisiace s dochádzkou do školy, prípravou na budúce povolanie, strávenie voľného času, pričom tieto závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné nepravidelné výdavky, napr. rôzne školské výlety, prípadne dovolenky a podobne. Na strane povinného rodiča sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet vyživovaných osôb. Prihliadne sa najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, t.j. na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takomto prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri určení výživného postupoval správne, zabezpečil si dostatok podkladov pre určenie zárobkových schopností a možností povinného rodiča, ako i odôvodnených potrieb navrhovateľa. Súdom určené výživné zodpovedá rozhodovacej činnosti súdov, keď výživné sa určuje v rozsahu 20-30% z priemerného čistého mesačného príjmu na všetky výživou odkázané osoby, a teda správne pri zohľadnení príjmu matky, ktorý dosahovala u zamestnávateľa MAHAX Slovakia, s. r. o. a so zohľadnením ďalšej vyživovacej povinnosti a s prihliadnutím na dokladované náklady navrhovateľa určil výživné v sume 80 eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol.
14. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil, pričom sa vyporiadal i s námietkami odvolateľky a vzhľadom na to, že táto ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výživného, dlžného výživného (pričom poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 25.),
ako i nároku na náhradu trov konania (bod 26. odôvodnenia) podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP s použitím § 396 ods. 1 CSP.
17. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).