Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-1-2026.pdf
PDF · 138.4 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/1/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov matka: D. A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XX, XXX XX G., zastúpená: JUDr. Marián Ďurina, advokát so sídlom Sibírska 4, 831 02 Bratislava, a otec: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt I. XX, XXX XX D. H. G., zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA HUBOCKÁ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Panenská 7, 811 03 Bratislava, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca a matky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 19.05.2025, č.k. 5P/79/2024-463, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX od 16.06.2024 z 160 eur na 420 eur mesačne, splatnú do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok I.), zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX od 16.06.2024 z 140 eur na 380 eur mesačne, splatnú do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok II.), zročné výživné na maloletého A. za obdobie od 16.06.2024 do 31.05.2025 vo výške 1.265 eur uložil otcovi uhradiť k rukám matky (výrok III.), zročné výživné na maloletú C. za obdobie od 16.06.2024 do 31.05.2025 vo výške 1.035 eur uložil otcovi uhradiť k rukám matky (výrok IV.), zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.09.2017 č.k. 27P/24/2017-62 v časti o výživnom na maloleté deti (výrok IV.), o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok V.).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, §77 ods. 1, § 78 ods. 1, 2 Zákona o rodine a skutkovo tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti od podania návrhu, ktoré bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.09.2017 č.k. 27P/24/2017-62 na maloletého A. sumou 160 eur a na maloletú C. sumou 140 eur mesačne. Za preukázané mal, že v čase poslednej úpravy výživného mali deti 8 a 6 rokov, odvety nastúpili na prvý a druhý stupeň ZŠ, maloletý A. je prijatý na strednú školu, nároky na krytie ich životných nákladov na stravu, oblečenie, školské a osobné potreby a celkový rozvoj vzrástli. Konštatoval, že v roku 2017 uviedla matka mesačné náklady maloletého A. školská strava 32 eur a družina 18 eur, osobná asistentka 300 eur (v prvom ročníku), strava, kultúra a iné výdavky 180 eur, jednorazovo školský poplatok 100 eur, veci na futbal 60 eur, školské pomôcky 200 eur, oblečenie 150 eur, navštevoval otorinolaryngologickú, imunologickú a ortopedickú ambulanciu, logopédiu, psychologičku a psychiatričku, pre narušenú komunikačnú schopnosť bol integrovaným žiakom. Uviedol, že aktuálne je A. na druhom stupni ZŠ, bol prijatý na súkromnú strednú školu (doložená zmluva o štúdiu) kde je zápisné 850 eur a ročné školné 5.500 eur, chodí na futbal, má zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť (ucho, znížená imunita, psychologička). Jeho výdavky sú cca 1.270 eur (bývanie, oblečenie, obuv, hygiena, strava, školské poplatky, mobil, vreckové a pod.).
U maloletej C., ktorá v roku 2017 navštevovala materskú školu s mesačnými nákladmi na stravu 32 eur, ZRPŠ 10 eur, krúžky 15 eur, oblečenie 150 eur, stravu, kultúru a iné 180 eur, zistil, že je aktuálne na druhom stupni ŽŠ, chodí na akrobatický krúžok, okrem nákladov na zubný strojček nemá zvýšené náklady na zdravotný stav. Jej výdavky sú 1.210 eur (bývanie, oblečenie, obuv, hygiena, strava, školské poplatky, krúžky, mobil, vreckové a pod.). Konštatoval zmenu pomerov na strane oboch rodičov, u matky, ktorá v roku 2017 deklarovala príjem 2.000 eur mesačne ako živnostníčka, pracovala pre viacero spoločností, poberala prídavky na deti 47,04 eur a náklady na bývanie mala 780 eur, sa jej príjem v posudzovanom období zvýšil. Okrem príjmu z mesačnej odmeny za výkon funkcie členky predstavenstva priemerne 3.647,73 eur, má zo živnosti nepravidelnú odmenu priemerne 466,67 eur mesačne (hrubý príjem bez zarátania odvodov), v máji 2024 dostala vyplatený daňový bonus 3.340,41 eur (278,37 eur mesačne), poberá prídavky na deti po 60 eur na dieťa. Jej celkový mesačný príjem je cca 5.000 eur mesačne. Presťahovala sa do väčšieho bytu v G., má náklady na nájom 1.600 eur mesačne a energie, jej osobné výdavky sú 1.400 eur. Kým otec v roku 2017 deklaroval príjem zo živnosti 1.100 eur mesačne, býval v podnájme za 450 eur, nevlastnil auto, iné zdroje príjmu nemal a jeho zdravotný stav bol uspokojivý, aktuálne býva v rodinnom dome svojej partnerky v D. H. G., má príjem zo živnosti priemerne 1.400 eur mesačne, zhoršený zdravotný stav nepreukázal a dobrovoľne prispieva výživným v sume 500 eur mesačne spolu na obe deti.
3. Dôvodil, že výdavky na maloleté deti ustálil na sumu 2.460 eur mesačne (1.270 eur na A. a 1.220 eur na C.), ktoré matka preukázala listinnými dôkazmi (výpisom z účtu, faktúrami, prehľadom platieb nájomného, UPC, lieky, poplatky do školy, lekárske správy a iné, č.l. 222 - 260 eur, č.l. 286 - 397 spisu). Príjem matky ustálil na cca 4.700 – 5.000 eur mesačne (daňové priznanie za rok 2024, prehľadu príjmov č.l. 287 spisu a prídavkov na maloleté deti, lustrácie v Sociálnej poisťovni a výsluchu matky). Daňový bonus tento rok nepoberá. Na strane otca ustálil, že vykonáva podnikateľskú činnosť ako SZČO, podľa daňových priznaní mal za rok 2023 príjem vo výške 32.855,09 eur, za rok 2024 30.647,15 eur, z čoho mu vyplynulo, že otec mal v roku 2023 príjem 2.837,92 eur mesačne a v roku 2024 2.553,93 eur mesačne, z ktorého po odpočítaní zdravotného poistenia 97,80 eur, v roku 2025 v sume 107,25 eur, a sociálnych odvodov 216 eur, potom 244 eur, a po odpočítaní dane mu ostáva príjem zhruba 2.200 – 2.350 eur. Výživné celkom 800 eur mesačne považoval za primerané, zodpovedajúce schopnostiam a možnostiam otca, veku maloletých, ich zvýšeným výdavkom a vývoju životných nákladov. Dôvodil, že otec má objektívnu možnosť dosahovať príjem, ktorý mu umožňujú prispievať na výživu detí v určenom rozsahu. Zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, keď otec sa s deťmi stýka len sporadicky a okolnosť, že rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú.
4. Zročné výživné od 16.6.2024 (od podania návrhu) do 31.5.2025, vyčíslil na maloletého A. v sume 1.265 eur a na maloletú C. v sume 1.035 eur, ktoré odôvodnil tak, že odpočítal už zaplatené výživné (160 eur a 140 eur) a platby ktoré otec zaplatil nad rámec. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).
5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote podľa § 365 ods. 1 písm. b) f) h) CSP, § 62 ods. 1 CMP odvolanie otec, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces, náležité nezistenie skutočného stavu, svojvoľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Súd svoje rozhodnutie založil len na základe tvrdení matky a listín o úhradách, resp. platbách, ktoré boli vo väčšine neidentifikovateľné, z ktorých nebolo zrejmé a ani preukázané, že ide o oprávnené náklady a výdavky detí. S jeho námietkami k vyčísleným nákladom detí sa súd prvej inštancie nezaoberal. Vychádzal z nepravdivých skutkových okolností, keď v konaní došlo k zmene pomerov na jeho stane, po ukončení vzťahu sa presťahoval sa do 1-izbového bytu v G. a platí nájom. Súd tiež neprihliadol na ním uvádzané plnenia v prospech detí, ktoré im okrem výživného poskytuje a nezohľadnil, že sa s deťmi pravidelne stretáva. Pokiaľ mal prvoinštančný súd za preukázané z daňového priznania za rok 2024 jeho príjem 2.553,93 eur, po odpočítaní zdravotných odvodov v roku 2024 97,80 eur a v roku 2025 107,25 eur, a po odpočítaní sociálnych odvodov v roku 2024 216 eur a v roku 2025 244 eur, nemohol v žiadnom prípade dospieť k výške jeho priemerného čistého príjmu 2.200 - 2.350 eur mesačne. Z rozhodnutia nie je zrejmé, akú výšku daní mal súd za preukázanú, ktorú mal odpočítať. Ak súd vychádzal z jeho príjmu za rok 2024 zo sumy 2.553,93 eur – 97,80 eur (zdravotné poistenie v roku 2024) – 216 eur (sociálne odvody v roku 2024) = suma 2.240,13 eur predstavuje jeho príjem pred odpočítaním dane. Súd neuviedol, akú výšku dane mal za preukázanú a akú daň odpočítal od príjmu. Z matematických výpočtov súdu je zrejmé, že síce z jeho príjmu odpočítal sociálne odvody a zdravotné poistenie, tak sa mohol dostať na výšku príjmu cca 2.200
eur, (v žiadnom prípade nie k sume 2.350 eur), avšak ide len o príjem po odpočítaní odvodov, nie však po odpočítaní dane. Okrem toho v bodoch o preukázaní skutočného stavu veci, v bode 21. uvádza jeho príjem 1.400 eur a v bode 22. 2.200 - 2.350 eur. Ak súd vychádzal z jeho príjmu za rok 2024 zo sumy 2.553,93 eur - 107,25 eur (zdravotné poistenie v roku 2025) – 244 eur (sociálne odvody v roku 2025) = suma 2.202,68 eur, ide o príjem pred odpočítaním dane. Z matematických výpočtov nie je ani možné sa dopracovať k sume 2.350 eur a nie je zrejmé, ako sa k takejto sume dostal súd. Pri správnom výpočte by sa musel dostať k jednej sume, teda k priemernému čistému príjmu za mesiac, bez toho aby uvádzal rozpätie príjmu, medzi ktorým je značný rozdiel. Neskúmal a nehodnotil oprávnenosť výdavkov a nákladov na maloleté deti tvrdené matkou a tak, ako ich matka uviedla tieto uznal v celom rozsahu. Z odôvodnenia nie je zrejmé, ktoré náklady považoval za oprávnené a ako sa vysporiadal s jeho námietkami. Mal za to, že matkou vyčíslené náklady boli neprimerané a nadhodnotené a rovnako nepreukázané. Matka uviedla do nákladov aj platby za diaľničné známky, náklady na pohonné hmoty a poistenie auta, avšak užíva služobné vozidlo. Neskúmal opodstatnenosť neprimerane vysokého nákladu matky na bývanie, ako aj jeho preukázanie platbami. Prvostupňový súd nemohol zohľadňovať budúci náklad maloletého A. spojený so štúdiom na strednej škole, ktorý v čase vydania rozhodnutia nebol ani preukázaný. Konajúci súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal ani s dôkazmi, ktoré do konania doložil na preukázanie svojich nákladov, ktoré žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Odôvodnenie rozsudku neobsahuje právnu argumentáciu k rozhodujúcim skutočnostiam a preto musí hľadať odpoveď len v rovine dohadov. Vzhľadom na nesprávne skutkové zistenia a následné nesprávne právne posúdenie veci, nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie, v rámci voľného hodnotenia dôkazov a na podklade akých myšlienkových úvah dospel k svojmu záveru. Z výroku III. a IV. žiadnym spôsobom nevyplýva splatnosť zročného výživného a teda ide o nevykonateľné výroky.
6. Proti výrokom III. a IV. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom na ich zmenu, eventuálne zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala nesprávny výpočet výšky zročného výživného a nedostatočné odôvodnenie rozsudku, z ktorého nie je zrejmé, ako súd dospel k uvedeným sumám dlžného výživného. Ak totiž otec mal platiť na obe deti 160 + 140 = 300 eur, avšak dobrovoľne platil 500 eur, tak v období od 16.06.2024 do 31.05.2025 zaplatil výživné vo výške 5.750 eur. Táto celková suma zohľadňuje alikvotnú časť za jún 2024 vo výške 250 eur a potom ďalších 11 mesiacov (od 07/2024 do 05/2025) po 500 eur. Podľa napadnutého rozsudku však mal otec zaplatiť v tomto období výživné vo výške 800 eur mesačne za obe deti. To v sledovanom období od 16.06.2024 do 31.05.2025 malo byť v júni 2024 vo výške 400 eur a potom ďalších 11 mesiacov (od 07/2024 do 05/2025) po 800 eur. Spolu mal zaplatiť v tomto období vo výške 9.200 eur. Pri porovnaní skutočne zaplateného výživného s výživným, ktoré malo byť zaplatené, je zrejmé, že skutočný dlh mal byť vo výške 9.200 – 5.750 = 3.450 eur, čo je suma zročného výživného.
7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol jej odvolanie zamietnuť. Mal za to, že prvá splátka zročného výživného pripadala až na 15.07.2024 a prvé výživné, ktoré bolo v zmysle rozsudku hradené v zvýšenej sume, bolo za mesiac august 2024, teda súd postupoval správne, keď zročné výživné vypočítal odo dňa podania návrhu do vydania rozsudku a neuplatnil započítavanie alikvotnej časti.
8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca považovala jeho odvolanie za nedôvodné, pričom otec nehľadá najlepší záujem detí. Uviedla, že otec zavádzajúco, resp. neúplne poukazuje na sumy jej príjmov zo živnosti, pričom kým v čase podania návrhu dosahovala celkový príjem priemerne 5.029,43 eur, pri vydávaní rozsudku bol len 4.796,86 eur mesačne. Aktuálne má pozastavenú živnosť do 30.06.2026. Námietky otca k nákladom maloletých detí považovala z plne nedôvodné. Otec sa vôbec nevyjadroval, ktoré náklady na deti považuje za dôvodné a v akej výške sú primerané. Kým ona svoje príjmy a výdavky podrobne dokumentuje a dokazuje, otec je dôkazne pasívny a na podporu svojich tvrdení o výdavkoch či o zdravotnom stave nepredložil prakticky žiadne dôkazy. Uviedla, že v aktualizácii vypočítala svoje priemerné výdavky na domácnosť 2.486,59 eur mesačne a vysvetlila, prečo zvolila tento nájom bytu. Pokiaľ otec vyhlasuje, že má na deti zvýšené výdavky, svoje tvrdenia nepreukázala v žiadnom rozsahu. Tiež nepreukázal, že existujú lacnejšie krúžky, alebo lacnejšie letné tábory. Deti síce môžu tráviť čas aj bez týchto krúžkov a letných aktivít, ale otec im inú alternatívu neponúka. Cez letné prázdniny 2025 sa s nimi nestretol ani raz. Pokiaľ otec poukazuje na svoje výdavky a presťahovanie sa, tieto okolnosti nepodložil žiadnymi dôkazmi. Uviedla intenzitu stretnutí otca s deťmi od apríla 2025 do augusta 2025, čo preukazuje, že zo strany otca nejde o žiadny intenzívny styk. Poukázala na to, že z verejne dostupných zdrojov na internete je zrejmé, že otec je dlžníkom na sociálnom i zdravotnom poistení, ako aj daňovým dlžníkom. Otec teda zrejme neplatí ani zdravotné a ani sociálne poistenie a neplatí ani dane. Uviedla
priemerné mesačné náklady na domácnosť, jej osobné náklady a náklady detí jednotlivo za obdobie od 06/2023 do 08/2025. Objasnila, že sa s deťmi v júni 2025 presťahovala do 3-izbového bytu na B. J. F. G., na základe nájomnej zmluvy na 1.400 eur mesačne (1.100 eur nájom, 200 eur náklady na energie, 100 eur nájom za parkovacie miesto).
9. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca poukázala na § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pričom súdne konanie sa začalo podaním návrhu dňa 16.06.2024, od kedy súd aj výživné zvýšil.
10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), dospejúc k záveru o dôvodnosti odvolania otca a odvolania matky.
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods. 2 CSP).
13. Z obsahu spisu v posudzovanej veci vyplýva, že maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajú z ukončeného vzťahu rodičov, naposledy bolo o výške výživného na maloleté deti rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.09.2017, č.k. 27P/24/2017-62, ktorým boli schválenou rodičovskou dohodu maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke, bez úpravy styku otca s maloletými deťmi, a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého A. 160 eur a na maloletú C. 140 eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2017.
14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu matky na zvýšenie výživného doručeného súdu dňa 16.07.2024, po korekcii navrhovanej výšky na A. z 160 eur na 450 eur mesačne a na C. z 140 eur na 350 eur mesačne od podania návrhu, z dôvodu podstatnej zmeny pomerov zvýšením nákladov na odôvodnené potreby detí. Otec navrhoval návrh zamietnuť a dôvodil, že na výživu detí prispieva zvýšeným výživným, o deti sa stará, náklady matkou vyčíslené sú nadhodnotené a nezodpovedajú ani jeho príjmu.
15. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu? rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 78 ods. 1, 2 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
19. V nadväznosti na uvedené ďalej uvádza, že súčasťou práva na určitú kvalitu súdneho konania, je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov konania (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, s odkazom na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré Civilný sporový poriadok (s odkazom na ustanovenie § 2 ods. 1 CMP) kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou podstatnou námietkou, resp. tvrdením účastníka konania nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka konania na spravodlivý proces garantovaný čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
20. Odvolací súd zdôrazňuje, že vlastnosťou meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu čo znamená, že ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 230 CSP). Z ust. § 121 CMP vyplýva, že rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom zvýšenia (resp. aj zníženia) výživného. Za zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného preto musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, pričom nemôže opomenúť ani existenciu ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov či v negatívnom alebo pozitívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v § 75 ods. 1 Zákona o rodine a porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania (III. ÚS 319/2015). Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Tejto povinnosti sa nemôže súd zbaviť ani v prípade, ak súdne rozhodnutie, naposledy upravujúce výživné na maloleté dieťa neobsahuje dostatočné odôvodnenie v ňom upravenej vyživovacej povinnosti povinného rodiča, v ktorom prípade je súd síce viazaný výrokom rozhodnutia, avšak je povinný si riadne ustáliť skutkový stav, vzťahujúci sa k pomerom rodičov a maloletého dieťaťa, existujúceho v čase vydania ostatného rozhodnutia súdu
21. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
22. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
23. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o veciach maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu, sa súd spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie
skutočného stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivity účastníkov (§ 35 a § 36 CMP). Súd je v takomto konaní povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
24. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie v ňom uviedol obsah návrhu matky, vyjadrenia otca, ako sa k predmetu konania vyjadril kolízny opatrovník, označil vykonané dôkazy (návrh matky s prílohami a dôkazmi o jej majetkových pomeroch, vyjadrenie otca a dôkazy o jeho majetkových pomeroch, listiny preukazujúce odôvodnené potreby detí, výsluch rodičov a obsah spisu Okresného súdu Bratislava II č.k. 27P/24/2017), citoval právne predpisy vzťahujúce sa na posudzovaný prípad a svoje závery o dôvodnosti návrhu matky pri zistených zmenách na strane zúčastnených osôb v zmysle § 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 2 Zákona o rodine (odseky 2, 3, 4 tohto rozhodnutia). Zisťoval osobné pomery rodičov, ich príjem, majetkové pomery, a náklady ako aj ich zmenu za obdobie od posledného rozhodnutia súdu. Zmenu pomerov zistil tak na strane maloletých detí ako aj rodičov.
25. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.
26. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.
27. V prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, nie je možné pre nedostatky riadneho odôvodnenia rozhodnutia v smere posudzovania a vyhodnocovania skutočností právne a skutkovo podstatných pre rozhodnutie podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, prijaté skutkové závery a ich právne posúdenie vyhodnotiť. Súd prvej inštancie neoznačil dôkazy ktoré vykonal, z ktorých vychádzal a neuviedol ako ich jednotlivo vyhodnotil. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, či pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a s akým výsledkom v súlade s ustanovením § 78 ods. 1 Zákona o rodine, vyhodnocoval majetkové a zárobkové pomery na strane oboch rodičov a i rozsah odôvodnených potrieb na strane maloletých
detí. V odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k ostatnému rozsudku o výživnom na maloleté deti (rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.09.2017 sp. zn. 27P/24/2017), absentuje zaoberanie sa a dôsledné skutkové a právne vyporiadanie sa s predpokladmi upravenými v § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Uvedené nedostatky bez ďalšieho znamenajú, že prijaté rozhodnutie, opierajúce sa o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, je posudzujúc ho vo vzťahu k odôvodneniu, v ktorom nie sú uvedené podstatné skutkové závery a ich následné právne posúdenie nedostatočné, čoho následkom je úvaha odvolacieho súdu o nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu prijatého rozhodnutia.
28. Z odôvodnenia napádaného rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutkových zistení ustálil súd prvej inštancie rozsah a odôvodnenosť nákladov maloletých detí jednotlivo. Odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že aj keď v posudzovanom prípade je možné s prihliadnutím na odstup 8 rokov od posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti otca oprávnene predpokladať podstatnú zmenu pomerov na strane maloletých detí, odôvodnenú vekom, rozsahom a aj skladbou odôvodnených potrieb, neznamená to, že pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného môže súd rezignovať na dôsledné ustálenie rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa (v danom prípade u každého z nich osobitne) vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby odôvodnené potreby dieťaťa boli jednoznačne určiteľné, tieto musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, tiež aj so zohľadnením nákladov na voľnočasové aktivity. Následne musí tieto posudzovať vo vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov (so súčasným porovnaním ich pomerov existujúcich v čase posledného rozhodnutia súdu) so zohľadnením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, a až napokon pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch dieťaťa bude podieľať každý z rodičov (pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa v závislosti od veku dieťaťa a pod.). V posudzovanej veci je preto nutné vo vzťahu k pomerom každého z maloletých detí čo do druhu a výšky ustáliť rozsah ich odôvodnených nákladov v čase posledného rozhodnutia súdu a porovnať ich s druhovým a výškovým ustálením odôvodnených nákladov v období rozhodnom pre posudzovanie návrhu matky (t.j. od podania návrhu do súčasnosti). Súd prvej inštancie je povinný sa v tejto súvislosti dôsledne zaoberať a vyporiadať s nákladmi každého z maloletých detí, prezentovanými matkou, vrátane nákladov na zdravotnú starostlivosť, hradením poplatkov v škole a prípadne matkou uvádzaných mimoriadnych nákladov, jednoznačne ustáliť, ktoré z nich a v akej výške považuje za odôvodnené. Dodáva, že pri časti týchto nákladov vynakladaných matkou napr. náklady na bývanie pripadajúce na dieťa, vyššie náklady na zdravotnú starostlivosť, kurzy v škole, mimoškolská činnosť, je plne opodstatnené vyžadovať ich preukázanie matkou, pri iných ako je náklad na stravu, oblečenie, obuv, vreckové, trávenie voľného času a pod. je možné vychádzať z nákladov bežne vynakladaných na maloleté dieťa v porovnateľnom veku. Súd prvej inštancie nešpecifikoval a nepodrobil hodnoteniu matkou vyčíslené náklady maloletých detí a tieto prevzal od matky v celosti a označil ich iba vo všeobecnej rovine ako náklady na bývanie, oblečenie, obuv, hygienu, stravu, školské poplatky, mobil, vreckové a pod.) bez toho, aby sa vysporiadal s námietkami otca k ich dôvodnosti a výške a bez ich preukázania konkrétnymi dôkazmi. Za účelom ich preukázania nepostačuje bez ďalšieho iba odkaz súdu na č.l. 222 - 260 a 286 - 397 spisu, ako na obsiahly materiál výpisov z účtu matky, bez špecifikácie a konkretizovania jednotlivých položiek, ktoré náklady detí a ktorým dôkazom (výpisom z účtu) boli preukázané. Navyše niektoré výpisy z účtov matky a ňou predkladané listiny týkajúce sa nákladov maloletých detí a jej výdavkov tiež nespadajú do posudzovaného obdobia a obsahujú aj faktúry za dovolenky, letné tábory detí, ktoré súd prvej inštancie tiež nijako neposudzoval a nevyhodnocoval ich odôvodnenosť. Nijakým spôsobom sa nezaoberal zvýšeným nákladom detí na ich zdravotný stav, hoci ho matka udávala, jeho výšku neustálil a neposúdil na základe akých relevantných dôkazov bol preukázaný. Zovšeobecňuje, že maloleté deti sú v čase rozhodnutia súdu na druhom stupni základnej školy, čo viac nešpecifikuje, pritom o výživnom rozhoduje za šk. rok 2023/2024 a 2024/2025. Bez skutkovej relevancie je okolnosť, na ktorú súd prvej inštancie v čase svojho rozhodnutia poukazuje, a to prijatie maloletého A. na strednú školu v školskom roku 2025/2026, ako aj náklady na štúdium, ktoré súd prvej inštancie udáva ako fakt, navyše z matkou predložených dôkazov nevyplývajú (chýba rozhodnutie o prijatí, resp. riadne uzavretá zmluva o štúdiu, preukázanie nákladov spojených so štúdiom, na ktoré súd v odôvodnení rozhodnutia poukazuje). Osobitne bol povinný vzhľadom na jeho výšku, hodnotiť matkou udávaný náklad maloletých detí na bývanie (či celkovo na domácnosť), v sume 800 eur mesačne na každé z nich. Tento náklad bez povšimnutia a bližšieho hodnotenia akceptoval bez toho, aby skúmal jeho
dôvodnosť. Je nesporné, že matka, je oprávnená prenajať si na bývanie aj nadštandardný byt, avšak nemožno súhlasiť, že bez hodnotenia opodstatnenosti tohto nákladu na bývanie, je možné prevziať a zahrnúť ňou určené náklady na bývanie maloletých (ako pomernú časť nákladov na prenájom bytu) do výšky výživného. Takýto náklad je potrebné posúdiť z hľadiska proporcionality a dôvodnosti. Rovnako nie je zrejmé ako súd prvej inštancie posúdil výšku nákladov maloletých detí na stravovanie (doma, v škole), či ide o náklady zahrnuté do matkou vyčíslených nákladov na domácnosť a pod., pritom ide o podstatné skutkové zistenia dôvodné pre rozhodnutie o výške výživného. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie hodnotil pri určení výšky výživného, resp. ustaľovaní odôvodených nákladov detí poberanie prídavkov na deti a daňový bonus, ktorý si matka uplatňuje, resp. bol jej vyplatený v roku 2024. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, prečo sa súd prvej inštancie odchýlil od návrhu matky výživné zvýšiť u A. na 450 eur a u C. na 350 eur mesačne.
29. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane rodičov, súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne v zmysle § 35 CMP (podľa ktorého je povinný zistiť skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov a činnosť súdu musí smerovať k posúdeniu podmienok, ktoré sú rozhodujúcimi pre rozhodnutie o zmene výšky vyživovacej povinnosti otca). Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočné a nepreskúmateľné aj v časti o ustaľovaní čistého priemerného mesačného príjmu rodičov, ktorý je podstatným pre posúdenie a rozhodnutie o výške výživného. Súd prvej inštancie v prvom rade neustálil čistý priemerný príjem tak matky ako aj otca. Súd prvej inštancie nepresne pracuje s faktami, keď príjmy rodičov nešpecifikuje, z rozhodnutia nie je zrejmé či uvádza čistý alebo hrubý príjem, pričom pre posúdenie výšky výživného je potrebné ustáliť čistý priemerný mesačný príjem. Neoznačil dôkazy na základe ktorých tieto podstatné skutkové okolnosti vyhodnocoval. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, z akého mesačného príjmu otca súd prvej inštancie vychádzal a ako ho ustálil, keď pracuje s nepresnou formuláciou a neudáva či posudzuje čistý a lebo hrubý mesačný príjem a ako vyhodnocuje všetky relevantné údaje vyplývajúce z daňového priznania otca ako fyzickej osoby za roky 2023 a 2024. Odôvodnenie rozhodnutia je vo vzájomnom rozpore, keď v ňom pri ustaľovaní skutočného stavu udáva v odsekoch 21. a 22. rozdielny príjem otca. V danom prípade bolo potrebné dokazovanie zamerať aj na vyhodnotenie a posúdenie nákladov otca na prevádzku živnosti, resp. či časťou z nich nepokrýva svoje osobné náklady. Rovnaká úvaha odvolacieho súdu platí aj pre ustaľovanie čistého priemerného príjmu matky, v jej prípade súd prvej inštancie opomenul zisťovanie jej príjmu z daňového priznania ako fyzickej osoby aj za rok 2023 (návrh bol podaný v júni 2024), hoci takýto dôkaz je obsahom spisu a matka ho predložila spolu s návrhom. Nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie neposudzoval príjem matky v roku 2025, prípadne jeho zmenu, hoci matka na túto okolnosť poukazovala. Nie je zrejmé z akého dôvodu súd prvej inštancie udáva rozpätie mesačného príjmu u otca a matky. Odvolací súd dáva tiež súdu prvej inštancie do pozornosti, že pri hodnotení priemerného (čistého) mesačného príjmu rodičov nemožno vychádzať bez ďalšieho iba z údajov zistených lustráciou v Sociálnej poisťovni. Súd prvej inštancie v žiadnom rozsahu nehodnotil majetkové pomery rodičov (vlastníctvo hnuteľného či nehnuteľného majetku vyššej hodnoty, prípadne úspory) a ich zmenu, ako podstatné kritérium pre vyhodnotenie výšky výživného na maloleté deti. Nehodnotil osobné náklady u oboch rodičov a ich výšku a neporovnal životnú úroveň rodičov s následným hodnotením vo vzťahu k výške výživného. Nie je zrejmé, prečo nereflektoval na otcom udávanú zmenu pomerov (tento sa počas konania presťahoval do 1-izbového bytu a zrejme došlo k zmene výšky jeho osobných nákladov, otec tiež udáva náklady na splátky motorového vozidla). Nezaoberal sa tvrdením otca o prispievaní deťom nad rámec výživného, z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, či bolo preukázané a v akom rozsahu, že otec poukazuje v prospech maloletých detí vecné alebo iné plnenia, ktoré je možné započítať alebo inak zohľadniť, ako napr. vreckové, hradenie platieb spojených so štúdiom, školských pomôcok, krúžkov, ošatenia, trávenie voľného času napr. počas školských prázdnin a pod., alebo ide len o občasné dary deťom pri príležitosti ich sviatkov. Odôvodnenie rozsudku v smere posúdenia zohľadnenia miery osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, ktorú je potrebné klásť na roveň finančného zabezpečeniu výživy, je iba formálnym konštatovaním, bez akéhokoľvek vyhodnotenia okolností daného prípadu a veku detí. Osobnú starostlivosti otca o maloletých súd prvej inštancie nezohľadnil, avšak súčasne neuviedol, aký rozsah tejto starostlivosti a na základe akého dokazovania ustálil (keď uviedol, že ide iba o realizovaný styk na pár hodín, ktorý nie je dôvodné zohľadňovať vo vzťahu k určenej výške výživného). Pokiaľ otec poukazuje na jeho styk s maloletými deťmi je treba povedať, že s poukazom na vek detí, iba jeho občasné stretnutia s deťmi na dennej báze nemajú vplyv na výšku výživného. Každopádne mal súd prvej inštancie k tejto otázke v odôvodnení rozhodnutia ustáliť, v akom rozsahu otec zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti (na ktorú otec žiada
prihliadať), či deti u neho prespávajú, zabezpečuje im trávenie voľného čas počas víkendov a prázdnin, dovolenky, výlety a pod., ktoré okolnosti by mohli mať vplyv na určovanie výšky výživného.
30. Odvolací súd sa zhoduje s odvolacími námietkami oboch rodičov vo vzťahu k výrokom III. a IV. rozsudku o dlžnom výživnom. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako posúdil platenie zvýšeného výživného (spolu vo výške 500 eur), t.j. či je dôvodné započítať platenie zvýšeného výživného otcom o 100 eur mesačne u každého z detí, alebo ide o iný pomer. Ustáliť uvedené je nevyhnutné pre správny výpočet zročného výživného. Pokiaľ je možné vychádzať z premisy, že otec prispieval v posudzovanom období na každé z detí výživným navýšeným o 100 eur mesačne, je rovnako záver súdu prvej inštancie o konečnej sume zročného výživného nesprávny. Odvolací súd konštatuje jednak nepreskúmateľnosť rozsudku aj v tejto časti, keď absentuje výpočet na základe ktorého súd dospel k sume zročného výživného na deti jednotlivo a prisvedčuje skutkovej a právnej odvolacej argumentácii matky o nesprávnom výpočte. Súd prvej inštancie bol povinný vypočítať dlžné výživné pomerne za mesiac jún 2024 (podanie návrhu na zvýšenie výživného) a následne za ďalšie jednotlivé mesiace až do svojho rozhodnutia (resp. za kalendárny mesiac, v ktorom rozhodol, keďže rozhodoval po 15 dni v mesiaci). Odvolací súd tiež poukazuje na nesprávnosť výroku III. a IV., z ktorého nevyplýva zročnosť dlžného výživného.
31. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci odstrániť pochybenia na ktoré odvolací súd poukázal v ods. 27 – 30 tohto rozhodnutia, po doplnení dokazovania potrebného na zistenie skutočného stavu veci (§ 35 CMP) ku dňu rozhodnutia a opätovne o návrhu matky na zvýšenie výživného rozhodne. Ustáli existenciu kvalifikovanej zmeny pomerov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom a posúdi zákonné predpoklady pre rozhodnutie o zmene výšky výživného v zmysle kritérií § 62, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Komplexne objasní a zhodnotí schopnosti, možnosti a zárobkové pomery oboch rodičov, ich majetkové pomery za celé posudzované obdobie. Kvalifikovaným spôsobom ustálil čistý mesačný príjem u oboch rodičov za posudzované obdobie, z ktorého je povinný pri svojom rozhodnutí vychádzať. Zhodnotí dôvodnosť a nevyhnutnosť osobných mesačných nákladov rodičov s poukazom na ich životnú úroveň a ich vplyv na výšku výživného na maloleté deti. Vyhodnotí a ustáli výšku priemerných mesačných nákladov na maloleté deti (jednotlivo) vrátane vyhodnotenia existencie zmeny pomerov od podania návrhu, uvedie, ktoré matkou vyčíslené ale aj preukázané náklady považuje za dôvodné, či niektoré z nich považuje za dôvodné čiastočne, v akej výške a prečo a to od podania návrhu do rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 CSP, tzn. je v ňom povinný uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní návrhu, riadne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca, t.j. existencie podstatnej zmeny pomerov pri dôslednom porovnaní s pomermi existujúcimi v čase posledného rozhodnutia súdu, majetkových, finančných, osobných pomerov na strane oboch rodičov, ako aj ich schopností a možností, a aj ustáleného rozsahu odôvodnených potrieb maloletých detí (jednotlivo) a ich výšky pri zohľadnení prípadných ďalších podstatných zmien, ku ktorým došlo v priebehu odvolacieho konania, v rozhodnutí uvedie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich právne a skutkovo vyhodnotil a dôvod prípadného nevykonania účastníkmi navrhnutého dokazovania. Vo veci rozhodne po zistení skutočného stavu v čase svojho rozhodnutia, na základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s § 188 a § 195 a nasl. CSP a § 204 CSP a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP).
32. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania a v súlade s § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP vrátane náhrady trov odvolacieho konania.
33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).